V. Palko, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na Slovensku dochádza v demografickom vývoji k úkazom, ktoré nemajú v histórii Slovenska obdobu a vyžadujú si pozornosť ako politických inštitúcií Slovenska, tak i celej slovenskej verejnosti.

Pôrodnosť na Slovensku je už viac ako desaťročie hrozivo nízka, tento prepad pôrodnosti nemá v histórii Slovenska obdobu. V roku 1960 sa na Slovensku narodilo takmer 90-tisíc živonarodených detí, v rokoch 1976 až 1989 toto číslo pokleslo pod 80-tisíc ročne, aby potom opäť narastalo. Na pomedzí 70. a 80. rokov minulého storočia dosiahla pôrodnosť maximum, rodilo sa okolo 100-tisíc detí ročne. V 80. rokoch pôrodnosť pozvoľna klesala, v roku 1984 klesla na úroveň 90-tisíc, v roku 1991 na 80-tisíc, v roku 1994 na 70-tisíc. Pod 60-tisíc ročne klesol počet živonarodených detí po prvýkrát v roku 1997, pričom ďalej klesal. (Ruch v sále.) Páni poslanci, prípadne keby ste... Ďakujem pekne. Ďakujem.

Dno dosiahla pôrodnosť v roku 2002, kedy sa narodilo 50 841 živonarodených detí. V ďalších rokoch pôrodnosť mierne stúpla. V roku 2005 dosiahla úroveň 54 430, odvtedy vykazuje stagnáciu. V rokoch 2006 a 2007 sa nedosiahla úroveň z roku 2005. Táto nízka úroveň pôrodnosti je o to hrozivejšia, že teraz už do rodičovského veku dorástla silná generácia narodená koncom 70. rokov, tzv. Husákove deti. Táto generácia však má veľmi málo detí.

Výrazne znížená pôrodnosť so sebou prináša i nebývalé zmeny vo vekovej štruktúre slovenskej populácie. Údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky hovoria, že za posledné desaťročie sa výrazne znížil počet detí do 15 rokov. Týchto bolo v roku 1996 1 164 897, zatiaľ čo v roku 2006, o desať rokov, už iba 870 622. Čo znamená zníženie asi o 300-tisíc, teda asi o štvrtinu.

Úhrnná miera plodnosti vyjadrujúca počet detí pripadajúcich na ženu v plodnom veku sa v posledných rokoch pohybuje okolo 1,3, čo radí Slovensko na jedno z najnižších miest v Európskej únii. Pritom úhrnná miera plodnosti v EÚ ako celku je asi 1,5, čo je tiež veľmi nízke číslo. Je známe, že ak sa má populácia zachovať v doterajšom počte, úhrnná miera plodnosti by nemala byť nižšia ako 2,1.

Prečo je to tak? V úvahách o príčinách radikálneho znižovania pôrodnosti je potrebné uvedomiť si výrazný rozdiel medzi počtom detí, ktoré ľudia majú, a počtom detí, ktoré by mať chceli. Existujú sociologické prieskumy na Slovensku i v celej Európe, ktoré hovoria, že ľudia považujú za ideálny podstatne vyšší počet detí, než ich v skutočnosti majú. Tento fakt naznačuje, že problém nízkej pôrodnosti nemožno odbaviť jednoduchým konštatovaním, že ľudia majú presne toľko detí, koľko ich chcú z vlastnej slobodnej vôle mať.

Aké sú prognózy? Demografickými prognózami sa zaoberá Výskumné demografické centrum Štatistického úradu Slovenskej republiky. V roku 2002 vypracovalo Výskumné demografické centrum Prognózu vývoja obyvateľstva do roku 2050. V decembri 2007 Výskumné demografické centrum zverejnilo aktuálnejšiu Prognózu vývoja obyvateľstva Slovenskej republiky do roku 2025. Podľa týchto prognóz do roku 2025 spoločné pôsobenie faktoru predlžovania ľudského veku a faktoru prisťahovalectva bude prevyšovať pôsobenie faktoru nízkej pôrodnosti. To znamená, že počet obyvateľov Slovenskej republiky narastie ešte asi o 100-tisíc, teda zhruba na päť a pol milióna. Už v roku 2020 však má počet živonarodených trvalo klesnúť pod počet zomretých. V roku 2025 už nemá pomôcť ani prisťahovalectvo a počet obyvateľov začne klesať, a to rýchlo. Do roku 2050 by mala klesnúť pod päť miliónov. Bol by to naozaj pozoruhodný pokles, keďže by k nemu došlo napriek tomu, že počet prisťahovaných na Slovensko sa v budúcich desaťročiach má rátať na státisíce.

Prognózy rátajú s nárastom úhrnnej miery plodnosti na číslo na 1,6 do roku 2025, nie však viac. Najdôležitejšou vetou prognózy z roku 2007 je táto veta týkajúca sa úhrnnej miery plodnosti, citujem: "Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou už nemôže počítať s dosiahnutím záchovnej hodnoty." Koniec citátu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povedzme si teraz niečo o negatívnych ekonomických a sociálnych dôsledkoch tohto vývoja.

Dlhoročná nízka pôrodnosť nemá okamžitý negatívny dopad na ekonomickú a sociálnu situáciu. Z krátkodobého hľadiska je dokonca ekonomicky výhodná. Demografická štruktúra obyvateľstva dnes sa dá zjednodušene charakterizovať touto vetou: Deti je už málo, dôchodcov je ešte málo. To znamená, že je viac tých, ktorí sú vo veku ekonomickej aktivity, čo prispieva k nárastu hrubého domáceho produktu. Toto je, samozrejme, krátkodobo z ekonomického hľadiska ideálny stav. Je však neudržateľný.

Index ekonomickej závislosti je počet osôb pripadajúcich na 100 osôb vo veku do 15 rokov alebo starších ako 65 rokov pripadajúcich na 100 osôb vo veku od 15 do 65 rokov. Tento index fakticky vyjadruje pomer ekonomicky neaktívnych ľudí k ekonomicky aktívnym. Podľa vyššie uvedených prognóz sa má tento index zvyšovať zo súčasných 38,9 na 51,9 v roku 2025 a na neuveriteľných 76,1 v roku 2050. Rast indexu bude spôsobovaný rýchlym pribúdaním ľudí vo veku nad 65 rokov. Ich množstvo sa má zvyšovať zo súčasných 12 % na 19 % v roku 2025 a na 30 % v roku 2050.

Z týchto údajov, samozrejme, vyplýva, že z hľadiska strednodobého a dlhodobého prinesie pretrvávajúca nízka pôrodnosť veľké problémy. Je vecou elementárnych úvah, že pokles počtu ekonomicky neaktívnych obyvateľov a nárast počtu tých obyvateľov, ktorí sú ekonomiky neaktívni, a teda závislí, povedie k poklesu HDP na obyvateľa.

Od dostatočného počtu ekonomicky aktívnych občanov sa odvíja udržateľnosť systémov dôchodkového a zdravotného zabezpečenia. I po dôchodkovej reforme a zavedení druhého piliera na Slovensku bude i v budúcich desaťročiach platiť, že výška starobných dôchodkov sa bude odvíjať od toho, koľko bude v našej ekonomike pracujúcich ľudí odvádzajúcich odvody do Sociálnej poisťovne. Nízka pôrodnosť dnes znamená menej pracovnej sily v ekonomike o 20 rokov, a teda menšie príjmy Sociálnej poisťovne, a teda menšie dôchodky.

Rovnaká úvaha platí pre systém zdravotného zabezpečenia. Platí, že služby zdravotného zabezpečenia užívajú najmä ľudia v dôchodkovom veku. Služby zdravotného poistenia sú hradené z odvodov ľudí ekonomicky aktívnych. Vyšší počet dôchodcov bude znamenať zvýšenie počtu pravdepodobnejších užívateľov služieb zdravotného zabezpečenia. Zároveň však nízka pôrodnosť znamená, že poklesne počet tých, ktorí tieto služby platia. To znamená hrozbu poklesu úrovne zdravotného zabezpečenia obyvateľov Slovenska.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, štátne orgány Slovenskej republiky by sa mali postaviť čelom k demografickej kríze. Demografická kríza totiž predstavuje z dlhodobého hľadiska ústredný problém slovenskej spoločnosti. Je to problém, ktorý sa spomínal v minulých rokoch viackrát v materiáloch štátnych orgánov, napríklad v tej dôchodkovej reforme, avšak iba okrajovo.

Národná rada Slovenskej republiky sa týmto vypuklým problémom ešte nezaoberala ako takým. Cieľom predloženej deklarácie je to, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie demografický problém ako veľmi závažný problém a vyjadrila odhodlanie prijímať potrebné legislatívne a iné opatrenia. Tým sa vytvorí v politickom i mediálnom prostredí Slovenska určitá klíma, v ktorej bude možné diskutovať a rozhodovať o konkrétnych opatreniach.

Deklarácia načrtáva i všeobecné ekonomické opatrenia, ktoré by mal štát prijať na pomoc rodinám, napríklad vo forme zníženia daňového a odvodového zaťaženia rodín s deťmi. Zámerne sa však vyhýbame detailnému návrhu opatrení, keďže jednotlivé politické strany sa môžu líšiť svojimi konkrétnymi návrhmi. Zámerom predkladateľov deklarácie však je, bolo predložiť text, ktorý je prijateľný pre všetky politické sily zastúpené v Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za úvodné slovo. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

A teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch a predložila návrh uznesenia Národnej rady. Pani poslankyňa, nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesla správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o demografickej budúcnosti Slovenska.

Tento návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 644 z 13. mája 2008 uvedeným výborom, ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka s týmto výsledkom: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 142 z 12. júna 2008 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Vladimíra Palka na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o demografickej budúcnosti Slovenska schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh 10. júna 2008, ale neschválil návrh uznesenia, lebo predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

Spoločná správa výborov Národnej rady bola prerokovaná a bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod číslom 157 zo 17. júna 2008. Gestorský výbor poveril poslankyňu Gibalovú podať Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu poslanca Vladimíra Palka a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, tiež zaujmite miesto určené pre spravodajcu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Brocku, ktorý sa prihlásil za klub KDH. Pán poslanec Brocka, nech sa páči, máte priestor v rozprave. Po vystúpení pána poslanca a prípadných faktických poznámkach bude otvorená rozprava aj pre tých, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne.

Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, dámy a páni, aj toto je téma, ktorá bude, ona je vážnou témou už niekoľko rokov a určite v nasledujúcich rokoch či volebných obdobiach to bude téma, ak nie číslo jeden, tak určite z tých najdôležitejších. To, že sa rodí menej detí, mohli by sme byť možno radi, že my ostatní, čo sme tu, máme viac priestoru na život, možnože bude menej hladných úst. Ja by som sa rád vyjadril vo svojom vystúpení za Kresťanskodemokratické hnutie aj k niektorým bludom, ktoré v priebehu desaťročí odznievali alebo sa publikovali v súvislosti s demografickým vývojom a s populačným rastom.

Ešte koncom 18. storočia Robert Malthus písal veľmi pesimisticky o preľudnení planéty a o tom, že ľudstvo nebude schopné zvyšovať životnú úroveň práve pre geometricky rastúci počet obyvateľov, keďže podľa neho produkcia potravín rastie aritmeticky. A práve on šíril myšlienku, že populácia bude v budúcnosti kontrolovaná nedostatkom potravín. Obyvateľstvo rástlo v 19. storočí a v 19. storočí narástlo v priebehu jedného storočia z jednej miliardy na 1,7 mld., v minulom storočí z 1,7 mld. na 6 mld.

V minulom storočí prišiel iný prognostik a tiež s veľmi pesimistickými prognózami, Balart, ktorý prišiel s teóriou trojpercentného rastu populácie v priebehu roka. Píše o svete vo svojej eseji o 20 miliardách obyvateľov, predbiehal niekoľko desaťročí a písal o tom, ako sa ľudia tlačia, žijú vo veľkých mestách a majú k dispozícii niekoľko metrov štvorcových. Jednotlivci 4 metre, páry 6 metrov štvorcových. A ľudia väčšinu svojho voľného času strávia v radoch na kúpeľňu, na sprchu alebo na iné služby. Samozrejme, že dnes vidíme, reálna situácia nie je dobrá, je zlá, ale nie je ani taká alarmujúca, ako boli prognózy týchto dvoch demografických prognostikov, ale ukazuje sa, že v niečom predsa len mali pravdu. Malthus v tom svojimi deprimujúcimi obrazmi, že v chudobných krajinách sú dnes milióny ľudí, ktorí hladujú, a dnes miliarda ľudí nemá zdroje pitnej vody. Aj Balart mal pravdu o trendoch vo veľkých, obrovských aglomeráciách, vo veľkých mestách.

V minulom roku takmer 50 % celosvetovej populácie už obývalo alebo bývalo v mestách a život v mestách je spojený s poklesom plodnosti. Hovoril o tom už aj predkladateľ. V meste je drahé mať deti. Naopak, na druhej strane, ženy majú v meste iné a väčšie a lepšie možnosti napríklad rásť vo svojej profesii a, samozrejme, potom menej často sa stávajú matkami. Život v meste podporuje individualizmus. Ľudia sa viac zaujímajú o kariéru, neskôr sa sobášia, častejšie sa rozvádzajú, a tak "produkujú" menšie rodiny. A tento model, táto šablóna sa v podstate opakuje všade vo svete. Aj preto najnovšia z prognóz Organizácie Spojených národov predpokladá, že v roku 2100 nás bude iba 5 mld., dnes je nás 6,5 mld. Dnes je nás 6,5 mld. a už nás nebude viac. A čo je problém, že bude oveľa-oveľa viac starých, oveľa-oveľa menej mladých ľudí v produktívnom veku. Inými slovami, rovnováha prirodzeného vývoja ľudstva je týmto narušená a už dávno neplatí, že by vystačil človek s tromi grošmi, ak sa chce postarať o seba, o svojich rodičov alebo o budúcnosť svojich detí.

Má to, samozrejme, aj svoje nebezpečné dôsledky. Tak sa témou dňa stávajú eutanázia, zdravotníctvo a zdravotná starostlivosť v požadovanej kvalite už nebude dostupná všetkým, ale len vybraným skupinám, čo, samozrejme, povedie k radikalizácii spoločnosti a k pohybom. Možnože aj k návratu nedemokratických a totalitných režimov.

Ale to som možno prešiel do veľmi širokých súvislostí. Vrátim sa späť k deklarácii, ktorú preberáme. Slovensko problém demografického vývoja, ktorý je problémom na celom svete, asi nevytrhne, pretože žijeme vo veľmi otvorenej spoločnosti, čo však ale môžeme urobiť, je odstrániť nespravodlivosť v spoločnosti alebo zmenšovať nespravodlivosť, aby dôsledky nezodpovedného správania znášali tí, ktorí sa správajú zodpovedne, napríklad k sebe, k životu aj k spoločnosti. Preto budem za Kresťanskodemokratické hnutie navrhovať, aby napríklad aj náš dôchodkový systém spravodlivejšie zohľadňoval, viac zohľadňoval zásluhovosť rodičov.

Rodina zostane, dámy a páni, aj ďalej základom spoločnosti, pretože je vzorom efektívnosti. Zdravá rodina šetrí peniaze štátu, šetrí verejné financie. Jedna rodina potrebuje jeden byt. Rozvedená, tá potrebuje dva byty. Dobre vychované dieťa je požehnaním nielen pre rodinu, ale pre celú spoločnosť a, naopak, nevychované deti sú problémom nielen vlastných rodičov, ale nás všetkých. Zdravá rodina je zdrojom blahobytu štátu, a to aj do budúcnosti, a preto kto pomáha rodine, pomáha štátu. Zdravá rodina by mala byť verejným záujmom štátu. Investície štátu do rodiny sú tou najlepšou investíciou.

Dámy a páni, téma rodiny, to nie je téma Kresťanskodemokratického hnutia iba v jeho volebných programoch, je to téma KDH aj vtedy, keď sme v opozícii. Vtedy, keď diskutujeme o dôchodkovom systéme, keď bránime trojpilierový dôchodkový systém, keď podporujeme sporivosť a zodpovedné správanie ľudí. Mne je ľúto, že táto vláda v týchto zásadných otázkach tápe a nemá jasno.

Nedávno ste možno čítali v novinách, že 17-ročný Jakub z Košíc, stredoškolák, v súťaži mladých financmajstrov vyhral celoslovenskú súťaž práve návrhom svojej dôchodkovej reformy. Je to môj človek, obrazne povedané, mi moja manželka povedala, keď to počúvala v rádiu, pretože aj tomuto 17-ročnému chlapcovi je jasné, ako to funguje v dôchodkovom systéme. Jednoducho tí, ktorí nemajú deti, tak nemôžu čakať, že sa o nich postará štát. A Jakub si myslí, že tí rodičia, ktorí majú deti, tak ich deti by mali v prvom rade prispievať na ich dôchodok, na dôchodok svojich rodičov. A ten, kto deti nemá, napríklad preto, že nemal čas alebo nemohol si založiť rodinu, tak má viac času na kariéru, možno na to, aby myslel na to, z čoho bude žiť, keď bude v dôchodku. Čiže je to problém, ktorý je, by som povedal, ľahko pochopiteľný a je mi ľúto, že táto vláda sa k tomuto problému stavia skôr tak, že sa vracia k starým problémom, ktoré sme my už napríklad premenou priebežného systému financovania dôchodku na trojpilierový dávno vyriešili.

Dámy a páni, čiže riešením je podporovať viac rodinu, podporovať zakladanie rodín, motivovať rodičov k zodpovednému správaniu, aby nielenže deti mali, ale aby ich aj vychovávali, vzdelávali, samozrejme, je to aj o starostlivosti o seniorov.

A to je môj záver, budeme toto robiť, je jedno, či sme v opozícii alebo v koalícii.

Ďakujem, dámy a páni, za vašu pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Brocku sa prihlásili pani Jana Vaľová, Róbert Madej, Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa alebo uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pani Jana Vaľová, nech sa páči.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som rada reagovala na niektoré slová predrečníka aj predkladateľa. Myslím si, že nikto, samozrejme, nepodceňuje, ale zase netreba ani nadhodnocovať problémy demografie, pretože ich má celý svet. A myslím si, že celý svet rozmýšľa nad tým, akú stratégiu a ako správne tento daný problém riešiť. A rieši sa veľmi ťažko. Vieme, nebudem v tejto faktickej poznámke rozprávať, že aké sú opatrenia v iných štátoch alebo ako sa to deje, pretože mám na to málo času, ale vrátila by som sa. Mňa to trošku tak bolí, viete, nechcem to nazvať farizejstvom, ale musím, ak KDH rozpráva o tom, že táto vláda sa nesnaží alebo táto koalícia sa nesnaží podporovať, aby demografický vývoj na Slovensku stúpal.

Vážení, opäť vám zopakujem, práve KDH zákonom č. 600/2003 Z. z., kedy zrušilo valorizáciu rodinných prídavkov, urobilo vážnu brzdu a spiatočku tomu, aby sa na Slovensku možno rodilo viac detí. Tak prečo rozprávate o tom, akí ste fantastickí v opozícii, keď ste boli vo vláde, tak ste si vopchali ruky do vreciek, vopchali hlavu do piesku a zrušili valorizáciu?

Ja by som práve túto vládu chcela pochváliť za to, že zvýšila prídavok na prvé dieťa, že vyriešila rôznymi aktívnymi opatreniami a ďalej bude pokračovať a má záujem sa týmto demografickým vývojom naďalej zaoberať. A nehrozí tu žiadna strašná kríza, myslím si, že problém bude, aj keď ročníky 1974 a 1977 odídu do dôchodku. Sú to veľmi silné ročníky a vtedy nastane určitý výkyv. Takže, vážené KDH, pozrite... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Róbert Madej, nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Brocka, vypočul som si váš prejav a chcel by som zareagovať len veľmi v krátkosti.

Ja som presvedčený, keď porovnáme osem rokov minulého vládnutia a súčasné dva roky tejto vládnej koalície, som presvedčený, že mnohé opatrenia, ktoré boli urobené, postupné zvyšovanie aj niektorých dávok, preukazuje naozaj snahu tejto vlády o podporu rodiny.

Nedá sa to však robiť nejakými deklaráciami alebo nejakými naozaj prázdnymi prejavmi, dá sa to robiť len skutkami. Na skutky ste mali osem rokov čas. Pamätám sa, keď som dvakrát predkladal návrh zákona, ktorým sa mal zvýšiť príspevok pri narodení dieťaťa, keď sme boli v opozícii, keď ste vy boli vo vláde, vtedy sme navrhovali len 10-tisíc korún dať rodine pri narodení prvého dieťaťa. A čo sa stalo? Všetci vraveli, nie sú peniaze, to je populistické, to je nezmysel, to sa nedá, na to nie je. Prišla nová vládna koalícia, ktorá preukázala, že to sa dá, že na to peniaze sú, keď je priorita podpora zakladania mladých rodín.

Dvakrát v minulom volebnom období, pán poslanec, bol napríklad tento zákon na rokovaní parlamentu, dvakrát ho vtedajšia vládna koalícia odmietla. Preto hovorím, veci sa dajú preukazovať skutkami.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Brocka spomínal rodinu ako základnú bunku pre fungovanie spoločnosti a to si myslím, že nikto nebude spochybňovať. Otázka je ten rôzny pohľad a rôzne prezentácie zo strany opozície i zo strany koalície.

Ja, pán poslanec Brocka, by som sa nechválil ako teraz koalícia, že zvyšujeme príspevok na prvé dieťa, lebo podpora rodiny, to nie je iba podpora na prvé dieťa, to je aj podpora na druhé, ďalšie. Keď hovoríme o tom probléme demografie, tak problém demografie nie je problém, že sa bude rodiť prvé dieťa. Problém demografie je, aby sa deti rodili, aj druhé, aj tretie. A to, že sa riešila podpora iným spôsobom a myslím si, že zodpovednejším, napríklad daňovým bonusom a podobnými krokmi, tak to si myslím, že bol ten zodpovednejší prístup ako populistické zvýšenie prídavku na prvé dieťa.

Ale chcel som povedať ešte jednu zásadnú vec. Toto, čo pán poslanec Brocka spomínal, že vznikajú nové témy. Áno, hovorí sa o právach partnerstiev, právach rozličných inakostí, právach zvierat, dokonca opíc, už teraz vo svete sa začínajú robiť práva. A kde sú práva rodičov, kde sú práva detí? Kde sú práva na ich slušný život? Áno, nepopieram, že každý človek má právo na ľudský, dôstojný život. Ale predovšetkým rodina by mala mať právo na ten slušný život. A investície do rodiny sa určite oplatia. My rozmýšľame o tom, ako ekonomicky zlepšiť pomery v krajine, ale o tom, ako túto situáciu zvládnuť práve investíciami do rodiny, tak o tom iba veľa hovoríme.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na vystupujúcich vo faktických poznámkach bude teraz pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Neviem, či by bolo lepšie nereagovať, ale predsa len sú kolegovia v sále, a keďže bola tu aj reč o pamäti, tá je tiež dôležitá, tak im len pripomeniem.

Pán kolega Madej, od vás začnem. Hovoríte, ako ste ako opozičný poslanec navrhovali zvýšiť na prvé dieťa o 10-tisíc a neprešlo. Viete čo, my teraz v opozícii navrhujeme rovnako podporovať rodinu, deti rôznymi dávkami, rôznymi formami a nehnevám sa na vás, že nám to rovnako neprejde. Ale keď sme boli vo vláde, tak sme navrhli toľko vecí, ktorými sme pomohli rodinám s deťmi. A ja to čakám aj od vás, že aj vy budete rovnako navrhovať pomoc rodinám s deťmi. My sme nielenže prídavky na deti 540 korún zvýšili o daňový bonus 540 korún, to znamená na každé dieťa 1 080 korún. Vy ste s prídavkami na deti už dva roky vo vláde nepohli ani o korunu. A vaše ministerstvo navrhuje ich zvýšiť o 30 korún. Smiešne.

Matkám, ktoré sa starajú o deti, a to KDH nemalo ministra sociálnych vecí v dôchodkovej reforme, keď sa stará o dieťa do 6 rokov, tak štát za ňu platí na dôchodok zo 60 % priemerného platu v národnom hospodárstve. Väčšina žien dnes chodí do zamestnania za nižšiu mzdu. To znamená, že keď sa stará o dieťa, to obdobie pre dôchodok je pre ňu výhodnejšie vďaka predchádzajúcej vláde. A vy takéto veci napádate. Vy ste sa pokúsili zrušiť možnosť týmto ženám sporiť si v druhom pilieri.

Jednoducho, dámy a páni, ale nie o tom som chcel hovoriť. Demografický problém je naozaj problém celosvetový, ale vy ho bagatelizujete. (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka bol jediným prihláseným do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Burian. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo dávam pánovi poslancovi Burianovi, nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nie som špeciálne pripravený alebo špeciálne som sa nepripravoval na túto tému, ale bál som sa, že v dvojminútovej faktickej poznámke nebudem dostatočne mať priestor na to, čo chcem povedať.

Chcem povedať jednu zásadnú vec. Ja som tu ixkrát vystupoval k problematike druhého piliera a som veľmi rád, že súčasťou tejto správy o demografickom vývoji Slovenska je aj poznámka o kapitalizačnom pilieri, a dokonca som rád, že predkladateľ v podstate nepriamo aj priznal a dokonca vlastne potvrdil to, čo už viackrát tu bolo spomenuté.

Jednoducho je pravdou, že demografická krivka sa nerieši kapitalizačným pilierom. Čo je absolútne teda, by som povedal, nezmyselný pojem, ktorý si postavila predchádzajúca vláda a postavila túto koncepciu a teóriu, ktorú postavila na tom, že tým, že zavedie druhý kapitalizačný pilier, vyrieši demografický vývoj na Slovensku. Demografický vývoj sa rieši iba tým, že bude podpora rodiny a podpora narodeniu nových detí, alebo teda doslova to, aby sa vytvorili všetky podmienky na to, aby tu sa rodilo viac detí, ktoré budú zabezpečovať ďalší rozvoj zamestnanosti, rozvoj Slovenska. Čiže ja len túto malú poznámku.

Som veľmi rád, že spravodajca, pardon, nie spravodajca, ale predkladateľ nezabudol vlastne túto pripomienku dať a že teda predchádzajúca vláda sa postavila iba v teórii kapitalizačného piliera do pozície tej, že vyriešila tým, že sa zaviedol kapitalizačný pilier, vyriešila demografický vývoj. Myslím si, že je to veľmi, by som povedal, veľmi zjednodušená forma, ak by sme teda len chápali ako kapitalizačný pilier. Je to nič iné len odkladanie peňazí, nejakého objemu peňazí, ktoré budú jednoznačne chýbať v štáte, lebo ten štát už, jednoducho tie peniaze nejakým spôsobom boli použité v predchádzajúcom období. Čiže vlastne len tým chcem znovu potvrdiť, demografický vývoj nie je riešený kapitalizačným pilierom. Iba veľmi krátku poznámku.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia na vystúpenie pána poslanca Buriana: pani poslankyňa Jana Vaľová, Milada Belásová, Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja som veľmi rada, že pán kolega Burian práve túto tému otvoril, lebo ma úplnú pravdu, čo povedal.

Ja by som takisto chcela povedať, že skutočne musia byť aktívne opatrenia na to, aby sa zvyšoval demografický vývoj, a to si myslím, že sa aj deje. Myslím si, že ideme zvyšovať aj rodinné prídavky. A veľmi ma mrzí, že minulé leto pán kolega Brocka, a je to uvedené v médiách, prekrútil moje slová, kedy som povedala, že nie som proti tomu, aby sa zvyšovali rodinné prídavky. No nie som proti tomu, ale poznamenala som, že jedno aktívne opatrenie je to, že ak matka ide na materskú dovolenku, tak jej nahradíme výpadok jedného platu, to znamená, že do budúcna táto vláda predpokladá, že by jeden plat sa nahradil, aby tá matka na materskej nemala taký nízky príjem.

A čo by som chcela povedať ohľadom toho druhého piliera, no asi to, že ak pán Mikuláš Dzurinda presne tu uviedol, že ľudia si našporili v priemere 28-tisíc korún za tri roky, to je nejakých, za tých 20 rokov, 210-tisíc korún. Ja som zvedavá, koľko bude stáť renta, to je prvá vec. A pýtam sa, koľko mamičky si našporia, koľko si môžu našporiť také mamičky, ktoré v živote nikdy nepracovali? Nikdy nepracovali, sú na materských dovolenkách, či tieto skutočne budú mať niečo z druhého piliera? Alebo tak, ako sme hovorili, z prvého dostanú dôchodok, z druhého nedostanú nič, a keď im zostane nejakých pár tisíc na účte a požiadajú o dávku v hmotnej núdzi, tak potom tú dávku nedostanú, pretože budú mať na účte peniaze v druhom pilieri, ktoré si nikdy nebudú môcť si vybrať, ktoré sú formou dedenia, a ony zostanú aj bez prídavku v hmotnej núdzi.

Tak prosím vás pekne, nemiešajme a nezavádzajme tento národ, lebo myslím si, že o druhom pilieri sa už porozprávalo dosť. A ešte raz hovorím, KDH nech si spytuje svedomie, ako zastavila valorizáciu prídavku na dieťa. A myslím si, že už toto je predvolebná kampaň, ktorú začína, pretože nech nehovorí, že to nezačína pred voľbami... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Slovo má teraz pani poslankyňa Milada Belásová, nech sa páči.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Zlepšenie demografického vývoja je veľmi zložitý proces a nemyslím si, že sa to týka len prijatia opatrení v sociálnej politike. Presne ako tu povedal pán kolega Burian, je to širšia otázka. Dotýka sa aj ďalších oblastí, ako to už spomenul, aj zamestnanosti. Ja by som povedala, že nielen aj zamestnanosti. V podstate demografický vývoj sa dotýka viacerých aj rezortov v oblasti života, je proste takým prierezovým problémom, a preto si myslím, že takáto deklarácia, i keď ja oceňujem, že teda predkladateľa, že sa snaží nejako poukázať na tento problém, ale samotná deklarácia absolútne nič nevyrieši. Tu sa musí pristúpiť k tomuto problému veľmi komplexne. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len by som chcel požiadať v budúcnosti, aby kolegyňa Vaľová reagovala na predrečníka a nie tu na kolegu Brocku, aby sme dodržiavali rokovací poriadok, a teraz ku kolegovi Burianovi. Viete, môžete fungovať ako pokazená platňa, opakovať stále, bolo a to bolo, pred rokom, dvoma, desiatimi, v minulom storočí, minulom tisícročí, ale demografický problém tu je a ja vám dávam návrh, nerozprávajte, riešte problém a budete užitoční v prvom rade pre spoločnosť. Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Burian, chcete reagovať? Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že som spustil aspoň nejakú diskusiu k tomuto bodu. Faktom je, že ja nemám dôvod ani nemám nejakú zášť na to, ani dnes diskutovať o tom, že chcem niekomu dokazovať, že demografický vývoj nie je vážna vec. Áno, je vážna vec, je celosvetovým problémom, tak ako to bolo povedané, a hlavne je to problémom Európskej únie a dotýka sa aj Slovenska.

Čítal som dosť veľa vývojových demografických kriviek do roku 2020 a viem asi, kde je teda najväčší problém. Dokonca mám, myslím, že celkom slušne zoštudované všetky systémy, pokiaľ ide o dôchodkové systémy a zavedenie druhého piliera. A dovoľujem si povedať, že možno jeden z mála mám dosť veľa aj systémov, ktoré existujú vo svete. Len mňa zarážala stále tá istá myšlienka, stále tá istá téza pri presadzovaní druhého piliera. Druhý pilier rieši demografický vývoj? Čo je teda absolútny podľa mňa nezmysel. A celý čas som sa snažil dokumentovať a myslím, že ja som len reagoval na to, že aj predkladateľ tejto správy je, v podstate sa stotožnil s týmto názorom, a preto som rád, že konečne dochádzame k tomu, že máme riešiť iným spôsobom demografický vývoj ako to, že iba postavíme filozofiu druhého piliera. Nič iné.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Burian bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy ústne.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

V. Palko, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako to už obyčajne býva, tak v rozprave sa to posunulo do obvyklých prestreliek medzi opozíciou a vládnou koalíciou. Rád by som sa v tomto svojom záverečnom slove chcel tomuto vyhnúť. Naozaj nemám absolútne žiadny záujem kohokoľvek tu obhajovať, kohokoľvek obviňovať, nakoniec celý text deklarácie je napísaný v tom duchu, aby nikoho nezvýhodňoval politicky, opozíciu alebo koalíciu. Proste je to naprosto vecný dokument. A budem veľmi vecne reagovať na priebeh rozpravy.

Predovšetkým z vystúpení niektorých rečníkov bolo vidno akúsi váhavosť. Tak je tu demografická kríza, alebo nie je tu demografická kríza? Aj pani poslankyňa Vaľová povedala, že netreba problém nadhodnocovať, má ho celý svet. No tak nemá celý svet problém s demografickou krízou. Úhrnná miera plodnosti, celosvetová, dneska je 2,5 dieťaťa na ženu v plodnom veku. Nemá žiadny problém celý svet. Problém má Európa. Európa. A začína sa to objavovať aj v niektorých iných končinách, v niektorých krajinách severoafrických, začína sa to objavovať v Kanade atď. V zásade veľký problém má Európa.

Pani ministerka Tomanová napríklad zvykla hovoriť, neviem, či to aj teraz hovorí, ale zvykla hovoriť, že predsa demografická kríza nie je. Nie je problém. To znamená, že toto si ujasnime. Ak to je problém, tak potom mali by sme túto deklaráciu schváliť, lebo tým zoberieme na vedomie, povieme, že áno, tento problém uznávame, existuje, chceme ho riešiť.

Takisto si myslím, že tá určitá polemika, ktorá tu bola, že kto je zodpovedný za to, že detské prídavky neboli valorizované alebo boli valorizované, a kto sa viac staral o to zvýšenie alebo kto sa nestaral, myslím si, že to nie je podstatné. Myslím si, že, a časom sa to ukáže, že rodina na Slovensku potrebuje podstatne väčšiu pomoc, resp. bude potrebovať od štátu, aby jej štát bral podstatne menej, ako jej berie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prepáčte, ale prosím všetkých, ktorí sú v sále, aby rešpektovali, že vystupuje pán poslanec v záverečnom slove, a aby sme diskusné krúžky robili mimo tejto sály. Ďakujem pekne.

V. Palko, poslanec: Takisto diskusia o tom, že kto ako podporoval príspevok pri narodení prvého dieťaťa. Neviem, či je zásadná pri demografickej kríze. Však samozrejme, keď bude akékoľvek zvýšenie a štát na to bude mať, prečo by sme za to nehlasovali, prečo by sme to nepodporili? Ale nie je výrazný príspevok pri prvom, pri narodení prvého dieťaťa vlastne politikou podpory čínskeho modelu rodiny? Politikou podpory jednodetnej rodiny? Mne sa zdá, že je to asi tak. Ale opakujem, to nie je podstatné pre riešenie demografického problému.

Totižto my sa musíme zamyslieť nad celým systémom sociálneho štátu, ktorý tu na Slovensku funguje, a nielen na Slovensku, ale aj inde v Európe. Ako fungujú systémy dôchodkového a systémy zdravotného zabezpečenia? Dôchodkový systém pred zavedením reformy bol teda systém priebežný. Podľa mnohých sociológov, mnohých ekonómov práve tento systém tým, že pôsobil dlhé desaťročia v celej Európe, práve tento systém je jedným z faktorov, ktoré spôsobujú demografickú krízu.

Pretože ako tento systém priebežný funguje? Keď pracujem, odvádzam odvody do Sociálnej poisťovne a nikto sa ma nepýta, nikto odo mňa nežiada, aby som sa postaral aj o to, aby keď budem starý, keď budem dôchodca a keď budem chcieť svoje peniaze späť, tak kto sa má o to postarať? Kto zo svojich odvodov má môj dôchodok zaplatiť? A tak si ľudia zvykajú na to, že sociálny štát funguje tak, je priebežný systém dôchodkového zabezpečenia, to znamená, keď budem starý, postarajú sa o mňa svojimi odvodmi deti. Čie deti? Moje? Deti tých druhých. A podobným spôsobom funguje systém zdravotného zabezpečenia.

A teraz chcem povedať pánu kolegovi Burianovi. Pán kolega Burian uvítal, keď som povedal, že kapitalizačný pilier nerieši demografickú krízu. Áno, ja s tým naprosto súhlasím, v tom sa s ním zhodujem. Pán kolega Burian, absolútne s vami súhlasím, že kapitalizačný pilier nerieši demografickú krízu. Ja si myslím, že kapitalizačný pilier je skôr pochopenie toho, že priebežný pilier spôsobuje demografickú krízu, že solidarita medzi generáciami nefunguje a prechádzame na systém: "Zachráň sa, kto môžeš, každý za svoje." V tomto s vami súhlasím. To ale neznamená, že kapitalizačný pilier je zlý. Pretože kapitalizačný pilier vedie ľudí k zodpovednosti.

Problém je skôr v tom, v čom s vami nesúhlasím, že vy obhajujete pilier priebežný a vlastne vašou politikou sa snažíte vrátiť sa k posilneniu priebežného piliera. Pretože priebežný pilier je práve ten, že demotivuje ľudí mať deti. Priebežný pilier znamená, nemusím mať deti, keď budem starý, zo svojich odvodov budem dostávať, budem dostávať svoj dôchodok z odvodov detí tých druhých. A toto proste nefunguje. Ja si myslím, ale to nie je obsahom deklarácie, myslím si, že riešením by bolo zavedenie ďalšieho piliera, ktorý som nazval rodičovský a ktorý spočíva v tom, že deti, pracujúce deti by odvádzali časť svojich dôchodkových odvodov priamo na účet svojich rodičov. Ale to je, to bude predmetom iných debát a iných návrhov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už iba posledných pár slov. Máte pred sebou text deklarácie, ktorá je naprosto neideologická, ktorá nenesie v sebe žiadny politický náboj nejakého zápasu medzi vládnou koalíciou a opozíciou, zámerne bola takto formulovaná. Ak bude schválená, znamená to, že Národná rada Slovenskej republiky po prvýkrát v histórii berie na vedomie, že je tu vážny problém demografický, ktorý je problémom a bude problémom ekonomickým a sociálnym a vytvorí sa prostredie na to, aby sme mohli tento problém riešiť. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. To bolo vystúpenie pána navrhovateľa v záverečnom slove. Teraz sa pýtam, pani spravodajkyňa, chcete využiť možnosť? Nech sa páči.

M. Gibalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, nebudem vás dlho zdržiavať. Chápem, pani poslankyňa Vaľová, že nemôžete tlmočiť iný názor ako názor pani ministerky. Počula som v rozprave námietky, že nejaká deklarácia nepomôže vyriešiť demografické riziko, ja hovorím riziko, ak nechcete počuť toho strašiaka - krízu. Prednesený text deklarácie je vecný a má byť práve podnetom a záväzkom na skutky, z vašich úst to bolo počuť, predpokladám, že navrhovateľ nemal úmysel špecifikovať konkrétne kroky, veď je to logické, to by malo nasledovať po schválení tejto deklarácie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)