V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne. Nikto sa nehlási. Končím možnosť ústnych prihlášok.
A vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz prerokujeme tri návrhy zákonov, ktoré prednesie minister spravodlivosti pán Štefan Harabin, a potom sa vrátime k tomu prerušenému rokovaniu, kde prednesie spravodajskú správu pán poslanec Burian. (Hlas z pléna.) Sú tri? Ospravedlňujem sa. Možnože som si to nevšimol. Áno, správne, sú tri.
Takže teraz pristúpime k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 434, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 466.
Teraz prosím pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Harabina, aby uviedol vládny návrh zákona.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, predložilo ministerstvo spravodlivosti do legislatívneho procesu na základe úlohy v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2007. Návrh je predložený rovnako na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 952 z 15. novembra 2006 k návrhu na uzavretie Európskeho dohovoru o odškodňovaní obetí násilných trestných činov z 24. novembra 1983 Slovenskou republikou, ktorým bola podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti uložená úloha novelizovať zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi s cieľom zabezpečiť súlad s ustanoveniami dohovoru.
Primárnou ambíciou návrhu je v zmysle uvedeného zosúladiť legislatívny režim poškodzovania obetí trestných činov s ustanoveniami Európskeho dohovoru o odškodňovaní obetí trestných činov. Návrh implementuje dohovor týchto segmentov úpravy, ktoré zatiaľ absentovali v platnej právnej úprave. Ide o čl. 2 ods. 1 písm. b) dohovoru, ktorý požaduje, aby štát odškodnil tých, ktorí boli závislí od osôb, ktoré zomreli v dôsledku úmyselného trestného činu, čl. 3 dohovoru rozširuje okruh osôb, ktoré majú nárok na odškodnenie. Ide okrem občanov štátov, ktoré pristúpili k dohovoru, aj o občanov všetkých členských štátov Rady Európy s trvalým pobytom v štáte, na ktorom bol spáchaný trestný čin. Uvedené implementačné prvky sa realizujú v návrhu prostredníctvom rozšírenia okruhu oprávnených osôb na odškodnenie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorého ambíciou je nielen zosúladenie právnej úpravy Slovenskej republiky s právnym nástrojom Rady Európy, ale najmä zabezpečiť vyšší štandard režimu poskytovania odškodnenia obetí trestných činov. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ústavnoprávny výbor svojím uznesením zo 14. novembra ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu novely zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi.
Návrh obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Návrh zákona je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Dôvodová správa ďalej uvádza, že navrhovaná právna úprava nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Zo znenia tejto stručnej novely je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 466 z 24. októbra podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorsky výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skočenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz bude nasledovať prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby (tlač 487).
Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 491.
Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Harabina, aby vládny návrh zákona uviedol.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, predložilo ministerstvo do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2007.
Hlavnou zmenou v navrhovanom zákone je upustenie od ukladania sankcií za priestupky osobe, ktorá je vo väzbe podľa zákona o výkone väzby, v dôsledku čoho sa priestupky takejto osoby budú riešiť výhradne na základe priestupkového zákona.
A ďalšou významnou zmenou je čiastočné upustenie od aplikácie zákona o správnom konaní pri ukladaní disciplinárnych trestov týmto osobám za disciplinárne previnenia, ktorými porušili zákon o výkone väzby a všeobecne záväzné právne predpisy naň nadväzujúce a vnútorný poriadok v miestach výkonu väzby, vytvorením osobitnej procesnej úpravy postihu disciplinárnych previnení v zákone o výkone väzby.
Jeden z podstatných zásahov návrhu zákona je nová úprava predvádzania osôb vo väzbe pred orgány činné v trestnom konaní, obhajcu alebo inej oprávnenej osoby v miestach, kde sa vykonáva väzba. Navrhovanou zmenou sa sleduje úspora pracovných síl bez toho, aby boli dotknuté práva oprávnených osôb. Jedným z obmedzení práv obvineného je prijať v balíku zaslanom do ústavu cigarety a iné tabakové výrobky. Týmto návrhom sa sleduje sťažiť možnosť prieniku drog do ústavov na výkon väzby.
Z uvedených dôvodov si vás dovoľujem, vážené panie poslankyne, páni poslanci požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Laššákovej.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní rokujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, ktorý máme ako tlač 487, preto mi dovoľte, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Vychádza z analýzy uplatňovania nových právnych inštitútov v danej oblasti.
Obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je zrejmé, že navrhovaná právna úprava v dôsledku nepokrytia finančných nárokov v tomto roku môže mať dopad na štátny rozpočet. Neovplyvní životné prostredie, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Môže však prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 491 z 9. novembra tohto roku podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008.
Skončila som so spravodajskou informáciou. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Pýtam sa, kto sa ústne hlási. Nikto sa ústne nehlási. Končím možnosť ústnych prihlášok.
A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ešte jeden návrh zákona prednesie pán podpredseda vlády Harabin. Bude to rokovanie, prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 488).
Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie máte v rozhodnutí č. 492.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážená snemovňa, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predložilo do legislatívneho procesu ministerstvo spravodlivosti na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.
Účelom predkladaného návrhu je snaha navrhovanou úpravou znížiť, resp. odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa pri aplikácii doteraz platného zákona vyskytli.
Čiastočne sa upúšťa od aplikácie zákona o správnom konaní na konanie a uloženie disciplinárneho trestu za disciplinárne previnenie, teda proti vnútornému poriadku v ústave, kde trest odňatia slobody odsúdený vykonáva.
Navrhovanou úpravou je aj snaha zjednodušiť postup pri ukladaní disciplinárnych trestov, keď sa osobitne upravuje v tomto zákone, ktorý je jednoduchší, ako postup podľa zákona o správnom konaní.
Voľnejšie sa upravuje aj umožnenie telefonovania odsúdených z výkonu trestu, ktorých obsah nebude zaznamenávaný ani odpočúvaný. Správa väzenstva ale bude zabezpečovať len meno, priezvisko, adresu volanej osoby a dĺžku rozhovoru a údaje o výške náhrady s tým spojenej.
Novým inštitútom je zavedenie preukazu odsúdeného, ktorý bude slúžiť na jeho identifikáciu, reguláciu pohybu a uplatnenia niektorých jeho práv. Jeho obsahom bude fotografia, meno, priezvisko, základné číslo a čiarový kód.
Z uvedených dôvodov si dovoľujem vás požiadať, vážené panie poslankyne a páni poslanci, o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Lipšicovi.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ústavnoprávny výbor ma uznesením zo 14. novembra určil za spravodajcu k vládnemu návrhu novely zákona o výkone trestu odňatia slobody.
Návrh obsahuje z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Dôvodová správa konštatuje, že návrh zákona je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie vyplýva, že navrhovaný právny predpis v dôsledku nepokrytia finančných nárokov v tomto roku môže mať dopad na štátny rozpočet. Nebude mať vplyv na životné prostredie a ani vplyv na podnikateľské prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne sa hlási pán spravodajca, pán poslanec Lipšic. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja budem stručný. K tomuto návrhu zákona mám jednu pripomienku v prvom čítaní. A to je návrh zrušiť osobitný oddiel teda, ktorý doposiaľ síce nebol využívaný, ale bol v zákone určený pre možnosti využitia určitej kategórie odsúdených. Ja nechcem o tom v prvom čítaní polemizovať na pléne, ale všeobecne musím povedať, že mali by sme na ústavnoprávnom výbore diskutovať o situácii vo väzenstve, ktorá, zdá sa podľa nedávnych vyjadrení generálnej riaditeľky a nedávno prijatého rozpočtu, je pomerne dramatická. Ja tie vyjadrenia tu mám.
Zbor väzenskej a justičnej stráže sa dostáva trošku na vedľajšiu koľaj. V parlamente sme museli zmeniť vládny návrh zákona, aby príspevok na bývanie sa týkal nie iba policajtov, ale aj príslušníkov zboru. V druhom čítaní je návrh novej platovej úpravy policajtov, ktorá podľa vyjadrení generálnej riaditeľky ďalej zhorší situáciu v zbore. Samotný rozpočet zboru, a teraz budem citovať z materiálu ministerstva spravodlivosti, ktorý nám predložilo, konštatuje, že v potrebnom rozsahu nie sú naplnené podmienky na plnenie programového vyhlásenia vlády v časti Väzenstvo v oblasti humanizácie výkonu väzby a výkonu trestu a zachovania sociálnych istôt príslušníkov zboru.
Ja by som chcel preto aj ministra požiadať, aby prišiel na výbor ústavnoprávny a aby sme mohli diskutovať o postavení zboru a situácii v ňom. To je spoločný záujem aj vládnej koalície, aj opozície, a to najmä v súvislosti s novým návrhom zákona o odmeňovaní príslušníkov Policajného zboru. Tá situácia, zdá sa, sa môže v budúcnosti ešte zhoršovať.
Toľko z mojej strany v rámci rozpravy, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcela by som nadviazať na vystúpenie pána poslanca a povedať, že ja plne súhlasím s tým, že väzenstvu sa treba venovať, pretože nie je dostatočne zabezpečené, tak ako by malo byť. Medzi prvými interpeláciami, ktoré som mala na pána ministra súčasného, bola aj otázka zabezpečovania pracovných príležitostí vo väzenstve. Bolo to preto, že za minulej vlády, keď ste vy boli ministrom spravodlivosti, väzenstvo bolo absolútne, absolútne na vedľajšej koľaji. Nebolo prioritou zabezpečovanie zamestnania pre väzňov a ďalšie otázky.
Musíte si pamätať, pán kolega, že na ústavnoprávnom výbore neraz som vystúpila s vašou prácou vo vzťahu k väzenstvu. A bola som kritická voči tomu, že zasahujete do rozhodovania súdov ešte pred právoplatnosťou, keď minister spravodlivosti predovšetkým má zasahovať do väzenstva, pretože je vrchný veliteľ a svojimi rozkazmi môže ovplyvniť situáciu na úseku väzenstva. Viem, že mi budete oponovať, ale pokiaľ sú záznamy z ústavnoprávneho výboru vrátane rokovania v parlamente, je to skutočne tak. A je skutočne tak, že som namietala, že napr. tlačenie Zbierky zákonov sa dalo súkromnej firme, hoci sa mohlo investovať do tlačiarne a investícia by sa veľmi rýchlo vrátila a pracovné príležitosti by sa boli zväčšili. Takže k tomu môže aj pán minister, tu prítomný, povedať niečo, preto som rada, že kritizujete aj svoju... (Vystúpenie prerušené časomierou.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, v reakcii na túto faktickú poznámku.
D. Lipšic, poslanec: Áno, zareagujem. Zbierka zákonov sa začala tlačiť v súkromnej firme za ministra Liščáka, za vlády premiéra Mečiara. Držme sa faktov.
Po druhé. Od roku 1999 do roku 2005 stúpol počet väznených osôb asi o 43 % počas môjho pôsobenia. Zamestnanosť, držme sa čísiel, stúpla napriek stúpajúcemu počtu väznených osôb z približne 57 % na 66 % za môjho pôsobenia. Môžete krútiť hlavou, však to sú štatistiky, môžete si ich preveriť. Za môjho pôsobenia sa každý rok výrazne navyšoval rozpočet pre Zbor väzenskej a justičnej stráže. Zvyšovali sa platy, sme sa snažili posúvať príslušníkov do vyšších platových tried.
Ale ja citujem z materiálu dnešného ministerstva spravodlivosti a budem citovať, ak to bude potrebné, aj vyjadrenie novej generálnej riaditeľky zboru. A citujem z vládneho návrhu zákona, ktorý neobsahoval príspevok na bývanie pre príslušníkov ZVJS. A citujem z vládneho návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní, ktorý sa týka inej platovej úpravy pre policajtov a vylučuje z nej príslušníkov ZVJS. O tom hovoríme, pani poslankyňa.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
O slovo požiadal predkladateľ návrhu. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len stručne zareagoval na pána poslanca Lipšica nad rámec toho, čo sa viaže k predkladanému materiálu.
Práve vzhľadom na to, že väzenstvo určitým spôsobom, nazvem to zatiaľ takto, určitým spôsobom bolo zanedbávané zo strany predchádzajúceho vedenia, som pristúpil zodpovedne k riešeniu problémov vo väzniciach. Neviem, koľko pán poslanec navštívil väzníc. Ja som už osobne navštívil v priebehu krátkeho času skoro 10 väzníc a ústavov pre výkon väzby, kde nie od zeleného stola, ale priamo na mieste mapujem situáciu.
Pokiaľ ide o to, čo ste rozprávali vo vzťahu k zamestnanosti, musím vás poopraviť. Možnože ste to ani nevedeli a možnože ste boli zavádzaný, lebo tá zamestnanosť, o ktorej rozprávate, na 66 % síce bola evidenčne, ale zamestnanosť narástla tým spôsobom, že aj polovičná zamestnanosť sa evidovala ako celková, čo nie je pravda z hľadiska podstaty zamestnanosti. Možno ste boli zavádzaný. To ste nemuseli skutočne vedieť. Pokiaľ sme my teraz zvýšili zamestnanosť, tak zamestnanosť väzňa na plný úväzok považujeme za zamestnanosť. Aj napriek tomu sme ju zvýšili už minimálne o 10 % vo vzťahu k tej polovične evidovanej zamestnanosti.
Pokiaľ ide o finančné ohodnotenie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, môžem vás uistiť, že už minulého roku všetky ušetrené peňažné prostriedky, ktoré boli v rámci podkapitoly väzenstva, boli na odmenách vyplatené príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí sú vo výkone. Všetko išlo do výkonu a aj teraz ušetrené finančné prostriedky až na malé sumy idú priamo do výkonu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Čiže aj týmto spôsobom riešime situáciu, ktorá je. My si uvedomujeme to, čo je v súvislosti so štátnym rozpočtom. Uvedomujeme si aj to, že sme museli akceptovať absolútne priority štátneho rozpočtu, ktoré boli naviazané na splnenie kritérií vo vzťahu k euru. Pokiaľ ide o predkladaný návrh zákona k navýšeniu platov a odmien príslušníkov polície, ja som s tým vo vláde jednoznačne súhlasil, pretože keď my chceme skvalitniť trestné konanie a bezpečnosť občanov, nemôžeme ísť cestou nieže výberu, ale náboru. Dokonca sa stávali prípady, keď do Policajného zboru nebolo koho zobrať. Tak sa brali bezdomovci, čo nie je teda cesta profesionalizácie, špecializácie a skvalitnenia práce Policajného zboru. Čiže musíme ísť cestou zvyšovania platov polície, aby sme vytvorili tam konkurenčné prostredie ako tlak na to, aby bol záujem o prácu polície. V tejto spojitosti s predkladaným materiálom som ale vyslovil vo vláde požiadavku aj na navýšenie počtu, aj na navýšenie platov príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, pretože ide o právnu úpravu, ktorá upravuje v podstate všetky ozbrojené zložky. A považoval by som a aj považujem navýšenie iba vo vzťahu k polícii za diskriminačné vo vzťahu k ostatným ozbrojeným zborom. To je môj názor, ktorý som prezentoval aj vo vláde. A robíme všetko preto, aby personálny substrát väzenstva mal záujem pracovať, ostal pracovať a aby bol aj finančne ohodnotený. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
D. Lipšic, poslanec: Veľmi rád sa vrátim do diskusie väzenstva aj v minulosti. V roku 1999, v roku 2006 bol rozpočet väzenstva zvýšený o viac ako 100 %. To bola priorita. A ja som navštívil všetky väznice, všetky ústavy na výkon väzby a všetky ústavy na výkon trestu odňatia slobody. Však ja budem rád, keď aj vy ich navštívite. Ja vám to len hovorím, lebo ste sa na to pýtali, tak na vás reagujem.
Nestala sa od roku, myslím, 1999, januára, žiadna mimoriadna udalosť zo stráženého ústavu, čo je vizitka kvalitnej práce príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ja teraz budem aj citovať aj z vyjadrení generálnej riaditeľky, ktorú ste menovali, ktorá poukazuje na dramatickú situáciu v zbore, podľa ktorej sa situácia ešte zhorší po prijatí nového zákona o platových pomeroch policajtov, ktorý ja tiež som v parlamente podporil. Tvrdí, bojí sa, že situácia sa ešte zhorší, keď ich pripravovaným novým zákonom oddelia od policajtov. Tvrdí: "Bojím sa, že sa čaká, kým sa niečo stane, kým príde nejaký príslušník o život." "Potom až budú aj politici reagovať, ale to už bude veľmi neskoro," upozorňuje generálna riaditeľka ZVJS. Preto ja som avizoval pri prerokúvaní zákona o nových platových pomeroch príslušníkov Policajného zboru, že budeme pripravovať úpravu, ktorá v nejakom variante do tohto návrhu zákona začlení aj príslušníkov ZVJS, príspevok na bývanie, aby sme tiež hovorili o faktoch. Príspevok na bývanie bol v pripomienkovom konaní navrhnutý pre príslušníkov všetkých ozbrojených zborov. Z vlády ale vyšiel návrh, ktorý bol zúžený iba na príslušníkov Policajného zboru. Čiže to je predstava vlády. Potom sme tu v parlamente súhlasom všetkých poslancov vládnej koalície aj opozície návrh znovu rozšírili, pretože, ako konštatuje aj generálna riaditeľka zboru, ten problém so získavaním kvalifikovaných zamestnancov je najmä v oblastiach, kde je vysoká zamestnanosť, pomerne vysoká životná úroveň, vysoké priemerné mzdy, kde nie je záujem pracovať vo väzniciach. A momentálne podľa jej vyjadrení chýba okolo 300 príslušníkov ZVJS. Môžeme diskutovať o všeličom, ale faktom je, že navrhnutý rozpočet, navrhnuté právne úpravy nesvedčia o priorite vlády pre väzenstvo, ale skôr o opaku. A aby bolo väzenstvo a najmä príslušníci zboru, to by nemala byť priorita ani vlády, ani opozície, to by mal byť spoločný záujem. A ak ministerstvo pripraví pre ústavnoprávny výbor v druhom čítaní svoju predstavu o odmeňovaní príslušníkov zboru tak, aby korešpondovala s odmeňovaním policajtov, tak ju všetci podporíme. Ale v tomto musí byť iniciatívne aj ministerstvo. A zatiaľ musím konštatovať, že tomu tak nebolo. Skončil som, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s predchádzajúcou dohodou tu v rokovacej sále sme prerušili rokovanie o
návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2008
pre neprítomnosť spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána Buriana.
Budeme pokračovať v tej časti o tomto bode programu, kde bude predkladať spravodajskú správu pán poslanec Burian. Prosím aj pána Lichnovského, aby zaujal miesto. Nech sa páči.
A, pán poslanec Burian, prosím predniesť správu.
J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ Exportno-importnej banky, vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa ospravedlniť, došlo k technickej zámene a nestihol som teda včas predložiť správu. Takže predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2008.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke v znení neskorších predpisov uvedený návrh rozpočtu.
Výbor Národnej rady svojím uznesením č. 231 z 21. novembra 2007 súhlasil s uvedeným návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 665,039 mil. Sk, náklady vo výške 662,594 mil. Sk. Zároveň odporučil Národnej rade tento návrh rozpočtu schváliť. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby generálny riaditeľ Exportno-importnej banky pán Igor Lichnovský mohol uviesť návrh rozpočtu Exportno-importnej banky, a určil poslanca Jozefa Buriana za spravodajcu výboru. Zároveň ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Ústne sa hlási kto do rozpravy? Nikto sa nehlási. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 465 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 470.
Prosím teraz pána ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, základné dôvody a ciele návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon z roku 1998 o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, spočívajú v potrebe vytvorenia nového právneho a legislatívneho rámca pre modernizáciu siete múzeí a galérií na Slovensku, tak aby sa skvalitnením legislatívneho prostredia posilnili funkcie múzeí a galérií vykonávané vo verejnom záujme.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie vyplývajúceho z dokumentov Európskej komisie a smerníc a doporučení Európskeho parlamentu a Rady.
Takisto reaguje, ako som už spomínal, na v súčasnosti platnú, vývojom už čiastočne prekonanú právnu úpravu.
Aplikačná prax súčasného znenia po zmene zriaďovateľských pôsobností k väčšine múzeí a galérií v Slovenskej republike z orgánov štátnej správy na vyššie územné celky preukázala celý rad významných nedoriešeností jednotlivých ustanovení zákona.
Ďalším závažným novým dôvodom bolo zrušenie krajských úradov k 1. 10. 2007, a tým vynútený prenos ich kompetencií vo výkone štátnej správy v oblasti múzeí a galérií v rámci novelizovaného zákona na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Návrh zákona vytvára kvalitatívne vhodnejšie právne prostredie pre implementácie základného strategického materiálu Stratégia rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky z 20. decembra 2006 a definujúceho prioritné smerovanie realizácie štátnej kultúrnej politiky v oblasti múzeí a galérií v uvedenom období. V tomto smere odráža i dlhodobo deklarované spoločenské výzvy so zreteľom na význam múzeí a galérií a ich činnosti v súlade s ich upevňujúcim sa postavením ako jedného z prvkov rozvíjajúcej sa vedomostnej spoločnosti a pri vytváraní obrazov o krajine a spoločnosti ako celku, toto všetko v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych predpisov s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.
Návrh zákona sa vzťahuje na odborné činnosti, vývoz a dovoz predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, na sankčné postihy a na výkon štátneho odborného dohľadu.
Predmetom navrhovaného zákona je predovšetkým úprava práv a povinností zriaďovateľov alebo zakladateľov povinností vykonávať revízie múzejných zbierok podľa nových limitov počtu zbierkových predmetov a časových limitov, úprava schvaľovacích kompetencií ministerstva a mechanizmov pri niektorých vývozoch predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, ďalej, úprava a spresnenie výkonu štátneho odborného dohľadu a napokon legislatívnotechnické úpravy súvisiace s prijatím nových právnych predpisov Európskeho spoločenstva.
Ďakujem vám za pozornosť a zároveň si dovoľujem vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem za vaše úvodné slovo. Poprosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Senkovi. Pán poslanec, nech sa páči, žiadam vás o úvodnú spravodajskú informáciu.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v zmysle § 72 ods. 1. To znamená, že doručenie návrhu bolo najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj o dôvodovej potrebe novej právnej úpravy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Návrh zákona obsahuje doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2007 č. 470 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 24. januára 2008 a gestorský výbor do 25. januára 2008.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Taktiež vás poprosím, aby ste zaujali miesto určené spravodajcov.
A otváram teraz všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce k tomuto návrhu zákona prihlásiť ústne. Pán poslanec Pavol Abrhan. Končím možnosť prihlásenia sa do rozpravy ústne a slovo dávam pánovi poslancovi Abrhanovi. Nech sa páči.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, len krátko. Vzhľadom na to, že predmetný návrh zákona sa dotýka návrhu ohľadom múzeí a galérií a zriaďovateľmi sú aj mestá, obce a vyššie územné celky, vzhľadom na to, že pán predseda svojím rozhodnutím navrhuje prideliť tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá, dovoľujem si predložiť doplňujúci návrh, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie aj výboru pre verejnú správu. Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Myslím, že to je legitímny aj návrh vychádzajúci z podstaty veci.
S faktickou poznámkou na pána poslanca Abrhana sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami.
A uzatváram rozpravu. Čiže vyhlasujem ju za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister? Nie.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Taktiež nie.
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a o ňom ako o ostatných budeme hlasovať o 11.00 hodine.
A teraz pristúpime k ďalšiemu návrhu zákona v súlade so schváleným programom, ktorým je prvé čítanie o