P. Paška, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby sme prezentovaním sa mohli potvrdiť, či sme uznášaniaschopní pre to, aby sme otvorili rokovanie 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Takže požiadam vás, dámy a páni, aby sme sa prezentovali.

(Prezentácia.) Konštatujem, že prítomných je 84 poslancov.

Otváram rokovanie.

Na 12. schôdzi overovateľmi budú poslanci pani Monika Smolková a pán poslanec Peter Gabura. Ich náhradníkmi budú pán poslanec Vestenický a pán poslanec Kuruc.

O ospravedlnenie na dnešnej schôdzi požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a páni poslanci Micheľ a Ďuračka.

Dámy a páni, 12. schôdzu som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny 46 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh ste obdržali spolu s pozvánkou na 12. schôdzu.

A bodom programu je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Viere Tomanovej, poverenej riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov, teda program takejto schôdze sa neschvaľuje.

Návrh ste dostali ako tlač 401.

Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zaslal vláde na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre sociálne veci a bývanie.

Teraz už prosím pána podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Milana Horta, aby ako poverený člen skupiny poslancov návrh uviedol a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny. Nech sa páči.

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov odôvodnil návrh na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej, poverenej riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová zložila dňa 4. 7. 2006 do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento ústavou predpísaný sľub: "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

Skupina poslancov navrhovateľov vyslovenia nedôvery je presvedčená, že ministerka Tomanová sa spreneverila svojmu sľubu ministerky, členky vlády Slovenskej republiky. Ministerka svojimi výrokmi a pravidelne sa meniacimi názormi dlhodobo dokazuje svoju neodbornosť a nekompetentnosť viesť rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a zároveň zavádzaním zneisťuje občanov, čím o. i. ohrozuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, ale aj dôležitú celospoločenskú solidaritu, na ktorej je postavaný sociálny systém Slovenskej republiky. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová zároveň od svojho nástupu predstavuje návrhy v sociálnej oblasti, ktoré škodia občanom Slovenskej republiky a zároveň ohrozujú udržateľnosť verejných financií a tým aj prijatie eura. V rozpore so svojimi povolebnými vyhláseniami o pravidelnom zvyšovaní prídavkov na deti nepristúpila v septembri 2006 k plánovanému zvyšovaniu, odmietla návrh na nápravu predložený pri prijímaní rozpočtu na rok 2007 a od septembra 2007 neuskutočnila ani svoj pôvodný návrh na ich zvýšenie o 10 Sk. Pri poskytovaní vianočného príspevku dôchodcom neopodstatnene diskriminovala vdovy, vdovcov a siroty. Ignoruje tiež sociálnych partnerov a prvýkrát v histórii bez súhlasu sociálnych partnerov predložila návrh Zákonníka práce, ktorý obmedzuje občanov, ktorí si chcú privyrobiť, ohrozuje tvorbu nových pracovných miest a bezdôvodne posilňuje postavenie odborov na úkor zamestnancov a ich zástupcov. V súčasnosti presadzuje úpravy v dôchodkovom systéme, ktorých cieľom je získať od občanov ďalšie financie skrytým zvyšovaním daní a zároveň ohroziť dôchodky budúcich generácií vylúčením nemalej časti obyvateľstva z možnosti sporiť si na dôchodok, a to v situácii, keď ministerka nepresadzuje kroky na zefektívnenie fungovania Sociálnej poisťovne, ale naopak, navrhuje zvýšiť výšku peňazí, ktoré si strháva z odvodov občanov na vlastnú prevádzku.

Skupina navrhovateľov je zároveň znepokojená nezodpovednosťou ministerky Tomanovej pri správe verejných zdrojov. Ministerka opakovane dokázala, že nevie úsporne nakladať s peniazmi daňových poplatníkov, či už pri zneužívaní svojho služobného auta alebo objednávaní nepotrebných bezpečnostných prehliadok v kancelárii ministerstva. Namiesto vysvetlenia a okamžitej nápravy reaguje na opodstatnené podozrenia z klientelizmu mediálnymi útokmi. A prostredníctvom svojho rezortu sa všetkých snaží presvedčiť, že štát nemá ako získať naspäť dotáciu získanú podvodom. Čiže pani ministerka Tomanová ohrozuje dôchodky budúcich dôchodcov a stabilitu celého dôchodkového systému, ďalej, nezodpovedne hospodári s peniazmi daňových poplatníkov, ďalej, diskriminuje skupiny obyvateľov, demotivuje sociálne slabších, uchyľuje sa ku klamstvám, podporuje klientelizmus a korupciu a ohrozuje prijatie eura k 1. 1. 2009.

Slovenská republika potrebuje na poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny človeka, ktorý svojou odbornosťou, kompetentnosťou a rozvážnosťou zaručí sociálne istoty pre občanov Slovenskej republiky nielen v súčasnosti, ale najmä do budúcnosti. Ministerka Tomanová opakovane preukázala, že nie je schopná zodpovedne prispieť k tvorbe sociálnej politiky, či už z pohľadu prítomnosti alebo budúcnosti. Preto stratila dôveru skupiny poslancov navrhovateľov vyslovenia nedôvery. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne navrhovateľovi.

Teraz dávam slovo poverenej členke Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážení páni ministri, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Vierke Tomanovej, poverenej riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 401).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 396 z 30. augusta 2007 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Vierke Tomanovej, poverenej riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (tlač 401), všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu na prerokovanie s termínom ihneď. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý pripraví na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Viere Tomanovej, poverenej riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, vo výboroch.

Návrh prerokovali, ale neprijali uznesenie, lebo návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých členov výboru, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, šport, vedu návrh neprerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

A Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh neprerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 74 z 3. septembra 2007 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Viere Tomanovej, poverenej riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 401).

Gestorský výbor určil poslankyňu Janu Vaľovú za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ju predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu výborov o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je uvedený v prílohe, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Viere Tomanovej, poverenej riadením ministerstva práce a sociálnych vecí. A sa uzniesol na prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov čiže nedoporučil prijať túto správu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že písomne som dostal prihlášku za poslanecké kluby. Sú to za klub SDKÚ - DS pán poslanec Janiš, za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Brocka, za klub Strany maďarskej koalície pani poslankyňa Sárközy, za klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Halecký a za klub Smeru - sociálnej demokracie pán podpredseda Národnej rady Číž. Ďalej písomne sú prihlásení do rozpravy ešte kolegovia poslanci a poslankyne Štefanec, Galbavý, Jarjabek, Kukan, Frešo, Gibalová, Farkas, Kvorka. A ako posledná písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Sabolová.

Budeme pokračovať v rozprave, o slovo požiadal pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič. Nech sa páči, máte slovo.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda vlády, kolegovia členovia vlády, návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády vníma vláda Slovenskej republiky ako prejav demokracie, ako legitímne právo opozície. Stratégia opozície je v tomto prípade koncentrovaná najmä na zvýrazňovanie údajnej nekompetentnosti ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento strategický zámer je cieľavedomý a má tieto príčiny. Po prvé, porážka politických strán bývalej vládnej koalície z rokov 2002 až 2006 vo voľbách v roku 2006 spočívala najmä v nekompetentnosti vlády a vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v sociálnej oblasti a v nerešpektovaní sociálnych a hospodárskych práv občanov Slovenskej republiky. Po druhé, je to odpútanie pozornosti od asociálnej politiky z minulých rokov.

Nerešpektovanie sociálnych a hospodárskych práv bývalou vládou malo tieto prejavy. Uvediem ich sedem.

Po prvé. Hneď po nástupe novej vlády v roku 2002 prijal parlament na návrh vlády Mikuláša Dzurindu bez súhlasu sociálnych partnerov v Rade hospodárskej a sociálnej dohody 22 antisociálnych zákonov, v ktorých sa rušili sociálne opatrenia účelovo populisticky prijaté pred voľbami v roku 2002 ako predvolebné lákadlo voličov a ktorými sa drasticky znížila úroveň sociálnej ochrany občanov. Viacerých občanov týmto vláda Mikuláša Dzurindu uvrhla do biedy. V dôsledku toho prepukli v niektorých lokalitách na východnom Slovensku občianske nepokoje s prejavmi vykrádania obchodov a rozbíjania výkladov, aby sa dostali tí, ktorí boli v tej ťažkej situácii, k potravinám. Vláda Mikuláša Dzurindu namiesto riešenia sociálnej situácie týchto ľudí pomocou v hmotnej núdzi potlačila tieto akcie políciou a vodnými delami.

Po druhé. V roku 2003 schválil parlament na návrh vlády Mikuláša Dzurindu doteraz kontroverzný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na základe ktorého bol protiústavne prehodnocovaný zdravotný stav invalidných dôchodcov a následne bol viac ako 23 000 invalidným dôchodcom odňatý alebo znížený invalidný dôchodok. Protiústavnosť konštatoval aj Ústavný súd vo svojom náleze. Aj týchto občanov uvrhla Dzurindova vláda do biedy. Mnohí sa dodnes nevedia spamätať z traumy, do ktorej sa v dôsledku odobratia invalidných dôchodkov dostali.

Po tretie. Vláda Mikuláša Dzurindu zdevastovala dôchodkový systém, zaviedla doň chaos a neistotu, čoho dôkazom sú nasledovné fakty. Zákon č. 413/2003 Z. z. o sociálnom poistení schválený počas prvej Dzurindovej vlády mal nastavené parametre pre sociálne poistenie v 1. pilieri aj vo väzbe na kapitalizačný pilier. Rok bolo treba na naladenie programového vybavenia Sociálnej poisťovne podľa pôvodného zákona č. 413/2003 Z. z. Po zmene vlády temer tá istá garnitúra a najaktívnejší oponenti súčasnej vlády zrušili vlastný kódexový zákon a prijali doteraz kontroverzný zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Urobili tak bez úpravy primeranej legisvakančnej lehoty a Sociálnej poisťovni ponechali prakticky len 15 dní na prestavenie celého systému dôchodkov, a to v situácii, keď Sociálnej poisťovni pribudlo na základe zákona č. 461/2003 Z. z. enormne veľa nových úloh. Ďalších 17 noviel v priebehu troch rokov a najmä zákon č. 310/2006 Z. z. zaviazali Sociálnu poisťovňu k ďalším úlohám, ktoré Sociálna poisťovňa popri svojej dennej činnosti nemôže bezporuchovo zvládať. Túto situáciu ešte zhoršila nevyhnutnosť riešiť invalidných dôchodcov, kde v súlade s nálezom Ústavného súdu boli porušené ich základné práva. Týmito reformnými "krokmi" sa podarilo bývalej vláde Sociálnu poisťovňu znefunkčniť. Ďalej, o odbornej kvalite dôchodkovej reformy vlády Mikuláša Dzurindu svedčí aj samotný fakt, že nový zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení bol po roku od jeho schválenia a ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti zrušený a nahradený ďalším zákonom, ktorý však musel byť pre jeho zásadné nedostatky v priebehu 2,5 roka sedemnásťkrát novelizovaný, pričom sa menili zásadné princípy, na ktorých bol zákon postavený. Zavedením kapitalizačného piliera bez dostatočného finančného krytia spôsobilo bývalé vedenie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny destabilizáciu priebežného financovaného piliera a tým aj systému verejných financií. Treba povedať, že z priebežne financovaného systému sú vyplácané dôchodky pre 1,5 mil. poberateľov dôchodkových dávok, medzi ktorých vniesla bývalá vláda neistotu a obavu o základe ich hmotného zabezpečenia v starobe, chorobe a pri strate živiteľa rodiny. Významná časť informatickej podpory reformy systému sociálneho zabezpečenia mala byť realizovaná prostredníctvom projektov a financovania Svetovej banky. Tento zámer však bývalé vedenie rezortu nezabezpečilo, čo má za následok, že v súčasnosti v Sociálnej poisťovni absentujú rozhodujúce integračné informačné systémy, centrálny register klientov a individuálny účet klientov. Uvedené funkcie boli len v nevyhnutnom rozsahu nahradené dočasnými nevyhovujúcimi riešeniami v iných systémoch.

Po štvrté. Národná rada Slovenskej republiky schválila v roku 2003 na návrh vlády Mikuláša Dzurindu rozsiahlu novelu Zákonníka práce, ktorou zásadne narušila jeho základnú filozofiu a výrazne oslabila úroveň sociálnej ochrany zamestnancov. Stalo sa tak len jeden rok od účinnosti nového Zákonníka práce, a to bez akéhokoľvek vyhodnotenia jeho pôsobenia v praxi a predovšetkým bez súhlasu sociálnych partnerov. Takáto prax je v prípade zákona kódexového typu nevídaná.

Po piate. Úspory v štátnom rozpočte hľadal bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník na úkor občanov s ťažkým zdravotným postihnutím tak, že im ubral z peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia sumu 1,5 mld. Sk.

Po šieste. V inštitucionálnej finančnej, organizačnej a legislatívnej oblasti došlo počas vládnutia bývalej garnitúry k znárodneniu a poštátneniu Národného úradu práce, tripartitnej verejnoprávnej inštitúcie v oblasti politiky zamestnanosti, trhu práce, v sprostredkovateľskej sfére zamestnanosti.

A po siedme. Tripartizmus bývalá vláda zlikvidovala napokon aj zrušením zákona o tripartite a orgánu trojstranného vedeného dialógu, Rady hospodárskej a sociálnej dohody, čím hrubo a bezprecedentným spôsobom zasiahla do kultúry sociálneho dialógu v Európe nevídane.

K dôvodom na odvolanie ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Viery Tomanovej.

Všetky kroky, ktoré realizovalo a realizuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v oblasti jeho pôsobnosti pod vedením ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viery Tomanovej, vychádzali a vychádzajú z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky so zámerom zlepšiť sociálne postavenie občanov, slúžiť záujmom ľudí, uskutočniť právo na ľudskú dôstojnosť v každodennom živote a vrátiť politike sociálny rozmer pri rešpektovaní solidarity a sociálneho dialógu. (Potlesk.) Dôkazom toho je aj predložený odpočet plnenia úloh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyplývajúcich z konkrétneho Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schváleného takmer pred viac ako rokom v tomto parlamente.

K vznesenému obvineniu ministerky Viery Tomanovej, že "od svojho nástupu predstavuje návrhy v sociálnej oblasti, ktoré škodia občanom Slovenskej republiky", je potrebné uviesť, že naopak, v súvislosti s rozpracovaním cieľov a úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti sociálnej inklúzie ministerka dôsledne zohľadňuje a zavádza sociálne opatrenia na predchádzanie príčinám chudoby a sociálneho vylúčenia a ich odstraňovanie. Tieto opatrenia sú nesporne v prospech občanov.

Nariadením vlády Slovenskej republiky sa s účinnosťou od 1. septembra 2006 upravila dávka v hmotnej núdzi na všetkých úrovniach, ako aj príspevky k tejto dávke. Sumy dávky v hmotnej núdzi sa upravili o 5,2 % v nadväznosti na koeficient rastu nákladov nízkopríjmových domácností, ktorým sa upravili sumy životného minima od 1. júla 2006. V prípade príspevku na zdravotnú starostlivosť a príspevku na bývanie sa zohľadnili zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a bývanie. Aktivačný príspevok sa zvýšil vzhľadom na zvýšenie podpory motivácie občanov v hmotnej núdzi zúčastňovať sa na trhu práce. Ochranný príspevok sa upravil v nadväznosti na výšku aktivačného príspevku.

Novelou zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa s účinnosťou od 1. januára 2007 zabezpečilo, aby bolo za bývanie na účely poskytovania príspevku na bývanie považované aj bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb celoročne z dôvodu, aby sa mohol príspevok na bývanie poskytovať všetkým obyvateľom v zariadeniach sociálnych služieb s poskytovaním starostlivosti celoročne, pokiaľ spĺňajú podmienky hmotnej núdze a následne aj podmienky na príspevok bývania. Zabezpečil sa tým rovnaký prístup k posudzovaniu nároku na pomoc v hmotnej núdzi u všetkých občanov, ktorým je poskytované bývanie v zariadeniach sociálnych služieb celoročne.

Nariadením vlády Slovenskej republiky sa s účinnosťou od 1. septembra 2007 upravili sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie, a to na základe zohľadnenia rastu inflácie pre rok 2007, resp. rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností vzhľadom na jednotlivé skupiny. V rámci tejto úpravy sa zvyšujú sumy dávky v hmotnej núdzi na všetkých úrovniach a suma príspevku súčasne na bývanie. Okrem toho sa zvyšujú sumy príspevku pre tehotné ženy a pre rodičov starajúcich sa o dieťa do jedného roka veku, ktoré sa poskytujú za tej podmienky, že sa zúčastňujú pravidelných preventívnych prehliadok u lekára. Pri úprave súm dávky v hmotnej núdzi a príspevkov sa najväčší dôraz kládol na rizikovú skupinu, a to neúplné rodiny, ktoré sú najviac ohrozené rizikom chudoby.

Dôraz na podporu motivácie občanov v hmotnej núdzi budú klásť aj nové aktívne opatrenia trhu práce v rámci pripravovanej novely zákona o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov aplikované s cieľom zvýšenia ich zamestnávateľnosti a možnosti zamestnania a predchádzania rizikám vylúčenia z trhu práce.

V rámci podpory rodín s deťmi nástrojmi štátnej sociálnej podpory bolo schválených osem právnych predpisov, ktorých zmeny sú zamerané na zvýšenie úrovne sociálnej ochrany rodín, a to opatrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 493/2006 Z. z. o ustanovení sumy rodičovského príspevku, ďalej, opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 494/2006 Z. z. o ustanovení súm príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ďalej, zákon č. 676/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, ďalej, opatrenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 291/2007 Z. z. (Ruch v sále.), ďakujem veľmi pekne (Potlesk.), o úprave súm životného minima, ďalej, opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 322/2007 Z. z. o ustanovení súm príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, ďalej, opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 321/2007 Z. z. o ustanovení sumy rodičovského príspevku, ďalej, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 393/2007 Z. z. o zvýšení sumy príspevku na pohreb, ďalej, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 394/2007 Z. z. o zvýšení sumy príspevku pri narodení dieťaťa a o zvýšení súm príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne.

Ctené dámy, vážení páni, všetkými uvedenými právnymi predpismi vláda Slovenskej republiky napĺňa svoje programové vyhlásenie v oblasti zvyšovania podpory rodín.

Okrem toho v súčasnosti ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje ďalšie opatrenia na podporu rodín s deťmi, a to návrh zákona o náhradnom výživnom, v rámci ktorého sa popri iných úpravách navrhuje rozšíriť okruh oprávnených osôb o siroty, ktorých výška sirotských dôchodkov nedosahuje výšku minimálneho výživného, a o siroty, ktorým nárok na sirotský dôchodok nevznikol. Takéto rozšírenie okruhu oprávnených osôb reaguje na potrebu riešiť aj situáciu detí, ktoré žijú v riziku chudoby, z dôvodu, že im po zomretých rodičoch nevznikol nárok na sirotský dôchodok. Náhradné výživné vzhľadom na svoju povahu umožňuje riešiť aj túto situáciu detí, ku ktorým si už povinná osoba nemôže plniť vyživovaciu povinnosť a ktoré nemôžu byť riešené systémom sociálneho poistenia. Poskytovanie náhradného výživného je možné považovať za významný preventívny prvok zameraný na predchádzanie stavu hmotnej núdze detí.

Ďalšou pripravovanou právnou úpravou je novela zákona o prídavku na dieťa, ktorá je v súčasnosti predložená na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a upravuje poskytovanie príplatku k prídavku na dieťa rodičom, ktorí sú poberateľmi starobného, resp. invalidného dôchodku a z objektívnych dôvodov nemajú príjem zo zárobkovej činnosti, v dôsledku čoho nemajú nárok na daňový bonus na vyživované dieťa. Výška tohto príplatku sa navrhuje v sume 300 Sk mesačne.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súčasnosti pripravuje návrh zákona o zavedení nového príspevku rodičom s deťmi do troch rokov veku, ktorí sú zamestnaní a z tohto dôvodu sa nemôžu o dieťa osobne starať. V čase zárobkovej činnosti sa rodičom umožní zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa inou fyzickou alebo právnickou osobou vrátane umiestnenia dieťaťa v materskej škole, čo je tiež súčasťou Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Uvedeným návrhom sa rodičom zachová v plnom rozsahu možnosť voľby pri rozhodovaní, ako dlho sa chcú o svoje maloleté dieťa starať osobne, kedy sa im zachová nárok na rodičovský príspevok.

S účinnosťou od 1. januára 2007 bol zavedený príplatok k príspevku pri narodení prvého dieťaťa vo výške 11 000 Sk. Týmto príplatkom štát podporuje predovšetkým mladých ľudí, ktorí sa rozhodli založiť si rodinu, a prispieva na zvýšené výdavky spojené s narodením prvého dieťaťa. V záujme zabezpečenia pravidelnej preventívnej zdravotnej starostlivosti zo strany budúcej matky sa v pripravovanej novele zákona navrhuje sprísniť podmienky nároku na daný príplatok. Navrhuje sa, aby matka dieťaťa mala povinnosť preukázať, že od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva sa pravidelne mesačne zúčastňovala preventívnych prehliadok u gynekológa. Uvedená povinnosť nebude pre budúcu matku finančnou záťažou, pretože z verejného zdravotného poistenia sa tehotnej žene plne uhrádza jedna takáto prehliadka raz za mesiac, ale napomôže dodržiavanie riadnej prenatálnej starostlivosti. Vzhľadom na vysoké výdavky rodičov v súvislosti s príchodom prvého dieťaťa do rodiny sa navrhuje aj zvýšenie tohto príplatku, aby rodičovi spolu s príspevkom pri narodení prvého dieťaťa sa vyplatila suma 25 000 Sk, čo je zvýšenie tohto príplatku o 9 440 Sk.

K výčitke, že ministerka Viera Tomanová konkrétne "nezvýšila prídavky na deti", je potrebné uviesť, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa rozhodlo v kontexte vykonaných opatrení v prospech rodín s rozpočtovými dôsledkami nepristúpiť k návrhu zvýšenia prídavku na dieťa, a to i vzhľadom na doterajší a predpokladaný vývoj inflácie. Tieto finančné prostriedky, ktoré by predstavovali len minimálne zvýšenie, sa ministerstvo rozhodlo presmerovať na iné nástroje podpory rodín s deťmi, ako je to napr. aj v prípade uvedeného návrhu na zvýšenie príplatku k príspevku pri narodení prvého dieťaťa.

V oblasti integrácie osôb so zdravotným postihnutím bola prijatá pomerne rozsiahla novela zákona o sociálnej pomoci účinná od 1. januára 2007. Primárne je zameraná na podrobnú špecifikáciu postavenia cudzincov a ich rodinných príslušníkov pochádzajúcich zo zóny Európskeho hospodárskeho priestoru na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu peňažného príspevku za opatrovanie a sociálnych služieb. Nová právna úprava špecifikuje, aké majú byť u cudzincov a ich rodinných príslušníkov splnené právne podmienky z hľadiska ich pobytu a zamestnania, aby im bolo možné poskytnúť kompenzačnú sociálnu pomoc.

V súčasnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravuje návrh zákona o sociálnych službách a návrh zákona o kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré si však vzhľadom na ich obsah, kompetencie a financovanie vyžadujú primeraný časový priestor na diskusiu odbornej i laickej verejnosti.

Na prospech zamestnancov je aj nariadenie vlády, ktorým sa na základe dohody so sociálnymi partnermi od 1. októbra 2007 ustanovuje výška minimálnej mzdy na 8 100 Sk.

Ani tvrdenie navrhovateľov na vyslovenie nedôvery ministerke Viere Tomanovej, že ministerka "ignoruje sociálnych partnerov", nezodpovedá realite. Pravda je taká, že ministerka už prvé dni po svojom nástupe do funkcie oslovila sociálnych partnerov s požiadavkou na návrhy do programu vlády za sociálnu oblasť. A už na týchto stretnutiach deklarovala nielen svoj záujem, ale aj záujem celej vlády pristupovať k formulovaniu sociálnej politiky v duchu zásad sociálneho dialógu. Dôkazom vážneho prístupu k sociálnemu partnerstvu je aj urýchlená príprava zákona o tripartite, ktorý zrušila bývalá vláda, a zriadenie spoločného tripartitného orgánu vlády a sociálnych partnerov Hospodárskej a sociálnej rady. Všetky dokumenty týkajúce sa dôležitých hospodárskych a sociálnych záujmov, sociálnych partnerov sú na pôde Hospodárskej a sociálnej rady prerokúvané.

Nepravdivosť obvinenia vyvracia aj skutočnosť, že je to práve ministerka Viera Tomanová, ktorá prvýkrát v histórii Slovenskej republiky presadila využitie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu na podporu sociálneho dialógu. (Potlesk.) Z týchto prostriedkov sa o. i. vybuduje aj centrum sociálneho dialógu, ktoré bude expertným zázemím pre sociálnych partnerov na tripartitné a bipartitné kolektívne vyjednávanie, v prvej etape najmä na centrálnej úrovni a neskôr i na odvetvovej a regionálnej úrovni, a podporu rozvoja partnerstiev na riešenie lokálnej zamestnanosti. Cieľom bude popri všeobecnej podpore kolektívneho vyjednávania vytvoriť a realizovať konsenzus pre doladenie reforiem v oblasti zamestnanosti a trhu práce a urýchliť napĺňanie Národného programu reforiem v oblasti zamestnanosti s ohľadom na makroekonomické súvislosti a podporu udržateľného hospodárskeho rastu.

Ministerka Viera Tomanová plne uznáva dôležitosť sociálneho dialógu vrátane potreby diskusie so sociálnymi partnermi k záležitostiam hospodárskeho a sociálneho rozvoja a rozvoja zamestnanosti. Jedným z dôkazov rešpektovania sociálnych partnerov je aj ponuka ministerky sociálnym partnerom zriadiť tripartitnú komisiu, ktorá sa zaoberala novou konštrukciou minimálnej mzdy. Výsledkom ročného pôsobenia tejto komisie je nový model určovania minimálnej mzdy v podobe návrhu zákona o minimálnej mzde.

Výrazom rešpektovania sociálneho dialógu je tiež návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý ministerstvo pripravilo za účasti sociálnych partnerov a ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila s účinnosťou od 1. septembra 2007. Novela zákona utvára podmienky pre bezproblémové fungovanie kolektívneho vyjednávania.

Zásadne odmietame obvinenie, že "ministerka prvýkrát v histórii bez súhlasu sociálnych partnerov predložila návrh Zákonníka práce, ktorý obmedzuje občanov privyrobiť si, ohrozuje tvorbu nových pracovných miest a bezdôvodne posilňuje postavenie odborov na úkor zamestnancov a ich zástupcov".

Ministerka nepredložila návrh Zákonníka práce, ale návrh na jeho novelizáciu, pričom táto bola vyvolaná o. i. z prevažnej časti predovšetkým požiadavkou zosúladiť vtedy platný Zákonník práce s právom Európskej únie a relevantnými medzinárodnými pracovnými normami. Novela vrátila Zákonníku práce jeho pôvodnú filozofiu. A v žiadnom prípade nemá také dôsledky, aké sa snažia posunúť predkladatelia návrhu na vyslovenie nedôvery pani ministerke. (Potlesk.) V novele Zákonníka práce sa do jednotlivých ustanovení premietla aj agenda zelenej knihy, a to najmä pružné formy práce, mobilita zamestnancov, agentúrne zamestnávanie, úprava pracovnej pohotovosti, princípy dôstojnej práce a flexicurity. Návrh novely bol konzultovaný s Medzinárodným úradom práce v Ženeve. Novela v žiadnom svojom ustanovení neobmedzuje občanov privyrobiť si. Naopak, zaviedla nové pracovnoprávne inštitúty, ktoré práve umožňujú pracovať pri ich hlavnom zamestnaní, napr. dohodu o pracovnej činnosti, teleprácu, zvýšenie počtu hodín pre dohodu o vykonaní práce. Nepravdivé je tiež tvrdenie, že ministerka ohrozuje tvorbu nových pracovných miest. Naopak, ministerka od nástupu do funkcie dbá o to, aby pripravované návrhy zákonov vytvárali podmienky pre sociálnu inklúziu s prioritným cieľom zapojiť čo najväčší počet ľudí do zamestnania a na zlepšenie príjmovej situácie všetkých občanov a všetkých skupín občanov Slovenskej republiky. Pokiaľ sa predkladatelia návrhu na vyslovenie nedôvery domnievajú, že novela Zákonníka práce "bezdôvodne posilňuje postavenie odborov na úkor zamestnancov a ich zástupcov", treba pripomenúť, že postavenie odborovej organizácie v zmysle schválenej novely plne zodpovedá štandardom európskej sociálnej kultúry a štandardom uznávaným medzinárodnými pracovnými normami. Názor, že postavenie odborov je na úkor zamestnancov a ich zástupcov, je absurdný, pretože je to práve odborová organizácia, ktorá je zástupcom zamestnancov a ktorej činnosť je zameraná práve na presadzovanie záujmov zamestnancov. Pri príprave návrhu novely Zákonníka práce bola zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nadštandardná a doposiaľ nikdy neuplatňovaná spolupráca so sociálnymi partnermi. Ministerka ponúkla sociálnym partnerom účasť expertov v pracovnej skupine zriadenej na tento účel, s ktorými boli navrhované zmeny analyzované a konzultované na viacerých stretnutiach. Ministerstvo prizvalo sociálnych partnerov na dve odborné konferencie k pripravovanej novele. Okrem toho sa uskutočnila séria bilaterálnych rokovaní ministerstva s jednotlivými zamestnávateľskými zväzmi, domácou a zahraničnými obchodnými komorami, odborovými zväzmi a ďalšími zainteresovanými subjektmi z prostredia sociálnych partnerov. Návrh zákona bol súčasne predmetom rokovania Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky na jej dvoch zasadnutiach.

K vznesenému obvineniu ministerky Viery Tomanovej, že "ohrozuje tvorbu nových pracovných miest", je potrebné uviesť, že za pôsobenia pani ministerky vo funkcii priaznivý vývoj v oblasti zamestnanosti a nezamestnanosti nespochybniteľne vyvracia túto fabuláciu. V číselnom vyjadrení bol nasledovný: Počet uchádzačov o zamestnanie poklesol z 296 500 osôb k 30. 6. 2006 na 245 900 osôb k 30. 7. 2007. Miera nezamestnanosti poklesla z 10,36 % k 30. 6. 2006 na 8,3 % k 31. 7. 2007. A počet voľných pracovných miest sa zvýšil z 18 300 v druhom štvrťroku 2006 na 21 800 v prvom štvrťroku 2007, počet pracujúcich sa zvýšil z 2,294 600 mil. osôb v druhom štvrťroku 2006 na 2,326 600 mil. osôb v druhom štvrťroku 2007.

S cieľom zvýšiť zamestnanosť je pripravený aj návrh novely zákona o službách v zamestnanosti. Tento obsahuje o. i. aj nové aktivačné nástroje zamerané na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb, napr. poskytovanie dávky uchádzačovi o zamestnanie počas jeho vzdelávania a prípravy pre trh práce alebo počas prípravy na pracovné uplatnenie uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo počas jeho zapracovania so zámerom motivovať občanov k vzdelávaniu, podčiarkujem, k vzdelávaniu a príprave podľa potrieb zamestnávateľov, ktorí majú nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, a podporovať ich návrat na trh práce, ďalej, na podporu prijímania vhodného zamestnania nízko platených pracovných činností s cieľom motivovať nekvalifikované skupiny občanov zabezpečovať svoje životné potreby príjmom zo zárobkovej činnosti a, ďalej, na podporu aktivácie uchádzačov o zamestnanie aj formou vykonávania dobrovoľníckej služby.

V návrhu novely zákona navrhla ministerka súbor nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré predstavujú rázne opatrenia na uplatňovanie programového a projektového prístupu zameraného na predchádzanie vylúčeniu z trhu práce a podporu integrácie znevýhodnených skupín do zamestnania, najmä absolventov škôl, občanov so zdravotným postihnutím, matiek s deťmi a osôb vo veku blízkom dôchodkovému veku, zníženiu regionálnych rozdielov z hľadiska zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce najmä v zaostávajúcich regiónoch s vysokou nezamestnanosťou v súlade s programovým vyhlásením vlády.

K podpore zamestnanosti s očakávaným výsledkom vytvorenia 80 000 nových pracovných miest významne prispeje aj nový model využitia štrukturálnych fondov. Jeho zámerom je vytvoriť nový mechanizmus, ktorý zlepší uskutočňovanie stratégií zapracovaných v ich operačných programoch na roky 2007 až 2013 predovšetkým v oblasti tvorby pracovných miest, zamestnanosti a podpory inovatívneho podnikania. Ide pritom o komplexný prístup k podpore tvorby inovatívnych nástrojov v ôsmich regiónoch formou vytvorenia regionálnych inovačných centier začínajúcich podnikateľov a k vytváraniu pracovných miest investormi. Tento model je inštitucionalizovaný v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia a operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast zmluvou o vzájomnej spolupráci medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Ide o uplatnenie špeciálneho nástroja, implementáciu globálnych grantov, posilnenie tvorby pracovných miest a zvýšenia zamestnateľnosti v súlade s lokálnymi potrebami trhu práce, implementované prostredníctvom príslušných vyšších územných celkov v úzkej spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Začínajúcim malým a stredným podnikateľom pomôžu tieto centrá získať podporu na ich projekty, ku ktorej by sa inak nedostali. V súčasnosti sa totiž podporujú len tie podnikateľské subjekty, ktoré majú históriu a v zásade až po 2 rokoch podnikania získajú podporu od bánk a z rozvojových programov. Na jeden projekt môžu tak dostať spolu až ekvivalent 200 000 eur, čo znamená cirka 6,6 mil. Sk, ktoré budú určené jednak na investície, podčiarkujem, a zároveň na podporu novovytvorených pracovných miest vo forme príspevku na vzdelávanie, na odvody do poistných fondov a na mzdy. (Ruch v sále.) Buďte pozorní, keď sa diskutuje odborne, tak ste veľmi nervózni. (Potlesk.)

V záujme podpory nových pracovných miest okrem spomínaných aktivít ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením ministerky Viery Tomanovej v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia vynegociovalo, ďalej, rámec na realizáciu národného projektu s celoeurópskou exkluzivitou, ktorý prinesie 5 000 pracovných miest, rámec na realizáciu transnacionálnych projektov na prenos príkladov dobrej praxe v oblasti vytvárania lokálnej zamestnanosti a pracovných miest na lokálnej úrovni na báze spolupráce s partnermi členských štátov Európskej únie, podporu na vytvorenie centra sociálneho dialógu, vytvorilo vecný a finančný rámec na realizáciu systémového riešenia dlhodobej nezamestnanosti v ťažkých regiónoch najmä prostredníctvom národného projektu na začleňovanie na trh práce znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a prispôsobením organizačnej a personálnej štruktúry úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na realizáciu tejto priority Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky podporu realizácie národného projektu na vytvorenie národnej sústavy povolaní, ktorá nadväzne na projekt Ministerstva školstva Slovenskej republiky Národná sústava kvalifikácií prispeje k zakladaniu prípravy na povolanie najmä na stredných školách podľa potrieb zamestnávateľskej sféry.

K otázke prosociálne orientovaných aktivít ministerky Tomanovej vo vzťahu k Európskej únii pre občanov v Slovenskej republike je potrebné ďalej uviesť.

Ministerka Viera Tomanová na zasadnutí Rady ministrov pre zamestnanosť, sociálne veci, zdravie a záležitosť spotrebiteľa v mene Slovenskej republiky doposiaľ presadzovala podporu v snahe zintenzívniť spoluprácu medzi členskými štátmi pri svojom záväzku tvoriť sociálnu Európu, sociálna dimenzia európskej integrácie znamená najmä tvorbu pracovných miest a boj s nezamestnanosťou, naplnenie idey spravodlivého odmeňovania za vykonanú prácu, a to prostredníctvom presadzovania pracovných štandardov, boja proti diskriminácii a zabezpečenia rodovej rovnosti, podporu zvýšenia zamestnávateľnosti a zamestnanosti osôb s rodinnými povinnosťami a zníženia rizika, že tieto osoby budú vystavené dileme práca verzus rodina alebo sa stanú objektom diskriminácie na trhu práce a v zamestnaní z dôvodu starostlivosti o rodinu. Slovenská republika sa zároveň snaží o rozšírenie podporných a odľahčovacích služieb pre rodiny. Opatrenia v tejto oblasti môžu priniesť aj konkrétne ekonomické výsledky, akými sú zvýšenie konkurencieschopnosti, rastu produktivity práce, rastu ekonomiky ako takej a s tým spojené zvyšovanie množstva pracovných príležitostí a životnej úrovne obyvateľstva. Ďalej, presadzovala podporu cieľa európskeho sociálneho programu, ktorým je kombinácia flexibility potrebnej pre moderný trh práce so sociálnou ochranou a sociálnym zabezpečením, koncept flex istoty.

Ministerka Viera Tomanová na neformálnom zasadnutí Rady ministrov pre zamestnanosť, sociálne veci, zdravie a záležitosti spotrebiteľa iniciovala potrebu v rámci Európskej únie venovať zvýšenú pozornosť riešeniu podpory začlenenia príslušníkov rómskej minority do života a na trh práce v tom členskom štáte, v ktorom sa rozhodnú žiť a pracovať. Tento jej návrh podporilo nemecké predsedníctvo a bulharská ministerka práce a sociálnych vecí.

Ministerka sa pripojila k deklarácii Zveľaďovanie sociálnej Európy, ktorej cieľom je priklonenie sa k európskemu sociálnemu modelu reprezentovanému spoločnými zásadami a hodnotami, a k tomu, aby všetky členské štáty Európskej únie spoločne čelili takým novým javom, ako sú globalizácia a starnutie obyvateľstva. Podpisom deklarácie, ktorej text prakticky korešponduje s cieľmi vytýčenými v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, podporila ministerka Viera Tomanová nemecké predsedníctvo Európskej únie, ktoré stavia sociálny rozmer do centra svojich programových aktivít.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky reaguje na výzvy a odporúčania Európskej únie v oblasti plnenia cieľov Európskej stratégie zamestnanosti ich premietnutím do návrhu novely zákona o službách v zamestnanosti, ďalších strategických dokumentov, akými budú národná stratégia zamestnanosti a stratégia aktívneho starnutia, a taktiež sa zapojila s cieľom splniť výzvy 21. storočia do konzultačného procesu zameraného na vypracovanie dokumentu Zelená kniha, modernizácia pracovného práva.

Dôkazom ministerkiných aktivít v prospech občanov je aj to, že ihneď po nástupe do funkcie ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vypracovalo toto ministerstvo návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorým sa zabezpečilo preskúmanie trvania invalidity podľa predpisov účinných od 31. decembra 2003. Na základe schváleného zákona sa od 1. októbra 2006 zabezpečuje výkon tejto činnosti, ktorým sa obnovujú pôvodné nároky týchto zdravotne postihnutých občanov, čo znamená výrazné zvýšenie ich finančného zabezpečenia. A do dnešného dňa Sociálna poisťovňa prehodnotila 43 % invalidných dôchodcov.

Od 1. januára 2007 sa zásadným spôsobom uspôsobila organizačná štruktúra Sociálnej poisťovne. Týmto krokom sa vytvorili právne podmienky na výrazné zefektívnenie činnosti tejto verejnoprávnej inštitúcie s cieľom dosiahnutia dobre fungujúcej finančnej, proklientsky orientovanej ustanovizne. A po viac ako polročnom hodnotení možno konštatovať pozitívny trend spočívajúci napr. v zlepšenom výbere poistného v porovnaní s jeho predchádzajúcim obdobím, čo v konečnom dôsledku stabilizuje nároky nielen súčasných, ale aj budúcich dôchodcov v rámci priebežného financovaného systému.

Posilnenie nárokov občanov v systéme sociálneho poistenia je zabezpečené aj prostredníctvom kontrolných mechanizmov Sociálnej poisťovne, a to nielen vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky, ale aj vo vzťahu k Národnej rade Slovenskej republiky.

V súvislosti s konštatovaním skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že "ministerka svojimi výrokmi a pravidelne sa meniacimi názormi dlhodobo dokazuje svoju neodbornosť a nekompetentnosť viesť rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a zároveň zavádzaním zneisťuje občanov, čím o. i. ohrozuje dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, ale aj dôležitú celospoločenskú solidaritu, na ktorej je postavený sociálny systém Slovenskej republiky", je potrebné uviesť, že opatrenia, ktoré v dôchodkovom systéme realizuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sú v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. O žiadnom zneisťovaní občanov a širokej verejnosti preto nemožno v tejto súvislosti hovoriť. (Potlesk.) Návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o sociálnom poistení a zákon o starobnom dôchodkovom poistení tak prispieva k zreformovaniu systému dôchodkového poistenia s cieľom dosiahnuť spravodlivý dôchodkový systém, ktorý bude udržateľný a financovateľný v meniacich sa ekonomických podmienkach a s väčšou mierou solidarity, tak ako je to v celej sociálnej Európe.

Za určitý paradox možno považovať obviňovanie z ohrozovania dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, a to najmä vo vzťahu ku skutočnosti, že práve spôsob a realizácia dôchodkovej reformy v predchádzajúcom volebnom období založili viaceré riziká pre budúcnosť dôchodkového systému ako celku. Koncepcia reformy dôchodkového systému bola prijatá a realizovaná bez širšej podpory celého politického spektra na Slovensku a jednoznačného súhlasu sociálnych partnerov. Zreformovaný dôchodkový systém tak predchádzajúca vláda sama vystavila vysokému politickému riziku, čím znížila kredibilitu všetkých realizovaných zmien.

Za ešte dôležitejšie ohrozenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému možno považovať nevyriešenie otázky krytia obrovských finančných nákladov, ktoré sú s touto reformou spojené. Práve vyčlenenie minimálneho objemu finančných zdrojov bez jasnej koncepcie, ďalšieho krytia transformačných nákladov možno považovať za priame ohrozenie finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Je ironické, že snahy vlády mobilizovať dodatočné finančné zdroje na krytie týchto nákladov sú označované za ohrozovanie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku. Takejto argumentácii chýba elementárna logika. A poukazuje na účelovosť a pokrytectvo takto formulovaných obvinení. Každá celospoločenská solidarita jasne definuje, kto má byť s kým solidárny. Bolo by naivné domnievať sa, že chudobnejšia časť populácie môže byť solidárna s vyššími príjmovými skupinami obyvateľstva. Navrhovaná novela zákona o sociálnom poistení jednoznačne zvyšuje solidárnosť bohatšej časti populácie s chudobnejšou. Zvýšením úrovne maximálneho vymeriavacieho základu z trojnásobku na štvornásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve sa zvyšuje zaangažovať vyšších príjmových skupín na financovaní priebežného dôchodkového systému, ktorý je stále dominantným zdrojom príjmov ekonomicky neaktívnej populácie. Tvrdenie o tom, že takýto krok nejakým záhadným spôsobom ohrozuje spoločenskú solidaritu, hovorí buď o neznalosti sociálnej problematiky, alebo o vedomom zavádzaní verejnosti.

Aj keď navrhované opatrenia, najmä vo vzťahu k 2. pilieru, vyvolali nesúhlas dôchodkových správcovských spoločností, prirodzene, podporovaných opozičnými stranami, cieľom navrhovaných úprav nie je zneistenie občanov, ktorí sa stali sporiteľmi v 2. dôchodkovom pilieri, práve naopak, cieľom je ich ochrana pred niektorými skutočnosťami, ktoré pri vstupe do 2. piliera im neboli pravdivo alebo zrozumiteľne vysvetlené, ide napr. o problém dedenia v starobnom dôchodkovom sporení, ktoré bolo hlavným "lákadlom" pri ich rozhodovaní sa. Rovnakou snahou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je chrániť občanov, ktorí dosahujú nízke zárobky pod úrovňou priemernej mzdy alebo ktorí do tohto systému vstúpili krátko pred dovŕšením dôchodkového veku a z týchto dôvodov nemajú reálnu možnosť získať v 2. pilieri dôchodok, ktorý im zabezpečí dôstojné žitie či prežitie v starobe. (Potlesk.)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky odmieta názor, že "predstavuje návrhy v sociálnej oblasti, ktoré škodia občanom Slovenskej republiky a zároveň ohrozujú udržateľnosť verejných financií, a tým aj prijatie eura". Je nespochybniteľné, že financovanie dôchodkového systému je vážny celospoločenský problém a že navrhované zmeny nie sú posledné, ktoré bude potrebné vykonať v záujme udržateľnosti dôchodkového systému. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého táto problematika patrí, musí však reagovať aj na súčasný finančný vývoj dôchodkového systému vykonávaný Sociálnou poisťovňou. Z bilancie Sociálnej poisťovne sa predpokladá v roku 2010 deficit v sume cirka 40 mld. Sk, pričom v tejto sume sú už zohľadnené aj príjmy, ktoré poskytlo, resp. malo poskytnúť Ministerstvo financií Slovenskej republiky na krytie deficitu spôsobeného zavedením starobného dôchodkového sporenia zo štátnych finančných aktív. Štátne finančné aktíva na udržanie aktívnej bilancie celého systému sociálneho poistenia budú postačovať na vykrývanie deficitu Sociálnej poisťovne len do konca prvého štvrťroka 2009. Jedným z hlavných dôvodov zmien v dôchodkovom systéme je zlepšenie finančnej bilancie priebežného dôchodkového systému a celej Sociálnej poisťovne, hospodárenia, ktoré má bezprostredný vplyv na vývoj verejných financií. Toto konštatovanie nie je vecou názoru, jednoznačne ho možno zdokladovať na číslach. Hovoriť preto o tom, že tieto kroky majú opačný účinok, možno skutočne len v účelovej a demagogickej diskusii.

Kritici krokov ministerstva práce v oblasti dôchodkového systému často veľmi účelovo poukazujú na zodpovednosť vlády a politických elít za zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, a tým i celého okruhu verejných financií. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide skutočne o prioritnú úlohu každej vlády, nie však jedinú. Rovnako dôležitou je i potreba zabezpečiť to, aby dôchodkový systém bol vôbec schopný plniť svoju elementárnu úlohu vyplácať dôchodkové dávky. Ignorovanie tejto skutočnosti a predstieranie toho, že takýto cieľ sa splní akosi mimovoľne sám, nemožno považovať za náznak záujmu o serióznu diskusiu o tom, ako by mal dôchodkový systém vyzerať v horizonte dvoch-troch, ale aj 30 až 50 rokov. Ak teda dnes prijímame opatrenia na zlepšenie bilancie dôchodkového systému, resp. Sociálnej poisťovne, priamo prispievame k zlepšeniu udržateľnosti celého okruhu verejných financií. Práve tento cieľ je podmienkou pre schopnosť Slovenska pripraviť sa zodpovedne na zavedenie eura a následne spĺňať všetky záväzky, ktoré z tohto kroku vyplývajú.

Ak predchádzajúce obvinenia boli účelovou zmesou poloprávd a výberov zavádzajúcich argumentov, obvinenie, že "ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová v súčasnosti presadzuje úpravy v dôchodkovom systéme, ktorých cieľom je získať od občanov ďalšie financie skrytým zvyšovaním daní a zároveň ohroziť dôchodky budúcich generácií vylúčením nemalej časti obyvateľstva z možnosti sporiť si na dôchodok", možno považovať za otvorenú nepravdu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky skutočne zvyšuje celospoločenskú solidaritu vyšších príjmových skupín s chudobnejšou časťou obyvateľstva, vyšších príjmových skupín s chudobnejšou časťou obyvateľstva zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu. Ide však o opatrenie, ktoré sa dotkne len obmedzenej, lepšie platenej časti obyvateľstva, svojím príjmom výrazne presahujúcej priemernú úroveň v ekonomike.

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že to bola práve predchádzajúca vláda, ktorá zvýšila odvodové zaťaženie pre všetkých, ktorí do sociálneho systému prispievajú bez ohľadu na úroveň ich príjmov. Bola to práve predchádzajúca vláda, ktorá zvýšila úroveň povinných platieb do dôchodkového systému rovnako bohatým, ako aj chudobnejším vrstvám obyvateľstva, a to aj napriek tomu, že vo svojom programovom vyhlásení pôvodne sľubovala pravý opak. Je až zarážajúce, aká krátka dokáže byť v tomto ohľade ľudská a najmä politická pamäť.

Navrhované zmeny v dôchodkovom systéme nikoho zo sporenia na dôchodok nevylučujú. Nikto nemôže teraz a ani v budúcnosti nikomu zakázať, aby si časť svojich príjmov sporil na svojom osobnom dôchodkovom účte, pokiaľ sa tak dobrovoľne rozhodne. A kto má byť údajne vylúčený z možnosti sporiť si na dôchodok? Ľudia, ktorí žiaden príjem nemajú. Celkom účelovo sa pritom zabúda na skutočnosť, že práve týmto osobám štát garantuje nekrátenie dôchodkových nárokov v stanovených obdobiach, keď príjem nemajú. Naopak, v priebežne financovanom dôchodkovom systéme budú získavať dôchodkové nároky v plnej výške, čo bude mať v budúcnosti pozitívny vplyv na výšku ich dôchodkových dávok. Označovanie takéhoto prístupu za ohrozovanie dôchodkov budúcich generácií z tohto dôvodu naznačuje veľa o charaktere celej tejto diskusie.

Treba zdôrazniť, že navrhované zmeny v starobnom dôchodkovom sporení najmä v súvislosti s vylúčením platieb štátu na určený okruh osôb, ktoré nevykonávajú zárobkovú činnosť, nie sú zmeny zásadného charakteru a z pohľadu 2. piliera ich môžeme nazvať len kozmetickou úpravou. Avšak z pohľadu 1. piliera ide o nápravu systémovej chyby založenej v zákone o starobnom dôchodkovom sporení už pri jeho prijatí v roku 2004 a prehĺbenej poslaneckou novelou z augusta 2006 zákona č. 310/2006 Z. z., keď už v rozprave pri jej schvaľovaní odzneli kritické názory z radov poslancov, napr. poslankyne pani Navrátilovej v predchádzajúcom parlamente, že z verejných financií sú financované prostredníctvom odplát aj súkromné spoločnosti.

K vznesenému obvineniu, že "ministerka Tomanová navrhuje zvýšiť výšku peňazí na prevádzku Sociálnej poisťovne, ktoré sa strhávajú z odvodov občanov". Akoby sa účelovo obchádzala skutočnosť, že Slovenská republika stojí pred zavedením eura a že náklady budú pre Sociálnu poisťovňu obzvlášť vysoké. Ďalej je potrebné uviesť aj to, čo opozícia úplne zanedbala. A to je skutočnosť, že realizácia plnenia úloh Sociálnej poisťovne s prihliadnutím na implementáciu zmien si vyžaduje dostatok ľudských zdrojov a finančných prostriedkov na krytie nákladov. Problémy inkompatibility informačných systémov Sociálnej poisťovne ako dôsledok krokov predchádzajúcej vlády sú všeobecne známe. Z tohto dôvodu musí Sociálna poisťovňa zaviesť integráciu ako dátovú, tak aj aplikačnú. Jej cieľom je vytvorenie efektívneho systému informácií a potrebných služieb vo vzťahu ku klientom a k správe Sociálnej poisťovne.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že finančné prostriedky z úveru Svetovej banky určené pôvodne na komplexný informačný systém sociálnej sféry minulo bývalé vedenie rezortu na iný účel, resp. časť z nich nevyčerpalo. Zvýšenie tvorby správneho fondu Sociálnej poisťovne, s ktorým sa však uvažuje iba na roky 2008 a 2009, prinesie pozitívne efekty v prospech občana. Budú nimi zefektívnenie a zrýchlenie rozhodovania o dávkach, zvýšenie úspešnosti výberu poistného, zásadná zmena práce s pohľadávkami, znižovanie počtu zamestnancov od roku 2011.

K vznesenému obvineniu ministerky Viery Tomanovej, že "pri poskytovaní vianočného príspevku dôchodcom neopodstatnene diskriminovala vdovy, vdovcov a siroty", je potrebné uviesť toto. Zákonom o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom v dôchodku sa realizovala jedna z úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda Slovenskej republiky zaviazala poskytnúť vianočný príspevok ako štátnu sociálnu dávku na zmiernenie sociálnej situácie poberateľov niektorých dôchodkov v závislosti od sumy vyplácaného dôchodku. Vianočný príspevok sa poskytol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a sociálneho dôchodku. Pri určení kritérií na poskytovanie vianočného príspevku sa prihliadalo aj na zásluhovosť poberateľov starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku, ktorí počas svojej ekonomickej aktivity tvorili hodnoty pre spoločnosť, a poberateľov invalidného dôchodku a sociálneho dôchodku, ktorí pre svoj nepriaznivý zdravotný stav nemohli pokračovať vo svojej ekonomickej aktivite. Poberatelia pozostalostných dôchodkov, teda vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, ako aj poberateľky dôchodku manželky sú osobitnou skupinou poberateľov dôchodkov, ktorá neparticipuje na tvorbe zdrojov sociálneho systému. A preto táto skupina nebola zahrnutá do okruhu fyzických osôb, ktorým sa poskytol vianočný príspevok. Z uvedeného dôvodu takýto prístup nemožno vnímať ako neopodstatnený, diskriminačný.

K vznesenému obvineniu ministerky Viery Tomanovej, že "je nezodpovedná pri správe verejných zdrojov a nevie úsporne nakladať s peniazmi daňových poplatníkov", uvádzame, že rozpočtovanie a financovanie úlohy kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa zabezpečuje v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z právnych noriem pre oblasť sociálnej politiky a služieb v zamestnanosti pri dodržaní záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu. Pri navrhovaní nových právnych úprav postupuje ministerstvo podľa rozpočtových pravidiel, to znamená, že hľadá možnosti ich riešenia v rámci rozpočtu, príplatok k príspevku pri narodení prvého dieťaťa, príplatok k prídavku na dieťa, náhradné výživné alebo ministerstvo financií Slovenskej republiky povoľuje prekročenie limitu výdavkov, napr. vianočný príspevok dôchodcom. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky neohrozuje rozpočet verejných financií. Dôsledne dodržiava rozpočtovú disciplínu. A výdavky smeruje k vytváraniu dôstojnej životnej úrovne občanov Slovenskej republiky. Podstatnú časť výdavkov rozpočtu kapitoly tvoria dávky a príspevky v rámci pomoci v hmotnej núdzi, podpory rodiny a kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Tieto dávky a príspevky pritom za predchádzajúcej vlády v porovnaní so schváleným rozpočtom neboli čerpané v roku 2004 v sume 4,9 mld. Sk a v roku 2005 v sume 2,9 mld. korún. V prvom polroku 2006 bolo vykonané viazanie týchto výdavkov v sume takmer l mld. korún.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky aj v príprave návrhu rozpočtu na roky 2008 až 2010 v rámci priorít uplatňovalo výdavky, ktoré súvisia s prípravou nových legislatívnych návrhov pri rešpektovaní podmienok, ktoré súvisia s prijatím eura. Navrhované právne úpravy v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky teda v žiadnom prípade neohrozuje jeho prijatie. Na túto významnú úlohu sa ministerstvo a organizácie v jeho pôsobnosti zodpovedne pripravujú v súlade s vypracovaným Akčným plánom na prijatie eura. Ak v súčasnosti prijíma ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny opatrenia na zlepšenie bilancie dôchodkového systému, resp. Sociálnej poisťovne, priamo prispieva k zlepšeniu udržateľnosti celého okruhu verejných financií. Práve tento cieľ je podmienkou pre schopnosť Slovenska pripraviť sa zodpovedne na zavedenie eura a následne spĺňať všetky záväzky, ktoré z tohto kroku vyplývajú. (Potlesk.)

Ďalej je potrebné uviesť, že medializované využívanie služobného motorového vozidla na pracovnú cestu ministerky do Lisabonu, "výkon bezpečnostnej prehliadky", ako aj použitie prostriedkov v súvislosti s obstaraním "analýzy právnych dôsledkov zmien príspevkovej sadzby na starobné dôchodkové sporenie" bolo predmetom prešetrovania z úrovne Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že v uvedených prípadoch neporušilo ministerstvo svoje zákonné oprávnenia a nerealizovalo výdavky neoprávnene.

V prípade dotácie poskytnutej neziskovou organizáciou Privilégium v záujme zabezpečenia a posúdenia objektívneho stavu nariadila ministerka Viera Tomanová vykonať štátny dozor nad poskytovaním sociálnych služieb touto právnickou osobou a následnú finančnú kontrolu zameranú na použitie finančných prostriedkov poskytnutých tomuto subjektu formou dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Na základe výsledkov štátneho dozoru nad poskytovaním sociálnych služieb bude uložené neziskovej organizácii Privilégium prijať príslušné opatrenia. Na základe výsledkov následnej finančnej kontroly bude po prerokovaní jej výsledkov odstúpený výsledný materiál správe finančnej kontroly na ďalšie konanie vo veci vydania rozhodnutia o vrátení neoprávnene použitých finančných prostriedkov z poskytnutej dotácie. V danom prípade bude zabezpečený postup v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Okrem toho ministerstvo listom ministerky vyzvalo neziskovú organizáciu Privilégium na základe informácií o nepravdivosti z čestného vyhlásenia na vrátenie celej výšky poskytnutej dotácie. Potom, čo ministerka zistila, že Privilégium predložilo nepravdivé čestné vyhlásenie o tom, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, ministerka podala podnet na trestné stíhanie.

Z údajov, ktoré sú uvedené, vyplýva, že tvrdenia o neúspornom nakladaní s peniazmi daňových poplatníkov nie sú odôvodnené.

Predseda vlády Slovenskej republiky ani vláda Slovenskej republiky nemali dôvod predložiť návrh prezidentovi republiky na odvolanie ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny z jej funkcie a ani tak neurobia.

Vláda Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery členke vlády Slovenskej republiky Viere Tomanovej poverenej riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky považuje za neodôvodnený, účelový a politicky motivovaný, vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s týmto návrhom ani s dôvodmi v ňom uvedenými. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)