M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vaše úvodné slovo.
A teraz dávam priestor pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu ako spravodajcu k tomuto návrhu zákona, aby uviedol v prvom čítaní úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 675, ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.
Vážený pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu a konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Jana Vaľová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo v rozprave má pani poslankyňa Vaľová. Nech sa páči.
J. Vaľová, poslankyňa: Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia a vážená pani predkladateľka, som veľmi rada, že sa zhodneme v tom, že treba veci riešiť v prospech ľudí, snažiť sa vytvoriť optimálne podmienky v sociálnom systéme, samozrejme, aj v tak citlivom systéme, ako je dôchodkové sporenie a sociálne poistenie, aj keď musím so smútkom trošku konštatovať, že v čase vašej vlády vášho kabinetu možno týchto návrhov z vašej strany, pani predkladateľka, ako ministerky alebo ako poradkyne pána ministra Kaníka ste mali príliš málo. A dnes už tieto vaše návrhy mohli byť možno, podotýkam, možno, a poviem aj, prečo si to myslím, riešené v praxi, ak by neobsahovala, samozrejme, aj tieto ustanovenia aj táto novela, ktorú predkladáte. A dovolila by som si uviesť dôvody, pre ktoré tento návrh nepovažujem za optimálne riešenie pre poistencov, zamestnancov a povinne dôchodkovo poistené samostatne zárobkovo činné osoby. Ale vrátim sa k týmto pripomienkam, ak dovolíte.
K čl. II. Návrh pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej v § 15 ods. 1 písm. c) zákona, kde za slová "o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky" sa vkladajú slová "vrátane tehotnej ženy od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu", smeruje k zvýhodňovaniu okruhu osôb nevykonávajúcich zárobkovú činnosť a neodvádzajúcich poistné do systému sociálneho poistenia oproti poistencom, ktorí sú ako zamestnanec a povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba už povinne dôchodkovo poistení. Predĺženie platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom aj na obdobie šesť týždňov pred pôrodom za všetky tehotné ženy by neodstránilo existujúci rozdiel, naopak, štát by tým platil poistné na dôchodkové poistenie aj za tehotné ženy, ktoré do systému sociálneho systému nikdy neprispievali, a nevznikol by im nárok na materské. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona je povinne dôchodkovo poistená fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmena a) alebo písmena b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti. (Hlas v pléne.) Prosím vás pekne, keby ste ma nevyrušovali, pán kolega. Ďakujem veľmi pekne. Po prijatí návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej by podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona bola povinne dôchodkovo poistená fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky vrátane tehotnej ženy od začiatku šiesteho týždňa pred lekárom ukončeným očakávaným dňom pôrodu, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmena a) alebo podľa písmena b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti. Návrh poslankyne a kolegyne Ivety Radičovej by teda vo vzťahu ku zamestnankyni a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe nič neriešil, lebo pôvodným znením uvedeného ustanovenia by bol tento okruh poistenkýň naďalej vylúčený z okruhu fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 1 písm. c) zákona.
K bodu 2. V súvislosti s navrhovanou novelou v § 22 ods. 1 zákona sa za druhú vetu dopĺňa nová veta, ktorá znie: "Tehotnej žene uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), ktorá podala prihlášku na dôchodkové poistenie do 30 dní pred očakávaným dňom pôrodu, vzniká povinné dôchodkové poistenie od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu." Tu by som rada poukázala na to, že ak sa prihlási poistenec, ktorý je zamestnanec alebo povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba, na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa, môže tak byť najskôr až odo dňa, ktorý nasleduje po skončení nároku na materské, teda od začiatku čerpania rodičovského príspevku, v čase poberania materského príspevku patrí zamestnankyňa a povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba do okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb podľa § 15 písm. a), b) zákona, pričom v tomto období nemajú povinnosť podľa § 140 zákona platiť poistné. Podľa návrhu pani poslankyne Ivety Radičovej by podávala prihlášku na dôchodkové poistenie fyzická osoba, ktorá už povinne dôchodkovo poistenou osobou je.
Za poistencov, zamestnancov a povinne dôchodkovo poistené samostatne zárobkovo činné osoby v období čerpania materského napriek skutočnosti, že prispievali do systému sociálneho poistenia, štát poistné neplatí. Naproti tomu za fyzickú osobu, ktorá nie je dôchodkovo poistená a pred narodením dieťaťa do systému dôchodkového poistenia neprispievala, štát odo dňa narodenia dieťaťa poistenie platí. Uvedený problém, ktorý má negatívny dopad na poistencov, ktorí pred narodením dieťaťa do systému sociálneho poistenia prispievali, a si dovolím povedať, že túto časť som konzultovala s ministerstvom práce a sociálnych vecí, pretože, ako vieme, na svete je legislatívny plán vlády, a táto jasne deklaruje, ktoré zákony bude upravovať, pretože ja mám niekedy pocit, že ministerstvo práce na niečom pracuje a zrazu sa niečo vytiahne, čo sa považuje, že toto je náš návrh, aj keď to už máme v legislatívnom pláne vlády, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky chce odstrániť v pripravovanej novele zákona o sociálnom poistení, a to, myslím si, lepším návrhom. Vzhľadom na to, že zamestnanci a povinne dôchodkovo poistené samostatne zárobkovo činné osoby sú v období čerpania materského dôchodkovo poistené, nepovažujeme za legislatívne možné upravovať § 15 ods. 1 písm. c) zákona, ale navrhujeme riešiť iba otázku platenia poistného štátom v § 128 ods. 5 zákona. Z dôvodu, aby ekonomicky aktívni poistenci neboli v nevýhodnejšom postavení ako fyzické osoby, ktoré nikdy nepracovali, sa navrhuje, aby štát platil poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyne a samostatne zárobkovo činné osoby nielen v období od nástupu na rodičovskú dovolenku, ale už aj v období poberania materského.
Súčasne s navrhovanou zmenou sa navrhuje predĺženie lehoty na podanie prihlášky, čo je opäť konzultované s ministerstvom práce, na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o novonarodené dieťa z 15 dní na 30 dní, nakoľko sa ukázalo, že 15-dňová lehota je nepostačujúca. Samozrejme, budete vedieť, v ktorom paragrafe to znenie je, ale v ktorom sa mení.
Z uvedených dôvodov nesúhlasím s predloženou novelou poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a navrhujeme si počkať na vlastne uvedenú novelu zákona o sociálnom poistení podľa legislatívneho plánu vlády, pretože vláda to vlastne takto navrhuje.
A z tohto dôvodu teda ja osobne za tento návrh by som povedala, že treba si ho zvážiť. A ja osobne v týchto častiach, ktoré som vytkla, určite hlasovať nebudem. A myslím si, že neriešia, ba skôr, naopak, v niektorých častiach znevýhodňujú poistencov. Ďakujem veľmi pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Má slovo.
I. Radičová, poslankyňa: Musím sa vrátiť aj k úvodu. Ďakujem veľmi pekne za pohľad na pozmeňujúce návrhy. Musím sa vrátiť, opakujem, aj k úvodu. Ešte raz zopakujem, aj keď už mi je to chvíľami až tak osobne nepríjemné, poradkyňu pánovi ministrovi Kaníkovi som robila do 1. 4. 2004. Bola som externá poradkyňa pre problematiku rodiny. A ak mi vyčítate, pani poslankyňa, že návrh systému daňového bonusu bol nedostatočnou aktivitou za toto obdobie, no tak potom je to váš názor. Ale ja si myslím, že to bola zásadná zmena v celom systéme rodinnej politiky. Mohla by som vymenovať aj návrhy, ktoré som predkladala ako členka kolégia ministra Magvašiho, tie sa tu nejako nespomínajú. Mohla by som spomenúť aj predchádzajúce obdobia predchádzajúcich ministrov ako členka ich kolégií, pretože som pôsobila v takýchto orgánoch od roku 1991.
A čo sa týka mojich vlastných návrhov a zákonov, vy ste vtedy neboli poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky, ale táto snemovňa okrem 7 zákonov, a nebudem tým zdržovať publikum, prijala aj novelu zákona o sociálnom poistení s množstvom zmien, ktoré posúvali riešenie, takže ak vy stíhate viac, kompliment.
Čo sa týka pripomienok, ktoré ste vymenúvali, chcem podotknúť a podčiarknuť jeden vážny problém, ktorý ste vašimi návrhmi riešení obišli. Každý občan, ktorý je nemocensky poistený a čerpá si následne nemocenské poistenie, či už cez materskú dovolenku alebo pri známej práceneschopnosti alebo pri ošetrovaní člena rodiny, za toto obdobie dostáva náhradu ušlej mzdy, to je princíp nemocenského poistenia, ale, podčiarkujem, napriek tomu, že sa mu doba zaratúva do dôchodkového poistenia, s náhradou nula, znamená to, že ak je občan dlhodobejšie na PN alebo má mamička viacero detí a tých 6 týždňov je tá miera náhrady nula, im sa to vážne potom prejavuje vo výške dôchodkov. Môj pozmeňujúci návrh reaguje, pani poslankyňa, na tento problém, aby sa v období tých 6 týždňov nerátala miera náhrady nulová, ktorá následne znižuje priemerný osobný mzdový bod, ale tá výška, ktorá nastupuje až po narodení dieťaťa, teda 60 % priemerného mesačného príjmu. To je pointa môjho pozmeňujúceho návrhu.
A otváram na diskusiu, pretože nechcela som vyjsť hneď s väčším a širším návrhom, že rovnaké riešenie by sme mali urobiť pre celé nemocenské poistenie, pretože principiálne je namieste otázka, prečo keď som bol nemocensky poistený, sa mi iba poskytuje náhrada ušlej mzdy, a nie aj dôchodkové poistenie. Ten transfer je tam možný, dávam to naozaj vám na návrh do zapracovania tej pripravovanej legislatívnej zmeny, pretože keď sa plánuje, a postrehla som, že áno, je to tak, zmeniť fondové rozloženie z hľadiska reality, pred takýmto krokom by bolo vhodné najprv vyriešiť transfer z nemocenského poistenia na dôchodkové poistenie. On sa deje tak či tak, ale neadresne. Takto by to bolo adresné presunutie na zabezpečenie výšky dôchodkov podľa toho, ako si poistenec prispieval do systému.
Osoba, ktorá nebola nemocensky poistená minimálne 270 dní, teda nemá nárok na vznik materskej dávky. Preto hovoriť o neprispievateľoch do systému, ktorí potom by dostávali nejaké náhrady, je nezmyslom, pretože tá podmienka v zákone stanovená je. Takže ak chceme naozaj riešiť prísun príjmov do priebežného systému dôchodkového, tak je to aj spôsob, kedy za občanov, ktorí často aj dlhodobo sú na PN alebo zároveň ešte ošetrujú člena rodiny, k tomu pripočítame materskú. A z tohto hľadiska okamžite vidíme, ako sa nám to s tou nulou bude premietať do budúcej výšky dôchodkov. Aj toto je jeden z faktorov, ktorý spôsobuje, že práve ženy majú potom dôchodky v budúcnosti nižšie. Takže zdôrazňujem, toto je zámer pozmeňujúceho návrhu, ktorý som ctenej snemovni predložila. Ďakujem veľmi pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie.
Ďakujem pekne aj pani navrhovateľke, aj pánovi spravodajcovi.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu. (Hlas z pléna.)
S faktickou, pani kolegyňa, nie je možné vystúpiť na záverečnú reč, rozpravu sme uzavreli.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 588 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 588a.
Poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Bolo niekoľko rokovaní s ministerstvom zdravotníctva, s ministerstvom financií, s ministerstvom vnútra, najvyšším kontrolným orgánom, ministerstvom obrany.
Základným východiskom pre návrh zákona bola Európska charta o športe, taktiež programové vyhlásenie vlády, vládou prijaté koncepcie v oblasti vzdelávania, ako je napr. Koncepcia vzdelávania odborníkov v športe, Jednotný vzdelávací systém v športe, schválený v roku 2007, ďalej, závery rokovania ministrov krajín Európskej únie zodpovedných za šport, pripravovaná Biela kniha o športe. Taktiež 19. 10. bol v Lisabone schválený návrh reformnej zmluvy Európskej únie, kde čl. 149 upravuje sociálnu a výchovnú funkciu športu. Návrh zákona je v súlade aj s týmto návrhom lisabonskej reformnej zmluvy.
Telesná kultúra zahŕňa všetky telesné aktivity organizované aj neorganizované a je teda najširším vyjadrením telesného pohybu a telesných aktivít ľudí. Vrcholový a výkonnostný šport je len jedna z foriem telesných aktivít telesnej kultúry. Zákon č. 288/1997 Z. z. ešte z roku 1997 o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov je všeobecný zákon, ktorý neupravuje jednotlivé špecifické problematiky, ktoré upravuje nami predložený a navrhnutý zákon. Je to napr. organizácia a financovanie vrcholového a výkonnostného športu, športovanie detí a mládeže mimo vyučovania, starostlivosť o športové talenty, ďalej, športová reprezentácia, marketingové využitie, resp. zneužitie štátneho znaku Slovenskej republiky inou osobou, boj proti dopingu a bezpečnosť na športoviskách a mimo nich ako aj povinnosti usporiadateľov športových podujatí. Napriek uvedenému by zrušenie zákona o telesnej kultúre bez náhrady nebolo vhodné, pretože by oblasť telesnej kultúry zostala právne neupravená a športovej praxi by to neprospelo. Nakoľko sa aj legislatívny zámer zákona týka len úpravy športu, a nie celej telesnej kultúry, predkladáme právnu úpravu návrhu zákona a novelizáciu zákona č. 288/1997 Z. z. Vychádzame pritom najmä z § 13 citovaného zákona, ktorý ukladá použitie prostriedkov štátneho rozpočtu ustanoviť osobitným zákonom o podpore športu štátom. Navrhovaný zákon teda neupravuje celú problematiku telesnej kultúry, a to aj na základe skúseností z minulých rokov, pretože jednotlivé pokusy či už v roku 2005 alebo v roku 2006 stroskotali práve na koncepcii všeobsiahlosti a všeobecnosti navrhovaných zákonov. Dôvodom je veľmi rôznorodý súbor právnych vzťahov, ktorý zasahuje do viacerých právnych odvetví súkromného, ako aj verejného práva. Preto sa navrhuje v súlade s legislatívnym zámerom vlády zachovať a v čl. III aj novelizovať právnu úpravu telesnej kultúry ako všeobecnú a všezhŕňajúcu právnu úpravu, z ktorej sa navrhovaným zákonom vyníma problematika organizácie a štátnej podpory vrcholového a výkonnostného športu vrátane financovania športovej reprezentácie a starostlivosti o športové talenty a športovanie detí a mládeže mimo vyučovania, ďalej, zachovať právnu úpravu pravidiel organizovania verejných, kultúrnych a športových podujatí, ktorej nové znenie sa týka predovšetkým bezpečnosti na športových podujatiach, vyňať právnu úpravu problematiky zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými klubmi na samostatnú úpravu, pretože jej riešenie sa ukazuje zložité.
Ministerstvo školstva bude i naďalej finančne podporovať vybrané projekty pohybových aktivít občanov celoslovenského významu prostredníctvom národných telovýchovných a športových organizácií, ako sú jednotlivé stavovské organizácie.
Ministerstvo školstva v súčasnosti pripravuje zákon o obmedzení dostupnosti látok a metód s dopingovým účinkom.
Predmetný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Ďakujem pekne, pán podpredseda.
M. Číž, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády a minister školstva, ďakujem vám za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Vladimírovi Švidroňovi a prosím ho, aby informoval... (Hlas z pléna.) Prosím? (Odpoveď z pléna.) Ospravedlňujem sa, dávam slovo Valentínovi Švidroňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pán kolega.
V. Švidroň, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, minister školstva, vážené panie poslankyne, poslanci, hostia, ako spoločný spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, gestorského výboru, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o organizácii a podpore športu a zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 588).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14. mája 2008 č. 815 pridelila vládny návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zaujali stanovisko, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 385 z 10. júna, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 304 z 11. júna, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 182 z 10. júna a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 98 z 10. júna 2008. A uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti III spoločnej správy.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor zaujal k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom vyplývajúcim z uznesení výborov uvedených v časti III spoločnej správy stanovisko a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o nich takto, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bodoch 1, 3, 6, 8, 9, 11, 14, 16, 17, 18 a 23 spoločne a tieto schváliť, o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bodoch 2, 4, 5, 7, 10, 12, 13, 15, 19, 20, 21 a 22 spoločne a tieto neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 588) v zmysle schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.
Súčasne vás informujem, že spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor schválil uznesením z 18. júna 2008 č. 111. Týmto uznesením ma tiež výbor poveril predložiť pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca, za prednesenie spravodajskej správy. Registrujem vašu prihlášku v zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku.
Chcem vám len oznámiť, vážení kolegovia, že otváram teda rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili páni poslanci Fronc a Tibor Mikuš, takže budú nasledovať postupne v poradí, ako sa prihlásili, po vystúpení pána spravodajcu.
Pán spravodajca, máte slovo a vystúpte v rozprave.
V. Švidroň, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, predkladaný návrh zákona predstavuje prvý legislatívny krok v organizácii a podpore športe po desiatich-jedenástich rokoch. Návrh si kladie za cieľ, ako to bolo podrobne zdôvodnené navrhovateľom, riešiť predovšetkým základné priority športu v oblastiach preberajúcich závery Európskej charty o športe. Doteraz tieto oblasti boli nedostatočne právne pokryté ako dôsledok toho, že praktický proces konvergencie jedného zo sektorov predbehol v poslednom desaťročí voľné odporúčania Európskej únie v legislatíve. Prijatá novela tento vzťah narovnáva na istú, relatívne dlhú dobu. Bude progresívne vplývať na rozvoj športu u nás. Napomôže uplatniť priority štátnej politiky vo vrcholovom a výkonnostnom športe. Z praktických a aplikačných dôvodov ponecháva v platnosti v novelizovanej podobe iné súvisiace zákony. A zároveň pripravuje priestor pre ďalšie. Rozhodne však radikálne obmedzuje priestor pre falošné aktivity, ktoré len zďaleka sa podobajú na šport.
K samotnému návrhu zákona mám a predkladám pozmeňujúce návrhy, ktorých obsahové zameranie sa týka rovnakej problematiky, aká bola obsiahnutá už v návrhoch spoločnej správy v časti III. Avšak za účelom vecného precizovania týchto návrhov a ich jasnejšej formulácie a so súhlasom 15 poslancov predkladám tieto pozmeňujúce návrhy.
Súčasne žiadam, aby bol 11 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie.
Takže prečítam moje pozmeňujúce návrhy.
K čl. I.
Bod 1. V § 8 ods. 1 písm. c) 4. bode sa slovo "zabezpečuje" nahrádza slovami "vytvára podmienky na".
Odôvodnenie. Národný športový zväz nemôže mať povinnosť zabezpečovať športovanie detí, môže vytvoriť podmienky pre športovanie detí a účasť na športových súťažiach. Športovanie detí vo voľnom čase je vecou záujmu samotných detí a rodičov.
Druhý návrh. V § 16 ods. 2 v druhej vete na začiatku vety sa vkladajú slová "Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor a".
Odôvodnenie. Ak športovou reprezentáciou poveruje športovca aj Slovenský olympijský výbor a Slovenský paralympijský výbor, tak aj tieto organizácie by mali pri poverení vychádzať zo športových výkonov športovca, najmä z hľadiska splnenia kritérií určených organizátorom športového podujatia.
Tretí návrh. V § 19 sa vypúšťa odsek 3 a doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3. Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou č. 6. Nasledujúce poznámky sa prečíslujú.
Odôvodnenie. V slovenskom práve existuje možnosť obrátiť sa na súd alebo existuje možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na Medzinárodný arbitrážny tribunál pre šport v Lausanne, príp. na Svetovú dopingovú agentúru. Zmena sa navrhuje vzhľadom na bod 10 tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa vypúšťa čl. II bod 3 návrhu zákona upravujúceho Športový arbitrážny tribunál.
Štvrtý návrh, štvrtá zmena. V § 25 ods. 5 v prvej vete sa za slovo "športovcovi" vkladajú čiarka a slová "športovému klubu".
Odôvodnenie. Disciplinárne konanie je možné viesť aj proti športovému klubu, ak je členom národného športového zväzu a účastníkom športových súťaží.
Piaty pozmeňujúci návrh. V § 25 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.
Odôvodnenie. V slovenskom práve existuje možnosť obrátiť sa na súd alebo existuje možnosť riešiť spory podľa tohto zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na medzinárodný športový zväz alebo na Medzinárodný arbitrážny tribunál pre šport v Lausanne. Zmena sa navrhuje vzhľadom na bod 10 tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa vypúšťa čl. II bod 3 návrhu zákona upravujúci Športový arbitrážny tribunál.
Šiesty pozmeňujúci návrh. V § 28 sa vypúšťa písmeno f). Ďalšie písmená sa následne prečíslujú. Odôvodnenie.
Ak prevádzkovatelia športových zariadení nemajú informačnú povinnosť (podľa návrhu gestorského výboru), nie je možné vytvoriť register športových zariadení. Zároveň je nekontrolovateľné, či prevádzkovatelia športových zariadení nahlasujú údaje a pre prevádzkovateľov by to bola neprimeraná povinnosť.
Siedmy pozmeňujúci návrh. V § 29 ods. 1 sa slová "§ 28 písm. a) až f)" nahrádzajú slovami "§ 28 písm. a) až e)".
Odôvodnenie. Zmena sa navrhuje v súvislosti s bodom 6 pozmeňujúceho návrhu. Ak prevádzkovatelia športových zariadení nemajú informačnú povinnosť, je potrebné upraviť aj vnútorný odkaz na obsah údajov športového registra.
Osem. V § 30 ods. 1 sa vypúšťajú slová "odsek 1".
Odôvodnenie. Ak pokutu môže dostať aj športový klub za nesplnenie si oznamovacej povinnosti, tak je potrebné urobiť túto technickú úpravu.
Pozmeňujúci návrh č. 9. V § 31 odsek 3 znie: "Zrušiť športové zariadenie vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja alebo obce určené na výkon športu verejnosti je možné iba za podmienky, že právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má takéto zariadenie v správe, o zrušenie športového zariadenia požiada jeho vlastníka a zariadi rovnocenné športové zariadenie vopred na inom mieste v obci alebo v oblasti, v ktorej má dôjsť k jeho zrušeniu, alebo na pôvodnom mieste."
Odôvodnenie. Navrhované znenie má za cieľ zabezpečiť, aby nedochádzalo k zrušeniu verejných športových zariadení bez zriadenia rovnocennej náhrady.
K čl. II.
To je desiaty pozmeňujúci návrh. Vypúšťa sa bod 3.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustenie § 7a a § 7b, ktoré upravujú zriadenie Športového arbitrážneho tribunálu a jeho pôsobnosť, z dôvodu, že rozhodovanie sporov v športe sa rieši podľa pravidiel prijatých športovými klubmi, národnými športovými zväzmi, medzinárodnými športovými zväzmi a tak ďalej. Zároveň v slovenskom práve existuje možnosť obrátiť sa na súd alebo existuje možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalšou možnosťou je obrátiť sa na medzinárodný športový zväz alebo Medzinárodný arbitrážny tribunál pre šport v Lausanne, príp. na Svetovú dopingovú agentúru.
Toľko moje pozmeňujúce návrhy. Pán predsedajúci, ďakujem za slovo a pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Takže teraz budeme pokračovať vystúpeniami kolegov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Takže slovo má pán poslanec Fronc, pripraví sa pán poslanec Tibor Mikuš.
M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, najprv by som si rád položil jednu otázku, na čo sú potrebné zákony, na čo je potrebný zákon o športe a jeho podpore a organizácia. No buď rieši konkrétne problémy, ktoré tam jestvujú, alebo spresňuje a dáva jasné pravidlá na fungovanie. A z tohto pohľadu si kladiem otázku, či tento zákon má zmysel. No musím povedať, že v prvom rade rieši veci, ktoré sú vyriešené, pretože pokiaľ hovoríme o antidopingu, tak je známe, že Slovensko sa prihlásilo a podpísalo príslušné dokumenty a ratifikovali sa tieto dokumenty. Čiže to je, povedal by som, nadbytočné. Druhé problémy sú typu umelého, pretože štátny orgán podľa nášho ústavného princípu môže robiť len to, čo je stanovené zákonom. Ale občania a občianske združenia môžu robiť aj iné veci, pokiaľ im zákon neukladá povinnosť nejakú. A preto ak v tom zákone, ktorý pán minister predkladá, sa vyskytuje, neraz môžu urobiť to, môžu robiť tamto, si myslím, že nehovorí o ničom. A tretia moja výhrada je, všetci, ktorí sa problémami športu dlhšie zaoberajú, vedia, že ten najcitlivejší a najhlavnejší problém, ktorý je, je otázka nájsť spôsob financovania športu, aby bol jasne transparentný, spravodlivý a aby aj bol efektívny a uspokojil jednotlivé športy a športové zväzy. Ale financovanie v tomto zákone sa nerieši alebo sa rieši len veľmi okrajovo, nehovoriac o tom, že keď už hovoríme o takýchto veciach, chýba mi tam ešte jedna vec. A to je otázka násilia na športoviskách a športových štadiónoch a riešenie tohto závažného spoločenského problému.
Preto, po prvé, pán spravodajca dávam procedurálny návrh, aby zákon bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.
Po druhé, ak neprejde tento návrh, tak dávam jeden pozmeňujúci návrh. Týka sa § 11. Odsek 1 navrhujem doplniť o písmeno g), ktoré znie: "g) na podporu športu zabezpečovanú samosprávnymi krajmi, obcami a mestami".
A v tom istom paragrafe navrhujem v odseku 6 za slová "obsah zmluvy" vložiť slová "a kritériá na poskytnutie dotácie".
Po prvé, ak sú vymenované dôvody a to, komu majú byť dané prostriedky a dotácia, tak si myslím, že naozaj časť športových aktivít, a to nemalú časť a takú, ktorá nás by mala oveľa viac zaujímať, pretože sa týka normálnych bežných občanov, zabezpečujú samosprávne kraje, obce a mestá. Preto aspoň ich vymenovať pokladám za dôležité v tomto paragrafe.
A druhá vec. Pokiaľ sa stanovujú formálne kritériá pre dotačnú zmluvu, domnievam sa, že všeobecne záväzným predpisom je dôležité stanoviť aj kritériá pre rozdeľovanie finančných prostriedkov. Tie kritériá v minulosti existovali. A pokladám za dôležité, aby boli zahrnuté vo všeobecne záväznom predpise.
Toľko ide o to, čo sa týka pozmeňujúcich návrhov.
A zo spoločnej správy, pán spravodajca, navrhujem na osobitné hlasovanie body 19, 20 a 21. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
V zmysle rokovacieho poriadku sa o slovo prihlásil pán podpredseda Hort, potom vystúpi pán poslanec Mikuš.
M. Hort, podpredseda NR SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu zákona vo vzťahu k všetkým súvislostiam a dotknutým oblastiam som vystúpil v prvom čítaní, kde som porovnal aj vzťah k platnému zákonu aj súvislosti, o ktorých si myslíme my z pozície, hlavne z SDKÚ - DS, že tento zákon mal riešiť a že ich nerieši.
Chcel by som na úvod pána spravodajcu opraviť. My sme už prišli s legislatívnym návrhom, ktorý bol podľa nás návrh, ktorý riešil širší okruh problémov vo vzťahu k športu. No tak ako všetky ostatné, samozrejme, bol zmietnutý zo stola. A nebudem hovoriť už tie termíny, ktoré boli vtedy sľubované, kedy vlastne tento zákon sem prichádza. My sme očakávali, že či už v návrhu zákona alebo potom aj pri rokovaniach vo výbore bude tento zákon postupne doplnený o to, čo sa od tohto zákona očakávalo najviac. A to je systém financovania športu, lebo ten kríva na obe nohy a ten v tomto zákone riešený nie je. Ja predpokladám, že prídu ešte pozmeňujúce návrhy z našich radov, ktoré sa budú snažiť túto medzeru vyplniť. A preto sa len obmedzím vo vzťahu k financovaniu na to, o čom si myslím, že je chybou, že ten zákon to neobsahuje. On neurčuje zásady poskytovania dotácií. Ďalšou chybou je, že nepredpokladá rozdelenie dotácií zo štátneho rozpočtu na šport vo forme súťaže. My sme predsa navrhovali v tom našom návrhu, a dalo sa o tom diskutovať, prečo treba zaviesť do systému financovania súťaž, prečo by to bolo objektívne a prečo by to malo svoj efekt. Ďalej, neurčuje priority na prideľovanie dotácií zo štátneho rozpočtu vrátane určenia kategórie prioritných športov. Olympijské športy sú dnes už v takom rozsahu, že ak my nebudeme schopní a odvážni zadefinovať, čo sú priority v športe na Slovensku, tak aj keď sa tam dajú ďaleko vyššie finančné prostriedky, a o tom budem hovoriť o chvíľu, tak si myslím, že ten problém sa nevyrieši. My musíme mať odvahu definovať, v čom sa chceme, čo sa týka vrcholového športu, angažovať viac a čo chceme podporovať možno iba ako mládežnícky šport. Nie sú definované kritériá pri prideľovaní dotácií. A chýba aj informačná povinnosť pri financovaní športu. Ale to sú známe fakty. Ja som čakal, že sa niečo z tohto počas prerokovávania vo výboroch a diskusie vo výboroch zmení, bohužiaľ, nič také sa nestalo.
Ja sa chcem ale sústrediť vo svojom vystúpení veľmi krátko na tú časť, ktorá je podľa mňa do neba volajúci hriech vo vzťahu k športu a ku všetkým, ktorí dnes športu chcú pomáhať, ktorí šport chcú prevádzkovať, ktorí sú tí, ktorí napriek tomu, kde sa nachádza financovanie, ale aj organizácia športu, ešte do toho športu dávajú nielen invenciu, ale v mnohých prípadoch aj svoje vlastné peniaze. Viete, mali sme tu mimoriadnu schôdzu Národnej rady, kde sme sa dozvedeli, akým spôsobom je možné uliať peniaze v zmysle akéhosi sociálneho štátu tým, ktorí sú ďaleko vo väčšej pozornosti sociálnej demokracie ako tí, ktorých sa to naozaj týka. Hovorilo sa o stámiliónoch. Prenikajú informácie, že to boli možno až miliardy, ako sa dá zarobiť na dobrej informácii. Šport ako taký zo štátu, ak dovolíte, budem to citovať, dostal v roku 2004, hovorím teraz o štátnom rozpočte, 1,027 mld. V roku 2006 to bolo 1,02 mld. V roku 2007 to bolo 1,02 mld. V roku 2008 má dostať 1,011 mld. V roku 2009 to má byť 1,01 mld. a takisto to má byť v roku 2010.
Vážení, toto je jediná oblasť na Slovensku, ktorá je v kompetencii štátu cez ministerstvo školstva v tomto prípade, kde nieže nerešpektujeme infláciu, kde nieže nedávame viac, ako by sme mali dávať, ale kde nominálne dávame menej. Ja som sa strašne veľa zaujímal o to, prečo tomu tak je. Ja som sa snažil dopátrať toho, ako je to možné. Ja viem, že treba dávať do zdravotníctva, kde nie je urobená reforma, a je to čierna diera, ktorá zhltne dvakrát toľko, keď treba, zvlášť keď sa dozvedáme informácie, akým spôsobom sa tam nakupujú zdravotnícke zariadenia, akým spôsobom sa tam nakupujú pomôcky a lieky. Ale šport, o ktorom rozprávame, a všetci sa na tom zhodneme, že nech je tam radšej menej protidrogových fondov a radšej viac peňazí do štadiónov, do športu, ale aj do športovania ako takého pre mládež, tak toto je pre mňa niečo naozaj nepochopiteľné. A nerozumiem tomu a chcel by som sa to od niekoho dozvedieť, prečo tomu tak je. Priatelia, ak v období, keď je rast HDP desaťpercentný, keď za 4 roky narástli daňové príjmy o 100 mld. korún, dokážeme do športu dávať menej, ako sme dávali vtedy, keď tu ekonomika bola vhodná na uterák, športovým žargónom povedané, tak to je pre mňa niečo, čomu neviem porozumieť. A je to v absolútnom rozpore s tým, čo ste deklarovali, ako sa budete starať. Pán minister je síce podpredsedom vlády, ale nemá na starosti okruh financií. Ale viem, že ak z tých, ktorí majú financie na starosti, čo sľubovali, a šport je oblasť, kde sa to dá presne prečítať, ako sa tie predvolebné sľuby dajú plniť, takýmto spôsobom niekto potom, keď sa dostane k moci, postaví sa k tomu, ako nedofinancuje, nedoživí to, čo je dôležité, tak je to trestuhodné zaobchádzanie s našou budúcou generáciou. Ja by som mohol citovať, ako sa len kopíruje prerozdelenie tej jednej miliardy. Ale už sa mi to ani nechce, lebo keď sa dopátrame, akým spôsobom sa tu plánovali investičné, ale aj prevádzkové výdaje v jednotlivých kapitolách rozpočtu, už na to dávno spomínané odpratávanie snehu, pre to ministerstvo obrany boli 4 mld. na takéto veci, tu keď si uvedomíte, že je stomiliardový nárast v rozpočte za 4 roky a tu sa ide nominálne menej dať do športu, ako sa tam dalo, tak sa pýtam, kde, preboha, tie peniaze idú. A toto keď sa nepodporí, pýtam sa, čo to má spoločné so sociálnym štátom, čo to má spoločné so starosťou o našu mladú generáciu.
Ja by som chcel požiadať aj poslancov vládnej koalície, veď každý nejakým spôsobom sme aj športovec, niekto ako fanúšik, niekto ako ten, kto do toho aj iným spôsobom vstupuje, máte aj veľa sponzorov, o ktorých viem, že podporujú šport, ale toto je cesta do pekla, ak takýmto spôsobom ako štát cez rozpočtovú kapitolu ministerstva školstva sme schopní sa k tomu postaviť, a to teraz neútočím na tu prítomného pána podpredsedu vlády, ale pýtam sa, keď sa definujú priority štátneho rozpočtu a keď tu o tom rozprávame pri štátnom rozpočte, či toto prejdete nepovšimnute a či vám to nevadí, že sa takýmto spôsobom v čase, keď neviem, kedy bude ešte taký rast HDP, kedy ešte budú také príjmy, ako sú dnes, hazarduje aj s vaším menom akože sociálnodemokratickej vlády, poprosím v budúcnosti, lebo neviem, či sa to ešte dá urobiť v rozpočte na rok 2008, predsa len sa na to pozrieť trošku z iného pohľadu, lebo otváranie ihrísk, ktoré sú jednostranne zamerané, kde chýba atletická príprava, je síce dobrý marketingový ťah, ale tiež to s prípravou všetkých ostatných športov má pramálo dočinenia. To hovorím teraz, pán minister, v prospech ministerstva školstva a v prospech rozpočtu na roky 2009 a 2010. Ďakujem pekne.