J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, predkladám v pléne Národnej rady dve interpelácie.

Chcem interpelovať v prvom rade ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka a chcem sa pána ministra opýtať, či bude ministerstvo iniciovať cestou Slovenského pozemkového fondu občianskoprávnu žalobu vo veci tzv. Rozinovej vinice na určenie vlastníckeho práva k pozemkom. V tejto otázke si dovoľujem uviesť niektoré informácie, ktoré som čerpala hlavne z informácií v dennej tlači, hlavne z denníka Sme.

Poslanec Bratislavského samosprávneho kraja za Smer pán Alexander Rozin tvrdí, že vydržal pozemky v bratislavských vinohradoch. Preukazuje to dokumentmi inštitúcií, ktoré však tvrdia, že tieto dokumenty nevydali. Ide o mestskú časť Nové mesto aj o Slovenský pozemkový fond. Obidve inštitúcie popierajú, že by tieto dokumenty vydali, ktoré pán Rozin predložil na zdokladovanie vydržania. Podľa krajskej prokuratúry existuje aj závažné podozrenie, že došlo k spáchaniu podvodu. Ale k trestnoprávnej veci sa nebudem vyjadrovať, pretože zrejme už došlo aj k premlčaniu skutku vzhľadom na to, že súdny znalec odhadol hodnotu týchto pozemkov na dva milióny korún. Keby tá hodnota bola len o 500 tisíc korún vyššia, doba premlčania by bola až v roku 2012. Ale nechám na vás, aby ste si urobili obraz o tom, či tieto vinice v bratislavských vinohradoch majú reálnu hodnotu dva milióny korún.

Zacitujem z denníka Sme, citujem: "Krajská prokuratúra po preštudovaní spisu upozornila na viacero skutočností, ktoré hovoria, že došlo k podvodu. Rozin k vydržaniu predložil kúpno-predajnú zmluvu s Výskumným ústavom vinohradníckym. Riaditeľ, ktorý ju mal podpísať, však v tom čase ešte nebol riaditeľom. Vyšetrovateľovi nebol predložený originál zmluvy, ani doklad o zaplatení kúpnej ceny. Výskumný ústav popiera, že by pozemky niekedy predal. Zmluva mala byť zaregistrovaná na štátnom notárstve, nič také sa nestalo. Nemala preto podľa prokuratúry ani právne účinky. Mestská časť Nové mesto aj Slovenský pozemkový fond popierajú, že by vydali Rozinovi dokumenty, ktoré on predložil na vydržanie." Toľko z denníka Sme.

Ja len chcem poznamenať, že nie som na to odborník, ale zdá sa mi, že predávať pozemky nezistených vlastníkov, ktoré by mal spravovať Slovenský pozemkový fond, ani nie je možné.

Však Ústavný súd už vydal rozhodnutie, že nie je možný alebo nie je súladný s ústavou ani prevod týchto pozemkov na obce. Slovenský pozemkový fond však už vo veci konal pred niekoľkými rokmi a podal žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Okresný súd Bratislava III rozhodol 25. augusta 2006 tak, že konanie zastavil z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, teda že Slovenský pozemkový fond nie je štátnym orgánom a Slovenskú republiku nemôže zastupovať.

Preto sa vás, pán minister, pýtam po prvé: Ako je možné, že Slovenský pozemkový fond odvtedy, počas viac ako dvoch rokov, ak nebol oprávnený podať žalobu, neobrátil sa na štátny orgán, ktorý by túto aktívnu legitimáciu mal? A podľa mojich vedomostí a informácií je to Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

A po druhé, pán minister: Budete iniciovať konanie v tejto veci, aby sa jednoznačne preukázalo, či boli pozemky neznámych vlastníkov prevedené v súlade so zákonom? Cestou je zrejme podanie občianskoprávnej žaloby o určenie vlastníctva, ktorú by mal podať štátny orgán oprávnený zastupovať Slovenskú republiku. Toľko prvá moja interpelácia.

Tá druhá smeruje na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho a je v nasledovnom znení.

Vážený pán minister, interpelujem vás v súvislosti s plánovanou modernizáciou nebytových priestorov železničnej stanice v Košiciach. K tejto interpelácii si dovolím uviesť niektoré skutočnosti.

V nebytových priestoroch železničnej stanice Košice mali so Železnicami Slovenskej republiky uzatvorené nájomné zmluvy podnikatelia, je ich asi 60, ktorí v nich prevádzkovali obchodnú činnosť. Zmluvy boli na dobu určitú i na dobu neurčitú a na základe stavebných povolení, ktoré vydal stavebný úrad Železníc Slovenskej republiky, investovali títo podnikatelia do rekonštrukcie priestorov nemalé finančné prostriedky. V roku 2004 sa uskutočnilo výberové konanie na prenájom reštauračnej časti budovy železničnej stanice v Košiciach a na základe tohto výberového konania Železnice uzatvorili zmluvu so súkromnou spoločnosťou Achiles Slovakia s. r. o. V tejto časti bola otvorená predajňa Lidla na prízemí a na prvom a druhom poschodí reštaurácia a kaviareň. S touto firmou Železnice Slovenskej republiky uzatvorili dodatkovú zmluvu vo februári 2008 o prenajatí zvyšnej časti budovy stanice a to už bez výberového konania, hoci podľa mojich informácií vnútorný predpis Železníc Slovenskej republiky to vyžaduje.

Podľa oficiálnych tvrdení je cieľom tohto prenájmu rozvoj železničnej stanice v Košiciach a získanie investora na rekonštrukciu budovy. Podnikatelia, ktorí mali so Železnicami Slovenskej republiky uzatvorené zmluvy na dobu určitú, aj neurčitú, dostali výpovede bez udania dôvodu. Výpoveď nedostali od svojho zmluvného partnera, od Železníc Slovenskej republiky, ale dostali ju od súkromnej advokátky, ktorá v majetkovoprávnych náležitostiach údajne nie je ani oprávnená jednať v mene Železníc Slovenskej republiky.

Podľa predmetného dodatku č. 2 k nájomnej zmluve z februára 2008 so súkromnou firmou vyplýva, že nájomné priestorov je 100 korún za m² za rok do uskutočnenia kolaudácie. Táto firma ale veľmi rýchlo uzatvorila nájomné zmluvy, často s tými istými podnikateľmi, za ceny pohybujúce sa okolo 6 000 korún za m² na rok. Ide o výmeru 1 976 m² a pri nepomere tohto nájomného môže súkromná firma získať ročne na nájomnom viac ako 10 miliónov slovenských korún.

Z uvedeného je podľa mňa evidentné, že zmluva, ktorú Železnice Slovenskej republiky uzatvorili s firmou Achiles Slovakia s. r. o., je uzatvorená v neprospech tretích osôb, ale aj v neprospech samotnej štátnej akciovej spoločnosti Železníc Slovenskej republiky, ktorá sa vzdáva bez relevantných záruk svojich tržieb.

Tretí zúčastnení v tomto vzťahu sú existujúci podnikatelia, s ktorými o zámeroch nikto zo zodpovedných v Košiciach nejednal, ani ich neinformoval, aby mohli vo svojich plánoch rátať so zmenami. Pri pokuse získať informácie o tomto projekte, im bolo povedané, že informácie sú údajne tajné.

Pán minister, dodatková zmluva je pre nich zjavne nevýhodná, pretože investície, ktoré Achiles sľubuje preinvestovať na stanici, by vlastne mali zaplatiť košickí podnikatelia v nájomnom.

V apríli 2008 som vás požiadala prvýkrát o stanovisko k predmetnej veci. Ako odpoveď mi bolo doručené vyjadrenie Ing. Štefana Hlinku, v ktorom sa píše, citujem: "Železnice Slovenskej republiky majú záujem uskutočniť rekonštrukciu stanice za účasti silného investora, ktorý má skúsenosti s realizáciu podobných projektov. Podstatou celého procesu je finančné zabezpečenie rekonštrukcie formou investície nájomcu, nakoľko Železnice nemajú na tejto účel dostatok finančných zdrojov." Koniec citátu.

Povinnosť uskutočniť rekonštrukciu je súčasťou zmluvných povinností nájomcu, teda súkromnej firmy, ktorý ju má zrealizovať na vlastné náklady. V stanovisku Železníc pre Košický večer sa píše okrem iného, citujem: "Až po ukončení existujúcich nájomných vzťahov je možné priestory poskytnúť investorovi za účelom obnovy a modernizácie budovy." Stala sa však len prvá časť, tie priestory, nájomné vzťahy z týchto priestorov boli zo strany Železníc ukončené, ale obnova a modernizácia budovy sa nezačala, naopak, súkromná firma pokračuje v prenájme týchto priestorov za úplne iných finančných pomerov.

V stanovisku generálneho riaditeľstva Železníc Slovenskej republiky sa uvádza, že rekonštrukciu, resp. rozvoj zaistí firma Achiles s. r. o., nie je však všeobecne známe, či uvedená firma má základné zákonné predpoklady na túto rekonštrukciu. Určite nemá stavebné povolenie, nebolo vykonané stavebné konanie a nemá pravdepodobne ani projekt.

Železnice Slovenskej republiky nevlastnia minimálne aspoň jednu tretinu parcely pod železničnou stanicou, ktorej vlastníkom je mesto Košice. Do dnešného dňa ani Železnice Slovenskej republiky, ani investor nevstúpili do jednania s magistrátom mesta Košice, resp. s primátorom alebo poslancami mestského zastupiteľstva, napríklad členmi komisie pre regionálny rozvoj. Z uvedeného vyplýva, že stavebné povolenie tak skoro vydané nebude, nehovoriac už o samotnej realizácii.

Teda ak to zhrniem, Železnice Slovenskej republiky uzatvorili bez výberového konania dodatok k nájomnej zmluve. Umožnili tak zvýhodnenému subjektu, aby si bez akýchkoľvek zásluh zabezpečil príjem od podnikateľov a tak realizoval modernizáciu železničnej stanice, ak vôbec získa stavebné povolenie, nie z vlastných zdrojov, ale z peňazí košických podnikateľov.

Pýtam sa vás, pán minister, spĺňa postup Železníc Slovenskej republiky v tomto procese podmienky transparentnosti a hospodárskej súťaže? Pán minister, na základe akého všeobecne záväzného predpisu sú informácie o modernizácii železničnej stanice v Košiciach tajné?

Zisťovali Železnice Slovenskej republiky pred podpísaním dodatku so súkromnou spoločnosťou jej stupeň pripravenosti na projekt? Je rozdiel medzi nájomným vyúčtovaným zo strany Železníc Slovenskej republiky voči súkromnej spoločnosti a nájomným účtovaným súkromnou spoločnosťou podnikateľom opodstatnený alebo ide o bezprecedentný tunel do vreciek vašich podnikateľov? Viete, pán minister, o koľko tržieb takto prídu Železnice Slovenskej republiky?

A na záver sa vás chcem opýtať jednu veľmi vážnu vec, pán minister. Chcú Železnice Slovenskej republiky zobrať bez náhrady investície košických podnikateľov vložené do majetku Železníc s ich súhlasom a darovať ich firme Achiles, aby s nimi podnikala?

Vážený pán minister, verím, že v predmetnej veci si dáte tú námahu a zoznámite sa bližšie s okolnosťami celej situácie a neodkážete ma vo svojej odpovedi opäť na stanovisko Železníc Slovenskej republiky tak, ako to bolo v apríli.

Ďakujem vám, kolegovia a kolegyne, za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Csáky.

P. Csáky, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, po tom, čo tu predviedol minister vnútra Slovenskej republiky, som nútený vystúpiť aj s interpeláciou na pána ministra vnútra a mám ďalšiu interpeláciu na pána generálneho prokurátora.

Úvodom chcem povedať, čo sa týka pána ministra vnútra, že v takejto situácii podľa môjho názoru sa pán minister vnútra Slovenskej republiky správa krajne nezodpovedným spôsobom. Myslím si, že je perfídne teraz hovoriť aj v Národnej rade o tom, že napätie v tejto situácii stupňuje Strana maďarskej koalície, ktorá chce jednu vec: ochraňovať ľudí, ktorí sa neprevinili a chce poznať pravdu. Myslím si, že je krajne nemiestne aj to tvrdenie pána ministra vnútra, v ktorom hovorí o tom, že táto situácia bola spolitizovaná Stranou maďarskej koalície. Táto situácia ohľadne futbalového zápasu a ďalších dianí na futbalovom zápase bola spolitizovaná po prvé Dušanom Čaplovičom, podpredsedom vlády už v nedeľu večer, po druhé prezidentom Slovenskej republiky Ivanom Gašparovičom a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom na ich stretnutí v pondelok a na tlačovej konferencii po tomto stretnutí.

Takže, dámy a páni, neostáva mi nič iné, len ešte raz sa opýtať pána ministra s tým, že to bude mať formu interpelácie, na ktorú bude musieť dať aj písomnú odpoveď.

1. Pán minister vnútra, kedy predložíte sľúbené videozáznamy o tom, že k ataku v Dunajskej Strede muselo dôjsť z toho dôvodu, že policajti budú alebo boli vtedy z daného sektoru fyzicky napadnutí?

2. Ak takýto videozáznam nemáte, čo je zjavné už teraz, že takýmto videozáznamom pravdepodobne polícia nedisponuje, tak kedy sa ospravedlníte občanom, ktorí utrpeli fyzickú ujmu pri tomto neprimeranom zásahu polície? Myslím si, že to patrí k politickej kultúre a patrilo by to aj k správaniu sa ministra vnútra v právnom štáte.

Ešte si dovolím upriamiť pozornosť pána ministra vnútra na portál denníka SME, kde sa nachádzajú veľmi nesympatické informácie o činnosti údajného Národného odporu v obciach Čechince. Aby zase nedošlo k nedorozumeniu, nemáme presné informácie o tom, kedy sa to stalo a akým spôsobom sa to stalo, ale nie je to, samozrejme, ani úloha pre Stranu maďarskej koalície alebo ktorúkoľvek politickú stranu, aby to zistila. Myslím si, že to je úloha pre ministra vnútra a pre políciu, a keď minister vnútra na to nemá, tak nemá čo hľadať na svojom mieste.

Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predložil druhú interpeláciu, ktorú smerujem k pánovi generálnemu prokurátorovi.

V súvislosti s udalosťami na futbalovom zápase sa chcem opýtať pána generálneho prokurátora, čo hovorí na to, že polícia po zásahu dňa 1. novembra 2008 v Dunajskej Strede najprv oznámila, že má dôkazy, ako dôkazový materiál videozáznam, a keďže takýto dôkaz zatiaľ nepredložila, potom sa začalo hovoriť o údajných lietajúcich kameňoch, zase asi je problém to zdokumentovať a pravdepodobne ani táto informácia nie je pravdivá. Teraz, ako sme sa dnes dopočuli, je údajný problém hajlovanie, čo, samozrejme, odsudzujeme, ale dnešné fotografie a dnešné údajné dôkazy zo strany ministra vnútra dokazujú len to, že polícia konala neprofesionálne, pretože, ak sa tam previnil niekto jednotlivo alebo v skupinách, tak polícia mala obkľúčiť daný sektor a izolovať tých, ktorí sa previnili a nie biť hlava-nehlava každého.

Takže, pán generálny prokurátor, aký je váš názor na tento problém? Kedy polícia predloží aj nám, aj vám, aj verejnosti dôkazy o tom, že ten útok v takomto rozsahu bol opodstatnený?

No a po druhé, keďže všetko so všetkým súvisí, pán generálny prokurátor, celý tento prípad nesie znaky toho istého príbehu, ktoré sa realizovali v súvislosti s kauzou Hedviga Malinová. Je mi veľmi ľúto, aj vtedy polícia po prvé tvrdila niečo, potom, keď vyšlo najavo, že nemá dôkazy, tak začali zmätočné informácie zverejňovať, obviňovali každého, len nehľadali pravdu a teraz Slovenská republika je v situácii, ktorá je neslýchaná v právnom štáte. Proces sa vedie proti Hedvige Malinovej nie z dôvodu zistenia prípadného páchateľa alebo pravdy, ale je obviňovaná pani Hedviga Malinová.

Takže, pán generálny prokurátor, druhá moja otázka sa týka vás, kedy už konečne zastavíte tento hanebný proces vedený proti Hedvige Malinovej?

Pán predsedajúci, ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Chcem len korektne pripomenúť, že v bode interpelácie nemôžete interpelovať generálneho prokurátora, môžete dať ale otázku generálnemu prokurátorovi, čiže rozumieme, nemôžeme mu oficiálne poslať túto otázku, ale otázka zaznela, takže predpokladám, že na ňu nejakým spôsobom pán generálny prokurátor... (Hlasy z pléna.) Ale len chcem povedať, že nemôžeme poslať generálnemu prokurátorovi - § 125. Ďakujem pekne.

Teraz vystúpi ako posledná písomne prihlásená pani poslankyňa Katarína Tóthová, má slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, vážení poslanci, budem interpelovať pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci, ktorá nám obom je známa a ako viem, obe túto problematiku vnímame veľmi citlivo. Na základe však viacerých listov a požiadaviek ľudí, ktorí bývajú v reštituovaných bytových domoch, nemôžem túto otázku ako interpeláciu nepoložiť a nepožiadať pani ministerku o odpoveď.

Vieme, že zákon č. 68/2005 Z. z. bol novelou v otázke deregulácie nájomného novelizovaný a to novelizovaný tak, že sa regulácia nájomného v reštituovaných bytových domoch predĺžila do 31. 12. 2008. Toto predĺžené obdobie bolo využité na prípravu koncepcie, prípravu ďalších krokov, ktoré by túto otázku mali riešiť. 31. december tohto roku sa však veľmi nekompromisne a nezadržateľne blíži a týmto termínom končí aj právna regulácia nájomného v uvedených domoch. Keďže po tomto dátume, t. j. od 1. januára právna situácia nájomníkov sa dostáva z právnej oblasti regulovaného nájomného do právnej oblasti neregulovaného, tzv. trhového nájomného, viacerí obyvatelia v týchto domoch, neraz starší, chorí a sociálne slabí, majú vážne obavy, že ich ďalší osud v otázke bývania je ohrozený a neraz sú toho názoru, že sa dokonca môžu stať bezdomovci.

Medzičasom bolo vydané opatrenie, konkrétne povedané opatrenie ministerstva financií z 25. 9. 2008 č. 02-R-2008 o regulácii cien nájmu bytov. Toto opatrenie ministerstva financií je však zamerané na vykonanie právnej situácie, t. j. výpočtu nájomného v tej oblasti, kde je regulované nájomné. Dnes platí táto vyhláška aj na reštituované obytné domy. Keď však prejdú zo systému regulovaného nájomného do systému, t. j. do oblasti neregulovaného nájomného, podľa názoru nielen môjho, ale aj viacerých právnikov táto vyhláška sa už na výpočet nájomného na nich nemôže vzťahovať, pretože je zameraná na oblasť, kde je regulované nájomné.

Keďže ide o veľmi citlivú otázku, kde aj ústava pripúšťa obmedzenie vlastníctva, je to článok 20 ústavy, obmedzenie vlastníckych práv vo verejnom záujme za primeranú náhradu a na nevyhnutný čas, dovolím si uviesť názor, že by regulácia mohla byť posunutá ešte do doby aspoň realizácie prvých krokov pripravenej stratégie riešenia tejto otázky. Totiž nemožno uprieť, že by na riešení tejto otázky nebol verejný záujem. Jednak ústava hovorí, že vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecným záujmom chráneným zákonom. Tu na riešení situácie skutočne je verejný záujem. Bývanie podľa nálezu Ústavného súdu PL US 26/00 zo 4. 4. 2002 Ústavný súd v spomínanom náleze uviedol, citujem: "Riešenie bytových potrieb občanov je záujmom súkromným, ale aj verejným a v tomto štáte (prechod na trhové prostredie) ich bez rizika sociálnych otrasov nemožno ponechať živelnému pôsobeniu trhu." Dovolím si zopakovať, "nemožno ponechať živelnému pôsobeniu trhu". Ďalej citujem z nálezu Ústavného súdu: "Preto musí byť trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný." Štát usmerniť môže celú vec, aj teda pre usmernenie projektu, ktorý bol už vypracovaný, podľa môjho názoru by bolo veľmi vhodné ešte predĺžiť reguláciu nájomného týchto domov.

Dovolím si uviesť, že slovenská legislatíva nie je jediná v Európe, ktorá rôznym spôsobom vychádza v ústrety sociálne slabším občanom pri zabezpečovaní a ochrane ich bývania. Napríklad vo Francúzsku je v súčasnosti záujem na ochrane bývania taký výrazný, že sa navrhuje zaviesť skutočne vymáhateľné právo na byt a bývanie. Tento trend vyplýva z čl. 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, na základe ktorého signatári uznajú právo každého jednotlivca na byt a podniknú zodpovedajúce kroky na zabezpečenie uskutočnenia tohto práva.

Vážená pani ministerka, vzhľadom na akútnu situáciu nájomníkov bytov v reštituovaných bytových domoch mám jednu základnú otázku. Pripravuje vláda legislatívny návrh, ktorým by sa predĺžila regulácia nájomného v reštituovaných domoch?

Podľa môjho názoru totiž opatrenie ministerstva financií pod spomínaným číslom, ktoré som uviedla, po 31. decembri na tieto prípady, t. j. prípady bytov v nájomných domoch, ktoré boli reštituované, nebude platiť a padne na celú skupinu, ktorá je najmä v Bratislave dosť početná, padne situácia trhového nájomného, čo dozaista bude neúnosné pre viacerých.

Ďakujem za pozornosť.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Vážené kolegyne, kolegovia, takže to boli poslanci, ktorí sa prihlásili do bodu interpelácie písomne.

Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Lipšica. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do bodu interpelácie.

Slovo má pán poslanec Lipšic.

D. Lipšic, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Škoda, že sa nedá reagovať aj na predrečníkov, lebo politici, ktorí chceli zaviesť právo na byt, spôsobili dnešnú finančnú krízu.

Ale budem interpelovať ministra vnútra a budem ho interpelovať v súvislosti so zásahom Policajného zboru v Košiciach dňa 16. októbra 2008, kedy polícia zakázala pokojné zhromaždenie, ktorého cieľom bolo propagovať alebo poskytnúť verejnosti informácie zo svojho pohľadu, samozrejme, ohľadne umelých potratov. Toto zhromaždenie organizovalo Centrum pre bioetickú reformu, organizuje tieto zhromaždenia vlastne po celom Slovensku, najmä vo vysokoškolských mestách.

Najskôr chcem povedať, že s takouto formou kampane, ktorú organizuje, pomerne grafickou, toto centrum, nesúhlasím. Zdá sa mi byť táto kampaň príliš drastická, zdá sa mi byť príliš emotívna, ale som presvedčený, že naša ústava chráni prejav, ktorý niekedy je aj emotívny, ktorý sa nie každému musí páčiť a niekoho môže aj šokovať. Názor polície, že ľudia sú takí hlúpi, že si nevedia vytvoriť vlastný názor a treba ich pred slobodou prejavu chrániť, je názor, ktorý považujem za paternalistický a v slobodnej spoločnosti za neprípustný. Nie je náhoda, že všetky prípady, ktoré sa týkali slobody prejavu na Slovensku a ktoré nakoniec skončili pred Európskym súdom v Štrasburgu, Slovensko prehralo. Žiaľ, naša interpretácia slobody prejavu je príliš úzkoprsá a nedosahuje, bohužiaľ, ani pri našich všeobecných súdoch ochranu, ktorú sloboda prejavu požíva.

Preto by som sa vás chcel, pán minister, spýtať - už ste zrejme so šoumenskými vystúpeniami dnes skončili, takže už tu nie ste - na základe akého ustanovenia a ktorého zákona bolo toto pokojné zhromaždenie políciou zakázané, resp. ukončené. Či sa vám zdá, že sloboda prejavu na Slovensku zahŕňa len názory, s ktorými súhlasíte alebo aj tie, s ktorými nesúhlasíte? Drastické kampane robia rôzne inštitúcie, organizácie a môžu to byť aj neetické kampane. Stále ich chráni sloboda prejavu.

Drastické kampane sa robia na zákaz fajčenia. Na škatuľkách cigariet sme donedávna mali, myslím, pamätám si tak, rôzne grafické zobrazenia toho, ako vyzerajú pľúca alebo iné orgány tuhého fajčiara. Niekoho to môže tiež znepokojovať, niekoho to môže vyrušovať, niekto tým môže byť podráždený, šokovaný, ale opakujem ešte raz, sloboda prejavu to chráni. Preto by bolo fajn, keby aj Policajný zbor bol adekvátne inštruovaný, vzdelaný, vyškolený, aby adekvátnym spôsobom akceptoval naše ústavné hodnoty, z ktorých sloboda prejavu, aj sloboda prejavu, s ktorým nesúhlasím, ktorému môžem oponovať slobodne, aby bola adekvátne rešpektovaná, aby k takým situáciám, k akej prišlo 16. októbra, už nedochádzalo. Naši občania v tejto republike sú rozumní dospelí ľudia. Vedia sa sami rozhodnúť, aký názor je správny, aký billboard je správny, aké riešenie je správne, nemusí im v tom pomáhať Policajný zbor.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

M. Číž, podpredseda NR SR: Vystúpenie pána Lipšica bolo posledné, v ktorom sa páni poslanci prihlásili do bodu interpelácie.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že to bol posledný bod, ktorý sme mali realizovať v rámci tejto schôdze Národnej rady, dovoľte mi vyhlásiť schôdzu Národnej rady za skončenú.

Poďakujem sa vám všetkým za prakticky trojtýždňovú prácu a želám veľa úspechov vo svojich volebných obvodoch. Pekný deň.

(Rokovanie 28. schôdze NR SR sa skončilo o 15.52 hodine.)