M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa nehlási nikto.

A preto dávam slovo ďalšiemu a poslednému prihlásenému do rozpravy pánovi spravodajcovi Danielovi Lipšicovi. Nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Pán predseda, ďakujem. Budem mať aj ja jeden pozmeňujúci návrh, ale oveľa stručnejší. Ale musím povedať, že to, čo tu urobil pán poslanec Dubravay, napriek tomu, že je to jeho právo, nepovažujem za vhodný postup legislatívneho procesu. Vlastne prečítal nám aj pri predchádzajúcom zákone pozmeňujúci návrh na päť strán. Samotná novela má dvanásť strán.

Čiže, navrhujem, pán predsedajúci, aby sa to mohlo vrátiť do výboru. Ja neviem posúdiť v tomto okamihu, sú to technické návrhy, či sú v poriadku, nie sú v poriadku. Nepovažujem za vhodné takýmto spôsobom dotvárať legislatívu. Viem, že to máte zrejme z ministerstva spravodlivosti, pán kolega, ale neviem potom, prečo to nebolo vo výbore aspoň. Ja chápem, naozaj, že sme to robili aj my, že bolo potrebné niečo doplniť v priebehu druhého čítania, ale vo výbore sa to robilo, pokiaľ sa dalo. A robilo sa aj v pléne, ale nie teda polovica zákona. Nie polovica zákona, že sa polovica zákona na pléne vlastne obsahovo zmení. Aj napriek tomu, že tam nie sú nejaké sporné, zrejme politicky sporné veci. Proste, naozaj sa robí legislatívna činnosť tohto parlamentu, keď bola na dva mínus v minulosti, tak teraz je na 4.

Nie, pán vicepremiér? Na 3 mínus? Tak 3 mínus. Proste, nie je to naozaj dobré podľa mojej mienky. A preto navrhujem, aby sme mali aspoň čas si to prečítať a posúdiť. (Nezrozumiteľné hlasy z pléna.) Prosím? No. Mám jeden pozmeňujúci návrh, ale oveľa stručnejší, jednovetný.

"V čl. 1 sa vypúšťa bod 45."

Ide o vypustenie bodu, ktorý vypúšťa § 82 z návrhu a § 82 umožňuje vytvoriť osobitný oddiel. Zatiaľ tento osobitný oddiel síce nebol vytvorený, ale myslím si, že možnosť jeho vytvorenia ponechať v zákone je správna. Čo je to osobitný oddiel? Osobitný oddiel je oddiel, kam môžu byť umiestňovaní tzv. spolupracujúci obvinení, keď už sú odsúdení.

Musím povedať, že práve inštitút korunných svedkov - spolupracujúcich obvinených sa po jeho zavedení v roku 2003 mimoriadne osvedčil pri odhaľovaní organizovanej kriminality. Spomeniem skôr taký klasický príklad kauza kyselinári. To bola kauza, kde bez korunných svedkov by nebolo možné postaviť obvinených pred súd a odsúdiť ich. Neboli žiadne mŕtve telá. Bolo potrebné naozaj využiť spoluprácu človeka, ktorý bol v prostredí organizovaného zločinu. Organizovaný zločin sa koniec koncov inak veľmi odhaľovať nedá. Málokto bezúhonný vie vypovedať o aktivitách organizovaného zločinu, lebo ich nepozná.

V Taliansku sa mimoriadne osvedčila možnosť týchto osobitných oddielov, kde je, kde môže byť miernejší režim, čo je motivujúce pre spoluprácu s justíciou spolupracujúcich obvinených. Čiže, napriek, opakujem, je možnosť v zákone takýto oddiel zriadiť. Je to vec rezortu spravodlivosti, ale myslím si, že by bolo dobré takúto možnosť v zákone ponechať. A teda preto navrhujem vypustiť bod 45, ktorým sa vypúšťa zo zákona § 82.

Ďakujem, pán predsedajúci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán navrhovateľ, ak chcete túto požiadavku uplatniť vo vzťahu k prerokovaniu, tak to treba cez procedurálny návrh. (Hlas z pléna: Áno. Možno.) Môžete v záverečnom slove.

Poprosím teraz o pokoj s tým, že pán spravodajca bol posledný prihlásený do rozpravy.

S faktickými poznámkami nie je nikto prihlásený. Ukončím rozpravu k tomuto. Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete využiť právo záverečného slova. Nie.

Pán spravodajca, zrejme áno, nech sa páči.

D. Lipšic, poslanec: Ja by som dal procedurálny návrh, aby sme sa vrátili do výboru s tým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Dubravaya. Dúfam, že on nebude sporný, ale aby sme naozaj možno predišli eventuálnemu vetu prezidenta, keby nebol súladný s návrhom novely zákona a aby sme nemuseli hlasovať jednu hodinu o tom.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme o ňom hlasovať, ak bude akceptovaný procedurálny návrh pána poslanca Lipšica, popoludní.

V súlade so schváleným programom nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 474 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 474a.

Dávam teraz slovo podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, taktiež v znení neskorších predpisov, tlač 474.

Vládny návrh druhej novely antidiskriminačného zákona bol pripravený z viacerých dôvodov. Predovšetkým išlo o povinnosť Slovenskej republiky transponovať do svojho právneho poriadku, do 21. decembra 2007, Smernicu Rady 2004/113 Európskeho spoločenstva o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a vysporiadať sa s niektorými opakovanými námietkami Európskej komisie, najmä reagovať aj na ďalšie formálne oznámenie, ktoré Komisia Európskych spoločenstiev zaslala Slovenskej republike dňa 27. 6. 2007 a ktorým začala konanie o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 tejto zmluvy. V dôsledku tejto skutočnosti hrozí podanie žaloby proti Slovenskej republike na Súdny dvor Európskeho spoločenstva, následne aj uloženie finančnej sankcie.

Chcel by som vás, ctené pani poslankyne, ctení páni poslanci, informovať, že pokiaľ ide o 21. december, ja som negocioval veci aj v Európskej komisii s tým, že sme zahájili alebo začali sme tento proces v prvom čítaní a tým pádom aj Európska komisia akceptuje tento priebeh s tým presunom, resp. predĺžením tohto termínu.

Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je rozšírenie ochrany pred diskrimináciou. Preto sa navrhujú aj zmeny v systematike zákona v spojení s úpravou viacerých jeho ustanovení. Navrhované zmeny by mali prispieť aj k zvýšeniu právnej istoty občanov, podotýkam, občanov stále Slovenskej republiky. V druhej novelizácii antidiskriminačného zákona bola pozornosť zameraná okrem zapracovania ustanovení Smernice Rady č. 2004/113 Európskeho spoločenstva do slovenského právneho poriadku predovšetkým na úpravu definície sexuálneho obťažovania, rozšírenia ochrany pred diskrimináciou z jednotlivých dôvodov na všetky oblasti určené zákonom, samozrejme, aj smernicami, ďalej úpravu možnosti prijímať dočasné vyrovnávacie opatrenia, spresnenie niektorých aspektov procesnej stránky ochrany pred diskrimináciou. Ide najmä o zastupovanie v konaní v diskriminačných veciach. A, samozrejme, aj na snahu o nové, prehľadnejšie a systematickejšie usporiadanie obsahu antidiskriminačného zákona.

Ako vidíte, tento proces nie je nikdy uzavretý, je otvorený a ja som presvedčený, že Európska komisia, Európske spoločenstvo bude reagovať na výzvy doby a na nové veci a zrejme budú ďalšie v budúcnosti vylepšenia tohto tzv. antidiskriminačného zákona. Koncepcia tzv. dočasných vyrovnávacích opatrení bola pripravená v súlade s medzinárodnou právnou úpravou a ešte teraz som niektoré veci konzultoval s Radou Európy a niektoré veci sme si ujasňovali cez naše predsedníctvo, ako významným prameňom práva v oblasti antidiskriminácie. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že pokiaľ tieto opatrenia zamerané na vyrovnávanie príležitostí spĺňajú podmienky stanovené týmto návrhom, nejde o diskrimináciu ostatného obyvateľstva. Ide tu predovšetkým naozaj o vytvorenie v tých oblastiach, ktoré navrhujeme, rovnosti príležitostí a šance pre každého, to znamená, pre každého občana. Pri zavedení dočasných vyrovnávacích opatrení v zmysle tohto návrhu totiž nejde o zlepšovanie postavenia jednej skupiny na úkor druhej skupiny, ale o vyrovnávanie ich príležitostí, ako som aj v predchádzajúcej vete spomenul, s cieľom dosiahnuť skutočnú rovnosť, ktorá musí existovať pri realizácii ľudských práv a slobôd.

Navrhovaná novela zároveň spresňuje a rozširuje aj pôsobnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva ako nezávislej inštitúcie na presadzovanie a poskytovanie ochrany pred diskrimináciou. Podľa novej právnej úpravy bude stredisko oprávnené vykonávať aj tzv. nezávislé zisťovania týkajúce sa diskriminácie a vypracúvať a uverejňovať správy a odporúčania o otázkach súvisiacich s diskrimináciou. Správa o dodržiavaní ľudských práv, ktorú je stredisko každoročne povinné vypracovať a zverejniť, bude na základe požiadavky transponovanej smernice odteraz musieť obsahovať aj osobitnú časť venovanú výslovne problematike dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania. Na novelizácii pracovala medzirezortná komisia zložená zo zástupcov jednotlivých rezortov, zástupcov už menovaného Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Národnej banky Slovenska, Slovenskej asociácie poisťovní a zástupkyne či členky reprezentujúcej verejnosť.

Ctené dámy, vážení páni, z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať o schválenie tejto novely, tzv. antidiskriminačného zákona a vytvorenia nových, kvalitatívne lepších podmienok v tejto oblasti na Slovensku v spojitosti a s vyváženosťou podobných zákonov, ktoré prijímajú predovšetkým štáty Európskej únie.

Ďakujem veľmi pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Teraz prosím pána predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, pána poslanca Nagya, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

Predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 11. decembra 2007 č. 657 pridelila na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru.

Určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie. Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výboru, sú uvedené v časti IV spoločnej správy, gestorský výbor navrhuje hlasovať o nich spoločne s odporúčaním schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 116 z 29. januára 2008.

Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu a do rozpravy sa hlásim ako prvý.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášky. Takže, kto sa chce prihlásiť ešte okrem vás, páni poslanci Lipšic a pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Pán spravodajca, nech sa páči, samozrejme, ako prvý, máte prednosť.

L. Nagy, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže ide o veľmi významný zákon a veľmi významnú novelu doteraz existujúceho právneho stavu, dopredu vám chcem povedať, že trošku budem obšírnejšie a dlhšie argumentovať v prospech tejto novely, prípadne aj v prospech jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý potom na záver svojho vystúpenia aj predložím.

Diskriminácia, vážené kolegyne, vážení kolegovia, môže mať rôzne podoby. Môže sa prejavovať ako porušenie zákona, ktorého následkom býva upieranie práv jednotlivcov, napríklad v oblasti vzdelávania, bývania, pracovného uplatnenia, poskytovania služieb, zdravotnej starostlivosti alebo sociálnej ochrany. Diskriminácia však môže prameniť aj z dodržiavania zákona, ktorý sám osebe porušuje princíp rovnosti.

Diskriminácia je v spoločnosti často veľmi hlboko zakorenená a nezriedka sa v prípade jej výskytu nepodarí nájsť konkrétnych vinníkov. Často preniká do mnohých sfér života spoločnosti, dokonca sa mnohokrát stáva, že ani jej samotné obete si jej existenciu celkom neuvedomujú. Obete diskriminácie často patria k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. Iniciovanie súdneho alebo iného konania pre nich predstavuje neriešiteľný problém. Preto sa v poslednom čase aj v súvislosti s antidiskriminačnou politikou Európskej únie často hovorí o tom, že štáty sa nemôžu spoliehať len na skutočnosť, že v ich legislatíve je diskriminácia zakázaná, že sú v nej zakotvené právne prostriedky ochrany, ktoré jednotlivci môžu použiť. Dôraz sa začína klásť na to, aby štáty prevzali iniciatívu a preventívne pôsobili na všetky sféry života spoločnosti, ktorých diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie predstavuje vážnu prekážku.

Základný rámec, ktorý na Slovensku zakotvuje princíp rovnosti a zákazu diskriminácie, predstavuje Ústava Slovenskej republiky. Ústava v čl. 12 stanovuje, že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Tiež hovorí, že základné práva a slobody na území Slovenskej republiky sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. A nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Ako vidno z tejto formulácie, iné postavenie, výpočet dôvodov na závery, ktorých nemožno nikoho poškodzovať, zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, nie je uzavretý a teda existuje, pardon, a teda neexistuje nijaký dôvod, prečo diskriminácia nemala byť zakázaná napríklad aj z dôvodu zdravotného postihnutia, veku či sexuálnej orientácie. Slovenská republika navyše je signatárom medzinárodných dohovorov, čím sa zaviazala rešpektovať princíp rovnosti všetkých ľudí a zákaz diskriminácie tak, ako ich zakotvujú tieto dokumenty.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo všeobecnosti však treba povedať, že hoci je súčasná právna úprava relatívne komplexná, nepoužíva rovnaký meter pre všetkých, ktorí by nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknutí. Napriek zakotveniu princípu rovnosti a zákazu diskriminácie v mnohých vnútroštátnych aj medzinárodných dokumentoch si všetci ľudia v reálnom živote nie sú rovní. Často sa stretávame s prejavmi, ktoré niektorým ľuďom bránia žiť život podľa vlastných predstáv a ktorým v porovnaní s ostatnými bránia plnohodnotne využívať svoj ľudský potenciál. Títo jednotlivci sú obmedzovaní vo svojich právach v rôznych oblastiach života. V zamestnaní napríklad tým, že im nie sú sprístupnené určité povolania alebo pracovné pozície, prípadne tým, že sú odmeňovaní nižšou mzdou, než ich kolegovia alebo ich kolegyne, ktoré vykonávajú rovnakú prácu. V škole napríklad tým, že im je venovaná menšia pozornosť a starostlivosť ako zvyšku triedy alebo aj tým, že sa do niektorých vzdelávacích inštitúcií ani nedostanú. V prístupe k službám napríklad tým, že ich v niektorých obchodoch alebo reštauráciách odmietnu obslúžiť alebo im do nich dokonca nie je umožnené vstúpiť. Spomínané prejavy sú väčšinou podmienené iracionálnymi dôvodmi a zväčša sa týkajú vlastností alebo daností, za ktoré dotknutí jedinci ani nemôžu. Tieto prejavy často prenikajú do najzraniteľnejších osobných sfér jednotlivcov a nezriedka poškodzujú ich ľudskú dôstojnosť. Jednoducho, ide o prejavy diskriminácie.

Porušením zásady rovnakého zaobchádzania sú aj prípady, kedy povinné osoby nevyvinú dostatočné úsilie na to, aby k diskriminácii nedochádzalo. Napríklad nevytvoria na svojich pracoviskách kódex správania, ktorým by sa mali riadiť všetci zamestnanci a zamestnankyne a ktorý by mal dôsledne vyžadovať dodržanie zásady rovnakého zaobchádzania aj medzi zamestnancami navzájom. A toto dodržiavanie sa opomína veľmi často aj vytváraním mechanizmov. Napríklad nevytvoria zdravotne postihnutým zamestnancom a zamestnankyniam vhodné pracovné podmienky, hoci by to bolo v ich možnostiach. Čo sa týka všeobecne záväznej legislatívy Slovenskej republiky, pomerne dobrá ochrana pre prípady porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je garantovaná súčasným antidiskriminačným zákonom a v nadväznosti na tento zákon aj niektorými ďalšími zákonmi. Výhodou, ale, musím povedať, že aj nevýhodou tejto ochrany je veľmi široký rozsah pojmu zásady alebo zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá nespočíva len v zákaze diskriminácie, ale aj v konaní, ktoré je v súlade s dobrými mravmi a tiež v preventívnom konaní povinných osôb.

Napriek tomuto relatívne pozitívnemu stavu teraz pristupujeme k ďalšej novele antidiskriminačného zákona a to preto, aby sme zabezpečili ešte lepší komfort pred diskrimináciou ako doteraz a odstránili existujúce bariéry, ktoré sú v ceste k zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania. A nemôžem zamlčať ani ďalší pádny dôvod, o ktorom hovoril už aj pán podpredseda vlády pri svojom úvodnom prejave. Ide o dôvod, že doterajšie nedostatočné transponovanie platných smerníc Európskej únie v tejto oblasti je neustále vytýkané Slovenskej republike. V dôvodovej správe k návrhu sú jasne dokumentované výhrady Komisie Európskych spoločenstiev, preto sa k nemu nebudem vracať. S ich kritikou, však musím povedať, že súhlasím a stotožňujem sa. Existuje však pre nás, pre Slovenskú republiku jediné ospravedlnenie, prečo nebola transpozícia dokonalejšia. Ide o to, že slovenský parlament len horko-ťažko prijímal existujúcu podobu zákona v roku 2004 a nebolo jednoduché prelomiť vtedy existujúci tradicionalizmus v myslení.

A teraz k samotnej novele. Ktoré sú tie najvýznamnejšie zmeny, ktoré sa navrhujú oproti súčasnému zneniu zákona? Ja sa sústredím iba na štyri oblasti.

Prvá oblasť sa týka toho, že zákon výrazne rozširuje okruh dôvodov, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. Ide o novú definíciu § 2 ods. 1 a pre zdôraznenie významu tejto novely, dovoľte, aby som to aj odcitoval: "Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia."

Za veľmi dôležité považujem rozširujúce definície niektorých dôvodov diskriminácie, napríklad ide o vieru, o zdravotné postihnutie, ktoré sa už nebudú uplatňovať len v niektorých oblastiach, ale budú platiť plošne, teda generálne pre všetky oblasti upravované antidiskriminačným zákonom oproti prechádzajúcemu stavu. Podobne budú napríklad poskytovatelia tovarov a služieb povinní dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania aj vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím, či k ľuďom, ktorých vek býva často príčinou znevýhodnenia. Bude to napríklad okrem iného znamenať aj to, že ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciu už nebudú chránení len v pracovnoprávnych a v niektorých ďalších vzťahoch, ale aj v oblasti prístupu k tovarom a službám, či v oblasti vzdelávania. To je tá prvá oblasť, ktorú by som chcel osobitne vyzdvihnúť.

Druhá oblasť, pozitívum vidím aj v tom, že návrh zákona počíta so zvýšením ochrany osôb pred obťažovaním. Keďže súčasné zákonné ustanovenie sa dopĺňa a je vyslovený zákaz sexuálneho obťažovania, ktorý naša legislatíva dosiaľ neobsahovala.

Po tretie novela tiež zjednodušuje mechanizmus dokazovania prípadov diskriminácie pred súdmi a rozšíri možnosť zastupovania obetí diskriminácie mimovládnymi organizáciami, či Slovenským národným strediskom pre ľudské práva. Antidiskriminačný zákon nestanovuje však sankcie, iba osobitný typ konania, v ktorom sa možno domáhať ochrany pred diskrimináciou súdnou cestou. Napríklad navrhovateľ môže žiadať, ako je to v zákone, aby subjekt s diskrimináciou prestal, aby napravil protiprávny stav, prípadne, aby doplatil rozdiel v mzde, ak sa nerovnaká mzda vypláca v rozpore so zákonom a tak isto môže žiadať ospravedlnenie.

Napokon štvrtá oblasť. Významnou zmenou v navrhovanej novele je aj možnosť prijímania tzv. vyrovnávacích opatrení. Ich účelom je dočasné odstránenie znevýhodnení, ktorým trpia ľudia pre svoju príslušnosť k národnostnej menšine, či pre rasový alebo etnický pôvod. Vyrovnávacie opatrenia môžu tiež pomôcť ľuďom diskriminovaným z dôvodu pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia. Cieľom vyrovnávacích opatrení je zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi. Tieto opatrenia by spočívali napríklad v podpore príslušníkov a príslušníčok znevýhodnených skupín v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, kultúry či prístupu k službám. Teda možnosť prijímať vyrovnávacie opatrenia na základe pohlavia, veku, zdravotného postihnutia, rasy a etnicity bude veľmi dôležitou zmenou, ak bude prijatý tento zákon v tejto podobe.

Niekedy sa pozitívna diskriminácia však používa v nesprávnych kontextoch. Pozitívna diskriminácia je niečo, čo zvýhodňuje niektoré skupiny a iné znevýhodňuje, ale nám nejde o takéto chápanie vyrovnávacích opatrení. V našom prípade pôjde o dočasné vyrovnávacie opatrenia, kde pôjde o zvýhodňovanie v súčasnosti znevýhodnených jednotlivcov a skupín a dať im rovnaké príležitosti v porovnaní s ostatnými. Takým príkladom by mohlo byť zvyšovanie záujmu znevýhodnených skupín o vzdelanie, o zdravotnú starostlivosť či o kultúru alebo vytváranie príležitostí, aby sa mohli zúčastňovať na vzdelávaní alebo sa uchádzať o pracovné miesta. A tieto opatrenia budú veľmi prísne kontrolované a tak isto podmienky, za ktorých by mohli byť prijímané, budú veľmi prísne a to preto, lebo existuje rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý predchádzajúcej podobe tohto zákona vytýkal práve problém absencie presnej definície oblastí, ktorých sa má týkať, ktorého sa majú týkať vyrovnávacie opatrenia a tiež kontrolných mechanizmov.

Na záver tejto časti mi dovoľte, aby som osobitne ocenil spôsob prípravy novely tohto zákona. Urobil som to už aj v prvom čítaní, ale keďže ide o taký precedens, ktorý je ojedinelý, dovoľte mi, aby som to zopakoval. Počas prípravy novely zákona boli do tejto prípravy zainteresované nielen tie útvary a subjekty štátnej správy, o ktorých hovoril podpredseda vlády pán Čaplovič, ale boli zainteresovaní aj predstavitelia mimovládnych organizácií, ktorí pracujú v tejto oblasti a starajú sa o antidiskriminačnú ochranu občanov. Chcem oceniť, že boli prizvaní a mohli svoje názory presadzovať, a čiastočne aj presadili, mimovládne organizácie, ako sú Občan a demokracia, mimovládna organizácia Muzeon, mimovládna organizácia Nadácia Milana Šimečku, ďalej Možnosť voľby, mimovládna organizácia Partner von Demokratic Change Slovakia, SFM, Ľudia proti rasizmu, Únia materských centier, Iniciatíva Inakosť, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, Záujmové združenia žien Aspekt, Inštitút pre verejné otázky a napokon aj Amnesty International. A došlo k vzácnej zhode, resp. k prijatiu aj zo strany súčasného predkladateľa týchto návrhov, ktoré sú už zapracované a obsiahnuté. Preto bol by som strašne nerád, keby v priebehu rozpravy došlo k takým zásahom zo strany poslancov a poslankýň Národnej rady, ktorí by túto vzácnu zhodu, ktorá je oceňovaná nielen doma, ale aj v medzinárodnom ohľade, narušili.

A napokon mi dovoľte, aby som predložil aj ja jeden pozmeňujúci návrh.

Tento návrh sa týka bodu 18 novely. "V § 8 a) ods. 1 v prvej vete sa za slová "štátnej správy" vkladá čiarka a slová "orgánmi územnej samosprávy, orgánmi záujmovej samosprávy, fyzickými osobami, nepodnikateľmi a právnickými osobami."."

Dovoľte mi, aby som túto zmenu, resp. návrh tejto zmeny aj odôvodnil. Z návrhu zákona nie je jasné, prečo toto jediné ustanovenie antidiskriminačného zákona má zásadne zredukovaný rozsah oprávnených osôb. Navrhujem preto, aby boli oprávnenými osobami aj orgány samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a fyzické a právnické osoby. Rozšírenie oprávnených osôb je kľúčové na to, aby dočasné vyrovnávacie opatrenia priniesli žiadaný cieľ, teda rovnosť príležitostí v praxi pre znevýhodnené skupiny v oblastiach pokrytých antidiskriminačným zákonom. Totiž úzko definovaný rozsah oprávnených osôb by mal významný dopad aj na možný rozsah týchto opatrení. Vzhľadom na to, vzhľadom na decentralizáciu verejnej správy sa mnohé kľúčové oblasti dostali do sféry pôsobnosti samospráv. Ide napríklad o oblasť sociálnych služieb, ide o oblasť školstva a podobne. Ak sa v týchto oblastiach má dosiahnuť pokrok v rovnakom zaobchádzaní, nie je možné ho dosiahnuť bez umožnenia samosprávam, aby realizovali vyrovnávacie opatrenia.

Slovenská republika má trhovú ekonomiku. Drvivá väčšina zamestnávateľov, ktorí majú reálnu možnosť vyrovnať šance znevýhodnených skupín k zamestnaniu, sú subjektmi súkromného práva. Obdobne možno konštatovať aj o oblasti vzdelávania, či prístupe k tovarom a službám. Neumožnenie prijímania dočasných vyrovnávacích opatrení subjektom súkromného práva takýmto spôsobom by podstatne znížili nádej, že koncepcia dočasných vyrovnávacích opatrení prinesie akúkoľvek pozitívnu zmenu v inklúzii znevýhodnených skupín.

A napokon, táto mnou navrhovaná zmena súvisí aj s problémom adresnosti a efektívnosti týchto opatrení. Ide o obce, školy, zamestnávateľov a podobne. Títo sú najbližšie k potenciálnym adresátkam a adresátom opatrení a poznajú ich problémy a potreby. A preto by vedeli tak prijímať opatrenia s vyššou mierou adresnosti a efektívnosti. Prax iných krajín v tejto oblasti poukazuje na potrebu rozšíriť oprávnené subjekty o osoby, ktoré sú ich adresátom a adresátkam bližšie než orgány štátnej správy.

Zúženým koncipovaním subjektov oprávneným na prijímanie vyrovnávacích opatrení sa vytvorí problém aj pri realizácii, resp. takýmto spôsobom bude ohrozená aj funkčnosť týchto opatrení. U orgánov štátnej správy, najmä ústredných orgánov je veľmi nízka pravdepodobnosť, že prijaté opatrenia sami aj zrealizujú. Takáto realizácia pravdepodobne nebude možná bez iných orgánov verejnej správy, právnických a fyzických osôb. Ak teda zákon, prijímanie, resp. realizáciu týchto opatrení povolí len orgánom štátnej správy, jednotlivé subjekty, ktoré by inak boli najpovolanejšie na realizáciu alebo spolurealizáciu týchto opatrení - ide teda, aby som zopakoval, o školy, o obce -, nebudú mať na ich realizáciu zákonné zmocnenie a teda tieto opatrenia nebudú môcť realizovať zákonnou formou.

Preto vás, vážené kolegyne a vážení kolegovia, prosím, aby ste zvážili, či aj vám ide o efektívnejšiu realizáciu budúcich a súčasných vyrovnávacích opatrení, a preto prosím, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru. Faktické poznámky na vaše vystúpenia nie sú.

Takže ako ďalší v rozprave je prihlásený pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán vicepremiér, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som na úvod tiež chcel oceniť diskusiu, najmä o tom najspornejšom ustanovení zákona, vyrovnávacích opatreniach a ja som podpísal a budem hlasovať za kompromisný návrh, ktorý predloží pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka. Kompromisný preto, že každý musel z niečoho zľaviť. Musím povedať, že mám pripravený pozmeňujúci návrh - úplne vypustiť bod 18 -, ale nepredložím ho, lebo sme dospeli k určitému kompromisnému návrhu. Kompromisnému aj z pohľadu ústavnosti. A najskôr sa vyjadrím k tej ústavnosti v rozhodovaní Ústavného súdu a potom celkovo k otázke diskriminácie negatívnej či pozitívnej, a potom aj k tomu, čo je podľa mojej mienky najväčší problém v oblasti diskriminácie jednej etnickej skupiny, konkrétne rómskej menšiny.

Ústavný súd v rozhodnutí spred dva a pol roka identifikoval štyri podmienky, podľa ktorých by vyrovnávacie opatrenia mohli byť ústavne konformné. Boli to: podmienka dočasnosti, podmienka rámcového vymedzenia metód, podmienka predmetu a kritéria na vymedzenie obsahu a potom formálna podmienka, ktorú odcitujem: "V ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uznáva ako všeobecne akceptovaný prístup k zabezpečeniu rovnosti v právach len také vychýlenie z univerzálneho chápania rovnosti, ktoré má výslovný ústavný základ." To sú mladiství, to sú ženy, to sú zdravotne postihnutí v pracovnoprávnych vzťahoch, lebo to má výslovný ústavný základ. A to nám potvrdil aj Ústavný súd. Aplikujúc tieto kritériá na § 8 a) antidiskriminačného návrhu novely zákona sa dá povedať, že vo vzťahu k dočasnosti je táto podmienka splnená. Pokiaľ ide o cieľ a podmienky, tak môžeme povedať, že rovnako ustanovenie § 8 a) ods. 2 písm. b) a c) sú v poriadku z hľadiska toho, čo požadoval Ústavný súd, aj keď implicitne, každopádne to nevylučuje ústavne konformnú aplikáciu.

Rámcové vymedzenie metód je síce sporné, ale nejaké je a zostávajú na polemiku dve veci. Predmet a kritériá a výslovný ústavný základ. A to je snahou riešiť v pozmeňujúcom návrhu, ktorý predloží pán predseda ústavnoprávneho výboru. Ten predmet, samozrejme, bude vždy sporný, pretože výpočet v § 8 ods. 1 písm. a) až c) je demonštratívny a dokonca v jednom z písmen je ďalší demonštratívny. Čiže máme demonštratívny výpočet v demonštratívnom výpočte. Výslovný ústavný základ, ako som spomenul, samozrejme, existuje u žien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých, k čomu smeruje pozmeňujúci návrh pána poslanca Mamojku, aby tam neboli kritériá, ktoré ústava vyslovene zakazuje, ktoré boli v predchádzajúcom zákone a to je etnický a rasový pôvod.

Teraz, samozrejme, že zákon dáva len akúsi rovnosť v šanciach. Nedáva rovnosť výsledku a v tomto ja hlboko s pánom predsedom výboru pre ľudské práva nesúhlasím. Vážim si jeho názor, ale nesúhlasím s ním ani len ústavnoprávne, ani hodnotovo. Preto stručne poviem môj názor na otázku tzv. pozitívnej diskriminácie, a potom poviem možno aj návrh riešenia alebo proste snahu vyvolať diskusiu o riešení, ktorá by viedla k zlepšeniu situácie v segregovaných komunitách. Osobne si myslím, na rozdiel možno od niektorých kolegov, že každá diskriminácia je zlom. Každá jedna. Negatívna aj pozitívna. Pozitívna diskriminácia nemôže byť dobrá len preto, že osoby, ktoré sú postihnuté, nepatria k rasovej alebo etnickej menšine, ale patria k väčšine. Navyše, táto tzv. pozitívna diskriminácia posilňuje bežné stereotypy, že určité skupiny nie sú schopné dosiahnuť bez osobitnej ochrany založenej na charakteristike, ktorá nemá žiadnu súvislosť s osobnou hodnotou ľudskej bytosti, akýkoľvek úspech. Tento princíp vysiela signál o podradenosti určitej skupiny, ktorá by sa za rovnakých šancí nevedela presadiť.

Nebudem hovoriť o ústavnoprávnych aspektoch a nielen o rozhodnutí spred dva a pol roka, ale aj rozhodnutí v roku ´98, kedy novela zákona o voľbách do orgánov samosprávy ustanovila kvóty pre národnostné menšiny. Kvóty podľa mojej mienky ponižujú ľudskú dôstojnosť a jedinečnosť všetkých, na ktorých sa vzťahujú. Sú nespravodlivé v princípe aj v praxi. Rozdeľujú spoločnosť a vytvárajú kasty. Priznávanie výhod a privilégií na základe farby pleti alebo etnického pôvodu so sebou prináša pocit nespravodlivosti a krivdy. Jednotlivci, ktorým môže byť kvótami odňaté právo rovnakej šance na prístup k zamestnaniu alebo k vzdelaniu, len ťažko pochopia, že je to cena, ktorú musia zaplatiť len preto, že patria k národnostnej alebo rasovej väčšine. Je nespravodlivé požadovať od nevinných ľudí znášať bremeno nápravy domnelých krívd, ktoré, aj keby boli reálne, rozhodne títo ľudia nespôsobili. Problém nápravy diskriminácie, ktorá nastala v minulosti, je zanedbateľný v porovnaní s problémom eliminácie zdroja tejto diskriminácie, našej náchylnosti klasifikovať a posudzovať ľudí na základe farby pleti alebo etnického pôvodu.

Riešenie problému diskriminácie v minulosti, ktoré spočíva v zhoršení druhého problému, zhoršení problému našej náchylnosti posudzovať ľudí podľa farby pleti, nie je žiadnym riešením. Navyše, prijatie zvýhodnení pre rasové a etnické menšiny v sebe zahŕňa veľmi nepríjemnú potrebu vytvorenia mechanizmu zisťovania rasy a etnicity. To by sme nemali nikdy pripustiť. Ak aj budeme súhlasiť, že v minulosti prichádzalo k diskriminácii, neboli diskriminovaní Rómovia alebo Maďari, alebo Rusíni, ale boli to jednotliví muži a ženy, ako hovorí naša ústava, slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach, ktorí boli obeťami diskriminácie. A riešením je, že už sa to nikdy nemôže stať. Preferenčné zaobchádzanie má za cieľ vyrovnať skóre. Jednotlivci, ktorí boli diskrimináciou poškodení, majú právo na nápravu. Ale neexistuje nič ako veriteľská či dlžnícka rasa alebo etnikum. Určite nie podľa našej ústavy.

Cieľ, ku ktorému pôvodný návrh smeruje zavedením pozitívnej diskriminácie, a ku ktorému smeruje aj pozmeňujúci, rozširujúci návrh pána poslanca Nagya, je odstránenie znevýhodnenia marginalizovaných skupín, resp. osôb žijúcich v sociálnej exklúzii. Návrh, o ktorom diskutujeme a postoj pána poslanca Nagya však použil na identifikáciu týchto osôb nelegitímne ústavou priamo zakázané kritérium rasy a etnicity, teda kritérium, ktoré samo osebe nemá priamu súvislosť so znevýhodnením týchto osôb. Preto pozmeňujúci návrh pána poslanca Mamojku ide v smere, ktorý je ústavne akceptovaný, ktorý umožní pomôcť marginalizovaným komunitám a ako kritérium bude zlá sociálna a ekonomická situácia, a nie rasový či etnický pôvod.

Dovoľte mi na záver ale povedať aj niečo ďalej v tejto oblasti. Možno niečo, čo nebude úplne politicky korektné. Vieme, že najväčší problém sú segregované rómske komunity. A vymýšľajú sa rôzne programy a niektoré z nich majú určitý efekt, podľa mojej mienky minimálny, ale majú. Podľa mojej mienky najväčší problém, či budú a už sú dnes nulté ročníky, asistenti učiteľov, najväčší problém je, keď sa dieťa z tejto segregovanej komunity vráti po škole naspäť do svojej komunity, do jej návykov, do jej zvykov, po pár rokoch základnej školy ide do špeciálnej školy, nikdy sa nezamestná a je v jednom bludnom kruhu.

Zvažoval som, či to poviem verejne, ale asi to poviem, aj keď to nie je politicky korektné. A hovorím to s veľkou ľútosťou, že, žiaľ, v tých segregovaných komunitách je veľká časť strednej a staršej generácie stratená. Ak chceme ten bludný kruh preraziť, musíme to urobiť pri deťoch, pri tej najmladšej generácii, pri jej výchove, pri jej vzdelávaní, a preto sa musíme snažiť vytvoriť mechanizmus, ktorý z tohto prostredia, z tohto bludného kruhu nejakým spôsobom dostaneme. Jedným riešením sú internátne školy. Samozrejme, sú tam mnohé ústavné problémy, a preto by zrejme internátne školy boli možné len so súhlasom rodičov, áno, súhlasím, ale podľa mňa by mal štát mať mechanizmus, dajme tomu, finančného zvýhodňovania rodičov, ktorí by súhlasili s umiestnením svojich detí do internátnych škôl. Možno by to bolo finančne náročné, ale obávam sa, že inak ten bludný kruh nepretneme.

A pamätám si, keď pred pár rokmi internátne školy spomenul bývalý veľvyslanec Európskej únie, tak z toho bol veľký škandál. No v poriadku, tak nech sa trošku bruselskí úradníci zdvihnú, ale nevidím iné reálne riešenie ako vytvoriť program, vytvoriť systém, ktorý vytrhne deti, žiakov, mladých ľudí, ale asi najmä deti, z týchto segregovaných komunít.

Nikto z nás si nevyberá, kde sa narodí. A keď sa narodí malé dieťa v segregovanej komunite v úplnej sociálnej exklúzii, nie je to jeho vina a nie je to ani jeho vina, že potom je v bludnom kruhu. V bludnom kruhu, ktorý znamená, že nikdy neskončí základnú školu, že nikdy nebude zamestnaný, že možno bude negramotný. A preto, ak chceme reálne pomôcť nielen nejakými verbálnymi deklaráciami, nielen zákonmi. To nevyrieši len zákon. Ale to vyrieši aj to, ako to budeme cítiť v našich mysliach, v našich srdciach, tak jediná možnosť podľa mojej mienky je, finančne možno náročná, snažiť sa mladú generáciu z tohto prostredia vytrhnúť a integrovať ju do väčšinovej spoločnosti. Iná cesta podľa mojej mienky, ktorá bude mať efekt, ktorá je poctivá, zatiaľ predstavená nebola. Bol by som rád, keby v tomto aj vláda po diskusii, samozrejme, širokospektrálnej, podnikla kroky v tomto smere, v dobrom smere.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie - pán poslanec Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť. Máte slovo, pán poslanec.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem. Ja by som chcel len kolegu doplniť, že máme internátne školy, máme aj vytvorené isté inštitúty a, samozrejme, nemôže to byť na základe Rómov, ale je to na základe toho, že sú to deti zo znevýhodneného prostredia a pre nich sú vytvorené štipendiá. Len tento program treba podstatne rozvíjať ďalej, aby to zasiahlo väčšiu šírku populácie. Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete zareagovať, pán poslanec Lipšic? Nie.

Ako posledný je v rozprave pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán poslanec Mamojka.