M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. (Ruch v sále.) Poprosím o pokoj v sále. Teraz s odpoveďou na faktické poznámky, pán poslanec Dzurinda má slovo.

M. Dzurinda, poslanec: Nepije, nepije, pán kolega, dokonca neuveríte, ale ja som sa tešil a bol som veľmi zvedavý, čo povie pán predseda vlády. Som rád, že prišiel, a budem rád, keď bude chodiť častejšie. Bol by som ešte radšej, keby na Vianoce nás bol býval pozval a keby sme začali, ako som už povedal, o tejto téme vážne diskutovali. Takže nemám s tým problém. A dokonca vám môžem povedať, že v opozícii sa nepracuje zle.

No, pán Podmanický, ja sa necítim hovorcom pána kolegu Kužmu. Myslím si, som presvedčený, že on svoj výrok obháji sám. Viacej k tomu hovoriť nebudem.

Ale to, čo chcem povedať, najpodstatnejšie je to, a ešte možno kolega Jarjabek, no veď vám sa nebudem tak ani čudovať, pretože HZDS na rozdiel od SDĽ išla proti nám veľmi tvrdo. Nie SDĽ, vy ste dali návrh na odvolanie Kukana, ste sa nám vyhrážali, že pôjdeme pred národný tribunál, čiže ja sa nečudujem ani SNS v tomto, ani HZDS, keď povedzme sú tvrdší voči nám, ale čudujem sa pánovi premiérovi, pretože vtedy on bol členom SDĽ, súčasťou vládnej koalície, o to tu išlo.

Ale najpodstatnejšie je to, čo hovoril pán Zala. Pán predseda výboru, keby bola diktovala tempo vláda, rokujeme o vládnom návrhu. My sme nepretláčali zubami-nechtami ani náš materiál. Pán prezident nás 12. februára poprosil, aby sme vyčkali. Nemali sme problém mesiac to dať pod stôl. A napokon sme boli radi, že rokujeme o návrhu SNS. Nepodsúvajte to verejnosti. Nám išlo naozaj o to, aby Slovensko prijalo pozíciu, ktorá vychádza z jeho národných a štátnych záujmov. Toto sa vám nepodarí. Rovnako sa vám nepodarí to, že predseda vlády hovorí, že deklarácia nie je o nezávislom, suverénnom Kosove, to isté predseda SNS, a ona je o súhlase Slovenska so suverénnym, nezávislým Kosovom. Opýtajte sa Srbov, tí vám povedia.

M. Číž, podpredseda NR SR: To boli faktické poznámky. Pokračujeme v rozprave.

O slovo sa v zmysle rokovacieho poriadku prihlásila podpredsedníčka Národnej rady pani Belousovová, nech sa páči.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: V úvode chcem poďakovať za prejavený záujem opozícii a začnem, vážení kolegovia, svoj prejav trošku netradične.

Všetci vieme, že Kosovo, a bolo to tu už viackrát zdôrazňované, je pre srbský národ územím, ktoré má pre nich veľký historický, duchovný, a dovolím si povedať, až akýsi mystický význam. Je to územie, kde nie sú len stovky pravoslávnych kláštorov a kresťanských kostolov, ale tie boli mnohé už poškodené hlavne tými bombardovacími lietadlami Spojených štátov amerických, teda nie sú tam len tieto pravoslávne kláštory a kostoly a podľa tohto je to miesto, ktoré je pre Srbov prameňom kresťanskej viery. Je to zároveň i miesto, kde sa sila viery v Boha preverovala nie hocijako, ale silou ľudských obetí. Môžeme doslova povedať, že sila v Boha sa tu preverovala srbskou krvou a neznie to podľa mňa ani pateticky, vystihuje to skutočnú historickú pravdu a hodnotu tohto územia pre srbský národ.

Myslím si, že si málo uvedomujete tí, ktorí sa snažíte teraz vystupovať ako pragmatickí politici, že takáto zem má obrovskú cenu nielen pre Srbov. Takejto zemi sa nie nadarmo hovorí, že je to zem posvätná. Pretože je posvätená krvou veriacich kresťanov, musí byť posvätná i pre všetkých ostatných kresťanov Európy, ak Európa je ešte kresťanská a ak jej kresťanské hodnoty vôbec niečo ešte hovoria.

Dnes totiž Európska únia a ďalšie medzinárodné inštitúcie vlastne riešia otázku, čie bude Kosovo. A pre mňa tá otázka tak znie, vychádzam aj z toho, čo tu v tom historickom exkurze vo svojom prejave povedal pán predseda Slovenskej národnej strany, pán Slota, že bude Kosovo srbské, to znamená kresťanské? Alebo bude albánske, to znamená moslimské? A ako je to potom s hodnotovou orientáciou vlastne Európskej únie?

Takéto miesta, takéto územia sú ojedinelé a ich význam je tiež v histórii ľudstva alebo v nejakej spoločnosti jedinečný. Pre mňa je význam jedinečný.

Poprosím pánov, nediskutujte vedľa, Jaro, ruší ma to.

Pre mňa je ten význam Kosova dnes viac ako čitateľný. Pre mňa ten význam sa dešifruje na to, že chce Kosovo zobudiť Európu a zobudiť Európanov. Zobudiť aj nás Slovákov, aby sme si uvedomili to hemingwayovské, ktoré sa budem snažiť parafrázovať, že nikto z nás nie je ostrovom samým osebe a nepýtajme sa, komu zvoní hrana, pretože zvoní vždy tebe. Zobuďme sa preto pri Kosove k zodpovednosti, k solidarite, k ľudskosti. Totiž odkaz Kosova pre Slovákov je viac ako čitateľný tomu, kto čítať chce. A ten nám hovorí, Slováci, Kosovo je len pár kilometrov od slovenských južných hraníc.

Ak dnes chceme posúdiť tu v tejto rokovacej sále a určitým spôsobom aj prezentovať možný postoj Slovenskej republiky a jej ústavných orgánov k riešeniu otázky Kosova a v tejto súvislosti aj štátnej integrity Srbska a jeho územnej celistvosti, treba povedať, že je to problém z mnohých príčin veľmi zložitý a len zdanlivo, ako som sa snažila už naznačiť, sa netýka Slovenska. Týka sa hneď napríklad dvoch v polohách. Predovšetkým nie nadarmo tento problém irituje celú politickú scénu na Slovensku a zároveň, súdiac podľa mediálnej odozvy, táto otázka vyvoláva veľký záujem občianskej verejnosti. Táto téma, vážení, nie je len témou politikov, ale verejnosť na Slovensku ju veľmi hlboko prežíva. Dovolím si preto tvrdiť, že riešenie, ktoré v Národnej rade dnes prijmeme, môže značne ovplyvniť dôveru občanov k politikom a politike ako takej v budúcnosti. Samozrejme, že obdobne to platí aj pre možné rozhodnutia medzinárodných organizácií. Otázka je o to zložitejšia, že treba sa pravde pozrieť pri Kosove do očí a povedať si, že v otázke Kosova, bohužiaľ, dobrých rozhodnutí už niet. Je rozhodnutie len také, ktoré bude zlé a ešte horšie.

A položme si teraz otázku, prečo je to tak? Spojené štáty americké sú jednoznačne, ako bolo deklarované, za Ahtisaariho plán, ktorý sa snažia presadiť aj cez Organizáciu Spojených národov. A každý už vie, že je to fakticky plán uznania samostatnosti provincie Kosovo na úkor štátnej integrity zvrchovanej krajiny, ktorá sa volá Srbsko. A vôbec by ma neprekvapilo, keby niekoľko dní po prijatí Ahtisaariho plánu niektoré štáty, hlavne moslimské, uznali samostatnosť a štátnosť Kosova. Toto riešenie dôveru nevyvoláva už aj preto, že - a poviem možno to, čo sa bojíte niektorí povedať, hoci si to myslíte - že tam, kde Spojené štáty americké zasiahli v záujme demokracie, tam, obrazne povedané, dlhú dobu tráva nerastie. Európska únia, tak ako v nedávnej minulosti, v podstate ako celok aj dnes v otázke Kosova pchá hlavu do piesku, aby nemusela prijať zásadné rozhodnutie. Pritom je to zvrchovane európsky problém, ktorého dôsledky bude musieť, či chce, alebo nie, znášať Európa. Ahtisaariho plán, či si to chceme priznať, alebo nie, slúži Európskej únii aj členským štátom ako plenta, za ktorú sa môžu schovať. A schovať možno svoju zbabelosť. Ponuky Srbsku, že jeho prijatím sa uľahčí jeho vstup do Európskej únie, slúžia len ako vábnička. Ako cukrík pre dieťa, ktorý im, Srbom, má uľahčiť, aby prehltli horkú pilulku.

Zabúda sa však na veľmi závažný fakt, že Srbi sú hrdý národ, ktorý nezabúda na príkoria, a môžu stratiť dôveru vo svoju budúcnosť v Európskej únii i NATO a možno ju nebudú chcieť. A nielen srbský národ môže zobrať takéto poučenie, pretože to, ako sa Európska únia zachová pri riešení kosovského problému, bude mať dopad aj na jej samotnú autoritu vo svete a dôveru členských štátov. Chcem povedať, hovorím veľmi úprimne ako vždy, že Kosovo, to posvätné miesto, aj tu plní veľmi symbolický a mystický význam, je zlým svedomím, čiernym svedomím hriešnej Európy, ktorí sa na Srboch veľmi prehrešili.

Ahtisaari, keď hovoríme o jeho návrhu, nie je Pán Boh. Ak jeho riešenia sú zlé a nevyhovujú realite, treba, aby tieto riešenia boli zmenené, možno aby samotný pán Ahtisaari bol vymenený. Jednoducho preto, lebo plán nerieši otázku napätia medzi Srbmi a kosovskými Albáncami. Práve naopak, ak bude prijatý, všetci vieme, že napätie v tomto regióne sa zvýši s možnosťou rozšírenia na Macedónsko, Krajinu srbskú ako terajšiu súčasť Bosny a Hercegoviny. Je nakoniec možné, že do hry sa dostane aj Albánsko a Grécko, kde v otázke albánskej menšiny panujú určité napätia už i dnes. A to nehovorím o precedense, ktorý Ahtisaariho plán prináša v širšom medzinárodnom kontexte, pretože, vážení, dôjde cez porušenie charty OSN a noriem medzinárodného práva k niečomu, čo bude nezvratné.

Z dôvodov, ktoré som uviedla, dnes v Národnej rade otázku Kosova a prijatie deklarácie k riešeniu musíme posudzovať hlavne z dvoch hľadísk. Možno to prvé hľadisko bude pre niektorých politikov, skúsených, ostrieľaných, bezvýznamné, ale pre mňa je a bude vždy dôležité. Musíme posudzovať z prvého hľadiska srdca a z druhého hľadiska rozumu.

Z hľadiska srdca musíme mať na pamäti elementárnu vďačnosť za postoje Srbov k nám samým Slovákom v histórii. Veď je faktom, že Srbi v rokoch meruôsmych 19. storočia sa tvrdo postavili na obranu niektorých slovenských národovcov pred výkonom uhorského hrdelného práva a zachránili im životy. V roku 1918 boli prví, ktorí uznali Československú republiku ešte pred oficiálnym vyhlásením jej samostatnosti. Postavili sa rovnako proti rozhodnutiu Mníchova a Viedenskej arbitráže, ako aj proti vstupu vojsk do Československa v roku 1968. Počas trvania železnej opony umožňovali odchod občanov Slovenska za slobodou. Príkladov možno uviesť veľmi veľa. Chápem, vážení, že vďačnosť nie je politická kategória, že sa dnes akosi nenosí. Vytvára však historické povedomie medzi štátmi a ich občanmi a my dnes nevieme, či takéto pre nás priaznivé povedomie nebudeme v budúcnosti potrebovať sami.

Z toho druhého hľadiska, z hľadiska rozumu v otázke Kosova treba a musíme pristupovať z dvoch pozícií. Prvá pozícia je tá, ako som už naznačila, že cez porušenie charty OSN a noriem medzinárodného práva sa vytvára precedens, ktorý môže zasiahnuť strednú Európu. Neviem, či je v poslaneckej snemovni pán poslanec Duray, ale netají sa tým a verejne prezentuje, že už píše koncept autonómie pre južné Slovensko. Možno súbežne s tým, prepáčte, že ironizujem, by mohol písať, ak má vlohy, aj koncept autonómie pre Slovákov na tom istom juhu a pohorí Matra nad Budapešťou. A nielen pre strednú Európu, ale aj východný Balkán, Podnestersko, Abchádzko, Slovinsko, Taliansko, Španielsko a pre ďalší rad tzv. zmrazených ohnísk etnického napätia.

Samozrejme, nemôžeme pustiť zo zreteľa, že historicky - a toto by som chcela dať do pozornosti všetkým poslancom, lebo história nás to učí a ona nám to znovu a znovu opakuje ako žiačikom, aj keď sa to niekomu nepáči - a ten odkaz histórie je, že Západ otázky podobného charakteru väčšinou riešil na úkor slovanských krajín. Vždy na úkor slovanských krajín. Tak učí história. Aj keď možnosť vytvorenia precedensu cez chválenie Ahtisaariho plánu pokladám za dôležité, rozhodujúci pre prijatie deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky je však iný rozumový prístup. Prístup, ktorý jasne v medzinárodnom rozmere zadokumentuje jednu veľmi podstatnú vec, že Slovenská republika je suverénnym subjektom medzinárodného spoločenstva, plnoprávnym členom NATO, Rady Európy a europarlamentu s vlastnými suverénnymi názormi, ktoré sa nebojí aj odprezentovať.

Spomeňme si znovu na históriu. Kompromisy sa totiž vždy robia na úkor toho, kto je ku kompromisom sklonný alebo kto k nim nevie alebo nechce zaujať jasné vlastné stanovisko. A toto je pre Slovensko veľmi dôležité. Ak sme zvrchovaní, tak hovorme ako zvrchovaní. Ak sa nám niečo nepáči, hovorme, že sa to nepáči. Nebuďme len nejakými doskakovačmi mocných v Európe či v NATO.

Som za to, že hlas Slovenska v prípade Kosova a porušenia integrity Srbska a jeho územnej celistvosti musí zaznieť jasne a zreteľne v intenciách tohto, čo som tu uvádzala. Obava, že Slovenská republika zostane v tomto názore osamotená, je trochu irelevantná. Svoje záujmy z pohľadu možnej budúcnosti obhajovať musíme, pretože nikto to za nás neurobí. Myslím si však, že aj keď v Bezpečnostnej rade OSN inštitút právo veta nebude stálymi členmi použitý, ale ja verím, že bude, osamotený vo svojich názoroch jednoznačných na podporu Srbov nebudeme.

Ešte by som sa rada vyjadrila k niektorým otázkam, lebo boli otázky, či Národná rada Slovenskej republiky vôbec má či nemá prijímať deklaráciu ku Kosovu, či to patrí na rokovanie, či nepatrí. Myslím si, že v celom mojom vystúpení odznelo mnoho argumentov za, za to, aby sme prijali vyhlásenie k situácii v Kosove.

Na záver uvediem ešte jeden pre mňa osobne veľmi dôležitý a hádam najpodstatnejší argument. My politici totiž svojimi postojmi aj skutkami, veľmi pekne povedané, píšeme históriu. Naozaj to, čo robíme, sa dostane do histórie. Možno si to niekedy ani neuvedomujeme. Mne záleží úprimne alebo mne leží úprimne na srdci, aby v histórii Európy alebo aj sveta Slovensko aj našou zásluhou, naším pričinením malo čo najpozitívnejší obraz. Nie vždy to tak bolo. Musíme si uvedomiť, že za zlé alebo hanebné rozhodnutia politických reprezentácií nesie hanbu predovšetkým nie ten konkrétny politik, ale konkrétny národ a konkrétny štát.

Už sme tu mali vládu, ktorá pošpinila obraz Slovenska vo svete, už sme mali vládu, za ktorú sa Slováci museli hanbiť. Veľmi dobre viete, o čom hovorím. Hovorím o roku 1999, keď vláda Mikuláša Dzurindu povolila bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a v rozpore s náladami alebo s mienkou väčšiny občanov Slovenska prelety amerických lietadiel nad územím Slovenska. Lietadiel, ktoré bombardovali Belehrad a ďalšie mestá Srbska, lietadiel, ktoré zámerne a plánovite vraždili civilné obyvateľstvo. Kde bolo vtedy medzinárodné právo? Ja som si vás vypočula, pán Dzurinda, a chcela by som vás vyzvať k pokore, lebo Pán Boh všetko vracia. Kde boli vtedy záujmy Slovenskej republiky? Kde boli vtedy, to, čo ste tak pekne nazvali, etické princípy vo svojom príhovore a morálka, pán Dzurinda?

Ja osobne nikdy nezabudnem, tak ako väčšina Slovákov, na dva pocity pri tomto hroznom bombardovaní: na pocit hanby a bezmocnosti. Hanby, nekonečnej hanby za vašu vládu, pán Dzurinda, a pocit bezmocnosti, pretože sme nemohli to strašné vraždenie, áno, bratského srbského národa zastaviť. Jedine Slovenská národná strana vtedy protestovala pred americkou ambasádou a pamätám si, že mňa tam vykázali z chodníka a povedali mi, že som na americkej pôde a nemám tu šíriť takéto názory. Na ten pocit tiež nikdy nezabudnem a budem ho veľmi dlho nosiť v sebe.

Dnes hovoríte o vyhláseniach, aké ste vtedy prijali o etnických čistkách a pod. Ale boli krajiny ako Rakúsko, ktoré nedalo súhlas k bombardovaniu. A história už zapíše a zapísala, že keby Slováci nesúhlasili, vláda vaša, tak nikdy by nebolo možné Srbsko a Belehrad bombardovať. Nikdy by deti pri narodení v belehradskej nemocnici niektoré nezomreli a niektorí neboli do konca života postihnuté hluchotou. Pretože sa narodili do sveta, kde ich takýmto privítaním privítali americké bombardéry. Aj vďaka vám.

Podobné pocity, musím povedať, hanby a hnusu som prežívala teraz pri vystúpení predsedu SDKÚ pána Dzurindu. Vy teraz obhajujete územnú integritu Srbska a práva Srbov? Neverím vlastným očiam a ušiam. Či sa vo vás ozvalo svedomie? Ja o tom vážne pochybujem. Skôr je to vypočítavá snaha získať stratené hlasy slovenských voličov. Veď Kosovo, to nevzniklo včera, veď my dnes hasíme a medzinárodné spoločenstvo to, čo ste ako priskakovači Spojených štátov amerických vtedy zapálili. Čiže ja sa obraciam na vás, hlavne na vás, poslancov opozície, preboha, spamätajte sa a viac pokory, ak je vo vás trošku kresťanstva!

Pán Mikloško sa teraz nepríčetne, ako je jeho zvykom, smeje. Vy ste kádehák? Vy ste kresťan? Veď za kresťanskú vieru Srbi vždy držali stráž proti moslimom. Pani Vášáryová tiež hádže herecké úsmevy a vypočula som si doobeda, keď ste hovorili o oživovaní slovanskej vzájomnosti. Vy nemáte právo o tom absolútne nič povedať. Slovenská národná strana na rozdiel od vás vždy hrala a hrá s čistými kartami. Nielen v roku 1999, keď sme jediní protestovali verejne proti bombardovaniu Juhoslávie a politike Mikuláša Dzurindu. Hráme s čistými kartami i teraz, keď považujeme za potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala vyhlásenie k situácii v Kosove. Kosovo je veľmi blízko južných slovenských hraníc. Podpora Srbov je podpora samých seba a to si musíme uvedomiť.

Z uvedených dôvodov je budem hlasovať za deklaráciu a som veľmi rada, že vládna koalícia sa zjednotila a pripravila spoločné vyhlásenie. Kto chce, jeho obsahu rozumie. Kto nechce, nebude rozumieť nikdy, pretože mám pocit, akože žijeme v dvoch svetoch a rozprávame dvoma jazykmi. Ja som veľmi rada, že nežijem v tom vašom svete bezcitnosti, pokrytectva a farizejstva.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani podpredsedníčky Národnej rady sa prihlásili poslanci: pán poslanec Mikloško, Kužma, Abrhan, Slafkovský, Lipšic, Dzurinda, Kukan, Kubovič, Tóthová. Pani Tóthová je posledná? Ešte pán Podmanický, pán Podmanický desiaty. Pán Podmanický je posledný, hej? Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami k vystúpeniu pani podpredsedníčky.

Nech sa páči, ako prvý dostáva slovo pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pani podpredsedníčka, vy ste povedali, že kde stúpia Spojené štáty, dlho nerastie tráva. Nuž ja viem, že vy ste prírodovedkyňa, nemôžete mať také vedomosti z histórie, ale chcem vás upozorniť, že v 20. storočí Spojené štáty dvakrát nasadili nespočítateľné obete na to, aby zachránili mier v Európe v dvoch svetových vojnách, ktoré, vojny, rozvírili blázniví Európania, ktorí už nedeli, čo so sebou, a potom Spojené štáty boli tou poslednou záchranou. Bez Spojených štátov a studenej vojny by ste ani vy, ani my by sme nesedeli tu, ale by sme sa pohybovali každý tam niekde po našich kopcoch.

Pani podpredsedníčka, pýtam sa vás, vy ste podpredsedníčka Národnej rady a zároveň podpredsedníčka SNS, ak naši predstavitelia politickí nakoniec budú súhlasiť s postupom Spojených štátov a západných veľmocí a výsledok bude nezávislosť Kosova, vystúpi SNS z vlády? Prosím, aby ste mi odpovedali.

A tretie otázka. Pani poslankyňa a pani podpredsedníčka, inantne rozprávate o kresťanstve, pretože pre mňa bombardovanie srbských detí je rovnako hrozné ako vyháňanie a likvidovanie moslimských detí v Kosove a v tom je prejav kresťanstva, že neobraciam sa v nejaký všeslovanský svet imaginárne a neobraciam sa iba na kresťanov, ale každý ľudský život je pre mňa posvätný. A obávam sa, že teda vo vašom prípade neviem, či to tak je. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Podmanický, chcem povedať, ale to hovorím aj teraz pani podpredsedníčke, povedal som, že odsudzovať tých, čo bojovali proti Miloševičovi, je ako odsudzovať tých, čo bojovali proti Hitlerovi. Lebo keď sa proti nejakému zlu bojuje, aj vtedy lietali lietadlá, aj vtedy to boli americké lietadlá, a my sa k tomu hlásime, aj vtedy hynuli deti, aj vtedy nemocnice boli bombardované, rovnako za II. svetovej vojny, my to neodsudzujeme, takže treba toto zvážiť. Je iné, keď sa bojuje proti režimu, ktorý pácha zločiny, a iné, keď niečo vzťahujem na národ. Keď ten režim skončí, ako skončil Hitlerov, Američania začali budovať Nemecko, bol Marshalov plán. Čiže nemôžeme spájať útok na zločinný režim, ktorý pácha genocídy, s nenávisťou k národu. Dneska sú Nemci a Američania spojenci, Nemci a Francúzi založili Európsku úniu a pritom vzájomne sa vraždili pred niekoľkými rokmi.

Čiže o tom som hovoril, to bol zmysel toho, čo som povedal, myslím, že mal som to napísané, takže dúfam, že som sa trafil správne, a to chcem povedať aj pani podpredsedníčke. To neznamená, že my sme proti Srbsku, keď sme sa postavili proti Miloševičovmu režimu. Ja nemám nič proti Rusku, ale nenávidel som Brežnevov režim. Moji rodičia nenávideli Stalinov režim, ale nič nemali proti Rusku a ani nijaká všeslovanská vzájomnosť im nepomohla na to, aby milovali Stalinov režim. Proste to je o princípoch.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Abrhan.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vy ste vyzvali poslancov opozície na pokoru. Nuž chcem vám povedať, že poslanci SDKÚ a KDH boli pripravení hlasovať za váš návrh deklarácie. Mali ste sa obrátiť na poslancov SMER-u a poslancov HZDS. Ten váš návrh bol pripravený jasne, zrozumiteľne a čitateľne. Každému bolo jasné, o čo v tom návrhu ide. Ak by sme prijali tento váš návrh a pokiaľ by zástupca Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN chcel hlasovať v súlade s týmto návrhom, nemohol by podporiť návrh pána Ahtisaariho. Opýtajte sa pána ministra Kubiša, ak prijmeme návrh, ktorý dnes predkladáte, ako bude hlasovať zástupca Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN? Opýtajte sa, ako bude hlasovať.

A posledná vec, dal som túto otázku aj pánovi predsedovi Slotovi, neodpovedal. Vás prosím, odpovedajte, prečo ste stiahli svoj návrh deklarácie? Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ja by som sa len troška chcel vrátiť k tomu, čo povedal Ferko Mikloško. Ja to asi nebudem vedieť povedať tak...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja vás poprosím, pán poslanec, musíte reagovať na pani podpredsedníčku.

A. Slafkovský, poslanec: Áno, presne na to chcem reagovať, lenže nedokážem to možno povedať tak presne, ako to povedal on, len môžem to doplniť možno dvoma-troma vecami ako argumentárium v prospech toho, že Spojené štáty, keď zakročili v Európe, tak vždycky priniesli rozuzlenie spletitých problémov. V tom, čo sa dialo v Juhoslávii, bývalej, v Bosne, v Kosove, v Albánsku, absolútne zlyhal UNPROFOR, zlyhali modré prilby. Určité zastavenie tohto procesu nastalo až vtedy, keď zasiahli Spojené štáty, a ja som rád, že my sme boli na ich strane. Verím, že k Spojeným štátom a ich predstaviteľom sa dostane k ich ušiam aspoň odraz tejto debaty z nášho parlamentu a je tu možno ešte čas ich upozorniť na to, ako my vidíme tú situáciu v Kosove a v Albánsku, a že tá podpora, ktorú dneska dávajú Ahtisaariho plánu, nemusí byť trvalá.

K tomu, čo sa udialo v Kosove a v Albánsku, tam treba povedať len toľko, že keď budeme hľadať a rekriminovať históriu, nedostaneme sa nikam, pretože Ilírci podľa starých Rimanov boli predchodcami dnešných Albáncov, tak bude ťažko hovoriť o tom, kto tam bol skôr a kto má väčšiu pravdu na pobyt tam. A prikláňam sa k tomu, že pred večnosťou je život jedného Albánca rovnaký ako jeden život srbský, a preto som rád, že násilie v Kosove pred tými ôsmimi rokmi prestalo a dnes... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Pani podpredsedníčka, bolo to už o niečo lepšie vystúpenie ako na minulej schôdzi, aj keď ten záver už mal taký trošku ten, ako to pekne povedať, no, samovznecujúci efekt, aby som nepovedal niečo škaredo, teda až na pár výrokov, ako Pán Boh všetko vracia, neviem, ktoré vierovyznanie ste mali na mysli, my už máme Nový zákon, a pokiaľ by Pán Boh všetko vracal, tak by s nami všetkými bolo veľmi zle.

Ale v zásade k Spojeným štátom už hovoril pán kolega Mikloško a súhlasím s ním, že pokiaľ by nebol vstup Spojených štátov do dvoch svetových vojen v Európe, zrejme by sme dnes nesedeli v slobodnom parlamente. A je mi ľúto, že tak ľahko ľudské obete iného štátu viete zhadzovať. Je to smutné podľa mojej mienky. Ale v zásade ste z tej obsahovej stránky hovorili celkom dobre, len teda mi nie je zrejmé, ako budete hlasovať na záver, lebo tá deklarácia je pomerne jednoznačná a napriek tomu, že pán kolega Zala hovorí niečo celkom odlišné, ten text je jasný. Proste vy hovoríte, že budúci štatút provincie Kosovo by nemal založiť precedens, čo precedens založí, samozrejme, keď bude Kosovo nezávislé. Čiže chápem to zrejme tak, a opravte ma, ak sa mýlim, že po tomto vašom dobrom prejave nepodporíte návrh deklarácie, ktorú predložila vládna koalícia a ktorá súhlasí s vytvorením nezávislého Kosova, len dúfa, že to nevytvorí v medzinárodnom práve precedens, čo je podľa mojej mienky pomerne márne úsilie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Chcem sa pripojiť ku kolegovi Mikloškovi a Lipšicovi a vyjadriť poľutovanie nad tým, akým spôsobom pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky urazila Spojené štáty. Ale rád by som vedel, pani podpredsedníčka, čo budete cítiť, lebo v súvislosti s našimi rozhodnutiami ste cítili hnus a hanbu. Čo budete cítiť, keď veľvyslanec Slovenska bude v Bezpečnostnej rade hlasovať za Ahtisaariho plán a vy budete dobre vedieť, že svojím hlasovaním v Národnej rade ste k tomu prispeli?

Na rozdiel od kolegu Lipšica je aj vec, v ktorej s ním nesúhlasím. Vy ste povedali, ako budete hlasovať. Povedali ste, že budete hlasovať za uznesenie, ktoré dáva slovenskej vláde mandát hlasovať za Ahtisaariho plán, a vy to veľmi dobre viete. Viete aj to, že ste popreli sami seba, národná strana, pretože naozaj bol to váš návrh, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vy ste tento svoj návrh stiahli, návrh, ktorý jasne hovoril o tom, že budeme držať suverenitu, územnú celistvosť Srbska, a priklonili ste sa k návrhu, ktorý rovnako jasne hovorí, že slovenská vláda môže podporiť aj mandát suverénneho, nezávislého Kosova.

Ja by som mal teda inú otázku: Prečo ste tak popreli podstatu svojej politiky? A ak som ja pokojne zniesol povedzme vaše výroky na našu adresu, verím, že aj vy pokojne znesiete moju ďalšiu otázku. Ten obrat je taký obrovský, že chcem sa opýtať: Neviete, čo pán Slota dostal od pána Fica v Elektre za to, že SNS doslova cez noc sa otočila v takej principiálnej veci doslova na opätku? Čo dal Fico Slotovi? Akú brebendu? (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kukan.

E. Kukan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kým ste prednášali svoj príspevok z pripraveného textu, mne sa veľmi páčil a už som tu hovoril susedovi Kubovičovi, že vám zatlieskame, keď skončíte. Len ten záver, keď už ste nečítali a dali ste priechod svojim emotívnym výlevom, bez nejakej urážky, už to stratilo tú noblesu, ktorú mala tá prvá časť vášho prejavu.

Ja by som sa chcel, ja by som vám chcel pripomenúť jednu vec. Niekedy v roku 2000 navštívil Slovensko Koštunica a stretol sa v Národnej rade s predstaviteľmi politického života. Vy ste mu vtedy pripomenuli, že SNS bola jediná strana, ktorá proste protestovala proti bombardovaniu a podobne. Pán Koštunica vás vtedy ani nepochválil, ani to nekomentoval a on povedal, citujem, "že bombardovanie bolo dôsledkom špatnej politiky predchádzajúcej vlády". Tak ja znovu hovorím, že nebuďme až takí nedotkliví a až takí tendenční pri kritike toho, čo urobila vtedy Dzurindova vláda.

Vy hovoríte, že keby Slovensko nebolo otvorilo svoj vzdušný priestor, že by nebola možná vojenská operácia NATO na Balkáne. Nemám, nemám skutočne také informácie. A spytujete sa, že čo by bolo bývalo. Nuž bola by pokračovala genocída proste kosovských Albáncov zo strany vtedajšej juhoslovanskej armády a tých obetí by možno bolo omnoho, omnoho viac.

Takže vidím, že kolegovia zo SNS si viaceré vystúpenia zrejme pripravili k tomu svojmu pôvodnému návrhu, lebo racionálne z toho, čo hovoria, by som očakával, že by podporili ten pôvodný návrh a nie ten, o ktorom sa bude hlasovať.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kubovič.

P. Kubovič, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, naozaj môžem v tejto chvíli povedať, že z veľkej časti sa dá s vaším vystúpením súhlasiť, len mal som taký pocit, ako keby ste si ten príhovor pripravovali, keď ešte to koaličné uznesenie vlastne neexistovalo, lebo celá tá časť toho príhovoru jednoznačne, mám taký pocit, smerovala vlastne k poslancom SMER-u - sociálnej demokracie, pretože to boli tí práve, ktorí tieto slová asi potrebovali počuť. Mrzí ma, že potom naozaj v tom závere ste spomenuli rok 1999, kde ste označili, že za tú vládu, ktorá v roku 1999 isté opatrenia prijala, sa musíte hanbiť, ja sa s tým nestotožňujem. Ja by som skôr povedal, že ja som sa musel hanbiť za vládu v rokoch 1994 - 1998, v ktorej ste aj vy a vaša strana boli členmi, a vtedy, keď ste Slovensko diskvalifikovali z rokovaní o vstupe do NATO a Európskej únie.

Taktiež ste hovorili o tom, že si máme dobre pamäť, čo história zapíše alebo zapísala, tak by som vám chcel pripomenúť, že vlastne vy zdvihnutím ruky k tomu uzneseniu, o ktorom hovoríte, že je najlepšie, sa určite pričiníte o to, že zástupca Bezpečnostnej rady za Slovenskú republiku bude mať možnosť zdvihnúť ruku za samostatné Kosovo. A som naozaj zvedavý, tak ako tu odznelo, ako to budete potom zdôvodňovať.

A rád by som ešte jeden taký poznatok k tomu včerajšiemu stretnutiu v Elektre. Nemôžem sa zbaviť dojmu po týchto vystúpeniach, že Slovenská národná strana zamenila jednoducho svoj postoj k Srbsku za nejaké teplé miesta v dozornej rade, vedení štátneho podniku alebo možno nákupu tých vysnívaných stíhačiek, o ktorých hovorí váš predseda, a celé to zapredala za jednoducho územnú celistvosť Srbska. Takže pozrite sa naozaj aj na tieto veci takto.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že pani poslankyňa mala jednu veľkú pravdu, že opozícia nevie stráviť skutočnosť, že vládna koalícia sa vedela ujednotiť na texte vyhlásenia, ktoré vyhovuje všetkým trom subjektom. Vážení, už aj tie posledné pripomienky o biznise a ja neviem čo, to už nie sú veci riešiace skutočnosť. To sú žlčové vyhlásenia a žlč vám stúpa v skutočnosti, že vládna koalícia sa vedela ujednotiť.

A pokiaľ tu boli náznaky k našim postojom v minulosti, ktoré boli v parlamente v roku 1999, tak chcem potvrdiť, že to, čo tu bolo prezentované v diskusii zo záznamov, pán poslanec Jarjabek hovoril, skutočne my sme vytiahli karty v nádeji, že nás neprevalcujete, že vás tu nie je dostatok. Bolo daných 9 pozmeňujúcich návrhov, tak nehovorte to, čo ste uvádzali k vystúpeniu pani poslankyne, že sa nesnažila riešiť táto koalícia ani hľadať iné alternatívy a podobne. Skutočne uvedomte si, prečítajte si vaše vystúpenia a uvidíte, že odchádzajú od témy, sú žlčovité, a len preto, že sme sa vedeli ako vládna koalícia ujednotiť.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou pán Podmanický. A potom bude s reakciou vystupovať pani podpredsedníčka Belousovová.

J. Podmanický, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, ja plne súhlasím s vaším vystúpením a najmä s pasážou, kde ste veľmi pravdivo zdôraznili a pripomenuli, a naozaj tie prelety v roku 1999, ktoré sú hanbou moderných slovenských dejín a hanbou tejto opozície, ktorá tieto prelety schválila, na ktoré dala súhlas. Ja si myslím, že moderné slovenské dejiny majú také dve škvrny, ktoré sa z histórie nevymažú. Prvá škvrna bola v roku 1992, keď opäť tí istí ľudia hlasovali proti slovenskej zvrchovanosti a potom proti slovenskej ústave. To je škvrna voči vlastnému národu. A potom v roku 1999 títo ľudia povolili prelety na bratský slovanský národ. No a to je škvrna proti bratskému národu. Tieto dve škvrny nebudú z histórie Slovenska vymazané, a to aj napriek tomu, že všetci predstavitelia SDKÚ sa tak usilovne snažia ukázať, ako im dnes, v roku 2007, ide o Srbskú republiku.

Na margo pána poslanca Kužmu, ktorý zas zmizol, a keďže reagoval na mňa, pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nie, nie, nie, neroznášajte to. Ak ste skončili na pani podpredsedníčku, už ďalej nie, už by to tu bolo potom nepekné. (Ruch v sále a potlesk.)

Pani podpredsedníčka Belousovová, nech sa páči. Zapnite, prosím, mikrofón.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: No, berúc do úvahy, že je čas maturít, a berúc do úvahy aj charakter vystúpení pánov z opozície, chcem sa na vás obrátiť: Vážená skúšobná komisia, som veľmi rada a oceňujem, že ste dali môjmu vystúpeniu také vysoké hodnotenie, a som veľmi rada, že ste si ho veľmi pozorne vypočuli. Takže to je po prvé.

Po druhé, ale nepočúvali ste dostatočne pozorne, lebo niektoré veci ste poplietli. Takže som ochotná napr. pánovi Lipšicovi dať lekcie, bezplatne, základnej, elementárnej logiky, pretože ak si niekto prečíta odrážku 3 a 4 z tej prvej časti vyhlásenia, tak mu je všetko jasné. Ak niekto má trošku málo rozvinuté logické myslenie, tak má s tým problémy. Ale skúsenosti z pedagogickej praxe ma presvedčili, že je to riešiteľné, treba sa len viacej učiť. (Smiech v sále.)

Ďalej, vážení páni, to, čo ste si dovolili povedať na adresu nášho predsedu pána Slotu, teraz vás niektorých strašne do krvi urazím, takže dúfam, že bude znovu grémium, chcem povedať, že nie ste chlapi. Totiž keby ste boli chlapi, tak to poviete jemu do očí a iba zbabelec čaká, ale mali ste možnosť, zbabelec čaká, kým odíde, to je ako v dedinskej krčme, a potom chodí, jednoducho, a trepe dve na tri. U nás sa hovorí, keď hovoríte, že som z vrchov, že keď si chlap, tak poď na férovku. Ale vy ani to neviete. (Reakcie z pléna.)

No a dúfam, že mi bude odpustené, že som si dovolila uraziť Spojené štáty americké, ospravedlňujem sa im, tak som to nemyslela.

A úplne vážne chcem povedať, že KDH, sa popierate sami seba, pretože keď pán Mikloško hovorí o tom, že bombardovanie, veď vy ste proti trestu smrti. Vy ste ešte k tomu zaviedli trest smrti úplne nelogicky, lebo za Miloševičove zločiny ste smrťou potrestali nevinné deti, a to... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Hort. Nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani podpredsedníčka, ja vás chcem na úvod poprosiť, keby ste, ak môžete, telefonicky zabezpečili pána Slotu, lebo ja by som chcel v druhej časti vystúpenia sa obrátiť priamo na neho (potlesk), pokiaľ tu nesedí, tak obrátim sa aj tak, ale zase to bude vraj "neférovka". No ak môžem, myslím, že vám pán podpredseda Veteška dovolí telefonovať v takomto prípade aj zo sály. (Reakcie z pléna.) No, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda... (Ruch v sále.) Nevadí.

Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda, bolo tu povedané veľa o tom, akým spôsobom sa vo vzťahu ku Kosovu menili a menia názory vládnej koalície. Bol tu spomínaný výrok pána premiéra Fica, ja by som pridal ešte aj rozpory medzi výrokmi pána Kašického a ministra zahraničných vecí pána Kubiša.

A ja by som sa chcel, škoda, že tu nie je ani pán predseda Paška, pochváliť, že jedenkrát som bol hrdý na pána predsedu Pašku, keď sme boli spolu v Budapešti, bol som súčasťou jeho delegácie, nie, nebolo to v čárde, bolo to, keď sme boli u Katalin Szili, predsedníčky parlamentu, u pani Gönczovej, ktorá je ministerka zahraničných vecí, a u pána Sólyoma, čo je prezident Maďarskej republiky, a pán Paška vtedy, keď bola reč o Kosove, čo som bol milo prekvapený, citoval stanovisko Slovenska ako najvyšší tam prítomný, najvyšší ústavný činiteľ, spôsobom, že riešenie budúceho statusu srbskej provincie Kosovo môže byť iba také, ktoré nevytvorí nezávislý štát Kosovo bez súhlasu Srbska. Toto povedal pán kolega Paška, ja som bol veľmi hrdý. Medzitým som sa ale vrátil domov a zistil som, keď prišlo na rad Kosovo, že treba pripraviť iné stanovisko, ako tu bolo stanovisko SDKÚ - DS alebo stanovisko Slovenskej národnej strany, niečo, čo je pre neho už neprijateľné alebo pre stranu SMER už neprijateľné, čo by bolo akési preklenovacie stanovisko.

Spomenul som si na túto chvíľu, aj na to, čo sa tu odohráva a čo sa tu vlastne odohráva od včerajšieho rána alebo poobedia, alebo večera, aj vtedy, keď som bol v televíznej relácii JOJ a tam som sa dozvedel z úst pána Buriana, že slová sú slová a činy sú činy. Priznám sa, že vtedy som tomu nerozumel, dnes už tomu rozumiem lepšie.

No a chcel by som sa ešte v krátkosti vyjadriť aj k tomu, čo tu povedal pán premiér Fico, ale povedali to tu aj mnohí iní. Viete, je to fascinujúce, keď nás tu div niekto nenazýva hrdlorezmi a ľudia, ktorí sa hrajú na morálnych a na tých, ktorí akože im ide o nevinné deti v Kosove či v Belehrade, alebo nevinné obete v Belehrade, a to nie je farizejstvo, to je cynizmus, ak niekto pri tejto príležitosti nie je schopný tu aspoň niečo povedať na obranu tých bezbranných, ktorých podľa mňa bolo viac ako 100-tisíc alebo 200-tisíc, ktorí museli zobrať svoj batôžtek len preto, lebo boli iní, len preto, lebo niekto sa chcel pomstiť ešte z 15., 16., 17. storočia, a musel odísť. Tam, kde mal svoj rodinný dom, tam, kde mal korene, dnes nachádzame hroby. Koľko ich je - 10-tisíc, 20-tisíc, 30-tisíc?

A toto sa vás, páni, netýka, a dámy. Ja som šokovaný, pán Podmanický tu pred chvíľou povedal dve najväčšie hanby Slovenska, bohužiaľ alebo chvalabohu, neviem, máme vraj spoločných kňazov známych. Ak toto je kresťanstvo, že nám nezáleží na tom, čo sa tam dialo s tými Albáncami, potom, čo tu žil Kristus, na tejto Zemi, tak ja nerozumiem vášmu vnímaniu toho, "čo ste urobili jednému z tých najmenších, dnes ste urobili". Ak nám nevadilo to, že niekoľko kilometrov od našich hraníc sa diali také zverstvá, aké sa diali, a budeme hovoriť len o tom, akým spôsobom väčšia sila musela zastaviť tú nenávisť a to vraždenie a tú genocídu, tak, ak dovolíte, naozaj každý z nás žije dva svety, resp. každý sme v inom svete.

Nedokázali sme v Európe prísť na to, ako toto šialenstvo zastaviť. A viete, koľko bolo signálov tých bezbranných a tých nevinných? Až museli prísť Američania. A na tomto si dnes robíte body? To do tohto, prepytujem, svinstva tlačíte dušu slovenského národa? Aby bol hluchý na jednu bezbrannosť a nadával na druhú? Prepánakráľa! (Potlesk.)

No a teraz, bohužiaľ, ten Janko nedošiel, tak budem musieť hovoriť, aj keď tu nie je. Viete, pýtal sa pán Slota, že kde bol Dzurinda v roku 1999? My vieme, kde bol pán Slota včera večer. (Smiech v sále.) Včera večer pán Slota bol v Elektre, kde bolo stretnutie troch koaličných lídrov. Kým tam išiel, zo všetkých úst - zo všetkých úst - poslancov Slovenskej národnej strany sme počúvali, ako si stoja za svojím, akým spôsobom si nedajú jednoducho zobrať to stanovisko, ktoré naformulovali. Najskôr to bolo stanovisko iba ich a potom to bolo stanovisko, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť aj za SDKÚ - DS, aj za KDH, a priznám sa, očakávali sme, že sa k tomu pridá minimálne HZDS, lebo to na rozdiel od predstaviteľov SMER-u nemalo v tejto oblasti také rozporuplné vyhlásenia. Dokonca som sa dozvedel, že im vraj vadí iba to, aby sa to nevolalo deklarácia, ale stanovisko.

No medzitým bola Elektra a hoci ešte o 9.00 hod. ráno sme nemali nič na stole, už dnes je situácia iná. Ja sa tiež pýtam pána Slotu, čo sa v tej Elektre udialo? Ja totižto viem, a viete to všetci, ktorí tu sedíte, ktorí trošku sledujete politiku, kde skončila národná hrdosť pána Slotu v roku 1994 - 1998. No pred bránami Slovenskej poisťovne, alebo to bola sporiteľňa? Myslím, že poisťovňa. Tam končila národná hrdosť pána Slotu. Ja sa pýtam, kde ona končí teraz?

Spomínal tu, nie tu, ale na iných miestach, Ahtisaariho ako kopu hnoja. Už mu teraz ten hnoj tak nesmrdí, odrazu? Už mu tak nesmrdí. Čo sa stalo? Tak ako to bola vtedy poisťovňa, dnes sú to tie EL 410, čo tu boli spomínané? Alebo je to, vtipne to poznamenal Béla Bugár, sú to tie štadióny? Alebo je to už konečne dohoda o tom, ako bude vyzerať Slovenský pozemkový fond, ktorý máte osem mesiacov nedokončený, čo sa týka personálneho obsadenia, pretože sa rujete o tú korisť ako psy. Osem mesiacov je nefunkčný Slovenský pozemkový fond. O čo tam ide? Alebo je v tom DMD, ktoré malo byť rozdelené medzi HZDS a SNS, a pokiaľ bol Mečiar v nemocnici, tak to všetko obsadila momentálne strana SMER. Naozaj sú to legitímne otázky a pýtame sa, kde je pes zakopaný?

Takže je mi veľmi ľúto, naozaj je mi z tohto miesta veľmi ľúto pána Rydla, ktorý bol jeden z protagonistov a bojovníkov toho normálneho a čistého riešenia, ktoré bolo zrozumiteľné, pre každého pochopiteľné. Až tak ďaleko ste zašli, dámy a páni, že musel na zahraničnom výbore povedať tie slová, že v rámci zachovania pokoja bude hlasovať proti svojmu presvedčeniu a proti svojmu svedomiu, čo si osobne myslím, že je tak trošku v rozpore s ústavou, a že podporí socialistický záväzok, ktorí si dali tí traja páni v Elektre.

No tak takýmto spôsobom znova začínate narábať so svedomím poslancov? Spomíname si na časy Gaulieder a spol. Až takto ďaleko to dotláčate? Kvôli čomu? A potom je legitímna otázka, prečo vlastne ste stiahli, páni z SNS a dámy z SNS, ten návrh, ktorý bol pre vás ešte včera večer dobrý? Myslím si, že sú to legitímne otázky.

No a škoda, že aj moja kolegyňa podpredsedníčka Národnej rady odišla, viackrát tu bolo spomínané slovo hnus a hanba. Ja som pociťoval hnus a hanbil som sa v období, keď ešte pán Slota a vtedy pani Malíková boli v inom vzťahu, tak ako sú dnes, a hanbil som sa a bol to hnus, keď som počúval vyjadrenia pána Slotu na adresu pani Malíkovej. Vtedy som ja pociťoval hnus.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)