P. Paška, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec - pani poslankyňa Sabolová, Štefanec, Janiš, Farkas, Fronc, Mikuš. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Niekoľko poznámok. Možno prvá hneď k tomu, že keby som počula váš osobný názor, pán poslanec, bola by som možno sa dala aj niečím presvedčiť, ale myslím, že je to dobre spracovaný materiál, ktorý sme tu počuli. Samozrejme, že bránite Fond národného majetku, pretože po nástupe do vlády ste vymenili všetky orgány fondu, a tak bránite svojich ľudí, pretože je tam, majú celkom slušné príjmy, ktoré vlastne odčerpávajú zdroje, a to je jedno, či z rozpočtu ministerstva financií, alebo je to priamo z kapitoly, ktorú má Fond národného majetku.

Ak neprivatizujete, druhá poznámka, na čo je vám inštitúcia, ktorá bola založená hlavne pri prevode majetku štátu na neštátne subjekty?

Tretia poznámočka je k začiatku vášho vystúpenia, keď ste hovorili o tom, čo všetko musí fond dokončiť. Samozrejme, veď my nechceme, aby zanikol a všetko sme hodili do koša. My navrhujeme, aby všetky kompetencie a právne úkony aj celá ekonomika prešla pod kapitolu, pod ministerstvo financií, kde môže byť podkapitola, o ktorej sa môže samostatne rozhodovať v tejto Národnej rade. Ale chcem sa vás opýtať, pán poslanec. Nie sú tam náhodou súdne spory a neukončené zmluvy ešte z roku 1994, keď vládol váš koaličný partner a privatizácia išla šírom-šárom, ako sa len dalo? Nie sú to spory, ktoré ostali ešte z roku Mečiarovej vlády?

A štvrtá poznámka, hovoríte, že podľa zákona č. 92/1991 príjmy nie sú príjmom ministerstva financií, ale fondu, samozrejme, veď to nikto z nás nespochybňoval, ale veď to je len také vysporiadavanie si. My aj tak rozhodujeme o tom, na čo budú použité, keď neplatí fond ministerstvu, ministerstvo fondu, ale vždy sa to vzájomne musí vysporiadavať. Čiže v súčasnosti je najlepším riešením na šetrenie nadbytočných... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Štefanec.

I. Štefanec, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Pavlis, mám pocit, že snažíte sa obhajovať neobhájiteľné, pretože ani slovom ste tiež nespomenuli, že fond, zmyslom existencie fondu je privatizácia a vaša vláda privatizáciu nerobí. To, že ste spomínali správu aktív a súdne spory ako činnosť fondu, je pravdivé, ale predsa tak, ako to je v materiáli navrhované, tieto činnosti majú prejsť na ministerstvá. Fond má rozpočet zhruba 170 mil. korún ročne, je to viac ako 5,5 mil. eur, tie úspory, ktoré navrhujeme vplyvom zrušenia fondu, dosahujú 4 mil. eur. Myslím si, že to je nemalé číslo na to, aby sme sa vážne touto myšlienkou zaoberali najmä v čase krízy. V čase krízy práve potrebujeme zastaviť plytvanie s verejnými zdrojmi a nie udržovať nepotrebné finančné inštitúcie.

A ešte jednu poznámku. Prečo to navrhujeme pod ministerstvom financií? No práve preto, aby sme zabránili takým nezmyselným sporom, aké sa dejú teraz medzi ministerstvom financií a Fondom národného majetku, keď aj minulý rok, keď sme boli na poslaneckom prieskume na Fonde národného majetku, sme riešili spor medzi ministerstvo financií a fondom, keď ministerstvo uložilo miliónovú pokutu fondu za to, že nemali jednotný výklad pravidiel, tých istých pravidiel. Je nezmyselné, ak štátne inštitúcie sa medzi sebou hádajú, ukladajú si pokuty. Je racionálne, aby takáto správa bola pod jednou strechou.

Fond národného majetku nemá žiadny zmysel v súčasnosti, jeho existencia je zastaraná, dokázateľne to pochopili aj v iných krajinách, myslím si, že by sme to mali pochopiť aj na Slovensku.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Janiš.

S. Janiš, poslanec: Len kratučké poznámky. Pán kolega, fond žije z vlastných zdrojov. No figu borovú! Z akých vlastných zdrojov? Fond národného majetku žije s nakladaním alebo nakladá s majetkom štátu, nakladá s majetkom daňových poplatníkov. Fond národného majetku nie je súkromná firma, teda žije zo zdrojov štátu daňových poplatníkov, takže nie z vlastných.

K privatizácii. Ak by ste boli pokračovali v privatizácii letiska, štátny rozpočet by dostal 10 mld. korún cash, 9 mld. by bolo, dnes z 9 mld. sľúbených investícií by bolo 6 mld. investovaných, bol by dnes nový terminál, pristávacia dráha, parkoviská, hotely. To, čo máme dnes, z Bratislavy už nelieta nikto. Do Bruselu, kde chodí vláda a Národná rada, poslanci, tak lietame všetci zo Schwechatu. To, čo dokázalo štátne letisko, je postaviť stany.

O Cargu v bledomodrom to isté. Ak by ste boli sprivatizovali Cargo, dokončili, tak by štát dostal 13 mld. korún cash plus 5 mld. preberal rakúsky kupujúci. Cargo podvyživené by bolo kapitálovo posilňoval, rakúske Cargo, nový investor by priniesol nové tovary na slovenské železnice, vtiahol by Cargo do medzinárodných prepravných koridorov. Toto by bolo naozaj zlaté vajce, ktoré by prinášalo Cargu prácu a slovenskému štátnemu rozpočtu a slovenským koľajniciam peniaze. To zlaté vajce podľa Roberta Fica dnes vyzerá tak, že rakúske Cargo kúpilo maďarské Cargo, presmerovalo toky z východu na západ na maďarské koľajnice, tržby Carga klesajú, štát dnes sanuje Cargo 5 mld. korún daňových poplatníkov. Toto je... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Farkas.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Podobne ako pán kolega Pavlis aj ja som kedysi pracoval v orgánoch Fondu národného majetku, teda môžem hovoriť k vám zo skúseností. Chcel by som poukázať na to, že jedna strana sú slová a iná strana sú činy súčasnej vlády. A prečo?

V programovom vyhlásení vlády je zakotvené, že táto vláda nebude preferovať žiadnu formu z privatizácie, nebude privatizovať štátny alebo národný majetok. Práve z tejto prezumpcie vyplýva, že nie je treba živiť takúto organizáciu, akou je Fond národného majetku. Túto agendu, ktorú ona vedie a spracúva, skoršie privatizačné agendy, ktoré doznievajú dodnes, správa ich aktív a pasív, to by kľudne mohlo byť presmerované na ministerstvo financií v rámci nejakého oddelenia.

Ja viem, že zánikom Fondu národného majetku by sme neušetrili ročne tú plnú výšku 5,5 mil. eur, ale značná časť z tejto sumy by mohla byť ušetrená, a tým pádom by sme mohli za volebné obdobie, za štyri roky ušetriť stámilióny korún. A práve v tomto to je, že tieto peniaze mohli byť nasmerované na sociálne programy v rámci existujúcich paragrafov zákona o sociálnej starostlivosti alebo na rôzne formy udržania pracovných pozícií, pracovných miest alebo vytvárania v rámci aktívnej politiky trhu práce konkrétne pracovné miesta. A takto mohli by sme aktívne prispieť k tomu, že by sme mohli aspoň pár tisícom rodín uľahčiť situáciu v dnešnej neľahkej dobe, v dnešnej dobe ekonomickej a hospodárskej krízy.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, keď ste nastúpili ako koalícia do vlády, pán premiér ohlásil 20-percentné zníženie štátneho aparátu. No ten projekt minimálne, jemne povedané, sa nevydaril, zostala z toho viac-menej bublina, ale to bolo v čase, keď hospodárstvo vykazovalo takmer 10-percentný rast. Dnes už Národná banka hovorí o 2,5-percentom poklese, dokonca najnovšie správy niektorých ekonómov hovoria, že ku koncu roku to bude až 6-percentný pokles.

Tak sa vás chcem opýtať, kde chcete šetriť na štátnej správe na výdavkoch, aby ste mali peniaze na to, čo bude potrebné? Na nezamestnaných, na dôchodky, na školstvo a podobne. Pretože tak, ako deklarujete, ste sociálna vláda a verím, že tie peniaze budete mať a pokryjete tieto veci. No ale nie je dobré, ak to budete riešiť tak, že budete len krajinu zadlžovať a jednoducho potom sa ocitne v zlej situácii. A preto navrhnite vy, ja vás vcelku otvorene vyzývam, navrhnite vy to, čo si myslíte, že je miesto na ušetrenie peňazí v tejto zlej hospodárskej situácii.

Ďakujem.

P. Paška, predseda NR SR: Pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, neviem, odkiaľ máte informácie, ktoré ste nám tu hovorili, ale ja vám poviem pár údajov z Výročnej správy Fondu národného majetku, z vašej Výročnej správy Fondu národného majetku.

Fond národného majetku zamestnáva 110 zamestnancov, z toho 16 politických nominantov v Prezídiu a Dozornej rade, 11 riaditeľov, 26 riadiacich pracovníkov, spolu náklady 150 mil. korún. Fond národného majetku má aktíva vo výške 86 mld., z ktorých najväčšia časť je spravovanie podielov v akciových spoločnostiach. Ale prakticky v ničom nerieši svoju akcionársku povinnosť alebo možnosť, pretože takmer polovica výšky z týchto korún sú vlastne spoločnosti v konkurze a v štyroch najväčších, SPP, Elektrizačnej a prenosovej sústave, v Slovenských elektrárňach a v Slovenských telekomunikáciách, v ktorých vlastní fond hodnotu 45,5 mld. korún, vlastne je v kompetencii rezortných ministerstiev. V ďalších sekciách, v ktorých pracuje Fond národného majetku, napríklad v právnej, viac ako polovicu právnych sporov zastupovali externí pracovníci. V príprave a realizácii projektov riešil sedem spoločností, z ktorých päť riešili externí pracovníci.

Fond národného majetku nemá agendu v podstate a nemá ani prácu. Je to výborná organizácia pre tých ľudí, ktorí tam pracujú a dnes sú už v pozícii, že vlastná organizácia musí brániť svoju existenciu. Vy jej pomáhate tým, že napríklad jej hľadáte novú agendu, ako ste spomenuli, aj zákonom o cenných papieroch. K tomu sa zrejme ešte v budúcnosti vrátime, ale toto je veľmi nešťastná agenda pre Fond národného majetku.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Chcete reagovať, pán poslanec?

P. Pavlis, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Budem sa snažiť reagovať na všetky pripomienky, ktoré som predniesol v mojom príspevku. Ale vo všetkých príspevkoch sa opakuje jedno a to isté, na to by som spoločne snáď odpovedal.

Vláda sa zaviazala, že nebude privatizovať. Ale na Fonde národného majetku, čo sa týka privatizácie, je len jedna sekcia, ktorá vykonáva tieto činnosti, a tá sekcia má 7 ľudí. Takže to, že fond vykonáva aj iné činnosti, svedčí o tom, že sú tam aj iné sekcie. A čo sa týka privatizácie, je len jedna jediná sekcia, ktorá zamestnáva 7 ľudí, ktorá má na starosti privatizáciu. Takže keď hovoríme o úspore 7 ľudí pri 110 ľuďoch, tak je to neporovnateľné.

Vrátim sa teraz naspäť k niektorým tým pripomienkam.

Pani kolegyňa Sabolová spomínala, že ušetrí sa v štátnom rozpočte, ale jedná sa naozaj iba o 15 ľudí, ktorí sú platení zo štátneho rozpočtu a sú to členovia Dozornej rady a členovia Prezídia. Členov Prezídia je 9 ľudí a 7 ľudí v Dozornej rade, kde sedí aj váš zástupca z opozície.

Keď hovoríte o tom, že by prešli tieto kompetencie na ministerstvo financií, ale ako som spomínal v mojom príspevku, ministerstvo financií, myslím, že nemá kapacity na to, aby to mohlo robiť so svojimi ľuďmi, to znamená, že na miesta do ministerstva financií by muselo prísť ďalších minimálne 50 ľudí, ktorí by robili túto agendu, ktorú doteraz vykonáva Fond národného majetku, to znamená, že je to nárast alebo nápor na štátny rozpočet. Pretože fond je mimo štátneho rozpočtu.

Keď hovoríte o privatizácii z rokov ´94 až ´96, ja som sa týmto súdnym sporom nevyhýbal, ja som nepovedal, že tie súdne spory tam nie sú. Sú tam aj súdne spory z roku ´94 až ´96, ale tých je už dneska minimum.

Pán kolega Štefanec, spomínali ste privatizáciu, na to som už odpovedal, na tom ministerstve financií súdne spory... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Paška, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som krátko zhodnotiť rozpravu a v úvode by som chcel zareagovať práve na posledné slová kolegu Pavlisa, keď hovoril, že sú nedostatočné argumenty, že sa nebude privatizovať, že sa ušetrí iba 15 ľudí alebo že sa budú musieť rozšíriť kapacity ministerstva. No ja na tieto argumenty doplním zopár slov.

K tomu, že sa nebude privatizovať, o chvíľu poviem zopár bodov, pre ktoré je určite dobré zrušiť Fond národného majetku. A to, že si vláda predsavzala, že nebude privatizovať, to je len jedna vec. Ale na druhej strane si predsavzala takisto, že bude znižovať stav úradníkov a šetriť verejné výdavky. A to si myslím, že si predsavzala úplne jasne a že je to aktuálne najmä teraz, v čase krízy, šetriť verejné výdavky. To je prvá vec.

To, že sa ušetrí len 15 ľudí? Keď si pozrieme, ako skončil Fond národného majetku v Čechách, ktorý tu tiež kolega spomenul, tak tam z pôvodných 198 ľudí postupne transformačným procesom sa znižoval stav a do rezortu financií malo prejsť 63. To znamená, zhruba tretina. Sám ste to potvrdili, pán poslanec, keď ste povedali, že bolo by asi potrebných ďalších 50 ľudí. To znamená, ušetrilo by sa. Súčasný stav, ktorý je na fonde, je viac ako dvojnásobný. Čiže ušetrila by sa polovička na ľuďoch.

No a čo sa týka tých ďalších vecí, pre ktoré by sa oplatilo zrušiť tento fond, tak poviem zopár príkladov. Fond národného majetku dostal miliónovú pokutu pre vklady do J & T banky a pre vklady do komerčných bánk. Jasne to potvrdila kontrola. A kontrola uskutočnená na Fonde národného majetku, ktorá sa uskutočnila z NKÚ, konštatovala, že fond, to citujem: "Fond vynaložil finančné prostriedky nehospodárne, neefektívne, porušil finančnú disciplínu." Koniec citátu. To sa citovalo v záverečnej správe úradu. Týkalo sa to vypracovania analýz a ďalších vecí, ďalších zistení, nechcem ich teraz špecifikovať, aby som nimi neuberal čas. Ale každopádne kontrola Najvyššieho kontrolného úradu konštatovala vo viacerých veciach, že fond míňa peniaze zbytočne.

Takisto mal výhrady aj samotný predseda vlády, ktorý sám kritizoval fond za schvaľovanie neprimerane vysokých odmien väčšinou fondu. A nakoniec to stopol a museli vrátiť vyplatené, resp. časť vyplatených odmien. Museli si ich znížiť. Pán predseda vlády dal žltú kartu aj šéfovi fondu, nominantovi SMER-u. Myslím si, že to je tiež jeden vážny dôvod, ktorý o niečom svedčí. A svedčí o tom, že fond nehospodári tak, ako by sa malo. A keď je ešte aj zbytočný z hľadiska toho, že už sa neprivatizuje, tak si myslím, že je úplne namieste tento fond zrušiť.

Ale to hlavné, čo by malo byť a čo by sa malo uplatňovať teraz, práve v čase krízy, je to, čo som povedal na začiatku. Vláda jednoznačne proklamuje, že chce znižovať stav úradníkov, chce šetriť verejné výdavky, a ja sa čudujem, že v čase krízy a v čase horších podmienok sa teraz bráni zrušiť tento fond ako jednu z možností tieto výdavky šetriť. Ale myslím, že všetko dozreje tak, ako dozrela aj kauza na ministerstve výstavby a ďalšie kauzy, Privilégium a podobne, keď po dlhšom čase a s odstupom času aj sám premiér sa rozhodol, že tieto veci treba jednoznačne zmeniť. A ja pevne verím, že dospejeme aj do toho štádia, že zmeníme aj tento postoj zo strany vládnej koalície, teda že zmeníte, a že dospejeme k zrušeniu Fondu národného majetku ako zbytočnej organizácie, ako organizácie, ktorá zbytočne požiera verejné výdavky všetkých občanov.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. To bolo vystúpenie pána spravodajcu na záver prerokovaného bodu, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Ivanča a Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona má tlač 1027 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1030.

Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Jaroslavovi Ivančovi, aby uvedený návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Ivančo, poslanec: Vážený pán podpredseda, milé dámy, vážení páni, ďakujem pekne za slovo hlavne, dovoľte mi, aby som na dnešnom rokovaní uviedol návrh zmeny zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

Chcem uviesť, že na základe, táto zmena sa dala na základe podnetov o zriaďovateľoch, riaditeľov škôl a pedagogických zamestnancov škôl, ako aj rodičovskej verejnosti a ukazuje sa potreba úprav a precizovanie niektorých ustanovení platného znenia. Za kľúčové navrhovatelia považujú návrh na špecifikovanie pojmu slovné hodnotenie a na konkrétnu formuláciu cieľa vzdelávania v oblasti cudzích jazykov, a to chcem osobitne zdôrazniť, povinné vyučovanie anglického jazyka ako cudzieho jazyka.

Podstatnou zmenou reagujúcou aj na dôsledky finančnej krízy a s tým súvisiace problematické financovanie samospráv, ale aj zosúladenie platného znenia so zákonom o štátnej správe v školstve vytvárame možnosť efektívnej prevádzky škôl a školských budov spájaním škôl do jednej právnickej osoby pri zachovaní špecifík výchovno-vzdelávacieho procesu jednotlivých druhov škôl spojených do jednej právnickej osoby.

Za prínos návrhu pre aplikačnú prax považujú predkladatelia navrhované zmeny v používaní učebných textov, učebných materiálov a moderných informačných zdrojov pri definovaní zodpovednosti za súlad s princípmi výchovy a vzdelávania definovaných v zákone so zodpovednosťou u riaditeľa školy. Rozširuje sa okruh osôb, ktoré budú oprávnené poskytovať individuálne vzdelávanie žiakov prvého stupňa, a dochádza tak k lepšej dostupnosti tejto formy vzdelávania.

V reakcii na aplikačné problémy slovného hodnotenia zavádzame individuálny prístup k slovnému hodnoteniu a zavádzame záverečné vyjadrenie slovného hodnotenia, ktorým definujeme príslušný stupeň.

Zmenou smerom k učiteľskej, žiackej a rodičovskej verejnosti je aj návrh na zverejňovanie výsledkov monitorovania a hodnotenia škôl štátnou školskou inšpekciou, keďže tak školy, ako i štátna školská inšpekcia je financovaná z verejných zdrojov, myslíme si, že rodičovská verejnosť má právo poznať kvalitu monitorovania a hodnotenia škôl vykonávaných touto štátnou inštitúciou.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

A teraz poprosím pána poslanca Martina Fronca, ktorého určil gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ako spravodajcu k tomuto zákonu, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Jaroslava Ivanča a Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, a to uznesením č. 156, podal spravodajskú informáciu. Návrh zákona bod doručený poslancom ako parlamentná tlač 1027.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadkom Národnej rady. Súčasne predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1030 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorsky výbor na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady.

A tak s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajcu výboru, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, že Národná rada takto učiní, navrhujem, aby bol v druhom čítaní tento návrh zákona pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona do 10. júna a gestorský do 12. júna 2009.

Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal jednu písomnú prihlášku, a to pani poslankyne Tatiany Rosovej, ktorej teraz dávam slovo. Po jej vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme tento návrh novely školského zákona prakticky rok po tom, ako táto snemovňa začala rokovať o novom školskom zákone z dielne ministerstva školstva. Je nesporné, že tento rok ukázal mnoho problémov, ktoré vyvolal tento školský zákon. Prakticky všetky tie problematické otázky, na ktoré sme upozorňovali, a všetky naše varovania sa týmto zákonom naplnili. Ale navyše sa ukazuje množstvo ďalších problémov, ktoré nie sú vyvolané priamo znením zákona, ale ktoré sú vyvolané aplikačnou praxou ministerstva a ním riadených organizácií.

Netvrdím, že v našej novele riešime všetky problémy, ktoré vyvolal školský zákon. Predovšetkým ťažko môžeme poslaneckou novelou riešiť to, že zákon nenaplnil očakávania, ktoré sa doň vkladali, a to teda očakávania od toho, že prinesie do škôl reformu, že prinesie do škôl slobodu. Ale naše návrhy riešia tie problémy, ktoré je obsiahnuteľné riešiť poslaneckou novelou.

O čo nám teda ide v predkladanom návrhu zákona? Ide nám o to, aby sme po prvé rozšírili možnosť používať učebné materiály, zdôrazňujem materiály, pretože v dnešnom zákone je možné používať okrem schválených učebníc aj učebné texty a pracovné zošity, ale to je všetko. Takže rozširujeme túto možnosť na učebné materiály, a to aj o učebné materiály vo všetkých podobách. Prax, samozrejme, ukazuje, že sa na školách používajú aj elektronické učebné materiály, ale keby sme sa dôsledne držali litery zákona, mohli by sa školy ocitnúť v problémoch. Takže minimálne túto slobodu im dávame aj zo zákona, aby náhodou pri ďalších inšpekciách nedošlo k rozporom alebo k spochybneniu súladu činnosti školy so zákonom. Čo je dôležité, zodpovednosť za súlad používaných učebných materiálov so štátnym vzdelávacím programom chceme jednoznačne prenechať na riaditeľa školy.

Takže prvý bod, rozširujeme možnosť používať učebné materiály o nielen učebné texty, ale aj o všetky typy materiálov vrátane aj alternatívnych učebníc. Považujeme to za dôležité nielen preto, že principiálne považujeme za dôležité, aby mali učitelia slobodu v tom, z čoho učia, pokiaľ je to, samozrejme, v súlade so zákonom a v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Ale považujeme to za dôležité aj preto, čoho sme v súčasnosti svedkami. Vieme, že sa v absolútnom časovom strese pripravujú nové učebnice, od ktorých - vzhľadom na proces, ktorým sa pripravujú - nie je možné očakávať, že prinesú naozaj novú kvalitu.

Ospravedlňujem sa všetkým autorom, verím, že sú profesionáli, ale proces, ktorým musia oni prechádzať, za profesionálny nepovažujem. Preto sa nedá očakávať, že dosiahneme skutočne najlepšie výsledky, pokiaľ ide o učebnice, a preto chceme ponechať učiteľom, aby mali možnosť vybrať si učebnice lepšie než tie, ktoré im vyberie ministerstvo.

Ďalšia dôležitá zmena, ktorú jednoznačne ukázala prax ako potrebnú, je slovné hodnotenie. Zákon, ktorý sme, ktorý ste schválili, síce umožňuje slovné hodnotenie, ale na druhej strane zároveň striktne predpisuje slová, ktorými toto hodnotenie má vlastne byť realizované. To znamená, že popiera samotný princíp slovného hodnotenia tak, ako sme ho poznali, ako jednu z alternatív dosiaľ. Učitelia na to prišli, žiaľ, až na polroku, keď boli vystavení pred úlohu vystaviť polročné vysvedčenia. My sme na to síce upozorňovali, ale, žiaľ, neboli sme vypočutí.

Preto jednoznačne chceme, aby bolo slovné hodnotenie individuálnym hodnotením. Preto sme to zaviedli ako pojem v zákone, a preto aj umožňujeme, alebo teda žiadame, aby - pokiaľ ide o slovné hodnotenie - malo jednoznačne aj individuálnu časť. To je zmysel slovného hodnotenia, aby učiteľ vyjadril osobné charakteristiky žiaka, jeho individuálny pokrok alebo prípadne negatívnu zmenu. Samozrejme, uznávame, že aj slovné hodnotenie by malo mať nejakú klasifikačnú funkciu, preto chceme, aby v závere slovného hodnotenia boli použité také formulácie, aké dosiaľ v zákone sú.

No ďalším bodom, ktorý je možné a je podľa našej mienky aj nutné prijať, je zavedenie angličtiny ako povinného cudzieho jazyka. Tu už naozaj neobstoja žiadne argumenty ani výhovorky. Urobila tak už väčšina krajín Európskej únie. Mnohé to neurobili len preto, že to považujú za absolútnu samozrejmosť. Nedá sa argumentovať, že nemožno vybrať, ktorý jazyk áno, ktorý nie. Jednoducho otvorte si internet, otvorte si stránku Európskej únie, ktorúkoľvek vlastne zo stránok Európskej únie, prvý jazyk, na ktorý narazíte, je angličtina, nech sa tvárime a niekedy aj Európska komisia tvári akokoľvek. Keď naše deti nebudú vedieť po anglicky, jednoducho nebudú vedieť komunikovať so svetom. Ja by som nechcela, aby sme aj za tridsať rokov mali povedzme prezidenta, alebo prezidentku, ktorý sa nevie dorozumieť po anglicky.

Takže jednoznačne si myslíme, že angličtina ako povinný jazyk prospeje Slovensku, prospeje vzdelaniu budúcej generácie a je to trend, ktorý sa nedá zastaviť. Tak či tak rodičia si vyberajú angličtinu ako prioritný jazyk, ale nie všetci. Samozrejme, má to aj technickú alebo praktickú stránku, pokiaľ máme aspoň jeden jazyk ako povinný, vyhneme sa tým diskontinuite vo výučbe jazykov, vyhneme sa tým problémom, ktoré sú pri prechodoch zo školy na školu. Ale to je len sekundárne.

Ďalej navrhujeme, aby bolo možné spájanie škôl aj odlišného typu a odlišného stupňa. Čiže aby bolo flexibilnejšie spájanie škôl, než to umožňuje dnešný zákon. Máme prípady povedzme gymnázia s jazykovou školou, ktoré sídlia v jednej budove, ale musia to byť dve školy. Zhodou okolností poznám prípad, keď majú obe identickú riaditeľku, a napriek tomu musia mať oddelenú administratívu a tak ďalej. Čiže to zlepšiť, zjednodušiť život tým školám, ktoré sídlia v spoločných budovách. Ale myslíme si, že táto flexibilita by aj obohatila ponuku škôl. Keby sme vedeli spájať odborné školy s gymnáziami, keby sme vedeli spájať rôzne typy škôl, umožní to aj obohatiť ich školské programy a využívať vlastne spoločné kapacity. Myslíme si, že toto opatrenie je aj opatrením, ktoré reaguje na potrebu efektívnejšieho narábania s finančnými prostriedkami v čase hospodárskej krízy.

Ďalšou problematickou otázkou, ktorú priniesol zákon a ktorú by sme chceli pomôcť vyriešiť naším návrhom zákona, je otázka prijímania na osemročné gymnáziá. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie. My sme tiež toho názoru, že bezbrehý nárast osemročných gymnázií neprospieva kvalite vzdelania na Slovensku. Sme za to, aby osemročné gymnáziá, ak ich už máme, plnili tú funkciu, ktorú mali plniť, aby to boli gymnáziá pre deti, ktoré majú špeciálne predpoklady, ktoré majú mimoriadny talent, a aby sa im umožnilo tento talent rozvíjať. Samozrejme, takých detí je relatívne obmedzené množstvo v každej spoločnosti a myslíme si, že preto je rozumné nájsť nástroje, ako redukovať počet žiakov na osemročných gymnáziách. Ale určite si nemyslíme, že je správne určiť päťpercentnú taxatívnu hranicu bez toho, aby sme povedali, aké kritériá majú títo žiaci spĺňať.

Naráža to už dnes na veľa problémov, ktoré sú prakticky nevyriešiteľné a ktoré už samy teraz vytvárajú tlak na protekcionárstvo, na korupciu. Predovšetkým v Bratislave, ale domnievam sa, že nielen v Bratislave je už tento problém viditeľný. Hoci tento školský rok ešte nemusíme túto otázku riešiť, pretože tento školský rok paradoxne prakticky nebude kto mať ísť na tie osemročné gymnáziá. Tým, že sa zmenil ročník, z ktorého sa odchádza, a vlastne dnes budú robiť prijímačky na osemročné gymnáziá žiaci z už preriedených piatych ročníkov, pretože ich spolužiaci, ktorí mali lepšie predpoklady, už boli prijatí vlani do prímy zo štvrtého ročníka. Toto ministerstvo vonkoncom neriešilo žiadnym svojím opatrením. Vyprázdnia sa nám teda piate triedy. No ale to je už nad rámec toho, čo v našom zákone riešime, pretože to ani nie je otázka zákona.

Takže prijímanie na osemročné gymnáziá navrhujeme upraviť tak, aby sa pri prijímaní zohľadňovali úspechy, nadanie a predpoklady žiaka. Myslíme si, že najlepším spôsobom, ako to objektivizovať, sú kvalitné a dobré, objektívne celoštátne merania. Pokiaľ budú teda tieto merania také, akými byť majú, považujeme za veľmi správne, aby práve výsledky týchto meraní boli kritériom a aby mali možnosť byť prijatí na osemročné gymnáziá tí žiaci, ktorí sa umiestnia v prvom decile pri celoplošnom hodnotení. Predpokladáme, že nie všetkých 10 % bude mať záujem, preto teda hovoríme o prvom decile.

Ďalej. To, čo školský zákon vôbec nerieši, je možnosť verejnosti získať informácie o kvalite škôl a o kvalite vzdelávania vôbec. Pokiaľ hovoríme o kvalite vzdelávania, mám tým na mysli informácie o výsledkoch celoplošných meraní. Samozrejme, nie individualizované, ale komplexné informácie v čo najpodrobnejšej podobe.

No ale myslíme si, že ďalším prvkom k transparentnosti nášho školstva a k slobodnej voľbe a k možnosti rozhodovania sa rodičov o tom, na akú školu umiestniť svoje dieťa, je zverejňovanie správ štátnej školskej inšpekcie. Toto je prax, ktorá je pomerne bežná aj v iných krajinách, a myslíme si, že je správne, aby bola zavedená aj na Slovensku.

Okrem toho dávame na správnu mieru medzinárodnú klasifikáciu stupňov vzdelávania, pretože to bola jedna z tém, ktorou sa pán minister hrdil, ale ktorú považujeme v tomto zákone za celkom spackanú.

Taktiež navrhujeme drobné úpravy, ktoré by zjednodušili neuveriteľne komplikovanú dokumentáciu.

To je asi to, čo sme z pozície poslancov identifikovali ako hrubé a ľahko odstrániteľné chyby. Tie ťažšie odstrániteľné chyby, s tými sa budeme musieť vyrovnávať v budúcnosti.

Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Rosovej sa prihlásila pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Konštatujem, že ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A slovo má pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, rovnako ako návrh zákona, tak aj vaše vystúpenie bolo plné rozporov. Na jednej strane apelujete na to, že by mali mať žiaci všetci povinne anglický jazyk. Zdôvodňujete to tým, aby bol uľahčený prípadný prestup medzi školami. Ale na druhej strane hovoríte v ďalšom paragrafe o tom, že by každá škola mala mať možnosť vlastného výberu učebníc a učebných materiálov. Veď to je zjavný rozpor. Ako potom budú žiaci môcť prestupovať medzi školami, keď budú mať odlišnú bázu?

Zároveň, keď si prečítam tento bod, konkrétne "za súlad s cieľmi výchovy a vzdelávania zodpovedá riaditeľ". Jednak nemá na to kompetenciu podľa súčasnej právnej úpravy. To po prvé. A po druhé, čo keď to nebude v súlade, čo potom? Kedy sa na to príde?

Ďalej ďalší rozpor. Na jednej strane apelujete na slobodu, argumentačne to podporujete práve tým výberom učebníc, na druhej strane ale túto slobodu priamo potláčate. Stanovený výber angličtiny. Správne ste poznamenali, nech to rozhodnú rodičia, samotný žiak k čomu inklinuje. Toto sme tu už raz mali, raz sme mali povinnú ruštinu a vieme, aký sme k nej mali vzťah. To isté sa môže stať potom s angličtinou.

A spomeniem ešte jeden rozpor z hľadiska slobody, 20. a 21. bod nariaďujete, aby o zdravotne znevýhodnenom žiakovi rozhodovalo centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Prečo to nemá rozhodnúť on sám? Prečo chceme diskriminovať tohto žiaka v porovnaní so zdravým žiakom?

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne Nachtmannovej bude teraz pani poslankyňa Rosová, nech sa páči.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ďakujem, že ste počúvali môj príhovor.

No, pokiaľ ide o možnosť kontinuálneho prechodu zo školy na školu pri odlišných učebniciach, samozrejme, že je to možné, veď na to máme štátny školský program. Tie učebnice môžu byť odlišné z hľadiska metodiky, ale nemôžu mať iné ciele, pretože musia byť v súlade so štátnym školským programom. Takže toto je absolútne vyriešené. Žiaden rozpor.

Kedy sa na to príde, či to je alebo nie je v súlade so štátnym vzdelávacím programom? No vtedy, keď sa takisto príde na to, či vôbec školský program je v súlade so štátnym vzdelávacím programom. To znamená pri kontrole inšpekcie. Na to máme nástroje. Opäť žiaden rozpor.

Potláčanie slobody pri výbere angličtiny. No a keď sme vybrali, že sa žiaci budú učiť chémiu, to je nie potláčanie slobody? Myslím, že v tom nie je žiaden rozdiel. A keď to porovnávate s ruštinou, tak ten rozdiel je teda ale celkom zásadný. Pretože nevedeli nám zodpovedať na otázku, prečo sa máme učiť ruštinu. Ale na otázku, prečo sa majú žiaci učiť angličtinu, existuje tisíc dobrých odpovedí. A navyše to, že sme sa tú ruštinu učili s neláskou, nie je preto, že bola povinná, ale je preto, ako sa k nám choval Sovietsky zväz. Do ´68 sa učili ľudia ruštinu oveľa radšej ako po ňom.

No a pokiaľ ide o poslednú pripomienku, tak ste asi neveľmi čítali, čo navrhujeme, pretože my navrhujeme, aby o spôsobe skúšok rozhodovali tieto inštitúcie a nie o žiakovi ako takom.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz dávam priestor a možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Predpokladám, že pán navrhovateľ sa hlási do rozpravy. V záverečnom slove? Takže, pardon, ešte. Čiže do rozpravy sa ústne nehlási nikto, a preto vyhlasujem rozpravu za ukončenú.

A dávam teraz slovo pánovi navrhovateľovi v záverečnom slove, nech sa páči.

J. Ivančo, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. V záverečnom slove si dovolím uviesť pár poznámok aj na to, čo tu zaznelo vo faktickej poznámke pani kolegyne Nachtmannovej k predloženému návrhu.

Angličtina. Pri vyučovaní cudzieho jazyka angličtina si dajme, pani kolegyňa, jednu otázku a táto otázka je bežná dnes. Táto otázka je bežná, tak ako študijný materiál v rôznych zamestnávateľských zväzoch, podnikateľských, aliancií atď., táto otázka je bežná v rôznych materiáloch týkajúcich sa uplatnenia absolventov na trhu práce. A táto otázka znie: Čo vlastne chceme, aby vedel absolvent dnešnej školy? Čo chceme, aby vedel absolvent dnešnej školy?

Je, myslím si, že v tejto snemovni už úplne jasné, že dnešný svet, dnešné uplatnenie absolventa školy na trhu práce vyžaduje tri kľúčové kompetencie. Tou prvou je určite znalosť štátneho jazyka, perfektná znalosť, komunikácia v štátnom jazyku, komunikácia v jazyku krajiny, v ktorej sa daný absolvent chystá, chce alebo uplatňuje. Tou druhou kompetenciou je určite znalosť a ovládanie informačno-komunikačných technológií. To je nespochybniteľné, že dnešný svet to od absolventa, ktorý chce mať reálne uplatnenie v živote, vyžaduje. Ale väčšina a veľká väčšina všetkých týchto štúdií a analýz hovorí aj o tom, že jednou z podstatných kompetencií pre uplatnenie absolventa na trhu práce je ovládať - a teraz podotýkam - nie jeden cudzí jazyk, je ovládať anglický jazyk a k tomu ešte nejaký cudzí jazyk už. Ovládať anglický jazyk a ešte nejaký cudzí jazyk. To je podstatná, kľúčová kompetencia, teda tri. Angličtina, informačno-komunikačné technológie, aj štátny jazyk, v ktorom sa nachádza.

Preto sme navrhli zaviesť povinné vyučovanie anglického jazyka, tak ako to urobili v Poľsku, tak ako to, teraz som čítal na internete pred chvíľou, robia v Austrálii. V Austrálii povinný vyučovací jazyk je anglický jazyk ako cudzí jazyk, pretože majú problémy s miestnymi obyvateľmi. Preto aj Slovensko musí nastúpiť do tohto vlaku, ak chceme, aby naši absolventi boli uplatniteľní minimálne na trhu práce v Európskej únii. A toto by sme mali žiadať od absolventa dnešnej školy, ak chceme, aby bol uplatniteľný.

Čo sa týka vecných poznámok k učebným materiálom. Pani kolegyňa, dnes riaditeľ školy zodpovedá a má kompetenciu v školskom zákone za súlad celého školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, ale aj za súlad s princípmi výchovy a vzdelávania definovanými, myslím, že v § 3 školského zákona. Ja nevidím problém, aby sme nadefinovali aj zodpovednosť riaditeľa školy za to, aké učebné materiály sa na škole používajú. Pri dnešnej ponuke, pri dnešnom modernom svete je predsa jasné, že v zákone nemôžeme ani časovo stíhať to, čo všetko prináša svet. Preto riaditeľ školy je posledná inštancia, ktorá bude zodpovedať za to, s akými učebnými materiálmi na škole sa pracuje.

Čo sa týka bázy vedomostí, tá je definovaná štátnym a školským vzdelávacím programom. Tam nejde o to, akú učebnicu, aký materiál, či sa to budeme učiť z CD, z DVD, z textu alebo z internetu. A na to máme aj tie celoslovenské testovania jednotlivých populačných ročníkov, aby sme vedeli, akými rôznymi cestami alebo k akému stupňu vedomosti sa žiaci dopracovali. A my ten obsah máme definovaný práve prijatým školským zákonom a štátnym vzdelávacím programom. Ja nehovorím, či je tento obsah šťastný alebo nešťastný, dobrý alebo zlý, ale je tam definovaný. Preto si myslím, že riaditeľ školy môže zodpovedať za to, aké učebné texty, učebné materiály vrátane internetových zdrojov, multimediálnych zdrojov sú na škole, pri vyučovaní použijú.

Posledná poznámka, to je k bodu 21., 22. Ja pokladám za veľmi zlé, za veľmi zlé, že pri žiakoch, ktorí vyžadujú osobitný prístup pri záverečných skúškach, maturitných skúškach a pri rôznych druhoch skúšania, si formu skúšky má povedať rodič alebo žiak, ak je plnoletý. Veď ten rodič ani žiak nevie, aké sú možnosti. Nevie, aké sú možnosti! Načo potom máme tie centrá poradensko-psychologických služieb definovaných v zákone? Veď my hovoríme o tom, že tieto centrá majú odporúčať. Odporúčať. Presne v bode 21 hovoríme "na základe odporúčania", aby ten žiak, ten rodič bol v podstate nútený navštíviť toto centrum, aby po rozhovore s odborníkmi mu dané centrum odporúčalo formu skúšky a on s týmto dokladom od odborníkov príde do školy za riaditeľom školy a povie, že na základe odporúčania odborníkov z centra poradensko-psychologických služieb žiadam vás o takúto formu skúšania. Myslím si, že je to z hľadiska vecnosti podstatná oprava znenia platného školského zákona.

Úplne na záver dodávam, že nebolo našou ambíciou touto - a to chcem podotknúť - prvou navrhovanou novelou školského zákona pristúpiť k tzv. možno filozofickej zmene, pretože my pokladáme školský zákon za taký nereformný a taký slabý, že na to, aby sme predstavili úplne nový prístup, bude treba úplne nový zákon, nie takéto čiastkové zmeny a opravy textúry a opravy niektorých vecných chýb. Na to pripravíme ďalšie zmeny.

Ďakujem pekne.