Piaty deň rokovania

11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

26. júna 2007 o 9.01 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, vítam vás opäť po, dúfam, relaxačnom víkende v pléne Národnej rady, aby sme pokračovali v rokovaní 11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Otváram teda piaty rokovací deň.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali páni poslanci Ďuračka, Líška a Pado.

A chcem vás upozorniť, kolegyne, kolegovia, že máte rozdané v laviciach pred sebou návrhy na ďalšie pokračovanie v programe. Tak ako sme sa dohodli v piatok, keď sme prerušili rokovanie, najskôr dokončíme rokovanie o poslaneckom návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny. Tam sú ešte prihlásení do rozpravy a potom prerušíme rokovanie o tomto bode. Potom podľa schváleného programu pristúpime k bodom, ktorých predkladateľom je podpredseda vlády a minister vnútra vrátane druhého čítania vládneho návrhu zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Je to tlač pod číslom 338. Potom budeme pokračovať dvoma bodmi ministra financií, po ktorých pristúpime k rokovaniu o Zákonníku práce. Je súhlas s takýmto postupom? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem vám pekne.

A teraz už budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 298).

Pán poslanec Záhumenský za navrhovateľov už zaujal svoje miesto. Poprosím pána Tibora Lebockého, aby ako spravodajca zaujal svoje miesto. A do rozpravy máme ešte prihlásených písomne pani poslankyňu Žitňanskú a pána poslanca Lipšica.

Takže, pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

L. Žitňanská, poslankyňa: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dobré ráno prajem. Ja som v prvom čítaní vystúpila k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, vystúpila som iba k jednému bodu, napriek tomu, že som uviedla, že ten návrh zákona má podľa mojej mienky viacero problémových miest, vystúpila som len k jednému bodu, a to k bodu, ktorý sa týka postavenia mimovládnych organizácií v správnych konaniach, ktoré sa vedú podľa tohto zákona, a povedala som, že to, čo sa navrhuje, je v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami. O tejto istej téme sme diskutovali na ústavnoprávnom výbore, ale po tom, čo som si prečítala spoločnú správu, a po tom, čo som sledovala diskusiu v piatok poobede, tak som sa rozhodla, že nevystúpim len úzko k tomuto bodu, čiže nebudem sa venovať len čisto právnickým otázkam, ale že vystúpim trošku širšie, preto moje vystúpenie bude aj trošku dlhšie. Budem možno robiť to, čo v diskusii s pánom poslancom Miklošom nazval v piatok pán poslanec Martinák politikárčením, ale vnímam ako moju úlohu ako opozičného poslanca aj v tom, že som povinná ako opozičný poslanec poukázať na postupy vládnej koalície, ktoré sú v rozpore s verejným záujmom.

Konkrétne. Pán poslanec Záhumenský v piatok asi v polhodinovom vystúpení vo svojom úvodnom slove predstavil návrh zákona. Väčšina toho vystúpenia ale nebola venovaná predstaveniu pôvodnej predlohy návrhu zákona, ktorú predložil do parlamentu, väčšina toho vystúpenia bola venovaná odôvodneniu spoločnej správy, resp. odôvodneniu jeho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. O čo ide? Dnes rokujeme, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes rokujeme o návrhu zákona, ktorý mal pôvodne 14 bodov, a spoločná správa k nemu má 71 bodov. Poviem to inak a pokúsim sa byť veľmi zrozumiteľná.

Pôvodný návrh pána poslanca Záhumenského slúži ako výťah na to, aby sme schválili to, čo prešlo vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a je obsahom spoločnej správy. A to, čo je obsahom spoločnej správy, sú zásadné zmeny zákona o ochrane prírody a krajiny, sú zásadné zmeny, ktoré sa týkajú pravidiel zonácie, a ja považujem za neprijateľné, aby takéto zásadné zmeny sa prijímali potichu v druhom čítaní cez výbor, bez akejkoľvek diskusie. Pretože keď sa obchádza legislatívny proces, riadny legislatívny proces na úrovni vlády, to má za následok, že sa obchádza diskusia.

Pripomienkové konanie podľa legislatívnych pravidiel vlády má totiž svoj význam. Má význam v tom, že je priestor na to, aby všetky názory, všetky záujmy boli položené na stôl, aby potom ten, kto má oprávnenie rozhodnúť, to znamená vláda a následne parlament, mohli kompetentne rozhodnúť na základe toho, že poznajú stav veci, poznajú všetky záujmy. Je to priestor na to, aby tieto záujmy bolo možné zladiť. Nie vždy sa dajú všetky záujmy zladiť, nie vždy sa dajú zladiť záujmy lesníkov, záujmy poľovníkov a záujmy ochranárov. Ja to chápem, potom treba rozhodnúť, ale to rozhodnutie je potrebné urobiť kompetentne a to sa dá urobiť len na základe toho, že poznáme všetky informácie. Žiaľ, keď návrh zákona ide bez diskusie v rámci druhého čítania, aj keby tu bola dobrá vôľa, nemôžeme garantovať kompetentné rozhodnutie. Ale keďže to už je pravidlom, tak potom ja už pochybujem aj o tej dobrej vôli na rozdiel od pána poslanca Miklósa.

Ja viem, že pripomienkové konanie najmä o návrhoch zákonov v oblasti životného prostredia nie je vždy jednoduché, pretože naozaj práve v týchto oblastiach sa stretáva veľmi mnoho záujmov. Pán bývalý minister Miklós by vedel o tom hovoriť. Preto procesy prijímania zákonov týkajúcich sa ochrany životného prostredia spravidla aj na úrovni vlády trvali pomerne dlho. Ale ja zopakujem, to má svoj význam, má svoj význam diskutovať, má svoj význam poznať záujmy všetkých zúčastnených a dotknutých osôb a záujmových skupín a má to význam v tom, aby bolo možné prijať kompetentné rozhodnutie. Žiaľ, tu asi nejde o to prijímať kompetentné rozhodnutie. To je moja prvá všeobecná poznámka.

Druhá všeobecná poznámka sa týka postavenia mimovládnych organizácií, tak ako sa navrhuje v tomto návrhu zákona, pretože je to už opakovaný prípad, čiže možno sledovať trend obmedzovať účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch oproti štandardu, ktorý bol už raz garantovaný. Teraz nehovorím o rozpore s Århuským dohovorom, k tomu prídem, teraz hovorím o trende, akým spôsobom sa komunikuje s mimovládnymi organizáciami, hovorím o tom, že je tu trend znižovať mieru účasti verejnosti na rozhodovaní oproti tomu, aké je dnes. A keď si to skombinujeme možno aj s niektorými spôsobmi, akými sa komunikuje s tretím sektorom, keď si to dáme dokopy možno s Kôprovou a Tichou dolinou, tak môžem len konštatovať, že ten trend je badateľný, a považujem za neobvyklé, aby raz zakotvené práva verejnosti boli v demokratickej spoločnosti obmedzované, resp. zužované.

Preto chcem podať najskôr procedurálny návrh nepokračovať v prerokovaní tohto návrhu zákona, pretože z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, ho považujem za zlý ako celok vrátane tých ustanovení, ktoré sú obsahom spoločnej správy. A opakujem, pôvodný návrh, ktorý má svoje vecné chyby, o ktorých idem teraz podrobne hovoriť, slúži ako výťah na schválenie vážnych zásahov do právnej úpravy, do nových pravidiel zonácie, ktoré sú obsahom spoločnej správy. Pre prípad, že tento môj procedurálny návrh neprejde, tak sa idem venovať aj jednotlivým ustanoveniam návrhu zákona a podám aj jeden pozmeňujúci návrh.

Prečo je tento návrh zákona zlý? Po prvé tento návrh zákona znižuje vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody a krajiny. Zvykli sme si hovoriť o vymožiteľnosti práva len s fungovaním súdov, ale vymožiteľnosť práva je aj o tom, keď raz zákon stanovuje určité povinnosti, aby tieto povinnosti boli vynútiteľné, v opačnom prípade takéto uloženie povinnosti nemá zmysel, naopak, demoralizuje spoločnosť.

Detail, zdanlivo logická zmena definície voľne žijúceho živočícha tak, aby nebol taký živočích, ktorý sa narodil alebo vyliahol, alebo rozmnožil vo svojom prirodzenom prostredí, považovaný za voľne žijúceho živočícha, znie zdanlivo logicky, ale vo výsledku znamená to, že znemožní kontrolu a sankcionovanie porušovania zákona. Pretože, no kto pozná na živočíchovi, či bol rozmnožený vo voľnej prírode alebo u chovateľa? (Potlesk.) Okrem toho odborníci mi povedali, že táto definícia je v rozpore s definíciou smernice.

Absurdná požiadavka, aby vstup na pozemky zo strany Inšpekcie životného prostredia musel predtým odsúhlasiť súd, pričom neexistujú pravidlá, na základe ktorých by tak súd mohol urobiť, toto ustanovenie, tieto ustanovenia sú našťastie v spoločnej správe navrhnuté na vypustenie a v tejto časti navrhujem body spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie, aby sa mohlo o nich osobitne hlasovať.

Po ďalšie. Tento návrh zákona je v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami. Už sa tu hovorilo a ja som v prvom čítaní hovorila o Århuskom dohovore, o smernici o účasti verejnosti vo veciach životného prostredia. Zopakujem to ešte raz. Pán poslanec Záhumenský vo svojej piatkovej úvodnej reči pomerne dlho citoval právne stanovisko, podľa ktorého sa domnieva, že v tomto prípade nie je porušený Århuský dohovor. Nepôjdem argument po argumente, ktorý ste, pán poslanec, použili. Môžem, ak by bolo treba neskoršie. Dotknem sa dvoch možno podstatných vecí, o ktorých ste hovorili.

V prvom rade treba povedať, a na tom sa všetci zhodneme a zhodli sme sa aj na ústavnoprávnom výbore, že, samozrejme, či smernica, alebo Århuský dohovor neprikazuje členským štátom, a teda ani Slovensku, aby mimovládne organizácie, ktoré majú v predmete činnosti ochranu životného prostredia, mali postavenie účastníka konania. Vyžaduje, aby mali garantované určité práva. V našom právnom poriadku dnes, tak ako dnes je nastavený náš právny poriadok, tieto práva majú garantované len v pozícii účastníka konania. Pretože toľko spomínaný inštitút zúčastnenej osoby, na ktorý sa odvoláva pán poslanec Záhumenský, aj návrh novely, podľa Správneho poriadku síce garantuje časť práv, ktoré pozná Århuský dohovor, to znamená prístup k informáciám, ale negarantuje to, čo Århuský dohovor pomenúva pojmom "prístup k spravodlivosti".

Pán poslanec, vy ste argumentovali tým, že mimovládne organizácie môžu podať podnet na prokuratúru, aby prokuratúra iniciovala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Ja chcem v tejto súvislosti povedať, že toto nie je argument, pretože prokuratúra má možnosť, ale nie povinnosť takýto návrh, takýto podnet akceptovať. To znamená, môže, ale nemusí iniciovať preskúmanie rozhodnutia súdom. Pričom samotná prokuratúra nie je tým nezávislým, nestranným orgánom v zmysle Århuského dohovoru, ktorý rozhoduje vo veci preskúmania. Nehovoriac o tom, že v našom právnom systéme máme už aj rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ústavy prokuratúra nemá pozíciu nezávislého orgánu.

Ešte jeden argument ste použili v rozprave, a to, povedali ste, že Århuský dohovor vo svojej prílohe presne špecifikuje odvetvia alebo oblasti rozhodovania, pri ktorých musí byť takéto postavenie mimovládnym organizáciám garantované. Argumentovali ste tým, že Århuský dohovor potom hovorí ešte o prípadoch, ak ide o významný alebo vážny záujem ochrany životného prostredia, a argumentovali ste tým, že keď ide povedzme o vyťatie jedného stromu, či to je dôležitý záujem životného prostredia. Ja sa domnievam, že keď je potrebné rozhodovať podľa zákona o ochrane prípady a krajiny, to znamená, keď ide o rozhodovanie o výnimke z určitej ochrany, tak ide vždy o vážny záujem ochrany prírody a krajiny. Kedy inokedy by išlo o vážny záujem ochrany prírody, keď nie v rozhodnutiach podľa zákona o ochrane prírody krajiny?

Preto sa domnievam, že zakotvenie postavenia mimovládnych organizácií ako zúčastnených osôb je nielen zlé a nielen súčasťou určitého trendu komunikácie s tretím sektorom, ktorý možno badať u tejto vlády, ale je zároveň aj v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, čo môže mať za následok to, že Slovenská republika bude sankcionovaná. A my sme sa aj na ústavnoprávnom výbore rozprávali už druhýkrát, pretože prvýkrát sme sa o tom rozprávali v súvislosti so zákonom o urýchlení prípravy diaľnic, že tu sa dá nájsť také riešenie, ktoré by bolo v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami, ale zatiaľ o takéto riešenie zjavne nie je záujem.

Na záver, keď zhrniem stanovisko klubu SDKÚ - DS, tak by som chcela povedať, že SDKÚ - DS nepodporí tento návrh zákona. Nepodporí ho preto, že je zlý. Nepodporí ho preto, že pôvodný návrh pána poslanca slúži naozaj ako výťah na prijatie spoločnej správy, ktorej obsahom sú vážne zmeny, pokiaľ ide o ochranu prírody a krajiny, a vážne zmeny, nové pravidlá týkajúce sa zonácie. Nepodporí ho preto, pretože tento spôsob predkladania zákonov negarantuje kompetentné rozhodovanie. Nepodporí ho preto, pretože je v rozpore s medzinárodnými záväzkami.

Mám pripravený pozmeňujúci návrh na vypustenie častí zákona, ktoré sa týkajú zúčastnených osôb. Mám ho v lavici, môžem si ho doniesť, aby som to prečítala, áno?

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické... Ešte budeme pokračovať, áno? Dobre. Jasné, jasné. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Len prečítam pozmeňujúci návrh, ako vidíte, už mám na túto tému celú kopu materiálov. Tak si dovolím ešte prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka toho, o čom som hovorila, a to na vypustenie bodov, ktoré menia postavenie mimovládnych organizácií v konaniach podľa tohto zákona z účastníka konania na zúčastnenú osobu.

Pozmeňujúci návrh k návrhu zákona skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. a ochrane prírody a krajiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: v čl. I sa vypúšťajú body 6 a 9 s tým odôvodnením, ktoré som uviedla.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Predrečníčka kolegyňa poslankyňa Žitňanská hovorila, že pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na výbore pre životné prostredie, zmenil vlastne aj charakter celej tejto novely a dodal tam ďalších vyše 70 bodov. Ja by som chcel podotknúť, že opozícia toto na výbore kritizovala a vzhľadom na škandálny spôsob, akým to bolo predložené a obídená celá diskusia, sa ani na jeho prerokovaní nezúčastnila a ani na jeho hlasovaní sa nezúčastnila, keďže sme nechceli byť účastní žiadnou formou v takomto jednaní, ktoré naozaj obchádza úplne ducha tohto zákona. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ako ďalší, posledný prihlásený písomne bol pán poslanec Lipšic. Upozorňujem, že potom po jeho vystúpení dám možnosť ešte prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Máte slovo, pán poslanec.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi mať najskôr k návrhu zákona dve všeobecné pripomienky, k tomu, ako prebieha legislatívna diskusia v podaní vládnej koalície.

Vládna koalícia chce veľa diskutovať o veciach, o ktorých nechce hlasovať. To je príklad imunity. A na druhej strane vládna koalícia chce rýchlo hlasovať o veciach, o ktorých nechce diskutovať. A to je prípad práve tohto návrhu zákona o ochrane prírody.

O akom zákone vlastne rokujeme? Tento poslanecký návrh má 11 bodov. V spoločnej správe sa navrhuje 4 body vypustiť, to je 7. A v spoločnej správe je nových 69 bodov. My rokujeme v druhom čítaní o úplne inom návrhu zákona. Keď sme upozorňovali pred rokom, že takýto neporiadok v legislatíve tento parlament nepozná, tak argument bol - nestihli sme všetko, je nová vláda. Kolegyne, kolegovia, vláda už tu je jeden rok. A stále legislatíva je v ešte väčšom bahne, ako bola pred rokom. No tak to je.

Druhá všeobecná poznámka. Vládna koalícia je v hlbokom predklone pred Bruselom. Dokonca aproximujete veci v legislatíve, ktoré aproximovať nie je treba. Príkladom toho je v minulom týždni schválený antidiskriminačný zákon, ktorý je protiústavný vo vzťahu k cirkvám a náboženským spoločnostiam. A taký návrh pôjde na Ústavný súd. Úplne zbytočne ste išli nad rámec našich záväzkov. Na druhej strane tam, kde záväzky máme, ako je pri Århuskom dohovore, ich sústavne porušujete. Návrh deklarácie o daňovej suverenite, ten neschválite napriek tomu, že tam si môžeme naozaj dovoliť mať jasný postoj. Tam záväzky nemáme. Ale tam, kde záväzky už máme, tak tam ich nerešpektujete.

A som presvedčený o tom, som presvedčený o tom, že v prípade schválenia tohto návrhu a v prípade, že skončí na Európskom súdnom dvore, ten spor prehráme. Som ochotný sa aj s pánom poslancom Záhumenským staviť. Koniec koncov v ústavnoprávnom výbore vládna koalícia pripustila, že zúčastnená osoba podľa nášho platného právneho stavu nespĺňa parametre, ktoré musí spĺňať podľa našich komunitárnych záväzkov. A bola taká dohoda, že veď niečo sa ešte v druhom čítaní urobí, ešte s nejakým komplexným sa návrhom príde, do Správneho poriadku sa vstúpi - neviem, či taký návrh ešte príde. Našťastie máme len tri čítania, inak by prišiel asi až v štvrtom čítaní ten návrh. Ale v platnom znení je tento návrh v absolútnom rozpore s komunitárnymi záväzkami.

Dovoľte mi ešte vyjadriť sa, pán poslanec Záhumenský v predchádzajúcim zákone s podobnou tematikou v záverečnom slove spomínal, že preto sa zmierňujú sankcie voči chovateľom exotického vtáctva, pretože sú duplicitné, že nie je možné uložiť niekomu peňažný trest a ešte aj prepadnutie exemplára. A trochu sa obrátil na mňa, že veď tak to proste v práve je. No tak to v práve proste nie je. Inak by nebolo možné v nedávnej veci obžalovaného Majského uložiť mu trest odňatia slobody a ešte, čuduj sa svete, aj ďalšie peňažné tresty, alebo v kauze Fruni aj prepadnutie majetku. Nebolo by možné, aby niekto, keď bol odsúdený pre tyranie blízkej osoby, ešte mu aj, nedajbože, odňať dieťa zo starostlivosti. Veď to by bola duplicitná sankcia. Necháme radšej to dieťa jemu. Takisto ak necháme osobu, ktorá porušuje zákon pri chráneným exemplároch, aby ten exemplár naďalej mala. Pretože čo by sa stalo, kedy išiel ten exemplár do štátnej zoologickej záhrady, treba mu ho nechať, tomu, čo porušuje zákon. Veď to sú úplne absurdné argumenty!

Spomenuli ste tiež, že pri tomto zákone, že dôvodom, pre ktorý nebude mať zúčastnená osoba, akože v platnom právnom poriadku nemá, možnosť prístupu k súdu, je, aby sa nezaťažovali súdy. Tak ste to, myslím, povedali, pán poslanec Záhumenský. Na druhej strane vo vašom samotnom návrhu navrhujete, aby bolo možné vstúpiť na pozemky, vykonávať štátny dozor len so súhlasom súdu. To sa navrhuje vypustiť, pretože neexistuje žiaden procesný inštitút, podľa ktorého by súd dával súhlas. Ani v Trestnom poriadku, ani v Občianskom súdnom poriadku. Takže k tomu asi zrejme prišiel aj gestorský výbor, keď navrhol všetky tieto body z návrhu vypustiť.

Pán poslanec, ja sa zamýšľam nad tým, aký je dôvod podania návrhu zákona, ktorý celý svoj obsah zmení v priebehu druhého čítania vo výboroch a zrejme možno ešte aj v pléne? Ja som to už pomenoval minulý týždeň. Vaša strana SMER sa rada štylizuje do pozície ochrany tých slabších. Do pozície ochrany všetkých občanov bez rozdielu. Pán poslanec, vy nie ste strana občanov. Vy ste strana konkrétnych záujmových skupín. Raz sú to poľovníci, inokedy odborári, inokedy spriaznené podnikateľské skupiny, chovatelia exotických zvierat. Pán poslanec, vaša strana naozaj je stranou lobistických záujmov konkrétnych skupín. Z toho dôvodu takto priehľadný manéver a priehľadný zákon, ktorý ste predložili, rozhodne nepodporíme.

Ďakujem, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Lipšic bol posledný písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Štefanec, pán poslanec Kuruc, pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Pán poslanec Štefanec, máte slovo.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, keď som si prečítal spoločnú správu k tomuto zákonu, tak som mal podobný pocit, tak ako moji predrečníci pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Lipšic, že ide o úplne iný zákon.

Pôvodný návrh zákona obsahoval 11 bodov. Spoločná správa obsahuje 68 bodov. Myslím si, že to svedčí o všetkom. Aj pán predkladateľ vysvetlil, že pri uvádzaní tohto zákona, že ide aj o nové pravidlá zonácie pre Tatranský národný park. Považujem to za minimálne neobvyklé, lebo na týchto pravidlách pracujú tímy odborníkov z národných parkov, Štátnej ochrany prírody, Lesného výskumného ústavu a iných odborných organizácií už niekoľko rokov. A teraz tu príde do výboru návrh, ktorý mení pravidlá zonácie pre Tatranský národný park. Zrejme to nie je náhoda.

Keď sa argumentuje tým, keď kritizujeme my takéto predkladanie návrhov, a koaliční poslanci argumentujú tým, že majú na to právo. Iste, majú na to právo, ale potom majú právo napríklad aj predložiť zákon o štátnom rozpočte poslaneckým návrhom. Podľa mňa to je normálne primeraná formulácia, že takto závažný návrh zákona nepredkladá ministerstvo, ale predkladá sa poslaneckým návrhom.

K problematike zonácie som sa dostal pri práci, kedy som bol poctený pracovať pre výbor vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier po živelnej pohrome, ktorá sa udiala 19. novembra 2004. Už tam bolo jasné, že zonácia nie je jednoduchá otázka, bola otvorená vtedy, máme ju otvorenú aj teraz, ale ukázalo sa, že je diametrálne odlišný postoj minulej vlády a súčasnej vlády k riešeniu aj problematiky Vysokých Tatier, aj problematiky zonácie. Dovolím si vám uviesť zopár faktov.

Výbor vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier pod vedením Mikuláša Dzurindu zasadal v prvom roku 7-krát, z toho 3-krát priamo na pôde Vysokých Tatier, Výbor vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier pod vedením Roberta Fica zasadal 2-krát za rok len v Bratislave a pán predseda nebol prítomný. Zvolal tento výbor, ale Robert Fico sa nezúčastnil. Ani sa neobťažoval zaoberať sa touto problematikou. A určite dal signál, aká je takáto problematika v úvodzovkách dôležitá, pretože tento výbor má 8 členov vlády, zo 14 členov je 8 členov vlády, dámy a páni, 7 z nich sa nezúčastnilo ani na jednom zasadnutí, 7 z nich sa nezúčastnilo. Zúčastnil sa len minister životného prostredia, ktorý viedol prvé aj druhé zasadanie. Myslím si, že to svedčí o všetkom.

Súčasná vláda aj na základe tohto ignoruje výbor, ignoruje tatranskú problematiku a chcem zdôrazniť, že porušuje zákon. V zákone o ochrane prírody a krajiny podľa § 104 by mala byť zonácia Národného parku vo Vysokých Tatrách určená nariadením vlády od novembra 2006. Od novembra 2006 súčasná vlády porušuje zákon. Viem, že to nie je jednoduchá otázka, jednoduchá problematika, je potrebné sa dohodnúť. Ale už predloženým návrhom sa dokazuje, že tu nie je snaha o dohodu, ale je tu jednoducho snaha o diktát dokonca cez poslanecký návrh. Myslím si, že predkladateľ týmto ignoruje Tatrancov, ignoruje výbor, ale ignoruje vlastne aj vládu, ktorá zriadila výbor.

Nie som si istý, čoho sa predkladateľ bojí. Či občanov, či mimovládnych organizácií, alebo možno aj vlastných ministrov. A keď tento zákon predkladal, tak možno sa dohodol s vládou alebo sa nedohodol. Ja neviem. Ale obidve riešenia sú zlé. Lebo v prípade, že sa dohodol s vládou, tak obchádza komisiu, ktorá má pripravovať zonáciu, klame tým Štátnu ochranu prírody, národné parky, Lesnícky výskumný ústav a všetkých zainteresovaných. No a v prípade, že sa dohodol s vládou, tak sa snaží obísť pripomienkové konanie a klame tým občanov a všetkých tých, ktorí sa snažia prispieť do tohto procesu. Obidva prípady sú teda zlé, ale ja som si istý, že pravda vyjde najavo, tak ako vyjde aj v prípade nečinnosti tejto vlády.

Dámy a páni, dovolím si predložiť aj z týchto dôvodov pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, ktoré chcem teraz prečítať.

1. k bodu 7:

Novelizačný bod č. 2 sa vypúšťa a doterajšie body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie: Navrhovaná definícia pojmu rušenia alebo vyrušovania je v jednoznačnom rozpore so smernicou o vtákoch a smernicou o biotopoch a spôsobí znefunkčnenie podmienky v ochrane chránených druhov, ktorá hovorí o zákaze rušiť či vyrušovať [§ 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody] vzhľadom na vágnosť pojmov "dlhodobé zníženie populácie", "peň typická lokalita", resp. "dlhodobé zmenšenie areálu".

2. k bodu 8:

1. Za novelizačný bod 9 sa vkladá nový novelizačný bod 10, ktorý znie: za § 7 sa vkladá nový § 7a ktorý vrátane nadpisu znie:

"§ 7a Ochrana mokradí

Na vykonávanie činnosti meniacej stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä na ich úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažbu tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody."

Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie: V prípade, že by bola schválená novela tohto zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v navrhovanom znení, došlo by k tomu, že ochrana mokradí, ktoré predstavujú jednu z najvýznamnejších prírodných prvkov s vysokými ochranárskymi hodnotami, ktorá je v súčasnosti zabezpečená ustanovením § 12 písm. a) na celom území Slovenska s výnimkou piateho stupňa ochrany, by nebola nijakým priamym spôsobom zabezpečená, čo je v priamom rozpore s dohovorom o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, uzatvoreným Ramsarským dohovorom, ku ktorému Slovensko pristúpilo. Navrhuje sa preto toto zmeniť vložením navrhovaného nového ustanovenia, a tým zabezpečiť záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z tohto dohovoru.

2. Za novelizačný bod č. 13 sa vkladá nový novelizačný bod 14, ktorý znie: v § 13 ods. 2 sa za písm. o) dopĺňajú písmená p) a r), ktoré znejú:

"p) vykonávanie činnosti meniacej stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä na ich úpravu, zasypávanie, odvodňovanie, ťažbu tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom,

r) zasahovanie do biotopu európskeho významu spôsobom, ktorým sa biotop môže poškodiť alebo zničiť."

Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie: V súvislosti s predchádzajúcim bodom je potrebné zabezpečiť ochranu mokradí aj v druhom až vo štvrtom stupni ochrany prírody, zároveň v súvislosti s novelizačným bodom č. 5 je potrebné zabezpečiť ochranu biotopov aj v druhom až v piatom stupni ochrany, čo navrhovatelia novely neurobili dostatočným spôsobom, pretože z textu novely nie je jednoznačne zrejmé, že ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody, ako je napríklad ochrana biotopov podľa § 6, sa použijú aj vo vyšších stupňoch ochrany.

3. Novelizačný bod č. 15 sa mení takto: v § 14 ods. 2 v písm. a) sa za slová "a o)" sa vkladajú slová "až r)". Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s predchádzajúcimi bodmi.

4. Novelizačný bod č. 19 sa mení takto: v § 15 ods. 2 v písm. a) sa za slová "a o)" vkladajú slová "až r)". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

5. Novelizačný bod č. 22 sa mení takto: v § 16 ods. 2 sa za slová "a o)" vkladajú slová "až r)". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

6. Novelizačný bod č. 35 sa mení takto: v § 53 ods. 1 prvej vete sa slová "alebo od zistenia nových skutočností" nahradzujú slovami "ktorý preukazuje zistenie nových skutočností".

Je to legislatívnotechnická úprava. V prípade, že novelizačný bod prejde v navrhovanom znení, znamenalo by to, že v prípade podania návrhu na zrušenie alebo zmenu chráneného územia oprávnenou osobou by orgán ochrany prírody musel toto vykonať bez ohľadu na to, či by dôvody na zrušenie alebo zmenu boli relevantné. Dikcia textu zmena alebo zrušenie sa vykoná do jedného roka od podania návrhu.

3. k bodu 9:

1. Novelizačný bod č. 43 sa mení takto: v § 67 písm. f) sa za slovo "podľa" vkladá slovo "§ 7a" a za slová "a o)" vkladajú slová "a p)".

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

2. Novelizačný bod č. 44 sa mení takto: v § 68 písm. e) sa slová "dvanásť písm. d) a g)" nahradzujú slovami "§ 6 ods. 1" a za slová "j) až n)" sa vkladajú slová "a r)".

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

4. k bodu 10:

1. Novelizačný bod č. 11 znie: v § 85 sa vypúšťa ods. 2 a dopĺňajú sa nové odseky 2 až 5, ktoré znejú:

"(2) Ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinnosti podľa osobitného predpisu, orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa § 82 ods. 1 najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou.

(3) Ak orgán ochrany prírody rozhodnutie podľa odseku 3 nevydá, predpokladá sa, že vydá rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel.

(4) Odvolanie proti rozhodnutiu podľa odseku 4 nemá odkladný účinok.

(5) Ak sa konanie preruší, lehoty podľa predchádzajúcich odsekov neplynú."

Poznámka pod čiarou k odkazu č. 115b) znie: "§ 28 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch."

Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že doterajší novelizačný bod zavádza úplne nový inštitút fiktívneho rozhodnutia, ktoré môže byť zneužívané napríklad prieťahmi v konaniach vyvolaných účastníkmi konania, je potrebné uvedené upraviť tak, aby orgán ochrany prírody mohol konať v súlade so zásadami Správneho poriadku, napríklad zásada spoľahlivo zisteného stavu veci, a v prípade potreby by mohol prerušiť správne konanie. V opačnom prípade hrozí, že správny orgán nestihne rozhodnutie vydať, pretože sa na to nebude vzťahovať dostatok podkladov, alebo bude tlačený do vydávania rozhodnutí, ktoré nebudú zodpovedať skutkovému stavu veci.

5. k bodu 11:

Novelizačný bod č. 51 sa mení takto: v § 82 ods. 2 druhej vete sa za slová "a o)" vkladajú slová "a p)".

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

6. k bodu 12:

Novelizačný bod č. 56 sa vypúšťa. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie: Podľa súčasného právneho stavu sa pri činnostiach, ktoré vyžadujú viacero povolení podľa konaní, môže nadriadený orgán tieto konania spojiť do jedného, čo sa i v praxi deje a čo sa dá považovať za dostatočné naplnenie zásady koncentrácie a hospodárnosti konania. V prípade, ak by bol schválený novelizačný bod, mohlo by dôjsť k znefunkčneniu výkonu tých orgánov štátnej správy, u ktorých by sa táto kumulácia sústredila. Zároveň by tým došlo k tomu, že pri niektorých činnostiach, kde je logické, aby rozhodoval orgán štátnej správy na nižšej miestnej úrovni, by musel rozhodovať napríklad ústredný orgán štátnej správy.

7. k bodu 13:

Novelizačný bod 68 sa vypúšťa a doterajšie body sa primerane prečíslujú.

Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

8. k bodu 15:

Novelizačný článok 2 sa vypúšťa, doterajší článok 3 sa označuje ako článok 2.

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov aj z dôvodov, ktoré som už predtým uviedol. Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pani poslankyňa Rosová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte slovo.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Príspevok, ktorý sme tu počuli, ma vlastne inšpiroval k tomu, že som si uvedomila, že hoci sme si všetci alebo určite väčšina z nás mysleli, že Vysoké Tatry zažili najväčšiu katastrofu 19. novembra 2004, bude skôr dátum 26. 6. 2007 tým čiernym dňom Vysokých Tatier, dňom veľkej katastrofy.

Spomínal pán poslanec Štefanec činnosť predchádzajúceho vládneho výboru pre obnovu Vysokých Tatier. Po dlhých a určite nie priateľských diskusiách sa vtedy zrodil kompromis, zrodila sa dohoda o zonácii. Nikto sa necítil vtedy víťazom, ale nikto sa necítil ani porazeným. To svedčí o tom, že tá dohoda bola vyvážená, že bola vybalansovaná. Dnes koalícia, skrývajúca sa za poslanca Záhumenského, túto dohodu zmietla zo stola. No a podľa toho, kto sa proti tomuto návrhu stavia a kto mlčí, je zjavné, v koho záujme tento návrh je predložený.

To je všetko. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Kuruc. Pardon, ospravedlňujem sa, pán poslanec Štefanec, samozrejme, môžete zareagovať.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. No chcem sa poďakovať pani poslankyni Rosovej, že doplnila moje vystúpenie, lebo skutočne ten výsledok bol výsledkom kompromisu všetkých zainteresovaných, a chcem ešte zdôrazniť, že dohoda o budúcej podobe Vysokých Tatier vzišla z verejnej súťaže, do ktorej sa mohol prihlásiť každý, každá právnická a fyzická osoba. Na konci tohto procesu bola medzinárodná konferencia, mimochodom, tiež za účasti vtedajšieho predsedu vlády a členov Výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, na ktorej bolo podpísané Memorandum o budúcej spolupráci za účasti Štátnej ochrany prírody, miestnej samosprávy, lesníkov, mesta Vysoké Tatry a všetkých tých, ktorí majú záujem o novú podobu Vysokých Tatier. Takže tá dohoda existuje, je akurát potrebné na nej ďalej stavať a pokračovať v tomto duchu, ale určite nie spôsobom takým, že budeme zasahovať do nej poslaneckými návrhmi. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Takže teraz už, pán poslanec Kuruc, máte slovo.

M. Kuruc, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému návrhu zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Právo na životné prostredie je jedným zo základných práv každého občana Slovenskej republiky dané ústavou. Keďže dodržiavanie zákonov týkajúcich sa ochrany životného prostredia je ťažko vymáhateľné, združenia občanov majúcich úmysel chrániť prírodu majú legitímne právo byť účastníkmi konaní bez ohľadu na to, odkiaľ sú. Mimovládne neziskové organizácie sú inštitúciami občanov Slovenskej republiky, ktorých účelom je napomáhať v oficiálnych konaniach, aby v nich mohli byť občania dôstojným partnerom, mali schopnosť analyzovať problém a navrhovať alternatívne riešenia.

Návrh zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny ruší možnosť občianskych združení chrániť životné prostredie, byť účastníkom úradných konaní majúcich veľký vplyv na životné prostredie občanov a prírodu. Ide napríklad o úradné konania o povolení na výruby stromov v mestách a obciach. Účasť občianskych združení v konaniach v minulosti pomohlo napríklad zachrániť množstvo stromov pred zbytočným vyrúbaním, predísť mnohým zbytočným poškodeniam prírody a napraviť mnohé porušenia zákonov. Prijatím zákona občania stratia možnosť účinne sa podieľať na rozhodovaní o veciach majúcich významný vplyv na ich životné prostredie a prírodu. Plánované postavenie tzv. zúčastnenej osoby pre občianske združenia odsúva občanov do úlohy štatistov a pozorovateľov. Úrady sa podľa návrhu zákona už vôbec nebudú musieť pripomienkami občianskeho združenia zaoberať. Ak úrad poruší zákon, nebude môcť občianske združenie podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie ani sa domáhať nápravy nezákonnosti na súde. Takýto návrh je v rozpore s medzinárodnými dohovormi o účasti verejnosti na rozhodovaní.

Návrh zákona znemožňuje Inšpekcii životného prostredia a iným príslušným orgánom ochrany prírody rýchlo a účinne kontrolovať dodržiavanie predpisov o ochrane prírody. Návrh môže znamenať paralyzovanie kontroly nad dodržiavaním predpisov o ochrane prírody a beztrestnosť mnohých poškodzovateľov prírody. Záujem vylúčiť aktívnych občanov združených v mimovládnych neziskových organizáciách z procesu správy vecí verejných je presne to, čo chcú kolegovia poslanci v tomto zákone presadiť. Predkladajúci poslanci preskočili proces legislatívnej tvorby na úrovni vlády a vyhli sa tak aj procesu otvoreného medzirezortného pripomienkovania a v rámci neho aj pripomienkam, ktoré môžu predložiť aj občania.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver by som len chcel podotknúť, minulý týždeň ste schválili zákon o lesoch, v ktorom nemôžu občania chodiť na bicykloch do lesa. Po schválení tohto zákona sa môže stať, že už ani žiadne lesy mať nebudeme, lebo vylúčením mimovládnych organizácií z tohto procesu sa to veľmi ľahko môže stať. Na základe aj tohto predkladaný návrh zákona nepodporím.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Frešo. Máte slovo.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, poslanecká novela zákona o ochrane prírody je významný bod v rámci aktuálneho volebného obdobia. Svojím načasovaním, svojou formou a svojím obsahom charakterizuje súčasnú socialistickú koalíciu viac, ako si možno predkladatelia uvedomujú. Teda poďme od konca, začnime obsahom novely zákona.

V prvom čítaní zákon výrazne navrhol zúžiť právo občanov na aktívne pôsobenie v oblasti životného prostredia. Vylúčením ochranárov z okruhu zúčastnených osôb fakticky zrealizoval návrat. Návrat pred rok 1989, keď aktívny občan bol na príťaž a boli mu kladené všemožné prekážky. V tejto súvislosti si, prosím, všimnite, že návrat bol ústredným heslom socialistov vo voľbách v roku 2006.

V druhom čítaní do obsahu pribudla kompletná nová zonácia chránených území, teda aj nová zonácia Vysokých Tatier, teda občanom Slovenskej republiky najznámejšieho, ale aj najdrahšieho chráneného územia. Symbolu tak drahého, že je dokonca v štátnej hymne. V zmysle tvorby politiky SMER-u najprv pokusný balónik v podobe útoku na ochranárov a po zistení smeru vetra hlavné číslo v podobe radikálnej zmeny základných princípov ochrany prírody. Navrhované princípy zonácie prakticky rušia zmysel ochrany prírody ako takej.

Forma novely. Novelu podala skupina poslancov napriek faktu, že ministerstvo tú istú novelu má v legislatívnom pláne na terajší rok. Zmena predkladateľa má za následok, že k novele neprebehlo pripomienkové konanie a dokonca sa k nej nevyjadrilo ani ministerstvo samotné. Je zrejmé, že socialistická koalícia nechce riskovať podobnú odbornú blamáž, akú zažila v prípade Vysokých Tatier, a teda v prípade Tichej a Kôprovej doliny. Vedomí si svojej odbornej nespôsobilosti pri obhajobe svojich predstáv radšej zvolili formu, kde sa diskusii vyhli. Nielen diskusii s verejnosťou, ale aj diskusii v rámci rezortu životného prostredia.

V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, že zákon o ochrane prírody je asi hlavný alebo kľúčový zákon, ktorý sa týka rezortu životného prostredia. Neprítomnosť pána ministra na jeho prerokovávaní je pre mňa zarážajúca. Neviem, ako si to mám vysvetliť, či je to jeho súhlas, alebo jeho nesúhlas, ale viem, ako si mám vysvetliť prítomnosť štátneho tajomníka na rokovaní výboru, kde vášnivo tieto zmeny obhajoval, a nielen zmeny v tomto zákone, ale aj zmeny v predchádzajúcom zákone o voľne žijúcich druhoch.

Čo sa týka toho vlastne rizika, do ktorého by sa ministerstvo životného prostredia dostalo, to riziko je vlastne také, že jeho odborní pracovníci by navrhovanú novelu odmietli, prípadne by proti nej spísali petíciu tak, ako to urobili v prípade Tichej a Kôprovej doliny. A naozaj si myslím, že PR vo forme odbornej petície proti novele zákona sa ministerstvu nehodí, tak si myslím, že mlčky podporuje predloženie tejto novely priamo poslancami.

Dovoľte mi ešte odbočiť, tak ako som to urobil v zákone o voľne žijúcich druhoch, k takému zamysleniu, že pre koho vlastne táto novela je určená, alebo komu vyhovuje. Možno podobné zamyslenie predkladateľom ušlo, tak sa s ním podelím.

V prvom rade všimol som si, že predkladaný zákon oslabuje, alebo resp. ani nie predkladaný zákon, ale predkladané pozmeňujúce návrhy, ktoré si predkladatelia dali schváliť svojou vlastnou väčšinou bez účasti opozície na výbore, v prvom rade oslabuje vplyv tretích osôb, to znamená záujmových združení a vlastne ich vynecháva z konania samotného. Po druhé zavádza niečo, čo by som nazval flexibilnejšia zonácia. To znamená taká zonácia, s ktorou sa dá ľahšie manipulovať. Po tretie znižuje možnosti Štátnej ochrany prírody. Pokiaľ by naozaj prešiel pôvodný návrh, pán poslanec Záhumenský, tak ich znižuje až na nulu, lebo vypýtať si dopredu súdne rozhodnutie, ktoré je nevydateľné, podľa mňa znamená naozaj zníženie možnosti štátnej ochrany prírody na absolútnu nulu.

Takisto tento zákon nanovo definuje alebo mení definíciu vyrušovania... (Reakcie z pléna.) Nanovo, nanovo definuje definíciu vyrušovania a vlastne celé to dokazovanie toho, že niečo je rušivým elementom, veľmi komplikuje, a teda keďže konkrétna vec nebude označená za rušivý element, tak potom, samozrejme, nie je aj čo chrániť.

Keď si to naozaj takto popíšem a zhrniem, tak mi príde, že najviac zo všetkého tento zákon vyhovuje, alebo mohol by vyhovovať, priekupníkom s pozemkami. Poviem prečo priekupníkom s pozemkami. No, pre priekupníka s pozemkami je dobrým biznisom lacno nakúpiť dnes chránené podľa štandardného a teraz platného zákona pozemky, na ktorých sa nedá nič stavať, nedá sa s nimi prakticky nič robiť a potom, keď všetky tie atribúty, všetky tie prahy a atribúty, ktoré som vymenoval, budú znížené, tak sa pokúsiť a požiadať o preklasifikovanie pozemkov ako takých. A, samozrejme, tomu aj vyhovuje povinnosť, ktorú sa snažíte do zákona zaviesť do 30 dní vydať rozhodnutie, a keď nie je do 30 dní rozhodnutie vydané, tak sa má, že je rozhodnuté vo veci kladne. Myslím si, že naozaj táto skupina, to znamená priekupníci s pozemkami, bude ozaj benefitovať z toho, bude mať ozaj benefit z tohto zákona. A chcel by som na to upozorniť prv než budete, vážení poslanci, poslankyne, hlavne z radov vládnej koalície, o tom hlasovať.

Ja naozaj nepovažujem za správne, pokiaľ tu prijímame zákony, ktoré sú v prospech úzkych skupín ľudí. A tu naozaj nerozlišujem, či naozaj predkladateľ mal takýto úmysel, alebo nemal, jednoducho ja to považujem za fakt, o ktorom diskutujem. A myslím si, že pokiaľ zákon nemá slúžiť v prípade ochrany prírody na ochranu prírody ako takej a pokiaľ naozaj sa míňa duchu tohto zákona, predložená novela, a naozaj najväčším, vlastne tým, kto najviac na tom bude profitovať, budú priekupníci s pozemkami, tak si myslím, že nie je správne hlasovať za takýto zákon a práve na to upozorňujem ctených kolegov z vládnej koalície.

Na záver som si všimol, že načasovanie tohto zákona je k prvému výročiu volieb, a teda k roku vlády. Tu mi prišiel na myseľ citát, voľný citát pána premiéra: "V politike nejde o žiadne hodnoty, ale vždy ide o záujmy, ekonomiku a moc." Myslím si, že aj z toho, čo som povedal, aj z toho, čo povedali kolegovia predrečníci, je záver zrejmý a poprosím vás, urobte si ho a hlasujte so svojím svedomím.

Ďakujem pekne.