M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa k tomuto prerokovávanému bodu chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Súčasne prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A hlasovať o tomto bode budeme zajtra o 11.00 hodine.

Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 415. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 419.

Pán minister, teraz je tu priestor naozaj už pre váš zákon. Nech sa páči, máte úvodné slovo.

I. Valentovič, minister zdravotníctva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala presadiť v roku 2007 obnovenie rajonizácie u pediatrov, všeobecných lekárov, gynekológov a zubných lekárov so zachovaním slobodného výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Vládny návrh zákona obnovením zdravotného obvodu eliminuje nedostatky platnej právnej úpravy, ktorá sa v období od prijatia prejavila v praxi. Obnovenie zdravotných obvodov predstavuje zábezpeku pre každého občana, že má trvalú istotu zabezpečenia zdravotnej starostlivosti. Posilnenie úlohy všeobecného lekára, ktorého vláda považuje za základný prvok v zdravotníctve, má vytvoriť užšie väzby medzi pacientom a lekárom. Úloha lekára prvého kontaktu je totiž nielen odborná, ale i komunitná. Všeobecný lekár má byť integrujúcim prvkom pomáhajúcim riešiť problémy nielen zdravotné, ale aj sociálnozdravotné. Z uvedeného potom vyplýva i stanovenie kompetencie všeobecného lekára v určitom zdravotnom obvode. Lekár sa má stať hlavným partnerom pre pacienta čiže poradcom a sprievodcom v celom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. Obnovením zdravotných obvodov sa všeobecný lekár stáva garantom komplexnej zdravotnej starostlivosti aj v zmysle kvality genofondu jemu zverenej populácie, pretože všeobecní lekári, gynekológovia a zubní lekári predstavujú v ambulantnej sfére nezastupiteľný základný prvok a vytvorenie zdravotného obvodu dáva občanom istotu, že majú možnosť obrátiť sa na svojho príslušného lekára, pričom však zostáva zachovaný princíp slobodnej voľby. Manažovaním svojich pacientov všeobecný lekár môže vnášať i prvok správneho algoritmu postupov vyšetrení u pacientov a znižuje sa tak na minimum zneužívanie zdravotnej starostlivosti.

Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe vládny návrh zákona precizuje najmä poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby, podmienky poskytovania ústavnej starostlivosti bez odporúčania ošetrujúceho lekára, precizuje zánik dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a dopĺňa dôvody, kedy poskytovateľ nemôže odmietnuť návrh na uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Vo vládnom návrhu zákona sa, ďalej, zriaďujú Národný register prijímateľov zdravotnej starostlivosti a Národný register základných zdravotných údajov.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem za úvodné slovo ministrovi zdravotníctva. A prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Jozefovi Valockému. Pán spravodajca, máte slovo.

J. Valocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 415). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 419 z 27. septembra 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor do 26. novembra 2007 a gestorský výbor do 27. novembra 2007.

Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu. Rovnako konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. A preto sa teraz pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlásia pán Viliam Novotný, pán Jozef Halecký, pán Ján Pataky, pán Alexander Slafkovský. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne.

A dávam možnosť teraz pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému, aby predniesol svoje vystúpenie v rozprave. Nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k novele zákona o zdravotnej starostlivosti. A keďže na tejto schôdzi dnes podvečer a zrejme v priebehu zajtrajšieho dňa prerokujeme celkovo štyri zákony z dielne ministerstva zdravotníctva v prvom čítaní, teda okrem už spomínaného zákona o zdravotnej starostlivosti aj zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti, o poskytovateľoch a zákon o zdravotnom poistení, dovolím si k týmto štyrom zákonom zaujať najprv politické stanovisko teraz na úvod a potom by som hovoril o súvislostiach, ktoré tieto zákony prinášajú do zdravotníckej praxe. Na tejto schôdzi prerokujeme aj piaty zdravotnícky zákona. A je to zákon o zdravotných poisťovniach, ktorý máme v druhom čítaní ako bod 56 schôdze Národnej rady. O ňom, samozrejme, teraz hovoriť nebudem, budeme o ňom hovoriť, keď sa o dostane na schôdzu Národnej rady.

Chcem na úvod povedať, že som sa veľmi tešil na túto päticu zdravotníckych zákonov, ktoré by sme mali prerokovať na tejto schôdzi Národnej rady. Bol som plný veľkých očakávaní vzhľadom na to, že z diskusií, ktoré sme viedli a ktoré vediem s predstaviteľmi strany Smer, vyplývalo, že sa teda veľmi chystajú na tieto zákony a že vlastne tieto zákony by mali byť naplnením volebného programu strany Smer a programového vyhlásenia vlády, tak ako to na úvod povedal aj pán minister, ktoré by sa mali konkrétne pretaviť do zdravotnícke legislatívy. Ako som už povedal, len jednou vetou, zákon o zdravotných poisťovniach je čisto ideologickým zákonom, ktorý má splniť len predstavu strany Smer o fungovaní zdravotných poisťovní na Slovensku. Tieto zákony, ktoré ale prerokujeme v prvom čítaní, by mali byť naplnením volebného programu a programového vyhlásenia vlády. Pred voľbami v roku 2006 vtedajší líder opozície, dnes predseda vlády Robert Fico, keď hovoril so zdravotníkmi a vyzýval ich, aby nevstupovali do ostrého štrajku, o. i. povedal: "Túto prosbu im chceme adresovať so záväzkom, že po voľbách v prípade účasti vo vláde sme pripravení okamžite riešiť krízový stav a nasledovať budú systémové zmeny v celom rezorte zdravotníctva." Opakovane sme to povedali a po prečítaní týchto štyroch zákonov to môžem povedať znovu, že Smer nielenže pred voľbami nemal pripravenú žiadnu systémovú zmenu fungovania zdravotníctva, lebo nemá ju pripravenú ani teraz. Novely týchto štyroch zákonov, ktoré prerokujeme v prvom čítaní, žiadnou systémovou zmenou fungovania zdravotníctva nie sú.

Musím opakovať to, čo sme hovorili v roku 2004 tu v tejto snemovni, vtedy som bol ešte vládnym poslancom, že dneska stojí slovenské zdravotníctvo takisto, ako stálo v roku 2004 pred voľbou, buď budeme ďalej pokračovať v transformácii zdravotníctva tak, ako to určili reformné zákony, aj s chybami, ktoré mali, aj s problémami, ktoré priniesol život, aj so skúsenosťou, ktorú by sme možno chceli aplikovať v týchto zákonoch, alebo budeme tápať, budeme tápať, budeme deformovať reformné zákony, budeme predstierať, že meníme systém, budeme vyťahovať prvky známe z predchádzajúceho systému, prvky známe spred roka 2004, spred roka 1998 a niekedy aj spred roka 1989. V tejto dileme dneska stojíme.

Toto sa mi žiadalo na úvod povedať, pretože tieto štyri zákony, ktoré prerokujeme v prvom čítaní, žiadnou systémovou zmenou nie sú, ukazuje sa, že Smer klamal pred voľbami, keď tvrdil, že systémovú zmenu má, klamal po voľbách, keď tvrdil, že ju pripravuje. Jediné, čo máme v týchto zákonoch, je deformácia, kozmetické úpravy a návrat do minulosti k prekonaným problémom. Paradoxne to je ale aj najlepšia správa o týchto štyroch zákonoch. Najlepšia správa, ktorú vám môžem povedať o týchto štyroch zákonoch, je to, že mohli byť omnoho horšie. To je dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo, menej dobrá správa je to, že kombinácia starých prvkov, starého systému s reformnými zákonmi v praxi fungovať nebude. A neprejde veľa mesiacov, nebudeme musieť čakať ani roky, a ukáže sa, že všetky neduhy starého systému, ktoré sa tak potajme vkrádajú do dnes platnej legislatívy sa začnú znovu prejavovať.

Idem ale k zákonu o zdravotnej starostlivosti, ku ktorému som vlastne vystúpil.

Chcem povedať, že keď sa začítate do tohto zákona, a pán minister o tom hovoril aj v úvodnom slove, prvé, čo vás milo prekvapí alebo nemilo prekvapí, na prvej strane je, že inšpiráciu sme našli v starej organizácii systému zdravotníctva v období MÚNZ-ov, KÚNZ-ov a OÚNZ-ov, na ktoré sa iste pamätáte. A vracia sa nám dobre známy pojem zdravotný obvod. Všetci sa ešte pamätáme, ako sme hovorili, že ideme k obvoďákovi, aby nám dal papier, aby sme mohli ísť k očnému lekárovi alebo k ušnému dať sa vyšetriť, lebo bolí nás ucho, ale najprv musíme vystáť radu o obvoďáka, aby sme dostali papierik k ušnému. Tak toto tu máme zase v tomto zákone, veľmi jednoducho ľudovo preložené. V zákone sa píše, že zdravotný obvod je administratívne určenie časti územia Slovenskej republiky poskytovateľovi všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, pre deti a dorast, gynekologickej ambulantnej starostlivosti a zubnej lekárskej ambulantnej starostlivosti, zdravotný obvod určí poskytovateľovi ambulantnej starostlivosti orgán príslušný na vydanie povolenia, teda VÚC-ka, zdravotný obvod tvorí zoznam určených obcí, ulíc, príp. popisných čísiel domov, poskytnutie ambulantnej zdravotnej starostlivosti osobe z iného ako určeného zdravotného obvodu sa posudzuje ako poskytnutie ambulantnej starostlivosti osobe z určeného zdravotného obvodu. Toľko presný citát, aby ma náhodou niekto neobvinil, že hovorím o niečom inom, presne o tom chcem teraz hovoriť. V prvej polovici deväťdesiatych rokov sme zaviedli inštitút, bolo to tuším za ministrovania ministrov z HZDS, koaličného partnera strany Smer, a budem teda veľmi zvedavý, ako budú za to hlasovať poslanci za HZDS, model, ktorý žiaden z ministrov nenapadol. A bol to model slobodnej voľby lekára. Dneska si môžete pokojne vybrať svojho praktického lekára, gynekológa, svojho špecialistu, môžete si vybrať nemocnicu. Na Slovensku máme tzv., a by som sa odborne vyjadril, volá sa to aktívny model organizácie zdravotnej starostlivosti. To znamená, že pacient sám aktívne si vyberie lekára, ku ktorému chce ísť. V čase KÚNZ-ov, MÚNZ-ov a OÚNZ-ov, z doby ktorých pochádza zdravotnícky obvod, bola organizácia pasívna. Niekto, vtedy štát, teraz to má byť VÚC-ka, určil obvody a určil pacientovi, kde má chodiť. Tento model, ktorý teraz prichádza, je kombinácia aktívneho a pasívneho modelu, a to v tom, že slobodná voľba lekára zostáva. Vy si môžete vybrať poskytovateľa. Ale zároveň prichádza rajonizácia. To znamená, že ak si ho neviete vybrať, máte určený zdravotnícky obvod. Chcem povedať, že tento model je úplne zbytočný. Nič totižto nerieši.

Pán minister aj v úvodnej reči to povedal, že chce riešiť určité problémy, ktoré sa vyskytli v teréne. Ten problém je taký, že vy prídete k praktickému lekárovi, nasťahujete sa do jeho blízkosti a ten vám povie, že on neprijme vašu kartu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vzhľadom na to, že má plno napr. Takže táto kombinácia je v tom nelogická, že neodstráni tie neduhy, ktoré sú často kritizované. Teda vrátim sa k tomu modelu. Vy prídete k praktickému lekárovi a poviete mu, že by ste chceli, aby vás zobral do opatery, chcete k nemu chodiť. On vám povie, že vás neprijme, že nechce vašu zdravotnú dokumentáciu. Po prvé, keď ide o akútny prípad, každý lekár je vás povinný ošetriť. Neexistuje, aby vám lekár neposkytol zdravotnú starostlivosť. O tom hovoria veľmi jasne zákony, je to s veľmi ťažkými postihmi. A neviem, či sa to niekedy vôbec na Slovensku stalo, lebo je to v podstate za vlasy pritiahnutý príklad. Keď ide o chronickú odkladnú zdravotnú starostlivosť, naozaj sa môže stať, že lekár vám povie, že vás neprijme. Je to jednak úplne výnimka, pretože lekár má predsa záujem o to, aby mal čo najviac pacientov, keďže primárna ambulantná starostlivosť je platená kapitačnou platbou, čím viac zdravotnej dokumentácie, čím viac kariet, tým viacej peňazí od zdravotnej poisťovne. Čiže keď ku mne klope nový pacient, idú s ním peniaze, prečo by som ho neprijal. To je prvý moment.

Druhý veľmi vážny moment, ktorý tu nastáva, je skutočnosť, že ak sa naozaj stáva, že praktickí lekári majú veľmi plno, že nechcú prijímať kartu nejakého pacienta, no treba zmeniť motivačný systém. Buď im dajme väčšiu kapitačnú platbu, alebo ich motivujme, tak ako sme ich motivovali v dnes platných reformných zákonoch, že stačí, že máte jednu jedinú kartu, zdravotnú dokumentáciu od pacienta tej-ktorej zdravotnej poisťovne, tá s vami musí uzavrieť zmluvu, každý má záujem, aby mal zmluvu s každou zdravotnou poisťovňou. Ale dobre, pripusťme, že naozaj sa môže stať konkrétny prípad, že napriek všetkému lekár túto kartu odmietne. Pacient je bezbranný v tejto chvíli? Pacient je bezbranný? Tak jednak nie je bezbranný, lebo si vie zobrať tú zdravotnú dokumentáciu a odísť k inému lekárovi, lebo je slobodná voľba lekára. A po druhé, ak veľmi chce k tomu lekárovi, ktorý ho nechce, ale on veľmi chce k nemu chodiť, odvolá sa lekárovi samosprávneho kraja, ktorý mu pridelí, určí lekára, ktorý sa má oňho postarať, väčšinou určí toho istého. Preto lekári naozaj sú, na prstoch rúk by sa to dalo počítať, výnimky, keď odmietnu zdravotnú dokumentáciu. Čiže tento problém ja nevidím vôbec vážnym. Motivujme praktických lekárov, všeobecných lekárov, aby mali záujem brať pacientov iným spôsobom, a nie direktívou.

Ďalší problém je v tom, že, viete, vždy hovoríme o tom, že keď máme nejaký problém v slovenskom zdravotníctve, tak je to PAS-ka. Všeobecní lekári pre dospelých sa pohybujú hlboko vo veku nad 50 rokov, mnohí z nich sa pohybujú vo veku nad 60 rokov. Mladí lekári nemajú kde sa špecializovane pripravovať na funkciu všeobecného lekára alebo na rolu všeobecného lekára. Mladí ľudia o to nemajú záujem. Len problém je, že miesto toho, aby sme vymysleli motivačný mechanizmus, ako pritiahnuť mladých lekárov na ambulancie primárnej ambulantnej starostlivosti, my ich týmto odoženieme. No isteže ich odoženieme, lebo urobíme numerus clausus. My rozdelíme celé územie Slovenskej republiky na desaťtisíce zdravotníckych obvodov. To znamená, keď ja budem chcieť skončiť svoju kariéru poslanca Národnej rady a budem chcieť byť všeobecný lekár, začnem sa na to pripravovať, budem chcieť zdravotnícky obvod, prídem na VÚC-ku teda s nejakým motivačným predmetom a začnem prosiť, že prosím vás, určite mi nejaký zdravotný obvod, lebo ho nemám. A oni povedia, juj to je problém, tak tu zoberieme jednu ulicu, tam zoberieme jednu ulicu. Tak to fungovalo, nič si nevymýšľam, tak to fungovalo. Čiže znovu sa vraciame do tohto modelu. Čiže my ich ešte betónujeme. My urobíme numerus clausus. Urobili sme numerus clausus pre hygienikov, len oni môžu byť šéfmi regionálnych úradov verejného zdravotníctva a nikto iný. Ideme urobiť aj pre praktických lekárov numerus clausus, rozdelíme na políčka Slovensko a počkáme, kým pomaly vymrú, lebo však starnú.

Ďalší problém je ekonomický. A ten ekonomický problém je taký, že vy ste povinný poskytnúť chronickú odkladnú zdravotnú starostlivosť každému, kto býva vo vašom obvode. On má kartu niekde inde, ale teraz sa mu nechce ísť za svojím lekárom, lebo proste sa mu nechce, tak príde za vami, lebo zákon mu to umožňuje. Kto mu to zaplatí? Založí sa aj tam karta? Budú dve? Kto mu to zaplatí? Pýtam sa na to, pretože zákon jasne hovorí, že zdravotná poisťovňa si s poskytovateľom určí rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú zaplatí. Čiže, zazmluvní mu ten rozsah zdravotnej starostlivosti alebo ten počet kapitovaných pacientov, ktorý má. Ale teraz zrazu začnú chodiť noví pacienti z jeho zdravotníckeho obvodu. Kartu má niekde inde. Tam chodí, keď je slobodná voľba. A keď prší, vtedy nie je slobodná voľba, ide do svojho zdravotníckeho obvodu. Toto ale zákon nerieši. A sme v ekonomickom probléme.

Idem ďalej od zdravotníckeho obvodu. Myslím si, že o tom ešte budeme dosť diskutovať v tomto pléne aj v druhom čítaní.

Ďalšie, čo ma tak upútalo v tomto vládnom návrhu zákona, je § 7 Formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. A teda ma prekvapilo, že sú tu síce vymenované, ale vypadli nám agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, mobilné hospice, to som si ani ja nevšimol, tak nie som až taký pozorný. Ale že si to nevšimlo ministerstvo, to už ma prekvapilo. Čo s agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti? Budeme dopisovať v pléne takéto dosť závažné veci, ktoré teda poskytujú veľmi dôležitú modalitu zdravotnej starostlivosti a veľmi potrebnú modalitu zdravotnej starostlivosti.

A idem k ďalšiemu zaujímavému problému, riešeniu dopadov Zákonníka práce v praxi. Čítam: "Lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia a poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubnú lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať lekársku službu prvej pomoci." Ďalší odsek hovorí: "Ústavnú pohotovostnú službu vykonávajú zdravotnícki pracovníci určení poskytovateľom na základe pracovnoprávneho vzťahu a poskytovatelia poskytujúci ambulantnú špecializovanú gynekologickú starostlivosť a ambulantnú špecializovanú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ústavnú pohotovostnú službu."

Preložím to do slovenčiny, prečítal som to. Znamená to, že špecialisti, ktorí majú svoje ambulancie, budú vykonávať služby v nemocnici. Nemáme dosť pracovníkov v nemocniciach, keďže Zákonník práce zjavne ukázal v praxi, že s tým počtom lekárov, sestier sa to proste nedá urobiť. Dá sa to urobiť, keď obchádzate zákon. A obchádzajú ho všetci, je niekoľko sofistikovaných modelov a pre riaditeľov nemocníc sa robia školenia, kde im právnici vysvetľujú, ako obísť Zákonník práce, naozaj normálne sofistikované modely, že, povedzme, akože nie je v práci, pričom on spí vedľa a je v práci, keby ho volali, ale len vtedy ukáže, že je v práci, keď ho zavolajú. Čiže takéto modely sú vypracované na obchádzanie Zákonníka práce. Ale vláda prichádza s riešením. A to riešenie je také, že špecialisti, ktorí vykonávajú špecializovanú ambulantnú starostlivosť, budú vykonávať aj ústavnú pohotovostnú službu. V princípe im túto možnosť dajme, lebo naozaj stávalo sa nám v minulosti, že mnoho špecialistov odišlo z nemocnice, pričom títo špecialisti chceli slúžiť, chceli si nechať nejaký úväzok v nemocnici, aby neodišli od operatívy, a proste predtým bola iná taktika, taktika bola taká, že teda keď si odišiel, tak si choď, do nemocnice už nepríď, lebo taký bol vzťah, a teda nemohli vykonávať ústavnú pohotovostnú službu, nemohli vykonávať prax v nemocnici. Teraz im to určíme zákonom. Nastávajú obrovské pracovnoprávne problémy, obrovské regionálne problémy a obrovské ekonomické problémy. Po prvé, to že musia vykonávať, je síce fajn, ako budú za to zaplatení, to neriešime v zákone. To si už dohodnú. Len problém je, že, viete, ťažko sa vám rokuje, keď vy musíte a oni môžu zaplatiť, to je dosť ťažké rokovanie. To je prvý problém. Druhý problém je, kde, v ktorej nemocnici to budú vykonávať, či aj ich rozdelíme do obvodov a tento obvod je spádom v tejto nemocnici, tento obvod je spádom v tejto nemocnici. Vyvstáva obrovské množstvo problémov.

Nechcem banalizovať tento problém, lebo myslím si, že idem o odsek vyššie, že lekársku službu prvej pomoci sme určili, že majú praktickí lekári, všeobecní lekári pre dospelých, všeobecní lekári pre dorast a na pediatrii a zubári vykonávať v inštitúciách, ktoré voláme lekárska služba prvej pomoci. Aj tam nastávali a nastávajú stále vážne problémy. Lekári sa na to sťažujú, pretože, viete, niekde ich zaplatia, niekde ich nezaplatia. Niekde ich platia menej ako 50 korún na hodinu, čo je teda bežná platba pre brigádnika, ktorý umýva na benzínovej pumpe okná. A tam teda máte praktického lekára v noci v službe, ktorý rieši prípady, vážne prípady často. Čiže nastali určité problémy. Na druhej strane tu ale tomu trošku rozumiem, lebo dnes platné zákony určujú, že praktickí lekári, všeobecní lekári, majú poskytovať nepretržitú zdravotnú starostlivosť. Čiže poďme to ďalej riešiť, ešte stále si nemyslím, že je to dobre vyriešené, ako zabezpečíme, aby poskytovali nepretržitú 24-hodinovú zdravotnú starostlivosť.

Ale vrátim sa k tým špecialistom, lebo je to naozaj zaujímavé. Hovorím, za to, aby bola možnosť, som. Nech sa dohodne poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so špecialistom, poď mi pomôcť, potrebujem ťa, poď slúžiť, lebo nemám dostatok lekárov, dohodneme sa na jasných podmienkach. Ale určiť im to, že poskytujú túto zdravotnú starostlivosť, určiť im to explicitne v zákone je veľký problém už z dôvodov, ktoré som teda uviedol. Nastávajú tu ale ďalšie vážne problémy. No je to preto, lebo tak, viete, on príde do práce vykonať ústavnú pohotovostnú službu. Po jej skončení podľa Zákonníka práce má právo na odpočinok. No on by si aj odpočinul, ale na jeho ambulancii čakajú jeho pacienti, lebo on žije zo svojej ambulancie, kde poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Ako to vyriešiť, aby napr. aj on nemusel porušovať Zákonník práce? A takýchto otázok vyvstáva množstvo.

No a potom na záver by som sa chcel zastaviť pri skutočne najvážnejšom momente, ktorý ja tak vnímam, aj keď každý je vážny moment tohto zákona. A to je § 12 ods. 13: "Špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) 3. bodu uhrádzaná zo zdrojov verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe odporúčania všeobecného lekára. Odporúčanie všeobecného lekára sa nevyžaduje do 24 hodín od vzniku úrazu alebo inej náhlej zmeny zdravotného stavu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť." Dámy a páni, mňa to neprekvapilo, že som to našiel v tomto zákone, lebo bolo to vo volebnom programe strany Smer. Kto pozná volebný program strany Smer, vie, že hovorila o tom, že budú nejakí gate-keeperi, strážcovia brány, ktorí budú praktickí lekári, všeobecní lekári, ktorí teda budú rozhodovať, koho cez tú bránu pustia alebo nepustia ďalej do systému. Treba povedať, že je to mechanizmus, ktorý naozaj zníži potrebu zdravotnej starostlivosti. Ja by som sa radšej prihováral za dvadsaťkorunáčky. Ale toto je tiež jeden mechanizmus, povedzme to úprimne, ktorý ju zníži. No zníži ju, pretože keď budete potrebovať ísť k ušnému, tentoraz nieže budete mať akútnu príhodu, ani vám nikto nepichne klincom do ucha, ale budete potrebovať ísť k ušnému, lebo horšie počujete, a keď si premyslíte, že máte najprv niekoľko hodín si odsedieť v ambulancii všeobecného lekára medzi chorými, kýchajúcimi ľuďmi s chrípkou, lebo je akurát chrípková epidémia, aby vám konečne unavený všeobecný lekár, ktorý bude preťažený, vydal nejaký papierik, že prosím o odborné vyšetrenie, a dá sa tam pečiatka, príp. si ho už vytlačí, sú také pečiatky, viete, s tým sa to pečiatkuje, sestrička vám to dá po tých štyroch hodinách, a vy pôjdete k ušnému, kde znovu vysedíte ten dlhý šor, ten vám pozrie do ucha a povie vám, že príďte ešte o týždeň, že to treba začať znovu, tak poviete radšej známym, aby silnejšie na vás kričali, lebo na to nemáte čas. To znamená, naozaj to zníži spotrebu zdravotnej starostlivosti. Len za akú cenu sa tak stane?

Druhá vec je, že máme predsa slobodnú voľbu lekára. Prešli sme na model, že si pacient môže zvoliť svojho špecialistu a svojho praktického lekára sám. Netreba deformovať tento model tým, aby prechádzal cez všeobecného lekára len za účelom, aby dostal papierik. Pokračujem ďalej. Predstava, o ktorej hovoríme v tomto systéme, a to veľmi dlho, je predstava o rodinných lekároch. Určite ste to už počuli. To je vždy taký sen. Každý ho má vo volebnom programe, len potom vždy už ako začne riešiť prehadzovať miliardy medzi poisťovňami a poskytovateľmi, od toho odíde. Praktický lekár by mal byť práve ten všeobecný lekár pre dospelých alebo všeobecný lekár pre deti a dorast, ktorý by neposielal každého s papierikom niekde, ale ktorý by jednoduché zdravotnícke veci vedel vyriešiť. Prvá vec je, že nemáme motiváciu, lebo keď je platený praktický lekár za to, aby držal zdravotnú dokumentáciu, tak preňho vlastne už len dotknutie sa pacienta znamená ekonomickú stratu, lebo si musí umyť ruky mydlom a mydlo teda je ekonomická strata. On je platený za to, že má kartu uloženú u seba. Čiže on nepotrebuje vykonať výkon. No faktom ale je, že keď mu pošleme do jeho čakárne o tretinu viacej ľudí, ktorí tam budú sedieť nervózne a čakať na papierik na odborné vyšetrenie, on nebude mať väčší záujem dívať sa do ucha, robiť, kontrolovať oko, či je v poriadku, urobiť jednoduchú chirurgickú vec, vyšetriť poriadne pacienta pred chirurgickým vyšetrením. Nie, my ho len posilňujeme v tom, aby bol majster troch papierikov. Sú to kladenka, práceneschopnosť, prosenie o odborné vyšetrenie a recept. Toto bude vypisovať, lebo my ho k tomu motivujeme, lebo on otvorí ráno ambulanciu a tá bude nabitá ľuďmi. Všetci chcú nejaký papierik a sú nervózni, tak sestrička vydá papieriky a má to vyriešené.

Moja posledná, teda dôležitá vec, o ktorej som hovoril, je skutočnosť, že ľudia budú čakať. A toto sa mi zdá naozaj neprimerané, lebo v situácii, keď hovoríme, že máme obrovské kapacity zdravotnej starostlivosti, v situácii, keď sa pán minister borí už s opakovanými pokusmi nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti, a to vždy riešime lôžka, to ambulancie sme ešte nezačali riešiť, to ešte len bude zábavné, kde máme veľa špecialistov v sieti, kde máme praktických lekárov v podstate dostatočnom počte, iste, je generačný problém s nimi, my nútime pacienta, aby dlhšie čakal. My ho nútime čakať na zdravotnú starostlivosť z dôvodu šetrenia, obmedzenia, ale nútime ho čakať. A druhá vec je, že šikanujeme toho pacienta. My ho začneme preháňať po ambulanciách, aby chodil vždy s nejakým lístkom. Potom mu povedia na ušnom, že treba röntgen. Tak povedia mu na röntgene, že nemá papier od praktického lekára. Tak sa vráti, potrebuje papier ešte na röntgen, ide na röntgen. My ho začneme preháňať miesto toho, aby sme mu zjednodušovali prístup k tej zdravotnej starostlivosti. Opakujem, je to, k tomu pán minister iste povie, že potrebujeme tu limitovať, potrebujeme mať prehľad o pacientoch. Existujú argumenty, gate-keeper má svoju logiku, má ju, ale ja si myslím, že je lepšie obmedzovať zdravotnú starostlivosť dvadsaťkorunáčkou. Ukazuje sa to efektívnejšie.

Dámy a páni, dalo by sa o tom ešte veľa hovoriť, ale nechám si aj na druhé čítanie priestor, aby som teda mohol prísť aj s konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi z dôvodov, ktoré som uviedol, a s tým, že som o tom presvedčený, že táto novela jednak nie je žiadnou systémovou zmenou, chvála pánubohu, keďže je len aplikáciou už archaických modelov fungovania zdravotnej starostlivosti do reformných zákonov. Ničím neprispeje k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, skôr skomplikuje pacientovi prístup k zdravotnej starostlivosti.

Dovoľujem si podať procedurálny návrh v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pánovi poslancovi Novotnému, predsedovi výboru pre zdravotníctvo.

S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Štefan Zelník, pani poslankyňa Lucia Žitňanská, pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pani poslankyňa Mária Sabolová, pani poslankyňa Beata Sániová, pán poslanec Peter Markovič. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou. Samozrejme, reagovať bude môcť potom pán poslanec Novotný.

Nech sa páči, pán poslanec Zelník, je tu priestor pre vašu faktickú poznámku.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem reagovať na pána kolegu. Nemôžem súhlasiť s tým, že sú to archaizmy, ktoré sa zavádzajú touto novelou do zákonov, pretože niečo podobné existuje vo vyspelej Európe, existovalo aj u nás, potom to prešlo rôznymi zmenami, ale do dnešného dňa to funguje v zahraničí, a to veľmi dobre.

Čo sa týka zavádzania obvodov, núti nás k tomu prax. Predsa ten občan musí mať istotu, že prisťahuje sa, poviem, na nejaké sídlisko z jedného mesta do druhého. A nemôže, keď je chorý, akútne chorý, behať po celom meste, aby vedel, kde vlastne má ísť, kto ho ošetrí, pretože všade mu povedia, "prepáčte, my už máme plný stav". Ale tým sa nebráni právu pacienta na to, aby v rámci slobodnej voľby, ak nie je spokojný, mohol ísť niekde inde, k inému lekárovi. Teda beriem to ako veľmi praktickú a potrebnú vec z hľadiska toho praktického života každého pacienta.

Čo sa týka obvodných lekárov, ja by som ich neznevažoval na to, že vydávajú len nejaké papiere. Ale jednoducho sú to erudovaní lekári prvého kontaktu a niekto musí sledovať toho pacienta, aké lieky užíva, koľko ich užíva. Sú úplne bežné životné situácie z praxe, že pacient navštívi najskôr ortopéda, potom navštívi reumatológa, potom navštívi neurológa a dostane podobné lieky, ibaže s inými názvami, a užíva ich. A pritom ten, ktorý by mohol tú liečbu koordinovať, ani o tom nevie. A nakoniec ten pacient nám skončí na gastroenterológii a s ťažkými zápalmi žalúdka a inými vecami. Teda istá kontrola, istý spôsob aj medikácia liečby tu predsa musí byť. Takže ja potom sa, samozrejme, k tomu vyjadrím na zdravotníckom výbore, tam potom bude priestor na odbornú diskusiu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásila pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Bolo to veľmi šarmantné vystúpenie, pán predseda výboru. Ja by som to chcela len doplniť. Toto všetko, čo ste povedali, vytvára priestor pre ďalšiu korupciu v systéme. A myslím, že to treba povedať. A treba povedať, že zdravotníctvo je na špici vo vnímaní korupcií preto, pretože systémovo sme ho my ešte nedobehli. A obmedzovať dopyt, ako ste povedali, možno rôznymi spôsobmi. A tie dvadsaťkorunáčky mali aj tú výhodu, že nezvyšovali priestor pre korupciu, zatiaľ čo tento systém obmedzovania dopytu priestor pre korupciu zvyšuje. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni.

Teraz sa hlási o slovo pani poslankyňa Vášáryová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mám taký pocit, pán predseda zdravotníckeho výboru, že ste boli v roku 2003 v Poľskej republike. Keď v roku 2001 nastúpila poľská postkomunistická ľavica k moci, prvé, čo urobila, bolo, že zrušila v polovici zdravotnícku reformu. A začali zavádzať podobné kroky. Nie som odborník na zdravotníctvo, ale teraz mám normálne pocit déjá vu, pretože toto všetko si Poliaci už prežili. Zase sa zavádzali rajonizácie, zavádzali sa lekári, ku ktorým bolo treba ísť si vypýtať lístok, aby sa mohlo ísť na špeciálne ošetrenie. Vznikol z toho taký chaos, že výsledkom bolo, že ľavicová strana, ktorá toto presadzovala, klesla vo svojich preferenciách na 6 % do troch rokov. Pokiaľ mám správu a pozorujem poľské zdravotníctvo a situáciu v Poľsku, viem, že dodnes sa nepodarilo vlastne naštartovať žiadnu reformu, pretože jedna bola v polovici zastavená a postkomunistická ľavica nepriniesla nič, len nejakú kombináciu starých prvkov s tými, ktoré zostali a ktoré nechceli rušiť. Vznikol z toho taký chaos, ktorý trvá dodnes a na ktorom sa priživujú veľmi radikálne politické sily.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Teraz s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Trošku naviažem na moju predrečníčku, ale chcem zareagovať na úvodné slová pána poslanca Novotného, kde hovoril, že mu chýba akýsi koncept, akási vízia tej zdravotníckej reformy, úpravy, pretože ja si pamätám z minulého volebného obdobia, že pán poslanec Paška, súčasný predseda parlamentu, mal akýsi koncept. Čiže strana Smer ho mala mať. A očakávala som, že aj v zákonoch, ktoré prídu do parlamentu, bude nejaký jasný názor. Ale tak ako máme aj túto štvoricu zákonov a s druhým čítaním aj ten piaty zákon, je to o ničom, lebo my možno robíme kozmetické úpravy a kozmetické zmeny, ale zavádzame zároveň, už keď to hovorím ja, tak to poviem, tam aj chaos, pretože ja som s istými výhradami k reforme nehlasovala za reformu, ale ak sme nabehli na nejaký koncept a začali s ním, mali by sme v tom pokračovať, dať šancu niečomu, ako sa začať realizovať a nezavádzať skutočne nesystémové kroky do reformy. Sú to úplné drobnosti, ktoré neprinášajú nič v tom koncepte. A preto som aj nevystúpila za Kresťanskodemokratické hnutie. My tento návrh zákona nepodporíme ako celok, pretože je v ňom mnoho zrádnikov, ktoré skutočne komplikujú život nielen poskytovateľom čiže zdravotníckym pracovníkom, ale aj občanom, už len viď požiadavky na papieriky, na to, aby sme mohli navštíviť špecialistu. Je veľa aj vážnych otázok, ale to uvediem na výbore a skôr v druhom čítaní. Tento návrh zákona, tak ako je... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Beata Sániová. Nech sa páči.

B. Sániová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Ja by som rada zareagovala na tú pasáž pána MUDr. Novotného, kde hovoril o explicitne uloženej povinnosti odborných lekárov, špecialistov a gynekológov, ktorí by mali slúžiť alebo chodiť pracovať na dohodu alebo na úväzok do zdravotných zariadení. To, čo teraz poviem, som sama prežila. Myslím si, že pre každého lekára, či to bol gynekológ, ktorý prišiel do zdravotníckeho zariadenia, zúčastňoval sa cez deň operatívy a v noci nočných služieb, to bolo len prínosom. Nemyslím si, že práve toto, keby sme sa vrátili k zákonu, ktorý to bude umožňovať týmto lekárom, že bude zle. Práve naopak, má možnosť inú si gynekológ pozrieť svoje pacientky na oddelení? Má možnosť lepšiu ako to, že sa zúčastní operácie, kde bude sledovať pacientov, či to budú chirurgickí alebo interní? Ja práve prešla som týmto. A ja vítam túto časť tohto zákona, že práve toto bude umožnené týmto lekárom.

A čo sa týka kolegov a vypisovania papierov, je to pod úroveň moju, aby som sa k tomuto vyjadrovala, pretože ja si týchto kolegov veľmi vážim a cením a určite robia ďaleko inú činnosť, ako vypisujú papiere, samozrejme, aj to musí byť v náplni, pretože nemôže pacient bez odporúčania na CT odísť, nemôže mať nevypísaný papier na röntgen a podobne. Takže toľko, ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa bola posledná s faktickou poznámkou.

A na faktické poznámky teraz bude reagovať pán poslanec Viliam Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali, za ich postrehy.

Pán poslanec Zelník, je to niekde aj v zahraničí tak. Myslím, že aj v Belgicku to takýmto spôsobom funguje. Problém je, že my sme zvolili iný model. Zvolili sme ho začiatkom deväťdesiatych rokov. A všetci ministri, nech boli z akejkoľvek strany, sa držali modelu slobodnej voľby lekára. Teraz zavádzame niečo, už od čoho sme odišli. A snažíme sa nájsť akúsi kombináciu. Kombinácia starého a nového modelu logicky nemôže dobre fungovať. To je to isté, ako keď na jednej strane chceme obmedzovať zdravotné poisťovne, ale na druhej strane všetkých ostatných necháme orientovať sa na zisk.

Čo sa týka tvojho príkladu, že sa niekto prisťahuje na sídlisko. Ak je akútne chorý, musí mu byť poskytnutá zdravotná starostlivosť. A každý kolega mu ju poskytne. Zákon na to pamätá. Som o tom presvedčený, že keď príde k všeobecnému lekárovi, ktorého si vyberie, a poprosí ho, určite mu zoberie jeho zdravotnú dokumentáciu, pretože s ňou ide aj platba od zdravotnej poisťovne v najbližšom období. A ak sa tak nestane a on si vybral toho konkrétneho, moja otázka je, prečo si toho vybral, keďže sa prisťahoval, nepozná tých lekárov. Ale keď si ho vybral, má šancu sa odvolať lekárovi samosprávneho kraja. Takže zákon na to pamätá. Zákon toto rieši.

A čo sa týka sledovania pacienta, ja o tom nie som, a to reagujem aj na pani poslankyňu Sániovú, presvedčený, že toto je najlepší model sledovania. Dobrý model sledovania je eHealth, keď ho raz budeme mať. A keď už tak chceme dobrý model sledovania, tak to sú napr. liekové knižky, aby sme presne vedeli, kto komu koľko čo predpíše. Praktický lekár to neodsleduje. Praktický lekár, keď bude mať zahltenú ambulanciu, nebude mať dostatok času a mnohokrát sa ani k názoru vysokého špecialistu nebude mať čas odborne postaviť.

Ešte k tým špecialistom poviem len toľko. Ja nič proti tomu nemám, aby slúžili v nemocnici, ale nech je to možnosť, a nie... (Vystúpenie prerušené časomierou.)