Tretí deň rokovania

35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

17. apríla 2009 o 9.01 hodine

 

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prajem vám príjemný deň, otváram tretí rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky pani Anna Belousovová, pán Miroslav Číž, pán Viliam Veteška a ďalej poslanci Ľuboš Micheľ a Ján Slota.

Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Mikloša, Júliusa Brocku a Ivána Farkasa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh máte ako tlač 989.

Prosím teraz pána poslanca Ivana Mikloša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, predsedu tohto výboru, poslanca Jozefa Buriana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Včera neukončil svoje vystúpenie do rozpravy ústne prihlásený jediný poslanec, pán poslanec Ľubomír Petrák, ktorému teraz dávam slovo, aby svoje vystúpenie mohol ukončiť.

Nech sa páči, pán poslanec, je tu váš priestor v rozprave.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, príjemné ráno vám prajem, tým, ktorí ste tak skoro ráno merali cestu do poslaneckej snemovne. Ak dovolíte, pokračoval by som v podstate tam, kde som včera skončil, aby som opätovne nezačínal s rozpravou, ktorá tu už odznela, aj keď ako sa pozerám na tváre, ktoré sú v tejto miestnosti, auditórium sa svojím spôsobom dosť podstatne zmenilo.

Včera sme skončili pri posudzovaní z môjho pohľadu, či sú efektívne opatrenia znižovania dane z príjmu z 19 na 16 %, a skončil som v podstate pri tvrdení pána poslanca Mikloša, ktorý sa opieral vo svojom vystúpení o správy z Nemeckej obchodnej komory alebo prieskumu Nemeckej obchodnej komory, ktorej záverom bolo, že investori žiadajú zníženie daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku.

Ja som si, samozrejme, takisto pozrel tento materiál, a ak dovolíte, zacitujem niektoré pasáže z tohto materiálu. Lepšie povedané, budem citovať z článku, ktorý je uvedený na stránke obchodnespravy.sk a citujem. Citujem slová Alexa Mallenera, vedúceho závodu Brose v Bratislave, ktorý je subdodávateľom automobilového priemyslu, ako aj ďalších, ktorí boli oslovení: "Podľa môjho názoru momentálny skôr pesimistický tón prieskumu odzrkadľuje všeobecnú hospodársku situáciu." To znamená, nehovorme len o podmienkach na Slovensku, ale hovorme aj o všeobecnej hospodárskej situácii. "Slovenskú republiku aj naďalej pokladám pre zahraničných investorov za zaujímavú krajinu. Účastníci ankety pozitívne hodnotia členstvo v Európskej únii, ako aj výkonnú pracovnú silu pri relatívne nízkych nákladoch." To sú aj tie veci, o ktorých som včera hovoril, pán poslanec, pokiaľ som hodnotil situáciu v období rokov 2002 až 2004, kedy ste pripravovali daňovú reformu a kedy ste vychádzali z určitých predpokladov, ktoré na tú dobu mohli priniesť určitý efekt, a porovnával som to so súčasnou situáciu, kde som sa opieral o presne takéto tvrdenia, ako to aj dneska - aj dneska, podotýkam - vidia aj zahraniční investori.

Aby to bolo objektívne, pomenujme aj to, kde vidia potrebu zmien zahraniční investori. "Veľkú potrebu zmien vidia firmy v oblasti vymožiteľnosti práva." S tým ja plne súhlasím. Ja osobne si myslím, že toto je jeden z najväčších problémov Slovenska, ktorý je potrebné v tejto chvíli urgentne riešiť. Ale nie je to daňová otázka, je to vymožiteľnosť práva. Áno, vo svojich tvrdeniach sa dotýkajú aj daňového a odvodového zaťaženia, kde tvrdia, že vidia potrebu týchto zmien, ale z pohľadu dlhodobého udržania atraktivity Slovenska. Z dlhodobého pohľadu na udržanie atraktivity Slovenska. Záver: "Veľká väčšina opýtaných firiem, presne 84 %, by opäť zvolila Slovensko za destináciu svojich investícií." Z tohto pohľadu nevidím žiadne katastrofické scenáre, nevidím žiadne dôvody na paniku a nevidím žiaden, ani ten najmenší dôvod na spôsob riešenia daňovej situácie spôsobom znižovania z 19 na 16 %.

Ak dovolíte, ja sa pozriem na pohľad znižovania dane aj z pohľadu, komu to prospieva predovšetkým v oblasti daní z príjmov fyzických osôb. Zníženie dane na 16 % je plošné a pomáha predovšetkým stredno- a vysokopríjmovým skupinám daňovníkov. Hovorím o dani z príjmov fyzických osôb. Naopak, nepomáha vôbec zamestnancom s príjmom okolo minimálnej mzdy. Tí už v súčasnosti platia nulovú daň, a preto im zníženie sadzby dane nezvýši žiadnym spôsobom disponibilné príjmy, a tým pádom to nemôže ani podporiť dopyt, domáci dopyt. Zníženie sadzby dane na 16 % zvyšuje disponibilné príjmy predovšetkým vyššie príjmovým daňovníkom, ktorí majú vyšší sklon k úsporám, a dodatočné disponibilné príjmy by sa tak z veľkej časti usporili a nepodporili dopyt, ktorý je v súčasnosti problematický.

A opätovne všetci hovoríme, a to dúfam, že hovoríme všetci, že to nie je kríza o nedostatku financií, to je kríza dopytu. A ideme riešiť krízu dopytu. Ak budeme hovoriť o tom, kde ten dopyt smeruje, ja som tu už včera vo svojom vystúpení začal, tak 19 % celosvetovej spotreby sa spotrebuje v Spojených štátoch amerických. Ak povieme, že vývozcom z veľkej časti, vývozcom z Európskej únie alebo export z Európskej únie tiež z veľkej časti smeruje na územie Spojených štátoch amerických, tak tam je niekde spôsob riešenia krízy dopytu. Alebo podporenie dopytu na území Európskej únie, a to predovšetkým, treba povedať, na území veľkých ekonomík, ako je Nemecko, Francúzsko, ktoré majú na to potenciál. A myslím si, že toto by mohla byť téma na rozmýšľanie aj do budúcnosti, aby celosvetová ekonomika nebola stavaná len na otázkach spotreby Spojených štátov amerických, ale aby spotreba bola rovnomernejšie rozdelená na území sveta.

Zníženie sadzby dane na 16 % značne znižuje solidaritu v daňovom systéme, pretože neznižuje efektívne daňové zaťaženie u nízkopríjmových pracujúcich a zároveň výrazne znižuje zaťaženie vysokopríjmových zamestnancov. A myslím si, že ak použijem toto tvrdenie a strana SMER - sociálna demokracia má solidaritu ako hlavný pilier svojej politiky, tak myslím si, že vôbec sa nemôžete čudovať našim názorom na vaše návrhy ohľadom znižovania dane z 19 na 16 %.

Zníženie dane z príjmu nestimuluje dlhodobo nezamestnaných hľadať si prácu a nemotivuje nízkopríjmové skupiny obyvateľov zotrvať na trhu práce aj pri nízkom príjme. Výraznejšia adresná podpora nízkopríjmových zamestnancov je efektívnejšia z hľadiska štruktúry nezamestnaných, kde 71 % nezamestnaných tvoria dlhodobo nezamestnaní s nízkou kvalifikáciou a plošné zníženie daní by sa ich v žiadnom prípade nedotklo. Zníženie sadzby dane na 16 % nezvyšuje disponibilné príjmy nízkopríjmových pracujúcich, preto nemá žiadne pozitívne stimulačné efekty u tejto najproblematickejšej skupiny občanov.

A ja, ak dovolíte, poviem aj čísla. Pri príjme do 331 eur, hovorím o mesačnom príjme, čo predstavuje 9 960 korún, a do tejto skupiny patrí 11 % pracujúcich, je dopad vašich opatrení nula. Nula. Pri príjme do 388 eur, čo je 11 680 korún, je dopad plus 41 korún mesačne. Dopad, ktorý je svojím spôsobom absolútne minimálny.

Ale pozrime sa na opačnú tabuľku alebo na opačný koniec tejto tabuľky. Pri príjmoch 2 955 eur a viacej, čo je viac ako 89-tisíc slovenských korún, je ročný dopad plus 34 372 korún, alebo ak chcete, mesačne 2 864 korún.

Ak budeme hovoriť o príjmovej skupine od 1 699 eur do 2 955 eur, čo je nad 44 400 slovenských korún, a celá táto skupina predstavuje spolu 4 % obyvateľov, je ročný výnos plus 19 159 korún. Tak na jednej strane hovoríme, že skupina 11 alebo 18 % sa nedotýka buď vôbec, alebo len, len veľmi málo, ale skupina obyvateľov, ktorá je tvorená jedným alebo tromi percentami, má z toho výrazné benefity.

Takže ak by som to povedal v nejakom globále, tak musím tvrdiť, pri znížení sadzby dane na 16 % sú benefity rozložené predovšetkým v prospech vyšších príjmových pásiem a z celkového vplyvu, ktorý by takéto opatrenie malo, čo predstavuje zhruba 9,1 mld. slovenských korún alebo 302 mil. eur, len 66 eur je distribuovaných daňovníkom s príjmom do 692 eur, čo je 20 850 korún, teda približne hranica priemernej mzdy na Slovensku, pričom najnižšie príjmové skupiny z tohto nebenifitujú vôbec.

Takže 61 % daňovníkov má len 18 % benefitov a zostávajúce benefity zo zníženia sadzby dane majú tí bohatí. Ja sa spýtam. Pýtam sa to vás, páni z opozície: Má byť protikrízové opatrenie o tom, že bohatí budú ešte bohatšími a chudobnejší budú ešte chudobnejšími? To snáď nemyslíte vážne! (Potlesk. Reakcia z pléna.)

Ešte jednu? Pán Frešo, niečo budem venovať možno aj vám. (Reakcia predkladateľa.) To som si všimol. To som si všimol. (Reakcia predkladateľa.) Pán kolega, budete mať možnosť sa vyjadriť, a ak dovolíte, budem pokračovať.

Inštitút finančnej politiky ministerstva financií v materiáli Prvý rok daňovej reformy zo septembra 2005, a to je obdobie, keď ste boli na ministerstve financií vy, pán poslanec, uvádza: "Pod spravodlivosťou zdaňovania sa myslí vertikálna spravodlivosť, ktorá zmierňuje príjmové rozdiely medzi skupinami obyvateľstva. Vertikálna spravodlivosť hovorí, že subjekty s väčšími príjmami majú platiť väčšiu daň ako subjekty s nižšími príjmami." To je vo vašom materiáli. A ja sa k tomu plne hlásim a s tým absolútne súhlasím. (Reakcia predkladateľa.) A pozrime sa na to. Dnes ste nabrali výrazne sociálnu rétoriku, ale činy sa rozchádzajú so slovami. Vaše návrhy o znižovaní daní hovoria o presnom opaku. Čísla, ktoré som tu uviedol pred chvíľou, hovoria absolútne jasnou rečou. Opäť ide iba o presadzovanie neoliberálnych teórií za každú cenu a pre tento účel neváhate zneužiť ani obdobie krízy. Toto je vaša pravá tvár, páni z opozície, a vaše návrhy nehovoria o ničom inom len o tom, aby sa deštruovali verejné financie, aby to bola dobrá voda na modrý mlyn pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami v roku 2010. (Potlesk.)

V tomto materiáli, ktorý som pred chvíľočkou citoval, je aj nasledujúce tvrdenie, ktoré opäť ja považujem za správne: "Dôležitým cieľom daňovej reformy je približná fiškálna neutralita, to je požiadavka, aby sa z dôvodu reformy neprišlo k významnému výpadku príjmov verejnej správy." O tomto som hovoril už aj včera. Pozrime sa na dopad opatrení. Návrhy, ktoré sú predložené, ktoré sa týkajú zníženia sadzby z 19 na 16 %, hovoria o výpadku, je to z údajov Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií:

- Rok 2009: výpadok mínus 254 mil. eur alebo 7 600 mil. korún, zhruba.

- Rok 2010: výpadok 300 mil. eur alebo zhruba 11,5 mld. slovenských korún.

Pozrime sa na to ešte aj trošku inak a spojme to s tým, že už bolo prijaté, to je bonus a zamestnanecká prémia. Ak prirátam výpadky štátneho rozpočtu z týchto dvoch opatrení, tak celkový výpadok v roku 2010, ak by sa prijal váš koncept, by znamenal pre štátny rozpočet mínus 402 mil. eur, čo je viac ako 12 mld. slovenských korún, a v roku 2010 je to takmer 600 mil. eur alebo 18 mld. slovenských korún.

Toto považujete za výpadky, ktoré v súčasnej kríze môže tento štát ustáť? Ja osobne si myslím, že absolútne nie.

Pozrime sa na to aj ešte z iného pohľadu. Voláte po tom, aby sa viac čerpali európske fondy. Pre čerpanie európskych fondov v každom prípade potrebujete mať spolufinancovanie zo strany štátneho rozpočtu a potrebujete mať spolufinancovanie zo strany tých, ktorým sa tie prostriedky poskytujú, a jedným z tých prijímateľov tejto pomoci sú aj obce a mestá. Ak by som prehodnotil dopad vašich opatrení spolu s tým, čo už bolo prijaté na rozpočty obcí a miest, tak v roku 2009 by to znamenalo mínus 281 mil. eur, čo je približne 8,5 mld. slovenských korún, a v roku 2010 mínus 420 mil. eur, čo je zhruba 12,5 mld. slovenských korún. Tak ja sa vás spýtam, ak zoberieme obciam a mestám 12,5 mld. slovenských korún v roku 2010 a chceme, aby v masívnej miere sa realizovali europrojekty, ja sa spýtam - kde naberú peniaze na spolufinancovanie? Druhú otázku sa vás spýtam, konzultovali ste dopady, alebo akým spôsobom chcete vyrovnať dopady vašich opatrení vo vzťahu k obciam a mestám?

Postup vlády Roberta Fica je úplne transparentný a jednoznačný. Sú súčasťou Rady pre hospodársku krízu, kde sa prihliada na ich názory a kde sa prihliada aj na to, či sa ich opatrenia dotýkajú, alebo nedotýkajú. Vy tak, ako ste boli zvyknutí v predchádzajúcom období, opätovne strieľate od stola, všetko riešite od zeleného stola v Bratislave a kašlete na to, aké to má dopady na tých, ktorých sa to dotýka.

Aby som povedal už len pár konkrétnych čísiel a dopadov, ktoré vyplývajú z vašich ďalších návrhov, lebo vy ste vo svojom úvodnom slove, pán poslanec Mikloš, hovorili aj o ďalších návrhoch, o ktorých budú hovoriť vaši kolegovia, takže dotknem sa aj tejto témy, ak dovolíte.

Tlač 992 - zákon o sociálnom poistení, riešite zhruba štyri okruhy otázok: podmienka nároku na predčasný dôchodok, poistenie v nezamestnanosti, zníženie sadzby do rezervného fondu v nezamestnanosti, zľava poistného na starobné poistenie za každé nezaopatrené dieťa. Pozrime sa na dopady pre Sociálnu poisťovňu:

- Rok 2009: mínus 451 mil. eur, čo je viac ako 13,5 mld. slovenských korún.

- Rok 2010 mínus 866 mil. eur, viac ako 26 mld. slovenských korún.

Tlač 991, opätovne sociálne zákony, dopad mínus 232 mil. eur v roku 2009, čo je viac ako 7 mld. slovenských korún.

Ak zrátam tieto dve položky, ak zrátam súčasný deficit Sociálnej poisťovne, ktorý je spôsobený zlým nastavením parametrov dôchodkovej reformy, tak celkový dopad sa šplhá v Sociálnej poisťovni v roku 2010 cez 50 mld. slovenských korún. Dopad na Sociálnu poisťovňu mínus 50 mld. slovenských korún, dopad na štátny rozpočet mínus 18 mld. slovenských korún. A z čoho to chcete sanovať? Veď toto je absolútna "púha" demagógia s cieľom zlikvidovať verejné financie a podkopať pozíciu vlády Roberta Fica. (Reakcie z pléna.)

Páni z opozície, ak dovolíte, poviem vám ešte okrem čísiel, lebo vidím, že týmto číslam zjavne nerozumiete, a vidím tu hlavných dvoch aktérov (reakcie z pléna), vidím tu dvoch hlavných aktérov predchádzajúcich reforiem a viem, že človek je senzitívny predovšetkým na prostredie svojho materinského jazyka. Takže, páni, ak nerozumiete číslam - a adresujem to predovšetkým, pán Dzurinda, vám a, pán Mikloš, vám a tým ukončím svoje vystúpenie: "A co vy šaľeni?" (Potlesk a smiech v sále.)

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili na vystúpenie pána poslanca Petráka - pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Mikuláš Dzurinda, pán poslanec Štefan Kužma, pán poslanec Pavol Frešo, ďalej pán poslanec Stanislav Janiš, pán poslanec Stanislav Kahanec, pán poslanec Iván Farkas, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Poprosím, keby ste mi to ešte, páni technici, priblížili. Ďakujem pekne. Ďalej pani poslankyňa Mária Sabolová, posledného vnímam na tabuli pána poslanca Jána Kvorku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

A slovo má pán poslanec Martin Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Petrák, dve poznámky. Hovoríte, že ten hlavný problém je tu vymožiteľnosť práva. Moja otázka je, ste tri roky vo vláde. Čo ste urobili pre to, aby tá vymožiteľnosť práva bola väčšia?

Ale druhá vec, ktorú ste vraveli, že toto je kríza vlastne krízou dopytu. No mám pocit, že som ako Alenka v ríši divov, pretože normálny gazdovský rozum nás učil, že keď je kríza, že treba šetriť, a vy hovoríte, že treba ešte šialenejšie míňať. Možno by bolo dobré si uvedomiť, čo sa všeobecne uznáva, že kríza vznikla v Spojených štátoch cez hypotéky na domy, ktoré si ľudia kupovali, na ktoré nemali, čiže cez šialené míňanie. A váš recept je - míňajte ešte šialenejšie.

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Mikuláš Dzurinda, nech sa páči.

M. Dzurinda, poslanec: Pán poslanec, podľa môjho názoru za obyčajné frázy schovávate neschopnosť riešiť pálčivé problémy občanov Slovenskej republiky, obyčajných ľudí, ktorí si chcú udržať prácu. Ukazujete stále viac svoju absolútnu neschopnosť čeliť týmto vážnym problémom, čeliť prepúšťaniu, rastúcej nezamestnanosti. Urobili ste tu akýsi exkurz, v ktorom ste pojednávali o benefitoch bohatých alebo chudobných, ak prijmeme návrh, ktorý predniesol kolega Mikloš.

Chcem sa vás opýtať, pán poslanec. Je benefitom pre človeka s nízkymi príjmami, ak vďaka takýmto opatreniam stimulujúcim ekonomiku, motivujúcim podnikateľské prostredie, ak si takýto robotník udrží prácu? Je to sociálne alebo je nesociálne, keď bránite prijímať opatrenia, vďaka ktorým si aj ľudia s nízkymi príjmami môžu udržať prácu alebo prácu nájsť a získať? Toto je vaša solidarita? Brániť prijímaniu opatrenia alebo opatrení, aby ľudia si udržali robotu, aj tí, ktorí majú najnižšie príjmy?

O tom to celé je, pán poslanec, o tomto to celé je. Tie frázy boli veľmi falošné. Solidarita, ktorú hlásate, povedie k ďalšiemu prepúšťaniu a k dokazovaniu, že ste absolútne neschopní riešiť problémy obyčajných ľudí.

A ešte jedna poznámka. Hovorili ste, že riešime problémy od zeleného stola. Bolo to smutné vás počúvať, pán poslanec. S kolegom Miklošom som tohto roku navštívili asi 17 fabrík. Od Kechneca v priemyselnom parku cez Martin povedzme až po Považie, kde sme boli v šiestich fabrikách. Váš predseda vlády sa zašil do Bratislavy, chodí len po kuloároch, a keď sa raz vyberie do terénu, aj to urobí "prúšvih" ako v Opatovciach. (Potlesk a reakcie z pléna.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Kužma. Poprosím kolegov, keď chceli rozprávať, mali možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči.

Š. Kužma, poslanec: Ďakujem. Pán Petrák, odmietate naše návrhy s neuveriteľnou pýchou - ale na čo ste pyšní? Po vašich opatreniach dosiahlo Slovensko za prvé dva mesiace najhoršie, opakujem, najhoršie výsledky z celej Európy. Máme najväčší prepad výroby v celej Európskej únii. I v januári i vo februári sme dokonca mali horšie výsledky ako Maďarsko, z ktorého si ešte nedávno robil predseda vlády posmech, kam sme to dotiahli. Máme horšie výsledky ako Maďarsko.

Vy ste vždycky mali veľmi pekné reči, ale je fakt, že ste prevzali ekonomiku s najvyšším rastom v Európe a dotiahli ste ju na najhoršie čísla v Európe. Z prvého na posledné. Pozrite si januárové, februárové výsledky Štatistického úradu. Tak toto, čo maďarskí socialisti dosiahli za 7 rokov, tak to sa vám podarilo za 3 roky. Sme na tom horšie ako Maďarsko tohto roku.

Domáci dopyt ste úplne zlikvidovali drahotou, ktorá tu ešte nebola. Pán Fico nech ide, keď má charakter, kúpiť tie svoje preslávené košíky a sa mu zrazia oči, aké sú dnes rozdiely a aké boli vtedy. V Maďarsku o 6 korún lacnejšia nafta? O Poľsku ani nehovorím. Drahotou chcete riešiť krízu? Vy si myslíte, že solidarita je to, keď všetci naši najjednoduchší občania majú ceny o tretinu vyššie ako v okolitom zahraničí? To je solidarita s našimi ľuďmi?

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Frešo, nech sa páči.

P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Petrák, chcel by som vám ukázať iný pohľad na tento zákon, nielen pohľad zo strany závisti bohatým voči chudobným. Takže zníženie daní má ten charakter, že platí aj pre firmy. A pokiaľ znížite daň pre firmy, tak sa dostanete do situácie, dostanete sa do situácie, kedy znížené dane spôsobia, že firmy ostanú na Slovensku. To znamená, že naozaj tá robota zostane na Slovensku a naozaj na Slovensku fabriky budú môcť zamestnávať ľudí. A pokiaľ si budú môcť vybrať, pokiaľ si budú môcť vybrať ľudia, alebo pokiaľ si budú môcť vybrať majiteľa týchto fabrík, tak ich nebudú umiestňovať do zahraničia, ale budú ich umiestňovať na Slovensku.

Druhá vec, ktorú by som rád vám povedal, rád by som si to od vás vyprosil, tie paranoidné idey o tom, že poslanci opozície predkladajú návrhy, aby rozvrátili štátny rozpočet. Naozaj by som si to rád od vás vyprosil! Možno je to spôsob, akým uvažujete vy, vaši kolegovia, možno nejakí vaši známi, ale naozaj to nie je spôsob, akým SDKÚ - DS alebo opozícia uvažuje a naozaj ako mne je to úplne zbytočné týmto smerom sa uberať.

Celkovo to vaše vystúpenie pôsobilo dojmom, že ste boj s krízou vzdali. Boj s krízou vzdali, o čom svedčí aj to, že na túto schôdzu nevidíme žiadnu vážnu legislatívnu úpravu, ktorá by s krízou viedla akýkoľvek zápas, vidíme tu len, povedal by som, také veľmi ideologické až do nejakých 50. rokov patriace vystúpenia, čo je ale veľká škoda. Čo je ale veľká škoda. Chcel by som vás povzbudiť, nevzdávajte to, naozaj, ľudia vám dali mandát, pokúste sa, pokúste sa, inšpirujte sa nami, smelo vpred! Budeme vás podporovať.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Janiš Stanislav, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Zopár otázok k tým eurofondom, keď tu je o nich toľko reči. Prečo Ján Slota spolu s Robertom Ficom takmer za tri roky vlády z darovaných 331 mld. eur vyčerpali, minuli 337 mil.? 0,1 % ste minuli! Prečo stagnuje regionálny Operačný program po troch rokoch vlády? V regionálnom Operačnom programe len tri výzvy! Prečo neboli doteraz z regionálneho Operačného programu zverejnené dlho očakávané výzvy, napríklad infraštruktúra sociálnych služieb? Toto sú prostriedky pre starých ľudí ležiacich na starých posteliach v starých budovách. Keby títo ľudia vedeli, ako by mohla vyzerať ich staroba, keby Slota s Ficom dokázali čerpať europeniaze, tak by vás okamžite vymenili. Hanbite sa, sociálna vláda, hanbite sa!

To isté, podpora a rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu, regenerácia sídiel, ani výzva. Nieto míňanie. Ani výzva! Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Nič! Ani výzva. Alebo za posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov považujete, keď Fico vyhlási Jánošíka za svoj vzor a prezident Gašparovič si zahrá na fujare? Hanbite sa!

Ale zato v pohode objednávate zo slávneho nástenkového tendra z programu Technická pomoc 170-tisíc za 30-sekundové šoty. Objednávajú sa lektori po 70-tisíc korún na deň. Právne služby 3,5 tisíca koruny na hodinu. Reklamné konzultácie 3,5 tisíca na hodinu. O logách za milióny ani nehovorím.

Toto je to pravé sociálne cítenie Roberta Fica a prezidenta Gašparoviča?! Čerpanie europeňazí na diaľnice, na potápajúcu sa loď, vlajkovú loď Roberta Fica - nula. Ani cent! Ale zato si požičiavate drahé súkromné peniaze na PPP projekty. Vo všetkých rozvojových programoch v regiónoch Slovenska ste zlyhali. Hanbite sa!

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, hovorili ste, že netreba strašiť ľudí, a použili ste nejaké slová, nerobme paniku a podobne. Ale aj na začiatku tejto krízy pán premiér hovoril, že sa nás nebude týkať, že netreba robiť paniku. Zrazu je to celkom iná situácia.

Hovorili ste o pravej tvári opozície. Napriek tomu fakty v čase, keď táto koalícia (terajšia opozícia) robila opatrenia, preukázali, že bol prudký nárast hrubého domáceho produktu, a teda že bol aj nebývalo veľký rozvoj hospodárstva. U vás je to trošku ináč. A myslím si, že je len otázkou času, kým občania dostatočne spoznajú pravú tvár súčasnej koalície. A myslím, že vy ako vládna koalícia sa o to aj dostatočne snažíte. Napríklad predraženými tendrami na ministerstve dopravy, 6 mld. hore-dole, použijeme radšej drahší tender, netransparentným nástenkovým tendrom na ministerstve výstavby, kde sa jedná o 3,6-miliardovú kauzu a pri ktorom pán premiér čakal pol roka na to, aby ho to presvedčilo, že je potrebné odvolať ministra. Urobili ste to aj šrotovným, ktoré prinieslo hlavne prínos pre cudzie krajiny, nie pre Slovensko. Zabezpečili ste akurát zadlženie ľudí práve v období krízy, kým oni potrebujú predovšetkým to, aby nestrácali svoju robotu. A myslím si, že vrcholom a zlatým klincom, ktorý ste dali, je výmena ministra Januška za jeho nástupcu, ktorý bol v rozhodujúcej miere zodpovedný za tento tender.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Iván Farkas, nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Petrák, dovoľte, aby som reagoval na vaše včerajšie slová, a vy ste boli v pomykove, keď ste kroky maďarskej vlády ohľadne znižovania daňového odvodového zaťaženia podnikateľov, skutočne mal pravdu pán poslanec Mikloš, ešte bývalý kabinet Gyurcsanya znížil daňové a odvodové zaťaženie podnikateľov aj korporácií, spoločností. Máte pravdu, že mal záujem potom o mesiac schváliť zvýšenie daňových a odvodových sadzieb, ale k tomu už nedošlo. Chcel zvýšiť, ale k tomu už nedošlo. A na druhej strane treba povedať, že nový kabinet Gordona Bajnaiho zrejme navrhne nové opatrenia a tam dôjde asi s najväčšou pravdepodobnosťou k ďalšiemu zníženiu daňového a odvodového zaťaženia.

Pán poslanec Mikloš povedal, že tie kroky, ktoré vlastne spôsobia prípadné prijatie tohto zákona, tejto novely, pri znižovaní daňového zaťaženia na 16 %, spôsobia krátkodobé zníženie výnosu dane z príjmov. Vy ste to značne kritizovali včera, ale musím povedať, že áno, je to pravda, ale treba to chápať v súvislostiach. Samozrejme, k tomu musí dôjsť šetrením na strane výdavkov. Musíte obmedziť verejné obstarávania, musíte obmedziť nákup drahých automobilov pre niektoré vyvolené rezorty, musíte obmedziť investičnú výstavbu, musíte, skrátka, obmedziť šafárenie. A podľa súčasnej analýzy dnes, aká je situácia, čo sa týka hospodárskej krízy, klesá vývoz, klesá spotreba obyvateľstva a na druhej strane narastá spotreba verejnej správy. Tu je tá cesta, tá schodná cesta, ktorou musíme ísť.

A dovoľte ešte jednu poznámku k tomu, čo povedal pán Kužma. Maďarsko dosiahne hlavný ukazovateľ Maastrichtských kritérií, a to schodok verejných financií, nižší v tomto roku zrejme ako 3 % HDP. Ale na Slovensku to bude opačne. Všetky ukazovatele u nás smerujú k tomu, že u nás to bude oveľa vyšší ukazovateľ ako 3 %.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásená poslankyňa Oľga Nachtmannová, nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja vám ozaj ďakujem. Veľmi priezračne ste ilustrovali podstatu tohto poslaneckého návrhu, o ktorom práve hovoríme. Zaznelo tu v podstate všetko podstatné. Ja by som len chcela akcentovať jeden moment z vášho vystúpenia, ako ste spomenuli, a pevne verím, že väčšina, resp. všetci v tejto snemovni vieme o tom, že podľa platného daňového zákona nízkopríjmové obyvateľstvo dane vôbec neodvádza. Teda treba zdôrazniť, že ľudí s najnižšími príjmami sa toto opatrenie zníženia sadzby daní vôbec, ale vôbec netýka a pomôže len vysokopríjmovým skupinám obyvateľstva. Oveľa efektívnejšie pre nízkopríjmové a strednopríjmové skupiny obyvateľstva je zvyšovanie nezdaniteľnej časti základu dane, čo sa napríklad od 1. marca tohto roku aj stalo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem vrátiť k včerajšiemu vystúpeniu ešte pána poslanca Petráka. Pán poslanec, vy ste sa včera snažili spochybniť kompetentnosť pána poslanca Mikloša, ako aj celej bývalej vlády, čo si to vlastne ona dovoľuje a čo my vlastne predkladáme. Ale zabudli ste na to, že len vďaka bývalej vláde a samotnému bývalému ministrovi financií sa vytvorili podmienky na to, aby ste tu mohli dva a pol roka pokojne fungovať a žiť si tak spokojne, že tu ani ekonomika nie je. Až svetová hospodárska kríza s vami trochu zatriasla a zbadali ste sa, že treba aj riadiť, aj riešiť ekonomiku aj na Slovensku. Ale vy veľmi dobre viete a vidíte, že dnes pán minister Počiatek, ktorý by mal vlastne reagovať na túto situáciu, mlčí, ale vy ste len slabá náhrada za ministra financií, pretože on zodpovedá za to, čo sa na Slovensku deje. A dokonca sa bojíte - a o tomto ste mali hovoriť, ja nechcem hovoriť ku konkrétnym veciam, nie som ekonóm -, ale dokonca sa bojíte zverejniť, ako dnes, v akom stave sú verejné financie, štátny rozpočet, ako funguje vôbec ekonomika na Slovensku. Lebo gazdovanie vašej vlády je veľmi zvláštne a nie je prosociálne, ale vytvára do budúcnosti veľmi nebezpečné prostredie práve pre sociálne skupiny, ktoré po hospodárskej kríze sa môžu dostať ešte do ťažšej situácie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou, ktorý sa prihlásil na vystúpenie pána poslanca Petráka, je pán poslanec Ján Kvorka, nech sa páči.

J. Kvorka, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, no je potrebné povedať, že pán poslanec Petrák sa trafil do čierneho. Ja si myslím, že preto tu nastalo aj také pobúrenie v tejto ctenej rokovacej sále, pretože s vystúpením pána poslanca treba plne súhlasiť. Totižto my sme si už tuná, v parlamente, akosi zvykli na trápne výhovorky a osočovanie premiéra Slovenskej republiky. To vy, páni z opozície aj panie poslankyne z opozície, robíte pri každom vašom vystúpení a ani si neuvedomujete, že leziete týmto na nervy už všetkým obyčajným ľuďom, ktorí majú možnosť sledovať toto vystúpenie. Mali by ste sa nad tým zamyslieť! Pretože toto, čo robíte a strašíte, jednoducho pravda je totižto iná.

Premiér Robert Fico bol ten, ktorý prvý upozornil na to, že ide dajaká kríza, celosvetová kríza a tu v tejto rokovacej miestnosti som počul z úst vás, opozície, že čo tuná straší slovenský národ, pretože trh všetko vyrieši. No, tak trhli ste si vy niektorí, trh nevyriešil nič a situácia je taká, že ekonomická kríza nadobudla nekonečné rozmery, je to celosvetová kríza, s ktorou ste ani vy nerátali a s ktorou ste nerátali, že aké bude mať dopady.

A to, že sa vám to nedarí týmto spôsobom poukazovať, je posledný príklad - prezidentské voľby. Nepomáha vám to, môžete robiť, páni z opozície, čo chcete, aj tak sa vám nepodarí týmto spôsobom zničiť túto vládu ani dosiahnuť a poškodiť to, čo poškodí všetkým ľuďom na Slovensku. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Petrák bude reagovať na faktické poznámky.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja som veľmi rád, že moje vystúpenie vyvolalo takéto živé reakcie, lebo svojím spôsobom to bolo aj cieľom, aby sme o týchto problémoch, ktoré sa dotýkajú všetkých obyvateľov Slovenska, hovorili. A relatívne sa zatiaľ o tom hovorí jednostranne zo strany opozície. Nemôžem reagovať na všetkých, ktorí ma poctili svojou faktickou poznámkou, tak preto sa dotknem len niektorých vystúpení.

Pani poslankyňa Sabolová, chcem povedať, že ja spochybňujem navrhované opatrenie. Nespochybňujem ľudí ako takých, lebo to by som si nedovolil, ale spochybňujem opatrenie a hovorím a opieram sa o tvrdenia, ktoré sú aj v materiáloch OECD, aj v materiáloch Európskej komisie, kde sa hovorí, že plošné znižovanie daní v čase krízy nie je efektívne opatrenie ani podľa týchto medzinárodných inštitúcií vzhľadom na všeobecne vyšší skon k úsporám obyvateľstva v tomto čase. Dodatočné disponibilné príjmy by sa tak z veľkej časti usporili a nepodporili by dopyt, ktorý je v súčasnosti problematický.

Pán poslanec Janiš, no vy ste si zjavne nevšimli, že už skončila prezidentská kampaň pani Radičovej, a pokračujete v nej aj naďalej, ale to nie je môj problém, to je váš problém.

Pán poslanec Dzurinda, ak by opatrenia, ktoré navrhujete, podporovali, stimulovali ekonomiku a vyvádzali Slovensko z hospodárskej krízy, verte, že by sme ich podporili a začali by sme s vami spolupracovať. Ale dnes je tá pomocná ruka o tom, čo som hovoril vo svojom vystúpení včera, len o neoliberálnej modlitbe "znížme dane".

Ďakujem. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ešte máte 20 sekúnd, ale zrejme už nie. Pán poslanec Petrák bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy k tejto problematike, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať v záverečnom slove stanovisko k rozprave.

Nech sa páči.

I. Mikloš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Petrákovi za jeho vystúpenie, pretože mi umožňuje reagovať na mnohé veci. Pôvodne som chcel oceniť aj tón a spôsob, akým vystúpil, ale to sa týkalo včerajšieho vystúpenia. Neviem, či ste medzitým boli na školení u vášho predsedu, ale dnes miera demagógie, ktorú ste tu dnes púšťali, bola neuveriteľná a bola neporovnateľná s vaším včerajším vystúpením. Takže to nemôžem urobiť, nemôžem, žiaľbohu, oceniť ani tón, ani spôsob vášho vystúpenia.

Pán poslanec Petrák, ja začnem možno tým, čo považujem za podstatné a kľúčové. A to podstatné a kľúčové je to, že opatrenia, ktoré sme v minulosti robili a teraz navrhujeme, sú podobného alebo rovnakého typu a fungovali, pretože vďaka týmto opatreniam za osem rokov našej vlády klesla nezamestnanosť z 20 % na 10 %, za osem rokov našej vlády vzniklo 200-tisíc nových pracovných príležitostí, za osem rokov našej vlády vďaka takýmto opatreniam 200-tisíc živiteľov rodín mohlo lepšie živiť svoje rodiny. Vďaka vašej nečinnosti a neschopnosti dnes 10-tisíce ľudí prácu strácajú. To je ten podstatný rozdiel. Nechcete to vidieť, nechcete konať, nekonáte, ak konáte, konáte nedostatočne a neskoro.

Pani poslankyňa Nachtmannová teraz objavila, aké skvelé opatrenie vláda prijala, že zvýšila nezdaniteľný základ, vďaka ktorému ľudia menej platia daní od 1. marca. Áno, odkopírovali ste náš návrh, ktorý ste odmietli v októbri, presne v tej istej výške. Keby to bolo schválené v októbri, tak ľudia majú viac peňazí už od januára. (Potlesk.) Vďaka vašej neschopnosti to tri mesiace mešká.

Opatrenia, ktoré robíte, pán poslanec Petrák povedal, že my chceme deštruovať verejné financie. Tak vás chcem upozorniť, pán poslanec, že keď sme preberali vládu, tak verejný dlh bol vyše 50 % hrubého domáceho produktu, keď sme ju odovzdávali vám, Robertovi Ficovi, tak to bolo a je dnes 30 % hrubého domáceho produktu. A za vašej vlády za posledné mesiace sa Slovensko znovu začína zadlžovať. Minuli ste všetky štátne finančné aktíva, ktoré sme aj z výnosov z privatizácie odložili. Minuli ste ich a už teraz nemáte na to, aby ste riešili požiadavku Medzinárodného menového fondu na pôžičku, nemáte na to, aby ste riešili náklady dôchodkovej reformy, pretože ste tieto peniaze minuli. Minuli ste ich neefektívne. Dali ste ich podnikom, ktoré, vy ste tvrdili, že budú fungovať lepšie, že štátne podniky fungujú lepšie a že vy to dokážete. Dôkaz je taký, že všetky štátne podniky, ktoré riadite, fungujú horšie, zadlžujú sa a musíte im dávať miliardové injekcie, ktoré vy vyhlasujete za pôžičky, ale každý vie, že vrátené nebudú. Znovu zadlžujete a deštruujete verejné financie a ekonomiku Slovenskej republiky.

Čiže vy vytvárate ten dlh tak či tak, ale nevytvárate tým, keďže to robíte takými opatreniami, ktoré sú neefektívne, ktoré sú zlé, ktoré ekonomike nepomáhajú, ktoré nevytvárajú impulzy, tak tie verejné financie rozvrátite tak či tak, ale nevytvoríte impulzy na to, aby ekonomika po skončení krízy mohla rásť, aby mohli vznikať nové pracovné miesta a aby ľudia mali prácu. V tom je ten zásadný problém a ten zásadný rozdiel.

A teraz budem reagovať na niektoré vaše vyjadrenia. Začali ste svoje vystúpenie tým, že ste povedali, kde sú korene krízy - u nás doma alebo vo svete? A povedali ste, sú vo svete. Povedali ste dokonca, že nemôžeme stimulovať domáci dopyt. Takže ja z toho usudzujem, pán poslanec, že vy tvrdíte, že vláda by si mala založiť ruky, keďže príčiny krízy sú v zahraničí a nerobiť nič. Vláda sa tvári ale, že robí. Robí ale opatrenia, ktoré nepomáhajú, alebo sú zlé, alebo sú škodlivé. Áno, zásadná príčina, väčšina príčin krízy leží vo vývoji svetovej ekonomiky, s tým s vami súhlasím, ale nesúhlasím s tým, že je jedno, čo vláda robí, alebo že sa nedajú robiť opatrenia, ktoré by mohli pomôcť.

Ako sa napríklad dá stimulovať domáci dopyt tak, aby to naozaj pomohlo všetkým? Určite nie šrotovným. Určite nie šrotovným, ktoré viedlo k tomu, že sme pomohli českej Škodovke, ktorá zavádzala mimoriadne pracovné soboty, a v tom istom čase Volkswagen vyhlásil ďalšiu nútenú prestávku vo výrobe v dĺžke dvoch týždňov. Čiže určite nie šrotovným. Ale znížením daní a znížením odvodov by sme uľahčili každému zamestnancovi a každému zamestnávateľovi, bolo by to spravodlivé, bolo by to systémové a pomohlo by to ekonomike.

Ale dám vám aj príklad iného opatrenia, ktoré by mohlo fungovať a ktoré vláda nerobí, alebo robí v absolútne nedostatočnej miere. A to je zatepľovanie. Zatepľovanie by naozaj pomohlo domácej ekonomike, domácemu dopytu, pretože by dalo prácu malým a stredným stavebným firmám, umožnilo by ľuďom, aby si zateplili byty a domy a menej platili za elektrickú energiu a plyn a väčšina tých materiálov, ktoré by sa na to používali, sa vyrábajú na Slovensku. Zamestnali by sa živnostníci, zamestnali, mohli by sa zamestnať a dostať, získať prácu malé a stredné firmy. Viete, aká je realita? A poviem to na porovnaní s Českou republikou.

V Českej republike idú dať dotácie na zatepľovanie vo výške 25 mld. českých korún, dotácie. Dotácie idú platiť až 50 % z nákladov na zateplenie jednotlivých bytov a domov, ak si ľudia takéto zateplenie zvolia. Viete, kde na to zobrali peniaze? Z predaja emisných kvót, ktoré predali transparentne medzinárodným tendrom, naposledy japonskej vláde za 10 eur za tonu. Viete, ako vaše ministerstvo životného prostredia predalo tieto kvóty? Predali ich pod rukou bez tendra za 6 eur za tonu, na čom štátny rozpočet stratil miliardy korún, ktoré keby sa to predalo, Japonsko to chcelo kúpiť aj od nás, aj iné vlády to chceli kúpiť aj od nás, keby sa to nebolo predalo pod rukou a pod cenu, tak sme mohli mať miliardy, ktoré sa dali použiť ako dotácia na zatepľovanie.

Vaša vláda s veľkým humbugom ide vyčleniť 2 mld. korún ako pôžičku na zatepľovanie. Dve miliardy korún. V Čechách 25 mld. ako dotáciu, na Slovensku 2 mld. ako pôžičku. Ako pôžičku, aby sa ľudia v čase krízy zadlžovali tak, ako sa mnohí zadlžili vďaka šrotovnému. Toto je ten zásadný rozdiel. A vy, toto by bolo opatrenie, ktoré by stimulovalo domáci dopyt, nerobíte ho alebo ho robíte v tej miere, ktorá je absolútne nedostatočná.

Používali ste príklady viacerých krajín, Írska, Estónska, Litvy, Maďarska. Pán kolega Farkas vás jasne usvedčil, že to tak nie je, ako ste hovorili v prípade Maďarska. V prípade Írska ste mali pravdu, treba ale dodať, že Írsko má daň 12,5 %, a ak dnes zvyšuje daň o 1 až 2 %, tak stále je to výrazne nižšie ako úroveň, na ktorú to navrhujeme urobiť my. A čo sa týka Estónska a Litvy, rozdiel medzi situáciou, v akej je slovenská ekonomika a v akej Estónsko a Litva, je, myslím, zrejmý. A ten rozdiel, slovenská ekonomika bola v omnoho lepšom postavení, v omnoho lepšej, pozitívnejšej pozícii vďaka politike, ktorá sa tu v minulosti robila, vďaka reformám, ktoré sa tu robili. Aj vďaka vstupu do eurozóny, čo bola aj naša, aj vaša, aj zásluha vašej vlády. Takže v tom je zásadný rozdiel a pre to tu priestor je.

Poprosil by som vás, aby ste, vy neustále používate takú floskulu, že neoliberálna modlitba "znížme dane". Ale máte veľmi ťažkú pozíciu, viete, lebo odôvodňovať neodôvodniteľné a prieskum, ktorý vydala Slovensko-nemecká priemyselná obchodná komora, vyvracať tým, že oni vlastne navrhujú aj zvýšenie vymožiteľnosti práva, je trápne. Ja som to včera povedal. Navrhujú tri veci: zníženie odvodov a daní, zvýšenie vymožiteľnosti práva a zlepšenie vzdelania ako hlavné závery. Áno. Tak ako môžete spochybňovať, že to zníženie odvodov a daní tam je. Dokonca na znížení odvodov sa zhodli úplne všetci, úplne všetci. Ani jeden z tej ankety nepominul, nezabudol zdôrazniť, že treba znížiť odvody. Máte tu ďalší zákon, ktorý budem predkladať o chvíľu, ktorý znižuje odvody, zavádza odpočítateľnú položku. Ale aj zníženie daní z toho vyšlo ako jedno z potrebných opatrení.

No a pýtali ste sa a citovali ste z materiálu ministerstva financií, ktorý hovoril, ktorý vydalo ministerstvo financií za môjho ministrovania, ktorý hovoril, že daňová reforma bola konštruovaná tak, aby bola v zásade fiškálne neutrálna. Presne tak. A pýtali ste sa ma, či nevidím rozdiel medzi rokom 2002 až 2004 a terajškom. No práveže vidím. Práveže vidím, ale vy ho nevidíte. Práveže vidím, áno, v roku 2002 až 2004 nebola kríza a v roku 2009 kríza je. Aj preto dočasné zvýšenie deficitu, a teda fiškálna deficitnosť zníženia daní je akceptovateľná, pretože je mimoriadna situácia. Práveže vidím ten rozdiel, vy ho nevidíte.

Ale ten rozdiel zásadný je v tom, že vy to zadlženie urobíte tak či tak. Robíte ho každý jeden deň. Ale nerobíte ho takými opatreniami, ktoré by boli systémové, ktoré by dali ekonomike impulz, ktoré by zmiernili terajší prepad a najmä umožnili, keď kríza skončí, aby ekonomika začala rásť. V tom je zásadný rozdiel medzi nami. Áno, aj my hovoríme, že našimi opatreniami by sa čiastočne deficit prehĺbil, ale my zároveň hovoríme o zastavení plytvania. My zároveň hovoríme o zastavení takých nehorázností, ako je tender na diaľničné mýto, kde prerobíme 6,5 mld. korún, ako je prvá etapa R 1, kde prerábame 3,5 mld. korún.

A viete, v čom je zásadný rozdiel? Je v tom, že tých 6,5 mld. korún budú vyplatené, nemuseli vôbec byť zaplatené a skončia na Cypre. Ony nepodporia domáci dopyt tu, tak ako by podporilo zatepľovanie. Ten rozdiel, o koľko sme lacnejšie predali emisné kvóty, ten rozdiel skončil na Cypre u špekulantov napojených na vaše politické strany. Keby tie peniaze, keby tie emisné kvóty CO₂ boli predané za také ceny, za aké predávala Česká republika alebo dokonca Ukrajina, Ukrajina predávala za vyššie ceny emisné kvóty, ako sme ich predávali my, tak tie miliardy korún, ktoré skončili na cyperských účtoch špekulantov napojených na vaše strany, mohli fungovať na zateplenie, mohli pomôcť slovenskej ekonomike, mohli pomôcť zamestnanosti, mohli pomôcť slovenským stavebným firmám. V tom je ten zásadný rozdiel. A ak vy máte tú trúfalosť hovoriť o solidarite, hovoriť o tom, že vaša politika je solidárna, tak ak toto nazývate solidaritou, pán poslanec, tak je to výsmech, je to výsmech, obyčajný výsmech. (Potlesk.)

Potom ste povedali veľmi zaujímavú tézu, že nie reformy, ale vstup Slovenska do NATO, do Európskej únie a lacná pracovná sila vytvorili ten rast, ktorý na Slovensku bol. Pán poslanec, tomu nemôžete veriť. Tomu nemôžete ani veriť, lebo keby to tak bolo, tak mi povedzte, prečo tak nerástlo Maďarsko? Veď Maďarsko vstupovalo do NATO dokonca skôr ako my, do Európskej únie sme vstúpili vtedy, keď oni pracovnú silu tiež zjavne nemajú oveľa drahšiu. Prečo nie Poľsko? Prečo nie Česká republika? V čom bol rozdiel? Vy nevidíte rozdiel medzi rastom 5 a 6 % a 10 %? To naozaj nevidíte rozdiel medzi týmito dvoma číslami? To je úžasné! To je úžasné. (Reakcie z pléna.) No dobre.

K daniam. Vy, ináč musím povedať, že niektoré vaše výroky som sledoval s pobavením a prekvapením, pokiaľ si dobre pamätám, vy ste boli predsedom Strany demokratickej ľavice, ktorú ste úspešne predali potom SMER-u. Tak so Stranou demokratickej ľavice sme sa natrápili až-až, čo sa týka znižovania daní. Dnes od bývalého predsedu SDĽ počuť, že zo 40 na 19 % zníženie bolo skvelé aj v tom, že vytvorilo impulz, že znížilo daňové úniky a aj preto ten prepad daní nebol taký veľký. Skvelé! Super! Akurát viete, čo je problém? Že toto sme do vás päť rokov hučali a vy ste to absolútne odmietali. (Smiech a potlesk v sále.) Vy ste to absolútne odmietali. Vaša ministerka financií tvrdila, že keď urobíme zníženie nie na 19, zo 40 na 25, že rozvrátime verejné financie, že rozvrátime verejné financie a že nebude, nebude na zdravotníctvo, nebude na sociálne veci. Viete, aká bola realita? Realita bola taká, že znížili sme zo 40 na 25 a dosiahli sme taký istý výnos pri 25, ako sme mali pri 40. Vy to dnes dokonca oslavujete. Skvelé. Dobré ráno. (Smiech a potlesk v sále.)

Takže, pán Petrák, ten zásadný rozdiel medzi nami - a môžeme mať rôzne názory, to je úplne v poriadku -, ale zásadný rozdiel medzi nami je ten, že my sme to robili. My sme to robili a ono to fungovalo. Kým vy ste tomu bránili, aby sa to urobilo, takisto ako dnes bránite, aby sa urobili ďalšie veci, ktoré sú potrebné, aby kríza nedoliehala tak, ako dolieha na ľudí. A máte plné ústa ľudí a solidarity. Je to farizejské, je to pokrytecké.

A hovoríte, že keby zníženie daní bolo všeliekom, tak by ho robili všetci. Po prvé my nehovoríme, že zníženie daní je všeliekom. My navrhujeme aj riešenie odvodov, navrhujeme riešenie Zákonníka práce, navrhujeme vám veľmi konkrétne veci, kde by ste mali prestať plytvať a rozhadzovať peniaze v čase krízy, a navrhujeme aj ďalšie veci, ako je napríklad vymožiteľnosť práva, ako je napríklad zmena zákona o verejnom obstarávaní a ďalšie veci.

No hovoríte, že chceme deštruovať verejné financie, že naším cieľom je deštruovať verejné financie. Tak vám musím oznámiť, ak vám to ešte ušlo, že vláda intenzívne pracuje, vláda Roberta Fica a ministerstvo financií pod vedením Jána Počiatka intenzívne pracujú na deštrukcii verejných financií. Ako inak sa dá nazvať postoj, keď minister financií sa tvári, že sa nič nedeje. Prepad priemyslu v januári 30 %. Prepad priemyslu vo februári 28 %, prepad výberu najvýnosnejšej dane z pridanej hodnoty za prvé tri mesiace takmer 40 % a minister financií pošle východiská štátneho rozpočtu s predpokladaným rastom na tento rok plus 2,4 %. Pár dní nato Národná banka vydá svoju prognózu mínus 2,4 %, načo minister financií povie, že on považuje prognózu Národnej banky za realistickú. Výborné! Akurát, že pár dní predtým poslal rozpočet s tým istým číslom, len s opačným znamienkom.

A na otázku, kedy bude ministerstvo financií revidovať svoje odhady a štátny rozpočet, odpovie, že to budú robiť v júni. No tak toto, nehnevajte sa na mňa, toto je tak neuveriteľná deštrukcia, dokonca vedomá, dokonca demonštratívne ukazovaná, verejných financií, že inú si neviem predstaviť. Dnes všetky mestá a obce, už aj malé obce revidujú svoje štátne rozpočty, pretože vedia, že situácia sa mení, a ministerstvo financií a slovenská vláda sa tvári, že sa nič nedeje. No deje. Deje, pretože dnes už nikto neverí, že slovenská ekonomika nepadne do recesie, napriek tomu, že predseda vlády ešte v decembri vyhlasoval, že nás sa kríza vôbec nedotkne. Potom tvrdil, že síce bude vplyv krízy aj na slovenskú ekonomiku, ale že budeme aj tak mať jeden z najvyšších rastov.

Viete, aká je realita? Realita je taká, že budeme mať jeden z najväčších prepadov, že za dva roky, ak by sme vzali len prognózu Národnej banky, ak za dva roky pôjdeme z 10,4 % na mínus 2,4 %, tak to je takmer mínus 13 %, čo je jeden z najväčších prepadov. V takej situácii vláda nekoná, ministerstvo financií nekoná, nepripravuje revíziu rozpočtu, odmieta na opakované návrhy opozície predložiť revíziu štátneho rozpočtu do Národnej rady, odmieta diskutovať o opatreniach, ktoré sú potrebné na riešenie tejto situácie.

Aké ďalšie dôkazy chcete o tom, že vláda intenzívne deštruuje verejné financie, intenzívne deštruuje slovenskú ekonomiku? Vy idete obviňovať opozíciu z toho, že ide deštruovať verejné financie a ekonomiku? Veď to je absurdné!

Čo sa týka toho, tej vašej, vy ste dokonca povedali, že to, čo my navrhujeme, je v rozpore s tým, čo tvrdíme v našich materiáloch ešte z čias Dzurindovej vlády, že daňový systém by mal obsahovať vertikálnu spravodlivosť, a teda že bohatší, ľudia s vyššími príjmami, by mali platiť vyššiu daň ako ľudia s nižšími. Ale to len svedčí, pán poslanec, nehnevajte sa na mňa, o tom, že tomu absolútne nerozumiete. Ale absolútne tomu nerozumiete! Vy ste dokonca, ja mám obavy, že vy ste dokonca nepostrehli, že náš systém dane z príjmu fyzických osôb je stále progresívny. Je stále progresívny, pretože dokonca odpočítateľná položka je tak vysoká, že značná časť ľudí neplatí žiadnu daň a potom s narastajúcim príjmom je efektívna miera zdanenia od nuly po 19 %. Čiže my sme nezmenili progresivitu, to, že by sme zrušili progresívne zdanenie a ani týmto návrhom to nemeníme. Dokonca, naopak, zvýšením nezdaniteľného minima sme ešte túto mieru progresivity zvýšili.

Takže nie sú pravdivé tieto vaše tézy. Poprosil by som naozaj naštudovať si to, pozrieť si to. Ten systém, dokonca miera progresivity je ešte vyššia, ako bola v minulosti. Akurát, že sa znížilo marginálne zdanenie z bývalých 38 % na 19 %. Ale systém je naďalej progresívny.

A keď už teda chcete ho mať tak progresívny, ako vy vraj veríte, sociálni demokrati, no prečo to neurobíte? Veď vládnete tretí rok. Veď ste v predvolebnej kampani sľubovali, že zrušíte všetky reformy, aj daňovú, tak prečo to neurobíte? Prečo to neurobíte? Čo ste v tých daniach vlastne vymysleli? Jedinú vec, ktorú ste vymysleli, dve veci ste vymysleli: preradenie do nižšej dane z pridanej hodnoty liekov a kníh, čo nie je až také ťažké vymyslieť, aj keď efekty to neprinieslo, mimochodom, lieky nie sú lacnejšie, naopak, sú omnoho drahšie. A druhé, čo ste vymysleli, to vám vymyslel Sulík, ešte znižovanie nezdaniteľného základu pre vyššie príjmové skupiny, čím ste, mimochodom, nezasiahli tých najbohatších, tých vašich mecenášov, čím ste zasiahli vyššiu strednú vrstvu. Pretože tam vplyv zníženia toho nezdaniteľného základu je väčší, ale u miliardárov je nulový. A vy idete mať reči o tom, ako vám ide o nízkopríjmových?! Je to farizejstvo, je to falošné.

A ten efekt, o ktorom sme hovorili, no pozrite sa, pán poslanec, ja vám navrhnem jednu stávku, ak chcete, ale možno nie stávku, možno len takú výzvu. Pozrite sa, ako za roky 2000 alebo 1998, ak chcete, až 2006 sa vyvíjala miera chudoby, ako sa vyvíjala miera chudoby za vlád Mikuláša Dzurindu, a ja sa s vami som ochotný staviť na tomto mieste, že miera chudoby za vlády Roberta Fica bude výrazne narastať, pričom miera chudoby za vlády Mikuláša Dzurindu klesala. Tak kde je tá vaša sociálnosť potom? Ale však k tomu sa vrátime, ale takto verejne vám dávam takúto ponuku na stávku. Tak pracujte, robte, veď vládnete tri roky, veď niečo robte! (Reakcia z pléna a smiech v sále.)

No obce a mestá. Tvrdíte, že teda náš návrh, my sme tento návrh, ktorý dávame, spájame - a vždy sme ho spájali - aj s tým, aby sa rezerva, ktorá sa nevypláca pri tých 6,5 % výnosu dane z príjmu fyzických osôb, aby sa táto rezerva dala obciam a mestám. Vy ste schválili zvýšenie nezdaniteľného minima tak, že to má dopad niekoľkých miliárd pre obce a mestá, a nekompenzovali ste im to ničím. Ani jednou jedinou korunou. Neviem, čo ste, na čom ste sa s nimi dohodli, že mlčia, že im to nevadí, ale celý dopad ste preniesli na obce a mestá, zvýšenia nezdaniteľného základu.

Potom štátny tajomník sa preriekol na výbore a povedal, že to bola dohoda so ZMOS-om a ponúkli sme ako na druhú stranu, na druhú misku, že už nebudeme prijímať zákony, ktorými budeme presúvať kompetencie bez peňazí. To je nádherné! Vy ste im sľúbili, že už nebudete porušovať zákon. Lebo zákon jasne hovorí, že nesmiete preniesť žiadne kompetencie bez peňazí, bez finančného krytia. Takže vy ste doteraz tento zákon porušovali. Teraz ste sľúbili ZMOS-u, že ho porušovať nebudete a nechali ste na jeho tričku celý dopad zo zvýšenia nezdaniteľného základu. A vy tu idete rozprávať o tom, ako my ignorujeme obce a mestá.

No a na záver mi dovoľte povedať, že to vaše tvrdenie, že my chceme deštruovať a že vám ide o solidaritu, považujem za neuveriteľne falošné. Ak solidarita v podaní SMER-u znamená - a predseda vlády tu včera, ešte toho sa dotknem, lebo predseda vlády tu včera spochybnil, že diaľničné mýto alebo že R 1, PPP na R 1, že to, spochybnil, že to zaplatia občania, lebo že to vraj ide zo súkromných peňazí. No samozrejme, že to zaplatia občania, pretože to budú od roku 2010, za diaľničné mýto bude menší príjem štátneho rozpočtu o 6,5 mld. korún, lebo o 6,5 mld. korún viac si stiahne z toho mýta tá spoločnosť, ktorá to robí, to je od začiatku, mimochodom, J & T. Ja by som vám navrhoval, aby ste premenovali SMER zo SMER - SD na SMER - J & T. (Smiech v sále a potlesk.) To by bol výraz toho, akú skutočne solidaritu a solidárnu politiku robíte. (Potlesk.)