M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán Viliam Novotný a pán Ján Slabý. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán predseda zdravotného výboru, pán poslanec Viliam Novotný, nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Galbavého, keď hovoril o situácii v zdravotníctve. Myslím, že to veľmi dobre popísal. Ja vo svojom vystúpení pôjdem trošku ďalej, ale v podstate to, čo on povedal, platí. Chcem to podčiarknuť. Naozaj tie 3,3 mld. Sk, ktoré ako akýsi bonus vzhľadom vraj k systémovým zmenám v rezorte zdravotníctva pridala vláda Slovenskej republiky, bude pramálo na krytie všetkých problémov, ktoré táto vláda pôsobením v rezorte vytvorila. Budem o tom hovoriť, kde vznikajú dlhy, ako dlhy narastajú, prečo vznikajú, prečo nie je limitovaná nadspotreba zdravotnej starostlivosti, prečo nám rastú náklady na lieky a naozaj chcem povedať, že tých 3,3 miliardy pri takej nedobre robenej politike v rezorte zdravotníctva bude v reáli málo.

Medziročný nárast disponibilných zdrojov v zdravotníctve je síce veľmi pekný, o tom budem hovoriť tiež. Určite aj preto ministerstvo financií aj predseda vlády nedali viacej peňazí do tohto rezortu, lebo sa spoliehajú na to, že vlastne viacej peňazí akosi spontánne ide. Ale na týchto peniazoch má táto vláda naozaj pramalú zásluhu vzhľadom na to, že tieto finančné prostriedky vznikajú tým, že ľudia platia viacej na odvodoch, lebo je vyššia zamestnanosť a lepšie zarábajú ľudia. Naozaj máme medziročne nárast disponibilných zdrojov 12,8 mld. v rezorte, čo je nebývalé číslo. Veľmi sa ale obávam, že pri zlej politike a nedokonalom šetrení, naopak, systémových zmenách, ktoré neprichádzajú, ale prichádzajú len deformácie reformy, ako si na to správne poukázal, dôjde k tomu, že tieto finančné prostriedky sa nijako neprejavia v tomto rezorte. Nikto nepocíti, že má viacej peňazí, čo je iste na škodu a je mi to veľmi ľúto.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slabý.

J. Slabý, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec, je mi jasné, že pre vás dotácie do poľnohospodárstva sú a vždy budú niečo ako červené súkno. Je to podľa môjho názoru totiž v jednoznačnom rozpore vami presadzovanou filozofiou o slovenskom sedliakovi ako o druhu, ktorý je určený na vyhynutie. Ale viete, podľa mňa, pán poslanec, tak ako aj pôda aj sedlák je večný a ak naša vláda v súlade s vládnym programom, v ktorom je poľnohospodárstvo jednou z priorít, podporuje ľudí, čo na pôde pracujú, tak je to vlastne vo veľkej miere iba naprávanie nespravodlivosti, ktoré ste vy na slovenských poľnohospodároch v uplynulých rokoch páchali.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Galbavý bude reagovať.

T. Galbavý, poslanec: Ďakujem pekne, ja by som stručne reagoval na faktickú poznámku pána Slabého. V žiadnom prípade nie je pravda, že by som si nevážil kohokoľvek v tejto spoločnosti. Pán kolega, ja si rovnako vážim sedláka - poľnohospodára, ako si vážim učiteľa, lekára. Neviem, prečo sa snažíte túto situáciu využiť na to, aby ste nás obvinili alebo očiernili vo verejnosti z toho, že sme zaujatí proti nejakej skupine v tejto spoločnosti. To vôbec nie je pravda. Skôr poukazujem na to, že je nespravodlivé, keď poľnohospodári sú naozaj štedro dotovaní z našich zdrojov zo slovenského štátneho rozpočtu ešte aj z Európskej únie. A napriek tomu zaznamenávame veľký nárast potravín, napriek tomu máme informácie, že slovenskí prvovýrobcovia namiesto toho, aby potraviny sústreďovali na slovenskom trhu na slušnej úrovni, ich za drahšie peniaze predávajú do zahraničia a toto je to, čo mi na tom naozaj prekáža. A znovu sa vrátim k tomu, rovnako si vážim poľnohospodára - sedláka ako učiteľa, lekára a robotníka, každého v tejto spoločnosti. Poprosím vás, nedávajte nám do úst to, čo nie je pravda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Lebocký.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v rámci predloženého návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2008 - 2010 by mal mať rezort pôdohospodárstva v roku 2008 k dispozícii prostriedky v objeme takmer 30 mld. Sk, čo predstavuje medziročný nárast takmer 25 %. Podpora podnikateľských subjektov cez rozpočet rezortu pôdohospodárstva, ktoré nepatria do sektora verejnej správy, sa v porovnaní s rokom 2007 zvyšuje o ďalších takmer 33 %. Celkovo možno konštatovať výrazný nárast výdavkov v roku 2008 na pôdohospodárstvo, čo je v súlade s prioritami vlády podľa programového vyhlásenia vlády.

Je potrebné ale objektívne konštatovať, že z medziročného prírastku výdavkov celkového vládneho rozpočtu Slovenskej republiky, rezort Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky prostriedky nemal alokované, iba sa zachovala úroveň priamych platieb z národných zdrojov 30 % na úrovni rokov 2007 a to, samozrejme, pri inom kurze a tiež štátna podpora, resp. štátna pomoc zostala na takmer rovnakej úrovni ako v roku 2007. Celý medziročný nárast kapitoly je teda zabezpečený iba zo zdrojov Európskej únie. Pokles národných zdrojov je najmä v kurzových rozdieloch a v štruktúre prvého piliera, resp. aj v novom ocenení, vrátane kurzových zmien spolufinancovania programu rozvoja vidieka.

Za jednu z možností, ako vylepšiť rezortný rozpočet, považujem nasledovný návrh či odporúčanie. Rezort pôdohospodárstva predložil v októbri 2007 na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 359/2007 Z. z., v ktorom sa navrhuje ustanoviť povinnosť investorov zaplatiť odvod za úbytok najprodukčnejších pôd Slovenska a celospoločensky významnú, nenahraditeľnú stratu pôdy ako zložky životného prostredia. Zavedenie odvodov vychádza z programového vyhlásenia vlády. Účinnosť zákona sa pôvodne predpokladala k termínu 1. január 2008. V súčasnosti sa predpokladá k 1. marcu 2008.

Odvody za záber poľnohospodárskej pôdy sa navrhujú ako systémový ekonomický nástroj ochrany poľnohospodárskej pôdy. Návrh zákona bol zatiaľ stiahnutý z rokovania vlády z dôvodu snahy na doriešenie rozporu s ministerstvom financií v systéme odvádzania odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom osobitného účtu. Predpokladaný objem finančných prostriedkov získaných z odvodov predstavuje čiastku cca 750 mil. korún ročne. Podľa konzultácií s ministerstvom pôdohospodárstva uvedený rozpor s ministerstvom financií ohľadne systému odvádzania odvodu bol po vzájomnej dohode odstránený s tým, že systém nebude založený na osobitnom účte, ale bude riešený zvýšenými príjmami a výdavkami v rozpočte kapitoly ministerstva pôdohospodárstva vo výške predpokladaných odvodov. V roku 2008 ide o čiastku 560 miliónov korún vzhľadom na termín účinnosti zákona, v roku 2009 o 750 miliónov a v roku 2010 o ďalších 750 miliónov korún.

Odporúčam preto, vážený pán minister tu nie je, ani spravodajca...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Hneď príde pán minister, hneď príde.

T. Lebocký, poslanec: ... aby sa v priebehu roka v tomto zmysle upravili rozpočtovými opatreniami príjmy a výdavky štátneho rozpočtu v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Navrhované riešenie nebude mať negatívny dopad na verejné financie, nakoľko návrh rieši vyrovnanie príjmovej časti s výdavkovou časťou štátneho rozpočtu. Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Navrhnuté riešenie napomôže aj finančne zabezpečiť výkon zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v prepojení na výkon ustanovení pripravovanej Smernice Európskej únie o pôde a to prostredníctvom orgánov štátnej správy na úseku ochrany pôdy. Ide o obvodné pozemkové úrady ako prvostupňové a krajské pozemkové úrady ako druhostupňové orgány. Týka sa to napríklad usporiadania evidencie poľnohospodárskej pôdy v katastri nehnuteľností so skutočným stavom v teréne, spracovanie geometrických plánov napríklad, tvorby informačného systému, zabezpečenie činnosti pôdnej služby. Zároveň sa zdroje môžu použiť na ochranné opatrenia zamerané na zmiernenie odstránenia degradácie poľnohospodárskej pôdy, na sfunkčnenie hydromelioračných kanálov prioritne, samozrejme, v zmysle uznesenia vlády z 30.mája 2007 a iné aktivity v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva.

Odporúčam teda ešte raz, aby ministerstvo financií v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva uvedené skutočnosti v rámci rozpočtového roku 2008 zobralo do úvahy.

Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujeme v rozprave. Teraz vystúpi pani poslankyňa Žitňanská a pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som rada hovorila aj k pánovi predkladateľovi...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hovorte, pán minister o chvíľočku príde. Viem o tom, že opustil miestnosť, o chvíľočku príde. Spoľahnite sa. Začnite hovoriť, on príde o chvíľočku.

L. Žitňanská, poslankyňa: Prečo to zavádzame, pán predsedajúci?

V. Veteška, podpredseda NR SR: Viete dobre, že som pripravený všetko zabezpečiť, aj toto zabezpečím. Začnite rozprávať, pretože nie je v mojom úsilí a nie je ani nikde napísané, že jeho účasť tu musí byť v každej stotine sekundy a stopercentne. Príde. Prišiel sa mi ospravedlniť, že potrebuje na 3 minúty opustiť sálu. Ja som mu dal možnosť. Nech sa páči. Ak sa chcete vzdať poradia, vzdajte sa poradia. Viete, že vám umožním všetko, čo treba. Všetko čo treba, len nech beží rokovanie Národnej rady. Príde pán minister. Ak nechcete hovoriť, ja posuniem rokovanie k ďalším pani poslankyniam.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ja by som rada hovorila.

V. Veteška, podpredseda NR SR: No dobre, ale keď mi toto urobí 150 poslancov, tak táto...

L. Žitňanská, poslankyňa: Spravte prestávku a zavolajte pána ministra.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ale no. Tak ja už rozhodnem, čo urobím. Spoľahnite sa, že ho zavolám. Dobre?

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vzdávate sa poradia? (Hlas z pléna.) Dobre. Čiže vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.

Teraz vystúpi pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem oceniť postoj našej pani poslankyne, našej kolegyne pani Lucie Žitňanskej, lebo som presvedčená, že ak má parlament také nízke notovania medzi obyvateľstvom a my sa stretávame s názormi, že poslanci sú zbytoční a dostávajú svoje vysoké platy zbytočne, my sami takýmto postojom k tomuto pristupujeme. Nebolo by sa to stalo, keby tu sedeli iní členovia vlády, pán predsedajúci, lebo vtedy, keď pán minister si potrebuje odskočiť, čomu, samozrejme, rozumieme, by ho mohol zastúpiť iný minister. Ale vláda Slovenskej republiky nepotrebuje počúvať dialóg parlamentu, teda toho orgánu, ktorý kontroluje vládu, čo si myslí o rozpočte. Tým sami seba, vážení páni kolegovia, ja si veľmi vážim tých, ktorí tu sedíte, my sami seba znižujeme, ubližujeme si a znižujeme svoju vlastnú hodnotu.

A včera a predvčerom sa tu veľmi veľa hovorilo o kríze parlamentnej demokracie. Mikuláš Dzurinda, myslím si, jasne pomenoval tento problém, že ide o krízu dialógu, teda základnej metódy komunikácie v demokratickej krajine. Ale pri prerokúvaní rozpočtu na rok 2008 dochádza aj k inej kríze a to k devalvácii slov. Slová totiž strácajú svoj význam. Význam, ktorý majú a na ktorom význame sme dohodnutí kultúrne, historicky dlhé roky. Ako tu budeme vystupovať my poslanci, keď nebudeme používať slová v ich pravých významoch? Napríklad rezort kultúry v tomto rozpočte je označovaný za prioritu. To budeme za prioritu označovať už čokoľvek? A potom, keď naozaj budeme mať prioritu, tak toto slovo už nebude mať žiaden zmysel.

Európska únia, ktorej súčasťou sme sa stali v polovici roku 2004, to znamená pred dva a pol rokom, sa začala až v roku 2007, teda v tomto roku prvýkrát systematicky zaujímať o kultúru. Eurostat sa pokúsil vyprodukovať prvýkrát štatistiku, ktorá ukázala, že členské krajiny Európskej únie sú vlastníkmi veľkej časti svetového kultúrneho dedičstva. Napríklad máme tristo pamiatok zo sedemsto celosvetových, ktoré sú zapísané do kultúrneho dedičstva UNESCO. Kultúrny sektor Európskej únie zároveň zamestnáva takmer päť miliónov ľudí, teda 2,4 % pracovnej sily Európskej únie. Títo pracovníci v porovnaní so všetkými inými rezortmi majú najvyššie vzdelanie, ale pracujú aj v prostredí oveľa nižšej sociálnej bezpečnosti než všetci ostatní pracujúci v iných sektoroch. Trh s kultúrnymi predmetmi dosiahol v roku 2007 v európskej dvadsaťsedmičke hodnotu 7,3 miliardy eur. Najčastejším spôsobom participácie nás Európanov na kultúrnych podujatiach je ale sledovanie kultúrnych programov v televízii. Toľko najnovšie a historicky prvé čísla Eurostatu o kultúre.

Naše susedné krajiny, keď sa pozriete na ich plány, začali už dlhodobo pracovať, začali pracovať na dlhodobých plánoch programov činnosti kultúrnych inštitúcií, ochrany kultúrneho dedičstva a reformujú svoje spôsoby financovania s cieľom uvoľniť to najcennejšie, čo má každý národ a síce tvorivú energiu svojich vlastných talentovaných ľudí. Slovenská miestna a regionálna kultúra nepochybne dnes prežíva boom. Kultúrne programy v mestách sú prehliadkou fantázie a úsilia neúnavných kultúrnych organizátorov, ktorí za pomoci sponzorov a čiastočne aj rozpočtov miest a VÚC dokážu z tohto mála udržať fantastické festivaly, prehliadky a koncerty veľmi dobrej kvality. Takže môžem z tohto miesta zodpovedne vyhlásiť, že kultúra na Slovensku nie je v žiadnom prípade v kríze. V ťažkej kríze je nereformovaný systém štátnej podpory kultúrnych inštitúcií a štátnej podpory kultúrnych aktivít. Absentuje zapojenie slovenskej kultúry do európskeho priestoru a absentuje účinná ochrana a využitie nášho kultúrneho dedičstva. Teda všetko to, čo je dnes v kompetencii Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Koncom tohto roka 21. decembra zmiznú hranice medzi kultúrne vyspelou Európou, ktorá má aj veľké rozpočty na kultúru, a nami, Slovenskou republikou. Integrácia pokračuje. Možno o chvíľu budeme nosiť aj rovnaké peniaze vo vreckách. Ale ako odpovieme v oblasti kultúry na tieto neuveriteľné výzvy, ktoré pred nami stoja? Ako pokračuje kariéra malého stredoeurópskeho tigra, krajiny, ktorej reformy v oblasti ekonomiky zavádzajú dnes všetky členské štáty Európskej únie? Teda niektoré členské štáty Európskej únie. Ako prispeje slovenská kultúra k posilneniu pozície nášho štátu v dvadsaťsedmičke? Ako nám pomôže v komunikácii s našimi európskymi susedmi a ako posilní povedomie vo vnútri krajiny aj mimo nás o modernom, európsky vyspelom národe a občanoch Slovenskej republiky? Čo umožní slovenskej kultúre stať sa ďalším z dynamizujúcich faktorov v procese modernizácie našej spoločnosti? A už ich nemáme veľa tých dynamizujúcich faktorov. Ale kultúra určite a vzdelanie predstavujú dva najsilnejšie dnešné moderné nástroje na dynamizovanie a modernizovanie našej spoločnosti.

Aj v Európskej komisii si už uvedomili, že žiaden trvalý pokrok nemôžeme dosiahnuť bez rozvoja kultúry, modernej kultúry, ktorá dnes je neodlučne zviazaná s novou ekonomikou modernej spoločnosti, to znamená, s rýchlym spôsobom komunikácie, s tvorivosťou, inováciou, ľudským kapitálom, teda tým, čo v Nemecku nazývajú Kulturindustrie alebo v Londýne culture industries. Čo budeme mať my ako odpoveď? Čiastočnú odpoveď by nám teda mal poskytnúť rozpočet ministerstva kultúry na rok 2008 a na nasledujúce výhľadové roky 2009, 2010. A mnoho ľudí tu diskutovalo a povedalo, že tento rozpočet a tie nasledujúce dva roky sú rozhodujúce.

Čo teda môžeme vyčítať z predloženého rozpočtu? Chcem hneď na začiatku povedať, že som si vedomá toho, že žiadna štátna kultúrna politika nespôsobí, že sa na Slovensku zrazu narodia geniálni umelci. Ale ambiciózna politika môže ovplyvniť zásadným spôsobom spoločenskú atmosféru, podporiť povznesenie kultúrnej úrovne spoločnosti a vychovať novú generáciu tých, ktorí si už nepamätajú mizerné básne o Leninovi, ktoré museli naši básnici písať a aj to, ako ukrývali originálne myšlienky o slobode do svojich diel, čo sa im dnes určite... (Páni, páni, potrebujete takto hlasno hovoriť?) ... čo sa zdá dnes mladej generácii smiešne. Trendom západnej Európy v oblasti kultúry je deinštitucionalizácia, deetatizácia a decentralizácia. Štát u našich partnerov v únii sa prestáva bezprostredne angažovať v kultúre, ale financuje ju cez nezávislé kultúrne inštitúcie pod heslom Viac kultúry v politike a menej politiky v kultúre. Štát zostáva veľkým mecenášom a gestorom, samozrejme, nestráca svoju úlohu v kultúre. A ako na tento trend odpovedáme my v tomto rozpočte?

1. Nereformujeme sféru inštitucionálnej kultúry. Zostávame tam, kde sme boli. Máme štatisticky extenzívny systém, ktorý si bez zmien neporadí s novými výzvami.

2. Naše kultúrne dedičstvo nedostatočne chránime a nevyužívame ho pre rozvoj našich regiónov.

3. Pri takom výnimočne stabilnom a vysokom hospodárskom raste máme dnes jedinečnú šancu prispôsobiť kultúrny sektor tejto novej situácii a my to nerobíme.

V rozpočte by sme mali vidieť teda, ako rozmýšľa náš minister kultúry o úlohe štátu v kultúre a akú kultúrnu politiku chce presadzovať. A čoho sme svedkami? Podporuje centralizované riadenie kultúry, toto staré zjavenie, ktoré sa tu znovu objavuje, centralizovanie obstarávania, centralizovanie rozhodovania, sprísňovanie predpisov a zákazov, zmenšovanie priestoru pre subsidiaritu, byrokratizácia činností. Napríklad komu a načo boli potrebné nezmyselné tabuľky, ktoré celý jeden týždeň vyplňovali všetci vedúci pracovníci rozpočtových organizácií ministerstva kultúry a ktoré niečo stáli, nejaké finančné prostriedky ministerstvo kultúry aj s tou firmou, ktorá to robila a ktorá prišla na to dohliadať a pracovníci tejto firmy nemali ani potuchy, ako pracujú kultúrne organizácie, hoci tieto organizácie mala auditovať? Ministerstvo kultúry stále ťažšie administruje, ale chce čím ďalej, tým viacej riadiť, čo je proti všetkým trendom a podľa mňa aj proti zdravému rozumu.

Po druhé sme svedkami neexistencie, a to po poldruha roku nového ministra v kresle, akejkoľvek zmysluplnej a modernej koncepcie rozvoja národných a štátnych inštitúcií v kultúre. Všetko je tak, ako bolo.

Po tretie sme svedkami posilnenia a zasahovania štátu a osobne priamo ministra do systémov, ktoré potrebujú jednoznačne na to, aby sa rozvíjali, jednoznačne injekciu nezávislosti a tvorivosti.

Naďalej kvitne kultúra rezortizmu. A tak osud súkromných umeleckých škôl ministra kultúry vôbec nezaujíma, lebo to predsa patrí ministerstvu školstva. Ale kde budeme vyrovnávať šance detí z chudobnejších rodín? Šance detí, ktorých rodičia doma nemajú knižnice? Kde budeme vyrovnávať šance mladej generácie v prístupe k vysokým kultúrnym hodnotám? Ja nevidím ešte príliš veľa možností na vyrovnávanie týchto šancí. Akou prioritou, ako sa hovorí v tomto vysvetlení tohto rozpočtu pánom ministrom, akou prioritou je rezort kultúry pre túto vládu v skutočnosti? O tom hovoril už môj kolega, pán poslanec Mikloš vo svojom vystúpení.

Chcem doplniť len pár konkrétnych čísel. Medziročný nárast financií sa pýši 26,3 %. Je to dokonca vyšší, ako sme tu hovorili ako na jednu nemú tvár alebo ako sa hovorilo na jednu kravu. Ale je to naozaj tak? Totižto rozpočet tohto roku, roku 2007 nemožno označiť v rezorte kultúry nijako inak ako tým, že bol škandalózny. Bol pokles o 11,5 %, teda o viac ako pol miliardy nižší ako v roku 2006.

V roku 2008 teda kultúra dostane zhruba len o pol miliardy viac než v roku 2006 pri skoro 10-percentnom hospodárskom raste tohto štátu a pri zvyšovaní výdavkov zo štátneho rozpočtu o 9 %. V prepočte na podiel na štátnom rozpočte sa rezort kultúry vracia na úroveň roku 2006. Vtedy predstavovali výdavky na kultúru 0,86 % štátneho rozpočtu a podľa návrhu, ktorý prerokúvame, na budúci rok by sme mali dosiahnuť 0,87 % štátneho rozpočtu.

Ak navrhované financie pre kultúru zasadíme do širších súvislostí, než je rámec štátneho rozpočtu, napríklad v porovnaní s číslami hrubého domáceho produktu, tak ružová vízia zmení farbu úplne. Navrhovaných 5,1 mld. je v takomto porovnaní na úrovni roku 2007 a hlboko pod rokmi 2005 a 2006, kedy kultúra dostala 0,23 % hrubého domáceho produktu a je to dokonca aj pod rokom 2004, kedy to bolo 0,22 % hrubého domáceho produktu.

Ďalším číslom v návrhu rozpočtu v kapitole ministerstva kultúry, ktoré premaľúva realitu na ružovú, je grantový systém. V predloženom materiáli sa niekoľkokrát zdôrazňuje vysoký nárast výdavkov grantového systému indexom 157,2. Inými slovami, na granty by malo byť na budúci rok o 57,2 % viac, ako bolo tento rok. Určite zainteresovaní, ktorí nerozmýšľajú logicky, budú radi, možno dokonca až tak, že zabudnú, čo tento enormný nárast spôsobil. Suma vyčlenená na granty to však nie je. Na granty pôjde na budúci rok zhruba 688,5 mil. korún. To je menej, ako bolo 738 miliónov rozpočtovaných na rok 2006 a ešte menej než 803,4 milióna skutočne v tomto roku 2006 vyčerpaných. Kde sa teda zobral ten rozdiel znovu v tej katastrofe prvého rozpočtu vlády Roberta Fica na rok 2007, s ktorým bol mimochodom terajší minister kultúry celkom spokojný?

V roku 2007 totiž išlo do grantovej schémy úbohých 438 miliónov korún. Grantový systém zaznamenáva teda nárast späť o 250 miliónov, ale problém je, že 150 miliónov je alokovaných na podporu návštevnosti kultúrnych podujatí, to znamená, že netušíme, ako bude ministerstvo kultúry túto položku realizovať. V minulosti išlo o projekt takzvaných kultúrnych poukazov. Koľko je určených na podporu vydávania pôvodnej slovenskej literatúry, to neviem, lebo po mojej otázke na kultúrnom výbore pokrčila generálna riaditeľka sekcie ekonomiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Hilda Gajdošová ramenami a priznala, že ju otázka veľmi prekvapila a sľúbila, že mi túto sumu na podporu vydávania slovenskej literatúry obratom zašle. Dodnes na to čakám. Na čo je teda určená vraj miliarda navyše do rozpočtu ministerstva kultúry? Nárast nájdeme v kapitálových výdavkoch. Čiže nárast o 600 miliónov oproti roku 2007, čo je spôsobené viacerými dávno plánovanými investičnými projektmi rekonštrukcie budov a tieto rekonštrukcie sa neustále už pol druha roka odkladajú, až kým ministerstvo kultúry nedosiahlo, že výber všetkých dodávateľov na tieto rekonštrukcie bude robiť generálna riaditeľka ekonomickej sekcie ministerstva kultúry, neslávne známa, Hilda Gajdošová. Týmto oneskorením rekonštrukcií prišli naše národné kultúrne inštitúcie o príjmy zo svoje činnosti. Rastú aj kapitálové výdavky ministerstva kultúry na informatizáciu, akvizičnú činnosť a nákup vozidiel a podobne. Každopádne ide o činnosť spojenú s množstvom verejných obstarávaní a ďalších veľkých zákaziek a to všetko pod vedením generálnej riaditeľky Hildy Gajdošovej.

Ďalších 100 miliónov nárastu rozpočtu je v tzv. projekte informatizácie kultúry. Na prvý pohľad veľmi moderný a zmysluplný projekt, ktorý je v skutočnosti zameraný najmä na ďalšie centralizovanie obstarávania služieb a tovarov v oblasti IT a telekomunikácií. V súčasnosti zavádzané podobné opatrenia Hildy Gajdošovej predražujú položky pre organizácie o 50 až 500 % a z materiálu ministerstva kultúry, ktorý rozoberá túto stratégiu takzvanej informatizácie, je zrejmé, že ministerstvo kultúry hodlá týmto smerom pokračovať naďalej, nakoľko viac ako polovica finančných zdrojov na projekt informatizácie je plánovaná v kapitálových výdavkoch samotného ministerstva kultúry, a nie kultúrnych organizácií.

Na činnosť príspevkových a rozpočtových organizácií je vyčlenených približne toľko financií ako minulý rok. To znamená, keď započítame infláciu, dostávajú menej. Hoci komentár ministerstva kultúry k rozpočtu na rok 2008 uvádza nárast o 7 %, reálne zase na základe čísel z webstránky ministerstva kultúry je to len 0,7 %. Ide dokonca o preklep alebo dúfajme, že nie o zavádzanie. Keď navyše berieme do úvahy položku vyčlenenú na kultúrne aktivity týchto organizácií, ktorá je výrazne nižšia, celková suma pre kultúrne organizácie, ktoré tvoria kultúrnu infraštruktúru krajiny, je ešte nižšia ako v katastrofálnom roku 2007. Ministerstvo kultúry očividne neplánuje dodržať nariadenie vlády o 20-percentom znižovaní stavu štátnych úradníkov ani v roku 2008, hoci tlačí kultúrne organizácie, aby ony znižovali stav svojich pracovníkov.

Už sa tu hovorilo o podpore verejnoprávnych médií. Takže len v krátkosti. Opäť chýbajú peniaze na vysielanie na stredných vlnách. Opäť sú tu len peniaze na vysielanie do zahraničia, hoci podľa všetkých prieskumov toto vysielanie počúva najmenší počet poslucháčov. Tento rok situáciu ministerstvo zachraňovalo jednorazovou dotáciou, ale to je len ad hoc riešenie. Minister kultúry zrejme očakáva, že po prvé, buď rozhlas tieto peniaze na budúci rok po prijatí nového zákona o poplatkoch za služby verejnosti nebude potrebovať, inými slovami, povinnosť štátu, zákonnú povinnosť štátu s financovaním stredných vĺn majú prevziať na svoje bedrá odberatelia elektriny, alebo čaká na nové, takzvané svoje vedenie Slovenského rozhlasu, ktorému potom pridelí z rozpočtovej kapitoly vlády dotáciu na rozbeh.

Súčasné vedenie rozhlasu sa snaží o vyrovnané hospodárenie, čo sa o súčasnom vedení Slovenskej televízie nedá povedať. O tom tu hovoril už môj kolega, pán Tomáš Galbavý. Tam je sekera už dnes 300 miliónov, a pritom generálny riaditeľ Hreha nastupoval do televízie a bolo tam plus 300 miliónov. To znamená, že Slovenská televízia minula od nástupu generálneho riaditeľa Hrehu 600 miliónov korún a pán generálny riaditeľ povedal, že si potrebuje od januára zobrať úver na ďalších 100 miliónov korún. Kto to zaplatí? Pýtam sa, pán minister, kto toto zaplatí.

Pritom problémom, ktorý terajší manažment rozhlasu rieši, sú staré dlhy, ktoré zdedil z obdobia, kedy Slovenský rozhlas viedli pán Rezník a znovu pani Gajdošová. Súčasný manažment totiž prevzal v máji 2006 rozpočet s naplánovaným deficitom vo výške 203 miliónov korún. Od odchádzajúcej Dzurindovej vlády rozhlas dostal dotáciu na oddlženie v roku 2005. Ale to bolo takmer všetko. Na rok, ktorý sa rozbiehal s naplánovanou sekerou 203 miliónov a tento rozpočet, opakujem, zanechala terajšia generálna riaditeľka ekonomickej sekcie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Hilda Gajdošová, dostal Zemkovej manažment od Ficovej vlády transfer, a teraz počúvajte, 8,9 milióna. 8,9 milióna korún. Na rok 2007 dostal SRo transfer 56 miliónov na zahraničné vysielanie a dodatočne aj 45 miliónov na národnostné vysielanie.

Výsledkom je, že napriek snahe manažmentu dlh, ktorý bol plánovaný na 203 miliónov, je stále vo výške 180 miliónov. A ak nám vo výbore pán štátny tajomník ministerstva kultúry Sečík hovoril, že žiadna vláda doteraz neposkytovala dotáciu na vysielanie na stredných vlnách, nie je to tak celkom pravda. Peniaze síce možno neboli účelovo viazané na stredné vlny, ale na rok 2003 dostal pán generálny riaditeľ Rezník od Dzurindovej vlády 388 miliónov, na rok 2004 217 miliónov, na rok 2005 280 miliónov. A tak to teraz porovnajte s tými 9 miliónmi od tejto vlády na rok 2006. Slovenský rozhlas dokázal tento rok vysielať s príjmami aj výdavkami vo výške 875 miliónov korún. Na porovnanie. Bývalý generálny riaditeľ Rezník a Hilda Gajdošová zhodne tvrdili, že Slovenský rozhlas na svoju činnosť a na svoju zákonom určenú prevádzku potrebuje minimálne 1 miliardu.

Stručne zhrnuté, v roku 2008 sa budú pomaly a veľmi pomaly opravovať budovy, v ktorých sídlia niektoré kultúrne inštitúcie a už vieme, čo znamená to pomalé stavanie a pomalé opravovanie. Budeme svedkami centralizovaných obstarávaní, ktoré budú predražovať obstarávanie. S tým bude spojené zadávanie štátnych zákaziek, grantový systém bude na úrovni roku 2007 a kultúrne organizácie dostanú menej. Čiže miliardový nárast sa prejaví len v dlhodobo plánovanej obdobe infraštruktúry. Reálne teda viac ako 25 % nárast rozpočtu oproti roku 2007 neprinesie slovenskej kultúre takmer nič. Chýba akýkoľvek názor, akákoľvek koncepcia, kultúrna politika. Rozpočet je očividne tvorený metódou, aby každý dostal trochu a bol ticho, pričom vytvára široké pole možností pre netransparentné ekonomické postupy ministerstva kultúry a plánovanú developerskú činnosť, akou sú aj napríklad úvahy o výstavbe novej budovy pre verejnoprávne médiá.

Vláda naďalej nedodržuje svoje programové vyhlásenie, nekomunikuje s kultúrnou obcou, akurát zaťažuje tisíce zamestnancov rezortu neprofesionálne vedenými auditmi s obskúrnymi cieľmi. Toto sme si mohli prečítať v rozpočte ministerstva kultúry.

Ďakujem všetkým tým, ktorí ma počúvali. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude pokračovať v rozprave pán poslanec László Nagy. Pripraví sa pán poslanec Frešo.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, 80-ročné národnostné vysielanie Slovenského rozhlasu Rádio Patria k 31. 12. 2007 končí svoje vysielanie. Končí svoje vysielanie na stredných vlnách. Podľa zámeru vedenia Slovenského rozhlasu potom bude vysielať iba na internete a na satelite, lebo je to najlacnejšie riešenie. Síce je pravda, že na internete a satelite je Slovenský rozhlas a vysielanie Slovenského rozhlasu je lacné, avšak pravdou je tiež to, že internetové vysielanie Slovenského rozhlasu sleduje iba 1 až 2 % poslucháčov na Slovensku. Na južnom a východnom území Slovenska to môže byť ešte menej, lebo na tomto území technické podmienky, káblové rozvody, internetové vybavenie je neporovnateľne horšie ako na ostatnom území Slovenska, nehovoriac už o nepriaznivej vekovej, vzdelanostnej a sociálnej štruktúre poslucháčstva národnostného vysielania. Ale vedenie Slovenského rozhlasu v súčasnosti iné riešenie nevidí. Rádio Patria teda končí svoje vysielanie na stredných vlnách, lebo vedenie Slovenského rozhlasu vypovedalo zmluvu s organizáciou TBDS, šíriteľom rádiového signálu na stredných vlnách. Zmluvu vypovedali na jeseň roku 2007, lebo Slovenský rozhlas nezaplatil ešte ani za rok 2007 za poskytnuté služby vo výške 45,3 mil. Sk.

V tom čase nebol jasný vedeniu Slovenského rozhlasu spôsob vyrovnávania svojich dlhov za už dodané služby, ani to, ako zabezpečia financovanie stredných vĺn na rok 2008. Vedenie Slovenského rozhlasu argumentovalo tým, že financovanie vysielania na stredných vlnách je podľa zákona o Slovenskom rozhlase povinnosťou štátu, nech teda zaplatí štát. Citujem zo zákona o Slovenskom rozhlase: "Príjmy Slovenského rozhlasu okrem iného sú transfer zo štátneho rozpočtu na príslušný rok určený na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania v pásme stredných vĺn." Lenže štátny rozpočet na rok 2007 neobsahuje ani halier na vysielanie v pásme stredných vĺn a vtedy už známy vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2008 tiež neobsahoval ani halier na tieto účely. Predpokladám teda, že vedenie Slovenského rozhlasu v snahe odvrátiť hroziaci finančný bankrot rozhlasu pristúpilo k vypovedaniu zmluvy s nástupníckou organizáciou Slovenských rádiokomunikácií so spomínaným TBDS, aby aspoň takýmto spôsobom znížilo straty v hospodárení rozhlasu.

Vedenie rozhlasu si však zrejme neuvedomilo dostatočne dve veci. Po prvé, že národnostné vysielanie verejnoprávneho rozhlasu na Slovensku má svoju oporu ako v domácom, tak aj v medzinárodnom práve. A po druhé vedenie rozhlasu si tiež neuvedomilo dostatočne a nepočítali s nevôľou a opodstatneným odporom poslucháčov národnostného vysielania.

Najprv v krátkosti k právnym úpravám. Ústava Slovenskej republiky čl. 34 zabezpečuje príslušníkom národnostných menšín rozvíjať svoju kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie vo vlastnom jazyku. Podľa paragrafu zákona o Slovenskom rozhlase Slovenský rozhlas zabezpečí, citujem: "Vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky. Na zabezpečenie výroby a vysielania programov pre národnostné menšiny a etnické skupiny zriaďuje Slovenský rozhlas samostatné organizačné zložky."

Postavenie národnostného rozhlasu upravuje aj medzinárodné právo a medzinárodné dohody. Rámcový Dohovor o ochrane národnostných menšín v roku 1995 v čl. 9 uvádza, citujem: "Strany v rámci svojho právneho poriadku zabezpečia, aby osoby patriace k národnostným menšinám neboli diskriminované v prístupe k médiám." Ďalej sa uvádza, že, zase citát: "V rámci svojich právnych poriadkov strany prijmú pre osoby patriace k národnostným menšinám primerané opatrenia na uľahčenie prístupu k médiám." Ratifikovaním Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v roku 2001 Slovenská republika sa zaviazala, že prijme vhodné opatrenia, aby rozhlas ponúkal programy v regionálnych alebo menšinových jazykoch. Vo svojom verejnoprávnom rozhlase bude podporovať alebo uľahčí pravidelné vysielanie rozhlasových programov v regionálnych alebo menšinových jazykoch. Dodržiavanie týchto práv je predmetom aj pravidelného hodnotenia monitorovacích odborných skupín Rady Európy a záväzné odporúčania pre členské štáty sa prijímajú na najvyššej úrovni, teda na úrovni Rady ministrov Rady Európy.

Dúfam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že všetci si uvedomujeme delikátnosť súčasnej situácie, keď práve uplynulý týždeň Slovenská republika prevzala predsedníctvo v Rade Európy. Nikto by z nás určite nebol rád, keby práve teraz Slovenská republika mala byť vystavená kritike z porušovania práv národnostných menšín.

So vzniknutou vážnou situáciou v národnostnom vysielaní sa zaoberali v nedávnej minulosti aj dva parlamentné výbory, mediálny výbor a výbor pre kultúru, ako aj výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na predmetnom rokovaní výboru prijal uznesenie, v ktorom odporúča podpredsedovi vlády Dušanovi Čaplovičovi a ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi zabezpečiť finančné krytie vysielania Rádia Patria na stredných vlnách prostredníctvom príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu formou účelového viazania prostriedkov a prijal odporúčanie aj pre vedenie Slovenského rozhlasu. Po prvé zachovať vysielanie Rádia Patria na stredných vlnách v súčasnom rozsahu a po druhé zabezpečiť kvalitatívne zlepšenie signálu Rádia Patria na celom území obývanom národnostnými menšinami.

Vedenie Slovenského rozhlasu, ako som pred chvíľou spomínal, nepočítalo ani s poslucháčskym ohlasom na zneistenie a ohrozenie budúcnosti národnostného vysielania rozhlasu. Vedenie rozhlasu, ale aj vláda v uplynulých týždňoch a mesiacoch bola zaplavená stovkami poslucháčskych listov, v ktorých pisatelia žiadajú zachovanie národnostného vysielania rozhlasu v pôvodnom rozsahu a na pôvodných rozhlasových vlnách. Problém financovania a neistá budúcnosť Rádia Patria sa stala teda predmetom verejnej diskusie a hromadného protestu občanov. Otázka sa dostala aj na stôl verejnej a medzinárodnej politiky. Otázkou osudu Rádia Patria sa museli zaoberať aj najvyšší predstavitelia Slovenskej a Maďarskej republiky na ostatných dvojstranných rokovaniach, či už na úrovni predsedov parlamentov, predsedov vlád alebo ministrov zahraničných vecí.

V snahe odvrátiť hroziace nebezpečenstvo vnútropolitického a medzinárodného škandálu napokon rozhodujúci krok urobila vláda Slovenskej republiky. V tejto súvislosti aj na tomto mieste s uznaním kvitujem nedávne rozhodnutie slovenskej vlády, keď zo svojej rezervy na rok 2007 pod tlakom už spomínaných okolností uvoľnila 45,3 mil. Sk pre financovanie národnostného vysielania Slovenského rozhlasu na stredných vlnách, kde vysiela aj Rádio Patria. Len v zátvorke uvádzam, že na týchto istých stredných vlnách vysiela Slovenský rozhlas aj okruh Slovenského rozhlasu Regina. Rádio Patria vysiela iba 42 % z celkového vysielacieho času na stredných vlnách, ostatné vysielanie vypĺňa Rádio Regina.

Kríza, vážené dámy, vážení páni, však nie je zažehnaná. Štátny rozpočet na rok 2008 neobsahuje žiadnu položku pre vysielanie Slovenského rozhlasu pre národnosti. V Slovenskom rozhlase naďalej pokračujú prípravy na zrušenie Rádia Patria na stredných vlnách a pripravuje sa prechod na internetové vysielanie, ktoré nikto počúvať nebude. Národnostné zväzy, národnostný zväz Rusínov a Ukrajincov a národnostný zväz Maďarov Csemadok informovali podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, vedenie Slovenského rozhlasu, ako aj parlamentný výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien o narastajúcom napätí a nespokojnosti svojich príslušníkov. Z občianskej iniciatívy rozbehli petičné akcie na záchranu Rádia Patria. Podľa posledných informácií medzi maďarskými poslucháčmi za krátky čas bolo zozbieraných viac ako 16 tisíc podpisov. Obdobná situácia je aj na území obývanom rusínskou národnosťou.

Aj preto výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na poslednom svojom zasadnutí vo verejnej diskusii vypočul stanoviská vedenia rozhlasu, predstaviteľov národnostných zväzov a zástupcov vlády a na základe toho prijal jednomyseľný návrh k štátnemu rozpočtu ku kapitole Všeobecná pokladničná správa a ministerstva kultúry. Dovoľte, aj keď to máte v spoločnej správe, aby som odcitoval uznesenie, resp. návrh výboru pre ľudské práva a národnosti. Z kapitoly ide o návrh č. 4 v časti bodu C.

"Z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rezerva vlády Slovenskej republiky presunúť 45,4 mil. Sk do rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky s účelovým určením pre Slovenský rozhlas na zabezpečenie vysielania programu v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín program 08S03 podpora verejnoprávnych médií, podprogram 08S0301 Slovenský rozhlas." Návrh sa zdôvodňuje tým, že sleduje zabezpečenie národnostného vysielania Slovenského rozhlasu Rádia Patria ohrozené vypovedaním zmluvy o šírení signálu na stredných vlnách.

Na zasadnutí gestorského výboru však tento návrh nebol podporený. Gestorský výbor tento návrh odporúča neschváliť. Ja následne som viedol konzultácie s pánom ministrom financií a na základe aj jeho pripomienok a podnetu som vypracoval kvôli uľahčeniu situácie a spriechodneniu tohto návrhu iný variant tohto návrhu a tento variant návrhu predkladám aj ako alternatívny poslanecký návrh na tú istú problematiku.

Pozmeňujúci návrh znie:

"V kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky znížiť kapitálové výdavky o 45,3 mil. Sk zo 606 mil. 361 tis. Sk na 561 mil. 61 tis. Sk a zvýšiť objem finančných prostriedkov programu 08S03 Podpora vysielania verejnoprávnych médií z navrhovaných 55,4 mil. Sk na 100 mil. 700 tis. Sk s určením na zabezpečenie národnostného vysielania Slovenského rozhlasu Rádio Patria na stredných vlnách."

Zdôvodnenie je obdobné ako už v spomínanom návrhu zo spoločnej správy. Návrh sleduje zabezpečenie národnostného vysielania Slovenského rozhlasu Rádio Patria ohrozené vypovedaním zmluvy o šírení signálu na stredných vlnách.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver dovoľte, aby som vás ešte požiadal, resp. spravodajcu, aby vyňal zo spoločnej správy z časti IV C bod 4 a z časti IV D body 3, 4 a 5 na osobitné hlasovanie.

Dúfam, že aspoň prítomných poslancov som presvedčil o dôvodoch, prečo boli predložené a schválené vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pozmeňujúce návrhy týkajúce sa vysielania Rádia Patria i ďalšie a dúfam, že tieto návrhy podporíte pri hlasovaní.

Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)