Středa 15. dubna 2009

M. Hort, podpredseda NR SR: Prepáčte, pani kolegyňa. Poprosím o pokoj v rokovacej sále, budete sa môcť vo faktických poznámkach vyjadrovať. Nech sa páči, pokračujte.

Á. Biró, poslankyňa: " Paragraf 1. Každá obec môže mať len jeden oficiálny názov. Paragraf 5. Na verejných listinách, pečiatkach obcí, iných pečiatkach a orientačných tabuliach, ďalej v úradnom styku inštitúcií a organizácií v priamej podriadenosti štátu, orgánov verejnej správy a obcí, v učebniciach a na mapách používaných vo verejných školách, ako aj v notárskych spisoch bez ohľadu na to, či sú uvedené spisy, učebnice, tlačivá, pečiatky, pečatidlá redigované v oficiálnom jazyku štátu alebo v inom jazyku sa používa výhradne oficiálny názov obce podľa ortografie uvedenej v štátnom katalógu obcí.

V učebniciach používaných vo verejných školách a na tlačivách vydávaných týmito školami sa môžu vedľa oficiálneho názvu uviesť informačným s cieľom aj historické alebo zaužívané označenia odlišujúce sa od úradného názvu." Potiaľ citát z uhorského zákona. Paragraf ešte pokračuje a  špecifikuje, ktoré inojazyčné označenia kde sa môžu používať.

A teraz mi dovoľte citovať z predlohy, ktorú máme pred sebou ako novelu. Predtým ste počuli uhorský zákon a teraz návrh zákona o štátnom jazyku, novelu. Citujem: Je to § 3a. "V štátnom jazyku sa uvádzajú názvy obcí a ich častí, názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, iné geografické názvy, ako aj údaje na štátnych mapových dielach vrátane katastrálnych máp. Označovanie obcí a označovanie ulíc a iných miestnych geografických značení v jazykoch národnostných menšín upravujú osobitné predpisy." Potiaľ citát a pod čiarou sú uvedené osobitné predpisy, ktorými sú zákon č. 191/1994, takzvaný tabuľový zákon, ale ten vo svojom § 1 stanovuje, že dopravné značky s označením obce v jazyku národnostnej menšiny sa umiestňujú pod dopravnými značkami s názvom obce, ktorý sa uvádza vždy v štátnom jazyku.

Ďalej stanovuje vo svojom druhom paragrafe, že v úradnom styku najmä na verejných listinách, pečiatkach obcí, v kartografických dielach a v poštovom styku sa používajú názvy obcí výlučne v štátnom jazyku.

Nezdá sa vám, vážení kolegovia, že tieto dve právne normy sú si až veľmi podobné? Pritom ich rozdeľuje časové obdobie 100 rokov. Ale ten uhorský zákon neobmedzoval používanie neoficiálneho označovania obcí v inom jazyku na 20-percentnú hranicu, ani nezakazoval používanie neoficiálneho označenia v prípade obcí pomenovaných po významných národných dejateľoch a ani nemohol, lebo až tak ďaleko nezašiel.

Vážený pán minister, vážená snemovňa, nebudem sa ďalej podrobne venovať jednotlivým paragrafom predloženého návrhu zákona. Náš klub má totiž zásadné výhrady s jeho celkovou koncepciou a filozofiou. Podľa nás ide nad rámec toho, čo predpokladá čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalej nie je v súlade s čl. 12 ústavy v nadväznosti na čl. 34 a nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z Rámcového dohovoru z Charty regionálnych alebo menšinových jazykov a zo slovensko-maďarskej základnej zmluvy.

Preto navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla tak, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

Záverom by som vás chcela, vážené kolegyne a kolegovia, zdvorilo požiadať o jednu vec. Ak budete na moje vystúpenie reagovať, sústreďte sa na jeho vecnú stránku a neuchyľujte sa k ideologickej či urážlivej argumentácii. Ja dôverujem vo vašu galantnosť a kultúrnosť. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie sa s faktickými poznámkami hlásia pani poslankyňa Jana Vaľová, ďalej pán poslanec Rafael Rafaj, ďalej Katarína Tóthová, Dušan Jarjabek, Juraj Horváth, Ján Senko, Ján Podmanický, Emil Vestenický, Ľubomír Petrák, Anton Bobrík. Poprosím technikov, pán Bobrík je posledný? A ešte pán poslanec József Berényi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Je vás celkom 11. Pravdepodobne dobehneme faktické poznámky, aby sme to nenechávali na zajtra.

Slovo má teraz pani poslankyňa Jana Vaľová.

J. Vaľová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Vážená kolegyňa, vy ste snáď možno boli galantná, ale určite ideologická. Zákon o štátnom jazyku myslím, že nie je namierený voči nikomu a určite nie proti menšinám a myslím si, že garantuje ľudské práva nielen menšinám, ale aj väčšine slovenských občanov, ktorí hovoria po slovensky.

A budem vecná. Spomenuli ste trikrát vo svojom prejave sociálny život, sociálne služby a nemocnice. Pozrime sa na § 8 ods. 2, kde sa píše: "Agenda v zdravotníckych zariadeniach sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku. Komunikácia personálu v týchto zariadeniach s pacientmi a klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku. Ak ide o pacienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom je možné s pacientom alebo klientom dorozumieť sa." Ale ja prečítam poslednú vetu. "Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny."

Pani kolegyňa, ja sa vás pýtam, ja pochádzam zo zmiešaného územia, kde žijú Rusíni, Ukrajinci, Poliaci aj Maďari. Myslíte si, že by to nebolo diskriminačné voči tým ľuďom, ktorí by si mali hľadať prácu, voči tým, ktorí vedia iba slovenský jazyk? Pretože myslím si, že to nie je povinnosť, ale je to vážna vec, aby občan Slovenskej republiky ovládal slovenčinu a mal by ju vedieť ovládať. Ja som bola aj v Spojených štátoch amerických, mám tam 19 príbuzných. Sú lekári, zdravotné sestry. Všetci ovládajú angličtinu a je jednoznačné, že nemôžete dostať prácu, kde sa komunikuje s ľuďmi, ak neovládate anglický jazyk. Čiže myslím si, že je potrebné vedieť štátny jazyk pre dobrú komunikáciu a určite nie som proti tomu. Chcem len jednu vec povedať. Väčšinou sa ozývajú maďarskí spoluobčania, nepočula som ešte Rusínov, Ukrajincov, aby voči tomuto zákonu mali nejakú námietku. Ja sama mám mamu Ukrajinku a dedo zo strany môjho nebohého otca je Maďar. Takže vôbec nemám dôvod, aby sa nepoužíval menšinový jazyk, ale si myslím, že na tomto území musí platiť štátny jazyk, ktorému budú rozumieť všetci a v ktorom budú vedieť všetci komunikovať. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Rafael Rafaj. Nech sa páči.

R. Rafaj, poslanec: Ďakujem, ja budem pokračovať v trende. Takisto budem galantný, pretože pokúsim sa byť v dvoch minútach vecný.

Pani poslankyňa, nemali ste pravdu, keď ste hovorili, že vo Francúzsku reagujú iba na módny trend zavádzania anglických názvov, pretože Francúzska akadémia bola založená už v roku 1635 kardinálom Richelieu a bola založená s cieľom dohliadať na čistotu francúzskeho jazyka a je najstaršou z piatich akadémií francúzskeho inštitútu. Takže nie je to len reakcia na súčasné negatívne trendy, ktoré ohrozujú všetky európske jazyky.

Hovorme teda o jazykovej politike. Vo Francúzsku, Španielsku je regulácia jazyka zavedená. Citovali ste Nórsko a Fínsko, ja k tomu ešte pridám aj Belgicko, je jazykové plánovanie. Vo Švédsku, Nórsku a Dánsku je starostlivosť o jazyk zverená špeciálnym vládnym inštitúciám, takzvaným jazykovým radám. V španielskej ústave, aj keď neexistuje španielčina, je uvedené, že úradným jazykom je španielsky jazyk, čiže kastílčina. To by sme už potom nemohli vo Francúzsku hovoriť o takzvanom tubonovom jazykovom zákone z roku 1994, zabudli ste len povedať, že má aj trestnoprávne sankcie. Ktokoľvek použije iný názov okrem francúzskeho, je trestne stíhaný. V Kanade je Taylorova právna ochrana francúzskeho jazyka a takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Ja sa to pokúsim, samozrejme, bližšie a hlbšie rozviesť vo svojom vystúpení, ktorým sa chystám presvedčiť vás, že multikulturalizmus, o ktorom hovoríte, je ako multivitamínový džús. Máte tam strašne veľa ovocia, ale neviete, aké pijete.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vy ste uviedli vo svojom vystúpení, že si ctíte slovenský jazyk. Ja vám to plne verím, pretože ste to dokázali aj vo svojom vystúpení svojou dobrou slovenčinou, ktorú ste tu prezentovali. Ale navyše ste prezentovali aj apeláciu na kresťanstvo.

Pani poslankyňa, čo je na tom nekresťanské, že štátny jazyk je prejavom suverenity štátu, lebo túto súvislosť ste dali vo vystúpení za sebou. Myslíte si, že štát má existovať bez štátneho jazyka? Ja si myslím, že nie. Máme na to v Európe a vo svete veľa dôkazov, že štátny jazyk je právom zakotvený.

Ďalej. Čo je na tom zlé, že na území Slovenska je štátotvorný slovenský národ. Veď aj maďarský národ je štátotvorný, ale na území Maďarskej republiky. Čiže to má svoju logiku a má to svoju, aj keď chcete určitú reciprocitu. Takže nevidím v tom nič zlé, nič nelogické. A ja si myslím, že vôbec nie som nejako proti menšinám naladená, ba práve naopak, ja v rodine žijem v takom zmiešanom manželstve a dokonca rodina z manželovej strany ovládala prevažne len maďarčinu a... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, ja som veľmi pozorne počúval váš príhovor, aj obsahovo, aj formálne, a myslím si, že nie je namieste ani martýrstvo, ani ublíženosť. Keď už hovoríme o tej galantnosti, myslím si, že dopredu sa ospravedlňujem, vy ste neboli trošku galantná preto, lebo ja ako poslanec, ako občan Slovenskej republiky sa trošku vaším vystúpením cítim citovo vydieraný. Dopredu sa ospravedlňujem.

Ja sa dotknem len jednej veci. Kritizujete, že zdravotnícke dokumenty musia byť v štátnom jazyku. Ale keby nebolo tohto ustanovenia, ohrozujete zdravie tých, ktorí nebudú mať patričné dokumenty v slovenčine už len preto, že keď zmenia napríklad nemocnicu, ktorá je na južnom Slovensku, povedzme nemocnicu v Banskej Bystrici, v tej Banskej Bystrici, kto to bude prekladať, ako sa dozvie lekár, aký je vlastne stav pacienta, keď tieto materiály nebudú v slovenčine?

No a celkom na záver jedna malá poznámka. Hovoríte veľmi pekne po slovensky. Skutočne veľmi pekne po slovensky a myslím si, že keby každý tak hovoril po slovensky a rozumel po slovensky ako vy, o žiadnom možno takomto zákone by sme nemuseli rokovať. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Juraj Horváth. Nech sa páči.

J. Horváth, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, veľmi pozorne som tiež počúval váš prejav. Zmienili ste sa o používaní jazykov v bankomatoch. Ja nemám pocit, že by štát bránil bankám, ktoré sú neštátnymi inštitúciami používať či už v bankomatoch, alebo v iných dokumentoch maďarský jazyk rovnako ako anglický, francúzsky, nemecký alebo niektorý iný, ale ak sa mýlim, prosím, opravte ma.

A mám ešte jednu otázku. Pozorne som počúval váš prejav, kde ste veľmi explicitne hodnotili novelu, používali argumenty. Mám pocit, že niekde tak implicitne v tom vašom prejave zaznievalo miestami niečo, čo by som mohol nazvať návrhom alebo želaním, ktoré vyjadrujete, aby sa zaviedli pravidlá a podmienky pre rovnaké používanie slovenčiny a jazykov národnostných menšín na Slovensku, ktorých je tu viac.

A moja otázka smeruje k tomu, či som dobre rozumel, že či navrhujete, či môžem tomu vášmu prejavu tak rozumieť, že navrhujete, aby sa uzákonili rovnaké podmienky a pravidlá pre slovenčinu a všetky ostatné jazyky národnostných menšín žijúcich na Slovensku? Alebo navrhujete bilingvizmus, teda len slovenčinu a maďarčinu, aby mali rovnaké postavenie s úpravou rovnakých pravidiel používania. Toto je niečo, čomu som celkom presne nerozumel, a teda poprosím vás, aby ste to spresnili. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko. Nech sa páči.

J. Senko, poslanec: Ďakujem. Pani poslankyňa, nikomu nechceme a ani nemienime ubližovať. Snažíme sa len racionálne uvažovať. Tiež si myslím, že stačí len dobrá vôľa. Keby tá dobrá vôľa bola, tak by asi zákon nebol potrebný. Na Slovensku žije väčšie množstvo národností. Je tu asi potrebná istá regulácia, ale regulácia v prospech ľudí.

Vo vašej argumentácii zaznievalo, že to nie je potrebné. Táto regulácia je v prospech garancie ľudských práv. To neznamená, že niekto z nás si neváži to, čo ste vy tu hovorili, kultúru niekoho iného. Kultúru, jazyk niektorého iného národa. Ja si myslím, že slovenský národ je dostatočne tolerantný a tolerantne sa aj k ostatným národnostiam, aj národom správa.

Používanie štátneho jazyka spoločne s jazykom národnostných menšín si myslím, že pomáha napĺňať jeden zo základných cieľov Charty o porozumení a vzájomnom zbližovaní medzi jazykovými skupinami žijúcimi v danej oblasti. Bez toho by to asi nebolo.

Na druhej strane by som vás rád ale upozornil aj na jedno, že predmetný zákon, ktorý je tu, nerieši právo používania jazykov národnostných menšín vo verejnom styku. Novela zákona o štátnom jazyku plne rešpektuje všetky platné zákonné práva príslušných... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ján Podmanický. Nech sa páči.

J. Podmanický, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, vaše vystúpenie bolo z formálnej stránky príjemné. Bola to určitá vaša taktika, ako aj tie možno ostrejšie obsahové záležitosti podať jemným spôsobom, ale, napokon, k vám to patrí, vy ste príjemná žena. O to viac ma, pani poslankyňa, trápi obsah toho, čo ste povedali, a hoci spočiatku v tej prvej časti vášho vystúpenia som chcel povedať len tak mierne, že som nemilo prekvapený, že tak otvorene spochybňujete právo Slovenskej republiky a jej občanov chrániť si svoj jazyk. Doslova som skamenel hrôzou tým vaším prirovnaním k uhorskému maďarizačnému zákonu z 19. storočia, ktorým sa tvrdo pomaďarčovalo celé Slovensko aj ostatné národy uhorskej monarchie.

Pani poslankyňa, neviem, ako to nazvať, či to mám nazvať drzosť alebo odvaha, no prirovnávať tento zákon s uhorským maďarizačným zákonom, k právnemu predpisu, ktorý je práve predmetom tohto rokovania, no, to bola naozaj veľmi silná káva. Áno, vy ste citovali tú maďarizačnú normu, ale povedzte mi, pani poslankyňa, zacitujte z toho obdobia aj iné právne predpisy, ktoré chránia, povedzme, práva Slovákov, Rumunov, Srbov, Chorvátov používať svoje jazyky. Vy dnes tieto normy máte. Máte množstvo osobitných zákonov, ktoré chránia vaše práva. Tento zákon ich nijakým spôsobom neobmedzuje. A vy ste vytrhli veci z kontextu, povedali ste a prirovnali ste tento zákon, ktorý nijakým spôsobom do vašich práv nezasahuje a prirovnali ste ho k uhorským maďarizačným zákonom. No, prepáčte, pani poslankyňa, podľa mňa ste to troška prehnali.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalším s faktickou poznámkou prihláseným je pán poslanec Emil Vestenický. Prepáčte, ešte pán poslanec, ja vám vrátim tie sekundy. Keď sa skončia faktické poznámky, bude ešte možnosť prihlásiť sa do diskusie, a tým ukončíme vlastne dnešné rokovanie. Nech sa páči.

E. Vestenický, poslanec: Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, chceli ste vecnú stránku, tak ju majte, ale, prosím, ale aj vy ju sama ctite, a to v každom vašom nasledujúcom vystúpení odteraz až na veky vekov. A potom môže byť aj amen.

Použili ste vo svojom vystúpení zvláštne pojmy svedčiace o vašej podivnej skrytej hodnotovej orientácii, ktorá ma núti konštatovať, že ak chcete dávať príklady z Maďarska a maďarského štátu, neviem, prečo práve odtiaľ, a presadzovať jeho symboly, tiež neviem prečo, veď ste poslankyňa Slovenskej národnej rady, dávajte ich, prosím, komplexne. Opakujem komplexne, teda aj s pohľadom na istoty a záruky, ktoré všetkým svojim občanom, teda aj príslušníkom národnostných menšín poskytuje ten štát, ktorý vy dávate za príklad účelovej, vašim záujmom lahodiacej oblasti, a to aj v dnešných podmienkach finančnej hospodárskej krízy, ktorá zmieta, až povedal by som, mláti o zem tými, ktorých propagujete.

A proti dosiahnutým výsledkom v úsilí o blaho občana, ktorého záujem, ako tvrdíte vy, obhajujete, postavte vecne pravdivo. Štát, ktorý sa volá Slovenská republika a vy jeho pozitíva vidieť nechcete, ale kritika ktorého vám zrejme robí potešenie. Profesionálne potešenie. Kto je tu naozaj hodný nasledovania, ak má byť preferovaný skutočný, nie iba deklarovaný záujem občana Slovenskej republiky? Kto? Chcete mať túto Slovenskú republiku suverénnu ako poslankyňa Národnej rady a medzinárodne istú, chrániacu svojich občanov, alebo je vo vašom záujme pestovať pochybnosti a vytvárať podmienky na jej demontáž. Čo povedať na záver? No, Boh s vami, vecnú stránku ctiaca, pani poslankyňa.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím o pokoj. Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, nie je to len otázka galantnosti, ale myslím si, že to vaše vystúpenie bolo obsahovo veľmi dobré. Napriek tomu, že na mnohé veci mám diametrálne odlišný pohľad a s mnohými vecami zásadne nesúhlasím, napriek tomu ho považujem za obsahovo dobré. Ak ho hodnotím ako celok, musím povedať, že už tak spokojný nie som, a hovorili to aj kolegovia predo mnou.

Vadí mi, že z tohto vystúpenia sršal pocit ukrivdenosti, ktorý je absolútne neodôvodnený. Ja si myslím, že nebudem hľadať to, čo nás rozdeľuje, ale stále chcem hľadať to, čo nás spája a robím to takmer dve desaťročia na pozícii starostu v národnostne zmiešanej obci a už som to tu v tejto snemovni hovoril. My sme nemali problémy ani s tým, aby na obecných symboloch boli aj maďarské národné farby, lebo, prirodzene, na tom území žijú dve národnosti - Slováci aj Maďari, ktorí tam historicky žili a historicky tam žiť budú.

Ale ak sa chceme dorozumieť na tomto našom spoločnom území, na ktorom žijeme, ak sa chceme pochopiť, tak sa musíme najskôr porozumieť. Jedno slovenské príslovie hovorí, že nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie. A o tom to je. Ak sa nechceme pochopiť, alebo ak nevieme, čo hovorí ten druhý, tak sa nemôžeme pochopiť.

Pani kolegyňa, vy ste sa pýtali na cieľ alebo ste spochybňovali cieľ zákona, alebo inak by som to povedal, vy ste v tom návrhu zákona hľadali niečo, čo nie je cieľom predkladateľa. Vy ste si pravdepodobne neprečítali dobre dôvodovú správu, a preto mi dovoľte zacitovať druhú vetu zo všeobecnej časti dôvodovej správy. Prostredníctvom štátneho jazyka sa štát usiluje udržiavať a prehlbovať politickú a sociálnu integrovanosť všetkých svojich občanov a zabezpečovať efektívny výkon štátnej správy a jednotný informačný tok. Chceme tak veľa, aby sme sa porozumeli? Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pán poslanec Anton Bobrík s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

A. Bobrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Už tu predo mnou odzneli hádam všetky pripomienky, ktoré som mal, ale naozaj ma zarazilo jedno, že si myslíte, alebo ste o tom presvedčená, že slovenský národ si potrebuje obraňovať svoj jazyk týmto zákonom. Tak ako to tu povedal kolega Petrák, jednoznačne tu nejde o obranu slovenského národa a jeho jazyka, ale tu ide o štátny jazyk, ktorý má byť univerzálny dorozumievací prostriedok medzi ľuďmi žijúcimi na Slovensku. A to je podstata. Myslím si, že v tomto je vaše pochybenie. A preto jazykový zákon vidím aj po vašom vystúpení, že je veľmi potrebný. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledným s faktickou poznámkou prihlásený je pán József Berényi. Nech sa páči, po ňom bude potom reagovať pani poslankyňa.

J. Berényi, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. To, že prečo je tento zákon potrebný, povedala aj pani poslankyňa, ale povedali ste aj vy, ktorí ste sa vyjadrili v rozprave. Veď tu odzneli slová, že a keby každý rozprával tak pekne po slovensky ako ona, tak možno, že ten zákon by bol nepotrebný. Tým pádom je vlastne explicitne povedané, prečo je ten zákon potrebný. Len sa mýlite, kolegovia, pani poslankyňa bola v tejto veci pravdivá, že lojalita sa nerovná znalostiam slovenského jazyka. Človek, ktorý ovláda krásne slovenčinu, môže byť veľmi zákerným občanom istého štátu, a človek, ktorý neovláda možno až tak pekne slovenčinu, môže byť maximálne lojálnym občanom, takže si nemýľte lojalitu so znalosťami slovenského jazyka. Priamo to niekedy až tak veľmi nesúvisí.

Treba ešte raz podčiarknuť to, že, bohužiaľ, dôvodová správa sa odvoláva na najhoršie prípady jazykových zákonov momentálne v Rade Európy a v Európskej únii. A to sú práve baltické krajiny a Francúzsko. Tí, ktorí sme členmi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, veľmi dobre vieme, že tieto štáty sú najviac kritizované práve zo strany Rady Európy, že tieto zákony nie sú v súlade s hodnotami Rady Európy.

Ďalej treba povedať, že aj keď sa vám to nepáči, ale, bohužiaľ, to porovnanie s 19. storočím a začiatkom 20. storočia je namieste. Ja som to povedal, aj keď sme prerokovali zákon, teda návrh zákona o zemepisných názvoch, takto ľudovo povedaný zákon, vtedy som povedal, že táto debata už raz odznela v Uhorskom parlamente, len mocenské pomery boli iné. Vtedy štyria poslanci Slovenskej národnej strany rozprávali a obhajovali svoje zemepisné názvy podobným spôsobom, ako sme my obhajovali vtedy v tomto parlamente... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať teraz na všetkých rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, bude pani poslankyňa Ágnes Biró. Nech sa páči.

Á. Biró, poslankyňa: Ďakujem. Čas mám malý, tak pokúsim sa veľmi krátko.

Pani poslankyňa Vaľová. Ja vám prečítam jednu vetu z charty a zo záväzku Slovenskej republiky. Naša republika sa zaviazala zabezpečiť, že v zariadeniach sociálnej starostlivosti, v nemocniciach bude poskytovať opateru vo vlastnom jazyku tým osobám, ktoré používajú regionálny alebo menšinový jazyk. Ak jazyk menšiny v týchto zariadeniach môžu použiť len náhodne, tak to nie je právo.

Pán Rafaj, ja si myslím, že francúzsky zákon zdôrazňuje to, že sa nebude uplatňovať na regionálne jazyky. To by som chcela podčiarknuť.

Pani Tóthová, ja sa vás chcem spýtať, že tie štáty, ktoré nemajú štátny jazyk, tie nie sú suverénne?

Pán Jarjabek, ja som nehovorila o zdravotníckych dokumentoch, hovorila som o styku lekárov alebo zdravotníckeho personálu s pacientmi. A tí sa môžu dohovoriť len vtedy, ak sú v takej nemocnici, kde je 20 % , prekročí sa hranica, keď nevedia štátny jazyk, tam je druhá podmienka a tretia podmienka je v zákone to, že ak personál ovláda jazyk menšiny. Takže preto bola tá moja poznámka.

Pán Senko, ja si myslím, že ten zákon nespĺňa chartu, ktorú ste spomínali, nesleduje porozumenie a vzájomné zbližovanie.

A už veľmi rýchlo pán Vestenický. Preto som doplnila jednotlivé zákony... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne všetkým vystupujúcim aj za kultúrnosť tejto ťažkej témy, myslím kultúrnosť prejavov a teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomu návrhu zákona ústne. Konštatujem, že ústne sa do rozpravy hlásia pán poslanec Pavol Minárik, pán poslanec Pavol Abrhan, pán poslanec Ján Senko, pán poslanec Rafael Rafaj. Konštatujem, že sú štyria ústne prihlásení. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť.

Pani spravodajkyňa, môžete kedykoľvek v zmysle rokovacieho poriadku.

Chcem vám dať ešte jednu informáciu. Čiže uzatvoril som možnosť prihlásiť sa ústne. Máme štyroch prihlásených. Zajtra ráno o 9.00 hodine v súlade so schváleným programom schôdze bude mať prednosť bod č. 7, to znamená vládny návrh zákona o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 1015. Myslím, že je to krátky zákon. Tam asi nebude žiadny rozpor, takže tento prerokujeme, jeho predkladateľom je pán minister Jaroslav Baška, a potom sa vrátime k prerušenej rozprave k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne všetkým za pozornosť až do tejto večernej hodiny. Prajem pekný zvyšok večera a dovidenia zajtra.

(Prerušenie rokovania o 19.11 hodine.)

 

 


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP