M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ivana Mikloša sa prihlásili pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Kužma, pán poslanec Pelegrini, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Martinák, pán poslanec Číž, pán podpredseda Číž, pardon, pán poslanec Hradecký, pán poslanec Pavlis, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Bobrík. Poprosím, ak je to nie koniec, posunúť. Ďakujem. Pán poslanec Petrák, pán poslanec Goga, pán poslanec Horváth Juraj, pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Burian a ako posledný prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Kvorka. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, váš záber je široký a hlboký aj mimo problematiky SPP. Rada by som opäť položila otázku, prečo bol predaj SPP realizovaný v dolároch a nie v eurách, keď išlo o európske konzorcium súkromných spoločností? To je po prvé.

Veľká škoda, že sa mozgový potenciál, ktorým ste sa v tom čase obklopili, nevyužil na vaše konanie v prospech občanov. Asi sotva sa konalo v prospech občanov Slovenskej republiky aj pri privatizácii bánk. Namiesto prípravy legislatívy napríklad na dokazovanie pôvodu majetku, na vymožiteľnosť pohľadávok sa banky ozdravovali z verejných prostriedkov a hnuteľného majetku Slovenskej republiky, ktorý mala spravovať inštitúcia podľa zákona a nie podľa ľubovôle prvej a druhej Dzurindovej vlády. Mohli sme získať čas na zahladenie tejto situácie, ale my odvážne pokračujeme na ceste k euru. Dúfam, že vyvíjané úsilie vie uviesť veci na únosnú mieru, bude úspešné, ale politickú zodpovednosť za problémy, ktoré ste zanechali, ponesiete vy. Nemôžeme sa vyjadrovať presnejšie, ale dúfam, že viete, o čom hovorím. Možno vám viac povie suma mínus 94,7 mld. korún.

Dlho ste používali formulku "štát je zlý vlastník", ale prestali ste to hovoriť, až keď ste si konečne uvedomili, že haníte seba, lebo vy ste dostali mandát a výkonnú moc od občanov, aby ste vystupovali v role vlastníka. Pán Mikloš, vy ste sa z histórie, ktorú sme tu práve vypočuli, nepoučili, vy ste sa inšpirovali a konali ste... (Prerušenie vystúpenia časomierou a potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv by som sa vyjadril k tomu krátkemu vášmu vystúpeniu ohľadne Lisabonskej zmluvy, ktoré bolo na úvod. Pán predseda Paška nám hovoril, tam ste dobre poukázali, jaká je to veľmi dôležitá agenda. Ja by som zacitoval pána predsedu Fica, ktorý hovoril: "Je to téma, ktorá podľa mňa ani nikoho nezaujíma. Robí sa však okolo toho agenda, ktorá je ako keby najvýznamnejšia na svete." Poprosil by som pánov zo SMER-u, aby si urobili poradu dvoch najvyšších predstaviteľov, ktorí si evidentne protirečia, a aby občanom tohto štátu dali na vedomie, ktorý z týchto dvoch pánov zavádza verejnosť.

A ešte by som chcel k pánovi Burianovi, ktorému sa nepáčilo, že pán Mikloš vytiahol niektoré privatizácie, chcel by som ho v prvom rade upozorniť, že keď hovorí, že sú to staré veci, tak časový rozdiel medzi, pán Burian, poprosím vás, časový rozdiel medzi rokom 1996 a 2000 je polovičný ako časový rozdiel medzi rokom 2000 a súčasnosťou. Ale hlavne čo je veľmi dôležité, strany, ktoré vtedy vládli a túto privatizáciu robili, tvoria dnes dve tretiny vládnej koalície, ale je potrebné si ešte aj uvedomiť, že boli aj presuny z týchto strán smerom do SMER-u, takže aj SMER alebo jeho ľudia sa vtedy podieľali na vláde ľudí, ktorých dnes z týchto strán pohltili. Takže veci, o ktorých hovoril pán Mikloš, sa dá povedať, že sa netýkajú len dvoch tretín tejto koalície, ale má na tom aj cez tých ľudí, ktorí prešli do SMER-u, svoj podiel aj súčasná najväčšia strana.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Peter Pelegrini. Zapnite, prosím, pána Pelegriniho.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloš, myslím, že to bolo včera, po mojom vystúpení ste reagovali, keď som zacitoval úryvok z akcionárskej zmluvy, že prečo sa čudujeme, že v zmluve je napísané "právo previesť akcie bez obmedzenia na jednu osobu", že je to vlastne absolútne ich právo. Ja som, samozrejme, ani nenamietal, ani sa s vami v tomto sporiť nebudem. To je pravda. Ale takisto myslím si, že je absolútne právo predávajúceho dať si do zmluvy určité poistné mechanizmy aj nejaké brzdy. Veď predsa aj v súkromí, keď spravujeme si svoj majetok, tak sa snaží každý majiteľ poistiť sa na maximálnu možnú mieru. Veď to je, ako dnes rodiča pomáhajú svojim deťom a prevádzajú na nich svoje byty možno kvôli získaniu hypotéky a tak ďalej, takisto tie deti majú právo scudziť ten byt, pretože je v ich výhradnom vlastníctve, ale mnohí si z tých rodičov napríklad dajú tam vecné bremeno doživotného bývania, aby neskočili niekde "s holým zadkom" na ulici. Takže tam išlo len o ten princíp, že teda úplne sme sa vzdali akých všetkých možných nejakých poistných mechanizmov. Veď tam mohlo byť aspoň so súhlasom štátu, to by nebolo nič menilo na vlastníckych právach akcionárov.

No a keď teraz tak som počúval to vaše dnešné vystúpenie, tak mi vyšla z toho taká logika, že vlastne ani sa vôbec nekritizujme, my nebudeme kritizovať vás, vy nekritizujte nás. Však pre vás tieto veci sa vždy vyriešia, ako ste povedali, vyvodením politickej zodpovednosti po voľbách. Tak potom nebudeme kritizovať my vás, vy nekritizujte do 2010 ani nás a počkajme, ako politická zodpovednosť bude vyvodená vo voľbách, a je to všetko v poriadku.

No a keď ste skončili tak, ako ste skončili, tak ja skončím takisto, že to, čo ste tu prečítali, a to, čo ste robili vy počas tých dvoch vlád, nevidím tam žiadny rozdiel. Akurát, že vy ste boli na rozdiel od svojich predchodcov sofistikovanejší.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Žitňanská.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Poviem zdanlivo nesúvisiacu poznámku, ale súvisí to, pretože tým, čo ste povedali, pán poslanec Mikloš, v takej koncentrovanej podobe, sa vytvorilo určité prostredie na Slovensku. A dúfam, že každý, kto si vás vypočul, pochopil, prečo v tomto prostredí, ktoré sa takto vytvorilo, potrebujeme špeciálne inštitúcie, ako je Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, a prečo pán Mečiar proti týmto inštitúciám bojuje.

Moje druhá poznámka. Pán poslanec Mikloš, môžete sa spýtať pani poslankyne Gabániovej, prečo hlasovala za vypustenie trestného činu porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku z Trestného zákona?

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Martinák.

Ľ. Martinák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloš, nadviažem na vaše včerajšie a čiastočne aj dnešné vystúpenie. Nechápem, prečo sa všemožne snažíte nás poslancov presvedčiť, aká bola neskutočne transparentná privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu a v súlade s existujúcimi zákonmi, a to počnúc notárskou zápisnicou z otvárania ponúk, vyhodnotenia ponúk a končiac výberom privatizačného poradcu. Miestami som mal dojem, že ide o vystúpenie meteorológa a nie ekonóma. Veľakrát ste spomínali hmlu a zahmlievanie. Keď niekto niečo často spomína, zrejme sa toho obáva. Ani sa vám nečudujem, pán poslanec Mikloš. Táto hmla sa určite rozplynie. Generálna prokuratúra totiž 10. januára tohto roku potvrdila aj v médiách, že špeciálna prokuratúra preverí proces okolo privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Takže hmla sa určite rozplynie.

Nerozumiem, prečo ste dnes spomenuli množstvo práce privatizačného poradcu, ale to viete asi len vy, nie my, ale vy, pán poslanec Mikloš, zahmlievate. Dôkazom toho je aj dnešné vaše vystúpenie. Všetkému možnému ste sa venovali, a hlavnej téme privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu len okrajovo.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán podpredseda parlamentu Miroslav Číž. Nech sa páči.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán Mikloš, no prerokúvame teraz správu o privatizácii najdôležitejšieho strategického podniku, ktorý sme mali, Slovenský plynárenský priemysel. Ak sa v tejto súvislosti cítite obvinený, no tak rozumiem, ako právnik rešpektujem, že používate čokoľvek, čo podľa vášho názoru môže teda prispieť k očisteniu povedzme že vášho mena alebo vašej pozície, alebo niečo podobné. Len, aby som použil vašu metodológiu, tak vymenovávate tu 20 alebo 30 minút, čo sa všetko malo diať v rokoch 1994 - 1998. Čo ste robili ako podpredseda vlády a minister financií ďalších 8 rokov, keď nám tu každú chvíľu vyprávate, že ak sa dozviete o nejakých okolnostiach, ktoré hrozia hrubým porušením zákona, že máme podať trestné oznámenie. Koľko ste, pán Mikloš, podali? To znamená, že podľa môjho názoru mne vychádza, že treba dať ďalší bod do správy o tomto stave, aby príslušné orgány posúdili, ako ste vyhodnotili a plnili svoju povinnosť v rokoch 2002, teda 1998 až 2006. Veď to nemá elementárnu logiku, pán Mikloš!

Porovnávať, otázka, úloha strategického poradcu, pán Mikloš, my sme o ňom hovorili v celkom iných kontextoch, o ktorých hovoríte vy a zámerne sa vyhýbate tým veciam, ktoré my sme spochybňovali. Jeho výber, výška odmeny a obrovské korupčné podozrenia, ktoré v tomto smere vznikajú. Nemá význam rozprávať o tom. Význam poradcov, o tom sa možno, o tom môžeme diskutovať, ale vy ste mali k dispozícii celý aparát výkonnej moci, pán Mikloš. Vaše vynikajúcimi odborníkmi obsadené ministerstvo financií. Koľko stálo to ministerstvo financií, v akom pomere vo vzťahu k takémuto predaju je tá obrovská výška odmeny, a dokonca v hlbokých pochybnostiach vo väzbe na to, čo bolo uvedené v pôvodných materiáloch, na ktoré poukázali naši odborníci. Pán Mikloš, na to zamerajte a tam... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Boris Hradecký s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

B. Hradecký, poslanec: Vážený pán poslanec, váš exkurz do dejín privatizácie na Slovensku bol zaujímavý, len škoda, že ste ešte nešli ďalej do obdobia, keď ste vy boli ministrom privatizácie, keď sa organizovali holandské dražby a iné podobné záležitosti. Myslím, že by to tiež bolo zaujímavé. (Potlesk.) Keď som si vypočul vaše dnešné vystúpenie, nadobúdam pocit, či to všetko, čo ste prečítali a tak ovládate, nebolo inšpiráciou pre privatizáciu SPP. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Pavol Pavlis. Nech sa páči.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloš, ja len na margo Fondu národného majetku a tej kauzy, čo ste spomenuli, SAD Žilina a SAD Trenčín, uvediem na pravú mieru. V dcérskej spoločnosti má také isté postavenie Fond národného majetku, ako má matka. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi za všetky príklady, ktorými dokumentoval obrovský kontrast medzi privatizačnými podvodmi z 90. rokov a transparentnou privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu. Tento príspevok, tak ako každý iný, bude za chvíľu aj na stránkach Národnej rady, takže by som odporúčal pre každého, kto si chce porovnať rozdiel v privatizácii, aby sa to stalo pre každého záujemcu povinným čítaním. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou ďalším prihláseným je pán poslanec Anton Bobrík. Nech sa páči.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Naozaj mňa zaujal ten záver, strhujúci, pán poslanec Mikloš, o tom, ako si má každý naštudovať, akým spôsobom aj pracuje ten privatizačný poradca. Samozrejme, asi ťažko by si to niekto niekde naštudoval, možno len v nejakej teoretickej literatúre, ale to, čo skutočne robil ten privatizačný poradca, bolo len v tej zmluve, ktorú vysúťažil vo verejnej súťaži. Tam boli presné jeho povinnosti, čo a akým spôsobom musí zabezpečovať. Nato bol vybraný zmluvou vo verejnom obstarávaní poradca a práve to prijatie tej zmluvy, to je ten začiatok toho, že bol vybraný taký, aký bol. Nastavené tie pravidlá, ktoré keď si pozriete, keby niekto v tom čase posudzoval dôsledne, ako bola vyhlásená súťaž na toho poradcu, tak určite by zistil, že také kritérium, ako sú referencie a dosiahnutie výsledkov, nie je na hodnotenie ponuky, ale je to na hodnotenie účasti toho záujemcu, ktorý chce do tejto súťaže vstupovať. Čiže tam bolo flagrantné porušenie zákona, v tom čase platného, o verejnom obstarávaní.

Takisto spôsob, akým bolo vyhlásené v Obchodnom vestníku, táto verejná súťaž, nezodpovedalo vtedy platným pravidlám. Takže tam už bolo dosť tých porušení zákona a myslím si, že nato je naozaj ten § 39 Občianskeho zákonníka úplne vhodný nato, aby sa mohla prehodnotiť nulitnosť tejto zmluvy. A presne to, čo hovorili kolegovia, bude na to priestor, určite.

V tom vašom vystúpení mi vlastne naozaj chýbalo to, aby ste sa vrátili do tých svojich dôb, kedy ste vy ako minister privatizácie a predtým ako poradca pre ekonomiku, keby ste nám povedali skôr, ako ste vy teda nastavovali tie pravidlá a čo ste všetko spravili preto, aby sa nediali také veci, aké sa potom následne diali. To by ma skôr zaujímalo a to by som aj... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán Ľubomír Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mikloš, tému ste zobrali ako naozaj zoširoka, len musím vám pripomenúť, že máte trošku výpadky pamäti v období rokov 1998 až 2006. Ja skúsim sa obrátiť na správy Slovenskej informačnej služby.

Rok 2002: SIS upozornila aj na snahu korupciou presadiť lacný predaj dcérskej spoločnosti naftárskej firmy. Na pokuse predať dcérsku spoločnosť pod cenu sa pritom podieľal aj audítor, ktorý sa paradoxne nedávno stal poradcom tejto naftárskej firmy.

Rok 2003: SIS informovala napríklad o prípadoch tunelovania strategických energetických podnikov, v ktorých je majoritným vlastníkom štát. O tunelovaní železníc prostredníctvom nevýhodných zmlúv s dodávateľmi a tak ďalej atď. K niektorým veciam sa dostanem aj v rozprave.

Rok 2004: Ak hovoríme o Slovenskej automobilovej doprave, SIS upozornila aj na poškodzovanie hospodárskych záujmov štátu v jednotlivých spoločnostiach SAD a na podhodnotený predaj majetku správcami konkurzných podstát.

Ak chcete byť komplexný, prosím, buďte komplexný a zoberte to naozaj od podlahy vrátane káuz, ktoré sa týkajú vás. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Pavol Goga. Nech sa páči.

P. Goga, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja by som sa na rozdiel od vás venoval bodu programu, ktorý sme mali predložený, a dovoľte, aby som vám pripomenul, že vaša vláda chcela svojím návrhom novely zákona o veľkej privatizácii z roku 1999 úplnú privatizáciu prirodzených monopolov v druhom volebnom období, bez ponechania akejkoľvek účasti štátu či Fondu národného majetku. Myslím, že to bolo aj v Národnej rade pod tlačou 249. Tento návrh vám neprešiel ani vo výboroch, kde sa rozhodlo, že majetková účasť štátu nesmie byť nižšia ako 34 %. Plénum Národnej rady toto zvýšilo na 51 % a takto bol schválený a aj zákon č. 253/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. Môžem vám ho citovať, nebudem všetko čítať, ale myslím si, že práve vaša vláda prostredníctvom akcionárskej zmluvy 18. 3. 2002 hľadala možnosť obídenia tohto zákona a naplnenia svojho pôvodného zámeru odovzdať tieto podniky pod úplnú kontrolu zahraničných akcionárov a vlastne my dnes nemáme ani oprávnenosť vykonávať svoje akcionárske práva v SPP. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Juraj Horváth. Nech sa páči, máte slovo.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem. Vážený kolega pán poslanec Mikloš, predviedli ste tu celkom solídne rétorické cvičenie, ale vráťme sa k plynu, k privatizácii SPP. Mohli by ste trošku bližšie, podrobnejšie vysvetliť to netransparentné, mysteriózne a hmlou zastreté to, čo sa týkalo poradcu a kurzovej straty, to by možno zaujímalo viacerých.

Ale ja by som si dovolil jednu konkrétnejšiu otázku. V materiáli, ktorý sa volal Zámer a postup privatizácie SPP, š. p., a bol to vládny návrh č. 705, je uvedená veta, ktorá, citujem: "Proces privatizácie SPP predstavuje nevyhnutný predpoklad v prístupovom procese Slovenskej republiky do Európskej únie." Chcel by som sa spýtať na túto vetu, ako ste to mysleli vtedy, keď ste koncipovali tieto myšlienky a dávali do vládnych materiálov? A či tomu môžem rozumieť tak, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii bolo snáď podmienené, nevyhnutne podmienené predajom SPP.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Slovo má teraz pani poslankyňa Ľudmila Mušková. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec, netreba byť ani odborníkom na ekonomiku, aby človeku nebolo jasné, že vaše vystúpenie obsahuje znôšku poloprávd a účelových zahmlievaní pravdy. Veľmi jemne ste naznačili, že spomínané podniky, o ktorých ste hovorili, boli už v tom čase z väčšej časti sprivatizované alebo teda v tom čase 1994 až 1998 sa doprivatizovali s podielom menej ako 50 %. Všetky ste totiž ešte pred rokom 1992 prekonvertovali zo štátnych podnikov na akciové spoločnosti, aby mohli byť privatizované v kupónových privatizáciách, o ktorých už dnes absolútne nikto nepochybuje, že boli obrovským podvodom na občanoch. Ten model ste napokon použili aj vlastne pri privatizácii strategických podnikov, ktoré sa zákonom za vlády pána Vladimíra Mečiara nesmeli privatizovať.

Nehádžte teda vinu na iných, keď ste boli pri narodení privatizácie práve vy. A keď sa už vrátime do minulosti, tak hovorme aj o tých vašich dražbách, ktoré tu už boli spomínané, ktoré ste potom, ktoré zapríčinili obrovské zadlženie bánk, ktoré ste napokon potom opäť, keď ste sa do vlády dostali, oddlžovali zo spoločného štátneho balíka.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Oľga Nachtmannová, nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem venovať najmä otázkam súvisiacim s SPP a vašej včerajšej časti vystúpenia.

Včera ste tvrdili, že sa vám v správe vytýka, že mandátna zmluva za stranu poradcu bola podpísaná skôr ako za stranu ministerstva hospodárstva. Toto vám nikto nevytýkal, všetko si otáčate tak, ako vám vyhovuje. V správe sa vám vytýka to, že podpis zo strany poradcu bol na zmluve skôr, ako vôbec komisia rozhodla o výbere poradcu. Podpis bol zo strany poradcu ešte v novembri, 30. 11. konkrétne, a komisia rozhodla 22. 12. Veď toto vám vytkla aj advokátka Anna Niku, ktorá mala túto zmluvu posúdiť. Zbytočne sa smejete, je to fakt.

Ďalej. Včera ste tu prezentovali, ako táto privatizácia bola dokonalá, transparentná. Prečítam vám z Pravdy z 20. decembra 2003: "Exminister Ľubomír Harach, ktorý za štát pred rokom a pol podpísal zmluvy s investormi, v súčasnosti priznáva, že štát mal byť pri ich tvorbe dôslednejší." Povedal to na margo toho, keď si investor, zahraničný, uplatňoval vyplatenie odmeny 1,2 mld. korún za know-how. Takže pán exminister Harach, slúži mu ku cti, že si nejakú chybu priznal. Vy ste, samozrejme, pán dokonalý, žiadna chyba nie je.

A ešte k vášmu entrée, ako sa tu potláča demokracia. Spomeniem vám rok 1998, keď ste vyhnali novinárov Slovenskej televízie na 28. poschodie, odkiaľ sa nemohli ani pohnúť, dokonca na toaletu chodili s ozbrojenými strážnikmi. A keď sa to nanieslo na mediálny výbor, ako vaši poslanci argumentovali? Argumentovali tým, že nemôžu šíriť svoje idey... (Prerušenie vystúpenia časomierou a potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej prihlásený s faktickou poznámkou je pán poslanec Jozef Burian. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloš, svojimi vyjadreniami, aj včerajším, o dividendách sa ekonomicky deklasujete. Ako človek, ktorý by sa tu rozprával o odborných a iných náležitostiach, to je proste totálna hlúposť. To už nemôžem hovoriť o lži. Jednoducho to, čo ste povedali o tých dividendách, vám vysvetlím v mojom príspevku. Jednoducho vytvorenie spoločnosti, ktorá bola v Holandsku, mala jediný účel, obísť daň z dividend. Jednoducho tým, ak by boli ponechané akcie na materských firmách v Nemecku a vo Francúzsku, tieto firmy by zaplatili jednoducho daň. Dajte si tú námahu, preštudujte niečo, možno tu už bolo niekoľkokrát deklarované, nielen možno vkladné knižky, ale aj nejakú odbornú tlač, čo sa týka povedzme dividend. (Potlesk.)

Po druhé, pán Mikloš, ja jednoducho nechápem, akým spôsobom vy kritizujete alebo v tejto správe kritizujete niečo, čo vaše vládnutie v posledných troch rokoch bolo za účasti ľudí a odídencov práve z HZDS a na začiatku to boli práve tí, tí odídenci, ktorých dnes kritizujete aj v tejto správe? Takže ja celkom nerozumiem, že vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu vládla s odídencami, jedine s odídencami HZDS, a dnes rozprávate o tom, aké to je zlé. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným je pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Mikloš, nepriamo ste ma aj vyzvali vo vašom vystúpení, tak si dovolím zareagovať na vás trošička asi tým, že to, čo som mal možnosť si tu vypočuť od vás, neviem nijako spojiť s prerokovaným bodom programu. Neviem, či ste naháňali čas, alebo ste mali zase taký príkaz od vášho kolegu, ktorý sedí po vašej pravej ruke, ale nehovorili ste k veci. Rozprávali ste o veciach, o ktorých by ste mali informovať pravdivo a nie tak, ako informujete.

Vy dobre viete, pretože sám ste sa spolupodieľali vtedy na transformácii a na vývoji, že celý vývoj vlastníckych vzťahov a hospodárenia v rokoch 1995 až 1998 sa menil. Menil sa, išiel v podstate do vlastníckych rúk, do toho, čo vy tu podporujete a teraz to tu kritizujete, čiže si protirečíte a ani si neuvedomujete, že o čom rozprávate. Spochybnili ste viacero privatizácií tuná, podľa toho, čo som si vypočul. No, pán poslanec Mikloš, ja vám na to odpoviem tým vaším sloganom, ktorý tuná počúvame každý deň, ako to je: "Ak máte pochybnosti, podajte to orgánom činným v trestnom konaní, nech sa s tým zaoberajú."

A ak chcete informovať takýmto spôsobom, ako informujete, informujte pravdivo, pretože keby som bol vedel, že s čím idete vystúpiť, tak aj ja vo svojom vystúpení si donesiem sem encyklopédiu minulosti privatizácie, ale ja budem hovoriť pravdu, skutočnosti, na ktorých sa to zakladá. Pretože tu už chýbala len jedna vec, povedať, že Mečiar sprivatizoval toto, Slota sprivatizoval toto, Kvorka sprivatizoval toto a už nič iné tuná od vás by sa nedalo ani počuť. Len potom bude treba povedať, aby sa národ dozvedel, že aj vy čo ste sprivatizovali a čo vy máte, aby ľudia vedeli, keď už ste taký zástanca... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kvorka, od toho, či to je k veci, alebo nie je to k veci, rozhoduje predsedajúci schôdze. Ja som vtedy predsedal, a keby som mal pocit, že to nie je k veci, tak by som bol minimálne upozornil pána poslanca, že nehovoril k veci. Ale ak ste vy návrhom na uznesenie, a prepáčte, že to poviem z tohto rečníckeho pultu, znížili úroveň tohto najvyššieho zákonodarného zboru na úroveň okresného súdu prvostupňového, tak ak tu je prokuratúra vo vašom podaní, tak tu môže byť aj ten, kto sa potrebuje hájiť. A bolo tam povedané, v tom návrhu, aj to, že sa bavíme o... (Reakcie z pléna.) Ďakujem.

Ďalší, slovo má pán poslanec Ivan Mikloš, ktorý chce reagovať. Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za vysoký záujem, ktorý vyvolalo moje vystúpenie, o čom svedčí aj počet vašich faktických poznámok.

Pán poslanec Pelegrini, vy hovoríte, že sme sa nemali vzdať dosahu na to, kam tie akcie budú presunuté. Ale veď my sme si nechali 51 %, štát má vo vlastníctve 51 % akcií, kým napríklad sociálnodemokratická vláda pána Zemana predala 97 % Transgasu, čo je taký istý podnik, ako je Slovenský plynárenský priemysel.

Čo sa týka toho, čo ste sa viacerí pýtali, prečo som nepodal trestné oznámenia a koľko som ich podal. Bol som v rokoch 1996 až 1998, myslím, aj členom Dozornej rady Fondu národného majetku a trestné oznámenia som podal. Zároveň som ale povedal vo svojom vystúpení, že to, že ste predávali za symbolické ceny, za zlomky skutočných cien podniky, žiaľbohu, nebolo v rozpore so zákonom. A ja som tu hovoril o politických súvislostiach, sme na pôde parlamentu, nie sme na pôde ani súdu, ani prokuratúry, s čím vy máte zjavne problém pochopiť to a rozlíšiť to. (Reakcie z pléna.)

Čo sa týka toho, že sme chceli zmeniť zákon o strategických podnikoch. Áno, chceli sme ho zmeniť, pretože my si nemyslíme, že štát musí mať majoritnú účasť. Napríklad si to nemyslí ani sociálnodemokratická vláda v Českej republike, ktorá privatizovala väčšinu strategických podnikov tak, že privatizovala majoritný podiel.

A, pani poslankyňa Nachtmannová, ja vám to už neviem inak vysvetliť. Ja vám prečítam zákon, dobre? § 33 ods. 2: "Návrh zmluvy, ktorý je súčasťou ponuky, musí byť podpísaný uchádzačom, jeho štatutárnym orgánom alebo iným zástupcom." Proste, keď tam podávali tú ponuku, tak to museli mať už podpísané, zákon to hovorí. Takže, samozrejme, že pri vyhodnoteniach to už muselo byť podpísané.

A, pán poslanec Burian, kto koho deklasuje, kto sa ako deklasuje odborne, to ponechám odborníkom. Ale vy ste sa napríklad prejavili ako manažér aj tým, že ste boli vo VSŽ manažérom vtedy, keď krachovala. (Reakcie z pléna a potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: V súlade § 28 rokovacieho poriadku požiadal teraz o slovo pán navrhovateľ, pán minister hospodárstva. Nech sa páči.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, poslanci, ja nebudem veľa zdržiavať, lebo tá diskusia je veľmi rozsiahla.

Pán poslanec Mikloš, nechcem sa k dneskajšku vyjadrovať, lebo ja si myslím, po tom všetkom, čo ste prečítali, mali ste urobiť presne to, čo urobila táto vláda, napísať materiál, dať do parlamentu správu a požiadať orgány činné v trestnom konaní, aby konali. My robíme len to a vy ste to mohli za osem rokov takisto spraviť.

Ale ja by som sa chcel vrátiť k včerajšiemu vášmu vystúpeniu. Ja som si tam poznamenal jednu vetu. Bola podpísaná štandardná akcionárska zmluva, ktorá umožňuje štandardný výkon 51 % akcionárovi štátu. To znamená, na valnej hromade si môžeme uplatniť 51 %, čiže väčšinové právo. Dám vám otázku: Môže na valnej hromade rozhodovať 51-percentný akcionár pri voľbe generálneho riaditeľa? Pri normálnych podmienkach, pokiaľ je to normálna štandardná akcionárska zmluva, tak môže. Pokiaľ je to akcionárska zmluva podpísaná vašou vládou v prípade SPP, nemôže. Totiž nielen v tomto prípade, ona nemôže skoro v žiadnom prípade, lebo tam neplatí 51 %, ale 52 %. A toto je ten problém, ktorý vám my vytýkame a ktorý vy nechcete stále akceptovať.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán Ivan Mikloš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Mikloš.

I. Mikloš, poslanec: Pán minister, mne je to ľúto, že tomu nerozumiete alebo nechcete rozumieť, ale je to štandardná akcionárska zmluva, aká sa podpisuje pri vstupe strategického investora do podniku. Pretože my sme chceli, my sme hľadali strategického investora, pretože my sme od neho chceli, aby mal manažérsku kontrolu nad podnikom. Veď preto sme ho hľadali, že sme presvedčení, preto sme ho hľadali. Nie je to v rozpore ani s ústavou, ako tvrdíte, a to som vám vysvetlil. A keď vám chýbalo, že som nehovoril dnes, že som málo dnes hovoril k SPP, neviem, či ste si všimli, že ja som už mal jedno vystúpenie za klub SDKÚ. Hovoril som dosť dlho a hovoril som len o privatizácii SPP a tam som napríklad dokázal na základe zákonov, citovania zákona, citovania ústavy, že vaše tvrdenie, ktoré máte v správe, že to bolo v rozpore s ústavou a v rozpore so zákonmi, je nezmyslom. Je to nezmyslom preto, že Fond národného majetku nie je štátnym orgánom, ale dokonca ak by aj bol štátnym orgánom, tak v tejto súvislosti s podpisom zmluvy by nevystupoval vo verejnom záujme, a teda aj štát by mohol takúto zmluvu podpísať.

Teda tvrdím vám a opakujem vám, že tá akcionárska zmluva nie je v rozpore ani s ústavou, ani zákonom, ani so záujmami Slovenskej republiky a že tým, že sme hľadali a našli strategického investora - ktorý investor je už strategickejší ako Ruhrgas a Gaz de France práve v oblasti plynárenstva? -, tak to je, výrazom toho je, že tá zmluva je štandardná a že sú splnené všetky zákonné predpoklady a že sú obhájené všetky práva Slovenskej republiky.

Najlepšie to dokazuje fungovanie tohto podniku, ziskovosť tohto podniku, vývoj v jeho efektívnosti, príjmy do štátu aj z dane z príjmov, aj z dividend. Toto najlepšie dokazuje to, ako funguje teraz a porovnanie s tým, ako fungoval v minulosti. A citoval som vám zo správy OECD, ktorá to jasne pomenováva. Pomenováva šesť dôvodov, prečo si myslí OECD, že cena bola vysoká a že privatizácia bola uskutočnená v záujme Slovenskej republiky a podniku.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán Mikloš. Pani Žitňanská, vy s faktickou poznámkou?

L. Žitňanská, poslankyňa: Áno.

M. Číž, podpredseda NR SR: Lebo som uzatváral po pánovi Miklošovi, nevidel som žiadnu faktickú. Ale nech sa páči. Zapnite pani Žitňanskú.

L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ak som to správne pochopila, tak kvórum na niektoré rozhodovanie je vyššie ako 51 %, je stanovené 52 %. To znamená, že, samozrejme, 51-percentný akcionár má svojich 51 % hlasov. Tie mu však nestačia na to, aby sám presadil niektoré rozhodnutia, to znamená, že sa musí dohodnúť so 49-percentným akcionárom, kto bude generálny riaditeľ. Na niektoré rozhodnutia sa potrebuje dohodnúť so 49-percentným akcionárom. Nemôže o tom sám rozhodnúť. - Na niektoré rozhodnutia treba 90 hlasov. (Smiech v sále a potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, sledujem aj pán poslanec Mečiar. Má slovo. Poprosím techniku, keď uzavriem možnosť prihlásiť sa s faktickou, poprosím vypnúť možnosť, aby sa poslanci hlásili.

Prepáčte, pán Mečiar, máte slovo.

V. Mečiar, poslanec: Ja už prosím, aby sa toľko neklamalo. To nie je otázka akého investora strategického chceli. Zákon hovorí 49 %, uznesenie vlády hovorí 49 % a 49 % znamená v práve nakladať s vecou len 49 %. Ale vy ste preniesli 2 %, ktoré sú kľúčové pre rozhodovanie v práve nakladať s vecou, zmluvou na toho, kto to nekupoval. Ten si za tie 2 % nezaplatil. To bol darček v rozpore s právom, v rozpore so zákonom, v rozpore s uznesením vlády, ktorý ako konštrukciu vyrobil Ivan Mikloš, tichú podporu Mikuláš Dzurinda a realizoval minister hospodárstva Harach spolu so šéfom privatizácie Huňorom na Fonde národného majetku a ešte jedným členom privatizačného majetku. Prestaňte klamať.

Vy ste mohli len do 49 %, túto hranicu vedome porušili, zákon porušili, uznesenie vlády porušili, ekonomicky konali protiprávne a dneska je otázka vynútiteľnosti tohto rozhodnutia aj z hľadiska výkonu, aj z hľadiska práva vrátiť späť na hranicu 49 %. To nie je predsa možné, aby som ja kúpil 49 % a rozhodoval o 51 %. A tomu druhému, čo formálne má 51 %, zostáva fakticky len 49 %. To je jeden z podvodov, ktorý bol v privatizácii plynu urobený. Práve toto. A ohlasoval ho pán Mikloš vtedy verejne vo všetkých médiách.

Tých podvodov je tam ešte viacej. Ale som tam ako trinástka, čítam, už jedenástka, takže sa pobavíme. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky - pán minister.

Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva SR: Škoda, že pán Mikloš odišiel, lebo chcel som mu už konečne povedať, ako je to aj s tou ekonomickou efektívnosťou toho SPP, lebo stále tu používame argument, ako dobre sa riadi tá spoločnosť. Ja poviem pár čísiel.

V roku, budem hovoriť 1999, kedy sa išlo alebo rozhodlo o privatizácii. Množstvo prepraveného plynu 88,3 mld. metra kubického, v roku 2006 len 73,8 mld. metra kubického. O 15 mld. menej, čo je vlastne konzumácia Čiech a Slovenska dokopy, čiže o 15 mld. to kleslo. To je zlaté vajce, ale tam vám to kleslo. Takisto distribúcia, predaj na Slovensku v roku 1999 7 mld., v roku 2006 už len 6,3 mld.

Ďalej ako je to s tým obohacovaním toho majetku, zveľaďovaním majetku. Každý, kto robil v prevádzke, vie, že majetok sa zveľaďuje na základe údržby a na základe investičných prostriedkov. Tak v tom roku, keď sa rozhodlo o privatizácii, boli investície, ešte keď štát o tom rozhodoval, 6,5 mld. korún za rok, ale už v roku 2005 boli len 2,8 mld. Čiže o čom to hovoríte, čo zveľaďujete? Za chvíľu nás čaká obrovský problém, čo urobíme s poruchovosťou plynárenského vedenia.

Ako sa k tomu zisku došlo? Tak mám tu ceny. V roku 1999 bola cena pre domácnosti za kubík plynu 3 koruny, v roku 2006 12 korún 225 haliera, vyše 4-krát vyššie. Veľkoodberatelia... (Potlesk.) Veľkoodberatelia mali cenu 3,58, už v roku 2005, bohužiaľ, od 1. 10. 2006 už sú zmluvne, neviem, ale posledne dokumentovaná cena za rok 2005 bola 7 korún 62 halierov.

Prosím vás, takto vie riadiť každý. Nič nedať do investícií, nič nedať do údržby, štvornásobne zvýšiť cenu a podržať si monopolné postavenie na trhu. To vie riadiť aj hlúpy. Na to nepotrebuje mať ekonomické vzdelanie. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán Miššík, nemôžem už s faktickou, pán minister už reagoval na faktické poznámky. Ospravedlňujem sa, samozrejme, pri najbližšej príležitosti. Takže v rozprave teraz pokračuje pán poslanec Pavlis a pripraví sa pán poslanec Mamojka.

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť vecný. Myslím, že tu už bolo dosť zahmlievania a pomaly toľko hmly, že na seba nevidíme. Mottom môjho vystúpenia je konštatácia, že rozsah manipulácie s hodnotou SPP bol potvrdený až po privatizácii. Vo svojom vystúpení sa budem predovšetkým zaoberať uvedenou problematikou s cieľom bližšie ozrejmiť a vyargumentovať citované tvrdenie.

Podľa zámeru a postupu privatizácie SPP, š. p., vzatého na vedomie uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2000 č. 1017, aktíva podniku vo výške 86,1 mld. sú kryté vlastnými zdrojmi vo výške 57,5 mld., cudzími zdrojmi vo výške 24,3 mld. a ostatnými pasívami vo výške 4,3 mld. Po prepočte počiatočných stavov aktív a pasív z položiek vlastného imania akciovej spoločnosti by vzniklo základné imanie vo výške 52,5 mld. a rezervný fond 5,2 mld., ktorý by tvoril 10 % základného imania. Zo začiatku to bude o pár číslach, ale potom budem konkrétny a vecný.

Jednalo sa o stanovenie hodnoty podľa účtovných postupov. Skutočne došlo len k vypočítaniu rozdielu aktív a pasív bez zohľadnenia tzv. bonity podniku, a to i napriek tomu, že podľa zámeru a postupu privatizácie trhovú hodnotu SPP, š. p., zvyšovali i nasledujúce aspekty:

- monopolné postavenie SPP v distribúcii trhu zemného plynu v Slovenskej republike,

- geografické postavenie SPP ako hlavného prepravcu zemného plynu z Ruskej federácie do západnej Európy,

- dlhodobosť uzavretých kontraktov na zdroje plynu a tranzitnú prepravu, ako aj

- majoritné podkapitálové postavenie spoločnosti Nafta, a. s., Gbely.

Na zjavné chyby v stanovení hodnoty spoločnosti poukazovali už vtedy viacerí poslanci opozície pri prerokovaní zámeru v pléne Národnej rady. V rozsahu 52,2 mld. Sk bolo zapísané do obchodného registra základné imanie pri založení Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., ešte pred predajom 49 % akcií. Rovnaké základné imanie sa uvádza aj v zmluve o kúpe a predaji akcií z 18. 3. 2002. Zmluva ďalej používa pojem východiskový čistý kapitál, ktorý znamená 53,6 mld. Opäť sa jedná o stanovenie hodnoty podľa účtovných postupov. Čistý vlastný kapitál pri uzatvorení zmluvy mal byť rozhodujúci pre určenie výšky kúpnej ceny a mala ho stanoviť audítorská spoločnosť. Podľa čl. III zmluvy o kúpe a predaji akcií "kúpna cena akcií vo výške 2,7 mld. dolárov sa zvýši, ak nastane prípad, že čistý vlastný kapitál pri uzatvorení zmluvy bude vyšší ako východiskový kapitál 53,6 mld. Sk".

Čo hovorí predmetná správa o stanovení konečnej hodnoty čistého kapitálu rozhodujúceho pre dorovnanie kúpnej ceny? Na základe podmienok zmluvy o predaji SPP bola kúpna cena za 49-percentný podiel v SPP upravená tak, aby zohľadnila zmeny čistého vlastného imania SPP v období medzi koncom roku 2001 a ukončením transakcie predaja a zaplatenia 2,7 mld. amerických dolárov. Deloite & Touche stanovil finálne čisté vlastné imanie vyššie oproti stavu definovanému v zmluve o 5,8 mld. Sk viac. Z toho dôvodu došlo k úprave kúpnej ceny o 65 017-tis. amerických dolárov v prospech predávajúceho. Táto úhrada bola v prospech Fondu národného majetku v Národnej banke. Podľa terminológie používania v zmluve východiskový čistý kapitál 53,6 mld. korún bol vyšší o 5,8 mld. korún. To znamená, celková hodnota, z ktorej sa počíta kúpna cena, činila zaokrúhlene 59,5 mld. korún.

To boli hrubé fakty a čísla. Pri diskusii o otázke, či kúpna cena za predané akcie bola primeraná alebo nízka, je nutné vychádzať z odpovede na otázku, či výška základného imania spoločnosti 52,2 mld., výška východiskového čistého kapitálu 53,6 mld. a hodnota čistého vlastného kapitálu pri uzatvorení zmluvy boli správne alebo účelové. Bolo treba byť trpezlivý, lebo pravda o skutočnej hodnote majetku SPP raz musela vyjsť najavo.

A existovali k tomu tri dôvody. Predpisy Európskeho spoločenstva Európskej únie vyžadovali oddelenie prepravy a distribúcie plynu od ostatných činností v plynárenstve. Jedná sa o rovnaký prípad, ako to bolo v telekomunikačnej alebo elektroenegetickej oblasti. Naplnenie uvedených požiadaviek predpokladalo založenie samostatných právnych subjektov pre oblasť prepravy a distribúcie plynu. Pri stanovení hodnoty ich majetku už nebolo možné narábať so zázračnými účtovnými postupmi, ale podľa § 59a Obchodného zákonníka hodnota predmetu zmluvy musela byť určená znaleckým posudkom.

V roku 2006 Slovenský plynárenský priemysel, a. s., skutočne založil dve dcérske spoločnosti: SPP preprava, a. s., a SPP distribúcia, a. s. Tým došlo k procesu oddelenia majetku podieľajúceho sa na preprave a distribúcii zemného plynu a stanovení jeho hodnoty na základe znaleckých posudkov, čo bolo zároveň dôvodom, aby pravda o skutočnej hodnote SPP, a. s., prvýkrát vyšla najavo. V roku 2006 už účtovná hodnota SPP, a. s., vychádzala z privatizovaného spôsobu od hodnotenia zohľadňujúca odpisy a ďalšie roky vyradenia majetku a predstavovala hodnotu 41,6 mld. Sk a bola následne rozdelená. SPP distribúcia 21,3 mld. korún, SPP preprava 211 mil. korún, zvyšok SPP ako matka, a. s., 20 mld.

Následne podľa sedemnástich znaleckých posudkov vyhotovených Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline pod číslami 52/2006 až 68/2006 spomenutá účtovná hodnota SPP distribúcia, a. s., vo výške 21,3 mld. Sk v skutočnosti predstavovalo 81,4 mld. Sk, čo samo osebe predstavovalo vyššiu hodnotu ako hodnota celej materskej spoločnosti v dobe predaja 49 % akcií.

Rovnako účtovná hodnota SPP preprava, a. s., vo výške 211 mil. korún v skutočnosti predstavovalo hodnotu 0,9 mld. Sk. A nakoniec účtovná hodnota zvyšku majetku v materskej spoločnosti SPP, a. s., vo výške 20 mld. Sk v skutočnosti predstavovalo hodnotu 86,4 mld. Sk. Neuveriteľné! Celková hodnota Slovenského plynárenského priemyslu bola spolu 168,7 mld. Sk.

Vážené kolegyne a kolegovia, nie 52,2 mld. Sk základné imanie spoločnosti pri jej založení, nie čistý konsolidovaný vlastný kapitál 53,6 mld. korún pri predaji 49 % akcií, nie čistý vlastný kapitál pri uzatvorení zmluvy 59,5 mld. korún, ale hodnota 168,7 mld. korún bola hodnota SPP.

Na prekonanie nepravdy o hodnote SPP existoval aj ďalší dôvod. Určenie nízkej hodnoty pri založení spoločnosti a nasledovne pri predaji 49 % akcií neskôr už nevyhovovalo pri cenotvorbe regulovaných činností v plynárenstve. Bol záujem premietať do cien aj inú hodnotu odpisov. Uvedený niekoľkonásobný nárast hodnoty Slovenského plynárenského priemyslu prekvapil aj bývalé vedenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Aj v daňovej oblasti nevyhovovalo umelé podhodnotenie stavu majetku. Po dobrej kúpnej cene bol záujem odpisovať ináč, výhodnejšie. Je zaujímavé, že k odhaleniu skutočnej hodnoty slovenského plynárenského monopolu došlo práve na základe znaleckých posudkov vypracovaných z podnetu SPP, a. s., v čase, keď v jej orgánoch pôsobili zástupcovia terajšej opozície.

Chvíľu sa budem ešte zaoberať jednou témou: súladom alebo nesúladom s konečnou podobou privatizácie 49 % akcií so zámerom a postupom privatizácie SPP, š. p., vzatým na vedomie uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2000.

Podľa vládneho zámeru náš trh aj po jeho otvorení musí byť schopný zabezpečiť ekonomicky efektívne zásobovanie plynom, aby každý obyvateľ dostával plyn za najnižšiu možnú cenu, ničím nedeformovanú cenu. V skutočnosti však každoročne zvyšovanie cien plynu malo zarobiť aj na dlhodobé tunelovanie SPP niekoľko rokov za sebou zisťované a prezentované Slovenskou informačnou službou. Zámer a postup privatizácie na rozdiel od jej praktickej realizácie predpokladal zaistenie maximálnych zdrojov príjmov do štátnej pokladne, využitie ktorých malo výrazne napomôcť riešeniu mnohých ekonomických a sociálnych problémov spoločnosti, napríklad na rozvoj bytovej výstavby alebo vo verejnej doprave. Spôsob a výška stanovenia hodnoty podniku a z nej vychádzajúca cena predávaných akcií hovorí jasne, avšak o niečom inom. Konečná podoba privatizácie nepriniesla vládou predpokladanú diverzifikáciu zdrojov, formovanie konkurenčného prostredia, ponechanie majority štátu, zabezpečenie strategických pozícií štátu, najmä v oblasti distribúcie a skladovania plynu. Ale naopak, protizákonnú stratu tzv. manažérskych práv. Praktická realizácia predaja 49 % akcií v žiadnom prípade nebola v súlade so zámerom a postupom privatizácie vzatým na vedomie s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2000.

Na záver už len jedna poznámka. Ak nastane problematická privatizácia podniku, je vhodné si položiť tri otázky. Kto, pre koho a začo to urobil?

Pán predseda, dovoľte mi v súvislosti s mojím vystúpením, aby som predložil ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý som už predložil včera. V súlade s doteraz uvedenými faktami predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu.

V prvom v časti B navrhujem nové písmeno konštatujúce pochybenie a dôsledky nesprávneho určenia hodnoty Slovenského plynárenského priemyslu. Navrhované písmeno g) znie: "g) pochybenie pri stanovení hodnoty SPP, a. s., vo výške cca 100 mld. Sk, v dôsledku čoho bola cena predávaných akcií výrazne podhodnotená".

V druhom návrhu navrhujem doplniť bod konštatujúci rozpor procesu a hlavne výsledkov predaja 49 % akcií so zámerom a postupom privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., tak, ako bol prerokovaný a odsúhlasený v Národnej rade Slovenskej republiky. Navrhované vložené písmeno znie: "rozpor so zámerom a postupom privatizácie SPP, š. p., vzatý na vedomie uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. septembra 2000 č. 1017".

Zároveň si vás dovolím poprosiť o podporu pri hlasovaní. Ďakujem.