M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán Petrák, ja som aj vás počúvala veľmi pozorne mimo sály a záver som počula tu v sále a chcem zareagovať hlavne na ten záver, kedy ste povedali, že Národná rada je potom odtrhnutý orgán, ak tu nesedia poslanci, ktorí sú starostovia a primátori. Pozrite si, dobre si pozrite to, čo ste povedali na záver. Ja si to vôbec nemyslím. Pretože Národná rada je orgán, kde by mali sedieť ľudia, ktorí chcú robiť legislatívu. A keď sa pozriem aj na ten príspevok, ktorý sme dostali e-mailom zo ZMOS-u, tak tej legislatívnej iniciatívy a vás, kde je nula, a možno aj iných tiež nie je veľa.

Čiže myslím si, že máte veľmi zlý pohľad na to, ak si myslíte, že poslanci, ktorí sú starostovia a primátori, sú takým veľkým prínosom pre Národnú radu. Nechcem hovoriť o viacerých, lebo majú možno jednu iniciatívu, niektorí majú tri iniciatívy, pretože navrhovali odvolať, zmeniť zákon pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a tak ďalej, zmenu zákona o Košiciach - jedna iniciatíva.

A myslím si, že to, čo som aj včera hovorila pri predchádzajúcom návrhu, KDH sa s týmto vysporiadalo už aj v minulosti. A ja si myslím, že nie je to na ujmu ani politickej strany, ani poslancom, ani legislatívnej činnosti, a myslím si, že tí starostovia, ktorí sú v obciach, primátori, ktorí sú tam s tými ľuďmi v dennodennom kontakte, si myslím, že majú oveľa lepší kredit ako tí, ktorých musia zastupovať ich zástupcovia, prípadne iní ľudia v tom meste alebo v obci.

A moji predrečníci tu už úplne jasne povedali, že ste preukázali ten konflikt priamo v priamom prenose.

M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Petrák.

Ľ. Petrák, poslanec: No, ja začnem od konca. Pani kolegyňa, ja si vôbec nemyslím, že úlohou poslanca vládnej koalície je mať rozsiahle zákonodarné pôsobenie, a ja vám poviem prečo. V prípade, ak poslanec vládnej koalície príde so zákonodarnými iniciatívami, je to vždy z vašej strany vnímané, akože exekutíva sa cez poslanecký návrh snaží niečo obísť. Toto je vaše vnímanie, ktoré účelovo používate raz tak a raz inak. Takže tu k tomu je úplne jasné vyjadrenie.

Že by pôsobenie starostov a primátorov, keby tu neboli, nebolo na ujmu, ja netvrdím, že by to bolo na ujmu, netvrdím ani, že by to nebolo na ujmu, vždy to závisí od konkrétnych osôb a od posudzovania ich práce. Ale jednoducho som sa stretol s radom názorov vo výbore aj v politických diskusiách mimo priestoru rokovacej sály, no tak toto im neschválime, tým starostom a primátorom, z jednoduchého dôvodu, no tak my povieme, čo sa v tejto republike bude diať. Tak ale si myslím, že asi tadiaľto cesta nevedie, lebo ak máme obhajovať záujmy občanov, tak poďme hľadať podstatu veci a nie to, kto to navrhne. Ak to navrhnú starostovia a primátori, no tak my veľkí poslanci to neschválime? Myslím si, že tadiaľto takisto cesta nevedie. Ak budeme hovoriť o takýchto formách, tak aj takéto názory sa objavujú v Národnej rade Slovenskej republiky.

Pán poslanec Bauer, pokiaľ ide o spájanie zákonodarnej a výkonnej moci, vy ste regionálny politik, bývalý, to znamená, duálny systém, ktorý je na Slovensku, kde je oddelená samospráva od štátnej správy, kde starosta, primátor, poslanec je predstaviteľom samosprávy, vy považujete za exekutívnu moc v tomto štáte?

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú.

Vidím, že chystá sa vystúpiť pán navrhovateľ, má slovo.

P. Miššík, poslanec: Ak dovolíte, myslel som si, že budem stručný, ale nebudem, lebo Ľubo Petrák tu hovoril veci, ktoré sčasti musím odmietnuť a dať veľmi vážnu výhradu. Ja som nikdy v tejto snemovni na nikoho politicky nezaútočil. Ja sa snažím udržať mieru môjho rozumu tak, aby som to vedel zdôvodniť a snažil sa diskutovať s niekým. Takže nezdvihnem túto rukavicu a považujem to za najväčšiu slabosť tvojho príspevku, že si sa pustil do politiky, lebo tu sa bavíme o vážnych veciach. Ja chodím tiež medzi ľudí, nielen ty ako starosta, a bol by si prekvapený, a možno nebudeš prekvapený alebo to dokonca sám vieš, že tých ľudí to strašne, ale strašne hnevá, že niekto môže robiť dve, tri funkcie a berie za to tri platy, dva platy. Pýtam sa, je to tak? (Reakcia poslanca.) No je to problém. To vôbec nie je iný problém.

Hovoril si o benefitoch. Aké benefity má ten poslanec, ktorý tu je? No tak ja poviem aké benefity. Napríklad, ak je niekto predsedom vyššieho územného celku alebo ak je niekto primátorom mesta, tak má určite služobné auto, má telefón, má všetky vymoženosti, čo len existujú, a poberá tu pekne ako poslanec Národnej rady paušál, ktorý má mať práve na tieto veci ako poslanec parlamentu, že si to z tohto platí. To tiež nie je v poriadku, tam to vidím. Ale najväčší konflikt záujmov vidím, absolútne najväčší konflikt záujmov vidím v tom, že má poslanec parlamentu ako starosta, aj ako primátor väčšie možnosti vylobovať pre svoje mesto, obec viac ako ten primátor, starosta, ktorý tu nesedí. Bodka. Myslím si to, myslí si to väčšina ľudí, dokonca si myslím, že si to myslí aj väčšina ľudí na ZMOS-e.

Trošku prejdem k tomu, čo pán poslanec Petrák hovoril o tom, čo ma motivovalo na podanie tohto návrhu zákona. Nič viac, len to, že sme naozaj spolu v tom výbore, nič viac, len to, že som naozaj si pozrel to, čo hovoril Dr. Orosz v 90. rokoch, ale zároveň som si vypočul a pozrel, lebo je to v archívoch Národnej rady, čo hovoril na túto tému tiež dobrý odborník a podľa mňa tiež ústavný sudca a dobrý odborník Dr. Brňák. Ten zastával skôr názor, o ktorom dnes hovorím, a neprešlo to len presne pre to isté, čo neprejde dnes v tomto parlamente, lebo si to neželala väčšina vtedajšej vládnej koalície.

Pánovi poslancovi Ďuračkovi...

Ja som chcel ešte dlhšie hovoriť nebudem, verím tomu, že väčšina z vás tento môj návrh zákona podporí.

Ak pán poslanec Ďuračka dal otázku, že ak sa s tým vysporiadalo KDH, ak to majú usporiadané v SMER-e, či to urobíme aj my. My sme mali debatu o mojich návrhoch zákonov na našom klube a bola všeobecná podpora k tomu, že ak to neprejde v parlamente, tak ja verím a dúfam, že ten všeobecný názor, čo tam zaznel, ktorý potvrdil predseda našej strany, že to do našich stanov dostaneme. A verím tomu, že to prispeje k tomu, že ak sa to nedá upraviť v parlamente, tak nech to upravia strany, ktoré sa cítia, že sú demokratické, a ktoré si ctia to, aby každý človek robil to, na čo má, za čo berie plat, aby to robil zodpovedne a dobre.

Takže vás chcem všetkých opätovne poprosiť o podporu tohto môjho návrhu.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko v rozprave? Máte slovo.

G. Gál, poslanec: Áno, chcem zaujať stanovisko. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, začalo sa to politikárčiť. Nemám rád, že neťahajme do toho politiku, však sme politici, robíme politiku, čiže politika je v tom. Ale politikárčenie, to už je iná vec. Do tejto rozpravy sa práve vnieslo to politikárčenie, lebo nebavili sme sa o merite veci. Kvôli tomu aj ja teraz budem skôr odpovedať na to politikárčenie a potom sa vyjadrím aj odborne k téme, politicky.

Vidím, že závisť je ešte stále silným indikátorom, a tak sa stane, že sa pomiešajú hrušky s jablkami. Ale keď chcem byť presný, tak ani nie hrušky s jablkami, my máme v maďarčine také, že Jezuska a géppuska, čiže Ježiško a guľomet, lebo toto sa teraz pomiešalo. Preto ja keď som to prečítal prvýkrát, ten návrh zákona, tiež mi napadlo, že prečo to nie je v zákone č. 357. Ale odpoveď je veľmi jednoduchá. Ten zákon rieši konflikt medzi verejným záujmom a osobným záujmom. A čo sa tu teraz rieši, aj v tom predchádzajúcom zákone, tak sa tam riešia iné veci.

Idem ďalej v tom politikárčení. Ja nemám žiaden morálny dlh ani to nejdem splácať, pán poslanec, a predsa sa vyjadrujem k tomuto zákonu. A nechám to na plénum. Mám o tom svoju mienku, ale keď chodíme po zahraničných pracovných cestách ako výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, kde ste sa párkrát zúčastnili aj vy, tak vidíme, že v rôznych častiach sveta to je rôzne upravené. Niekde to povoľujú, niekde nie. Je to na nás, ako sa rozhodneme hlasovaním.

A pani poslankyňa Vaľová, ktorá povedala, že keď niekto je starosta, tak má prehľad, vie, čo sa deje v regióne. Tak to si vyprosím! Ja nie som starosta, nie som primátor a tiež viem, čo sa deje v regióne. Lebo som medzi občanmi, stretávam sa so mojimi voličmi, máme stranícke akcie, stranícke schôdze, kde tiež sa dozvedám, čo sa deje a čo je v regióne.

A vrátim sa ešte k odborným záležitostiam a to je tento zákon, ústavný zákon o ochrane verejných záujmov pri výkone verejných funkcií, tak je tu jeden čl. 6 ods. 1: "Verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu o veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem a vec predtým, ako na rokovaní vystúpi." No bavili sme sa o tom aj vo výbore, aj s ostatnými kolegiálnymi výbormi z iných krajín, aj s médiami, aj s inými odborníkmi, že prečo sa u nás toto v praxi nezrealizuje? Moja odpoveď vždy znela, lebo je to príliš všeobecné, príliš pružný paragraf tým, že určité chvíle sú, kde by mal ten dotyčný povedať, či je v konflikte záujmov, napokon párkrát sa to stalo, aj pani poslankyňa Laššáková to povedala, ale pri takých zákonoch, ako je zákon o dani, zákon o rozpočte, to sme všetci, ktorí vystupujeme, v tom prípade to nepovažujem za potrebné. Ale práve toto vaše vystúpenie sa dá subsumovať pod ten článok. Presne toto. To sú tak individuálne záležitosti, že ste dotknutí týmto zákonom, že ste si mali robiť.

My v Strane maďarskej koalície máme troch starostov, čiže aj vaše informácie nie sú presné, že opozícia má len jedného starostu, my máme jedného primátora a dvoch starostov, my máme tiež obmedzenia vnútrostranícke a či to povýšime na zákonné obmedzenie, tak je to na nás a nech hlasovaním rozhodneme.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Číž, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

Teraz nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má číslo tlače 904. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu číslo 914.

Návrh zákona logicky opätovne prednesie pán poslanec Miššík, má slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Tentoraz ide o rýdzo odborný návrh zákona, je to novela Obchodného zákonníka. Pokúsim sa byť veľmi stručný.

Navrhovaným znením novely bude možné písomnou dohodou zmluvných strán určiť maximálnu výšku, do ktorej si pri porušení zmluvnej povinnosti môžu uplatňovať tieto strany nárok na náhradu škody. Pre platnosť takejto dohody sa bude vyžadovať nielen písomná forma, ale vzhľadom na citlivosť tejto problematiky aj úradne osvedčené podpisy, to znamená podpisy u notára. Týmto sa dá zabrániť zneužitiu takéhoto inštitútu, pričom úradná moc osvedčí skutočnosť, že sa zmluvná strana k takejto možnosti dobrovoľne zaviazala.

Navrhovaná úprava sa bude dotýkať iba obchodnozáväzkových vzťahov, pričom pre bežného občana, pre potreby jeho ochrany je už teraz takáto možnosť v Občianskom zákonníku vylúčená, čo si myslím, že je veľmi, veľmi podstatné. Rovnako sa zavádza možnosť v prípade nejasností obrátiť sa na súd, ktorý rozhodne o primeranosti, resp. štandardnosti takéhoto zmluvného dojednania, a tento potom získava právomoc takúto dohodu zrušiť. To znamená v konečnom dôsledku o akýchkoľvek pochybnostiach, ktoré by mohli nastať pri vzniku takejto zmluvy, na návrh jednej zo zmluvných strán by mal súd možnosť takúto dohodu zrušiť.

Navrhovaná úprava pritom reflektuje na právne názory významných teoretikov a myslím si, že aj dôvodná správa, ktorú som uviedol k tomuto návrhu zákona a ktorú tu nebudem prednášať, pretože je veľmi široká, dáva za pravdu tomu, že možnože touto novelou Obchodného zákonníka by sme mohli prispieť aj k tomu, aby bolo menej sporov na súdoch, a tým trošku aj zrýchlili súdne konanie.

Navrhujem aj účinnosť tohto zákona od 1. mája 2009 a myslím si, že pokiaľ by tento návrh prešiel v parlamente, tak s touto lehotou problém nebude.

Chcem poprosiť ctených kolegov a kolegyne o podporu tohto môjho návrhu.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, to znamená ústavnoprávny výbor, pani poslankyňu Janku Laššákovú. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja som nebola v ústavnoprávnom výbore poverená ako spravodajkyňa, ale teraz zastúpim kolegyňu Žitňanskú. Takže dovoľte, aby som predniesla v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. (tlač 904), túto spravodajskú informáciu. Ústavnoprávny výbor... Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Konštatujem, že návrh zákona obsahuje z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z obsahu navrhovaného zákona možno konštatovať, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a pán predkladateľ ho zdôvodnil vo svojom vystúpení. V súlade s doložkou finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, ako i vyjadrením Ministerstva financií Slovenskej republiky možno konštatovať, že návrh predmetného zákona nemá dopad na verejné financie. Z doložky tiež vyplýva, že navrhovaná právna úprava nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, vplyv na životné prostredie alebo zamestnanosť.

Vychádzajúc z oprávnení, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 914 z 15. januára 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009.

Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

A teraz otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pán poslanec a predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka. Neevidujem ďalšiu prihlášku, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo dávam pánovi poslancovi Mamojkovi, nech sa páči.

M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dámy, páni, dovoľte pár slov k tomuto návrhu s tým, že znova začnem tak, ako poslanec Petrák, obdobne, že si ťa vysoko vážim ako "profíka" právnika i poslanca z bojarskou cťou, ale tuto podľa mňa strieľaš totálne vedľa a poviem ti prečo.

Ide o to, že Obchodný zákonník, predsa vieš veľmi dobre, že je kódex podnikateľský, to znamená, stojí na nejakých tých princípoch. A tým prvým vedúcim princípom jednoznačne je princíp zmluvnej slobody. Okrem iných sú iné, ktoré ešte spomeniem, nebudem dlho zdržovať, s tým, že inštitút nároku na náhradu škody je jediný z podstatných inštitútov obchodnoprávnych, ktorý nie je zmluvný, ale nárokový. To znamená, v akejkoľvek obchodnoprávnej zmluve podnikateľ, ktorý utrpí škodu, tak nemusí mať v zmluve vetu, ktorú tam v často podnikatelia zbytočne dávajú, že v prípade, ak dôjde ku škode, tak si ju môže uplatňovať, pretože na náhradu škody má nárok zo zákona, napriek tomu, že Obchodný zákonník stojí na princípe zmluvnej slobody.

Ja myslím, že § 386 je absolútne dostatočný a veľmi múdry v tom, že on stavia na tom, že čo je účel, čo je "ratio legis" právnej úpravy - preventívna i represívno-repračná funkcia náhrady škody s tým, že podnikateľský kódex, ktorý počíta s rizikom podnikateľským, tak obsahom toho podnikateľského rizika je aj to, že keď už je niekto hochštapler a nedrží "pacta sunt servanda" a spôsobí, alebo iným porušením, škody, no tak si musí nasypať popol a dopadne sankcia v podobe škody. Akejkoľvek škody! Preto je to nie Zákonník práce, preto je to nie sociálna ochranná funkcia Zákonníka práce, kde je škoda limitovaná, okrem výnimočných prípadov, ale je to obchodnoprávny kódex, kde už keď niečo "pokafrem", tak nech mi dá ten zákon zabrať.

Takže ja si myslím, že limitovať v podnikateľských vzťahoch akýmkoľvek spôsobom po dohode výšku škody, ktorá je neobmedzená preto, a práve preto, že je to obchodnoprávny kódex, kde núti podnikateľa plniť si záväzky aj pod hrozbou toho, že budem hradiť mnohomiliónové škody, že ten účel je dobrý. A jediná možnosť zmluvná je tu, a myslím, že dobrá, že si dokonca nemôžu oni obmedziť, dopredu sa nemôžu vzdať nároku na náhrady škody, veď vieš. Dopredu sa nemôže vzdať, ale nebráni tomu nič a to je vlastne riešené to, čo chceš teraz riešiť, že ak už škoda vznikne, no tak potom si môžu dohodnúť, samozrejme, nižšiu náhradu škody po jej vzniku. Tam sa môžu dohodnúť, že súd zníži, alebo dokonca ju nebudú vymáhať v súkromnej sfére. To nie je štátna firma alebo štátny podnik, kde je viazaný správou o ochrane majetku a rozpočtovými pravidlami atď. To znamená, tu majú podnikatelia absolútnu voľnosť po vzniku škody znížiť si tú výšku alebo neuplatniť ju.

Takže si myslím, že toto je návrh, ktorý je naozaj neopodstatnený, domnievam sa pevne, s tým, že tam aj spomínaš v tej dôvodovej správe pocity teoretikov, ja sa tiež trošku pokladám za teoretika aj pocitového, ja nemám taký pocit, že by to bolo treba nejako upravovať s tým, že odsek 2, čo tu navrhuješ, pardon, odsek 4, kde je tiež povedané: "V prípade, ak je dohoda v zmysle odseku 3 pre ktorúkoľvek stranu neprimeraná alebo vzhľadom na povahu záväzkov vo vzťahu neštandardná", sám vieš, tebe to netreba hovoriť, to sú v citlivej otázke strašne vágne pojmy "neprimeraná", "neštandardná v ich záväzku", preto je tam zmluvná sloboda a záväzok, že je ich vec a ich pocit rizikový-nerizikový, čo si dohodnú, čo nie. S tým, že jedna veta ešte na zmluvnú pokutu, však je v Obchodnom zákonníku zmluvná pokuta, ktorá je paušalizovanou náhradou škody, a dokonca je tu možnosť limitu, keď sa kríži porušenie povinnosti a nárok na náhradu škody, i uplatnenie zmluvnej pokuty, tak tu myslí zákon na určitú vyváženosť a platí princíp "ne bis in idem" ("nie dvakrát v tej istej veci"). To znamená, ak ja uplatním za to isté porušenie povinnosti zmluvnú pokutu, už nemôžem náhradu škody, resp. odpočítava sa tá suma z tej druhej.

Takže ja si osobne myslím a možno som nekritický k mojej láske, zvanej Obchodný zákonník, že je to upravené dobre a je to zbytočné, táto úprava. Dalo by sa o tom veľa hovoriť, ale nechcem viacej zdržovať.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Mojmír Mamojka bol jediný prihlásený do rozpravy. Poprosím skôr s tými faktický poznámkami. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mamojku - pán Rudolf Bauer ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A dávam slovo pánovi poslancovi Bauerovi, nech sa páči.

R. Bauer, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem povedať, že podporujem návrh predkladateľa pána poslanca Miššíka a predpokladám, že sa týka nielen súkromného práva, ale aj zmlúv, ktoré uzatvárajú verejné inštitúcie, a práve tam sa mi zdá na základe skúseností, ktoré máme na Slovensku, veľmi vhodné dať povinnosť pri uzatváraní takýchto zmlúv limitovať výšku možnej pokuty na základe skúseností, ktoré máme, či je to ministerstvo financií, či ministerstvo spravodlivosti, alebo ministerstvo hospodárstva, aby daňoví poplatníci nemuseli platiť drahé pokuty alebo proste zmluvné pokuty, alebo pokuty, ktoré si nárokuje po rokoch, po dlhom časovom odstupe si nárokuje nejaká súkromná firma z verejného rozpočtu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán predseda výboru nechce reagovať. On bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa navrhovateľa pána poslanca Miššíka... Áno, chce reagovať, nech sa páči, v záverečnom slove.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Môžem povedať len toľko, že si veľmi vážim, že konečne niekto vystúpil v parlamente erudovane a polemizuje s návrhom odborne. Veľmi si to vážim.

Musím však reagovať na pána predsedu ústavnoprávneho výboru a fakt dobrého obchodného fanatika v práve, a síce tým, že možno ma nie celkom pochopil aj pán poslanec Bauer. A chcem tu povedať, že princíp zmluvnej slobody ja nenarúšam absolútne. Jednoducho tu je daná len možnosť zmluvných strán, ak sa rozhodnú uzavrieť takúto dohodu, tak ju uzavrú. Ak sa nedohodnú, no tak platí terajší právny stav. Nič viac, nič menej.

V ostatnom polemizovať nebudem, lebo s časťou názorov pána poslanca predsedu ústavnoprávneho výboru súhlasím. Myslím si ale, že tento môj návrh môže prispieť k tomu, aby sa časť sporov nedostávala aj vo vzťahu k ťažkým sporom o náhradu škody, keď vieme, aké sú tieto spory o náhradu škody ťažké, dlhotrvajúce, ktoré zaťažujú justíciu, tak preto si dovoľujem tento návrh podať a poprosiť vás o jeho podporu.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 905 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 926.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Gaburovi ako navrhovateľovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

P. Gabura, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážení kolegovia, kolegyne, účelom navrhnutého zákona je zvýšiť úroveň solidarity daňového mechanizmu voči ľuďom s nižšími príjmami. Jednotná sadzba dane z príjmov bola zaujímavým experimentom, ktorý sa však v širšom prostredí ani Európskej únie veľmi neujal.

Myšlienka, že ľudia s vyššími príjmami by mali do spoločnej pokladnice prispievať väčším dielom, nielen väčšou sumou, má dlhodobú tradíciu a vychádza z predpokladu, že ľudia s nízkymi potrebami platia dane často na úkor uspokojovania svojich základných životných potrieb, kým ľudia s vyššími príjmami majú možnosť platiť dane z nadbytku.

Na zabezpečenie určitého štandardu dôstojného života pre každého je preto solidarita úspešnejších a bohatších s menej úspešnými a chudobnými nevyhnutná. Preto navrhovaný zákon obsahuje alebo navrhuje vrátiť sa k tejto tradícii solidárneho daňového systému.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona bude mať istý dopad na verejné rozpočty vzhľadom na to, že občania s nízkymi daňami budú odvádzať nižšie dane. Tento dopad však podľa nášho názoru nebude veľmi vysoký, pretože nižšiu daňovú sadzbu navrhujeme len pre ľudí s najnižšími príjmami, t. j. dvojnásobok minimálnej mzdy, tam je tá hranica. Mnohí z týchto ľudí sa vďaka takémuto opatreniu nebudú musieť obracať o pomoc na sociálny systém alebo sa budú naň obracať v nižšej miere, takže tam môže dôjsť k istej úspore prostriedkov, ktoré patria taktiež do oblasti verejných financií.

Návrh neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

Pán podpredseda, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz poprosím pána poslanca Júliusa Brocku, ktorého učil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu ako spravodajcu, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Návrh z formálnej stránky spĺňa všetky náležitosti poslaneckého návrhu zákona.

Pán predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie tejto schôdze a myslím si, že svojím obsahom zapadá do tej atmosféry vážnej hospodárskej krízy a je to dôvod na diskusiu, že či napríklad toto je takisto jedno z opatrení, ktorým by sme mohli prispieť k zmierneniu negatívnych dopadov na obyvateľstvo. Ja si myslím, že áno. Je to síce návrh skôr pravicový, je to skôr návrh konzervatívnych strán, pretože ide o znižovanie daní, to je agenda strán skôr napravo od stredu a ja tento návrh budem podporovať, aj moji kolegovia z poslaneckého klubu KDH.

Aj keď som trošku skeptický, teda z pohľadu, ako tento návrh v sále dopadne, myslím si, že je to dobrý návrh. Pozrite sa, ministerstvo financií tak lakonicky vo svojom stanovisku konštatovalo, že tento návrh je nesystémový, lebo my máme rovnú daň. A bodka. Čiže kolega Gabura navrhuje znížiť priame dane, dane z príjmu, pre časť daňovníkov z 19 na 15 %. Ministerstvo financií oznamuje, že keby to bol systémový návrh, to znamená znížiť rovnú daň 19 na 15 %, čiže aj DPH, tak asi by to podporili z ministerstva financií. Samozrejme, keďže poznám vyjadrenia premiéra Fica, ktorý považuje návrhy na znižovanie daní a odvodov za priam sabotáž, tak nerobím si žiadne ilúzie o výsledku rokovania o tomto návrhu. Ale myslím si, že cesta, ako zatraktívniť slovenské podnikateľské, ekonomické prostredie v súťaži s inými krajinami, je cesta znižovania daní a odvodov. Aj keď sa to niekomu ťažko počúva, alebo ľavicoví politici to dokonca nevedia, nedá sa to spočítať, život ukazuje, že naozaj nižšie dane, nižšie odvody sú jedným z atraktívnych znakov príťažlivej, ekonomicky príťažlivej krajiny.

Slovensko doteraz takou krajinou bolo. To, že v ťažkých časoch, teraz, keď sa prijímajú v iných susedných krajinách aj neštandardné opatrenia, samozrejme, to našu situáciu výrazne zhoršuje. Ale, bohužiaľ, je to návrh jedného poslanca, je to návrh, ktorý podporia možno opoziční poslanci, preto na takéto riešenia bude pravdepodobne musieť slovenská verejnosť počkať. Počkať, neviem, či po kríze, alebo po voľbách.

Ďakujem za vašu pozornosť. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem za radu. Poprosím teraz tých, ktorí by sa chceli prihlásiť do rozpravy ústne, nech tak učinia, pretože písomne som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že sa do rozpravy nehlási nikto. Pán navrhovateľ? Nie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pardon, pán spravodajca, neporozumel som, že pán navrhovateľ chce ísť v záverečnom slove, ešte skúste zaujať miesto.

Nech sa páči, pán navrhovateľ.

P. Gabura, poslanec: Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ďakujem kolegovi za podporu tohto návrhu. Chcem povedať len, že tento návrh ma podporný cieľ. Chceme zabezpečiť pre najslabšie zárobkové skupiny zvýšený príjem v parametri 4 percentá, to je vo výške priemerného nárastu mzdy v národnom hospodárstve ročne. A je predpoklad a je vážny predpoklad, že tento rok ten nárast jednoducho nebude, že zamestnávatelia nebudú mať prostriedky, aby zvyšovali mzdy, a tento návrh vlastne zvyšuje tie mzdy o 4 % zamestnancom.

Chcem povedať, že sme aj vyformovali skupinu, koho sa to týka, je to dvojnásobok minimálnej mzdy. Teda nie je toto riešenie tak smerované ako skryté riešenie odpočítateľnej položky vládou, ktoré je nasmerované plošne a ktoré sa proste dotýka všetkých zamestnancov a všetkých podnikateľov. Ale my smerujeme k tomu, aby aspoň tí najchudobnejší pocítili aspoň tú trošku toho, že sa im zľavuje to bremeno života.

Totiž budem veľmi jasný. V predchádzajúcom období, keď predchádzajúca vláda bola nútená robiť tieto transformačné zmeny, tak predseda SMER-u s obľubou rozprával, že máme tu najlacnejšiu pracovnú silu. Len do dnešného dňa sa na tom nič nezmenilo, tú najlacnejšiu pracovnú silu na Slovensku stále máme a nič s tým nerobíme. A ja si myslím, že keď máme urobiť ten prvý krok, tak ho urobme smerom k tomu najslabšiemu ohnivku reťaze, k tým najchudobnejším ľuďom. Myslím si, že tento návrh by mohlo podporiť aj vládne zoskupenie, lebo viac-menej im to nahráva takisto na smeč, čo sa týka sociálneho cítenia k občanom.

Chcem povedať len toľko, že samotný návrh smeruje v rámci legislatívnych pravidiel, ja ako poslanec nemôžem predkladať také návrhy, ktoré by vyvolávali okamžitú účinnosť. To znamená, že aj tá účinnosť zákona je nastavená len v rámci legislatívneho parametra, to je od 1. januára 2010. Totiž na to, aby sa tento parameter mohol posunúť bližšie, si to vyžaduje vôľu vlády a vôľu skočiť do tohto daňového mechanizmu a do pomerne zložitejších prepočtov, ktoré nastanú na daňových úradoch. To znamená, keby tá účinnosť nastúpila v tomto roku, tak by to vytvorilo určité väčšie komplikácie, tak z toho dôvodu som uvádzal aj ten dátum 1. 10. 2010.

Je to ponuka a chcem povedať toľko, že chudobnejší ľudia, keď im zdvihne zárobok zhruba o 300 korún, tak vedia, čo urobia s týmito peniazmi - a tieto peniaze pôjdu do spotreby. Na rozdiel teda od vládneho návrhu v odpočítateľných položkách, keď narastú bohatším ľuďom peniaze, idú do úspor, to znamená, ani tie prostriedky potom z toho návrhu, ktorý urobila vláda a nepriamym spôsobom znížila dane, tak vlastne netrafila ten cieľ a zbytočne mrhá peniazmi. Takže týmto by som skončil a poprosil by som vás o podporu toho návrhu. A ďakujem kresťanským demokratom za podporu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ešte sa hlási o slovo pán spravodajca v záverečnom slovo, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Nebýva to zvykom, ale ak dovolíte, by som zareagoval na predkladateľa, nie je to úplne tak. Len pre objektívnosť, aby bolo jasné, ak sa zníženie dane z príjmu o 4 % percentá týka len tých, ktorí majú príjem nižší ako dvojnásobok minimálnej mzdy, tak treba povedať pre objektívnosť, že v tejto množine je väčšina ľudí, ktorí neplatia žiadnu daň. To znamená, že zníženie dane aj na nulu nebude mať žiaden efekt, lebo každý, kto je zamestnaný, môže si uplatniť pri zdaňovaní nezdaniteľný základ, z ktorého sa daň neplatí, a to je dnes okolo 103-tisíc korún. Vláda reaguje... Dnes práve bude rokovať Rada pre hospodársku krízu a vláda ide znižovať dane, že toto nezdaniteľné minimum chce zvýšiť na 120-tisíc. Ale keby to aj neprešlo, ale to prejde, tak dnes ten, kto má príjem na úrovni 103-tisíc korún, tak má nulovú daň. A to je slobodný človek, to znamená ten, ktorý nemá žiadne deti. Ale daň vlastne takýmto opatrením, týmto návrhom by platili len tí, ktorých príjem je menší ako dvojnásobok minimálnej mzdy, to je dnes asi 160-tisíc, čiže 160-tisíc bez 103-tisíc a z toho rozdielu by platili nie 19, ale 15 %, ale to slobodní a bezdetní. Ale každý, kto má jedno, dve, tri deti a viac detí, kolega Gabura ich má viac, by neplatil žiadnu daň, lebo jednoducho má ďalšiu daňovú úľavu. Čiže toto opatrenie, keby prešlo, tak sa týka veľmi malej skupiny a zhodou okolností tých, ktorí to ani tak nepotrebujú. Teda tí, ktorí sa starajú sami o seba, že nemajú ešte ďalšie vyživované osoby vo svojej starostlivosti.

Ale považujem, keďže toto je diskusia o opatreniach hospodárskej krízy, ja si myslím, že návrh alebo cieľ, ktorý sleduje kolega Gabura - prehĺbiť solidaritu, tak to sa dá cez odvody, lebo odvody platí zamestnaný človek z každej koruny. Tam nemá úľavu. A napríklad na deti, to si viem predstaviť, to je návrh napríklad KDH. A považujem to za zmysluplné, spravodlivé a pomohlo by to aj v tejto ťažkej hospodárskej situácii mnohým rodinám a pomohlo by to aj štátu, pomohlo by to aj zamestnávateľom znížiť odvody. Napríklad o toľko percent, o koľko navrhuje on znížiť dane, tak ja by som navrhoval skôr znížiť odvody o takú sumu a to sa dotkne každého a najmä tých chudobných, lebo tí budú mať o to viac peňazí vo svojich peňaženkách. Samozrejme, ale aj napriek tomu, čo som povedal, návrh kolegu Gaburu podporujeme.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Skôr ako dám slovo pánovi Gaburovi k ďalšiemu zákonu, dovoľte mi v dobrom, páni kolegovia, jednu poznámku.

Máme tu inštitút rozpravy, do ktorej prednostne sa môže prihlásiť aj navrhovateľ, aj spravodajca. Ak sa do rozpravy neprihlási nikto a potom ide navrhovateľ aj spravodajca hodnotiť rozpravu v záverečnom slove, tak si myslím, že odchádzame od podstaty rokovacieho poriadku. Poprosím aspoň vy, poslanci Národnej rady, využívajte inštitút rozpravy tak, aby sa dalo s vami diskutovať. Ďakujem za porozumenie.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 906, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 915.

Znova dávam slovo poslancovi Petrovi Gaburovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše úvodné slovo.

P. Gabura, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, zaradením učiteľov do kategórie verejných činiteľov v trestnom práve sa navrhuje zvýšiť úroveň ich ochrany pred útokmi, zároveň však sprísniť pravidlá pre riadny výkon oprávnení, ktoré s výkonom učiteľského povolania súvisia. Výchova mladej generácie je jedným z najdôležitejších verejných záujmov každého národa, a preto je celkom náležité, aby tí, ktorí popri rodičoch nesú hlavnú zodpovednosť zo strany spoločnosti, patrili do kategórie verejných činiteľov.

Návrh zákona reaguje aj na nepriaznivý vývoj v súčasnom svete, keď sa práve učitelia stávajú často terčom najbrutálnejších útokov.

Je celkom prirodzené, aby pre takéto prípady používali učitelia zvýšenú trestnoprávnu ochranu, tak ako iní verejní činitelia. Rovnako je však dôležité v záujme spoločnosti, aby sa chránila aj prostriedkami trestného práva, aby chránila hlavne mladých ľudí pred zneužívaním oprávnení zo strany tých, čo by ich mali učiť.

Trestnoprávnu ochranu navrhujeme pre učiteľov všetkých troch základných stupňov našej výchovno-vzdelávacej sústavy, teda pre učiteľov základných škôl, stredných škôl, učiteľov a zamestnancov špeciálnych výchovných zariadení, ako aj pre učiteľov vysokých škôl. Zároveň sa navrhuje vypustiť povinnosť vedúcich pracovníkov, učiteľov pracujúcich v režime práce vo verejnom záujme podávať majetkové priznania. Táto povinnosť je spoločensky žiaduca predovšetkým tam, kde jestvujú právomoci, ktoré by mohli viesť k nelegitímnemu obohateniu sa.

Učiteľské povolanie takéto pokušenia nevytvárajú, a preto považujem za účelné túto povinnosť učiteľom neukladať. Navyše jestvujúci stav zakladá nerovnoprávnosť medzi vedúcimi pracovníkmi, učiteľmi škôl, ktoré sú zriadené orgánmi verejnej moci na jednej strane a vedúcimi pracovníkmi, učiteľmi súkromných škôl.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

A teraz poprosím pána poslanca Miššíka, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor za spravodajcu, aby predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán poslanec.