M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za uvedenie spravodajskej správy.

Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam a dávam možnosť, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Zdá sa, že nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Ďakujem pánovi ministrovi a navrhovateľke, aj keď pána ministra ešte poprosím, aby ešte zostal. Vážené kolegyne, kolegovia, o tomto bode programu prerušujem rokovanie.

Pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja.

Tento vládny návrh zákona má číslo, teda parlamentnú tlač 744 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom má č. 765.

Pán minister, máte slovo a žiadam vás, aby ste uviedli tento vládny návrh zákona.

M. Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predsedajúci, milé poslankyne, vážení poslanci, predložený návrh zákona podporuje uskutočnenie systémových krokov na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni a zároveň má do budúcnosti vytvoriť priestor a podmienky na efektívnejšie usmerňovanie a uskutočňovanie regionálnej politiky.

Stanovuje ciele a podmienky podpory regionálneho rozvoja, upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, obcí a ďalších subjektov územnej spolupráce. Ustanovuje základné dokumenty regionálneho rozvoja ako základných plánovacích nástrojov na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni zameranej na zvyšovanie konkurencieschopnosti vyšších územných celkov a obcí.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bol dňa 19. augusta 2008 prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a dňa 20. augusta bol schválený uznesením vlády č. 542 z roku 2008.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, predsedovi výboru pre verejnú správu, regionálny rozvoj Tiborovi Cabajovi a žiadam ho, aby predniesol stanovisko spravodajcu.

T. Cabaj, poslanec NR SR: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja (tlač 744). V súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku predkladám spravodajskú informáciu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená, že doručené 15 dní pred rokovaním, ktoré sa koná na tejto schôdzi. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na dnešnú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie, takisto osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 26. augusta 2008 č. 765 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor NR, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 20. októbra a gestorský výbor do 21. októbra tohto roku.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne za spravodajskú správu.

Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku neregistrujem, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Hlási sa pán poslanec László Nagy, kolega Ivančo, Slafkovský, Mikuš. Je to všetko, prosím? Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec László Nagy. Pripraví sa pán poslanec Ivančo.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku žiadam, aby tento návrh zákona bol pridelený na prerokovanie aj pre výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Odôvodňujem tento návrh tým, že problematika, ktorá je riešená v návrhu zákona, je úzko súvisiacou problematikou i s profilom výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Preto žiadam pána spravodajcu, aby zaradil do svojho návrhu uznesenia aj môj návrh. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo. Pripraví sa pán poslanec Mikuš.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi sa v krátkosti vyjadriť k predloženému návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktorý je vypracovaný podľa môjho názoru síce v súlade s požiadavkami Európskej únie a zdá sa, že aj s deklaratívnymi požiadavkami a potrebami mobilizovať faktory, ktoré ovplyvňujú regionálny rozvoj a ich konkurencieschopnosť. Zdá sa mi však, že kľúčový prvok návrhu, a to samotný rozvoj regiónov, v predloženom návrhu vychádza ale z nepochopenia základného princípu, a tým je vytvorenie priestoru pre podporu iniciatív zdola.

Predložený návrh vytvorený centrálnym orgánom, bohužiaľ, aj myšlienkovo kopíruje líniu regionálneho rozvoja zhora nadol. Text tejto normy ukladá množstvo úloh, ale neukladá povinnosť, podľa mňa zásadnú povinnosť podporiť občianske spontánne aktivity, ale, samozrejme, na inštitucionálnom základe, či už sú to formy občianskych združení, ale aj formy a hlavne formy mikroregionálnych združení.

Tejto norme chýba základná premisa, že rozvoj regiónu je úspešný vtedy, ak sú k tomu motivovaní ľudia, samotní aktéri na úrovni miest a obcí. Je nedostačujúce, že táto filozofia podpory aktivít regiónov, aktivít zdola, je len v deklaratórnej podobe pre samosprávne kraje, obce, integrovaný systém rozvojových agentúr a pre euroregióny. Mikroregionálne združenia vytvorené, a mnohé úspešné, na lokálnej úrovni asi jediné, prirodzené a asi aj najefektívnejšie, a zdá sa, že aj najtvorivejšie elementy rozvoja regiónov sú v navrhovanej úprave síce spomenuté, ale prakticky nepoužiteľné. Chcem však povedať, že podľa môjho názoru mikroregionálne združenia sú práve takými spoločnými projektmi či už obyvateľov, alebo zástupcov samospráv samotných, ktoré tvoria zárodok podľa mňa všeobecne akceptovateľného budúceho prístupu k verejnej správe a to je postupnej municipalizácii ako princípu komunálnej verejnej správy.

Formulácie o sociálnom a ekonomickom partnerstve sú podľa mňa vágne a z dikcie zákona ani nevykonateľné. Sú to všetko podľa mňa viac-menej úlohy len v textovej polohe. Celý predložený text neobsahuje podľa môjho názoru nič nové pre realizáciu regionálneho rozvoja. Regionálny rozvoj z pohľadu vlády je tak podľa môjho názoru, zdá sa, minimálna priorita a zostáva naďalej aj na VÚC-kach, obciach a v sieti agentúr, čo je podľa mňa strašne málo. Vláda návrhom len spisuje úlohy pre VÚC-ky a obce, ktoré tieto úlohy aj prirodzene plnia.

Diskutabilné sú aj samotné ciele a myslím, že aj v pripomienkovom konaní ministerstvo hospodárstva reagovalo na tieto ciele, myslím, že konkrétne pri cestovnom ruchu, keď uvádzalo, že deklarovať cieľ cestovný ruch ako v regionálnom rozvoji v tomto zákone zachádza až do kompetencie stratégie rozvoja cestovného ruchu, ktorá je predložená ministerstvom hospodárstva. Ciele sú tak, ako som povedal, široké a všeobecné a zasahujú do iných strategických dokumentov, ale idú v podstate v princípe nadriadenosti a podriadenosti, nie v tom, čo regionálny rozvoj v skutočnosti potrebuje, a to je v rovnocennom partnerstve.

Táto všeobecnosť cieľov a neexistencia podmienok pre poskytnutie podpory aj iným subjektom ako len VÚC-kam a obciam a rozvojovým agentúram a euroregiónom ma núti ku konštatovaniu, že navrhovaná norma je tak trošku zbytočná a určite nebude pôsobiť na zlepšenie kvality faktorov regionálneho rozvoja. A ako som povedal, neprináša nič nové.

V dôvodovej správe sa uvádza, že k plnohodnotnej spolupráci medzi štátom, že norma má prispieť k plnohodnotnej spolupráci medzi štátnou správou, regionálnou samosprávou a obcami, tými ľuďmi a občanmi regiónov. Opäť hovorím, že nič nové, pretože pre podporu samotných aktivít by bolo dobré zaznamenať aj konkrétne podmienky možnosti čerpania finančných zdrojov. Faktom je, že podľa mňa sa však vytvára priestor pre veľmi slušnú finančnú dotáciu obciam pri splnení jedinej podmienky, a to je existencia plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Chcem však kriticky povedať, že existencia plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja bez akejkoľvek časovej obmedzenosti.

Je jasné, že väčšina obcí, väčšina tých väčších obcí, možno malé ešte nie všetky majú program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, problémy mávajú v tom, že tieto plány sa neaktualizujú, neplnia a na zastupiteľstvách sa niekedy im nevenuje patričná pozornosť. Samozrejme, ale v tejto chvíli treba povedať, že obce splnili podmienku na čerpanie dotácie, pretože majú plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, i keď je tento nepoužiteľný.

Neodpustím si ani trošku politickú poznámku, že ministerstvo regionálneho rozvoja podľa mňa, v úvodzovkách, správne pochopilo aj to, čo deklaroval aj predseda vlády a pán minister si vytvára celkom slušný priestor pre podporu svojich starostov na obciach, kde majú teda svoje postavenie. Toto je pre zákon o podpore regionálneho rozvoja, zdá sa, z pohľadu opozície to najdôležitejšie, čo tu mohlo zaznieť.

Som rád, že aj kolegovia sa chystajú vystúpiť k tomuto vážnemu zákonu aj napriek tomuto času, a zároveň dávam svoj procedurálny návrh, aby Národná rada hlasovala o tom, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tejto predloženej norme.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Skončili ste, pán poslanec, ďakujem pekne.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš. Pripraví sa pán poslanec Slafkovský.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vláda schválila 20. augusta návrh zákona o regionálnom rozvoji. Ako píše tvorca návrhu ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v dôvodovej správe, predpis vytvára priestor, citujem, "priestor k plnohodnotnému nadviazaniu komunikácie medzi orgánmi štátnej správy, orgánmi regionálnej samosprávy a miestnej samosprávy pri hľadaní krokov k efektívnemu využitiu verejných zdrojov určených na rozvoj regiónov". Zákon je rozdelený na päť častí a podľa názvov jednotlivých častí by bolo možné očakávať, že nosná je druhá časť zákona, ktorá sa zameriava na samoregionálnu pomoc, no ani tu však nemožno nájsť, čo vlastne regionálna podpora zo strany vlády bude presne znamenať. Celý zákon, všetky jeho časti sú nabité pojmami a definíciami a podpora je opísaná veľmi vágne. Vláda má podľa zákona predstavu o tom, že regionálny vývoj bude dôsledne riadiť. Na to má slúžiť národná stratégia, citujem, "východiskový strategický dokument, ktorý komplexne určuje strategický prístup štátu k podpore regionálneho rozvoja v dlhodobom období pri rešpektovaní princípov trvalo udržateľného rozvoja". Túto stratégiu vypracuje ministerstvo regionálneho rozvoja a s ňou by mali korešpondovať programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyšších územných celkov a programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí. Takže rozvoj regiónov má byť riadený zhora, o tom hovoril aj môj predrečník, a nie zdola, ako to býva bežné v najvyspelejších štátoch.

Napríklad povinnosťou žúp bude zabezpečovať a koordinovať vypracovanie realizácie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, pravidelne ho monitorovať a každoročne vyhodnocovať jeho plnenie a zároveň zabezpečiť, citujem, "súlad programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku s prioritami a cieľmi ustanovenými v národnej stratégii a s územnoplánovacou dokumentáciou". Podobnú povinnosť budú mať aj obce.

Zaujímavé bude sledovať, akú hodnotu bude mať národná stratégia, keď napríklad orgán štátnej správy účelovo prebije územnoplánovaciu dokumentáciu, ako sa to nedávno stalo a stále o tom je reč, v prípade plánovanej skládky odpadu v Pezinku. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja bude mať na neposlušné regióny bažiace po vyrovnaní regionálnych rozdielov bič. Finančné výpomoci štátu nebudú nárokovateľné, bude sa o nich subjektívne rozhodovať.

Predkladateľ zákona vôbec nenaznačil finančné výdavky súvisiace s aplikovaním zákona. V dôvodovej správe nenájdeme žiadne analýzy, s akými prostriedkami možno v určitom časovom horizonte v celkovom regionálnom rozvoji a v jednotlivých regiónoch počítať, hoci už dnes je jasné, na akej úrovni z hľadiska priemerného HDP Európskej únie sú jednotlivé slovenské župy. Dočkáme sa iba čísel, ktoré súvisia s administratívou a ktoré predkladateľ označuje ako, citujem, "dopady na verejné financie".

V dôvodovej správe sa píše, opäť citujem: "Za účelom zabezpečenia úloh v oblasti regionálneho rozvoja a čiastočného pokrytia nákladov na činnosť sa z rozpočtovej kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja poskytuje účelová dotácia na integrovanú sieť regionálnych rozvojových agentúr a euroregionálne združenia. Pre jednotlivé rozpočtové roky sa uvažuje od 47 mil. do 53 mil. v štyroch rokoch." Spolu za štyri roky ide o okrúhlu sumu 200 mil. korún. Toto vyvoláva podozrenie, že ide o výpočty "z brucha" - na ministerstve to narátali takto. Vôbec nie je jasné, čo to bude integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr a euroregionálne združenia.

Regionálne rozvojové agentúry majú podľa dôvodovej správy v spolupráci s ostatnými aktérmi regionálneho rozvoja podporovať udržateľný ekonomický rozvoj a sociálny rozvoj regiónov v súčinnosti a v súlade s politikou štátu a samosprávnymi krajmi a obcami, a tým prispieť k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva.

V samom zákone činnosť definovanú hmlisto okrem iného napríklad budú zabezpečovať informovanosť a poradenstvo a poskytovanie informačných poradenských služieb v oblasti regionálneho rozvoja alebo zabezpečovať informačnú databázu o možnostiach rozvoja regiónov na území svojej pôsobnosti. Toto bude hlavná činnosť.

Vôbec sa nepripúšťa, že činnosť regionálnych rozvojových agentúr môže byť duplicitná k súčasným sieťam inovačných rozvojových agentúr, centrám prvého kontaktu či regionálnym poradenským a informačným centrám. Zdá sa, že ich najdôležitejšou úlohou bude podávať informácie najvyššiemu šéfovi nahor a vykonávať príkazy smerom nadol. A vzniknú nové teplé, politicky obsadzované miesta.

Predkladateľ zákona síce v zákone uvádza, že ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy najmä riadia všetky procesy úzko súvisiace s realizáciou rozvojových dokumentov a rezortných rozvojových programov verejných prác v ich pôsobnosti, a to v nadväznosti na základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja na celoštátnej úrovni, ale z hľadiska reality pôjde asi o dosť veľkú fikciu. Predstavme si, že súčasný minister regionálneho rozvoja za menšinovú SNS by mal rozkazovať silnému ministrovi hospodárstva za SMER o udeľovaní investičných stimulov, a pritom investičné stimuly sú dnes po európskych fondoch najsilnejším používaným finančným nástrojom na podporu regiónov a v blízkej budúcnosti to zrejme nebude inak.

Za osobitnú pozornosť stojí posledná časť zákona, kde odcitujem celý odsek: "Programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyšších územných celkov a programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí schválených pred 1. januárom 2009 sú vyššie územné celky a obce povinné uviesť do súladu s ustanoveniami tohto zákona do 1. októbra 2010." Ste síce samostatní, subsidiárni, ale vládu počúvať musíte.

Myslím si, že tento návrh je splnenie, je len splnenie hlavného cieľa, ktorý vláda musí urobiť, ale reálne ani teoreticky a vôbec už nie prakticky nerieši potreby regionálneho rozvoja na Slovensku, a preto sa pripájam k môjmu predrečníkovi a nemôžem tento návrh zákona podporiť.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako posledný riadne prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Slafkovský, má slovo.

A. Slafkovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa pripojiť do tejto diskusie, aj keď je to už skôr len pre históriu a pre záznam ako pre uši poslancov.

Bolo tu povedané pomerne dosť toho, čo som chcel povedať ja. Ešte pred malou chvíľkou to povedali kolegovia, ja doplním ich vystúpenia len v tom, čo mi v tomto návrhu chýba. Chýba mi určitý systém pravidiel, ako teda vlastne nejaké prostriedky na regionálny rozvoj budú rozdeľované, ako budú, komu budú prideľované, akým mechanizmom, keď na jednej strane sa hovorí o regionálnej sieti regionálnych rozvojových agentúr a na druhej strane v odkaze sa používa, že sa môže o podporu uchádzať v podstate každé združenie právnických osôb, ktoré vznikne na základe Občianskeho zákonníka. Takýchto združení je obrovský, veľký počet a vôbec nemáme navrhnuté pravidlo, ktoré združenie, ako ho podporíme a či bude prebiehať nejaká súťaž medzi nimi atď.

Totižto v praxi, o čom to vlastne často je? Tieto regionálne rozvojové agentúry sa používajú na to, aby spracovávali projekty na prípravu žiadostí pre štrukturálne fondy. Ale de facto reálny regionálny rozvoj v podstate vôbec neovplyvňujú. Ten reálny regionálny rozvoj beží podľa ekonomickej atmosféry v krajine, podľa ekonomickej atmosféry v tom danom území. A je množstvo príkladov, že územná aktivita je predovšetkým tá, ktorá pohýna rozvoj územia dopredu.

Ja sa pýtam, prečo vlastne ako víťazmi, najčastejšími víťazmi súťaží o regionálne rozvojové produkty a plány pri porovnávaní sú fínske produkty? Je to možno aj preto, že Fínsko je krajina v Európe a možno na svete, v Európe je určite, je krajina, kde je najnižšia hladina korupcie, kde lokálna aktivita je aktivitou, ktorá je veľmi vítaná, a z pohľadu riadiacich štruktúr v krajine je objektívne a rovnomerne posudzovaná, čiže opakovane tam vzniká ten motív v rámci súťaživosti: zúčastnime sa, poďme do toho.

Pretože ak my tu máme ročne na podporu regionálneho rozvoja zhruba 50 mil. korún, tak tých 50 mil. korún, to je na desať agentúr, aby mali 3 mil. korún na činnosť na rok. To je strašne malý peniaz, to nie je peniaz, ktorý pomôže rozvinúť regionálnu úroveň. V tomto smere je to skôr o tom, skutočne o tej subsidiarite, o financiách, o rozvoji.

Krásny klasický prípad je súčasné Poľsko, kde štrukturálne fondy spravujú a ovládajú regionálne štruktúry. Ja som bol šokovaný tohto roku v lete, keď jedným koncom Poľska som išiel hore, druhým nazad popri ruských hraniciach, a dedinky, malé mestečká žijú takým aktívnym životom z pohľadu turistu, že som bol skutočne zarazený, keď som to porovnal s niektorými našimi územiami, kde naozaj sa nedeje z tohto pohľadu nič. A ja to pripisujem tomu, že regionálny rozvoj je v plnej kompetencii regionálnych štruktúr, tam si o tom rozhodujú. Štrukturálne fondy sú na úrovni regiónov.

Podobne je Francúzsko. Francúzsko sa rozvinulo úžasným spôsobom, odkedy sa odtrhlo centrálne od Paríža. Ináč by rástlo takýmto úplne neprirodzeným spôsobom len okolo Paríža.

Preto mi v tomto smere v zákone chýba ten duch, ktorý by prispel k tomu, aby boli občania, občianske združenia a združenia právnických osôb, tak ako je to navrhované v tom návrhu zákona, aby boli čo najaktívnejšie a aby sa ku nim dostávali zdroje pravidelne, aby tam bol nejaký objektívny mechanizmus, aby neprichádzalo k znechuteniu, lebo to zabráni rozvoju.

Preto si myslím, že ten zákon môže priniesť určité pozitíva, ale v tomto smere je ho treba dopracovať. Čiže ja podávam návrh na dopracovanie tohto návrhu zákona podľa § 73 ods. 3 písm. a).

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Ďakujem pekne. Pán spravodajca? Nie, áno? Má slovo.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Štyria kolegovia vystúpili v rozprave. O dvoch procedurálnych návrhoch budeme hlasovať potom. O pridelení do výboru, čo mal kolega, takisto budeme hlasovať. A len jednu poznámku ku kolegovi Mikušovi. Ústava hovorí, do činnosti samospráv je možno vstúpiť iba zákonom. Ak to dávame do zákona, takže je to všetko v poriadku. Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Dovoľte jednu otázku, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu ministra a má zajtra dosť náročný program, ak je všeobecný súhlas vzhľadom na predmet, ktorý chce predniesť, myslím si, že by taký mohol byť, tak by sme mu dali priestor, žeby uviedol návrh zákona.

Takže mi dovoľte, pán minister, keďže je všeobecný súhlas, ďakujem pekne. Takže, vážené... (Reakcie z pléna.) Áno? (Reakcie z pléna.) Je tu pán minister, áno. Áno, prípadné rokovanie individuálne s pánom ministrom, je pripravený. Áno, o vládnom...

Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

Parlamentná tlač 741, návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí 732.

Máte slovo, pán minister, a uveďte tento návrh.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, ďakujem za zhovievavosť a dovoľte mi predložiť predmetný zákon, ktorý uviedol pán predsedajúci.

Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 20. augusta 2008 a prijala k nemu uznesenie č. 540. Cieľom návrhu zákona je z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny novelizovať niektoré zákony v pôsobnosti rezortu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona obsahuje novely šiestich zákonov. Z uvedených zákonov sa vypúšťajú formulácie upravujúce ekvivalenty slovenských korún a eur. Novela zákona č. 25/2001 Z. z. obsahuje prepočty pokút, ktoré sú ustanovené pevnými sumami v slovenskej mene na menu euro.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie.

Dovoľujem si požiadať vás o podporu pri prerokovávaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz má slovo spravodajca z navrhnutého gestorského výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Pelegrini, prosím ho, aby uviedol spravodajskú správu.

P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne a páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 390 z 2. septembra 2008 určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 732 z 22. augusta 2008 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 20. októbra 2008 a v gestorskom výbore do 21. októbra 2008.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister chce zaujať stanovisko? Nechce zaujať záverečné ani pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Chcem vám ešte, ak dovolíte, iba oznámiť rozhodnutie predsedu, že druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 663 o minimálnej mzde, ktorý prerokovávame v skrátenom konaní, sa bude prerokovávať vzhľadom na to, že sú už odporúčané spoločné správy, zajtra ráno o 9.00 hodine, čiže začíname ako prvým bodom programu, potom pokračujeme štandardne so zdravotníckymi zákonmi.

Ďakujem vám za trpezlivosť a prácu až do neskorých hodín a želám vám pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 19.17 hodine.)