P. Paška, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to, že ešte príslušné výbory, ktorým sme pridelili po prvom čítaní návrhy v skrátenom legislatívnom konaní, neukončili rokovanie, chcem vás požiadať o odklad, zatiaľ prekladám začiatok na 11.30 hod. Dúfam, že sociálny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu dovtedy ukončia rokovanie. Ďakujem pekne.

(Posunutie začiatku rokovania schôdze.)

(Pokračovanie rokovania o 11.30 hodine.)

P. Paška, predseda NR SR: Dámy a páni, podľa informácií, ktoré mám, rokovanie výborov sa skončilo, preto budeme môcť, tak ako som oznámil, pokračovať v rokovaní 33. schôdze. Preto vás chcem, dámy a páni, všetkých poprosiť, aby ste zaujali svoje miesto v rokovacej sále.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali pán podpredseda Národnej rady Viliam Veteška a páni poslanci Abrhan, Bauer, Hrušovský, Mamojka, Micheľ, Mikloško, Minárik, Kahanec, Prokopovič, Radičová, Sabolová a Slota. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady pán József Berényi.

Ešte predtým, ako budeme pokračovať v druhých čítaniach o návrhoch, ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní, o vystúpenie v Národnej rade požiadal predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico.

Pán premiér, máte slovo.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, chcem poďakovať za možnosť vystúpiť pred Národnou radou Slovenskej republiky s niekoľkými poznámkami, ktoré sa týkajú súčasnej svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ako aj s informáciami o ďalšom postupe vlády Slovenskej republiky.

Hlavným dôvodom, pre ktorý som požiadal o toto vystúpenie, je zavŕšenie procesu podpisovania dohôd o spolupráci medzi vládou Slovenskej republiky a sociálnymi partnermi v boji proti dopadom svetovej hospodárskej a finančnej krízy.

Ako dobre viete, po tom, čo vláda Slovenskej republiky dosiahla takéto dohody s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska, s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky, s komerčnými bankami, tak dnes ráno došlo aj k podpisu memoránd o spolupráci s najvýznamnejšími zamestnávateľskými organizáciami, a to Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Republikovou úniou zamestnávateľov a Klubom 500.

Vážené dámy a páni, Slovensko ako nikdy predtým potrebuje dnes sociálny zmier a spoluprácu najvplyvnejších inštitúcií - vlády, parlamentu, odborov, zamestnávateľov, bankárov, starostov a primátorov, a preto mi dovoľte, aby som na tejto pôde poďakoval celej Národnej rade Slovenskej republiky za podporu návrhov zákonov v boji proti kríze, ktoré prišli z Rady pre hospodársku krízu. (Potlesk.)

Chcem konštatovať, že Rada pre hospodársku krízu ako inštitúcia sa mimoriadne osvedčila. Diskusiu v tomto orgáne nenarušujú ani politické, ani ideologické šarvátky. Je mi ľúto, že inštitúcia, na ktorej sa zhodli všetci sociálni partneri, inštitúcia, ktorej súčasťou je aj nominovaný predstaviteľ opozície, je nazývaná za akúsi skupinu lobistov. Je mi ľúto, že niektoré súčasti Rady pre hospodársku krízu, ako napríklad živnostníci, sú často hrubo atakovaní len preto, že mali vôľu sa dohodnúť s vládou Slovenskej republiky na krokoch, ktoré potom boli v Národnej rade Slovenskej republiky realizované.

Prečo má Rada pre hospodársku krízu taký význam v súčasnom období? Nielen preto, že nie je rušená ideologickými a politickými šarvátkami, ale predovšetkým preto, že o návrhoch diskutujú zainteresovaní predstavitelia inštitúcií, ktorí majú právomoci a možnosti prispieť konkrétne v boji proti kríze. Opakujem ešte raz - význam dnes má rokovať predovšetkým s tými, ktorí môžu akýmkoľvek spôsobom prispieť k prijímaniu opatrení proti kríze.

Opozícia nominovala svojho kandidáta. Zúčastňuje sa týchto rokovaní aktívne, či už na najvyššej alebo expertnej úrovni, má možnosť predkladať svoje návrhy. O jeho návrhoch sa, samozrejme, diskutuje a prijímajú sa aj konkrétne závery.

Chcem však znovu potvrdiť, nepôjdeme do politických debát nejakých okrúhlych stolov, ktoré nemajú žiadny význam. Ak vláda potrebuje 2,5 mld. korún, napríklad na zamestnaneckú prémiu, tak opozícia nám to nedá. Dá nám to ZMOS. Musíme rokovať so ZMOS-om. Ak potrebujeme garancie od odborov, musíme rokovať s odborármi. Tí nám vedia dať garancie. Opozícia, či sa to jej páči, alebo nepáči, nám takéto garancie dať nemôže. Preto formát Rady pre hospodársku krízu zostáva aj naďalej nedotknuteľný v ďalšom období pôsobenia vlády proti kríze.

Snažíme sa dôsledne rešpektovať zásadu, naozaj dôsledne - a môžeme si to overiť -, že vláda Slovenskej republiky schvaľuje len také opatrenia a predkladá len také návrhy zákonov, kde existuje zásadná zhoda členov Rady pre hospodársku krízu. Inak jednoducho to nerobíme, pretože iné rozhodnutia by boli nestabilné, nemali by podporu a zbytočne by vyvolávali šarvátky na slovenskej scéne, teraz nehovorím politickej, ale scéne zainteresovaných partnerov.

Ako príklad by som uviedol poslednú diskusiu, ktorú máme na Rade pre hospodársku krízu ohľadne podpory cestovného ruchu, kde ministerstvo hospodárstva navrhuje uviesť do praxe takzvané cestovné šeky. Dochádza však k diskusiám, predovšetkým zo Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tvrdí, že takéto opatrenie by mohlo znamenať ďalší výpadok na príjmoch pri rozpočtoch miest a obcí. A hoci vláda Slovenskej republiky je presvedčená o správnosti tohto kroku, že tieto poukážky by pomohli cestovnému ruchu, rešpektujeme nášho sociálneho partnera a nebudeme silou pretláčať zákony v parlamente, hoci máme možnosť vzhľadom na väčšinu takýto zákon aj prijať. Opačný postup by bol naozaj kontraproduktívny a narušoval by krehkú rovnováhu medzi sociálnymi partnermi, ktorí dnes pôsobia.

Vážené dámy a páni, v boji proti dôsledkom svetovej krízy sme preto prijali rovnakú filozofiu ako pri zavádzaní eura, spoločnej európskej meny. Široká spoločenská zhoda, to je základ úspechu. Tak ako sme to dokázali pri eure, tak široká spoločenská zhoda môže byť aj základom úspechu Slovenska pri minimalizácii dopadov svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Podpísané dohody so sociálnymi partnermi a ďalšími inštitúciami boli nepochybne základom toho, že euro bolo na Slovensku zavedené pravdepodobne najtichšie a najhladšie spomedzi všetkých krajín, ktoré už euro používajú. Ja sa stretávam s týmto hodnotením. Každý hovorí, toto sme ešte nevideli. Súhlasím, boli tu aj faktory, ktoré to ovplyvňovali, ako plynová kríza alebo svetová hospodárska a finančná kríza, aby krajina takto bezproblémovo, tak rýchlo zaviedla euro, ako to dokázalo Slovensko. (Potlesk.)

Navyše, a to ma teší veľmi, zaviedli sme euro v správnom čase, pretože dnes euro predstavuje pre nás nielen ochranný štít, pokiaľ ide o boj s krízou, ale znamená aj významné zhodnotenie úspor a vkladov našich ľudí. Navyše stačí, keď si dnes prerátame existujúce kurzy, mohli by sme kľudne povedať, dnes by euro stálo na Slovensku asi 40 korún aj 60 halierov. Ale my sme menili euro za 30 korún aj čosi. Toto je jeden obrovský úspech pre Slovensko napriek tomu (potlesk), že sú aj negatívne faktory, ktoré sú spojené s eurom. (Potlesk.)

Vážené dámy a páni, tak ako som poďakoval Národnej rade, celej Národnej rade Slovenskej republiky za podporu návrhov zákonov, ktoré prichádzajú z Rady pre hospodársku krízu, dovoľte mi, aby som vyslovil aj uznanie sociálnym partnerom za závažné záväzky, ktoré prijali.

Združenie miest a obcí Slovenska prevzalo na seba záväzok, že pokryje sumu 2,5 mld. slovenských korún - ospravedlňujem sa za používanie slovenských korún, ale hovoríme o sumách, ktoré musia byť dostatočne jasné a zreteľné, že o čom hovorím - 2,5 mld. slovenských korún na zavedenie zamestnaneckej prémie, ktorá získala širokú politickú podporu tu, v Národnej rade Slovenskej republiky. Na druhej strane vláda sa zaviazala, že nebude prenášať ďalšie právomoci a zaťažovať mestá a obce ďalšími finančnými dopadmi. Takto napríklad sme sa dohodli, že pokiaľ ide o určité povinnosti obcí v oblasti životného prostredia, posúva sa účinnosť zákonov až na rok 2013. Dohodli sme sa, že nebudeme predkladať zákony, pokiaľ nebude súhlas jedného aj druhého partnera. Spomínal som príklad s cestovnými poukážkami.

Osobitne oceňujem, vážené dámy a páni, oceňujem, záväzok Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky po prvé, že odbory nebudú zneužívať svetovú hospodársku krízu na akékoľvek prejavy sociálnej nespokojnosti. Toto je záväzok, za ktorý musím verejne poďakovať Konfederácii odborových zväzov. Takisto ako musím povedať, že je významným úspechom, ak sme sa dohodli, že odbory budú tlačiť na rast miezd tak, že budú pritom rešpektovať zásadné kritérium, a to je kritérium produktivity práce. (Potlesk.)

Vážené dámy a páni, je mi to ľúto, škoda, že tu nesedí pán predseda Kresťanskodemokratického hnutia, pán Hrušovský, ktorý na tieto záväzky odborov povedal, že to je podľa neho "servilné". Prosím vás, čo je na tom servilné, keď chce niekto kľud v tomto štáte? Čo je na tom servilné, keď chce niekto, aby sa pri tlaku na rast miezd rešpektovali základné ekonomické pravidlá? Čo chce pán Hrušovský? Chce nepokoje, demonštrácie, chce rozbiť túto republiku?! Ja ďakujem odborom, pretože toto je opatrenie, ktoré má obrovský význam pre celý štát. (Potlesk.)

Pokiaľ ide o banky, dohodli sme sa na tom, že pri bankách bude existovať spoločný záväzok vlády a bánk pri takzvaných rizikových úveroch, kde cez Záručnú a rozvojovú banku štát preberá pri rizikových úveroch až 55 % zodpovednosti za daný úver a zvýšili sme aj sumu takéhoto úveru na 1 mil. eur s tým, že ad hoc v prípadoch môžeme ísť aj ďalej. Chcem potvrdiť, že sa tento mechanizmus v praxi osvedčuje a už sme aj individuálne riešili niekoľko slovenských firiem, ktoré takýmto spôsobom boli ovplyvnené a bolo im vyhovené a dnes majú možnosť čerpať prostriedky, ktoré by inak nedostali na základe klasického komerčného prístupu.

Oceňujem aj to, že spolu s bankami riešime problém hypotekárnych úverov na aprílovú schôdzu Národnej rady. Bude predložený súhrn návrhov zákonov, ktoré zabezpečia, že ak občan príde kvôli kríze o prácu a stratí schopnosť splácať hypotekárny úver, nebude to pre neho automaticky znamenať aj stratu strechy nad hlavou, pretože nájdeme mechanizmy, ako predĺžime čas, v ktorom sa bude môcť takýto občan skonsolidovať. Dokonca sú aj krajné riešenia, ale nebude fungovať štandardný systém: neplatíš, automaticky prichádzaš o nehnuteľnosť, na ktorú máš hypotekárny úver. Vítam aj toto. Áno, môžu mnohí spochybňovať a hovoriť, že to nie je nejaký štandardný trhový princíp. Ale čo máme robiť? Ak dnes banky - a budem ešte o tom hovoriť - nedávajú úvery a sú zakonzervované a máme tu firmy, ktoré potrebujú 30-, 40-, 50-, 100-miliónový úver a je to dobrá firma a potrebuje prežiť, vláda musí nastúpiť a musí pomôcť. To isté je aj pri hypotekárnych úveroch, ak sa budú banky správať štandardne komerčne, tak ľudia môžu prísť o svoje hypotekárne úvery. Vláda musí prísť, pretože my vychádzame z filozofie: ľudia krízu nespôsobili. My dnes ľuďom musíme na Slovensku pomáhať. Toto je úlohou štátu. Toto je úlohou Slovenska, toto je úlohou vlády Slovenskej republiky. (Potlesk.)

A na záver chcem ešte zvýrazniť záväzky, ktoré sme dnes dosiahli podpísaním memoránd s predstaviteľmi zamestnávateľov. Je fantastické, že zamestnávatelia sa zaviazali, že nebudú znižovať pracovnoprávne, sociálnoprávne podmienky, v ktorých pracujú ľudia na Slovensku z dôvodu krízy. Veľmi pekne ďakujem. Toto potrebujeme, aby ľudia naďalej pracovali v štandardnom prostredí. V prostredí, ktoré nezneužije niekto, že teraz idem dávať menej ochranných prostriedkov na prácu, že budem špekulovať s nejakými prestávkami, že budem špekulovať, ako obísť Zákonník práce. Je to záväzok, ktorý si mimoriadne vážim.

Na druhej strane vláda Slovenskej republiky povedala, že nebudeme zaťažovať zamestnávateľov ďalšími a ďalšími opatreniami, ktoré by na nich prenášali finančnú ťarchu.

Chcem vás požiadať, poprosiť, vážené dámy a páni, dnes pravdepodobne dostanete aj jeden pozmeňujúci návrh v popoludňajších hodinách, ktorý sa týka spoločností, ktoré musia vytvárať rezervné fondy na účely nakladania so skládkami. Je to návrh, ktorý spôsobuje určitú úľavu, pokiaľ ide o vytváranie týchto rezervných fondov. Mnohé firmy nám hovoria, že im pomôžeme, pretože tieto peniaze musia vybrať z toku vlastných peňazí a zaťažuje ich to. Pozrite sa na to, ak bude tento návrh vyhovovať aj vašim predstavám, prosím, podporte ho, pretože firmy, aj veľké firmy, potrebujú takúto pomoc. Tento návrh vznikol pri stretnutí s najvyššími predstaviteľmi U. S. Steel v Košiciach.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi teraz urobiť jednu politickú výzvu.

Chcem vyzvať slovenskú opozíciu, aby napravila chybu, keď odmietla spolupracovať pri eure a pri Lisabone, a chcem ju vyzvať, aby sa zaviazala - a ja to urobím za vládu Slovenskej republiky -, že nebude nikdy krízu zneužívať na politické politikárčenie a že nebude krízu zneužívať tak, ako sme zatiaľ svedkami toho, čo sa deje okolo mimoriadnych schôdzí Národnej rady. A budem veľmi vecný.

Tak ako sa nikomu nepodarilo nič vytĺcť z toho, že opozícia nespolupracovala s vládou pri zavedení eura, hoci očakávala opozícia, že my to nezvládneme, a potom sa tešili, že keď to nezvládneme, tak nás budú môcť kritizovať. Tak ako ste nás vydierali, myslím, že o tom netreba vôbec hovoriť, pri Lisabone, bolo to hrubé vydieranie, mysleli ste si, že spôsobíte škodu vláde, hoci ste skôr spôsobili škodu Slovenskej republike. Chcem vám povedať, že ak budete politikárčiť s krízou ďalej, nezískate ani na kríze nič, ak budete pokračovať tak, ako ste pokračovali.

A chcem teraz povedať ten náš záväzok.

Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky ani vládna koalícia ohľadne krízy nepolitikárči a my sa nevyhovárame na minulosť. Dnes je úplne zrejmé, čo je príčinou krízy. Príčinou krízy, a to, prosím, teraz môžem citovať Obamu, môžem citovať austrálskeho premiéra, môžem citovať kohokoľvek v rámci najpravicovejších ekonómov a politikov, príčinou krízy je tridsaťročný neoliberalizmus, ten, ktorý sme osem rokov mali na Slovensku. (Potlesk.)

Ale ja sa nebudem zaoberať teraz tým, ani sme sa nikdy nevyhovárali, ani vám tu nebudem robiť nejaké prednášky, ktoré dnes počúvam od mnohých politikov, fakt je ale ten, že v tomto je absolútna zhoda, že finančné trhy už nie sú samoregulovateľné a že štát sa nikdy nemôže vzdať zodpovednosti za udržanie ekonomickej stability.

My navrhujeme za nás, za vládnu koalíciu, za vládu Slovenskej republiky, že nebudeme krízu zneužívať na politické súboje. Sme pripravení na pôde Rady pre hospodársku krízu aj tu, v Národnej rade Slovenskej republiky, hovoriť o vecných návrhoch, ale nie o návrhoch sabotáží, o ktorých sa ešte budem, samozrejme, vyjadrovať. Pretože poviem, v čom je dnes význam štátu a aký štát musí byť, aby sme dokázali s krízou zabojovať.

Vážené dámy a páni, ja nebránim opozícii, aby atakovala túto vládu z pozície kontroly plnenia programového vyhlásenia vlády. Ak urobíme chybu v oblasti napríklad transparentnosti, máte právo nás kritizovať, máte právo na nás útočiť. Ale nepolitikárčte kvôli hospodárskej svetovej kríze. Túto krízu nespôsobila táto vláda, nespôsobili ju ani občania Slovenskej republiky. Spôsobil ju nejaký typ politiky, ktorý aj na Slovensku bol osem rokov, ale my vám to vyčítať nebudeme. Budeme hovoriť... (Ruch v sále.) Budeme hovoriť len a len o vecných riešeniach, ktoré treba v boji proti kríze priniesť. Prečítajte si vyjadrenia vašich politikov, na ktorých ste vždy dali, zo Spojených štátov a z ďalších krajín, veľmi rýchlo to zistíte.

Vážené dámy a páni, chcel by som vás požiadať, aby sme nezneužívali zákonodarnú pôdu na zvolávanie zbytočných mimoriadnych schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky. Je na to právo, keď tridsať poslancov dá návrh na zvolanie schôdze, predseda Národnej rady musí takúto schôdzu zvolať. No nie je mi celkom jasné, o čom tá schôdza bola, keď nebol predložený ani jeden jediný návrh zákona do parlamentu. Včera na výbore pre integráciu som sa spýtal poslancov opozície: "Povedzte mi, kedy ste predložili návrhy zákonov do parlamentu?" Odpoveď bola: "Nepredložili sme žiadny návrh zákona do parlamentu, asi ich ešte len teraz predložíme." O čom ste teda chceli rokovať? To ste naozaj chceli odporučiť vláde, aby si osvojila vaše návrhy zákonov? A vy už neviete rátať? Vy už neviete, o čom je demokracia? O čom sú väčšina a menšina, ako funguje systém vládnutia v demokratickom štáte? (Potlesk.)

Preto vám chcem povedať, nepolitikárčte, prijmite túto výzvu. My nebudeme využívať hospodársku krízu na politický súboj s opozíciou návratmi do minulosti.

Vážené dámy a páni, musím sa zastaviť, sú návrhy, o ktorých sa dá rokovať, musím sa však zastaviť pri jednom návrhu, ktorý sa neustále opakuje, pokiaľ ide o boj proti svetovej hospodárskej kríze a ktorý aj médiá na Slovensku dostatočne často prezentujú. A to je návrh, ktorý sa týka zníženia daní z príjmov pri právnických osobách. Predpokladám, že to je zníženie daní z príjmov pri fyzických osobách z 19 na 16 %.

Po prvé, ak si uvedomíme, že úloha štátu je dnes v boji proti kríze nenahraditeľná, a hovoria to všetci vrátane tých najpravicovejších politikov, všetci hovoria: "Bez štátu to nikto nezvládne." Všetci teraz len chodia: "vláda daj", "štát urob", "štát reguluj", "štát kontroluj", "štát prines", pretože inak to prestáva fungovať. V takomto stave prísť s návrhom, že znížiť dane z 19 na 16 %, je opatrenie, ktoré významným spôsobom oslabuje úlohu štátu. Štát potom nie je schopný plniť si tie úlohy, ktoré dnes od štátu všetci na svete očakávajú. Americký prezident hovorí o silnom štáte. Európska komisia hovorí o silnom štáte. Predsedovia vlád hovoria o silnom štáte. Ale silný štát nemôže byť so šestnásťpercentnými daňami. Ako ten štát si potom má plniť svoje povinnosti?

Navyše, aby bolo zrejmé, ktoréže to krajiny majú dnes najväčšie hospodárske a finančné problémy? Maďarsko. Akú majú daň z príjmu? Šestnásť percent. Rumunsko žiadalo v pondelok o obrovskú finančnú dotáciu. A akú majú daň z príjmu? Šestnásť percent. Ako to vyzerá s krajinami, ktoré sú na Pobaltí, napríklad pätnásťpercentná daň v Lotyšsku a pozrime sa, čo sa momentálne v Lotyšsku deje. O čom to hovoríte? (Potlesk.)

Ak chcete reálne, ak chcete reálne, aby sme prežili krízu, nenavrhujte tieto sabotážne opatrenia, to je znižovanie úlohy a funkcie štátu, takto sa jednoducho fungovať nedá. (Potlesk.)

Vážené dámy a páni, kým sa dostanem k ďalším postupom vlády Slovenskej republiky, chcem ešte povedať jednu požiadavku - a už som ju urobil niekoľkokrát, ale zopakujem ju znovu. Bez toho, aby som čokoľvek komentoval, chcem požiadať, naozaj chcem požiadať predovšetkým slovenskú tlač, aby konečne prestala s neobjektívnym informovaním o kríze a o tom, ako kríza na Slovensku vyzerá. Pretože tým, ako nepravdivo informujete o kríze na Slovensku, prehlbujete jeden z najvýznamnejších faktorov krízy a to je nedôvera. A život vám čoskoro ale ukáže, predovšetkým slovenskej tlači, že pracujete proti sebe, lebo prehlbovanie krízy pocítite veľmi zreteľne a budete vidieť, čo to znamená, ak prestanete prichádzať, ak prestanete mať reklamu, ak prestane fungovať ekonomické zázemie. Prestaňte vytvárať tento obraz. Už som to tu raz povedal, nie je predsa možné... (Potlesk.)

Ak by sme zrátali všetkých nezamestnaných, ktorých ste už prepustili, tak na Slovensku dneska nik nepracuje. O iných veciach ani nebudem radšej hovoriť. Len vyzývam v tomto objektívne. A neprehlbujte nedôveru, ktorá je tak či tak na Slovensku z hľadiska krízy veľká.

Vážené dámy a páni, pokiaľ ide o ciele v boji proti dôsledkom svetovej krízy, dovoľte mi, aby som ich zadefinoval nasledovne.

Prvý cieľ je bojovať za každé jedno zamestnanecké miesto. Za každé jedno. V tomto sme sa dohodli aj so zamestnávateľmi, že urobíme všetko, aby sme sa vyhli akýmkoľvek pokusom riešiť problém, ktorý vznikne vo firme vďaka kríze len tým, že zamestnanci budú okamžite prepustení a takto si bude zamestnávateľ riešiť svoje vnútorné ťažkosti, ktoré mu kríza celkom objektívne prináša. Tu vám chcem prisľúbiť, že vláda Slovenskej republiky urobí všetky opatrenia, ktoré budú nápomocné slovenským podnikom. Urobili sme jedno opatrenie, ktoré sa začína ujímať, ďakujem vám zaň, pretože ste hlasovali vy zaň, že sme schopní preplatiť 60 dní odvody, sociálne aj zdravotné, za zamestnancov aj zamestnávateľov, ak zamestnávateľ zamestnanca nechá doma, povedzme na 60-percentnú mzdu, ale ponechá si ho v pracovnoprávnom pomere. Toto je veľmi dôležité - zachovať pracovnoprávne pomery, lebo vtedy je aj väčšia istota. Akonáhle je človek poslaný preč, nemá krytie, ťažko sa vracia naspäť do tohto procesu.

Pokiaľ ide o veľké strategické podniky, nevyčítajte nám, prosím, že podporujeme napríklad formou návratnej finančnej výpomoci Cargo. A čo máme s tými ľuďmi urobiť? Je tam 12-tisíc ľudí, ktorí pracujú v Cargu. Prvýkrát v histórii malo Cargo zisk v roku 2008, myslím, 60 mil. Sk. Dovtedy Cargo nikdy nemalo zisk. Čiže prešlo nejakou konsolidáciou Cargo, prvýkrát v histórii malo zisk. To znamená, že bolo schopné existovať samostatne a hospodáriť. Prišla kríza, o 50 % klesli výkony slovenského Carga. Máme tam 12-tisíc ľudí. Máme teraz prepustiť 5-tisíc ľudí len preto, že to tak je? Odmietam to! Tí ľudia predsa nemôžu za to, že je kríza! My dnes Cargu ako strategickému podniku Slovenskej republiky musíme pomôcť. A preto ide návratná pôžička vo výške 5 mld. Sk. (Potlesk.) A to isté... (Reakcia z pléna.) Päť, päť miliárd, päť, lebo vláda schválila päť miliárd.

Pokiaľ ide o ďalšie podniky, rokovali sme so strategickými podnikmi. Ak to bude nevyhnutné, pomôžeme, samozrejme, len vtedy, ak to má význam. Ak je to podnik, ktorý má absolútne nerealistický výrobný program, v takomto prípade uvažovať o pomoci je zbytočné. Ale dnes som vás požiadal a prosím vás ešte raz, aby ste podporili návrh, ktorý sa týka predovšetkým rezervného fondu, ktorý môže veľkým podnikom určite pomôcť. Druhý cieľ... Teda prvý cieľ - udržiavať zamestnanosť za každú cenu.

Druhý cieľ - udržať deficit Slovenskej republiky tak, aby sa Slovensko nedostalo do procedúry nadmerného deficitu. Toto bude mimoriadne ťažký cieľ, robíme však na ňom, hoci treba si uvedomiť, že tak, ako klesá hospodársky rast na celom svete, niektoré krajiny sú v hlbokých mínusových hodnotách, aj nám klesá hospodársky rast, čo automaticky znamená aj zmeny v parametroch deficitu verejných financií. Napriek tomu snažíme sa a budeme tak robiť do poslednej chvíle, ako sa to len bude dať, udržať deficit na úrovni, aby Slovenská republika nebola zaradená medzi krajiny, ktoré majú s deficitom problémy, a aby proti Slovenskej republike nezačali príslušné opatrenia zo strany Európskej únie. Navyše treba si uvedomiť, že je to aj otázka kvality Slovenskej republiky ako podnikateľského prostredia, pretože Slovensko musí zostať atraktívne pre investorov. Myslím si, že sa ukazujú aj v tomto ťažkom období nové investičné aktivity. Dúfam, že v krátkom čase budeme môcť o nich informovať.

Tretí cieľ je všemožne podporovať hospodársky rast. Všemožne. Ak podnikateľský sektor tvrdil, že potrebuje skrátiť vrátku DPH zo 60 na 30 dní, urobili sme to. Ak nám dnes živnostníci tvrdia, že je potrebné vrátiť ten stav, kedy 1,5 mil. Sk bola lehota na platenie DPH, lebo sa to znížilo na 1,050, urobili sme to, rokovali sme s Bruselom, mám informáciu, že Brusel vyhovel tejto požiadavke. Čiže malí podnikatelia, živnostníci budú mať opäť tú hranicu na úrovni 1,5 mil. Sk, teda približne na úrovni 50-tisíc eur, ak dobre rátam.

Štvrtý cieľ sú sociálne programy. Znovu zdôrazňujem pred vami všetkými, vláda nepredloží do Národnej rady Slovenskej republiky žiadny zákon, ktorý by išiel proti našim záväzkom z roku 2008. Všetky sociálne programy, ktoré sme schválili, budú pokračovať aj v roku 2009. Filozofia je veľmi jednoduchá pre nás: svet nemôže fungovať tak, že v dobrých časoch na zisku participuje len menšina a v zlých časoch sa má strata rozdeliť medzi väčšinu ľudí. Bolo by to veľmi jednoduché teraz prísť a povedať: "Berieme vianočný príspevok, berieme príspevok pri narodení prvého, druhé, tretieho dieťaťa, berieme ďalšie a ďalšie formy, ktoré sme urobili." Takto to nepôjde a garantujeme, že sociálny štandard, ktorý bol zabezpečený v roku 2008, 2007, bude pokračovať aj v ďalšom období. Aj v tomto svetle... (Potlesk.)

Aj v tomto svetle, opakujem, nemôžeme akceptovať návrhy na znižovanie daní. Nemôžeme. Pretože to znamená obrovské výpadky v desiatkach miliárd korún, ktoré, ak má štát plniť úlohy, ktoré sa od neho očakávajú v sociálnej sfére, pri podpore hospodárskeho rastu a v ďalších oblastiach, bez takýchto peňazí štát prestane fungovať a plniť tieto funkcie.

Chcem opäť potvrdiť, že po tom, čo sme zoškrtali vládnu spotrebu o 10 mld. Sk, teda o 330 mil. eur, som pripravený dať pokyn, ale to bude rozhodnutie Rady pre hospodársku krízu, ak sa na tom dohodneme, na ďalšie škrtanie. Ale len škrtanie vládnej spotreby, teda štátnej spotreby. Nesmie to mať vplyv na platy, nesmie to mať vplyv na sociálne dávky, na sociálne programy. Som na to pripravený a myslím si, že sú na to pripravení aj členovia vlády.

Teda nejdeme cestou ani zadlžovania, nejdeme ani cestou umelého zvyšovania deficitu, naopak, chceme ten deficit držať v primeranej výške. Chceme, aby krajina v tejto kríze skončila s dobrými, zdravými financiami ako základom do ďalšieho obdobia.

Rovnako sme presvedčení vo vláde Slovenskej republiky, že treba konať rýchlo a akčne. A toto je aj zhoda v Európskej rade. Všetci premiéri hovoria, že nie je čas ani na stratégie, ani na koncepcie, ani na analýzy. Aj preto sa používa v Národnej rade Slovenskej republiky inštitút skráteného legislatívneho konania. A opäť môžem len poďakovať celej Národnej rade, ako ste tu, že akceptujete toto skrátené legislatívne konanie, lebo prijímanie zákonov v niekoľkomesačných lehotách by nám určite nepomohlo.

Pokiaľ ide o opatrenia, nebudem tu robiť zoznam a výpočet toho, čo sme urobili. Všetko prešlo cez vás, preto vám chcem ešte raz za to poďakovať.

Vážené dámy a páni, máme jeden problém, na ktorý bude musieť vláda reagovať pomerne urgentne. A to je otázka poklesu úverov v januári 2009, ktorý sa týkal všetkých druhov úverov. Najvyšší medzimesačný pokles úverov, až vyše 70 %, bol v oblasti investičných úverov a úverov na nehnuteľnosti. Objem nových prevádzkových úverov sa znížil až o 31 %. Hoci medziročný pokles bol trošku miernejší, prepad objemu je aj tak výrazný.

Sú tu dva dôvody, prečo to tak je. Prvý dôvod je, že banky sa začali správať podstatne opatrnejšie. Opatrnejšie a konzervatívnejšie. Druhý dôvod je aj, že došlo k výraznému poklesu dopytu po nových úveroch zo strany podnikov.

Musím rovnako konštatovať pokles úverov, aj pokiaľ ide o obyvateľov, za január, objem novoposkytnutých spotrebiteľských úverov klesol medzimesačne o zhruba 50 %, medziročne viac ako 40 %. Ťažko akceptovať tento stav, kedy banky mali v roku 2008 historicky najvyššie zisky, sú v dobrom finančnom stave a nie sú schopné viac rozhýbať systém úverovania. My sme urobili všetko, čo bolo treba. Prevzali sme garancie vo výške 55 %. Rokujeme o hypotekárnych úveroch, kde opäť pomôžeme bankám, aby dokázali existovať. Musia nastať rokovania s bankovým sektorom a najmä ponúknuť zo strany štátu produkty, do ktorých banky budú môcť vhodnejšie a sebavedomejšie vstúpiť, pretože toto je základom krízy, že nie sú dostatočné finančné toky.

Vážené dámy a páni, nikto, ani nositelia Nobelovej ceny za ekonomiku nevedia predpokladať ďalší vývoj svetovej krízy. Navyše kríza na Slovensku má nerovnomerný vývoj, pretože v niektorých odvetviach sa ešte ani neprejavila, kým v iných už pôsobí úplne naplno. To je zaujímavé, keď sledujeme jednotlivé segmenty slovenského hospodárstva, aké sú tu diametrálne veľké rozdiely. Toto vyžaduje veľa pružnosti a najmä intenzívneho dialógu medzi sociálnymi partnermi. A znovu to hovorím, budeme sa spoliehať na dialóg so sociálnymi partnermi, inak nebudeme predkladať žiadne návrhy zákonov.

Okrem týchto krátkodobých opatrení, ktoré ste schválili, mi dovoľte, aby som zadefinoval, čo ideme urobiť v oblasti opatrení strednodobých, prípadne dlhodobých a systémových.

Predovšetkým bolo veľmi prezieravé v roku 2008 tlačiť na dostavbu 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Ide o investíciu v objeme 2,8 mld. eur. Ak dobre rátam, je to (60 a 24) 84 mld. slovenských korún. Tento rok by sa mala výstavba rozbehnúť úplne naplno. Čiže bude to určite veľký príspevok, pokiaľ ide o hospodársky rast Slovenskej republiky.

Ďalej chcem povedať, že dnes na vláde vláda Slovenskej republiky zaujíma postoj ku koncesnej zmluve, pokiaľ ide o PPP projekt na rýchlostnej komunikácii R 1 medzi Nitrou a Zvolenom. Vláda dnes dá ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Vážnemu splnomocnenie, aby túto zmluvu podpísal. Očakávame podpísanie zmluvy zo strany víťazného uchádzača v pondelok budúci týždeň, čo by znamenalo prakticky okamžité začatie prvých prác, ako je výrub stromov, a všetko, čo súvisí s týmto obrovským projektom. Objem stavebných prác, ak sa mýlim, sa ospravedlňujem, myslím, je do jednej miliardy eur, čo je ďalších 30 mld.

O niekoľko týždňov budeme vo vláde rokovať o koncesnej zmluve na D 1 na východnú časť medzi Ružomberkom a Prešovom. Ten objem je tam podstatne väčší, ten je cez 3 mld. eur. Skoro ďalších 100 mld. korún, ktoré chceme dať do obehu v tomto roku. (Potlesk.)

Vážené dámy a páni, musím sa vyjadriť ešte k projektu, ktorý rezonuje a ktorý je aj do určitej miery atakovaný a dokonca sa zneužíva zase takým zaujímavým spôsobom. Je to problém širokorozchodnej železnice. Projekt, do ktorého nie je zakomponovaná len Slovenská republika, Rusko a Ukrajina. Vy akosi zabúdate, že sú tam aj Rakúšania. To je zaujímavé, že... (Reakcie z pléna.) To je zaujímavé... (Reakcie z pléna.) To je zaujímavé, to je zaujímavé, že keď hovoríme o širokorozchodnej železnici, nikto nechce povedať, že to je štvordohoda, na ktorej sa teraz pracuje a cieľom ktorej je predovšetkým definitívne rozhodnúť, či je to realizovateľný projekt, alebo nie je. Rozhodnutie padne v júli tohto roku, pretože sa vypracuje štúdia realizovateľnosti tohto projektu. Naša podmienka je veľmi jednoduchá a jednoznačná. Naša podmienka je veľmi jednoduchá, bez logistického centra na území Slovenskej republiky, to znamená, pri využití bratislavského prístavu a železničných uzlov nemáme záujem. Nemáme záujem o širokorozchodnú železnicu. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

P. Paška, predseda NR SR: Páni poslanci, poprosím vás.

R. Fico, predseda vlády SR: Je zaujímavé, je zaujímavé, keď tak kričíte, páni, pozrite sa spätne, čo ste dorobili na prekladisku v Dobrej. Keby sme nepodpísali teraz dohodu s ruskou stranou, tak na tej Dobrej máte sedemsto metrov betónu. Choďte sa tam korčuľovať! To je jediné, čo ste dokázali. Naliali ste za sedemsto metrov betónu (potlesk) a neurobili ste absolútne nič. Až teraz, až teraz došlo k dohode medzi slovenskou a ruskou stranou a toto prekladisko sa začína využívať.

Opakujem, širokorozchodná bude len vtedy - veď je to projekt na dlhé roky -, ak to bude pre Slovensko výhodné. Ak to nebude pre Slovensko výhodné, v takom prípade budeme uvažovať o inom projekte. A to je projekt rýchlostnej železnice Východ - Západ použitím transregionálnych tratí na juhu Slovenska. Na tomto projekte sme začali intenzívne pracovať. Máme alternatívy.

My nie sme na hlavu padnutí! My vieme, čo je pre Slovensko výhodné. Ak je to výhodné pre Rakúsko, bude to výhodné aj pre Slovensko. Predsa nie sme takí hlupáci, aby sme iba viedli cez Slovensko trasu, brali poplatky za tovar a za železnicu a smotanu bude lízať rakúska strana. To nás naozaj považujete za takých idiotov?! Snáď si nemyslíte, že nevieme rátať do tri alebo do štyri. Len vtedy to urobíme, ak bude logistické centrum na území Slovenskej republiky. Je to obrovský projekt, ktorý spája Západ s Východom. A pre nás je dôležité, aby Slovensko súčasťou tohto projektu určite bolo. (Potlesk.)

Vážené dámy, z ďalších systémových opatrení, ktoré chcem zdôrazniť - budeme o nich rokovať vo štvrtok budúci týždeň, bude mať aj predstaviteľ opozície včas podklady, pozrite sa na to a vyjadrite sa k tomu cez predstaviteľa v Rade pre hospodársku krízu -, sú dva významné projekty. Jeden projekt je štátny projekt, ktorého cieľom bude zosúladiť všetky mechanizmy, ktoré dnes na Slovensku máme, z ktorých sa dajú čerpať finančné prostriedky na zatepľovanie na účely energetických úspor. Možno ani nevieme, a občania to jednoducho vôbec už nevedia, aké sú všetky alternatívy čerpania finančných prostriedkov. Že to je štátny fond rozvoja bývania, že ministerstvo výstavby ako také má dotačný moment asi na sedemsto alebo osemsto miliónov korún. Titul, na základe ktorého môže o zatepľovaní rozhodovať. Že tu máme špeciálny fond, ktorý sa týka Jaslovských Bohuníc, ktorý možno použiť na zatepľovanie. Že ministerstvo hospodárstva má dva alebo tri projekty. Dohromady je tam niekoľko miliárd korún. Urobíme z toho jednu štátnu politiku. Spustíme jasnú informačnú kampaň pre verejnosť, čo všetko môžete čerpať, za akých podmienok. Dokonca som požiadal Stavebnú sporiteľňu, Štátny fond, ministerstvá, aby povedali, ako vieme zatraktívniť čerpanie týchto peňazí, aby sa ľudia k týmto peniazom dostali čo najrýchlejšie. Podmienka je jasná, zatepľovanie, výmena okien na energetické účely, využívanie domácich materiálov - okná aj zatepľovací materiál sa vyrábajú na Slovensku. Práce budú vykonávať živnostníci na Slovensku, čiže, alebo malé podniky, mohlo by to mať kumulatívny efekt. Verím, že to získa podporu Rady pre hospodársku krízu.

Pokiaľ ide o druhý projekt, je to oblasť inovácií. Je fakt, že na Slovensku sú podniky, ktoré majú obrovský problém s výrobou. Tieto podniky ale súčasne majú aj inovačné programy, na ktoré nemajú zdroje. Chceme predstaviť na Rade pre hospodársku krízu mechanizmus, ako vytypovať slovenské firmy, ktoré majú zdravý inovačný program, ale nevedia si s ním poradiť vzhľadom na výpadky, ktoré dnes sú z hľadiska hospodárskej krízy. Ak dokážeme toto definovať a dohodneme sa na Rade pre hospodársku krízu, verím, že štát je pripravený pomôcť takýmto podnikom, aby prežili a najmä aby nastúpili do novej oblasti, lebo príde obdobie po kríze. A prežijú najmä tí, čo budú mať inovácie, budú schopní prinášať nové a kvalitnejšie veci.

A toto sú dva veľké projekty, o ktorých budeme hovoriť na Rade pre hospodársku krízu.

Vážené dámy a páni, chcem rovnako potvrdiť, že na Rade pre hospodársku krízu sa budeme na základe žiadostí aj opozičného predstaviteľa, aj Republikovej únie zamestnávateľov zaoberať finančnými otázkami. To znamená aktuálne informácie, kde sa nachádzame z hľadiska čerpania a míňania peňazí na boj proti kríze. My sme vyčerpali z tých 10 mld. prakticky už asi 8 mld. korún, ale presná informácia bude daná ministrom financií, plus musí minister financií predložiť Rade pre hospodársku krízu najnovšie odhady, ktoré sa stále menia. Jednoducho ťažko predvídať stav o dva alebo o tri mesiace. Veľmi úzko spolupracujeme aj s Európskou komisiou. A navyše musí minister prísť s návrhom, kde vziať ďalšie finančné prostriedky, ak bude potrebné podporovať či už povedzme zatraktívnenie tých zatepľovacích programov, alebo inovačné programy v rámci jednotlivých rezortov a podnikov.

Opakujem, v tomto období, v tomto období znižovanie daní je likvidačné pre Slovenskú republiku a nemôžeme si to dovoliť.

Vážené dámy a páni, na záver mi dovoľte ešte niekoľko poznámok k vzťahu Slovenska a Európskej únie. Slovenská republika aktívne využíva a vstupuje do spoločnej európskej snahy bojovať proti kríze. Ukazuje sa, že Európa má jedinečnú šancu v porovnaní s inými ekonomikami nastaviť svoje vnútorné parametre tak, aby sme prežili a boli úspešní. Som rád, že Európska komisia akceptovala iniciatívu vlády Slovenskej republiky vo vzťahu k automobilovému priemyslu, pretože na Rade sa budeme zaoberať smernicami, ktoré sa týkajú šrotovného, budeme sa zaoberať ďalšími podkladmi, ktoré sa týkajú podpory celého priemyslu automobilov v celej Európe.

Tu sa chcem vrátiť jednou myšlienkou k tomu šrotovnému. Bolo atakované to zase, že to je zlé a že to je nedobré a že to je zlý výmysel a podobne. Nikto z nás netvrdil, a znovu to tu opakujem, nikto z nás netvrdil, že šrotovné je nejaký všeliek na boj proti hospodárskej kríze. To nikto nepovedal. Vedeli sme, že to nemá nejaký významný vplyv na hospodársky rast. Ale vedeli sme niečo iné, že keď sa takto bude správať každá jedna krajina v Európe a jedna krajina za druhou zavádza šrotovné, tak nám z toho vzniká mechanizmus, systém, ktorý zapadá dohromady a veľmi to pomáha.

Prvé informácie sú, aspoň dnes nás tak informovali zamestnávatelia, že začína byť pomerne zaujímavý záujem o šrotovné na Slovensku. Na tie šrotoviská sa vozia staré autá. Rovnako predajcovia áut hovoria, že dôjde k zvýšeniu predaja áut. Pánboh zaplať, keď sa len predá o pätnásťtisíc áut viacej na Slovensku. Ak sa v Nemecku predá o štyristotisíc áut, dohromady to môže pomôcť automobilovému priemyslu, lebo U. S. Steel Košice, ďalšie firmy sú odkázané predovšetkým na automobilový priemysel v Európe. Čiže šrotovné zatiaľ ide dobre. A jediným jeho cieľom je byť solidárny s Európou a dať možnosť aj na obnovu vozového parku a na likvidáciu starých vozidiel, ktoré nemajú čo po cestách chodiť.

Vážené dámy a páni, chcem ešte povedať veľmi jasne, že vláda Slovenskej republiky veľmi pozorne sleduje kroky v rámci Európskej únie, ktorých cieľom je oslabiť vnútorný národný dohľad nad činnosťou komerčného bankového sektora a posilniť dohľad nadnárodný. Pre Slovensko by to znamenalo, pretože na Slovensku všetky banky boli sprivatizované, že by neexistoval efektívny dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska, ale nejaký nadnárodný dohľad, ktorý by skôr asi pozeral sa, čo sa deje u matiek, a možnože by skôr pomáhal vo vzťahu k silným štátom. Budeme trvať, pretože sú takéto snahy aj naďalej v rámci Európskej únie, že ak sa zavedie nadnárodný dohľad nad bankovým sektorom, nesmie to byť na ujmu domáceho, vnútorného národného dohľadu, pretože taký pokus ešte nebol. A to potvrdzujem, že by sa snažila matka si riešiť svoj problém na úkor dcéry. Zatiaľ taký pokus nebol, ale treba sa pripraviť, že by takýto pokus mohol v budúcnosti nastať, a my k tomu potrebujeme efektívny vnútorný národný bankový dohľad, za ktorý budeme určite bojovať.

Chcem v tomto duchu aj poprosiť a vyzvať Národnú banku Slovenska, aby bola mimoriadne iniciatívna. Urobili sa konkrétne opatrenia. Zvýšila sa likvidita. Naozaj, dnes máme banky ako-tak pod kontrolou.

Po ďalšie, chcem potvrdiť, že vláda Slovenskej republiky odmietla všetky formy protekcionizmu v rámci Európy - a odmietla to celá Európa -, pretože je presvedčenie, že protekcionizmus v akejkoľvek podobe by viedol k prehĺbeniu krízy. Naopak, budeme presadzovať solidaritu. Solidaritu v rámci Európskej únie. Ak má dnes problém Maďarsko, ak má dnes problém Rumunsko, tak to nerobme tak, že problém má celá stredná a východná Európa, ale rokujme na báze individuálnej, Európska únia - Maďarsko, Európska únia - Rumunsko. A pomôžme. Aj Slovensko musí byť pripravené pomôcť krajinám, ktoré sú v Európskej únii. Inak Európska únia fungovať nebude, pokiaľ nebude fungovať princíp solidarity.

Principiálne ale odmietam, urobili sme to aj na neformálnej rade, ktorá bola prvého v Bruseli. Odmietam vytváranie obrazu, že stredná a východná Európa ako celok má problémy. To nie je pravda. Dnes sú krajiny západnej Európy, ktoré majú podstatne väčšie problémy, ako má Slovensko. A dnes Slovensko nie je možné porovnávať s Maďarskom, Rumunskom alebo niektorými krajinami Baltu, kde vidíme, čo všetko sa tam deje, aké majú obrovské ťažkosti. Preto musíme si na to dať pozor, lebo inak poškodzujeme obraz Slovenskej republiky v zahraničí, ktorý však nie je objektívny.

Veľmi podstatná bude diskusia na Európskej rade ohľadne znižovania štandardov pri zavedení eura. Štáty, ktoré euro nemajú, sa predbiehajú v tom, kto euro zavedie. Najmä Maďarsko požiadalo o skrátenie obdobia, počas ktorého musí byť krajina v RM II systéme. Toto sme všetci odmietli, pretože znižovanie štandardov pri zavádzaní eura bude na škodu nového štátu, ktorý bude mať euro. Jediné, o čom je Slovenská republika pripravená sa baviť, je Maastrichtské kritérium inflácie, ktoré je veľmi nespravodlivé pre štáty, ktoré majú hospodársky rast. My sme to zažili. Pri vysokom hospodárskom raste sme museli držať infláciu na určitej úrovni. Toto je jediná vec, kde sme pripravení pomôcť. Inak nevidím žiadny dôvod na to, aby Slovenská republika išla cestou znižovania štandardov, ktorými musela prejsť samotná Slovenská republika.

Vážené dámy a páni, kríza na Slovensku bude bolieť, ale to sme všetci vedeli a od samého začiatku sme hovorili, že budeme mať veľké škrabance. Kríza je svetová, kríza prišla zo Spojených štátov amerických. Nikto na Slovensku nemá nič spoločné s krízou. Je preto naozaj našou povinnosťou chrániť ľudí. To je naša prvoradá povinnosť, nič iné nie je dôležité, len a len chrániť ľudí, aby sme prežili. Pretože trvalo dlhé roky, kým sa postupne, postupne títo ľudia nejako začali nadychovať, začal sa zvyšovať sociálny štandard. A teraz kvôli nejakým špekulantom, podvodníkom a nezodpovedným ľuďom títo ľudia zase majú prísť o svoje sociálne, pracovnoprávne a iné postavenie.

Chcem vás o to poprosiť, aby sme v rámci spoločného porozumenia, že kríza na Slovensku nebola spôsobená vládou ani ľuďmi, ale že prišla zboku, spolupracovali. Pretože problémy v Maďarsku, Rumunsku, Írsku, baltských štátoch nám musia byť varovaním. A ja verím, že Slovensko nikdy nebude postavené pred také rozhodnutia a riešenia, také rozhodnutia a riešenia, ako sú nútené prijímať či už naše susedné krajiny, alebo iné členské štáty Európskej únie.

Nemyslím to teraz nijako inak ako úprimne a vážne, chcem vám ešte raz poďakovať za podporu zákonov aj za to, že to schvaľujete v skrátenom legislatívnom konaní, ale súčasne som považoval v nejakom okamihu pristúpiť aj k stanoviskám, výzvam, ale aj k návrhom, ktorými sa chce zaoberať vláda Slovenskej republiky v boji proti kríze, aby ste mali ako orgán, ktorému je vláda Slovenskej republiky zodpovedná, určitý pohľad na to, čo chceme, čo môžeme a čo nechceme a neurobíme.

Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)