T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán predseda klubu Stanislav Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na posledného rečníka taká krátka poznámka. Tomu o diaľniciach, čo ste povedali, pán kolega, neveríte ani sám.

A na margo tých našich nášľapných mín. Tak ja vám poviem jednu veľkú, obrovskú. Nechali sme vám v rozpočte navyše oproti nám, čo sme my mali, ekonomiku plus 150 miliárd ročne. Plus 150 miliárd ročne. Netrepte, prosím vás pekne o privatizácii, to nie je príjem štátneho rozpočtu. To si pozrite a vravím, že tomu, čo vravíte nerozumiete, takže neviete, o čo kráča.

No a na margo predsedu výboru pána Urbániho. Mám odvahu o tom rozprávať preto, lebo je to pravda. To, čo som povedal, je pravda. To, že ženiete verejné financie Slovenska do obrovského rizika po skúsenostiach, ktoré máte s Európskou úniou a s listami z Európskej únie, je to obrovské riziko. To, že tri roky nič nerobíte, je tiež pravda. Ja nespochybňujem cieľ výstavby diaľnic, ten je v poriadku. Ale cesta, po ktorej ste sa vy dali, pán Urbáni, tá nie je v poriadku. A mňa mrzí jedno, že vy ako predseda výboru, eurovýboru, pán Urbáni, váš výbor je takisto impotentný pri tlaku na vládu, aby čerpala európske peniaze. Váš trojročný výtlak je čerpanie 0,0, pán Urbáni. A ste šéfom eurovýboru, do ktorého dokonca chodí aj predseda vlády. Takže treba dať na stôl iba fakty a pamätať si všetko. Nielen čiastkové a hlavne rozprávať o tom, čomu trošku rozumieme a vieme, kde je sever. Ak nevieme, kde je sever, potom tu pokojne môžu vo faktických trieskať všelijaké tri bodky.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Pán poslanec Janiš bol jediný prihlásený do rozpravy písomne. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Konštatujem, že nikto sa do rozpravy nehlási ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci, mám pocit, že niektorí oponenti si to možno neprečítali, tak ako treba, ale nechcem nikoho urážať a pokúsim sa dať nabok to politikum a povedať tie fakty, o ktoré tu vlastne ide.

Keď sme tvorili zákon č. 528, ktorý chcem teraz novelizovať, bolo to na pol roka 2008 a nikto ani nechyroval o finančnej a hospodárskej kríze. Preto sme do toho zákona tvrdo zakomponovali, že všetky prostriedky sa môžu začať čerpať len vtedy, keď bude schválená žiadosť o nenávratný finančný príspevok Európskou komisiou.

Samozrejme potom prišla kríza a Európska komisia ako reakciu na krízu, mám tu nariadenie Rady Európskeho spoločenstva, ktoré je citované aj v tých materiáloch č. 284/2009 zo 7. apríla 2009, opakujem ako reakciu na krízu, konštatuje, že je potrebné upraviť niektoré ustanovenia a nariadenia Európskeho spoločenstva so zámerom uľahčiť financovanie a uvoľnenie finančných zdrojov spoločenstva pri spustení operačných programov, ako aj projektov financovaných v rámci týchto programov, aby sa urýchlilo ich vykonávanie a dosah takýchto investícií na hospodárstvo.

Citujem z nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 284/2009. "Takisto v bode 8 konštatuje Európske spoločenstvo, respektíve Rada Európskych spoločenstiev s cieľom urýchliť vykonávanie veľkých projektov je potrebné umožniť, aby výdavky týkajúce sa veľkých projektov, ktoré Komisia ešte neschválila, mohli byť zahrnuté do výkazov výdavkov."

Čiže to je citácia nariadenia Rady ako reakcia na krízu. My keď sme chceli urýchliť alebo uvoľniť financovanie, narazili sme na tú bariéru, ktorú sme si ešte pred krízou v zákone č. 528/2008 Z. z. postavili, a preto toto je reakcia na to, že sa uvoľňuje v zmysle nariadenia Rady Európskych spoločenstiev financovanie takýchto projektov.

Týka sa to len operačného programu doprava, respektíve projektov nad 50 miliónov eur, ktoré sú v podstate len v operačnom programe doprava, inde sú menšie finančné celky. A, samozrejme, je to naša reakcia na to, čo sa už deje, pretože stavby, ktoré sú zaradené v operačnom programe doprava, už sa stavajú. Čiže nie je pravdou, že sme nezačali stavať. Tie sa už stavajú, ale Európska komisia uvedomujúc si obrovský časový priestor, ktorý je potrebný z ich pohľadu odo dňa predĺženia žiadosti po schválenie žiadosti a oni veľmi dobre vedia, že tento proces je rok aj viac, pretože nechcú, aby sa ten proces schvaľovania zdeformoval, preto presúvajú to riziko, to máte pravdu, na štát, že ty priamo štát musíš vedieť, ktoré projekty sú pre teba potrebné, a ak ich zaradíš do operačného programu doprava a si presvedčený o tom, že prejdú tieto stavby, tak vtedy môžeš na nich uvoľniť financovanie, takže môžu byť preplácané faktúry aj pred schválením príslušnej žiadosti.

Konkrétne sa to týka napríklad železničného projektu Žilina - Krásno nad Kysucou, ktorý je za 14,9 milióna eur, prepáčte, za 201 miliónov eur oprávnené výdavky, kde na tejto stavbe je prestavaných, ja to budem radšej v korunách hovoriť, cca 400 miliónov Sk, zle hovorím, vyfakturovaných, to znamená práce zrealizované a odberateľom uznané za 400 miliónov korún a prestavaných je tam cca 800 miliónov korún.

Títo dodávatelia, kde je líder Doprastav a má pod sebou zavesených možno 8, nie možno, určite 8 subdodávateľov, tí nám stále hovoria. Dobre, ale my sme vám prestavali 800 miliónov Sk a vy ste nám nezaplatili ani halier. My malí subdodávatelia ideme už krachovať. A toto je reakcia na to. V súlade s nariadením Rady Európskeho spoločenstva a v súlade aj s dobrými mravmi. Nemôžeme predsa chcieť, aby realizovali a my nebudeme platiť. Keď nám to Európska komisia uvoľnila, keď je to zaradené v operačnom programe doprava, ja stále nevidím problém, aby sme uznané práce nezaplatili. To je vlastne cieľ tejto novely, pretože naozaj nám už avizovali najmä tí malí, ktorí majú ročné tržby 50 až 100 miliónov Sk, že jednoducho idú skrachovať, alebo prerušia stavbu a bude to ešte horšie.

Takže toto je vlastne reakcia a tých stavieb je viacero. To je moderná železničná stavba Žilina - Krásno nad Kysucou, Hričovské Podhradie - Žilina - Strážov cesty, Sverepec - Vrtižer, to je Považská Bystrica, Žarnovica - Šášovské Podhradie. Tam na týchto stavbách využijeme tento mechanizmus. Čiže nie sú to veľké projekty za každú cenu, ale je to reakcia na krízu. Tak ako reagovala Európska komisia, tak sa snažíme reagovať aj my.

Otvoriť priestor pre biznis. Samozrejme, je mojím cieľom otvoriť priestor pre biznis, ale transparentný, nediskriminačný, lebo jediný liek na krízu, verte mi, je rýchle spustenie veľkých infraštruktúrnych celkov, ktoré Slovensko naozaj potrebuje. A keď ich chceme rýchlo stavať, musíme ich aj rýchlo platiť, pretože málokto udrží, ako som tu citoval, 800 miliónov korún realizovať práce bez ich úhrady.

Čo k tomu ešte? No, z hľadiska toho, že sme sa pustili do PPP projektov a neriešime operačný program doprava alebo fondy. To sú nezmysly, pretože naozaj pre nás sú najlacnejšie prostriedky cez eurofondy a tie sa snažíme čo najskôr spustiť. Len ten projekt je komplikovaný. Za operačný program doprava, to znamená za rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií môžem skonštatovať to, že, samozrejme, tri roky vládnutia, v septembri 2007 sme mali prvý na Slovensku schválený operačný program. V podstate sme čakali na Národný strategický referenčný rámec, to už je druhá vec.

Trištvrte roka sme robili tie veci, ktoré sú nevyhnutné, to sú manuály, procedúry, kontrolný mechanizmus, auditný mechanizmus, je to strašne veľa roboty, nikto ste to nevideli, čo to obsahuje, tak radšej by som menej kritizoval. Ja si stojím za tým, že za toho trištvrte roka sme tieto materiály pripravili ozaj v rekordne krátkom čase a od vtedy sme spracovali prvé žiadosti a postupne ich schvaľujeme s Európskou komisiou. Európska komisia tvrdí, ako som už povedal, zabudnite na to, že za mesiac to schválite. To trvá rok a viac. Aj keď je kríza, my nepovolíme z našej latky a z našej dôslednej kontroly týchto projektov.

Čiže, samozrejme, snažíme sa robiť čo najskôr. Chcem len podotknúť to, že my sme mali vo februári 2009 schválený ako prvý na Slovensku, a pokiaľ mám dobré informácie, aj ako prvý zo strednej Európy schválenú žiadosť na veľký infraštruktúrny celok, o nenávratný finančný príspevok, a to je Sverepec - Vrtižer v hodnote 263 miliónov eur. Takže nie je pravda, že nerobíme, neschvaľujeme, jednoducho sú to náročné pôrodné bolesti, je to nový operačný program.

Hľadali sme sa v tom aj my, aj Európska komisia v tých procedúrach. Pevne verím, že už sme tento prvý schválili a už to pôjde ako na páse. Ak vás to uspokojí, tak do konca júna budú na Európskej komisii na DG regio Sverepec - Vrtižer, Žilina - Krásno, Nové Mesto - Zlatovce, železničná stavba Žilina - Teplička, Žarnovica - Šášovské Podhradie a tieto veľké infraštruktúrne celky v hodnote možno necelej 1 miliardy budú predložené Európskej komisii, dve už tam sú a ďalšie tri budú do konca júna. Ale Európska komisia nám hovorí, že to bude robiť rok, takže tam už si nevieme pomôcť, naopak, oni nám povedali, nenaháňajte nás, aby sme vám rýchlo schvaľovali žiadosti. My sme vám týmto nariadením uvoľnili systém financovania, využívajte si zálohové platby a my v našom tempe budeme ďalej projekty posudzovať.

Takže takto zhruba je pravda, čo sa týka tohto skráteného konania. Ja si myslím, že môžeme neschválením tohto zákona a neschválením režimu skráteného legislatívneho konania spôsobiť aj národohospodárske škody, ktoré som deklaroval na tom prípade Doprastavu a ôsmich jeho subdodávateľov, ktorí už fyzicky prestavali vyše 800 miliónov Sk, nemajú zaplatené nič a hrozia nám, že odídu alebo skolabujú, alebo sa rozpadnú. Toto je reakcia na to a tie stavby, ktoré som vymenoval, myslím, že nikto nespochybňuje ich potrebu. Myslím to úplne vážne. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Chce zaujať? Nechce, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, páni kolegovia. Len poprosím, bol priestor v rámci rozpravy, rozprava je skončená, tým ste skončili aj vy k tomuto bodu programu.

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať, a to nasleduje rokovanie o

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývanie v znení neskorších predpisov a zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona máme pod tlačou 1130.

Poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra školstva pána Jána Mikolaja, aby v zastúpení ministra výstavby a regionálneho rozvoja návrh vlády odôvodnil.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 379 z 20. mája 2009 schválila vládny program zatepľovania. Tento program bol vytvorený ako nový nástroj podpory rozvoja bývania zameraný na znižovanie energetickej náročnosti rodinných domov a bytových domov, a tým nadväzne zníženie nákladov domácností na bývanie. Zatepľovanie je na rozdiel od množstva iných výrobných aktivít náročné na ľudskú prácu, čo vytvára potenciál na tvorbu pracovných príležitostí. Na realizáciu predmetného programu sa navrhujú využiť existujúce inštitúcie, ktoré majú pre poskytovanie podpory vo formy úveru dlhoročnú prax a odborné personálne, technické a informačné vybavenie. Z uvedeného dôvodu je v programe schválené, aby vykonávateľom programu bol Štátny fond rozvoja bývania v súčinnosti s mestami v sídle okresu, ktoré pre oblasť bývania vykonávajú prenesený výkon štátnej správy.

Súčasné znenie zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie neumožňuje vykonávanie činností navrhnutých v programe, a preto je nevyhnutná ich novelizácia. Podporenie hospodárskeho rozvoja si vyžaduje okamžité riešenia, ktoré majú prispieť k udržaniu zamestnanosti na existujúcich pracovných miestach a k podpore vytvorenia nových pracovných miest.

Vzhľadom na to, že je nevyhnutné v čo najkratšom čase vytvoriť legislatívne podmienky na realizáciu komplexného zatepľovania bytových stavieb a najmä tlmiť dôsledky hospodárskej krízy, požiadala vláda Slovenskej republiky, aby o predloženom návrhu zákona rokovala Národná rada Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem za pozornosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Poprosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Teraz poprosím poverenú členku výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Miladu Belásovú, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prečítam teraz správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 1130).

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1154 zo 4. júna 2009 pridelil uvedený návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 15. júna 2009 s tým, že ako gestorský výbor o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uvedený návrh vlády prerokoval na svojej 59. schôdzi dňa 9. júna 2009 a uznesením č. 261 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie.

Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 39. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Otvorte rozpravu, prosím.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásil Stanislav Janiš, predseda klubu SDKÚ - DS. Má slovo.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister. Kde máme príslušného ministra? Aha, čo žehlí nástenku v Bruseli?

Dámy a páni, vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 20. mája vládny program zatepľovania. Tento program bol vytvorený, a to citujem z vládneho materiálu. "Tento program bol vytvorený ako nový nástroj podpory rozvoja bývania zameraný na znižovanie energetickej náročnosti budov na bývanie."

Vláda sa dnes chváli zatepľovacím programom, akoby 20. mája objavila Ameriku. A dokonca v tom vládnom materiáli sa tvrdí, že je to nový nástroj podpory bývania. Pritom tento program funguje už roky rokúce. Má niekto dojem, že sa na Slovensku doteraz nezatepľovalo? Na Slovensku sa zatepľuje už viac ako 15 rokov s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania a spoločenstvá a bytové družstvá si berú aj komerčné úvery, lebo sa im to oplatí. Lebo úspory na teple a štandard bývania sa im značne zlepší. Oplatí sa to. To, čo doteraz robia a robili bytové družstvá a spoločenstvá vlastníkov bytov a iní vlastníci bytových domov, to bolo čo? To nebolo zatepľovanie?

Vládny program zatepľovania, tento váš vládny program spočíva v tom, že dáte do zatepľovania viac peňazí ako po iné roky. To je celé. A tento grandiózny program hovorí ešte o tom, že dnešný systém zatepľovania, úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania na 20 rokov s 1-percentným úrokom meníte na 15-ročný úver s nulovým úrokom. Toto je celý váš grandiózny zatepľovací program. Inak, ak si prepočítate úrok na 15 rokov nulový úrok a 20 rokov 1-percentný úrok, tak zvyšujete mesačnú splátku spoločenstvám vlastníkov bytov. Mesačná splátka bude vyššia, aj keď to bude bez úroku na tých 15 rokov ako na 20 rokov s 1-percentným úrokom. Toto je celá zmena a toto je celý grandiózny projekt zatepľovania vlády Roberta Fica.

Záhadné však zostáva, prečo sa tak narýchlo mení zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania. Prečo sa mení, keď to funguje už 15 rokov? A každý rok sa zatepľuje a každý rok sa dávajú úvery, prečo zrazu meníte zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania? Preto, veď podľa predsedu vlády Roberta Fica peniaze z emisií mali byť použité voľne, nie na vis projekty na zelené investičné schémy, a preto ich ministerstvo životného prostredia alebo vláda Roberta Fica predali lacnejšie. Lebo sme mali dostať peniaze na drevo a mohli sme ich použiť za predaj emisií na čokoľvek, nielen v súlade so zelenou investičnou schémou. Ešte aj vo vláde 8. októbra ste tvrdili, alebo sa tvrdilo vo vládnom materiáli, že Slovensko nemá pripravené vis projekty. Avšak podľa včera večer zverejnenej zmluve o predaji emisií vrátane dvoch dodatkov, o ktorých nikto doteraz nevedel a nevieme, či sú iba dva, alebo sa objavia o chvíľku nejaké ďalšie dva, je možné na základe týchto dodatkov peniaze z emisií použiť len v súlade so zelenou investičnou schémou. A v dodatku číslo dva alebo v dodatku z 2. 2. 2009 o predaji emisií sa presne hovorí, na čo sa tieto peniaze môžu použiť a na čo sa peniaze z emisií nemôžu použiť.

Predávajúci, teda vláda Roberta Fica to mala perfektne premyslené od samého začiatku. Predaj emisií perfektne premyslený od samého začiatku, ale pod tlakom opozície a médií musela postupne kroky meniť a zmluvy upravovať dodatkami. To nie je na smiech, alebo je to doslovná finta pre hlúpych, ak si niekto myslí, že keď uzatvára Interblue Group v novembri zmluvu 5,05 eura za tonu, že do troch týždňov uzatvorí dodatok a sám od seba povie, že vám dá za tonu o 1 eur viac, teda 15 miliónov eur viac, o 452 miliónov sa zrazu Interblue Group rozhodol, že dá za emisie viac. Výsledok pre občana je však ten istý.

Vláda Roberta Fica predala emisie pod cenu a obrala len za rok 2008 na emisiách štát, teda občanov o viac ako 2 miliardy korún. Vláda Roberta Fica, a toto je kľúčové a podstatné, dodatkami k pôvodnej zmluve z novembra 2008 zhodnotila cenu emisií, ale nie pre Slovenskú republiku, nie pre občanov, ale zvýšila cenu emisií pre nastrčenú sprostredkovateľskú garážovú firmu. Dodatkom urobila maržu vyše 2 miliardy.

No ministri za Slovenskú národnú stranu sa nástenkovým tendrom a emisiami doťahujú na SMER, ten zatiaľ len v mýte vystavil účet občanom o viac ako 6 miliárd korún väčší a ku chvále, ale v úvodzovkách ku chvále ministrov za SNS patrí, že zmluvy, aj keď neskôr zverejnili, čo nemožno povedať o ministroch za SMER, čo sa týka elektronického mýta, ani čo sa týka zmluvy medzi ČEZ-om a JAVYSOM. Teda ak pridáme k SMER-u utajenú zmluvu ČEZ-om na Jadrový blok v Bohuniciach za 180 miliárd korún, tak SMER už v tomto volebnom období nikto nedobehne.

Mám takú malú prosbu za všetkých občanov, aj za našich, aj za vašich voličov, takú malú prosbu na SNS a SMER. Prestaňte sa v tomto pretekať, kto urobí väčšiu sekeru v štátnom rozpočte. A teraz sa tu hráte na zatepľovanie. A hráte sa tu na hru so skráteným legislatívnym konaním. To ste nevedeli ani v októbri, keď to bolo vo vláde, ani v novembri, ani v decembri, dokonca ani v januári, februári, marci a v apríli, že na Slovensku už roky funguje nejaké zatepľovanie a že ho chcete modifikovať? To ste až vo vláde 20. mája na to prišli? Nie, nie. Vy ste dobre vedeli, že takýto program tu je, dobre ste vedeli, že zatepľovanie je zelená investičná schéma, že zatepľovanie patrí do tejto investičnej schémy. Čím menej tepla v domácnosti spotrebujú, tým menej tepla teplárne vyrobia, tým menej uhlia spotrebujú, a tým menej CO2 alebo emisií sa vypustí do ovzdušia. Jasné ako facka. Zatepľovanie je zelený investičný projekt od samého začiatku. Len ste čakali, až sa urobia dodatky k predaju emisií, len ste čakali, až sa emisie projektmi GIZ a dodatkami ku zmluve zhodnotia. A preto až teraz upravujete pravidlá a oddeľujete účty na toto zatepľovanie, aby sa použitie peňazí dalo sólo sledovať a vyhodnocovať, až teraz z toho robíte zelené projekty, aby emisie mali svoju hodnotu.

Bohužiaľ, to robíte nie pre občanov, zvyšujete hodnotu, ale hodnotu emisií zvyšujete pre nastrčenú garážovú firmu, ktorej zvyšujete maržu. Tá ich ďalej už zhodnotené disprojektmi a dodatkami ku zmluve v pohode predáva ďalej, ale predáva ich nie ako teplý vzduch, ale predáva ich ako plnohodnotné emisie, predáva ich preto tak, lebo tie peniaze budú použité na zelené investičné schémy, tie peniaze sú kontrolovateľné a vláda sa v dodatku zaviazala, že sú kontrolovateľné, takže ste zdvihli cenu emisií a takúto zdvihnutú cenu emisií posúva táto sprostredkovateľská firma a predáva ich ďalej.

Na mieste vlády by som sa s týmto grandióznym, takzvaným grandióznym programom zatepľovania nechválil. Nie je sa čím chváliť. A na opozíciu pán predseda vlády tu pripravil takú hru, že vy, on dobrý chce zatepľovať, chce ľuďom pomáhať a my opozícia mu v tom bránime. Nie. Nebránime zatepľovaniu, nikdy sme nebránili a nebudeme brániť ani teraz a zahlasujeme aj za skrátené legislatívne konanie a zahlasujeme aj v prvom čítaní, aj v druhom čítaní za vami predložený návrh o Štátnom fonde rozvoja bývania.

Smutné a neskutočne arogantné a kruté voči všetkým občanom a najmä a voči tým stotisíc nezamestnaným je to, že predseda vlády kryje tento predaj emisií, že garážová firma má zmluvu na predaj emisií nielen na rok 2008, ale aj 2009, 2010, 2011 a 2012. A že na budúci rok, alebo na budúci rok za rok 2009, 2010 a 2011 a ďalšie roky príde slovenský štátny rozpočet, prídu občania Slovenska o ďalšie a ďalšie miliardy korún. Koľko by to bolo zateplených bytov? Ani popočítať by sme ich nevedeli. Ak by sa predali emisie tak, ako ich predali Česi, alebo ako ich predali Maďari. A predseda vlády toto všetko kryje a obhajuje a jedným dychom súčasne hovorí o sociálnej vláde, sociálnej politike pre ľudí. Pre ktorých ľudí je táto sociálna politika? Pre tých 100-tisíc nezamestnaných?

Tak ako Roberta Fica a SMER prebral z obhajoby z nástenkového tendra až list eurokomisára a pohrozenie zastavenia čerpania eurofondov, tak čo zastaví Roberta Fica pri emisiách. Čo ešte treba, aby bola táto zmluva zrušená. Čo ešte treba na to, aby ďalšie štyri roky slovenský občan neprichádzal o miliardu?

Skončí sa to na Slovensku tak, ako skončil je kolega socialista v Maďarsku? Poznáte ten výrok. Klamali sme ráno, v noci aj večer. Poznáte ten výrok z Maďarska. A socialista, ten socialista za osem rokov priviedol krajinu na pokraj krachu a potom odišiel. A odišiel si užívať svoje peniaze. Skončí sa to takto aj na Slovensku?

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa hlásia Július Brocka, Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Július Brocka, pripraví sa Stanislav Kahanec.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Janiš, hovorili ste o tom, ako škandalózny nástenkový tender zastavil až list z Bruselu a položili ste rečnícku otázku, že kto zastaví tento škandalózny garážový tender? No, ak by to bolo ako v tom prvom prípade, tak mohol by to byť list od generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, lebo o emisiách rozhodovali v Organizácii Spojených národov, tak ako sa budú rozdeľovať medzi jednotlivé štáty na svete. No a, samozrejme, je tu aj druhá možnosť, že by predsedu vlády Roberta Fica zastavila táto Národná rada. Má na to všetky kompetencie, ak by chcela vyvodiť z toho pre Roberta Fica politickú zodpovednosť.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Stanislav Kahance.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Janiš pripomenul vo svojom vystúpení, že vlastne táto vláda a pán premiér sa viac-menej hrá na to, že ide robiť zatepľovanie. Myslím, že toto tu je celý ten marketingový proces, ktorý prebieha za tejto vlády. Robíme sa, že sme sociálna vláda, robíme sa, že zatepľujeme. Za aké množstvo peňazí chceme pomôcť zatepľovať? Teraz sme to zmenili na úvery. Predtým sme hovorili, že "vrazíme" peniaze z teplého vzduchu, ktorý pán premiér nazval, že to je len "teplý vzduch", to nie je niečo, na ktorom sa môže stratiť. Ale aj na teplom vzduchu sa dajú stratiť miliardy. Miliardy, ktoré by sme mohli použiť práve na podporu zatepľovania.

Keď sme boli schopní, teda keď ste boli schopní pri šrotovnom dať dotácie pre tých, ktorí nakupovali autá, ktorými si viazali len ďalšie náklady a výdavky vo svojom rodinnom rozpočte, tak tu teraz už túto podporu nemáme. A pritom program zatepľovania prináša viacero efektov, tak ako sú spomínané v dôvodovej správe. Že prináša aj zdroje pracovných príležitostí, aj program pre výrobcov, aj konečný efekt pre šetrenie, pre spoločnosť i pre ľudí. Ale tu už nedáme dotáciu, tu už dáme len úver. Však aj to je lepšie ako s klincom do oka. Ale nehrajme sa teda len na to, že čo všetko robíme pre občanov, keď na druhej strane kryjeme a nepoukazujeme a nezmeníme zlé zmluvy pri predaji emisií alebo pri iných barteroch, ktoré dohadujete v rámci svojich koaličných partnerov a v rámci vládnej úrovne. Ďakujem pekne.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Stanislav Janiš.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem, ďakujem za slovo. Ďakujem dvom kolegom za doplnenie môjho vystúpenia. Ja, kebyže tu sedí minister regionálneho rozvoja, ale poprosím tlmočiť, by som, keď sa tu bavíme o miliardách, obrovských miliardách korún, že je to táto vláda, ktoré neumožnila čerpať eurofondy neštátnym základným školám a neštátnym stredným školám.

Je to táto vláda, ktorá neumožnila čerpať eurofondy súkromným sociálnym zariadeniam. Je to táto vláda, ktorá neumožnila čerpať eurofondy obyvateľom obcí do dvoch tisíc. Ani na kanalizáciu, ani na vodu. A ak tu narábame s týmito miliardami a predali by sme tie emisie normálne, viete, uspokojili by ste aj neštátne základné školy, aj neštátne stredné školy, aj neštátne sociálne zariadenia. Všetko by ste boli uspokojili za tieto miliardy, lebo aj do týchto zariadení, do týchto škôl chodia deti občanov, ktorí platia tomuto štátu dane.

Ak by ste boli troška skromnejší, ja som to povedal veľmi slušne, tak by sa ušlo na všetkých. A ušlo by sa možno nie na pôžičku na zatepľovanie, ale ušlo by sa možno aj na dotáciu, aspoň čiastočnú, nenávratnú dotáciu na zatepľovanie. Len ak by ste boli skromnejší. Len ak by ste s tými miliardami narábate citlivejšie. A fakt by ste mali pred očami ľudí. Nielen v televízii, kde o tom rozprávate, ale v skutočnosti v reálnom živote.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Stanislav Janiš bol jediný prihlásený do rozpravy písomne. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ak je k čomu, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

J. Mikolaj, minister školstva SR a podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Rád by som sa vyjadril k rozprave. Škoda, pán poslanec, že ste nepočúvali moje úvodné slovo, čo som vlastne predložil, pretože vaša diskusia sa týkala niečoho ale úplne iného. Predložil som návrh novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, aby bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. To je všetko, čo som predložil a vy si tu rozprávate, čo chcete, na čo zrejme máte právo, ale reagovať sa, samozrejme, na to nedá, pretože to nesúvisí s tým, s čím som vystúpil. A takisto pripomienky, kde ste si to vzali, mňa tak nadhadzovali a pripomienkovali, takisto sú od veci toho, čo som. Keby to bolo v prvom čítaní, v druhom, tak nepoviem. Ale absolútne to nepatrí do tej diskusie, ktorá sa týka skráteného legislatívneho konania. To po prvé.

Po druhé. Pán poslanec, keď už hovoríte o tom, že to bude pre občana drahšie, keď to bolo na 20 rokov a jednopercentný úrok, tak nemáte pravdu ani logicky, ani keby ste si to napísali na kus papierika, vždy to bude lacnejšie, pretože platí iba istinu a neplatí úrok. Či to rátate na 5 rokov, na 10, na 15, na 20, na 30, v konečnom dôsledku to vždy bude lacnejšie, lebo platí iba istinu. Čiže nemáte pravdu v tom, že ak je to 20 rokov, jedno percento úroku je to lacnejšie. Vy ste síce povedali, že sú ešte splátky, ale to nie je dôležité. Dôležité je, koľko zaplatí celkovo. Nemáte pravdu a vy to dobre viete.

Druhé klamstvo, ktoré ste použili v tom, že opäť nemáte pravdu, nemáte naštudované veci. Neštátne, čiže cirkevné a súkromné vysoké školy môžu čerpať eurofondy a čerpajú ich a veľmi úspešne. Nemáte pravdu. Pozrite si stránku ministerstva školstva. Áno, regionálny operačný program je aj pre súkromné školy. Dokonca aj je. Tak nech sa páči. Treba si pozrieť stránku, čerpá sa dokonca aj na vedu a výskum, čerpá sa pre neziskové organizácie, ktoré takisto zakladajú súkromný. Takže čerpajú sa peniaze. Otázka je spolufinancovanie. (Hlasy v sále.)

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Poprosím pokoj, pán poslanec. Rozprava je skončená.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Ale to sa takisto netýka tohto zákona. Týka sa to niečoho úplne iného. Takže keby som sa mal vyjadriť k tomu, čo sa týka zákona, tak, bohužiaľ, nepoviem nič, lebo niet o čom.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Ja som aj tak položil otázku, že ak sa máte k čomu vyjadriť, ale váš priestor ste využili. Spýtam sa pani spravodajkyne, chce sa vyjadriť? Nech sa páči.

M. Belásová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nuž, pán poslanec, vy ste tu toho veľa natárali. Skutočne natárali. A musím vám povedať, že ľudí vôbec nezaujíma toto vaše táranie. Predstavte si, že ľudia sú radi, že konečne sa ide vytvoriť nových 8-tisíc pracovných miest priamych a nepriamych ďalších 3-tisíc a že budú môcť zatepľovať za veľmi výhodných podmienok.

A ešte k tomu, čo ste povedali ohľadom nevýhodnosti úverov. No, musím vám povedať, že na rozdiel od terajšieho spôsobu úverovania je to 100-percentný úver. Sto percentný. Čiže to je ďalšia výhoda. A to ste, samozrejme, nespomenuli asi účelovo.

Takže hovorím, pán poslanec. I ja mám skúsenosti s ľuďmi, ktorí sa už nevedia dočkať, kedy spustíme tento nový program. Takže pre mňa je to dôležité a nie vaše táranie, pán poslanec. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme rokovať o

návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh je uverejnený ako tlač 1132. Poprosím ministra financií Jána Počiatka, aby návrh vlády odôvodnil.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Poprosím ešte, pán minister, pani poslankyňa Tóthová s procedurálnym návrhom.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán predsedajúci, nebude to celkom procedurálny návrh, ale chcem tlmočiť, že tak tu fúka klimatizácia, že sa tu nedá sedieť. Čiže to, že odchádzame viacerí, je to v dôsledku fúkajúcej klimatizácie studenej, nepríjemnej. To nie je na smiech, pretože ak tu človek citlivejší alebo aj menej vydrží, tak o dva, o tri dni má teplotu a nebudeme v parlamente môcť rokovať. Ďakujem.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za upozornenie, pani poslankyňa. Ja poprosím technikov v Národnej rade, aby zabezpečili nápravu v klimatizácii. Ďakujem pekne.

Takže, pán minister, nech sa páči, máte slovo.

J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, z dôvodu vytvorenia predpokladov na zachovanie stability finančného systému a zároveň zmiernenia možného prenosu krízy z finančného sektora do reálnej ekonomiky vláda Slovenskej republiky schválila na svojom rokovaní dňa 14. januára 2009 vecný zámer návrhu zákona o zmiernení vplyvov finančnej krízy na slovenský finančný sektor, ktorý navrhol prijať opatrenia vo forme právnej normy.

Tento postup je v súlade s koordinovaným Európskym akčným plánom krajín eurozóny prijatým dňa 12. októbra 2008 na stretnutí hláv štátov a vlád krajín eurozóny, dokumentmi Európskej komisie prijatými pre oblasť poskytovania štátnej pomoci finančným inštitúciám v súvislosti s globálnou finančnou krízou, ako aj s odporúčaniami Európskej centrálnej banky pre oceňovanie tejto pomoci. V tejto súvislosti bol vypracovaný ministerstvom financií v spolupráci s Národnou bankou Slovenska návrh zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor.

Cieľom zákona je vytvorenie predpokladov na zachovanie stability finančného systému a zároveň zmiernenia prenosu krízy z finančného sektora do reálnej ekonomiky. Oba tieto ciele sú v súlade so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z európskeho práva, ako aj z Parížskej deklarácie a ďalších záväzných dokumentov.

Zároveň sú v súlade s cieľmi najnovších opatrení prijímaných v ostatných členských štátoch. V prípade, že by vládny návrh zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa vytvára právny rámec na flexibilný a účinný zásah štátu vo forme stabilizačnej pomoci bankovému sektoru nebol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, mohlo by dôjsť k hrozbe značných hospodárskych škôd.

Preto je potrebné, aby sa Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky v súlade s § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol dňa 10. júna 2009 prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Poprosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľa. Dávam teraz slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie k tomuto vládnemu návrhu zákona vo výbore. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý po a súhlasí s návrhom na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1132).

Po b určuje poslanca Jozefa Buriana za spravodajcu výboru.

Po c odporúča Národnej rade podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Po druhé. Prideliť uvedený návrh zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Ukladá predsedovi výboru podať informáciu na schôdzi Národnej rady.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy za klub SMK sa prihlásil pán Iván Farkas. Ďalej do rozpravy sa písomne ešte prihlásil Ivan Štefanec za SDKÚ - DS. Slovo má pán Iván Farkas za klub SMK. Pripraví sa Ivan Štefanec z klubu SDKÚ - DS.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pociťujeme vážne dôsledky, dopady globálnej finančnej a hospodárskej krízy na Slovensku, a musím povedať, že s obsahom tohto návrhu zákona o opatreniach na zamedzenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor súhlasíme. Veď ide o prevzatie legislatívy a odporúčaní Európskej únie.

Súhlasíme s tým, že ideme posilňovať štátny dohľad a dohľad Národnej banky Slovenska nad bankami. Je potrebné sa zároveň spýtať, aké sú dôvody, pán minister, na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona. Prečo sa treba poponáhľať, veď dôsledky krízy sú na Slovensku hmatateľné v negatívnom slova zmysle už minimálne pol roka a prečo to náhle rýchle riešenie. Azda sú banky na Slovensku v takom zlom stave? Alebo v Bruseli bolo také odporúčanie, že treba v každom členskom štáte Európskej únie takýmto urýchleným spôsobom konať a prijať legislatívu? A myslím si, že ani ustanovenia rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o skrátenom konaní takéto dôvody neuvádzajú, takže myslím si, že treba tento krok každopádne zdôvodniť. Ďakujem pekne.