A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Petra Pelegriniho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech sa páči, pán spravodajca.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Macedónskej republiky o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave (tlač 587).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 605 z 8. apríla 2008 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom určil do 7. mája 2008.
Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Macedónskej republiky o medzinárodnej cestnej osobnej a nákladnej doprave (tlač 587) pridelený, ho prerokovali: ústavnoprávny výbor uznesením č. 371 zo 6. mája 2008 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku republiky uznesením č. 322 z 22. apríla 2008. Oba výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Macedónskej republiky o medzinárodnej cestnej doprave a nákladnej doprave a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou dohodou bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku č. 329 z 13. mája 2008. Návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy, ktorú máte pred sebou.
Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k prerokovaniu
petície občanov Slovenskej republiky za prijatie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výhrade vo svedomí.
Petíciu ste dostali ako tlač 597 a spoločnú správu máte ako tlač 597a.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi, aby podal správu o prerokovaní petície vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložil spoločnú správu výborov o prerokovaní petície občanov Slovenskej republiky za prijatie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výhrade vo svedomí.
20. marca 2008 bola Kancelárii Národnej rady zástupcami petičného výboru odovzdaná petícia občanov za prijatie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výhrade vo svedomí. Preverovaním sa zistilo, že petícia spĺňa náležitosti v zmysle zákona o petičnom práve, ako aj v zmysle § 133 ods. 3 rokovacieho poriadku, teda podpísalo ju viac ako stotisíc občanov.
Predseda Národnej rady v súlade s § 133 ods. 1 rokovacieho poriadku svojím rozhodnutím č. 608 pridelil predmetnú petíciu na prerokovanie zahraničnému výboru, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru.
Všetky určené výbory petíciu prerokovali a zhodne odporúčali Národnej rade zobrať ju na vedomie, ako je to uvedené v záverečnej časti spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov taktiež odporúča Národnej rade zobrať na vedomie petíciu občanov. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe spoločnej správy.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Minárik. O slovo požiadal aj pán poslanec... (Reakcia spravodajcu.). Po ňom, hej? Dobre. Takže nech sa páči, pán poslanec Minárik. máte slovo. Po ňom vystúpi pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy a páni, kauza spojená s touto petíciou, ktorú dnes máme na programe, má svoj dlhý, veľmi dlhý príbeh.
Začína sa úvahami a víziami nášho bývalého kolegu Dr. Neuwirtha, ktoré začal realizovať vo svojej mysli možno oveľa skôr, ako si mnohí z nás čo i len pomysleli, že by mohli fungovať vo verejnom živote. Doktor Neuwirth neskôr už ako slovenský veľvyslanec pri Svätej stolici a duchovný otec zmluvnej základne medzi Slovenskom a Svätou stolicou považoval svedomie, princíp výhrady vo svedomí a ochranu jednotlivca pred sebapresadzovaním sa štátu za kľúčové vo veci celej zmluvnej základne, ktorú do zmlúv medzi Svätou stolicou a Slovenskom chcel vtesnať. Píše o tom vo svojej knihe dlho pred spormi, ktoré sme tu mali pred dvoma rokmi. Ochrana výhrady vo svedomí bola pre neho ochranným princípom pred novou možnou totalitou. A táto možnosť je tu, bola tu a bude tu vždy. Preto jej venoval taký priestor.
Mnohí o tom nechcú počuť, ale aj hlas a podpisy týchto desiatok tisíc slovenských občanov, ktoré donútili náš parlament k tejto diskusii, nás núti o tom hovoriť a nemožno to ignorovať.
Na ilustráciu si dovolím dve malé historické špekulácie. Predstavte si petíciu stotisíc Slovákov proti znárodňovaniu niekedy okolo roku 1945, 1946, teda dlho pred rokom 1948. Tvrdila by, že štát má chrániť vlastnícke práva a že túto povinnosť štátu treba aj nejako silnejšie, napríklad zmluvne, zakotviť. Alebo predstavte si petíciu proti arizácii či odsunu židovských občanov zo Slovenska dlho pred týmito činmi.
Neviem, či by takéto petície nakoniec mohli zabrániť Februáru 1948 alebo odsunu našich občanov židovského pôvodu z nášho územia. Ale isto viem jedno, ľudia, ktorí by na tieto zločiny upozorňovali dopredu ako možné, nech by ich bol tucet alebo stotisíc, by boli možno zosmiešňovaní, niekým nazývaní nemodernými, ďalší by o nich hovorili, že vykopávajú otvorené dvere a že to sa vôbec nikdy nemôže stať, ale dnes by to boli možno bezmenní, ale určite hrdinovia. Dnes by sme si určite na nich spomínali s úctou a hovorili by sme o nich, že videli veľmi, veľmi ďaleko dopredu.
Dámy a páni, ľudia, ktorí podpísali túto petíciu, upozorňujú na možný novodobý útlak. Títo ľudia sú prakticky v rovnakej situácii.
Ľudské práva a slobody sa nedelia podľa toho, či je niekto kresťan, žid alebo neveriaci. Podstatou tejto kauzy totižto nie je náboženstvo. Nie je to o konkrétnej viere. Ide tu v mnohom aj o vec rozumu. Napriek tomu náboženstvo je tu veľmi dôležité a zohráva svoju rolu. Pomáha totižto ľuďom angažovať sa za to, čo majú od Boha a čo im žiaden štát nesmie zobrať. Práve takýto motív viedol mnohých v marci 1988 na Hviezdoslavovo námestie. Práve tento motív viedol mnohých podpísať aj túto petíciu.
Napriek tomu to, za čo bojujú, za čo sa verejne angažujú, nie je ich viera. Tú im nemožno zobrať. Angažujú sa za svoje právo, aby neboli nútení robiť niečo, čo sa prieči ľudskému rozumu, čo sa prieči ich chápaniu ľudskosti. Ochrana manželstva ako zväzku muža a ženy, ochrana nenarodeného dieťaťa a ďalšie sporné otázky sú otázkami ľudskoprávnymi. Sú o porušovaní práv iných. A ochrana výhrady vo svedomí je praobyčajnou ochranou práv ľudí, aby mohli byť pôrodníkmi a nerobiť násilie proti životu. Aby mohli byť učiteľmi a nevnucovať deťom niečo, čomu ani sami neveria.
Kauza svedomia však znamená pre túto krajinu aj politicky veľmi veľa. Zápas o svedomie nebol len a nie je abstraktným sporom. Zápas o výhradu vo svedomí otriasol slovenskou politikou, viedol k rozpadu vlády a cez postoj k tomuto rozpadu aj k rozpadu jednej etablovanej politickej strany. Minimálne to bol jeden zo spúšťačov. A táto petícia je dôkazom toho, že téma rezonuje ďalej. Má svoju váhu a má svoje konzekvencie.
Skúsim jeden citát, myslím, že to bolo v týždenníku Týždeň: "Na rovinu poviem, že nerozumiem voľbe lekárov stať sa gynekológmi, ak majú problém vykonávať interrupcie." Povedala pred časom pani poslankyňa kolegyňa Radičová. Silné, mimoriadne silné slová. Ja zas kolegyni Radičovej chcem adresovať otázku: S takýmto názorom je možné sa uchádzať o podporu voličov veriacich kresťanov? Nerozumiem strane, ktorá kvôli téme výhrady vo svedomí odišla z vlády a dnes si vybrala na podporu práve takúto kandidátku. Neviem si totižto predstaviť, že by niekto nerozumel arizácii a zoštátneniu pred rokom 1948 alebo po roku 1948 a uchádzal sa o hlasy ľudí, ktorí si ctia vlastnícke právo. To predsa nie je možné!
Táto zmluva, o ktorej píše petícia, je jednou veľkou premárnenou šancou. Táto zmluva nebola prijatá aj preto, lebo premiér tejto krajiny, a hovoril to tuším v Novom Čase, sa obával, že po jej prijatí by na Vianoce nechodili vlaky. Aj na základe takýchto argumentov dokázal Mikuláš Dzurinda vo februári 2006 zmariť túto zmluvu. Cynicky a chladne.
Keby však Slovensko dnes túto zmluvu malo, mohli by sme sa vyhnúť trápnym rošádam pána ministra Valentoviča, ktorý v obave o dostupnosť interrupcií chce nútiť všetky nemocnice vykonávať potraty. To znamená potláčať slobodu lekárov, ktorí v týchto nemocniciach pracujú. Chcel by to aj v nemocnici v Trstenej, kde to lekári odmietali robiť aj v čase komunizmu.
Keby sme dnes mali túto zmluvu, neboli by také problémy so sexuálnou výchovou, ktorá rozkladá výchovu a sexuálne vzťahy a ktorá získala pred pár mesiacmi odporučenie ministra školstva. Keby sme túto zmluvu mali, nemali by sme kauzu Národného programu ochrany sexuálneho zdravia. Keby sme dnes takúto zmluvu mali, nemuseli by sme zápasiť s nezmyselnými návrhmi ministrov Valentoviča a Mikolaja.
Táto zmluva by určite neznamenala, že štát bude otcom a cirkev matkou, ako sa mnohí obávali, ale toto určite nie je moja túžba. Takúto túžbu tu vyslovovali iní. Aby tak nebolo, myslím, že je najlepšie, aby sme mali usporiadané dobré vzťahy. A dobré vzťahy sú najlepšie usporiadané zmluvou. Takéto zmluvy k cirkvám a špecificky k rímskokatolíckej sa dajú najlepšie realizovať zmluvou so Svätou stolicou, teda uzavretím zmluvných vzťahov, ku ktorým sme sa v rámcovej zmluve zaviazali vrátane zmluvy o výhrade vo svedomí a zmluvy o financovaní cirkví.
Napriek všetkým týmto výhodám, ktoré by takáto zmluva priniesla, rozhodol sa vo februári 2006 Mikuláš Dzurinda hodiť ju pripravenú do koša. Ale zmluva je aktuálna i dnes a o tom hovorí nielen táto petícia, ale aj Svätý Otec Benedikt XVI., ktorý to veľmi jasne povedal nášmu novému veľvyslancovi pri Svätej stolici pri jeho nástupe.
Tento príbeh naozaj nemožno nazvať nijako inak len príbeh premárnenej šance, pretože pri tejto vláde, ktorej súčasťou sú síce strany, ktoré hovoria, že majú aj kresťanský pilier, pri vláde, ktorej premiér sa tak rád ukazuje s cirkevnou hierarchiou, je, zdá sa, prijatie takejto zmluvy v nedohľadne. Je to premárnená šanca rokov 2005, 2006, keď bola táto zmluva dlhé mesiace pripravovaná na ratifikáciu, keď bola vyjednaná prakticky bez rozporov, bez rozporov medzi slovenskou stranou a Svätou stolicou. A ja si myslím, že keby sa nebolo našlo jedno slovíčko "len", tak prakticky aj bez rozporov vo vnútri vtedajšej vládnej koalície. Bola pripravená na hlasovanie a bolo to aj zakotvené vo vyhlásení všetkých strán, ktoré sa na tej vláde vtedy zúčastňovali, že takáto zmluva hlasovaná má byť.
Keby bola prijatá, Robert Fico, Dušan Čaplovič by sa museli k tejto zmluve správať dnes tak, ako sa správajú k rovnej dani. Oni by to nikdy nezaviedli, ale museli by to rešpektovať.
Tu zostane navždy zodpovednosť tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom zmarili prijatie tejto zmluvy, či už otáľaním, zaváhaním, dohadovaním sa na ešte akýchsi dodatočných komisiách, ale hlavne tých, ktorí ju definitívne zamietli aj za cenu predčasných volieb.
Dámy a páni, dva roky po týchto predčasných voľbách tu máme na stole petíciu slovenských občanov a táto petícia hovorí, že touto témou sa treba zaoberať. Tento parlament by nemal rozdeľovať národ, najmä nie v takých zásadných otázkach, ako je sloboda, ako je život. V takýchto otázkach by tento parlament mal národ integrovať.
Preto si myslím, že je dobré, že nás občania upozornili, že je tu veľká téma, téma pre každého jedného z nich, téma otázky výhrady vo svedomí, že máme pripravený zmluvný základ, ktorý by takúto výhradu vo svedomí posilnil, a preto žiadam túto vládu a vyzývam ju, aby sa k zmluve vrátila. Neverím, že takáto výzva môže pri tejto vláde byť účinná, ale bola by veľmi prospešná, a verím, že by prospela aj ich svedomiu.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou bude reagovať pán poslanec Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka. Nech sa páči.
R. Bauer, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďakovať kolegovi Minárikovi za pekné vystúpenie a vážne slová a doplniť ho, že podpísať a ratifikovať túto zmluvu je záväzkom Slovenska, ktorý vyplýva zo základnej zmluvy, ktorá bola podpísaná už pred ôsmimi rokmi, čo inými slovami znamená, že už osem rokov si Slovensko neplní svoj záväzok.
Čo je na tejto zmluve také zvláštne, že vyvoláva také protichodné reakcie? No ide o svedomie. A svedomie, to je citlivá vec. Jedno naše pekné slovenské príslovie hovorí: "Dobré svedomie je ako mäkká poduška." "Aj na kameni sa vyspíš, keď máš čisté svedomie", hovorí ďalšie. Zmluva o výhrade svedomia v skutočnosti nikomu nesiaha do svedomia, ale chce chrániť tých lekárov, učiteľov a právnikov či vojakov, ktorí si budú chcieť uplatniť svoje výhrady vo svedomí, a to je dôležité.
Dámy a páni, keď si niekto nesplní svoj záväzok, tak to nemôže chcieť ani od druhého. Plniť si svoje záväzky je znakom úcty k druhému a znakom zrelosti. Vláda, ktorá nechce plniť záväzky k druhému, je neúctivá a nezrelá. Ak chceme spať na mäkkej poduške, mali by sme odporučiť vláde Slovenskej republiky, aby Zmluvu o výhrade vo svedomím medzi Slovenskom a Svätou stolicou čo najskôr ratifikovala.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším prihláseným a posledným do rozpravy je poslanec František Mikloško, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, aby som nezabudol, na záver poviem jedno uznesenie, návrh na uznesenie, ale teraz sa dotknem predmetného bodu rokovania.
Prerokovávame petíciu občanov, vyše 100-tisíc, je to v histórii tohto parlamentu, prvá bola o priamych voľbách prezidenta, druhá o dôchodkovom pilieri, toto je tretia. Čiže ak zoberieme, že Slovenská republika existuje od 1. januára 1993, keď začala nejakým spôsobom uplatňovať teda svoju ústavu a svoje zákony, tak je to tretia petícia. Treba vzdať úctu ľuďom, ktorí boli ochotní sa vzopäť a nazbierať 100-tisíc podpisov pre nejakú ideu, ktorá ich nejakým spôsobom ťaží.
Po druhé rokujeme o zmluve o výhrade vo svedomí, dnes to môže už pôsobiť ako nejaký abstraktný pojem, ale diskusia o zmluve vo výhradách vo svedomí bola veľmi konkrétna, keď ministerstvo spravodlivosti na čele s ministrom Lipšicom predložilo už konkrétny návrh, na ktorom vlastne sa potom rozpadla celá vláda. Ja by som rád spomenul len niektoré body tejto zmluvy, aby som mohol objasniť to, čo chcem potom v ďalšom povedať.
V prvom rade chcem priamo zacitovať čl. 4, to je stručné, ods. 1, a to:
"Právo uplatňovať výhrady vo svedomí sa týka
a) činnosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch vrátane výkonu vojenskej služby,".
Toto právo uplatňovať výhradu vo svedomí tu bolo prakticky od novembra 1989, keď ľudia, ak mali výhradu vo svedomí, nemuseli ísť na vojenskú službu a mohli ísť na náhradnú službu. Čiže toto je všeobecne akceptované.
"b) výkonov v oblasti zdravotníctva, najmä konanie vo vzťahu k umelým ukončeniam tehotenstiev, umelým alebo asistovaným oplodneniam, pokusom a nakladaniu s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, eutanázii, klonovaniu, sterilizácii a antikoncepcii,".
Toto je bod, ktorý takisto prakticky od prvej vlády ešte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike zaviedol minister zdravotníctva Rakús a keď lekári mali právo vzniesť svoju výhradu vo svedomí v týchto citlivých etických otázkach a bolo to spoločnosťou všeobecne akceptované.
"c) činnosti v oblasti výchovy a vzdelávania, najmä konania týkajúce sa čl. 12 a 13 základnej zmluvy,
d) poskytovania právnych služieb,
e) pracovnoprávnych vzťahov a iných pracovných vzťahov, ktorých obsah sa týka predmetu úpravy tejto zmluvy."
O ozbrojených zložkách, o zdravotníctve som hovoril, tieto veci sú všeobecne známe.
Pokiaľ ide o výchovu a vzdelávanie, rád by som len pripomenul, že práve prvýkrát za tejto vlády, ale to nechcem teraz vôbec nejakým spôsobom útočiť na túto vládu, ale prvýkrát tento problém vznikol, keď táto vláda chcela dať do zákona povinnú sexuálnu výchovu na školách, na čo teda najmä katolícka cirkev sa ohradila a vzniklo z toho isté napätie, z ktorého potom vládna koalícia ustúpila. Chcem teda povedať, že takýto problém výhrady vo svedomí v školskej výchove bude naprosto aktuálny aj v ďalších dobách, pretože budú tu problémy, ktoré sa budú týkať týchto citlivých otázok, ktoré siahajú až ku svedomiu rodičov a svedomiu ľudí.
Po ďalšie, myslím, že vysvetľovať poskytovanie právnych služieb je úplne logické, že nejaký advokát nemôže byť nútený a nemôže byť ani vydieraný, aby napr. zastupoval niekoho v prípadoch, ktoré sú proti jeho výhrade vo svedomí. Toto je vec, ktorú v advokácii a v právnom poradenstve naprosto bez akýchkoľvek výhrad možno akceptovať a nikoho sa to nedotýka.
Po e) pracovnoprávnych vzťahov a iných pracovných vzťahov, ktorých obsah sa týka predmetu tejto zmluvy - myslím si, že toto bol ten, a ja sa k tomu ešte vrátim, bod, pri ktorom aj premiér Dzurinda vtedy interpretoval tak, ako interpretoval, tento bod e). Ja by som chcel len upozorniť, že tento bod bude naprosto aktuálny v krátkom čase na Slovensku vďaka tomu, že sme podporili Lisabonskú zmluvu a že legislatíva v Európskej únii sa bude naprosto dotýkať všetkých krajín.
Dnes tento problém predstavuje napríklad Španielsko, kde po tom, čo boli konzervatívci, ľudovci vo vláde, došli k vláde socialisti a prvá vec, že zaviedli sobáš ľudí rovnakého pohlavia, čo môže byť vec diskusie, nech sa páči, ale čo je podstatné, je pri takomto zavedení sobášov rovnakého pohlavia sú tlačení a nútení starostovia v jednotlivých mestách a obciach, aby takéto sobáše vykonávali. A toto je vec, pri ktorej už výhrada vo svedomí má právo povedať, že ja som v náboženskom presvedčení alebo vo svojom svedomí uznávam zväzok manželský ako muža a ženy a nemôžem byť preto tlačený, poprípade priamo vytláčaný z postu, do ktorého som bol riadne zvolený.
Či je tento bod, áno, my dneska tento problém odkladáme, ale v rámci Európy je naprosto jasné, ak sa človek pozerá triezvo na ten celý vývoj, že tento bude čochvíľa aktuálny aj u nás, a preto aj v týchto veciach je táto otázka a táto otázka bude znova aktuálna.
Zmluva o výhrade vo svedomí prešla veľkým vnútropolitickým napätím, dotkla sa vládnej koalície, dotkla sa predčasných volieb a dotkla sa aj ďalších vzťahov vo vnútri medzi politickými stranami a cirkvami, preto si myslím, že pre istú historickú pamäť sa treba k tomu nejakým spôsobom vyjadriť.
Ja nebudem rozoberať, mám tu k dispozícii dva dokumenty, tlačová konferencia predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a ministra zahraničných vecí 6. februára 2006, na ktorej vyjadril svoje zásadné stanovisko, že s takouto zmluvou nesúhlasí. A potom je to relácia Na telo, v ktorej vystupovali u pani Puškárovej pani Martináková a hovorca Biskupskej konferencie pán Marián Gavenda. Týchto dvoch dokumentov sa predsa chcem nejakým spôsobom dotknúť, stručne dotknúť.
Po prvé chcel by som dať na pravú mieru to, čo pán premiér hovoril a kde ho budem priamo citovať: "Chcem vás" (teda médiá) "informovať, že dnes ráno som sa opýtal svojho kolegu vicepremiéra Lipšica, kto a na základe čoho vyrokoval so Svätou stolicou tento text. Pán vicepremiér mi povedal, že na základe poverenia, ktoré dostal vo vláde na začiatku roka 2003. Máte pred sebou záznam z 21. rokovania vlády 26. februára 2003, kde v bode 29 Rôzne pod písmenom b), ja to prečítam," hovorí pán premiér, "ak mi Martin trošku uvoľní", tam niekde bol nejaký Martin, citát: "Predseda vlády SR informoval o návšteve Svätého Otca v septembri 2003 na Slovensku s tým, že požiadal podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky a ministra školstva, aby venovali náležitú pozornosť príprave návrhu príslušných zmlúv." A ďalej hovorí pán premiér: "Je nemysliteľné, aby s iným štátom zjednával medzinárodné zmluvy iný rezort, ako je rezort zahraničných vecí. Nikto takúto kompetenciu nemá ani podľa zákona, podľa zákona len a len minister zahraničných vecí a vláda žiadnym uznesením nepreniesla túto kompetenciu na nikoho iného. Ani by to zrejme urobiť nemohla. Takže chcem, aby ste si všimli práve tieto slová "príprava návrhov príslušných zmlúv"."
S ľútosťou musím konštatovať, že toto je zavádzanie. Po prvé ministri, ktorí boli v minulej vláde, vedia, že na vláde sa bežne hlasovalo tak, že ak bol všeobecný konsenzus, tak k hlasovaniu vôbec neprišlo.
Po ďalšie, nakoniec to tu nemá nijakú výpovednú hodnotu, ale ja sám som s premiérom na túto tému hovoril, keď sa hovorilo, že tieto zmluvy by mali mať na starosti minister školstva Fronc, minister financií Mikloš a minister vnútra Lipšic, pretože to patrilo, zmluva o výhradách a zmluva o financovaní, úplne do ich rezortov, nikto iný sa k tomu kompetentne nemohol vyjadriť.
Chcem povedať, história zmlúv medzi Slovenskou republikou a Vatikánom a medzi Slovenskou republikou a inými cirkvami bola taká, že základnú zmluvu, samozrejme, pripravovalo ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci so všetkými, ktorých pri tom potrebovalo, ale už zmluvu o pastoračnej činnosti v ozbrojených zložkách pripravovalo ministerstvo obrany a ministerstvo zahraničných vecí len koratifikovalo, to znamená, že bol tam spolu podpis ministerstva zahraničných vecí.
To isté, keď hovoríme o tom, že mali pozornosť v príprave návrhu príslušných zmlúv, minister Fronc pripravil kompletnú zmluvu o školstve a vzdelávaní a minister zahraničných vecí ju, samozrejme, koratifikoval, ale žiadne úpravy do toho, poprípade len malé pripomienky, ale celú túto zmluvu, samozrejme, robil minister školstva. A bolo úplne logické a predseda vlády o tom veľmi dobre vedel, pretože všetky naše diskusie v roku 2005 sa týkali okolo tejto zmluvy, ani raz nespochybnil v rozhovoroch, že by to nemal robiť až do poslednej bodky minister spravodlivosti.
Čiže toto bolo účelové zavedie pre médiá v predvolebnom boji.
A potom ešte sa chcem dotknúť už len jednej veci, pretože nechcem, samozrejme, túto tlačovú konferenciu celú rozoberať, ale predsa chcem sa dotknúť práve tých pracovnoprávnych vzťahov, stručne sa toho dotkol tuná už môj predrečník, ale prečítam znovu podrobne, čo povedal pán premiér Dzurinda: "Pracovnoprávne vzťahy a iné pracovné vzťahy, vlastne všetky", to je citát z tej tlačovky pána Dzurindu, "vlastne všetky pracovné vzťahy, ktoré poznáme a do ktorých človek môže vstupovať. Tu potom vyvstávajú, samozrejme, takéto otázky, ako by to vyzeralo pri zabezpečovaní napríklad služieb v nepretržitých prevádzkach? Kto by napríklad zabezpečoval ťahanie vlakov v období cirkevných sviatkov? Napríklad Prvý sviatok vianočný, Druhý sviatok vianočný. Kto by slúžil na dispečerských pracoviskách? Čo to všetko vyvolá naozaj na jednotlivých pracoviskách v tých odvetviach, ktoré musia zabezpečovať nepretržité služby, aké to bude mať ekonomické dopady? Aké to bude mať dopady na to, že sa začnú deliť ešte aj povedzme príslušníci katolíckej cirkvi medzi sebou? Napríklad na tých, ktorí sú ochotní nastúpiť v Prvý sviatok vianočný do lokomotívového depa a pracovať, a na tých, ktorí ochotní nie sú. Nechcem, aby tá interpretácia bola príliš široká, len poukazujem na veľkú zložitosť a komplikovanosť tejto témy v tak širokom zábere, ako ho predloha navrhuje."
Nuž s ľútosťou musím konštatovať, že znovu ide o naprosté zavádzanie, respektíve išlo o naprosté zavádzanie. Chcem povedať, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Vatikánom, Svätou stolicou, hneď v preambule hovorí: "Slovenská republika, vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky, a Svätá stolica, vychádzajúc z náuky, viery a mravov katolíckej cirkvi, dohodli sa takto:" atď. A čl. 3 ods. 1: "(1) Pod pojmom vieroučné a mravoučné zásady sa v tejto zmluve rozumejú zásady vyhlásené magistériom katolíckej cirkvi." Inač povedané, katechizmus katolíckej cirkvi.
Ak niekto hovorí, že je katolík, tak istotne pozná aspoň základy katechizmu a vie, že pracovať na Prvý sviatok vianočný, pracovať na Druhý sviatok vianočný, pracovať na Veľký piatok, na Veľkonočnú nedeľu, na Veľkonočnú sobotu nie že je povinnosť, ale nie že by niekoho niekto prosil, ale je povinnosť ľudí, aby prevádzka bola zabezpečená, tak ako v nemocniciach a všade. Toto bolo a je v katolíckej cirkvi niečo také samozrejmé, že toto spochybňovať, hovoriť o tom, že magistérium by si to mohlo vysvetľovať tak, že nebude mať kto robiť v depe, bolo predvolebné, účelové zavádzanie Mikuláša Dzurindu a ja cítim potrebu sa k tomu tuná vyjadriť, aby to zostalo zaznamenané.
Dámy a páni, musím sa však dotknúť ešte, pretože tá situácia bola vtedy napätá a vyvolala obrovské napätie, a pre historickú pravdu sa chcem dotknúť ešte relácie Na telo, kde, ako som povedal, pani Puškárová mala hostí pani Martinákovú a jej bočným, vedľajším hosťom bol hovorca Biskupskej konferencie Marián Gavenda. Marián Gavenda túto zmluvu, samozrejme, svojím spôsobom podporil, pretože zastáva ľudí, ktorí majú svoje svedomie, napríklad teda v zdravotníctve a podobne, ale povedal vetu, ku ktorej sa osobne musím vyjadriť. Hovorca Biskupskej konferencie povedal nasledovné slová a presne ho citujem: "Ani pre samotnú cirkev my nepovažujeme uzatvorenie tejto zmluvy za to najdôležitejšie pre život cirkvi a spoločnosti. To je pravda, dneska pulzujú tu veľké sociálne problémy"... atď.
No, tak tu chcem so všetkou skromnosťou povedať, že hovorca Biskupskej konferencie hovoril naprosto nekompetentne. Pretože "ani pre samotnú cirkev my", teda my, to znamená on ako hovorca, teda Biskupská konferencia, "nepovažujeme uzatvorenie tejto zmluvy za to najdôležitejšie."
Nuž chcem povedať, že táto zmluva nebola medzi Slovenskou republikou a Biskupskou konferenciou, ale bola medzi Slovenskou republikou a bola medzi Svätou stolicou - Vatikánom. Ja som sa zúčastňoval rokovaní na tejto zmluve spolu, samozrejme, s ministrom Lipšicom, predsedom Hrušovským a ministrom vnútra Vladimírom Palkom, čiže bol som pri všetkých rokovaniach. Za Svätú stolicu bol prítomný nuncius Novacký a Biskupská konferencia vyčleňuje pre toto rokovanie dnešného arcibiskupa Zvolenského. Čiže hovorca Biskupskej konferencie sa nemal čo vyjadrovať k tomu, či oni to považujú za to najdôležitejšie, alebo nepovažujú, pretože Svätá stolica to považovala za veľmi dôležité. A z osobných slov, čo sú svedkami všetci, ktorých som menoval, arcibiskupa Novackého vieme, ako veľmi toto záležalo na, ako veľmi táto zmluva záležala práve na svedomí Jánovi Pavlovi II., ktorého sa tuná všetci dovolávajú, samozrejme, len v tých pozíciách, ktoré im vyhovujú. Čiže toto je posledná vec, ktorou som sa chcel dotknúť tejto histórie.
Dámy a páni, zmluva o výhrade vo svedomí, nevyhneme sa jej ani v budúcnosti, keď ju nebudeme mať, budeme zápasiť pri každom jednom probléme, ktorý vznikne. Ja som už tieto problémy naznačil a tie problémy budú pokračovať. Demokracia v Európe a demokracia aj u nás, chvalabohu, neznamená, že sú demokratické voľby a potom vládnuca strana si môže robiť to, čo chce, a môže byť pánom aj v otázkach svedomia. Demokracia znamená, že vládnuca strana je povolaná vládnuť, ale musí rešpektovať všetky základné prirodzené práva ľudí a občanov, to znamená aj človeka v jeho svedomí a aj menšín a podobne akýchkoľvek skupín. To znamená, že tento problém, a je paradoxom, že tento problém sa stane istotne problémom číslo jeden práve vo vyspelej západnej Európe, kde demokracia sa dostáva do úplne zvláštnej polohy, že práve sa vykoreňuje západná Európa zo všetkých svojich takýchto základných problémov a stáva sa akousi demokratickou manažérskou inštitúciou na vládnutie a riešenie problémov, ako sú ekonomické a podobne, ale už nie problémov, ktoré súvisia s nejakou vertikálou v človeku.
A preto, že si myslím, že tento problém tu bude stále otvorený a bude stále pokračovať, dávam návrh uznesenia, ktoré je takéto. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 597: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby obnovila rokovania so Svätou stolicou o Zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí." Dosť. To znamená, aby táto téma nebola odsunutá, aby o tejto téme sa diskutovalo, aby táto téma, pokiaľ aj niekto potrebuje viac času na ňu, aby nejakým spôsobom v tejto spoločnosti mohla zrieť.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)
M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikloška sa prihlásili pán poslanec Vladimír Palko a pán poslanec Pavol Minárik. Končím možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.
A slovo má pán poslanec Vladimír Palko, nech sa páči.
V. Palko, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda, chcem sa poďakovať kolegovi Mikloškovi za to, že jasne zdôraznil to, že o čom bola zmluva o výhrade vo svedomí. Ona bola o zabezpečení slobody, zabezpečení slobody pre všetkých ľudí, ktorí chcú pracovať vo svojom povolaní v súlade nielenže so svojou kresťanskou vierou, vôbec v súlade so zásadami, ktoré boli vlastné kresťanskej, európskej civilizácii a kultúre, čo je širší pojem ako viera alebo náboženstvo.
A táto sloboda naozaj ohrozená je. Na Slovensku poznáme príklady lekárov, ktorí ak nechcú vykonávať ako gynekológovia potraty, tak je to brzdou v ich kariére. V západnej Európe sú podobné ohrozenia iného druhu, ktoré sa môžu rozšíriť aj k nám. Nedávno som písal veľvyslancovi Veľkej Británie na Slovensku kvôli prípadu sudcu, ktorý prišiel o svoje zamestnanie, resp. bol postihnutý vo svojom povolaní sudcu za to, že nechcel riešiť prípady, ktoré by nutne podľa antidiskriminačného zákona museli viesť k tomu, že by prisúdil deti do výchovy homosexuálnym párom atď. Proti zmluve sa vzniesla naozaj spŕška demagógie, a je dobré, že aj kolega Mikloško sa vrátil k tomu, o čom zmluva naozaj bola.
Pre nás toto zabezpečenie slobody pre ľudí, ktorí chcú vykonávať svoje povolanie v súlade so svedomím, bolo také dôležité, že sme kvôli tomu odišli aj z vlády. Ja sám som odišiel z pôstu ministra a musím povedať, a chcem, aby to bolo zaznamenané v análoch Národnej rady, ja tento odchod považujem za svoj vrchol doterajšej politickej kariéry a vždy na to budem hrdý.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik, nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Aj ja chcem Františkovi Mikloškovi poďakovať, pretože nebyť jeho vystúpenia, tak prerokovanie tejto petície je vrcholným pohŕdaním petíciou vyše 100-tisíc občanov. Tento parlament nebol ochotný pri prerokovaní programu dať prerokovaniu petície pevné miesto. Ale napriek tomu, keďže je už 10.30 hod., verím, že kolegovia by sa mohli začať schádzať na hlasovanie, je tu necelých 20 poslancov, to je veľké, veľké pohŕdanie. A ak niekto pohŕda vyše 100-tisíc podpismi, pohŕda voličmi a pohŕda aj verejným angažovaním sa. Pretože nazbierať 100-tisíc podpisov vôbec nie je jednoduchá záležitosť. A kto pohŕda voličom, pohŕda aj demokraciou.
M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško bol posledný prihlásený do rozpravy. Uzatváram teraz rozpravu k tomuto bodu a prerušujem o tomto bode rokovanie s tým, že, tak ako bolo dohodnuté na poslaneckom grémiu, budeme o tom hlasovať v utorok.
Chcem by som vás informovať... (Reakcia z pléna.) Áno. Chcel by som vás informovať, skôr ako preruším rokovanie 21. schôdze do utorka rána do 9.00 hodiny, chcem vás informovať o programe, ktorý bol dohodnutý na poslaneckom grémiu, ako budeme ďalej postupovať v utorok ráno.
Čiže schôdza bude pokračovať v utorok ráno, ale bude pokračovať zvolanou mimoriadnou 22. schôdzou, ktorá bude riešiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 333/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, ktorý sme dostali dnes ako tlač 630. Bude to prvé čítanie tohto zákona na základe požiadavky koaličných poslancov.
Takže v utorok ráno začíname o 9.00 hodine. Keď sa skončí mimoriadna schôdza, resp. prvé čítanie o tomto zákone, tak bude nasledovať, a to by som dával do pozornosti všetkým, lebo nie všetci ste tu boli, keď sa skončilo grémium, bude nasledovať vládny návrh zákona o výchove a vzdelávaní, to znamená tzv. školský zákon, o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je tlač 560. Po ňom bude nasledovať ďalší zákon z dielne ministra školstva pána Mikolaja, to je tlač 549, to je o podpore výskumu a vývoja. A po nich bude nasledovať to, čo ešte nemáme odrokované z 21. schôdze, to znamená správa o činnosti verejného ochranu práv, ďalej správa o stave vysielania Slovenskej republiky, o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2007, správa mandátového výboru. Potom predposledným bodom bude návrh pani poslankyne Zmajkovičovej a pána poslanca Kovačócyho, to je doplnený alebo novelizovaný stavebný zákon. A ako posledný bod bude pokračovať, bude prerokovaná správa o výsledkoch preverenia činnosti spoločnosti Veriteľ za celé obdobie jej existencie, to je tlač 586. Čiže takto budeme postupovať budúci týždeň.
Poprosím tých, ktorí majú informáciu z minulého zasadnutia grémia a z dohôd, ktoré už dnes nie sú pravdivé, resp. sú novelizované, že školský zákon sa pravdepodobne začne v utorok. Čiže ak sa niekto chce prihlásiť do školského zákona a chce a vie o tom, že budem prerokovaný až v stredu, tak je reálny predpoklad, že sa začne skôr.
Takže prerušujem teraz rokovanie 21. schôdze. Prajem vám príjemný víkend a uvidíme sa v utorok ráno o 9.00 hodine. Dovidenia.
(Prerušenie rokovania o 10.35 hodine.)