M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Miroslav Jureňa, pán poslanec Dušan Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec a spravodajca k tomuto zákonu, pán Miroslav Jureňa. Nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Mali sme možnosť si troška užiť kultúry. Mňa zaujala jedna poznámka, že poďme od kráv ku kultúre. To mi troška tak asociovalo, kde je viacej kultúry, či v tej slovenskej maštali alebo v Slovenskej národnej rade. Chcel by som povedať, že ak z maštale vyveziete hnoj na pole, tak pole zarodí a ja myslím, že toto naši predkovia veľmi dobre poznali. (Hluk v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pán kolega, poprosím o pokoj. Tí, ktorí nechcú vystupovať, nech sú v pokoji.

M. Jureňa, poslanec: A v dnešných časoch, aby pole dobre rodilo - a maštaľný hnoj má veľmi vysoký význam, pretože výrazne vzrástli ceny hnojív, môžem povedať 100-percentne priemyselných hnojív -, takže si myslím, že keby sme niekedy poupratovali v Národnej rade, že by naše polia tiež ešte lepšie zarodili. Ďakujem. (So smiechom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ďalej vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Naozaj sa budem snažiť byť korektný a nebudem reagovať na ten demagogický balast, ktorého tu bolo v tomto vystúpení zhruba okolo 70 %. A niekedy naozaj mám dojem, pani poslankyňa, že vám je úplne jedno, či hovoríte o SPP alebo o STV. No ale, aby som bol konkrétny a zareagoval na to, čo ste hovorili, naozaj by som len chcel, aby ste zobrali do pozornosti a istým spôsobom porovnali tú situáciu, ktorá je teraz a ktorá bola, povedzme, pred piatimi alebo štyrmi rokmi a porovnali isté finančné nasadenie v rámci rezortu, ako je to teraz, ako to bolo pred piatimi rokmi, isté legislatívne nasadenie tohto rezortu, ako je to teraz v súčasnosti, aké sú snahy v súčasnosti, ako to bolo, povedzme, pred piatimi rokmi a zároveň vlastne si uvedomili, veď za Dzurindovej vlády sa hovorilo veľmi konkrétne, za poslednej Dzurindovej vlády sa veľmi konkrétne hovorilo o zrušení ministerstva kultúry, resp. o jeho spojení s ministerstvom školstva. Dnes to ministerstvo má spoločenskú autoritu, nikto už nehovorí o jeho zrušení. Každý hovorí o tom, vrátane vás, že tých finančných prostriedkov je tam naozaj málo. Ja s vami absolútne súhlasím, všetci by sme sa potešili, keby finančných prostriedkov bolo viacej. Ale ja si myslím, že za súčasnej vlády do toho rezortu pritekajú každým rokom isté finančné prostriedky, ktorých je stále viac a viac a prejavujú sa v jednotlivých inštitúciách, ktoré spadajú pod ministerstvo kultúry. Čiže, myslím si, že nie je všetko, pani poslankyňa, čierne, tak ako ste to vy vykreslili a aj v rámci Slovenskej televízie sú snahy, aby to fungovanie Slovenskej televízie bolo zabezpečené inak, ako bolo zabezpečené doteraz.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať teraz na faktické poznámky bude pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

Nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ak dovolíte, nebudem na nekultúrne prejavy reagovať. Ale veľmi si vážim, pán Jarjabek, vecný tón, ktorý ste nasadili. Ja si veľmi vážim a povedala som to v mojom prejave a myslela som tým vás, že ste sa zasadili o to, aby rezort kultúry dostal minulý rok tých 550 miliónov navyše. Ja viem, že to bola aj vaša práca a ja som sa to snažila oceniť.

Ale nehnevajte sa, hovoriť o úžasnom navýšení prostriedkov a o spokojnosti, keď máme v roku 2006 4,7 miliardy. My dvaja veľmi dobre vieme, že miliarda viac-menej ide pre cirkvi, to znamená, kultúra má skutočne malilinký rozpočet a dnes budeme mať 5,6 mld. a ja som položila len otázku, či je tam tých 500 miliónov na zmluvu so štátom. Na to ste mi neodpovedali, možno to neviete ani vy. Ja neviem. Ale snažila som sa poukázať na to, že je kríza v STV, ja to tvrdím, vy mi oponujete, ale ja si myslím, že 164 miliónov z ministerstva práce a sociálnych vecí je skutočne nič inšie, len potvrdenie, že tam je kríza a veľká kríza.

Ale chcela som poukázať najmä na to nebezpečie a my sme o tom vo výbore, pán poslanec, hovorili, že sa na ministerstve kultúry vytvára určitý fond, veľký fond, o ktorom bude rozhodovať len pán minister. Ja to považujem za veľmi zlý trend. Považujem to za politizáciu ministerstva kultúry a považujem to skutočne aj pre samotnú kultúru a rozvoj slovenskej kultúry za alarmujúce!

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz vystúpi v rozprave písomne prihlásená v súlade s poradím pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím technikov, aby mi zapli obrazovky.

Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpim so svojím názorom, so svojím pohľadom na kapitolu rozpočtu, ktorá sa týka poľnohospodárstva.

Keďže sa naši kolegovia neustále vracajú k minulým vládam, dovoľte mi jedno porovnanie rozpočtov, a to rozpočtov poľnohospodárstva, kapitoly poľnohospodárstva, ktorá v roku 2002 dostala k dispozícii 13 mld. korún spolu s vodným hospodárstvom. V roku 2006, keď táto vláda končila, rozpočet bez vodného hospodárstva bol 23 mld. korún, čiže index nárastu 177. Nejde to? Bola by som rada, keby to bolo viditeľné aj na tabuli.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím technikov, ak treba od rečníckeho pultu pomôcť pani poslankyni, aby to urobili.

J. Tkáčová, poslankyňa: Dobre, dobre, v pohode, ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

J. Tkáčová, poslankyňa: Čiže zopakujem. Rok 2002 - 13 mld. s vodným hospodárstvom, rok 2006 - 23 mld. bez vodného hospodárstva, index rastu 177. Rok 2009 - 28,6 mld., index rastu 124.

Tak mi, prosím vás pekne, povedzte, ktorá vláda dala pre rezort peniaze. Ktorá dala? Ktorá bola ústretová? Môžete s úprimným svedomím hovoriť, že niekto je zlomyseľný, že niekto chcel likvidovať poľnohospodárstvo? Pozrite sa na tieto čísla, ktoré hovoria úplne jasnou rečou.

Pokiaľ ide o kapitolu rozpočtu poľnohospodárstva, čísel sa veľmi dotýkať nebudem, pretože tie sa meniť nebudú, tie sú dané. 28,6 mld. je zhruba o pol miliardy menej ako v minulom roku. Dôležitejšia je štruktúra výdavkov, kde v priamych platbách vzrastú z 10,1 mld. na 11,9 mld., to je 17,7 %, ale na rozvoj vidieka zo 14,2 mld. dôjde k poklesu o 3,6 mld. To znamená, že zvyšovanie kvality života či životného prostredia na vidieku dostane o 25 % menej oproti roku 2008. Ak odôvodňujeme potrebu finančnej podpory rezortu komplexným pohľadom na vidiek, na jeho obývateľnosť, tento pomer nechápem. Ak prioritou vlády v oblasti poľnohospodárstva je zabezpečiť konkurencieschopnosť a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva vo vidieckom priestore, ak opodstatnenie dotácie zdôvodňujeme multifunkčnosťou vidieka, diverzifikáciou činnosti na vidieku, je štruktúra výdavkov neefektívna a extenzívna.

Vláda vyhlásila poľnohospodárstvo za svoju prioritu a každý rok zvyšuje výdavky do tohto rezortu, hlavne v priamych platbách. Zároveň sme svedkami zvláštneho úkazu. Dotácie farmárom rastú a napriek tomu sme si od nich nedávno vypočuli, že poľnohospodárstvo je v najhoršej kríze od roku 1989. Dotácie rastú, ale ceny potravín neklesajú. Narástli dosť podstatne. Dotácie rastú, ale peniaze v rezorte z verejných financií sa neprejavujú. Kde končia? Namieste je otázka, ako a či vôbec sa prejavili dotácie v platoch v poľnohospodárstve, v nájomnom platenom vlastníkom pôdy alebo priaznivom vývoji cien komodít či v obchodnom salde.

Dotácia-nedotácia trh funguje, to sme sa mohli v tomto roku presvedčiť. Keď sa urodí, ceny idú dole, keď sa neurodí, ceny idú hore a klesajú alebo stúpajú celosvetovo a slovenská ekonomika to pocíti úplne natvrdo. Videli sme to pri potravinách. Preto je ozaj nevyhnutné, aby sa priame platby nevyplácali plošne, a tu sa s pánom poslancom Záhumenským zhodneme, ale aby sa priame platby ako podpora príjmu, čiže to je ich sociálna funkcia, vyplácali na farmu, aby sa predišlo špekuláciám s pôdou.

Pozrime sa teraz na úroveň platieb a podiel podpory na produkcii. Tu dochádzame k zaujímavému číslu, pretože keď porovnávame podiel podpory na produkcii, tak Slovensko je nad úrovňou starej európskej pätnástky, aj európskej dvadsaťsedmičky. Keď si tie čísla pozrieme, 15,9 % úroveň celej Európskej únie, stará pätnástka 16,6 % a Slovensko 17,4 %. Ten podiel podpory na produkcii je myslený tak, koľko z toho vyprodukujem, som dostal vo forme podpory. To znamená, že podpora pre Slovensko je primeraná, pretože produktivita je slabá. Produktivita slovenských farmárov je otázna. Zrejme málo vyrábajú.

Napriek tomu, že v absolútnom vyjadrení na hektár má Slovensko najnižšiu úroveň podpory, oplatí sa na Slovensku prenajať si poľnohospodársku pôdu. Profitujú z toho užívatelia najväčších výmer, stačí pole, lúku raz pokosiť a máte nárok na priamu platbu vo forme jednotnej platby na hektár. Ja nepovažujem za solidárne, aby peniaze daňových poplatníkov boli takto extenzívne používané a skutočne je na ministrovi poľnohospodárstva, aby sa čím skôr táto jednotná platba zmenila na platbu na farmu.

Argumenty o nerovnakej podpore, ktoré sú s obľubou používané, včera ju použil aj pán kolega Záhumenský, sú neopodstatnené, nakoľko i náklady v starej európskej pätnástke a v nových členských štátoch sa nedajú porovnávať. Ide hlavne, ako som včera povedala, o náklady na tri výrobné faktory a to: na pracovnú silu, výborný prostriedok a kapitál, teda na mzdy, nájomné na pôdu a budovy a platené úroky z úverov. Tie sú podľa FADN (Farm Accountancy Data Network), to je sieť účtovných dát farmárov, sú na Slovensku o 12 % nižšie, ako je priemer Európskej únie. Myslím si, že táto inštitúcia pracuje s účtovnými dátami, čiže tie dáta sú exaktné.

Pán poslanec Záhumenský včera tvrdil, že náklady sú vyššie, mzdové náklady tvoria iba 1 %, hnojivá, pesticídy či stroje sa nakupujú strašne draho, keď si dobre spomínam, pán kolega.

Tak po prvé, pozrime sa na investície do hmotného investičného majetku. Ak sa nakupujú stroje u nás drahšie, tak sa pýtam, keď sú mimo Slovenska lacnejšie, kde je zdravý sedliacky rozum, že si ten stroj kúpim tam, kde je lacnejší.

Po druhé, tvrdenie, že pracovné náklady tvoria iba jedno percento všetkých nákladov, toto môže pasovať u samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí skutočne ako živnostníci nevedia preniesť cenu svojej práce do nákladov, pretože ich mzdou je zisk a podľa môjho názoru je to metodicky nesprávne, pretože v tomto sektore to skresľuje hospodárske výsledky roľníkov, ktorí hospodária ako živnostníci. Ich podiel na štruktúre pracujúcich je 8,3 % a zvyšných takmer 92 % sú zamestnanci. Keď vezmeme do úvahy, že priemerná mzda v poľnohospodárstve je 73 % mzdy, priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo je 14.721 korún, odvody zhruba 38 %, to je ďalších 5.594 korún, tak mesačný náklad, mesačný mzdový náklad na jedného pracovníka v poľnohospodárstve je 20.315 korún za rok cca bez odmien nejakých 244.000 korún, čo je podľa mňa slušný podiel na nákladoch v závislosti od veľkosti podniku, od počtu zamestnancov, od podielu ručnej práce. A okrem toho veľa prác sa nakupuje dodávateľsky. Iste sa neoplatí držať drahé stroje, ja neviem na sejbu alebo na zber úrody a tie náklady na prácu sú schované práve v nákladoch na služby, ktoré sú platené práve v týchto prácach.

Čo sa týka hnojiva, pesticídov, podľa Zelenej správy spotreba hnojív vzrástla, pretože ceny dusíkatých hnojív stagnovali, ceny draselných klesli dokonca. Ten index nárastu proti predchádzajúcemu roku je len 0,5 percenta a u pesticídov 1,3 %. Čiže nemôžme hovoriť o žiadnom dramatickom raste. A ak si porovnáme indexy cien vstupov od roku 2000, keď ceny v roku 2000 označíme 100, tak v roku 2007 je to 130, 30-percentný nárast, čo v priemere ročne je 4,3 %. Zhruba to korešponduje s infláciou. Takže ani tu nemôžeme povedať, že by tie ceny vstupov, lebo hovoríme o cenách vstupov, nejako dramaticky rástli.

A teraz si pozrime niekoľko faktov o ekonomickej výkonnosti rezortu. Ekonomika Slovenska rástla rýchlejšie ako ekonomika poľnohospodárstva. Vytvorený hrubý domáci produkt v poľnohospodárstve bol nižší ako rok predtým. Jeho podiel na HDP je iba 2,5 %, čiže klesajúca tendencia. Podiel na celkovej zamestnanosti klesol zo 4,4 na 4,1 %. Priemerné mzdy, ako som už hovorila, dosiahli 73 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve a zaujímavá je aj hrubá pridaná hodnota na zamestnanca. Eurostat to meral v porovnaní so starou európskou pätnástkou. Jeden zamestnanec v európskej pätnástke vyprodukuje pridanú hodnotu 56.600 eur, kým slovenský zamestnanec v poľnohospodárstve 23.800 eur, čo je iba 42 %. Čiže skutočne tá produktivita slovenského poľnohospodárstva je slabá. Tak isto negatívne saldo obchodnej bilancie sa v roku 2007 blíži už k 30 miliardám a má klesajúci trend.

Výmera používanej pôdy predstavovala 1,9 milióna hektárov, ale viac ako 90 % tejto pôdy neobrábali jej vlastníci, ale obrábajú ju užívatelia, ktorí ju majú v prenájme. Toto radí Slovensko na úplne prvé miesto v rámci európskej dvadsaťpäťky. Môžete to vidieť na grafe, celkom vľavo ten prvý stĺpec je Slovensko, hneď vedľa je Česká republika, ale zároveň podiel nájomného na priamych platbách je jeden z najnižších. Tie najväčšie nožnice medzi modrou krivkou, ktorá zobrazuje podiel prenajatej pôdy a tými stĺpčekmi dole, ktoré zobrazujú platené nájomné, tie najväčšie nožnice to je práve Slovensko. Je to dosť zle viditeľné, ale myslím si, že ten rozpon je evidentný.

O spokojnosti vlastníkov pôdy preto veľmi ťažko môžeme hovoriť. Môžeme hovoriť skôr o nespokojnosti vlastníkov. MESSA 10 pomerala indexy spokojnosti vlastníkov a Slovensko spolu so Spojeným kráľovstvom sa ocitli na špici tejto nespokojnosti s niekoľkými desatinkami percenta.

Pri mojich rozhovoroch s občanmi napríklad v Žilinskom kraji som sa často stretla so sťažnosťami, že sú vlastníkmi pôdy a za pôdu im nikto neplatí nájomné. Skutočne tá miera informovanosti niektorých ľudí, niektorých vlastníkov pôdy, že ich vlastnícke právo oprávňuje disponovať so svojou pôdou, že ich oprávňuje dohodnúť si nájomné, tá je pomerne slabá a preto SDKÚ - DS príde s legislatívnym návrhom, aby sa nájomné vyplácané vlastníkovi pôdy nemohlo dostať pod určitú percentuálnu úroveň prijímaných priamych platieb.

Európska únia aj Slovenská poľnohospodárska platobná agentúra zverejňujú na svojich internetových stránkach poberateľov dotácií. Myslím si, že je to transparentná informácia. Podľa týchto informácií v roku 2007 si 27 534 subjektov rozdelilo 9,3 miliardy korún. Oveľa zaujímavejšie však je, keď sa pozrieme na štruktúru rozdelenia týchto dotácií na jednotlivé subjekty. V tabuľke máte uvedených top 10 poberateľov dotácií v slovenských korunách a je to podľa stránky Európskej únie farmsubsidy. Tak prvých desať subjektov zobralo 9,9 % z týchto 9,3 miliardy. Takmer 1 miliarda korún v rukách desiatich subjektov, a keď si pozrieme ešte vlastnícku štruktúru, tak subjekt 3 a 5 majú spoločných vlastníkov, čiže mali by byť tým, ktorí sú na prvom mieste so 172 miliónmi priamych dotácií. Úžasné číslo.

A keď si pozrieme top dvadsiatku, tak v rukách týchto dvadsiatich subjektov zostane 18 % dotácií, čo je 1,6 miliardy korún. Myslím si, že čím väčšia farma, tým menej potrebuje podporu príjmu. Funkcia priamych dotácií, ako som už zdôraznila, je sociálna, je podpora príjmu. Ale čím je farma väčšia, tým menej túto sociálnu podporu potrebuje. Preto je tu dôvod na zmenu. Okrem toho, že platby na plochu sa zmenia na platby na farmu, je ešte dôležité diskutovať v rámci Európskej únie aj o veľkosti fariem, od akej veľkosti alebo od akej výmery už by tie dotácie mali klesať alebo by vôbec ako na priamu podporu nemali byť poskytované.

Je jasné, že rozpočet sa meniť nebude, ani spoločná poľnohospodárska politika po svojej reforme v roku 2003 sa tak skoro nezmení. Potrebujeme v tomto spoločný postup únie. Ako sa popasovať s potravinárskou krízou? Ako sa popasovať s klimatickými zmenami? Hans-Gert Poettering, predseda Európskeho parlamentu uviedol na rokovaní poslancov Európskeho parlamentu a poslancov národných parlamentov v Bruseli v novembri tohto roku túto víziu, citujem: "Naším cieľom musí byť produktívne, vysoko výkonné a na budúcnosť orientované poľnohospodárstvo, ktoré bude chrániť vidiecke oblasti."

Podľa názoru komisárky Boelovej "potrebuje poľnohospodárstvo každého štátu v podstate rovnaké mechanizmy a to zjednodušený systém priamych podpôr, systém nástrojov trhu, ktoré mu nebránia energicky reagovať na dopyt, ale ktoré mu dávajú bezpečnostnú sieť pre obdobia reálnych kríz a podporu pre farmárov vystavených výzvam, akými sú napríklad klimatické zmeny a bioenergie." Znie to dobre, ale uznáte všetci, veľmi všeobecne. A nástroje na zabezpečenie týchto cieľov nie sú jasné v Európskej únii. A v žiadnom prípade neexistuje zhoda na týchto nástrojoch, ani zhoda na spoločnom postupe.

Ako memento znejú slová generálneho riaditeľa organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo FAO Jacquesa Dioufa, citujem: "Dnes čelíme situácii, kedy hladuje 923 miliónov ľudí. To je číslo, ktoré by mohlo vzrásť o ďalších 100 miliónov ročne, ak niečo neurobíme." Koniec citátu.

Ako by teda mohli vyzerať kroky pri reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky? Ja ich tu len stručne uvediem. Nie je zmyslom vystúpenia k rozpočtu teraz rozoberať riešenie, ale predsa je dôležité, aby zazneli.

V prvom rade je dôležitý spoločný postup Európskej únie pri reforme domácich politík a na úrovni Európskej únie reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ďalej už toľkokrát zdôrazňovaná podpora na farmu, nie na pôdu. To znamená, podpora príjmu, nie špekulovania s pôdou a dôležité je rozdebatovať aj otázku veľkosti fariem, ktoré ešte budú oprávnené na podporu príjmu. Dôležitým opatrením bude zamedziť extenzívnemu rastu dotácií. Je dôležité, aby dotácie plnili stabilizačnú funkciu ako verejné financie. Ďalej dôležité podľa nás je podporiť transfery smerom k vlastníkom pôdy a na záver, ale nie na koniec, reforma prístupu na trh na globálnej úrovni, čiže celosvetovo. To sú tie rokovania WTO v kolách GATT.

Dámy a páni, ak funkcia verejných financií poskytovaných do rezortu je stabilizovať podmienky podnikania v poľnohospodárstve a vytvoriť istotu pre podnikateľov, zabezpečiť vyváženosť a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva, zvýšiť jeho konkurencieschopnosť, tak zadefinované ciele sa s vynaloženými prostriedkami jednoducho nedarí plniť. Napriek rastúcim dotáciám cena potravín rastie. Rezort nie je stabilizovaný. Neprešiel zásadnými reformami. Jeho konkurencieschopnosť je nízka, o čom svedčí aj saldo obchodnej bilancie. Ak vláda nedokáže zaistiť jednu z kľúčových funkcií verejných financií v rezorte, a to stabilizačnú, nemá právo takto plytvať peniazmi daňových poplatníkov. Celkom "by the way", viem si predstaviť aj zmysluplnejšie použitie týchto peňazí napríklad na likvidáciu PCB na východe Slovenska.

Trojuholník Humenné, Michalovce, Strážske je v rámci zemegule, dobre ma počujte, v rámci zemegule najviac zamorený týmito karcinogénnymi látkami, ktoré boli kedysi v Strážskom vyrábané. Aj deti, ktoré sa tam rodia, vykazujú v svojej krvi kontamináciu týmito látkami. Sú na to potrebné miliardy korún, aby látky z bahna, kde sú usadené, boli odstránené. A preto by som vás poprosila, pán minister, som chcela pána ministra financií, ale môžem aj vás, pán minister obrany, aby vláda zvážila skutočne efektívnosť vynakladaných peňazí, aby boli skutočne vynakladané v prospech ľudí.

Dámy a páni, nebudem predkladať žiadny pozmeňujúci návrh, ktorý by presúval prostriedky z kapitoly do kapitoly. Myslím si, že karty sú rozdané, obchody uzatvorené, traja predstavitelia koaličných strán dohodnutí, a preto svoj postoj vyjadrím tak, že za tento návrh rozpočtu nebudem hlasovať.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím technikov, aby sme mohli zaevidovať faktické poznámky. Ďakujem pekne. Čiže s faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Magda Košútová, pán poslanec Marián Záhumenský, pán poslanec Zsolt Simon, pán poslanec Jozef Ďuračka. Spolu štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Magda Košútová, nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Pani kolegyňa, so záujmom som si vypočula vašu odbornú prednášku na tému poľnohospodárstvo. S mnohými vecami nesúhlasím. Nebudem sa tu k tomu vyjadrovať, myslím si, že si to prediskutujeme niekedy vo výbore.

Chcela by som len povedať pár slov k tomu, čo ste hovorili o Spoločnej poľnohospodárskej komisii v politike Európskej únie. Tak ja vám poviem, ja som sa 3., 4. 11. 2008 zúčastnila na komisii, ktorá sa konala v Bruseli alebo na zasadnutí poľnohospodárov celej únie k európskej politike po roku 2013 a zo záverov, ktoré sa tam prijali, jednoznačne nevyplýva to, čo ste povedali. Treba si to preštudovať o priebehu tejto konferencie a môžem vám povedať, že nie sú jednoznačné závery, nie všetci sú spokojní s tým, alebo to, čo ste vy tu deklarovali a Európska únia má veľký problém, pretože nevie, čo s poľnohospodárskou politikou po roku 2013. Takže, pokiaľ máte záujem, je to aj na internete. Tak si to preštudujte a nevytrhujte z kontextu len to, čo vám vyhovuje.

A čo sa týka efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci rozpočtu, tak si myslím, že sú nastavené dobre. Aj keď vám sa to určite nepáči, ale tento rozpočet je nastavený dobre, a preto ho podporíme.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Marian Záhumenský.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, vaše vystúpenie potvrdilo, že vy toho skutočne veľa nechápete z poľnohospodárskej politiky, tak vám pár vecí len pripomeniem. Keď vy hovoríte, že ktorá vláda podporovala poľnohospodárov, keď za vašej vlády stúpli dotácie o 177 %, za vašej vlády ale vďaka tomu, že Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Príspevok vlády k tomuto bol nulový a nebyť toho, že Slovensko vstúpi do únie, tak dnes už nehovoríme o slovenskom poľnohospodárstve vôbec. To znamená, že celý nárast bol len vďaka tomu, že sme nastúpili na mechanizmus podpory spoločnej poľnohospodárskej politiky a nie vďaka vašej vláde.

A s tým súvisí aj to ďalšie, čo nechápete, že kde sa strácajú peniaze, keď potraviny neklesajú. No strácajú sa v obchodných reťazcoch. Spomeňte si na to, kto vytvoril také podmienky pre obchodné reťazce, ktoré nemajú v žiadnej inej krajine v Európe. Kým ceny ešte pre farmárov nestúpali, v obchodných reťazcoch už stúpli hore, veľmi vysoko a keď ceny pre farmárov veľmi vysoko klesli ako dnes, že sú vysoko pod výrobnými nákladmi, tak v obchodných reťazcoch stále sú ceny ešte na tej istej úrovni. Rohlík stál 1.90, keď pšenica stála 8 000 korún a dnes stojí 1.90 takisto rohlík a pšenica stojí už 3 800 korún. Kde sú tie peniaze? U pekárov? V obchodných reťazcoch? V obchodných reťazcoch, ktoré si vytvorili takéto podmienky, aby mohli existovať.

A keď hovoríte o obchodnej bilancii a o mzdách. Veď predsa vy ste podporovali nič. Vaša podpora smerovala do podpory ničoho. Do podpory nevyrábania, do podpory len plošnej, do mulčovania pozemkov. Vy ste zlikvidovali podporu efektívnej výroby, intenzívnej výroby. Živočíšna výroba, ovocie, zelenina, vinohradníctvo, vinárstvo, to sú produkty, kde sa tvorí vysoká pridaná hodnota a ktorá potom následne pôsobí aj na obchodnú bilanciu. A tú ste vy úspešne zlikvidovali. Tak, prosím vás, netvárte sa, že nevieme, čo sa vlastne stalo za vašej vlády. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, snáď by som vás doplnil o pár takých drobných pripomienok. Skutočne nárast z 13 miliárd na 23 miliárd korún je fakt, ktorý nikto nemôže poprieť. To, že v predchádzajúcich rokoch, teda pred rokom 2002, prečo poľnohospodárstvo bolo v takom zlom stave a prečo znáša aj dnes. Pani kolegyňa, snáď ste mali doplniť svoje vystúpenie o to, že má na tom svoj podiel aj vláda HZDS, SNS, kde bezbreho privatizovali a sú privatizéri, ktorí potom predávali zahraničným investorom to, čo sprivatizovali. A takisto pripravili poľnohospodárov o majetky v privatizovaných potravinárskych podnikoch. Ale takisto sa na tom podieľala aj SDĽ, ktorá veľmi hrubým spôsobom znižovala dotáciu práve na efektívnu poľnohospodársku výrobu. A snáď možno pre úplnosť dodať, že SDĽ je dnes súčasťou politickej strany Smer.

Ak dovolíte, by som konštatoval, že nie je dôležité len to, koľko peňazí dáme, ale dôležité je aj to, kde a akým spôsobom ich dáme. Pretože táto vláda ukazuje, že treba dávať podporu na mlieko, ktoré nikdy vyrobené nebolo. A potom, že máme nedostatok. Tak potom, kde smerujú tieto peniaze, keď niekoľko desiatok miliónov, možnože viac ako 100 miliónov korún táto vláda vynakladá na mlieko, ktoré nikdy vyrobené nebolo? Treba sa nad tým zamyslieť. Aj nad tým, aký má dôsledok zákon o obchodných reťazcoch, ktorý bol novelizovaný v tomto roku, keď vidíme, že jeho dôsledok a skutočná tvár tejto vlády a snahy je likvidácia slovenského potravinárskeho priemyslu a následne poľnohospodárov. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný vystúpi pán poslanec Jozef Ďuračka. Nech sa páči.

J. Ďuračka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľa z toho, čo som chcel povedať, už povedal kolega Záhumenský, pretože rok 2002, 2006 a 2009 sú rozdielne roky na porovnanie dotácií do poľnohospodárstva. Dotkol sa toho aj kolega Simon, pretože rozhodujúci bol rok vstupu do Európskej únie a potom, samozrejme, následné čerpanie dotácií z eurofondov a podobne a dotácie na poľnohospodárstvo. Čiže rok 2009 je rokom v rámci rozpočtu, kedy dostávajú poľnohospodári za 18 rokov jednu z najvyšších dotácií vôbec. Jedno vám dám za pravdu v rámci ďalších otázok, ktorých ste sa dotkli - priame platby. Tu je, myslím si, dosť veľký problém a už minule, keď sme to preberali, tak malo by sa to tak rozdeliť, možno svojím spôsobom zmeniť túto štruktúru rozdelenia tých peňazí.

Nájomné za pôdu. Ťažko v tomto niečo povedať. Je rozdiel, samozrejme, dostatia nájomného alebo získania za pôdu, a to, čo dostane prenajímateľ ako na jednotlivý hektár. Je to vec vzájomnej dohody, možno troška povedať, že poľnohospodári alebo vlastníci pôdy podpisujú na 10 a viac rokov tieto nájomné zmluvy, čo je troška zlé, mali by si tam dať nejakú klauzulu, ktorá by ich chránila, ale to je vec každého, nájmu každej zmluvy fakticky.

Čo sa týka vlastných manažérov poľnohospodárov, vravíte, že sú tam rozdielne tržby a podobne. Áno, je to dosť aj veľká predvídavosť týchto poľnohospodárov, sám som robil vyše 20 rokov v poľnohospodárstve, čiže poznám to - aké osevné postupy sa budú používať, tlak na trhu, ktoré plody, plodiny pestovať a tak ďalej. Čiže je to vec manažmentu. Dnes nie je poľnohospodár ani radový družstevník, ako sa im niekedy hovorilo, je to umelec, je to manažér, je to svojím spôsobom človek, ktorý by mal v každej situácii, v každom smere reagovať.

A ďalšia vec, samozrejme, je tlak trhu. A keď si zoberieme, že vlani sa obilie predávalo zhruba za 6, 6 500 korún, tak dnes... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Reagovať na faktické poznámky bude teraz pani poslankyňa, ktorá vystúpila v rozprave, pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem všetkým mojim kolegom, ktorí diskutovali s mojím vystúpením. Nebolo určite mojím cieľom tu odborne prednášať, ale poskytnúť svoj pohľad na problém a som veľmi rada, že takto bez emócií dokážeme o tomto probléme, ktorým bezo sporu poľnohospodárstvo a poľnohospodárska politika je, diskutovať.

Pani kolegyňa Košútová, ja som si preštudovala tie závery a možno ste ma nepočúvali celkom presne, pretože je som jasne povedala, že neexistuje zhoda v Európskej únií na spoločnom postupe, neexistuje zhoda na spoločných nástrojoch ako dosiahnuť nejaký pokrok, nejakú reformu a vládne nespokojnosť hlavne v nových členských štátoch, pretože tie cítia, akoby tie staršie členské štáty sa voči nim obrňovali. S tým s vami bez problémov súhlasím.

Pán kolega Záhumenský, vy stále máte problém so mnou, že nerozumiem poľnohospodárskej politike. Dovoľte mi povedať, že keď mám iný pohľad na vec ako vy, to ešte neznamená, že poľnohospodárskej politike nerozumiem. Ja som agronóm, ja som si odkrútila svoje roky v praxi ako agronómka, aj v potravinárstve ako technológ, poznám veľa vecí z účtovania ohľadom výroby, nákladov, výnosov, takže v týchto veciach, myslím si, že nemáte pravdu, že nerozumiem. Rozumiem tomu veľmi dobre. A keď sa pýtate, prečo stojí rohlík 1,90 Sk, keď pšenica stojí 3 800 korún. Tak vám poviem, že cena múky ešte neklesla. Cena múky ešte neklesla, je stále taká, ako keď pšenica stála 8 - 9 000 korún, tak sa treba opýtať majiteľov mlynov, prečo robia takúto politiku. Možno by bolo dobré spýtať sa pána Lexu, ktorý je údajne najväčším vlastníkom mlynov, prečo takáto politika od mlynov?

Pán kolega Ďuračka, ozaj je pravda, že tie nájomné zmluvy sú uzatvárané na 5 až 10 rokov a mnohí vlastníci pôdy, ktorí uzatvárajú tieto zmluvy, nemajú ani peniaze na to, aby im zmluvy pouzatvárali... (Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Pavol Abrhan. Pán poslanec, nech sa páči, máte priestor.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som sa vyjadril k návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na roky 2009 až 2011. Vo svojom vystúpení sa budem venovať, alebo vybral som si tri okruhy, ktoré sú v tejto kapitole podľa môjho názoru spracované nedostatočne alebo v komentári ministerstva kultúry uvádzané mätúce údaje. Budem sa venovať kapitálovým výdavkom, potom návrhom prioritných výdavkových titulov na rok 2009 a napokon výhľadu na roky 2010 a 2011.

Čo sa týka kapitálových výdavkov, najväčší pokles oproti roku 2008 je zaznamenaný práve v tejto časti návrhu. Kým v roku 2008 bolo plánovaných preinvestovať 28 miliónov eur, v roku 2009 návrh rozpočtu navrhuje preinvestovať len 23,5 milióna eur. Z uvedeného je zrejmé, že kapitálové výdavky na rok 2009 nevytvárajú dostatočný finančný priestor na pokrytie oprávnených investičných potrieb rozpočtových a príspevkových organizácií ministerstva kultúry.

Myslím si, že každému je jasné, že modernizačný dlh ani v kultúre nie je možné odstrániť len v jednom volebnom období, či dokonca v jednom kalendárnom roku. To určite nikto ani od tohto návrhu rozpočtu neočakával. To, čo by každý očakával, je stanovenie priorít rekonštrukcií a obnovy. Kým v súčasnosti sa zabezpečuje úplná rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie, Slovenskej filharmónie, Reduty, Štátnej opery v Banskej Bystrici, v zozname investičných akcií na rok 2009 boli zavedené investičné akcie rekonštrukcie Reduty, depozitár na Červenom kameni a rekonštrukcia areálu Slovenskej národnej galérie. Štátna opera v Banskej Bystrici v tomto zozname nie je uvedená. Napriek tomu, že je to rozostavaná stavba, navyše v havarijnom stave. Ministerstvo kultúry v spolupráci s generálnym projektantom na základe dostupných informácií v súčasnosti pripravuje rozpočet pre dofinancovanie rekonštrukcie, ktorý by mal byť následne predložený do vlády. Preto moja otázka znie, prečo tento projekt nie je zahrnutý do rozpočtu pre rok 2009 a z akých zdrojov bude financovaný.

Druhým problémom, ku ktorému by som sa chcel vyjadriť v kapitole ministerstva kultúry, je návrh prioritných výdavkových titulov na rok 2009. A to zvlášť k 5. prioritnému titulu, ktorým je navýšenie dotácie na projekty Matice slovenskej. V komentári ministerstva kultúry k vlastnej kapitole sú uvedené rôzne sumy, na ktoré sa upravuje celkový príspevok pre Maticu slovenskú. Kým v tabuľke výdavkov ministerstva kultúry je uvedená suma 1 mil. 659 696 eur, s konštatáciou, že ide o 25-percentné navŕšenie, v tom istom dokumente, v tom istom dokumente na strane 12 sa uvádza, citujem, "zvýšením výdavkov v rámci prioritných projektov sa upravuje celkový príspevok pre verejnoprávnu inštitúciu Maticu slovenskú na úroveň 1 mil. 991 632 eur. Rozpočet bude použitý na projekty kultúrnych aktivít v roku 2009 v celkovej výške 1 mil. 991 632 eur, čo predstavuje nárast o 42, 85 % oproti rozpočtu v roku 2008." Koniec citátu. Tak teda, aký príspevok dostane v roku 2009 Matica slovenská? 1,659 696 eur alebo 1,991 632 eur? Ťažko vysvetliť ako k takýmto rozporom v jednom materiáli ministerstva kultúry mohlo dôjsť. Že nejde len o omyl, svedčí, že tak, ako sú rozdielne sumy, sú k nim vypočítané i rozdielne percentá navŕšenia. V jednom prípade 25, v druhom 42. V tejto súvislosti sa vynára i ďalšia otázka, prečo také vysoké navŕšenie príspevku Matice slovenskej v roku 2009?

Keď som sa na výbore pre kultúru pýtal pána štátneho tajomníka na dôvody, nevedel ich uviesť. Povedal len, že o projektoch pripravovaných na budúci rok ešte budú s Maticou rokovať. Aby bolo jasné, nemám problém s navŕšením príspevku pre Maticu slovenskú, ale musí byť jasné, o akú čiastku ide a aké projekty chce štát podporiť, aby následne mohlo ministerstvo kontrolovať použitie takto poskytnutých finančných prostriedkov.

Treťou poznámkou k rozpočtu kapitoly kultúry, ale týka sa i celého rozpočtu, je výhľad spracovaný na roky 2010 a 2011. Napríklad v kapitálových výdavkoch v materiáli ministerstva kultúry sa uvádza, citujem: "Vzhľadom k stavu sídelných budov a ich nutnosti rekonštrukcie bude potrebné výrazné navŕšenie týchto výdavkov pre roky 2010 a 2011." Koniec citátu. Zároveň v tom istom materiáli sa konštatuje, že v roku 2008 bolo plánovaných preinvestovať 28 mil. eur, v roku 2009 je plánovaná čiastka 23 mil. eur, no a v roku 2010 už len 172 tisíc eur a v roku 2011 165 tisíc eur. To nás niekto skúša alebo si z nás robí dobrý deň?

Alebo ďalšie príklady. Návrhy rozpočtov na roky 2010 a 2011 v položke Podpory kultúrnych aktivít - 0. V položke Prezentácií kultúrnych akcií v zahraničí - 0. V položke Informatizácie kultúry - 0. V položke Grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky - 0. Alebo v položke Podpora vysielania verejnoprávnych médií - 0. Z uvedeného je zrejmé, že návrh výhľadových rozpočtov na roky 2010 a 2011 boli pripravované nezodpovedne.

Zbytočne zákon ukladá spracúvať výhľadové rozpočty, keď ministerstvá, v tomto prípade ministerstvo kultúry takýto zákon ignoruje.

Dovolím si ešte štvrtú poznámku. Druhý deň rokujeme o návrhu rozpočtu. Druhý deň sa na tomto rokovaní ani minútu nezúčastnil predseda vlády alebo podpredsedovia vlády. Pán premiér sa vyhýba diskusii v médiách, vyhýba sa diskusii v pléne Národnej rady. Na hodine otázok to máte zorganizované tak, že poslanci vládnej koalície položia čo najväčšie množstvo otázok, aby pán premiér nemusel diskutovať s poslancami opozície. Pán premiér najradšej diskutuje sám. Páni ministri aj dnes pri prerokúvaní rozpočtu, aj včera, majú určené služby a striedajú sa. Obetujú jedného ministra, aby si vypočul, ako prebieha diskusia.

Musím pripomenúť, že v minulom volebnom období pán expredseda Hrušovský prerušil rokovanie o štátnom rozpočte a žiadal, aby predseda vlády, aj ministri sa zúčastňovali na rokovaní o rozpočte. Mal by to byť náš spoločný záujem, si myslím, všetkých poslancov, či koalície alebo opozície. Ako môžeme diskutovať o jednotlivých kapitolách, keď ministri, niektorí ministri sa tu vôbec doteraz neráčili zastaviť, aby mohli odpovedať na prípadné otázky?

Páni poslanci z koalície, na vás chcem apelovať, chcem apelovať na vedenie parlamentu, aby sme takýto stav spoločne nedopustili, lebo to môže skončiť tak, že na budúci rok budú pristavené autobusy, ktoré poslancov zavezú na jednotlivé ministerstvá, nakoniec na úrad vlády a potom sa zvezieme sem, aby sme o štátnom rozpočte hlasovali.

Ďalšie vysvetlenie je ešte to, že vláda si je vedomá, aký rozpočet predložila a z toho dôvodu sa aj na rokovaní o tomto rozpočte nezúčastňuje. Jednoducho sa hanbí za vlastný rozpočet a obetuje vždy jedného ministra, ktorý tu musí svoj čas odsedieť a potom bude informovať členov vlády.

Záverom dovoľte, tak ako som dokumentoval na troch príkladoch kapitálových výdavkov v prípade Štátnej opery v Banskej Bystrici, na príspevku na rok 2009 pre Maticu slovenskú a neúplných výhľadových návrhov rozpočtov na roky 2010 a 2011, je možné konštatovať, že tento návrh rozpočtu v časti kapitoly ministerstva kultúry nie je dopracovaný. A preto ho nie je možné podporiť. Možno by stálo za to vrátiť ho vláde na dopracovanie.

Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána predsedu výboru pre kultúru sa prihlásil pán poslanec Martin Fronc ako jediný.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať aj pánovi poslancovi Abrhanovi, že jednoducho poukázal na to, že ten rozpočet je naozaj urobený formálne, že sú v ňom obrovské nedostatky a bolo by dobré, aby sme si to všetci uvedomili. Ale k tej jeho poznámke, ktorú uviedol, by som rád povedal, že to nie je len tak, že len jeden minister má službu, ale pomaly len jeden poslanec z vládnej strany, pán Petrák ten tu má asi trvale službu, ktorý diskutuje a reaguje. A chcem vám povedať, kolegovia z vládnej koalície, že je istým spôsobom pre vás nešťastie, že máte 85 hlasov, pretože sa nenaučíte viesť diskusiu, klásť argumenty a jednoducho spoločne hľadať riešenia, ktoré sú v prospech tejto spoločnosti. Dospejete do stavu, že mechanicky, pomaly ako roboty, odhlasujete všetko, čo je predložené a poškodí to vás samých, to uvidíte vo vašej ďalšej politickej dráhe. Ďakujem.