P. Paška, predseda NR SR: Ďalšia je do rozpravy písomne prihlásená pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som už v prvom čítaní vyjadrila vcelku kladné hodnotenie tohto návrhu zákona. Myslím si, že je to zákon, ktorý je potrebný a je škoda, že sme ho nemali v tých časoch, kedy sa stávalo hlavnou brzdou ekonomického rozvoja to, že máme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Pretože naozaj je to zákon skôr do dobrého počasia, ale tak, či tak aj dnes má svoj zmysel. To, či všetky jeho ustanovenia naplnia svoje ciele, ukáže prax. Myslím si, že niektoré dobré nápady a opravy sú aj v pozmeňujúcich návrhoch, o ktorých budeme hlasovať.

Ale prečo si myslím, že tento zákon je principiálne správny? Preto, lebo napĺňa predstavu o odborom vzdelávaní, ktorú sme aj my sformulovali v našom programe a to je predstava, že za vzdelanie je zodpovedný iste štát, ale pokiaľ ide o výcvik, stále väčšia miera zodpovednosti by mala byť prenášaná na podnikateľské subjekty. To, čo je ďalej pozitívne, je, že sa aj takouto legislatívnou formou do celého procesu omnoho viac a záväznejšie vťahujú aj regióny, teda regionálne samosprávy.

No napriek tejto podpore mám jednu zásadnú výhradu. Týka sa toho, o čom hovoril už aj môj predrečník, a to je neštátny fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktorý sa týmto zákonom zakladá. Ja som presvedčená, že ak má takýto fond existovať, nie je dôvod zakladať ho zákonom. Myslím si, že ak má existovať a ak má efektívne fungovať, tak ho môžu zamestnávateľské subjekty založiť pokojne aj bez zákona. A prečo si myslím, že tak by to bolo efektívnejšie? Preto, lebo ak budú niesť zodpovednosť za financovanie aj prevádzkových nákladov, platu riaditeľa, zamestnancov fondu, ako zakladatelia budú sa musieť starať o to, aby tento fond reálne mal aj nejaké svoje príjmy. A aj o to, či a ako efektívne plní svoje poslanie. No, ale navyše, myslím si, že zamestnávatelia by ochotnejšie združovali svoje prostriedky, keby nešlo o takýto celoplošný fond, ale keby šlo o fondy založené na stavovskej odvetvovej báze.

Čo vlastne znamená, keď vytvoríme takýto fond zo zákona? Znamená to na jednej strane, že nemáme žiadnu garanciu, že do tohto fondu budú plynúť nejaké zdroje. Na druhej strane to ale znamená záväzok financovať alebo odmeňovať riaditeľa fondu a jeho zamestnancov podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme, teda, ak tomu správne rozumiem, z verejných zdrojov. Ja si myslím, že to nie je dobrý obchod, fond, ktorý môže byť prázdny a ktorého riaditeľa a zamestnancov budeme platiť zo štátu.

Preto predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.

Bod 1: "V čl. 1 § 1 sa vypúšťa písm. d)."

Odôvodnenie. Nie je dôvod, aby bol týmto zákonom upravovaný fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ďalej fond. Má ísť o neštátny fond, ktorého zdroje nie sú naviazané na štátny rozpočet.

2. bod: "V čl. 1 sa vypúšťajú § 14 až § 22."

Odôvodnenie. Zrušujú sa ustanovenia, ktorými sa zriaďuje a upravuje neštátny fond odborného vzdelávania a prípravy. Financujúce subjekty môžu fond s rovnakým účelom zriadiť aj bez predpokladanej legislatívnej úpravy. Naopak, zakotvenie fondu rozvoja odborného vzdelávania v navrhovanom zákone zužuje možnosti takéhoto fondu a znižuje tým motiváciu financujúcich subjektov prispievať do nich. Napriek tomu, že výšku zdrojov financovania fondu nie je možné predpokladať, ukladá návrh zákona odmeňovať riaditeľa fondu a jeho zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. bod: "V čl. 8 sa vypúšťa 6. bod."

Odôvodnenie. Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na body 1 a 2.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Posledný je písomne prihlásený pán poslanec Dubravay.

P. Dubravay, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, reagujem krátko, stručne, aby sme to časovo stihli. Ako bývalý učiteľ na odbornej škole, funkcionár školský, som rád, že uvedený zákon sa objavil, pretože nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, ktoré terajší priemysel pociťuje, je dôsledok likvidácie odborných škôl, dôsledok miešania stredných odborných škôl a obchodných akadémií a rôznych školských hybridov, čo, samozrejme, nemalo nikdy nič spoločné s trhom práce.

Prečo tento zákon má svoj význam a je dôležitý v danej dobe, vymenoval veľmi presne minister školstva. Ja len na záver chcem zdôrazniť a to som rád, že táto informácia sa mi dostala, že zákon bol pripravovaný zodpovedne, v širokom kontexte a v spolupráci v prvom rade s odborníkmi. Pripravovala ho pracovná skupina na tvorbu návrhu zákona na svojich zasadnutiach 28. augusta 2008, 8. septembra 2008, 16. až 18. septembra 2008, 11. novembra 2008. Členmi pracovnej skupiny boli delegovaní zástupcovia, to je to dôležité, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská lesnícka komora, Americká obchodná komora, Republiková únia zamestnancov, Klub 500, Združenie automobilového priemyslu Slovenska, Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, Železiarne Podbrezová, U. S. Steel, Košice, Tatravagónka, Poprad, Bratislavský samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Konfederácia odborových zväzov a ďalší.

Pri tvorbe návrhu zákona sa priebežne konali konzultácie s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v dňoch 10. 9. 2008, 16. 9. 2008, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom pôdohospodárstva a Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou.

Návrh zákona bol predložený na verejnú diskusiu, ktorá sa uskutočnila vo forme odborného seminára 1. októbra 2008 vo veľkej kongresovej sále Správy účelových zariadení, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Združení automobilového priemyslu, odborný seminár Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a ďalšie. Čiže, je to dôkaz o tom, že zákon bol pripravovaný zodpovedne a s plnou vážnosťou.

Ďakujem za pozornosť.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Boli ste posledný písomne prihlásený.

Pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Goga, končím možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Goga, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými slovami aj ja prispel k tomuto zákonu o odbornom vzdelávaní. Keďže mám aj pomerne málo času na to, aby sme potom uzatvorili tento zákon, mi dovoľte podporiť ho v každom prípade, pretože si myslím, že je to zákon, ktorý hovorí o tom, že proces odborného vzdelávania potrebuje a zaslúži si mať perspektívu a svoju budúcnosť. Už to nie je len záležitosť vzdelávacieho systému, ale v ďalšom období to bude aj jedna z najvýznamnejších podmienok ekonomickej a sociálnej prosperity Slovenskej republiky.

Reagoval by som aj na niektoré informácie, čo tu padli v písomných rozpravách a to v súvislosti s tým, že aby sa viacej zamestnávatelia zaoberali odborným vzdelávaním. Je to dobré. To takisto podporujem aj ja, aby vo väčšej miere vstúpili do vzdelávacieho procesu odborného vzdelávania, pretože prinášajú nielen modernú technológiu, ale aj financie do jednotlivých odborov v rámci odborných škôl. A takisto podporujem aj to, aby regionálne školstvo si v oveľa väčšej miere dalo pozor na to, aké školy v rámci svojich regiónov vytvára a podporuje.

Chcem povedať toľko, že tento zákon je moderným zákonom a jeho prijatím si opäť osvojíme klasické hodnoty odborného vzdelávania. A chcem povedať aj to, že odborné vzdelávanie v tomto zákone má plnú podporu alebo vychádza aj z mnohých programov Európskej únie, ktoré podporujú odborné vzdelávanie a má tam silnú podporu.

Samozrejme, mnohé veci tu boli povedané, s nimi súhlasím. Ale chcem na záver povedať iba toľko, že odborné vzdelávanie na Slovensku je potrebné podporiť aj v súvislosti s tým, že nám chýba veľmi veľa odborníkov v priemyselnej sfére, od remeselníkov, cez krajčírky a mnohé ďalšie odvetvia.

Na záver teda ešte raz chcem podporiť tento zákon, pretože si myslím, že je potrebný aj v tejto situácii, ktorá momentálne je.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani spravodajkyňa, v rozprave chcete vystúpiť? Nech sa páči, v rozprave.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, nebudem veľmi dlhá, pretože ozaj čas je krátky.

Ako tu zaznelo z úst viacerých rečníkov a práve preto nebudem veľa hovoriť, pretože sa všetci zhodneme, explicitne a implicitne tu bola vyjadrená podpora tomuto návrhu zákona.

Ja si dovolím predniesť jeden malý pozmeňujúci návrh: "V čl. 1 § 17 sa vypúšťa ods. 5. Poznámka pod čiarou k odkazu 31 sa vypúšťa."

Odôvodnenie. Podrobnosti o činnosti fondu a jeho organizácie, vrátane odmeňovania riaditeľa a ostatných zamestnancov fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy upraví štatút fondu. Takže týmto pádom vyriešime aj problém, ktorý tu predostrela pani poslankyňa Rosová so zákonom č. 553 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri prácach vo verejnom záujme.

Ďakujem pekne.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa takisto poďakovať za korektnú rozpravu, niektorým pripomienkam, najmä pána poslanca Szigetiho.

Hneď na úvod by som chcel pripomenúť, že zákon nie je, tento zákon nie je o získaní prostriedkov do odborného školstva. To bol ten o tých stimuloch. Ten bol na to, aby sme viac peňazí získali. Tento zákon je o tom, aby odborné školstvo odpovedalo na potreby a požiadavky praxe. Aby sme nevyučovali ľudí, ktorí skončia na úradoch práce. Čiže cieľom zákona je, aby finančné prostriedky, ktoré do odborného školstva idú, boli efektívne využité, pretože analýzy a výstupy sú iné.

Po druhé sú tu niektoré tradičné remeslá, ktoré by asi nebolo dobré, keby opäť kvôli nejakým len, povedzme, trhovým princípom nám vypadli zo systému. Ale ako zabezpečiť, aby požiadavky praxe boli zabezpečené? Ako zabezpečiť, aby niektorí zriaďovatelia nevypisovali také študijné programy, ktoré nikto nepotrebuje? No jedine tým, že nám to povedia tí, čo sú dole v tej praxi. A preto sme vytvorili taký mechanizmus, aby o tých peniazoch, ktoré dnes rozdeľuje štát, rozhodovali oni dole. Čiže regióny, aj u vás na juhu. Prečo by sa malo, ja neviem, zo severu rozhodovať, ktorý odborný vzdelávací program vznikne v Komárne? Ani minister za zeleným stolom. Preto dávame, preto posúvame celé kompetencie, preto vytvárame aj národný poradný odbor, poradný orgán, aj sektorové poradné orgány, ale aj regionálne, ktoré budú definovať a, samozrejme, že v tých regiónoch budú zástupcovia zamestnávateľov, ktorí si budú definovať, čo potrebujú a čo nepotrebujú.

Bolo veľa sťažností aj z KIE, aj z ďalších spoločností, že nevytvárame, nevychovávame takých odborných pracovníkov, akých potrebuje súčasný trh. Takže v poriadku, vytvorili sme systém, vytvorili sme mechanizmus, aby si títo ľudia mohli nadefinovať, čo vlastne potrebujú a na tom celom je v podstate tento zákon vytvorený. Bolo, verte mi, desiatky, možno stovky rokovaní. Preto neboli na výbore, lebo si myslím, že vychádzali aj z toho, že boli presvedčení, že vyrokované to je, pretože boli a ja som osobne bol možno na desiatich, pätnástich stretnutiach s podnikateľmi, so zamestnávateľmi a s ďalšími, ktorí tieto veci zabezpečujú. Fond chceli oni. Hovoria, zriaďte predsa len nejaký fond, kde my dáme peniaze, pretože bez toho by ten fond mohol byť už aj dnes. Ale doteraz žiadny fond nevznikol. Tak sme povedali, dobre, skúsime to my zorganizovať, vy si tam budete dávať peniaze, vy budete rozhodovať o tých peniazoch.

A poslanecký návrh, ktorý dala pani poslankyňa Nachtmannová, hovorí aj o financovaní, že aj fond bude hovoriť o tom, ako budú financovaní. Ale my tomu dáme tú štábnu kultúru, nech je prehľad, kto, kde a akým spôsobom pomôže odbornému školstvu z hľadiska tých 2 % daní pomoci. Čiže, dávame do toho len taký poriadok, aby mali istotu a, samozrejme, všetko bude zariadené. Ale dôležité je to, že oni si sami budú rozhodovať o tých prostriedkoch, ktoré tam vložia.

K pani poslankyni Rosovej to isté. Fond je dobrovoľný. No a, samozrejme, že - a to bola, ak si pamätáte, pán poslanec Szigeti, - to bola aj požiadavka opozície, aby sme tam nedávali štátne peniaze. Aby náhodou to nebol nejaký kanál, prostredníctvom ktorého by štátne peniaze mohli ísť niekde inde. Pretože pre alokáciu štátnych peňazí platia osobitné pravidlá. Toto je len pre podporu podnikateľského sektora, tento fond.

Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

Pani spravodajkyňa, chcete aj vy niečo k rozprave? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Prerušujem rokovanie obedňajšou prestávkou. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom hodina otázok a potom interpelácie poslancov na členov vlády. O 17.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch a po odhlasovaní prerokovaných bodov uskutočníme opakovanú tajnú voľbu.

Takže, ďakujem pekne a dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

 

Šiesty deň rokovania

35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

23. apríla 2009 o 14.00 hodine

 

P. Paška, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme popoludní pokračovať v rokovaní programu 35. schôdze pravidelným bodom

hodina otázok,

ktorý otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zostali na rokovaní Národnej rady aj potom, ako zodpovedajú na otázky položené poslancami, pretože bude nasledovať bod písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a za tým interpelácie poslancov.

Včera do 12.00 hodiny, tak ako káže zákon o rokovacom poriadku, predložili poslanci 31 otázok na predsedu vlády a 28 otázok na členov vlády. Overovatelia vyžrebovali poradie, podľa ktorého bude najprv odpovedať vo vymedzenom 15-minútovom čase pán premiér a potom ďalší členovia vlády.

Poprosím teraz pána premiéra, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

R. Fico, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

Neprítomný je z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty minister výstavby a regionálneho rozvoja. Zastupuje ho minister pôdohospodárstva pán Becík. Zo zdravotných dôvodov je neprítomný minister životného prostredia. Zastupuje ho minister pôdohospodárstva. Ďalej bude z dôvodu prác na PPP projektoch neprítomný minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek. A na zahraničnej pracovnej ceste je minister obrany. Zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. A otázky neboli postavené na podpredsedu vlády a ministra školstva pána Mikolaja.

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér. Máte teraz 15 minút, počas ktorých môžete odpovedať na otázky.

Prvá bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Gogu, ktorá znie (Je tu pán poslanec? Áno, je tu.): "Vážený pán premiér, globálna kríza zasiahla takmer celú ekonomiku sveta. Je na mieste hovoriť o opozičných návrhoch na zníženie dane z príjmov?"

Nech sa páči, odpovedajte.

R. Fico, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku, pán poslanec. Dovoľte mi na úvod povedať, že naozaj vzniká paradoxná situácia, pretože tí, ktorí tvrdili, že nastavili najlepší daňový systém na svete, pokiaľ ide o 19-percentnú daň z príjmu, pokiaľ ide o 19-percentnú DPH, tak tí istí ľudia dnes prichádzajú a tvrdia, že tento systém treba zmeniť. Tým vlastne priznávajú, že daňový systém nastavili zle, pretože naozaj spôsobuje obrovské ťažkosti. Poviem to, pán poslanec, veľmi jednoducho, pretože tu nejde iba o znižovanie dane z príjmu, ale počúvame aj návrhy na zníženie DPH a počúvame aj návrhy na zníženie spotrebných daní z pohonných hmôt.

Buďme teda veľmi presní. Ak predchádzajúca vláda osemkrát zvýšila spotrebnú daň na pohonné hmoty a táto vláda sa tejto dane ani nedotkla, my sme ju ani raz nezvýšili a prichádzajú teraz s návrhom, aby sme znížili túto spotrebnú daň a tak spôsobili výpadok v štátnom rozpočte napríklad pri nafte asi 4 mld. korún, tak odpovedám, áno, budem presadzovať zavedenie nižšej spotrebnej dane za pohonné látky, bude tak robiť celá vláda Slovenskej republiky za podmienky, že nám niekto povie, ako tento výpadok nahradíme v štátnom rozpočte. Ja mám návrh. Prijmime zákon, v ktorom na jednej strane znížime spotrebnú daň na pohonné hmoty, na naftu, ale v tom istom zákone bude napísané, že vyrubíme dodatočnú daň bankám za historicky najvyšší zisk v roku 2008 v tej istej výške, ako bude výpadok v štátnom rozpočte.

Nemôže fungovať systém tak, že my budeme stále len znižovať príjmy v štátnom rozpočte a potom, keď sa pýtame, ale odkadiaľ na to zoberieme, tak nám odpovedajú, veď škrtajte ľuďom, škrtajte sociálne dávky. My sa ale nedotkneme ani predčasných dôchodkov, nedotkneme sa ani príspevku pri narodení prvého dieťaťa, nedotkneme sa ani vianočných príspevkov, ani iných oblastí, ktoré sú nastavené, pretože máme jasný cieľ. Kríza na Slovensku nesmie znižovať sociálny štandard ľudí. Preto, ak nás niekto dnes poučuje, teda ľudia, ktorí tvrdili, že postavili najlepší systém na svete, aby sme začali znižovať niektoré dane, odpovedáme, áno, za podmienky, že zoberieme najbohatším - bankám, sprivatizovaným podnikom, tam sú obrovské finančné prostriedky, za týchto podmienok vláda Slovenskej republiky je kedykoľvek pripravená ísť do tohto súboja. (Potlesk.)

Pokiaľ ide o samotný návrh opozície na znižovanie daní, dovoľte mi, aby som hneď na úvod spomenul jedno francúzske príslovie, ktoré hovorí, že nemôže byť učiteľom spevu ten, kto pozná iba jednu pieseň. Prečo to hovorím? Mám k tomu, samozrejme, viac dôvodov. Opozícia mi totiž so svojimi návrhmi na zníženie dane z príjmov z doterajších 19 na 16 %, či návrhmi na zníženie odvodu pripadá, akoby nič iné nepoznala. Ale hlavne sa priznáva, že zle nastavila daňový systém v rokoch, kedy ho považovala za najlepší na svete. Omieľa tieto návrhy donekonečna pri každej príležitosti a nechce pripustiť to, čo hovoria nielen mnohí naši, ale aj zahraniční odborníci, že v čase, kedy svetová hospodárska kríza ešte neukázala všetky svoje negatíva a hĺbku, by celoplošné zníženie daňového zaťaženia bolo veľmi zlým riešením. Takýto postup odmietla aj Európska komisia, aj OECD, aj Medzinárodný menový fond, ktorý potvrdil, že to nie je cesta na potlačenie krízy. V súčasnosti žiadna krajina Európskej únie neprichádza so zásadnými zmenami v daňovom systéme a realizujú sa práve cielené a dočasné opatrenia, ktoré sme robili aj my. Pre otvorenú, proexportne orientovanú ekonomiku, akou je naša, navyše závislou od vývoja v iných krajinách, by takéto unáhlené a krátkodobé riešenia mali katastrofické dopady na štátny rozpočet.

Zaujímavé je, nikto to nerobí v takom rozsahu, ako navrhuje naša opozícia. Je iné znížiť daň z 32 na 31 % a iné je znížiť daň z 19 na 16 %. Ale všetci sú hlúpi, len niekto tu sa stavia do pozície, že tak ako to hovorí opozícia, je to najsprávnejšie riešenie, ktoré nám má pomôcť. Opozícia tvrdí, že znížením priamych daní sa dodatočné príjmy ľudí odrazia v podpore domáceho dopytu. Pýtam sa však, kde na to prišli. Akú majú k tomu analýzu? Kto im to povedal? Jednoducho sú to len akési odhady opozičných predstaviteľov a expertov, predovšetkým tých 20-ročných, ktorí sa často prezentujú ako rôzni analytici v prospech rôznych zahraničných bánk. Je naivné sa domnievať, že vyššie príjmové skupiny, resp. podnikatelia by po znížení priamej dane začali rozširovať výrobu a prijímať nových zamestnancov. Naopak, reálne je to, že by v čase globálnej krízy použili tieto zdroje len na zabezpečenie si existujúcich vlastných kapacít. Tiež zamestnanci, ak sa majú horšie, nerozhadzujú peniaze, ale snažia sa šetriť. Preto to, čo navrhuje opozícia, je deštrukčné a pomáha to len najbohatším v tejto krajine a túto politiku vláda Slovenskej republiky odmieta. (Potlesk.)

Výška výberu dane z príjmov obyvateľstva predstavuje relatívne malú sumu, a to je asi 100 až 170 mld. eur. Zníženie výšky dane o niekoľko percent znamená pre zárobkovo činných úsporu fakticky iba v rozsahu niekoľko sto miliónov slovenských korún. To je celý príspevok, ktorý by takéto zníženie urobilo. Preto sa pýtam, ako ho zabezpečí zvýšenie domáceho dopytu suma 140 alebo 150 mil. korún. To je jednoducho čosi, čo je absolútne zanedbateľné. Pokiaľ by došlo k výraznejšiemu redukovaniu dane z príjmov, vyžadovalo by si to zníženie výšky sadzby dane v podstatne väčšom rozsahu ako len o niekoľko percent, ako to navrhuje opozícia. Ale aj to by v žiadnom prípade neriešilo problém hospodárskej krízy. Okrem toho nezabúdajme, že výber dane z príjmov fyzických osôb je súčasťou podielových daní, ktoré sa rozdeľujú v prospech samospráv. A akékoľvek zníženie výberu dane sa prejaví na výraznom zmenšení príjmov municipalít na všetkých úrovniach.

Kým z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu sú dopady zmien sadzby dane zanedbateľné, z hľadiska výšky príjmov samospráv pôsobia vyslovene deštruktívne a negatívne, jednoducho to nie je možné urobiť a nikto to nerobí. Mám taký pocit, že sa iba politicky zneužíva kríza na to, aby sa opäť prichádzalo s návrhmi, ktoré akože navodzujú atmosféru, že tu je niekto, kto chce podporovať za každú cenu podnikateľskú sféru.

Poviem to aj inak. Ak nám stále tvrdia znižovať dane, tak potom poďme do extrému. Povedzme, že daň z príjmu právnických osôb bude 5 % a že daň z príjmu fyzických osôb bude 5 %, ale potom si ľudia budú všetko platiť. Prídeš k lekárovi, zaplať si. Prídeš do školy, zaplať si. Pôjdeš nejakú inú verejnú službu využiť, zaplať si. Ale toto nie je sociálny štát.

My sme sa nedotkli daňovej reformy preto, lebo sme za kontinuitu. Nechceli sme meniť každú chvíľu pravidlá hry, ktoré boli nastavené, hoci sme mali veľký problém s rovnou daňou a urobili sme zásahy len do DPH, kde sme zaviedli 10-percentnú sadzbu DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky a na knihy. Takýto postup, samozrejme, považujem za správny. Ale dnes mnohí uvažujú o zvyšovaní daní, mnohí hovoria o väčšej progresivite, o väčšej solidarite, pokiaľ ide o daňové zaťaženie. Bol by som rád, keby sme vstupovali veľmi racionálne do týchto diskusií, pretože, ak sa začne používať tento bezbrehý populizmus pri návrhoch na znižovanie daní a odvodov, nikam sa nedostaneme.

Pokiaľ ide o alternatívu, ktorú sme schválili v parlamente v rámci tretieho balíka protikrízových opatrení, je to zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a posilnenie zamestnaneckej prémie formou doplatku zo strany štátu, tak toto sú opatrenia, ktoré sú presne nastavené a ktoré sa dotýkajú 61 % zárobkovo činných ľudí, ale nie tých, čo zarábajú od 60 tisíc korún hore. Áno, je pravda, že príjem zamestnancov, ktorí zarábajú nad 60 tisíc do 90 tisíc korún, v dôsledku zaokrúhlenia parametrov v legislatíve mierne poklesne. Ale v tom je tá spravodlivosť. Kto zarába veľmi veľa, musí platiť viacej do toho spoločného ako ten, kto zarába menej. To je solidárny princíp, ktorý platí všade na svete, preto tieto cielené opatrenia, ktoré boli urobené, sú naozaj veľmi, veľmi správne.

Chcem pripomenúť aj to, že návrhy na znižovanie daní a odvodov nezískali žiadnu podporu ani v Rade pre hospodársku krízu, kde sedia sociálni partneri a ďalší predstavitelia zamestnancov, predstavitelia zamestnávateľov a to len naznačuje, že ide skôr o politikárčenie ako o reálne prístupy.

Čo sa týka úpravy sadzby dane z príjmov právnických osôb o niekoľko percent, to by paradoxne neriešilo situáciu podnikovej sféry, ale mohlo by to významne zasiahnuť príjmy štátneho rozpočtu, ako som už uviedol. Problém je totiž v tom, že úprava dane z príjmu pre právnickú osobu o jedno alebo dve percentá nemá relevantný vplyv na hospodárenie podnikateľských subjektov, ale spôsobuje katastrofické problémy vo fiškálnej oblasti. Je tu veľká nerovnováha a niekedy mám pocit, že to je cieľom týchto návrhov - spôsobiť deštrukciu, pokaziť veci tak, ako sa len dajú, pretože kríza je jediná, a oni to dobre vedia, páni v opozícii, ktorá môže poraziť súčasnú vládnu koalíciu.

Vážené dámy a páni, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty, tu som už povedal, že sme urobili rozhodnutia v prospech liekov, zdravotníckych pomôcok a učebníc. Ak nám to umožní finančná situácia, treba, samozrejme, hovoriť aj o ďalšom znižovaní DPH. Ale ak to dnes navrhuje opozícia, podnikatelia a ďalší, priznávajú, že daňový systém bol zle nastavený, bol nedobre nastavený. My však súčasne hovoríme to, že dobre, znižujme DPH, ale pýtam sa, kde zoberieme peniaze, ktoré tým stratíme. Ja ponúkam, ako som už uviedol, dodatočné zdanenie komerčných bánk, dodatočné zdanenie sprivatizovaných firiem. Iná cesta neexistuje.

My popri tom budeme, samozrejme, ďalej škrtať vládnu spotrebu. Po 10 mld. korún, ktoré už boli vyškrtané, sme pripravení urobiť ďalšie vážne opatrenia. Ak to bude nevyhnutné a budeme potrebovať ďalšie zdroje, bude musieť minister financií dať pokyn na ďalšie plošné škrtanie výdavkov. Ale pred všetkými, ako sme tu, opakujem, nie na úkor ľudí. Ľudia si veľa vytrpeli od roku 1989, pokiaľ ide o sociálnu a životnú úroveň a my nevidíme žiadny dôvod, prečo by mali niesť zodpovednosť za niečo, čo nespôsobili. Preto je prvoradou úlohou tejto vlády zagarantovať ľuďom, že do poslednej chvíle, tak ako to bude možné, budeme robiť všetko pre to, že ich životný, sociálny a pracovnoprávny štandard zostane nedotknutý. Inak, samozrejme, by sme išli proti svojmu vlastnému programu. (Potlesk.)

Pokiaľ ide o odvody, my sme predsa urobili už niekoľko opatrení. Chcem pripomenúť, že sme odtrhli výšku odvodov pre živnostníkov od minimálnej mzdy, pretože sa sťažovali živnostníci, že rast minimálnej mzdy im spôsobuje nárast odvodov a minimálna mzda je kategória, ktorá je určovaná buď vládou, alebo inými faktormi. Je to odtrhnuté. Dnes sa odvody živnostníkov určujú percentom z priemerného zárobku v národnom hospodárstve, čo živnostníci prijali.

Pokiaľ ide o odvody do rezervného fondu solidarity pre živnostníkov, takisto boli mierne znížené. Ale chcem sa spýtať pánov z opozície, že keď opäť navrhujú znižovanie odvodov, aké riešenie ponúkajú tomuto štátu na vykrývanie deficitu, ktorý spôsobuje II. pilier. Ak platíme zo štátnych prostriedkov 26 mld. korún každý rok, aby sme vykryli deficit v Sociálnej poisťovni spôsobený tým, že je tu II. pilier, tak zníženie odvodov by znamenalo prehĺbenie tohto deficitu o podstatne väčšiu sumu. Pýtam sa odkadiaľ? Popritom navrhujete znižovanie dane z príjmu, navrhujete znižovanie DPH, navrhujete znižovanie spotrebných daní. Takto nemôže fungovať systém, že sa stále navrhuje brať, brať, brať a súčasne niekde potom aj dávať. Preto sme za normálnu komunikáciu, sme za korektné racionálne riešenia, ale nie za návrhy, ktoré, opakujem, sú proti tejto krajine, pretože znamenajú len a len deštrukciu toho najhrubšieho zrna.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.

Chcete položiť, pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nie.

Takže, pán premiér, poprosím vás o odpoveď na druhú otázku od pána poslanca Martináka: "Vážený pán premiér, môžeme konštatovať, že verejnosť pozitívne hodnotí prijatie tzv. šrotovného. Ako hodnotí jeho prínosy vláda SR?"

R. Fico, predseda vlády SR: To je ten istý príklad. Všetci nám ďakujú a hovoria, pán poslanec, Slovensko bolo solidárne. Prijalo rozhodnutie, ktoré bolo dôležité pre európsky automobilový priemysel, ktorý na Slovensku je v takom rozsahu, v akom je a treba aj povedať, že to, čo sme dosiahli v súvislosti s Volkswagenom a s veľkou investíciou, je veľkým úspechom v tomto období. (Potlesk.)

Všetci tvrdia, že je to úspech. Tie dve vlny boli naozaj úspechom. Títo páni tvrdia, že to je hlúposť. To znamená, všetci sú hlúpi na svete. Všetky krajiny Európskej únie, ktoré zaviedli šrotovné, ktoré chcú byť solidárne, všetci sú hlúpi. Len tu je veľká múdrosť, ktorá tvrdí, vyhodené peniaze. Nie, bol to úspech nielen z hľadiska nášho príspevku k podpore automobilového priemyslu. Bol to jasný prejav solidarity Slovenska a ukázali sme sa ako zodpovedná európska krajina. Ale treba povedať aj to, že pokiaľ ide o šrotovné, tak analýzy ukazujú, že by malo byť finančne samonosné, pretože pokiaľ ide o DPH a ďalšie poplatky, tak by to malo vykryť všetky náklady, ktoré boli spojené so šrotovným. Takže šrotovné je veľký úspech a môžu o tom opozičníci rozprávať, čo chcú.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Paška, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér, váš čas bol naplnený. Odpovedali ste počas viac ako 15 minút. Ďakujem vám pekne.

Budeme teraz pokračovať odpoveďami na otázky, ktoré boli vyžrebované na členov vlády.

Ako prvá bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Lebockého na pána ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka: "Vážený pán minister, 14. apríla Európska komisia rozhodnutím uzavrela prípad konania voči SR vo veci lesohospodárskych aktivít vo Vysokých Tatrách. V tejto súvislosti sa chcem spýtať, či váš rezort bude iniciovať konanie o zodpovednosti za stav ohrozenia slovenských lesov v dôsledku obmedzovania výkonu obranných opatrení po vetrovej kalamite?"

Ešte kým odpoviete, dovoľte mi, aby som privítal na balkóne študentov gymnázia z Topoľčian, ktorí sledujú dnešnú hodinu otázok. (Potlesk.)

Pán minister, môžete odpovedať.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Lebocký, podľa môjho názoru je v danej veci potrebné rozlišovať daný problém v troch rovinách, a to, ako uvádzate - stav ohrozenia lesov, následne vzniknuté majetkové škody na lesnom majetku a environmentálne škody na lesných ekosystémoch. Súčasný stav v oblasti, ktorá bola predmetom formálneho oznámenia o začatí konania voči Slovenskej republike a preskúmania zo strany Európskej komisie, je potrebné posúdiť komplexne zo strany odbornej lesníckej a environmentálnej stránky a zároveň zo stránky právnej.

Z hľadiska posúdenia zodpovednosti za vzniknutý stav je potom potrebné zohľadňovať trestnoprávnu rovinu, či konaním alebo nekonaním príslušných fyzických alebo právnických osôb, prípadne štátnych orgánov došlo k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z trestných činov, priestupkov alebo iných správnych deliktov a zároveň občianskoprávnu rovinu, teda možnú mieru zodpovednosti, úmyselnosť alebo podobne.

Pokiaľ ide o problematiku majetkových škôd vzniknutých znemožnením vykonávania opatrení na ochranu lesa, tieto si môžu vymáhať len vlastníci lesných pozemkov, pričom upozorňujem, že v prípade lesných pozemkov vo vlastníctve štátu práva vlastníka vykonáva správca, to je v tomto konkrétnom prípade Štátne lesy Tatranského národného parku. Problematika environmentálnych škôd, teda škôd na prírodných hodnotách patrí do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že ide o zložitý právny problém, ktorému bude Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky venovať patričnú pozornosť a podrobne sa ním zaoberať. Taktiež vytvorí podmienky, aby v rámci svojich kompetencií pomohlo pri riešení tohto problému aj vlastníkom lesných pozemkov.

Ďakujem.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, je nespochybniteľné, že boli spôsobené obrovské vyčísliteľné hospodárske škody a nevyčísliteľné škody environmentálne alebo ekologické. Moja doplňujúca otázka znie: Ste k dnešnému dňu informovaný o tom, že by už v tejto veci bolo podané trestné oznámenie či už na známeho, alebo neznámeho páchateľa prostredníctvom štátneho podniku Tatranského národného parku, Lesy TANAP-u?

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

S. Becík, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Zatiaľ sa tak nestalo, aj keď treba povedať, že od kalamity, ktorá bola 19. novembra, ubehlo 803 dní, dokedy štátna ochrana prírody dala súhlas na to, aby sa mohol vykonať prvý zákrok.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Všetko, pán minister? Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák. Otázku položil ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, boli realizované nejaké jednania za účelom výmeny skúseností s okolitými krajinami - novými členmi EÚ vo veci zmiernenia dopadu svetovej finančnej krízy?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, globálna hospodárska finančná kríza, jej príčiny, príčiny jej vzniku, opatrenia na jej prekonanie a všetky otázky týkajúce sa zmiernenia jej dopadu sú súčasťou programu pravidelných mesačných stretnutí ministrov financií, nielen v Rade pre európske hospodárske a finančné záležitosti, čo je Rada ECOFIN, ale aj v euroskupine v rámci Rady ECOFIN, kde sa Slovensko, ako viete, stalo plnohodnotným členom od 1. januára, ako pozorovateľ bolo už od jesene minulého roku.

Na týchto stretnutiach sa ministri financií vo veľmi neformálnej atmosfére okrem iného informujú a vymieňajú si navzájom skúsenosti a opatrenia, ktoré prijali jednotlivé členské krajiny na zmiernenie dopadov hospodárskej a finančnej krízy. Tieto diskusie sa neuskutočňujú len na ministerskej úrovni, ale aj na zasadnutiach Výboru pre hospodársku politiku, Hospodárskeho a finančného výboru za účasti zástupcov ministerstva financií.

Ďalej je predmetom týchto diskusií prijímanie riešení a záverov k dokumentom, ktoré súvisia so súčasnou krízou, napríklad ako bol dokument Plán hospodárskej obnovy Európy, kde bolo úlohou ministrov financií nájsť spôsob zabezpečenia financovania celého objemu 5 mld. eur z rozpočtu Európskej únie na schválené projekty. Len pripomeniem, že Slovenská republika využije finančnú pomoc na projekt plynového pripojenia Veľký Krtíš - Maďarsko v objeme 30 mil. eur, na plynové prepojenie s Poľskom 20 mil. eur a na podporu technickej infraštruktúry na reverzný tok plynu s Rakúskom a Českou republikou, celkovo je na projekt vyčlenených 80 mil. eur.

Ďalej tieto rady pripravujú návrhy riešení na prekonanie globálnej krízy, ktoré sa následne predkladajú na schválenie najvyšším predstaviteľom členských krajín. Na marcovom summite Európskej rady napríklad bolo prijaté zvýšenie záchranného balíka pre členské krajiny, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou, ako aj ďalšie iné.

Ďakujem, skončil som.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Iván Farkas. Otázku položil opäť ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: "Pán minister, kedy pripravíte revidovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2009, aby ho mohol premiér predložiť do NR SR na schválenie, z dôvodu značnej zmeny pilierov štátneho rozpočtu - odhadu zmeny HDP, ako aj miery nezamestnanosti?"

Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo.

Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, ministerstvo financií v súvislosti so vznikom finančno-hospodárskej krízy uskutočnilo niekoľko aktualizácií prognózy makroekonomického vývoja na roky 2010 - 2012, kde už došlo k prvej revízii odhadu rastu HDP aj na rok 2009. Na základe poslednej aktualizácie prognózy makroekonomického vývoja ekonomiky na roky 2010 - 2012 došlo k revízii odhadu HDP aj na rok 2009, pričom bol zatiaľ kvantifikovaný jeho pokles o 2,3 mld. eur. Posledný oficiálny predpoklad týkajúci sa reálneho rastu ekonomiky v roku 2009 predstavuje 2,4 % HDP, ako iste viete. Prognóza makroekonomického vývoja bude predmetom aktualizácií aj naďalej, avšak pre potreby monitorovania vývoja verejných financií v roku 2009, ako aj pre účely zostavenia návrhu rozpočtov na roky 2010 - 2012 bude kľúčová prognóza, ktorá sa očakáva začiatkom júna tohto roku. Tento termín vychádza totižto zo skutočnosti, že práve začiatkom mája budú k dispozícii prvé reálne, skutočne overené dáta za I. kvartál tohto roku, ktoré slúžia ako údajová základňa pre letnú makroekonomickú prognózu s odhadom až do konca roka. Na základe týchto údajov budú, samozrejme, prijaté opatrenia obsahujúce potrebné vstupy do schváleného rozpočtu na rok 2009. Pri takej dôležitej otázke, akou je otvorenie schváleného zákona o štátnom rozpočte, by bolo nezodpovedné unáhliť sa pri prijímaní rozhodnutí, ktoré boli vykonané na báze nie úplne relevantných údajov o skutočnom vývoji ekonomiky a najmä verejných financií. To však neznamená, že by vláda zatiaľ nereagovala na meniace sa podmienky v rámci nástrojov, ktoré má k dispozícii. Dôkazom toho je aj vládou schválený návrh na realokáciu výdavkov štátneho rozpočtu v objeme 332 mil. eur na podporu ekonomického rastu a udržanie zamestnanosti. Ako bolo avizované, prikročíme aj k ďalším realokáciam alebo škrtaniam v jednotlivých rozpočtových kapitolách.

Do predloženia novely o štátnom rozpočte na rok 2009 bude ministerstvo financií, ako aj vláda pozorne monitorovať a hodnotiť vývoj rozpočtového hospodárenia tak, aby bolo možné včas prijať adekvátne opatrenia.

Ďakujem, skončil som.