P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Beriem na vedomie, len poprosím vás, pán poslanec, poprosím potom písomne za navrhovateľov. Vy ste boli sám navrhovateľ? Poprosím potom, dobre? Ďakujem. (Reakcia poslanca.) Formálne len, aby sme mali. (Reakcia poslanca.) Prosím?
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Pučíka, Jána Richtera a Jána Kovarčíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je to tlač 850.
Pán poslanec Richter uvedie návrh.
J. Richter, poslanec: Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám za skupinu navrhovateľov poslaneckú novelu zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Poznatky získané pri vykonávaní citovaného ustanovenia zákona o priestupkoch nasvedčujú, že je žiaduce jeho rozšírenie o možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok, ak sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo inej návykovej látky v krvi v súvislosti s dopravnou nehodou, na ktorej mal účasť ako vodič. Ak totiž v súčasnosti poslanec Národnej rady Slovenskej republiky odmietne podrobiť sa predmetnému vyšetreniu, nemožno ustáliť jeho zodpovednosť za uvedené skutkové podstaty priestupkov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje doplniť osobnú pôsobnosť zákona o priestupkoch o konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý ako účastník dopravnej nehody odmietne vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo inej návykovej látky v krvi. Takéto konanie napĺňa skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, na ktorý by sa po prijatí návrhu zákona už nevzťahovala poslanecká imunita.
Schválením navrhovanej novely dôjde k zúženiu imunity poslanca parlamentu vo veciach priestupkov, a tým k priblíženiu k právnej úprave jeho zodpovednosti za priestupky iných občanov a k obmedzeniu možnosti zneužitia postavenia verejného činiteľa.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, týmto sa uchádzame o podporu pri schválení predmetnej novely a jej postúpení do druhého čítania.
Ďakujem, pán predseda.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Spravodajcom je pán predseda výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 850), predkladám v zmysle zákona o rokovacom poriadku spravodajskú informáciu.
Konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručené najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil na prerokovanie tohto návrhu zákona do programu tejto schôdze a zároveň navrhol výbory, ktoré sa majú touto otázkou zaoberať. Konštatujem, že návrh spĺňa všetky náležitosti určené zákonom o rokovacom poriadku i legislatívnymi pravidlami. Z poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie, osobitná časť dôvodovej správy odôvodňuje jednotlivé návrhy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 7. novembra č. 858 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby poslanecký návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory prerokovali tento návrh do 28. januára 2009 a gestorský do 30. januára 2009.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie. Pán spravodajca, do rozpravy? Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, len niekoľko veľmi stručných poznámok. Otvárame problematiku týmto poslaneckým návrhom zákona, ktorá podľa názoru jedných právnikov je už dávno vyriešená v iných náležitostiach, ktoré sa dotýkajú poslancov. Osobne tiež zastávam ten názor, že nedá sa problematika, aj keď veľmi dôležitá a najmä diskutovaná vo verejnosti, najmä po havárii, ktorú mal pán poslanec Duray a ktorý urobil následné problémy pri pokračovaní prešetrovania jeho dopravnej nehody, ale zastávam názor, že tieto veci skutočne sú vyriešené.
Ak by sme sa im mali venovať, tak potom minimálne musíme ísť do ústavy a musíme ísť následne aj do zákona o poslancoch. To sa nedá len jednou takouto v čiastkovom zákone niečo vyseknúť a riešiť takýmto spôsobom, pretože v tomto parlamente som už nejaký piatok a celé toto obdobie vždy sa hľadalo riešenie, ako tento status poslanca posilniť, oslabiť, vždy sa našli problémy, ktoré sa v priebehu tohto obdobia vyskytli a snažili sa ich niektorí poslanci riešiť. Zastávam názor, že skutočne k tomuto treba sadnúť a urobiť komplexný návrh, preto osobne tento návrh nebudem podporovať.
Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Pelegrini.
P. Pelegrini, poslanec: Ďakujem pekne. Nadviažem na predrečníka. Som za, aby sa tento problém riešil zákonne, ale okrem toho, že boli medializované prípady nehody poslanca, ktorý možno zjavne bol pod vplyvom alkoholu, boli aj prípady sudcov, ktorí boli účastníkmi nehody a odmietli sa podrobiť dychovej skúške. Takže ten problém v rámci toho komplexnejšieho riešenia by mal zahrňovať aj takú úpravu, aby sa musel podrobiť dychovej skúške v prípade nehody aj sudca, aj prokurátor, pretože aj už len zo štatistického hľadiska sa títo majú možnosť dopustiť takejto nehody pod vplyvom alkoholu podstatne častejšie vzhľadom na to, že ich je niekoľko stovák až tisícov oproti 150 poslancom.
Takže chcem teda požiadať predkladateľov, aby počas toho legislatívneho procesu hľadali riešenie, ak je možné, aj keď neviem, či je to možné iba v tomto zákone, aby sa táto priestupková imunita znížila aj u sudcov a u prokurátorov, pretože pri alkohole nemôžeme rozlišovať medzi poslancom alebo iným ústavným činiteľom.
Ďakujem.
P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán spravodajca?
T. Cabaj, poslanec: Samozrejme, treba reagovať na to, pretože tam je trochu zložitejšia situácia, čo sa týka sudcov a prokurátorov. To len pre poriadok, aby sme si tu povedali, že ako je to riešené v tej oblasti, nechcem to teraz momentálne rozoberať, ale čo sa týka poslancov, opakujem znova už to, čo som povedal, jednoducho treba riešiť otázku komplexne. Pripraviť taký návrh, aby sa tieto náležitosti usporiadali. A osobne stále tvrdím, že ak by sme prijali tento návrh, tak ako je predložený, ideme vylamovať dvere, ktoré sú vlastne otvorené. Pretože zastávam názor, keď sa prijímalo v minulom funkčnom období, prijímala novela ústavy v tomto parlamente v súvislosti aj s priestupkami poslancov, tak bolo jasne konštatované, že pri spôsobení dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu na poslanca sa imunita nevzťahuje. Či sa to niekomu páči, alebo nepáči, toto je v právnych predpisoch už zakotvené. Takže preto myslím, že nie je potrebné ďalšie pokračovanie v tom. Ďakujem pekne.
P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete, pán navrhovateľ? Pani poslankyňa, pán spravodajca vystúpil ako jediný v rozprave, ale on už reagoval na faktickú poznámku pána poslanca Pelegriniho, takže už je po rozprave.
Pán navrhovateľ.
J. Richter, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, uvedomujem si citlivosť celého tohto problému. Áno, a chcem súhlasiť aj s pánom spravodajcom, že tento problém bol trošku viacej na to Božie svetlo vynesený hlavne s tým posledným prípadom kolegu pána poslanca Duraya. Ale ak dovolíte, vidím časový priestor pred druhým čítaním viesť diskusiu, hľadať optimálne riešenia, ale rád by som vyvrátil to, čo ponúkol ten rozmer pán spravodajca, že vlastne klopeme na otvorené dvere. Neklopeme.
Prečítam § 9 zákona ods. 2: "Podľa tohto zákona možno prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je priestupkom spáchaným, porušením zákazu používania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok pri vykonávaní činnosti, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo poškodenia majetku."
V čom spočíva problém? Poslanci sa odvolávajú na to, že priestupková imunita platí na to, aby mohli odmietnuť fúkanie v prípade, že sú účastníkmi dopravnej nehody. V tom je ten problém. A práve preto my navrhujeme doplniť do tohto odseku "alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu zistenia alkoholu alebo inej návykovej látky v krvi v súvislosti s dopravnou nehodou, na ktorej sa zúčastnil ako vodič". To znamená, len o toto to rozširujeme, aby nemal právo v prípade, že je účastníkom dopravnej nehody, odmietnuť fúkať, lebo v tom prípade ho nie je možné, aby bola naplnená tá skutočnosť, ktorá hovorí o tom, že požil alebo nepožil alkoholické nápoje. Keď sa nepodrobí tej skúške, nie je možné hovoriť o tom, či požil, alebo nepožil. To znamená toto rozširujeme a s týmto súvisí ten poslanecký návrh, ktorý predkladáme. Všetko z mojej strany.
P. Paška, predseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto... Chcete, pán spravodajca?
T. Cabaj, poslanec: Len aby sme si nevysvetľovali veci, ktoré sa nedajú vysvetliť. Jednoducho nebol to problém poslanca Národnej rady, že policajti postupovali tak, ako postupovali. Keby postupovali podľa platných predpisov, ak odmietol dýchať, majú ďalšie pokračovanie, ktoré mali zabezpečiť, ktoré mali urobiť. To znamená, že nieže poslanec je chránený, to je fáma, ktorá ide v médiách. Jednoducho poslanec nemá žiadne imunitu na alkohol, či sa to niekomu páči, alebo nie. Ak to niekto nevie zabezpečiť, nech tú činnosť nevykonáva, v tomto prípade policajti, ktorí prešetrovali tú dopravnú nehodu, ktorú riešili.
P. Paška, predseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme znovu o zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch rokovať, tentokrát ako návrhu novely pána poslanca Minárika, je to tlač 837.
Máte slovo, pán poslanec.
(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 837.)
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Nebudem už zdôvodňovať vecnú podstatu, pretože všetci vieme, o čom hovoríme, už aj to, že ako živo sa diskutovalo po dlhom čase v tomto parlamente z jednej i z druhej strany, teda z koaličnej aj z opozičnej, na tom je vidno, že naozaj naša imunita je pre nás zaujímavý problém.
Poviem len rozdiel, ktorý je medzi týmito dvoma návrhmi. Návrh, ktorý bol predložený tesne predo mnou, vychádza z tej filozofie, ktorá je dnes, a rozširuje ju na to, aby sa naozaj nedalo ani odmietať dychovú skúšku, ktorá by požitie alkoholu zisťovala. Túto filozofiu som do nášho právneho poriadku vniesol ja. Keď som prišiel s riešením toho istého problému, ktorý riešili predkladatelia predo mnou, pristúpil som k tomu inak a nahradil som dotyčný paragraf, dotyčný odsek vymenovaním skutkových podstát tých priestupkov, na ktoré sa imunita nevzťahuje.
Prečo som tak urobil? Nuž jednoducho preto, lebo už pri riešení toho pôvodného problému, či vôbec alkoholová imunita, teda imunita na alkohol áno alebo nie, to bola vec výkladová, či sa to vôbec musí robiť. A zdá sa, že znova aj pri tom druhom riešení vznikali výkladové problémy. Preto som hľadal dajaké riešenie, ktoré nebude pripúšťať žiadnu pochybnosť pri výklade, a to je vymenovanie príslušných paragrafov, odsekov a písmen, na ktoré sa tá imunita nevzťahuje. A to, že je to možné, je zabezpečené tým, že sa urobila malá zmena v ústave, ktorá umožnila v priestupkovom zákone tieto jednotlivé skutkové podstaty za priestupkovú imunitu poslancov vyňať. Toľko k rozdielu.
Teraz trošičku k histórii. Celý ten problém sa riešil v parlamente prvýkrát po 16. 11. 2005 a spúšťačom bola autonehoda nášho kolegu Cupera. A možno ani tak nie jeho autonehoda, ktorá bola evidentne spáchaná pod vplyvom alkoholu, on vtedy aj fúkal, ale spustili ho hlavne jeho vyjadrenia. Z jeho vyjadrení bolo zjavné, že človek, ktorý je pod vplyvom alkoholu a sedí za volantom, nie je nebezpečný iba svojmu okoliu. A bolo to zrejmé z toho, že on mal také vyjadrenia, že bolo jasné, že stratil pud sebazáchovy, aj tej fyziologickej, aj tej politickej. A keď už niekto nemá ani pud sebazáchovy, je jasné, že je nebezpečný aj tým druhým, pretože keď už nie je ochotný chrániť ani seba, tak prečo by chránil druhých. Preto sme vtedy aj po veľkom rozhorčení pristúpili k tomuto riešeniu.
Ináč nebolo to veľmi jednoduché. Tuším na druhý deň alebo na tretí deň po tejto nehode bola koaličná rada. Z koaličnej rady vychádzali predsedovia jednotlivých koaličných strán a všetci sa dušovali, že ako to vyriešia. A prešiel aj december a vyriešené to nebolo. Nuž ale keď sme to sľúbili, a ja som teda na tej koaličnej rade bol a hoci som sa vtedy nevyjadroval, keď sa vyjadrovali predsedovia, som povedal, že keď sme sľúbili, tak to vyriešime. V januári potom nasledujúceho roku sme priniesli s ostatnými kolegami predsedami poslaneckých klubov do parlamentu riešenie, ktoré bolo potom tak diskutované, že sme zase zaviedli priestupkovú imunitu. Kolega Lipšic bude určite na mňa reagovať, bude hovoriť, že to tak bolo. Áno, zaviedli sme ju absolútne jasne, pretože dovtedy to bola otázka naozaj výkladu a výklad policajného prezidenta bol iný ako kolegu Lipšica a v praxi sa to realizovalo tak, ako kebyže nebola. A môže tisíckrát povedať, že sme ju zaviedli až my, ale v praxi sa všetko realizovalo tak, ako kebyže bola a dôležitá je naozaj prax.
Dobre, zaviedli sme nejaké riešenie a v tomto roku sa už druhýkrát ukázalo, že to riešenie bolo nedostatočné, lebo to, čo chcelo vyriešiť, nevedelo vyriešiť, pretože poslanec sa odvolal po svojej nehode na svoje právo nepodrobiť sa úkonom, ktoré požitie alkoholu preukážu. Ak sme teda chceli, ale tento konkrétny priestupok požitie alkoholu za volantom bol priestupkom aj pre poslanca, tak musíme, samozrejme, nájsť aj techniku, ako to preukázať. A preto treba, ak stále zdieľame tú filozofiu prvého priestupku, zaviesť aj tento ďalší priestupok.
Pretože som cítil svoju zodpovednosť za to, že som robil to prvé riešenie, pristúpil som aj k tomu rozširujúcemu riešeniu, a myslím, že som mal takú naozaj jasnú morálnu zodpovednosť, aby som to dotiahol do nejakého konca.
O týždeň po podaní môjho návrhu prišiel iný návrh v tejto istej veci. Okej, bolo dosť času, prišiel po týždni a musím povedať, že prišiel oveľa korektnejšie, ako keď sme napríklad podali návrh na lex Hlinka. Vtedy sme to podali o nejakej desiatej a o jedenástej sa to objavilo na internete, o dvanástej predseda poslaneckého klubu SNS ešte nevedel, že čo s tým, o štrnástej alebo o šestnástej už tu bol podaný návrh zákona v tej istej veci, v podstate to isté čo dnes, ale to bolo oveľa v kratšom čase, podávali ho a zjavilo sa to na internete, samí muži, v pondelok už tam bola podpísaná aj podpredsedníčka Belousovová. Takže tentoraz to prebehlo vďaka tomu veľkému času lepšie. Dobre.
Za socializmu sme sa naučili stáť v rade na všetko. Už v školskej jedálni, keď ma predbiehali starší spolužiaci, som zistil, že predbiehať sa je neslušné. A okrem hulvátov to ani pred tými zelovocami a mäsnami skoro nikto nerobil. Podľa mňa je teda naozaj predbiehanie sa trošku neslušné. Mimochodom, predbiehal sa tu ešte jeden z kolegov. Ten dokonca tak, že vkladal do druhého čítania nový článok, aby riešil túto problematiku, expredseda parlamentu, ktorý vkladanie článkov v minulom volebnom období mimoriadne kritizoval. A zaujímavé, že za ten zákon, ktorý zavádzal teda zrušenie poslaneckej imunity na alkohol, potom v 2006 dokonca ani nehlasoval. Môžete si pozrieť hlasovanie č. 66 z 1. 2. 2006. Ale to už ma niekto môže obviniť z toho, že som zaujatý voči svojim bývalým kolegom.
Povedal som, že predbiehať sa je neslušné a predbiehať sa v takej inštitúcii, ako je parlament, sa mi dokonca zdá byť úbohé. To je z mojej strany, dámy a páni, všetko.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi. Spravodajskú správu nám prednesie. Máte slovo, pán predseda.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, veľmi stručne spravodajská informácia k tomuto poslaneckému návrhu. Myslím, že už v úvodnom slove pán predkladateľ povedal to, čo bolo potrebné povedať. Ja len konštatujem, že návrh spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uložené rokovacím poriadkom, legislatívnymi pravidlami, takisto aj odôvodnenie či už vo všeobecnej alebo osobitnej časti.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady by tento návrh prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Termíny do 28. januára a 30. januára.
A tým zároveň aj dávam návrh, aby v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) sme pokračovali, pretože zastávam názor, že tie dva návrhy idú po sebe. Nebolo by dobré pri jednom dávať návrh pokračovať a v druhom nepokračovať v druhom čítaní. Tak z praktického hľadiska predkladám tento návrh, aby sme takýmto spôsobom aj pri tomto návrhu zákona pokračovali. Toľko moja spravodajská informácia.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Lipšic. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Lipšic, máte slovo.
D. Lipšic, poslanec: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, poslanecká imunita je evergreen a bude evergreen, kým ju nezrušíme. Ja sa najskôr vyjadrím stručne k histórii podania tohto návrhu, ktorý podkladám za síce zlepšenie dnešného stavu, ale také veľmi malinké a budeme vždy riešiť po jednom každý priestupok, keď náhodou sa stane nejaký škandál. Toto budeme robiť?
Po prvé niet sporu o tom, že v roku 2006 parlament zmenou ústavy priestupkovú imunitu zaviedol. O tom niet žiadneho sporu. To, že existovalo nariadenie policajného prezidenta, ktoré bolo nezákonné, neznamená, že sme ho mali povýšiť na oltár ústavy. A to bolo ľahko zrušiteľné. A koniec koncov policajný prezident potom priznal aj po rokovaní, myslím, branno-bezpečnostného výboru, že nemá oporu v zákone, v ústave, a dokonca ešte predtým, ako bola ústava novelizovaná, to nariadenie bolo zrušené. Čiže tí, ktorí nehlasovali za novelu ústavy v roku 2006, tých by som ja osobne chcel pochváliť. Bolo ich málo, žiaľ. Ale ťažko sa argumentuje tým, že sme sa snažili urobiť niečo dobré, keď to dobré nebolo.
Teraz k tomuto. Vtedy sme zaviedli zodpovednosť za priestupok v prípade jazdy pod vplyvom alkoholu. Teraz chceme zaviesť zodpovednosť za priestupok ešte aj v prípade podobného, ale osobitného deliktu, ktorým je odmietnutie dychovej skúšky na alkohol. A čo urobíme nabudúce, keď poslanec sa bude rútiť rýchlosťou 160 km/h a spôsobí nejakú haváriu, alebo 200 km/h - znovu budeme novelizovať priestupkový zákon? Alebo keď bude cez plnú čiaru predbiehať a spôsobí haváriu, alebo keď bude zle parkovať, alebo?...
Proste jediné riešenie je, zrušme to celé. Zrušme to celé, priestupkovú imunitu, lebo dovtedy to bude téma diskusií, škandálov, kým nebude priestupková imunita zrušená. Hovorím o priestupkovej imunite, kde ja si myslím, že nie je dôvod absolútne žiaden, aby poslanci mali možnosť, ak urobia dopravný priestupok, vyhnúť sa zodpovednosti. Každý niekedy dopravný priestupok urobí, okej, tak zaplatí pokutu, no čo je na tom, proste, bodka. Takže toľko k tejto téme.
K druhej téme, ktorú načal pán poslanec Pelegrini, o sudcoch a prokurátoroch, tam je situácia iná. Tam je situácia iná, pretože sudcovia a prokurátori podliehajú zodpovednosti za priestupok len v osobitnom konaní, v disciplinárnom. A preto boli sudcovia, ktorí napríklad odmietli dychovú skúšku, disciplinárne stíhaní, a preto dostali oveľa vyšší trest ako ktokoľvek iný. Lebo okrem maximálnej pokuty, zákazu činnosti dostali ešte aj zrážky z platov, proste tam problém nie je. Tam problém nie je. Je to len iný procesný postup konania o tom priestupku, ale zodpovednosť majú. To je len zrejme nepochopenie tej situácie, keď sa tuná tak šíri, že keď sa zrazí poslanec so sudcom, nie, nie, nie, poslanec má navrch stále, zatiaľ.
Čiže preto sa mi zdá byť toto riešenie, ktoré síce o niečo zlepšuje právny stav, slabé. A opakujem, v našom samotnom záujme je, aby sa tá diskusia skončila. Ak je nejaké v právnom štáte pravidlo, ku ktorému určite má blízko aj sociálna demokracia, aspoň verbálne, je to rovnosť pred zákonom. Aký iný právny princíp je dôležitejší ako rovnosť pred zákonom? A nevidím absolútne žiaden ani bledomodrý dôvod na to, aby poslanci mali u priestupkov iné postavenie ako obyčajní občania. Aby poslanec, keď ide rýchlo autom, predbieha cez plnú čiaru, nezastaví na stopke alebo aj zle parkuje, nezaplatil pokutu. Ja za zlé parkovanie už mám asi tri pokuty v tomto volebnom období. Ale to je jedno.
Proste porušuje to tento základný princíp a podľa mojej mienky to znamená, že aj to je dôvod, pre ktorý má parlament takú nízku dôveru, že sa snažíme silou mocou si udržiavať privilégiá, ktoré nemajú opodstatnenie. Nemajú reálne opodstatnenie. Takže zbavme sa toho.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Vystúpenie pána poslanca bolo jediné, o ktoré sa poslanci uchádzali v rozprave, preto uzatváram rozpravu. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce v diskusnom príspevku zaujať stanovisko. Máte slovo.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Lipšic, všetci robíme, čo vieme. A vy viete, že keď ste sa pokúšali zrušiť imunitu úplne, že som zahlasoval za. Ale nešlo to ani v minulom parlamente a nešlo to ani v tomto parlamente a neboli to len dva pokusy. Vy viete, že zlepšiť nedobrý legislatívny stav je prípustné a v inej veci ste k tomu dokonca zaviazaní, myslím teraz vo veci ochrany života. Nech ide o akékoľvek malé zlepšenie. Veľký krok teda nevieme spraviť, nemám urobiť ani malý? Ja som sa rozhodol teda, že urobím malý, a ten zhodou okolností v tom minulom parlamente prešiel. Ja som zvedavý, že či tento parlament bude chcieť robiť aspoň ten malý.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán spravodajca, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne. Konštatujem, že vystúpil jeden kolega v rozprave. Samozrejme, novela ústavy v dvetisícšiestom, k tomu sa nechcem vracať, bolo to v predchádzajúcom vystúpení, kde už som hovoril. Ja, naopak, pochválim tých, ktorí v dobrej vôli a presvedčení, že chceme riešiť problematiku, práve za ten návrh zahlasovali. A hovorím, doteraz som stále presvedčený, že poslanci na alkohol nemajú imunitu, či sa to niekomu páči, alebo nie.
A, pán kolega, ale neodpustím si jednu poznámku, že či budeme takto čiastkovo riešiť, že ak by poslanec pod 200 km rýchlosťou spáchal, teda urobil haváriu. No mám taký dojem, že už by sme to asi len minútou ticha si uctili potom, žiadnu legislatívu by som už potom neriešil.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi a spravodajcom.
Teraz pokračujeme prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Parlamentná tlač 839 a návrh na pridelenie výborom v rozhodnutí predsedu č. 853.
Za skupinu poslancov odôvodní pán poslanec Rafaj, má slovo.
R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, dovoľte, aby som odôvodnil v mene navrhovateľov návrh novely na doplnenie zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení, ktorým sa usilujeme zmenou v § 8 ods. 5 a v následne vyvolanej a potrebnej zmene aj v § 11 docieliť stav, aby v praxi nebolo možné v takej citlivej otázke, ako je inštalovanie pamätníkov, sôch, súsoší alebo tabúľ, znemožniť, predovšetkým ak reagujeme na prax, ktorá sa občasne vyskytne z rôznych dôvodov, ktoré majú, alebo bohužiaľ majú aj politický alebo etnický, alebo iný nevraživý podtext alebo kontext.
Cieľom návrhu je predovšetkým umožniť aplikovať verejný záujem na verejných priestranstvách v obciach a miestach, ktorý ma prioritne slúžiť verejnosti v efektívnom využití tohto priestranstva práve na účely umiestňovania pamätných a umeleckých predmetov súvisiacich s históriou, významnými udalosťami a osobnosťami buď priamo viažucimi sa k obci, k regiónu, prípade celoslovenských osobností, ide o ich aj prípadný čiastkový vzťah k danej lokalite.
Môžeme spomenúť niektoré negatívne javy v praxi, ktoré sa vyskytli a na ktoré je potrebné reagovať a ktoré podľa nás nemožno nechať bez povšimnutia s argumentáciou, že je to kompetencia alebo právomoc daná zo zákona miestnemu zastupiteľstvu, pretože prípady, ako bolo znemožnenie umiestnenia súsošia svätých Cyrila a Metoda v Komárne alebo v obci Tešedíkovo, alebo pamätnej tabule v Nových Zámkoch bývalým československým legionárom, ktorí mesto oslobodzovali v roku 1919, len z dôvodu, že by to údajne urážalo niekoho cítenie, považujeme za nedostatočné a neposilňujúce väzby, vzťahy a demokratické princípy, ktoré umožňujú každému, pokiaľ spĺňa tieto kritériá, slobodne umiestňovať, slobodne vyznávať a realizovať svoj vzťah k historickým osobnostiam alebo udalostiam aj vzhľadom na to, že naša historická pamäť je, bohužiaľ, taká slabá, ako častokrát môžeme vidieť.
Takže tento návrh nie je reštrikčný voči nikomu. Je skutočne len poistkou v prípade, že v niektorej obci, v meste alebo konkrétne na niektorom zastupiteľstve by snáď v budúcnosti ešte mohlo dôjsť k takémuto konaniu, ktoré by sa snažilo z politických alebo etnických dôvodov zamedziť inštalovaniu významného artefaktu, ktorý by sa dotýkal významnej historickej udalosti alebo osobnosti. A toto má riešiť práve úprava v § 8 ods. 5, kde sa na konci pripojí veta, citujem: "Obec nemôže obmedziť využitie verejného priestranstva v obci na účely umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší alebo iných umeleckých diel vyjadrujúcich pamiatku a úctu k historickým miestam, udalostiam alebo osobnostiam viažucim sa k histórii obce budovaných alebo vytváraných vo verejnom záujme."
Kto chce pochopiť a vidí, aká bola prax v niektorých prípadoch, ktoré som len čiastkovo spomenul, a chce riešiť situáciu, a to spôsobom, ktorý navrhujeme a ktorý zopakujem, že je len poistkou v prípade, že ak naozaj takéto konanie by bolo evidentné, že dochádza z neopodstatnených dôvodov k brzdeniu takejto aktivity, tak v tom prípade by obecné zastupiteľstvo, ktoré rieši predmetný zákon v § 11 ods. 4 písm. a), v prípade jeho rozhodovania o majetku a tak ďalej atď. by sa vzťahovalo obmedzenie podľa § 8 ods. 5, to znamená, vo výnimočných prípadoch, ktorých elimináciu sa snažíme návrhom riešiť.
Ja verím, že kolegovia budú pristupovať pragmaticky a nie politicky k danému návrhu, a verím, že získame všeobecnú a širokú podporu pre tento návrh.
Z mojej strany všetko. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za uvedenie návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Ivanovi Šaškovi. Poprosím ho o spravodajskú správu.
I. Šaško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 7. novembra 2008 č. 853 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 28. januára 2009 a v gestorskom výbore do 30. januára 2009.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec Bárdos do rozpravy, áno. Ešte niekto iný? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Bárdos.
Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, prerokúvame návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Je to jeden z najväčších zákonov, ktorý bol prijatý po roku 1989. Skupina poslancov, veď ako aj pán navrhovateľ povedal a netvári sa, že z iných dôvodov, povedal, že z akých dôvodov chcú zmeniť zákon o obecnom zriadení, politicky účelovo preto, aby mohli dosiahnuť to, čo nejakým spôsobom sa niektorej v komunite alebo v niektorej obci, v niektorom meste sa nepodarilo. V dôvodovej správe sa môžete dočítať, že návrh zákona týmto reaguje na prípady protiváhy národnostných a iných záujmov, ktoré sa vyskytli v praxi, a to napríklad v meste Komárno v súvislosti s umiestnením súsošia svätého Cyrila a Metoda, v obci Tešedíkovo.
Pán navrhovateľ, vy ste, myslím, že sám, áno, sám z tých navrhovateľov, ostatní tu nie sú, v prvom rade sa chcem opýtať, že kde sa chcete zastaviť, keď v niektorej inej veci v niektorej obci, v niektorom meste neviete môcť niečo vyriešiť, tak zmeníme zákon o obecnom zriadení? Veď to je nenormálne! Je to proti princípu demokracie, je to proti kompetenciám, je to proti princípu samosprávnosti. Jednoducho nie je to riešenie. Keď chcete nejaký konkrétny prípad riešiť, to sa nedá takýmto spôsobom, že zmeníme zákon o obecnom zriadení, otvoríte Pandorinu skrinku, lebo ten zákon je dobrý.
Ja vždy sa obávam, keď tento zákon sa otvára, lebo vždy nejakým spôsobom nejaká skupina alebo nejaký jednotlivec tam chce niečo dostať, čo jemu alebo tej určitej skupine niečo prinesie, politický kapitál sa z toho nejakým spôsobom vytĺka. A zákon o obecnom zriadení by sme nemali používať, ani vy, ani my, ani jedna skupina, ani druhá skupina, ani ľavičiari, ani pravičiari, ani na etnické veci, na riešenie etnických otázok, ani na riešenie skupinových záujmov. Myslím, že je to úplne v poriadku, že takýmto spôsobom by sme mali k tomu pristúpiť.
A ja som veľmi sklamaný, že, samozrejme, som si vedomý toho, že je pol jednej alebo už 12.34 a rokuje sa do 13.00 hod., že nie je tu veľký počet poslancov, žiaľ, to sa stáva, ale že sa neprihlásil doteraz ani jeden primátor, ani jeden starosta, ani z jednej skupiny, ani z druhej skupiny, ani z jednej strany, ani z druhej strany, hoci sa jedná o základný zákon o obecnom zriadení.
A ja iba môžem apelovať na každého poslanca a požiadať, poprosiť vás, ctené kolegyne, ctení kolegovia, ktorí nie ste tu alebo tí, ktorí ste tu, a tí, ktorí budú tu, keď sa bude o tom hlasovať, aby si pozreli tento návrh, aby si premysleli, že o čo sa jedná v tomto návrhu. Že riešiť problém Komárna alebo Tešedíkova, alebo, to je jedno, Hornej, Dolnej alebo Dolnej, Hornej zmenou zákona o obecnom zriadení a k tomu má dať súhlas Národná rada? A vy chcete, aby tu bol všeobecný konsenzus na to, aby sme o tom mohli rokovať ďalej? Samozrejme, že je to morálna povinnosť poslanca alebo poslancov Národnej rady, ktorí vedia, že čo znamená zákon o obecnom zriadení, aby minimálne dali návrh, procedurálny návrh, ktorý, samozrejme, dávam aj ja, procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 bod b), návrh, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
A aj toto moje vystúpenie chcem využiť na to a ešte aj pred hlasovaním, samozrejme, keď je to možné nejakým spôsobom, aj vás chcem poprosiť, aby ste informovali kolegov. To nie je opozičná, koaličná záležitosť, to nie je vec prestíže, že predstaviteľ Slovenskej národnej strany predkladá návrh zákona a predstaviteľ SMK dá procedurálny návrh tak preto, lebo on je predstaviteľ SMK, on je predstaviteľ SNS, tak musíme hlasovať tak ako.
Pani kolegyňa alebo páni kolegovia, ktorí tu sedíte z vládnej koalície, viete veľmi dobre, že zákon o obecnom zriadení ako ťažko sa dostal na svet, akým ťažkým spôsobom sme to vedeli prijať, a viete, že to funguje, a viete, že aj v tomto prípade ako reagoval ZMOS. Združenie miest a obcí Slovenska, kde sú, samozrejme, primátori, starostovia, mestá a obce aj z ľavej, aj z pravej strany, z východu, zo západu, jasnou rečou povedali a vyjadrili sa veľmi jednoznačne, že takýto návrh je proti princípu samosprávnosti, proti princípu subsidiarity, proti logike to je. A to nehovorím preto, lebo to podáva ten alebo onen poslanec. A keby to podával hociktorý iný poslanec z inej strany, to isté by som povedal tu, to isté by som povedal tu, v Národnej rade, lebo to nemôže byť záležitosťou opozície alebo koalície. A som o tom presvedčený, že Národná rada, keď nie politicky bude pristupovať k tomuto návrhu zákona, nemôže dovoliť, aby sa o tom rokovalo v ďalšom čítaní a tobôž nie to, aby sme takýmto spôsobom zmenili, negatívnym spôsobom, zákon o obecnom zriadení.
Dámy a páni, prosím vás pekne o podporu môjho procedurálneho návrhu a nedovoľme to, aby tento návrh mohol pokračovať ďalej a aby Národná rada prijala veľmi zlý návrh o obecnom zriadení, lebo som o tom presvedčený, že keď začneme alebo keď Národná rada by prijala tento zákon, tak sú aj iné oblasti, sú aj iné oblasti, kde Národná rada bude môcť robiť takéto zmeny a zákon o obecnom zriadení nebude taký, aký je teraz, nebude považovaný za dobrý zákon, teraz ho považuje každý za dobrý zákon a každý sa obáva, keď príde ku zmene.
Tak ja vás prosím, aby ste podporili môj procedurálny návrh a pánov kolegov, keď to chcú riešiť, aby to riešili iným spôsobom. Samozrejme, aj ja mám názor na určité veci v jednotlivých mestách a obciach, ak to nie je iba politický názor, ale som o tom presvedčený, že riešenie nie je také, ktoré ste podali v tomto návrhu.
Ďakujem pekne.