P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť sa prihlásiť.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem podporiť vystúpenie pani poslankyne Tóthovej a ja sa chcem dotknúť vo svojej faktickej poznámke časti, ktorú otvorila, a to k vypusteniu článku II a III, takzvaná exkluzivita notárov a advokátov pri spisovaní zmlúv.
Chcem povedať, že ústavnoprávny výbor sa zodpovedne zaoberal touto otázkou a musím vyhlásiť, že žiaden lobing zo strany realitných kancelárií alebo iných účastníkov, ja osobne som sa s tým nestretla. Ale fakt je ten, že brali sme do úvahy aj stanovisko nášho úseku legislatívy a aproximácie práva o ústavnosti takéhoto návrhu. Nebránime sa vôbec tomu, aby sme v budúcnosti túto otázku otvorili a riešili ju, ale treba ju riešiť naozaj komplexne a systémovo aj vo vzťahu na zákon o katastri nehnuteľností, vo vzťahu postavenia notára ako určitého vykonávateľa štátnej moci na tomto úseku, takže asi sa treba zaoberať touto otázkou spisovania zmlúv pri prevode nehnuteľností komplexnejšie. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pani poslankyňa Tóthová? Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová bola posledná v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť?
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja, samozrejme, akceptujem autonómiu rozhodovacích procesov poslancov. Som presvedčený o tom, že v budúcnosti určite nájdeme spoločné riešenie, ako mafiánom a podvodníkom s bytmi zabrániť, aby netrpeli v tejto spojitosti tí najslabší a neprichádzali o svoje byty, rodinné domy, prípadne garáže a pozemky. Takže pre mňa je dôležité, že je tu tá spoločná motivácia na riešenie tohto problému. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a do tretice, pán podpredseda vlády, chcem vás požiadať, aby ste uviedli
informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku roku 2008 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2008.
Pre kolegyne a kolegov, je to tlač 706.
Š. Harabin, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, dovolím si na dnešné rokovanie predložiť informáciu a vydaných aproximačných nariadeniach vlády v I. polroku 2008 a o zámere prijímania týchto nariadení vlády v roku 2008 v jeho II. polroku.
Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z. ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády. Uvedené ustanovenie ukladá vláde pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období vláda prijala a bolo publikovaných 23 aproximačných nariadení vlády uvedených v prílohe 1. V prílohe 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda Slovenskej republiky predpokladá prijať v II. polroku 2008. Celkom ide o 12 aproximačných nariadení vlády.
Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
V súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z. má Národná rada možnosť požiadať vládu Slovenskej republiky, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona. Informácia o predloženom znení bola schválená vládou 9. júla 2008 pod uznesením č. 459.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie uznesenia v predloženom znení. Ďakujem za slovo.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec Petrák bude ako spravodajca informovať o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch.
Ľ. Petrák, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu. Informáciu predkladá vláda Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V polročných intervaloch je vláda povinná písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom polroku. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenia predložila ako návrh zákona.
V hodnotenom období bolo vydaných 23 aproximačných nariadení najmä z oblasti pôdohospodárstva a životného prostredia. Je predpoklad, že v druhom polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 12 návrhov aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, z toho šesť návrhov vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 a šesť bude prijatých mimo tohto plánu. Väčšina z nich bude z oblasti zdravotníctva a dopravy. Ústavnoprávny výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 711 z 31. júla 2008 prerokoval informáciu vlády dňa 2. septembra 2008 na svojej 51. schôdzi a uznesením č. 432 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pekne, pán spravodajca, pán podpredseda vlády.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov.
Je to tlač pod číslom 656. Informácia o prerokovaní vo výboroch je tlač 656a.
Pán minister kultúry Slovenskej republiky pán Marek Maďarič uvedie a odôvodní vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
M. Maďarič, minister kultúry SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky má vytvoriť legislatívny rámec pre pôsobenie silnej národnej tlačovej agentúry, ktorá sa stane prostriedkom na zaručenie ústavného práva občanov na informácie bez ohľadu na ich komerčnú hodnotu.
Predloženie návrhu zákona vyplýva aj z nutnosti nahradiť prekonanú právnu úpravu z roku 1992, ktorá nedostatočne jasne definuje službu verejnosti v oblasti získavania informácií a osobitne úlohy, ktoré tlačová agentúra vykonáva vo verejnom záujme. Tento stav neraz vyúsťoval aj do spochybňovania úlohy Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, ako aj do obvinení z obmedzovania hospodárskej súťaže.
Z týchto dôvodov sa navrhuje transformovať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky zo súčasnej príspevkovej organizácie ministerstva kultúry na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá bude poskytovať službu verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva. Toto sa ustanovuje ako hlavná úloha tlačovej agentúry, pričom táto služba verejnosti zahŕňa okrem vyhľadávania aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií aj ich uchovávanie, spracovávanie a sprístupňovanie ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky, a to aj podľa zákona o archívoch a registratúrach, na ktorý je odkaz.
Verejnoprávna inštitúcia je jednou zo štandardných foriem právneho postavenia národných tlačových agentúr. Dôležité je zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych tlačových agentúr. Štát si ich ponechal buď pod priamym vplyvom, alebo zachovávajúci v nich majoritu, trasformovali na štátne akciové spoločnosti, tak je to v Slovinsku, v Poľsku, alebo na verejnoprávne inštitúcie ako v Českej republike, v Chorvátsku a v Maďarsku.
Samotný návrh nového zákona prináša niekoľko zásadných zmien vytvárajúcich podmienky pre plnenie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva, pre zefektívnenie hospodárenia, kontroly a riadenia tlačovej agentúry a zvýšenie jej nezávislosti a konkurencieschopnosti v prostredí iných tlačových agentúr pôsobiacich na území Slovenskej republiky.
Vrcholným orgánom tlačovej agentúry sa stane päťčlenná správna rada, ktorej štyroch členov bude voliť Národná rada Slovenskej republiky a jedného zamestnanci agentúry. Správna rada bude voliť generálneho riaditeľa na rozdiel od súčasnosti, keď je priamo menovaný vládou.
Návrh zákona definuje ako súčasť hlavnej činnosti tlačovej agentúry aj služby, ktoré vykonáva vo verejnom záujme. Tieto sú stanovené v § 3 ustanovení 5. Práve na ich uskutočňovanie sa bude viazať zmluvne príspevok zo štátneho rozpočtu. Pôjde o zmluvu medzi ministerstvom kultúry a tlačovou agentúrou.
Návrh takisto vyčleňuje majetok tlačovej agentúry získaný z prostriedkov zo štátneho rozpočtu, z výkonu rozhodnutia a exekúcií, a to rovnakým spôsobom, ako je chránený majetok Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
Takže návrh zákona zmení Tlačovú agentúru Slovenskej republiky z príspevkovej organizácie fungujúcej podľa zákona o Československej tlačovej kancelárii na verejnoprávnu, národnú, nezávislú a informačnú inštitúciu.
Verím, že dôsledkom novej právnej úpravy bude konkurencieschopná národná tlačová agentúra s prehľadným a verejne kontrolovaným hospodárením, ktorej zamestnanci budú kvalitne napĺňať jej hlavné činnosti, ako aj definované služby vo verejnom záujme. Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Áno, ďakujem pekne, pán minister kultúry. Spravodajcom je pán Tomáš Galbavý. Poprosím ho, aby nás informoval o priebehu rokovania vo výboroch.
T. Galbavý, poslanec: Áno, pán predseda, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 881 zo 17. júna 2008 pridelila vládny návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 656) na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Vládny návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov (tlač 656) prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 423 z 2. septembra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 340 z 3. septembra 2008 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval návrh zákona z 2. septembra 2008 a neprijal uznesenie, nakoľko pri hlasovaní nebol uznášaniaschopný. Ďalšie body nebudem čítať, pretože ich máte pred sebou.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 9. septembra 2008 o spoločnej správe výborov s odporúčaním dvoch výborov predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní gestorský výbor neschválil, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu spoločný spravodajca Tomáš Galbavý podá informáciu o výsledkoch rokovania výborov podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko. Poprosím vás, otvorte k tomuto bodu rozpravu. Využívam právo ako prvý a hlásim sa do rozpravy.
P. Paška, predseda NR SR: Áno. Ďakujem pekne, pán spravodajca.
T. Galbavý, poslanec: Hlásim sa ako prvý do rozpravy.
P. Paška, predseda NR SR: Mám písomnú prihlášku pani poslankyne Vášáryovej. Procedurálne dobre, takže (hlas v sále)...
T. Galbavý, poslanec: Využil som svoje právo.
P. Paška, predseda NR SR: Ja viem, len teraz rozmýšľam. Čiže najprv by mali vystúpiť tí, ktorí sú písomne prihlásení. Potom mám dať možnosť prihlásiť sa ústne. Takže vy chcete ísť ako prvý a nie ste písomne prihlásený, takže nech sa páči.
Pán poslanec Minárik, ja nemám žiadny problém s tým, či vystúpi pán Galbavý, len hľadám, aby to bolo v poriadku. Nech sa páči, máte slovo.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: A potom pôjde pani poslankyňa Vášáryová a dám potom možnosť sa prihlásiť ústne, dobre? Nech sa páči.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem. Pán minister aj dnes vystúpil v druhom čítaní zákonom o tlačovej agentúre s argumentmi, ktoré predniesol v prvom čítaní. Tvrdí, že základným cieľom transformácie tejto inštitúcie z príspevkovej spod ministerstva kultúry na verejnoprávnu inštitúciu je, aby sme mali silnú národnú tlačovú agentúru, ktorá bude základným nástrojom na napĺňanie ústavného práva občanov - práva na informácie. Nemôžem celkom súhlasiť s tým.
Moje základné pripomienky k návrhu zákona o TASR som predniesol pri rokovaní v prvom čítaní a opäť ich zhrniem veľmi stručne. Zákon nerieši žiadny existujúci problém TASR, pretože žiadnym spôsobom nepomôže skvalitneniu jej spravodajstva, zvýšeniu jej nezávislosti a objektívnosti. Za tým si naozaj stojím.
Treba jedným dychom povedať, že to ani nebolo ambíciou jeho tvorcov. Ich zámerom bolo vyriešiť problém, ktorý pán minister vo svojom úvode úprimne priznal, a ten tu naozaj existuje. Problém výhrady a podozrenia Protimonopolného úradu zo zdevalvovania podnikateľského prostredia, z deformácie hospodárskej súťaže a z deformácie konkurencie. Naozaj tento problém tu je a nie je také jednoznačné a ľahké ho riešiť. Aj v minulom volebnom období sme sa o to pokúšali, nenašli sme riešenia, ale to neznamená, že nemáme morálne právo kritizovať legislatívu, ktorá dostáva tento problém do horšej situácie, ako bol predtým.
Riešenie ste našli v duchu hesla o sýtom vlkovi a celej koze; TASR bude aj naďalej dostávať peniaze od štátu, len iným spôsobom. Takým, proti ktorému by nemusel mať Protimonopolný úrad námietky. Nebude to priamy transfer, ale obchodná zmluva o poskytovaní služieb vo verejnom záujme. A pretože takúto službu ľahšie poskytuje verejnoprávna inštitúcia, TASR sa pretransformuje, ako som už spomínal, z príspevkovej na verejnoprávnu inštitúciu. Zároveň sa tým získa bonus možnosti tvrdiť, že sa tým zvýšila jej nezávislosť.
Vážené dámy a páni, ale to predsa nemôže pán minister myslieť vážne. Ako sa zvýši nezávislosť? Správna rada predsa bude volená tak, ako volíte rady verejnoprávnych inštitúcií pre Slovenskú televíziu, Slovenský rozhlas, čiže bude volená politicky. A rovnako bude zvolený politicky aj jej generálny riaditeľ. Ale v poriadku. O tomto v tejto chvíli nechcem hovoriť.
Riešenia tohto typu sú, samozrejme, len Potemkinovskou dedinou. Premaľovaním slova štátny na verejnoprávny sa nezávislosť, znovu opakujem, sa nezávislosť TASR od štátu nezvýši ani o jedno percento. Dôvod je jednoduchý - TASR bude pôsobiť v tom istom prostredí a bude naďalej odkázaná na prísun peňazí od štátu. To ju zároveň nebude nútiť, aby pôsobila efektívne a racionálne v konkurenčnom prostredí tak ako iné tlačové agentúry v zahraničí.
Ako určite viete, na Slovensku pôsobí súkromná agentúra SITA a pobočku tu má česká verejnoprávna ČTK. Pravda, treba povedať jedno, tieto agentúry nemajú taký široký záber, aký sa podľa zákona vyžaduje o TASR. Nesledujú všetky témy, to je tiež pravda, ani nemajú spravodajcov vo všetkých regiónoch. Takže ak TASR má dostávať prostriedky od štátu na to, aby dokázala kvalitne pokrývať celé široké spektrum tém a celé územie Slovenska, bolo to treba definovať v návrhu zákona.
Pán minister, toto mi tam naozaj chýba. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Podľa § 3 návrhu zákona bude hlavnou náplňou činnosti TASR poskytovanie verejnej služby v oblasti spravodajstva. Rozsah tejto služby je definovaný v § 3 - TASR má vyhľadávať informácie z najrôznejších oblastí života Slovenskej republiky aj v zahraničí, spracúvať ich textovú, zvukovú, obrazovú a prípadne aj audiovizuálnu podobu. Je tu určité nóvum oproti minulosti. Táto inštitúcia ich bude musieť archivovať a sprostredkovať ich v domácom a zahraničnom agentúrnom servise. V rámci tejto verejnej služby je osobitne definovaný okruh činností, ktoré TASR má vykonávať vo verejnom záujme a len na tieto činnosti má dostávať od štátu, konkrétne ministerstva kultúry peniaze na základe zmluvy.
Rozsah tejto služby vo verejnom záujme je nasledovný - TASR bude musieť na požiadanie zverejňovať stanoviská prezidenta vlády, ústredných orgánov štátnej správy a zdôrazňujem, stanoviská v plnom znení prezidenta, predsedu vlády, ústredných orgánov štátnej správy, ústavného súdu, ombudsmana a iných ústavných činiteľov; TASR bude zhromažďovať a sprístupňovať informácie o činnosti orgánov Európskej únie. Svoj servis bude pre zahraničie poskytovať aspoň v dvoch cudzích jazykoch a TASR bude svoje databázy poskytovať na študijné a vedecké účely.
V tejto súvislosti musím povedať, že zhromažďovanie, archivovanie a sprístupňovanie informácií je náplňou práce každej agentúry vrátane informácií o činnosti orgánov EÚ. Podobne nič nebráni ktorejkoľvek tlačovej agentúre sprístupňovať svoje archívy na vedecké a študijné účely a dokonca žiadnej agentúre nič nebráni zverejňovať plné znenia stanovísk všemožných štátnych predstaviteľov, ústavných činiteľov a ústredných orgánov štátnej správy.
Teda problémom tohto zákona je už samotné definovanie toho, čo sa vlastne má považovať za službu verejnosti. Je to definovanie rozsahu pokrytia územia či už na Slovensku, alebo v zahraničí, teda to, aby agentúra mala spravodajcu nielen v Bratislave a v krajských mestách, ale povedzme aj na vidieku. Prečo nie? Aj tam sa občania skladajú do štátneho rozpočtu a musia si platiť podľa nového túto službu. Nie je to ani okruh sfér spoločenského života, ktoré má TASR sledovať. Teda nielen veľkú politiku či hospodárenie dominantných podnikov, ale aj politické, spoločenské a ekonomické dianie v malých mestách a obciach. To všetko je totiž akosi mimo služieb vo verejnom záujme. Vo verejnom záujme tak, ako to definuje návrh zákona je najmä zverejňovanie stanoviska názoru ústavných inštitúcií a predstaviteľov. Hlavne na to má agentúra dostávať tých približne 50 miliónov korún ročne.
Ako som povedal, už pri rokovaní v prvom čítaní taká suma za to, že niekto uvidí svoje stanovisko v servise agentúry je naozaj príliš drahá.
Vážené kolegyne, kolegovia, tu narážam na ďalší problém. Ako som už povedal, návrh zákona chce vyriešiť latentne driemajúci problém narúšania konkurenčného prostredia tým, že štát svojej štátnej agentúre poskytoval peniaze zo štátneho rozpočtu. Musím povedať, že návrh tento problém neodstráni. Štát si totiž vybral agentúru, od ktorej si objednáva služby vo verejnom záujme a ktorej za to bude platiť. Čiže nevybral si tieto služby na základe verejnej súťaže, kde by, viem si zdravo predstaviť tieto služby, mohli byť oveľa lacnejšie. Vybral si ich zo zákona. A tu môže vzniknúť ďalšia otázka, môže vzniknúť ďalší problém, že táto právna norma, činnosť podľa nového zákona Tlačovej agentúry bude v rozpore s európskymi pravidlami o štátnej pomoci. Veľmi si želám, aby sa tak nestalo. Ale keď tvoríme legislatívu a rozhodneme sa ísť, riešiť problém, ktorý tu skutočne existuje, priznávam, skutočne tu existuje. Mali by sme ho riešiť tak, aby nevznikali ďalšie hrozby, ktoré budú deformovať tieto kroky.
Okrem toho vzniká ďalší problém, že štát na základe zmluvy poskytne prostriedky na výkon služby vo verejnom záujme. V zákone nie je nikde uvedené, či tie peniaze od štátu sa majú evidovať a účtovať osobitne. Čiže tlačová agentúra dostane na základe zmlúv vo verejnom záujme 50 miliónov korún ročne a v zákone nie je expressis verbis napísané, ako sa tieto peniaze majú evidovať a účtovať? Ľahko sa môže stať, že 50 miliónov korún tlačová agentúra využije na vykrytie nákladov z komerčnej činnosti alebo na vykrytie strát. Ako chcete tomuto zabrániť? To naozaj bude ďalšie plytvanie s verejnými zdrojmi.
Veľmi ma mrzí, že nás obviňujete a hovoríte o tom, že nemáme morálne právo kritizovať, pretože počas ôsmich rokov sme v tomto nič neurobili. To nie je pravda. Nehovorím, že problémy, každý problém má ľahké a jednoduché riešenia. Na jednej strane si vážim vašu snahu, že chcete tento problém odstrániť, ale spôsob, aký ste zvolili, je z môjho pohľadu neprípustný a skutočný problém naozaj nevyrieši. Je to len potemkinovský spôsob a odloženie tohto problému do budúcnosti.
I napriek tomu, že nebudem hlasovať za tento zákon, ctené kolegyne, kolegovia, dovolím si podať konštruktívne pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia s nasledovným: TASR nebude dostávať žiadne peniaze od občanov priamo, ale predsa len ich bude dostávať, a to cez štátny rozpočet. V tejto súvislosti podávam nasledovný pozmeňujúci návrh. Ide o doplnenie § 3, vloží sa do neho písm. g) - informácie získané v rámci hlavnej činnosti zverejňuje TA SR prostredníctvom internetu, a to najneskôr do 24 hodín po ich získaní a spracovaní, a to bezodplatne. Odôvodnenie je jednoduché. Keď už si občania TASR platia, nech z toho aspoň niečo majú.
Keď hovoríme, že celý zákon sleduje napĺňať ústavné právo občanov práva na informácie, no tak dodržme slovo. Navyše budú mať možnosť kontrolovať spravodajstvo TASR s informáciami, ktoré získavajú z iných médií. V súčasnosti žiadny zákon neukladá povinnosť TASR zverejňovať na svojej webovej stránke akékoľvek informácie.
Pre úplnosť musím povedať, že v porovnaní s minulými rokmi sú na stránke TASR aj aktuálne správy, ktoré TASR uverejňuje z vlastnej vôle. A rovnako pre úplnosť musím povedať, že napríklad Česká tlačová agentúra, taktiež verejnoprávna inštitúcia má vlastnú spravodajskú webovú stránku, ktorá funguje ako kvalitné internetové noviny. Česká tlačová agentúra nedostala peniaze od štátu a je verejnoprávnou inštitúciou.
Lehota 24 hodín od vydania informácie v servise zároveň neumožní ilegálne získavanie správ na spracovanie s komerčným účelom, známe vykrádanie správ. To je na margo argumentu, ktorý v prvom čítaní pán minister povedal, že neviem si predstaviť, že by sme z tlačovej agentúry chceli urobiť nejaké médium alebo internetové noviny. Nie. Do 24 hodín. Občania majú na to právo, platia si za tento servis, platia si za túto verejnú službu, prečo by ju ešte raz mali financovať tak, že si budú musieť kúpiť printové médium.
Zároveň podávam ďalší návrh, ktorý tiež dopĺňa § 3. Prečítam ho: Doplní sa písm. f), ktorého text znie: "Informácie získané v rámci hlavnej činnosti poskytuje TASR bezodplatne prezidentovi Slovenskej republiky, vláde Slovenskej republiky, Národnej rade Slovenskej republiky, Ústavnému súdu Slovenskej republiky, Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky, Kancelárii súdnej rady, Kancelárii verejného ochrancu ľudských práv a iným ústredným orgánom štátnej správy."
Odôvodnenie je nasledovné. Štát platí TASR v súčasnosti priamo z rozpočtu z kapitoly ministerstva kultúry. Podľa návrhu sa tak má diať na základe zmluvy.
Som presvedčený, že v takom prípade by mali ústredné orgány štátnej správy a parlament dostávať agentúrny servis bezplatne. V súčasnosti totiž štát platí služby TASR dva razy. Najprv priamo a druhý raz s tým, že aj štátne inštitúcie a parlament sú riadnym klientom TASR a za jeho služby poskytovaný servis si riadne platia.
Som presvedčený, že mnou vymenované inštitúcie by mali platiť len za mimoriadne služby, teda ak budú potrebovať napríklad tematické rešerše či správy mimo bežne vydávaného agentúrneho servisu. Tu chcem povedať jedno. Česká tlačová agentúra je taktiež verejnoprávnou inštitúciou, štát neručí za jej záväzky. V zákone o ČTK nie je zakotvená žiadna povinnosť štátu poskytovať ČTK akékoľvek peniaze, ako som už spomínal, či už priamo, alebo v podobe nejakej zmluvy o poskytovaní služieb vo verejnom záujme. Ak sa predsa len štát rozhodne, že poskytne Českej tlačovej kancelárii dotáciu, agentúra nesmie peniaze použiť na krytie straty. Tam je to expressis verbis napísané. Ak dostane Česká tlačová agentúra na základe schválenia v pléne nejaké financie, tieto financie nemôže využiť na vykrytie strát, ktoré vznikli ČTK v súvislosti s jej pôsobením na tomto trhu. Jediný spôsob, ako ČTK dostáva štátne peniaze, je v prípade, že ministerstvá a iné inštitúcie sa stanú riadnymi klientmi agentúry.
V porovnaní s tým musím povedať, že vzťah TASR k občanom, ale aj štátu sa riadi heslom za veľa peňazí málo muziky. To by sa malo naozaj zmeniť. V rámci tohto pozmeňujúceho návrhu žiadam ešte úpravu textu § 3 o doplnenie písm. k), ktoré má rozšíriť okruhy tém spravodajstva TASR o ekológiu a ochranu životného prostredia. Obdobne sa táto téma zdôrazní v ods. 4 tohto paragrafu. Odôvodňujem to potrebou zdôrazniť tému ochrany životného prostredia v čase, keď už sa práve tie otázky ekológie stávajú kľúčovým celosvetovým problémom.
Vážené kolegyne, kolegovia, mám ešte ďalší pozmeňujúci návrh. Ide o doplnenie § 2 ods. 3. Jeho text je nasledovný: "Tlačová agentúra Slovenskej republiky je pri tvorbe a distribúcii svojho spravodajstva slobodná a nezávislá. Do obsahu spravodajstva môžu iné subjekty zasahovať len na základe zákona a v jeho rozsahu. Spravodajstvo tlačovej agentúry v Slovenskej republike nesmie pôsobiť v prospech žiadnej politickej, hospodárskej, náboženskej, etnickej alebo inej záujmovej skupiny ani proti nej. Ostatné písmená sa premenujú." Ide mi o zdôraznenie postavenia a posilnenie nezávislosti TASR.
Pri tomto pozmeňujúcom návrhu máte možnosť ukázať vašu ústretovosť, máte možnosť ukázať, že naozaj vám ide o tlačovú agentúru, ako tvrdí pán minister, silnú, národnú, nezávislú, nestrannú, samozrejme kvalitnú. To si všetci veľmi želáme.
Z mojej strany, pán predseda, je to všetko. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami poslanci Jarjabek, Vášáryová, Rafaj, Vaľová, Senko. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán poslanec, nezostal kameň na kameni, samozrejme, na to sme si už zvykli v tomto prípade a nič proti tomu, ale splietanie politiky s obsahom zákona účelovo, ako ti to vyhovuje, to predsa by nemalo byť ako v slušných spoločnostiach hovoriť o politickej volenej rade.
No znova mi nedá v tejto chvíli zopakovať to, čo som tu už povedal tisíckrát, mám hovoriť o pani Hlucháňovej, ktorú ste navolili vy, ktorá bola priamo poradkyňou pána predsedu parlamentu a chodila po tomto parlamente ako po korze. Mám hovoriť o pánovi Balúnovi, funkcionárovi KDH. Mám hovoriť o pánovi Grešovi, ktorý dokonca ako člen rady kandidoval na župana Nitrianskeho kraja. Mám hovoriť o pánovi Zahradníkovi, o ktorom vy by ste už v tejto chvíli radšej nepočuli.
To neboli politickí nominanti vaši, cez ktorých vy ste si robili svoju politiku a robili ste si ju často tak, že sa na to nedalo ani pozerať a ani počúvať. Veď hovoriť v tejto chvíli o politickom ladení nejakej rady, ktorá ešte nie je na svete, je prinajmenšom naozaj zavádzajúce.
Vyčítať štátny príspevok tlačovej agentúre. Dosť dlho si sa tomu venoval. No, ty si bol predsa ten, ktorý navrhoval štátnu televíziu a štátny rozhlas v rámci štátneho dirigizmu cez štátny rozpočet. Ty si bol ten. Tak si to ujednoť v hlave, ako to vlastne chceš s týmito inštitúciami urobiť. Veď ty si bol ten, ktorý podporoval referendum dokonca o tejto oblasti a chcel si zbaviť verejnoprávnosti verejnoprávny rozhlas, verejnoprávnu televíziu. Dnes hovoríš o štátnom rozpočte ako o časti financovania, ktorý má byť stále menší a menší a opäť strašíš verejnosť. Je to nekorektné, pán poslanec, od teba.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Čas uplynul. Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť pána poslanca Galbavého v troch bodoch. Prvá vec je nezávislosť správnej rady. Môžeme sa sporiť, môžeme si vyčítať, dokonca sa môžeme aj osobne urážať, ale tento problém nás dobehne. To nie je tak, že by sa to nakoniec neukázalo, ako to v konečnom dôsledku je. Presvedčili sme sa o tom za mečiarizmu, presvedčili sme sa v iných obdobiach našich dejín. Jednoducho možno by bolo dobré, aby sme sa prestali neustále učiť na svojich vlastných chybách. Je dobré sa učiť na vlastných chybách, ale opakovať ich stále, nie je veľmi dobré.
Druhá vec je, keď sa hovorí verejnoprávne. Ono vlastne ani veľmi dobre nevieme, čo to znamená. Keby sme začali hovoriť o tom, že je to služba verejnosti, trochu inak by sa nám argumentovalo.
A tretie. Veľmi podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca v tom zmysle, že malo by sa v tomto zákone explicitne uviesť, že to je slobodné médium, slobodná spravodajská služba. Je to podobný návrh, ako bol určený pre tlačový zákon a tento návrh, kde sa objavovalo slovo sloboda, bol koalíciou zmietnutý. Toto je vlastne druhý pokus, aby koalícia druhýkrát zmietla veľmi dôležité slovo sloboda. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Má slovo pán poslanec Rafaj.
R. Rafaj, poslanec: Ja budem reagovať na pána poslanca Galbavého asi v dvoch častiach a nadviažem aj na predrečníkov. Keď sa to pertraktuje sloboda, mám pocit, že akoby sme hovorili alebo niesli si nejaký batoh strastí z minulosti, keď sa hovorilo aj o cenzúre. No, keď nám z ústavy vypadla cenzúra, takisto z tlačového starého zákona, dnes už sa v modernom svete nehovorí, pán poslanec, o slobode, dnes sú definované jasné princípy spravodajskej tvorby. Je to vyváženosť a pluralita. Keď je vyváženosť a keď sú informácie pluralitné, tak sú automaticky slobodné na margo tohto.
Čiže v druhej veci spochybňovanie nezávislosti volených členov rád poslancami znamená súčasne spochybňovanie nezávislosti poslancov ako takých, teda aj vás, pán poslanec.
A tretia poznámka sa bude týkať finančnej oblasti a akéhosi strašiaka Európskej únie, kde ja osobne mám pochybnosti o slobodnom a objektívnom posudzovaní predovšetkým malých a nových štátov Európskej únie, pretože Česká republika, respektíve Česká tlačová agentúra štátna, jedna pätina príjmov pochádza zo zmluvy s rôznymi štátnymi inštitúciami. Maďarská MTI má polovičku rozpočtu od príspevku zo štátu. Chorvátska agentúra HINA, zmluva so štátom jej zabezpečuje 53 % príjmov no a francúzska Agence France-Presse prežíva vďaka alebo funguje, povedzme, vďaka 40 % dotácií zo štátu. Tak ja neviem, prečo my musíme dehonestovať Slovensko a všade vo... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pani poslankyňa Vaľová.
J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja na rozdiel od pána Galbavého súhlasím, aby TASR mala zmluvu o poskytovaní služieb vo verejnom záujme. Rovnako, aby pán prezident, vláda a ďalšie inštitúcie majú bezodplatný prístup do TASR, a to preto, lebo prienik bulváru do všetkých médií je taký hlboký, že občania majú často problém orientovať sa, čo je, alebo nie je správna informácia, pravdivá alebo vyvážená. A jednoznačne tá TASR bude prenášať informácie, ktoré v skutočnosti nie sú okomentované, ale prinášajú dej taký, aký je v spoločnosti, odrážajú zrkadlo spoločnosti a presne informujú fakty a hlavne konštatujú, aké dianie v spoločnosti nastáva.
Rovnako sa prikláňam, ako povedal pán predrečník Rafaj, veď predsa správna rada sa bude sčasti voliť aj v parlamente a parlamentarizmus je forma demokracie. Tak, samozrejme, verím, pán Galbavý, že aj vy, aj vaši poslanci sa budú na tejto voľbe podieľať, tak potom skutočne spochybňujete aj sami seba. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Senko.
J. Senko, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ozaj je pravdou, že tlačová agentúra bol problém, ktorý Dzurindova vláda mala dlhodobo v legislatívnom pláne, ale nikdy problém TASR nevedela riešiť. Dokonca za jej vlády vznikol aj návrh zákona o štátnej tlačovej agentúre.
Na druhej strane v plnej miere využívala doteraz platný zákon na presadzovanie svojich politických nominantov alebo svojho politického nominanta do čela tejto inštitúcie. V reálnej fáze však nič neurobila, aby zmysluplne reagovala na problémy, ktoré vznikali alebo vznikli okolo činnosti TASR.
Ja si myslím, že koncepcia a návrh tohto zákona je progresívna a posúva agentúru k modernému verejnoprávnemu médiu. Navrhovaný zákon podľa mňa zohľadňuje vo svojom obsahu aj pripomienky, ktoré boli zo strany Protimonopolného úradu a zohľadňuje aj pripomienky, ktoré vznikli v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Takže ja si myslím, že na rozdiel od vás, od vášho vládnutia je tu konečne jeden návrh, ktorý vytvorí vcelku primeraný rámcový priestor a právny priestor pre činnosť jednej dobrej verejnoprávnej inštitúcii. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Galbavý. Má slovo.
T. Galbavý, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, aj vaše faktické poznámky potvrdili, že ste nič nezostali dlžní svojej povesti. Interpretujete moje vystúpenie presne tak, ako vám to vyhovuje. Ja som nespochybnil právo poslanca voliť členov do rád verejnoprávnych inštitúcií. Predsa to im ukladá, umožňuje zákon. Ja som len spochybňoval argumenty pána ministra, ktorý hovoril, že tento tlačový zákon bude dobrou podstatou, garanciou nezávislosti tejto inštitúcie. To predsa nie je pravda. Napádam a znovu to zopakujem, predsa nebol som to ja, kto povedal, že ľudia volení do rád verejnoprávnych inštitúcií musia zastávať názory koalície. To som nebol ja. Ale aj voľba a spôsob, akým ste volili týchto ľudí bola precedensom, aký som za desať rokov v tomto parlamente nezažil. Opozíciu ste nepustili ani k jednému menu. A to je hanba. O tom by sme mali skôr hovoriť.
Pani poslankyňa Vaľová k vám. Vy ste zrejme ten zákon nečítali. Vašou témou, ja to chápem, je problematika sociálna. Nechcem teraz vás znižovať, ale práve o to mi ide. Vy ste sa vyjadrili, že nesúhlasíte so mnou. Predsa je správne, aby občania, ktorí si budú financovať verejnoprávnu inštitúciu TASR zo svojich peňazí nemali prístup na internete k týmto informáciám? Viete, ako ho dostanú? Tak, že si kúpia noviny. Prečo by občania do 24 hodín nemali právo normálnou cestou k týmto informáciám prísť. Toto je to, čo vyčítam aj vám.
Pán poslanec Senko, no, k vám sa už vyjadrovať nebudem, pretože mám málo času. Poviem vám to potom na káve. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi ako písomne prihlásená pani poslankyňa Vášáryová.
M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, už v prvom čítaní, keď sme diskutovali o tomto návrhu zákona, som vyjadrila zásadné výhrady k navrhovanej transformácii TASR na netradičnú verejnoprávnu inštitúciu s obchodnými prvkami. Snažila som sa poukázať na nejasné, dokonca doslova podozrivé časti zákona, ktoré podľa mňa nie sú kompatibilné s európskymi modelmi. Hlasovaním ste ale vy, koaliční poslanci, posunuli v podstate tento zákon nezmenene, tak ako to dohodli na ministerstve kultúry.
Ale ja som stále presvedčená, že predloha, ktorá prešla do druhého čítania a ku ktorej nedokázal výbor pre kultúru a médiá prijať uznesenie v sebe stále skrýva mnohé nášľapné míny, ktoré, či chceme, alebo nie, budúcnosť ukáže.
Pokúsim sa preto v záujme veci ponúknuť pozmeňujúce návrhy. Jeden je technický, o dvoch bodoch žiadam hlasovať samostatne, prosím pána spravodajcu, a ktoré by podľa mojej mienky a dobrej vôle aspoň o malý kúsok vylepšili zákon o tlačovej agentúre. O tlačovej agentúre, ktorá bude ďalším mačkopsom plateným aj z peňazí daňových poplatníkov, pričom to bude zároveň podnikateľský subjekt, ktorý bude predávať informácie aj štátnym organizáciám.
V prvom rade znovu sa pozrime na problém finančných prostriedkov od daňových poplatníkov na niečo, čo ľudia bezprostredne nedostanú. Napriek všetkým ubezpečeniam a po rozhovoroch s odborníkmi som presvedčená, že takto transformovaná TASR môže mať stále problém so štátnou pomocou. Tí, ktorí ma snáď na minulej schôdzi počúvali pozornejšie, si iste spomenú, že som hovorila o veľmi konkrétnych precedensoch z Európskej únie, kde sa jasne hovorí o podmienkach pri plnení, ktorých je štátna pomoc organizácie vykonávajúcej službu vo verejnom záujme akceptovateľná.
To znamená parametre, na základe ktorých sa náhrada vypočíta, musia byť stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom. Tu podľa mňa začína jeden z vážnych problémov. Náhrada nemôže prekročiť hodnotu nevyhnutnú na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov. Nikto zatiaľ, pán minister, ani vy, ste neodpovedali na otázku aj z prvého čítania, ako ministerstvo kultúry prišlo na tú okrúhlu sumičku 50 miliónov korún. A ďalšie tieto záväzky, ku ktorým sa zaväzuje takáto inštitúcia, musia byť úplne jasne a dopredu formulované, čo tu zase až tak veľmi nie je. Je to veľmi také, by som povedala, akoby odpísané z nejakého materiálu.
A štvrtá vec, a o tom hovoril môj kolega pán poslanec Galbavý, takto vybraný subjekt musí byť vybraný podľa postupov verejného obstarávania. Porušenie týchto kritérií vidím už v doložke vplyvov. Pýtam sa teda znova. Na základe akej analýzy a či táto analýza je prístupná (mala by byť podľa mňa priložená k dôvodovej správe tohto zákona) prišlo ministerstvo kultúry na to, že práve 50 miliónov je tá správa suma, ktorú potrebuje TASR, aby dobre fungovala.
V predloženom návrhu máme formálne istým spôsobom rozdelenie na hlavnú činnosť a na služby vo verejnom záujme. Ja si to však v praxi dosť ťažko viem predstaviť. To znamená, že úlohu v rámci zabezpečenia verejnej služby budú vykonávať iní ľudia a budú si to písať na iných zariadeniach? Desať minút tam a pätnásť minút tam?
Aká je vlastne hlavná činnosť TASR? Ako príklad možno uviesť informáciu vo verejnom záujme, ale je to niečo, čo vám naozaj pri prvom čítaní musí udrieť do očí. Verejná služba je, keď, citujem, "TASR zhromažďuje a sprístupňuje informácie o činnosti v legislatívnom procese, o rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie". To je teda verejná služba.
A komerčná služba je, citujem, "keď TASR vyhľadáva a spracováva informácie zo zahraničia o spoločenských, hospodárskych, politických udalostiach celosvetového významu, európskeho významu, regionálneho významu, o udalostiach, ktoré sa vzťahujú na Slovenskú republiku".
Ak mi niekto z vás pomôže oddeliť tieto dve činnosti, budem mu za to vďačná. A som zvedavá, ako to bude fungovať v praxi a čo sa ukáže o pár rokov. Pýtam sa. Vzťahujú sa rozhodnutia orgánov Európskej únie k Slovenskej republike? A budú tieto informácie distribuované za platné občanom Slovenskej republiky? Občania budú platiť obchodnú agentúru a medzi nami ani nie najlepšiu, a ak budú chcieť informácie, budú si ich kupovať cez médiá, a to len tie, komu sa TASR zachce ich predať.
Pozor. Tento zákon neurčuje, že TASR musí odovzdať informácie každému. Tento zákon práve preto podľa mňa vytvára legislatívne neprehľadného mačkopsa, ktorý bude na jednej strane komerčným subjektom, ale preto, aby sme si uspokojili svedomie, my ho budeme medzi nami volať verejnoprávnou agentúrou a budeme jej poskytovať peniaze daňových poplatníkov na základe nejakej zmluvy, o ktorej ešte nič nevieme. Nakoniec bude rada televízie, snáď sa dozvieme niečo, ako by mali zmluvy verejnoprávnych médií so štátnom vyzerať. Aspoň dúfam.
Médium verejnej služby podľa mňa by malo fungovať tak, že občan platí, že toto verejnoprávne médium vôbec existuje. Ale potom dostáva neobmedzený prístup k tejto službe. Ináč opakovať slovo verejnoprávnosť predsa nemá žiaden zmysel. To znamená, že tento zákon upravuje v § 1, § 2, § 3 postavenie a činnosť TASR. Žiaľ, ani pred týmto finále legislatívneho procesu nekorešponduje s týmito paragrafmi úprava spôsobu sprístupňovania informácie verejnosti, ako o tom hovoril už môj kolega pán Galbavý.
Je tu vymenované, čomu aké služby poskytuje, ale všetky ostatné služby a hlavná činnosť agentúry je všetko poskytované odplatne, pričom ale spôsob spoplatnenia, výška spoplatnenia, mechanizmus výberu poplatkov a garancia dostupnosti nie je žiadnym spôsobom definovaná. Áno, lebo je to obchodná organizácia. Súkromná obchodná organizácia. (Ruch v sále.)
Dostupnosť hlavnej činnosti je teda vystavená subjektívnemu rozhodovaniu vedenia agentúry a podmienená tajným obchodným rokovaním, ktoré nemá stanovené akékoľvek pravidlá a limity. Pokiaľ nebude mať agentúra v tomto zákone stanovenú povinnosť poskytovať verejnú službu každému subjektu a jasne stanovené podmienky jej poskytovania, nebude dostupnosť verejnej služby vynútiteľná, dokonca ani súdne, pretože agentúra nemá takúto povinnosť stanovenú v navrhovanom zákone. Financovanie a dostupnosti iných našich verejnoprávnych médií majú stanovenú jasne štruktúru, výšku, mechanizmus a garanciu dostupnosti definovanú vo viacerých normách.
Ja si myslím, že takúto garantovanú dostupnosť a jej jasné a jednoznačné podmienky, ako aj mechanizmus dostupnosti je potrebné vložiť do tohto zákona. Preto navrhujem nové znenie § 5 ods. 13, citujem, "tlačová agentúra poskytuje svoje služby každej fyzickej osobe a právnickej osobe Slovenskej republiky, ktorá o to požiada. Informačné databázy sprístupní bezodkladne v plnom rozsahu a bez časového oneskorenia za poplatok stanovený platným cenníkom. Cenník na príslušný kalendárny rok je určený v rozpočte tlačovej agentúry a je záväzný. Služby, na ktoré sa poskytuje príspevok podľa § 6 ods. 1 písm. b) sprístupní bezodplatne".
A moje odôvodnenie. Týmto návrhom sa môže zákonne zabezpečiť dostupnosť v poskytovaní služieb TASR a zabezpečia sa jasné pravidlá a transparentnosť.
Druhý okruh problémov, ktoré som chcela navrhnúť riešiť pozmeňujúcim návrhom, je samotná podstata zabezpečenia nezávislosti a verejnoprávnosti inštitúcie.