M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pán poslanec Pado.
M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja sa priznám, že som vôbec nechcel k tomuto zákonu, k tejto novele od kolegyne Rosovej vystúpiť, pretože až do roku ´95 som bol dvadsaťročný aktívny fajčiar, aj dnes si veľmi rád dám cigaru alebo vodnú fajku, takže nechcel som o tom hovoriť, ale donútil ma pán spravodajca. Pretože, ak vo svojom vystúpení povedal, že tento návrh novely bude znamenať zníženie verejných príjmov a ohrozenie verejných financií, no tak toto považujem zo strany poslanca vládnej koalície a Smeru za neskutočne arogantný a nezodpovedný príspevok do diskusie na tému fajčiť, alebo nefajčiť v reštauráciách vo verejnom stravovaní.
Ak poslanec vládnej koalície, ktorá má problém so zabezpečením financií pre zdravotníctvo ako-také, napáda novelu zákona, ktorá má práve pomôcť zvýšeniu zdravia a v podstate znížiť množstvo priestorov, kde sa fajčí pri stravovaní, množstvo priestorov, ktoré navštevujú aj mladí ľudia, no tak naozaj to považujem za nepochopenie zmyslu ochrany zdravia, ochrany mládeže a zmyslu šetrenia verejných financií.
Preto som si dovolil vystúpiť a myslím si, že by sme sa mali zbaviť takýchto nezodpovedných vystúpení a rozmýšľať naozaj moderne, rozmýšľať smerom dopredu, a nie smerom dozadu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou - pán poslanec Bobrík, ale ešte predtým v zmysle rokovacieho poriadku požiadala o slovo pani navrhovateľka, takže má slovo, potom faktická poznámka pána Bobríka.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom, ktorí pridali ďalšie argumenty na podporu nášho návrhu novely zákona na ochranu nefajčiarov. Chcela by som sa tiež vyjadriť k stanovisku ministerstva financií. Pravda je totiž taká, že náš návrh je identický s návrhom, ktorý predložilo kedysi, pred časom do vlády ministerstvo zdravotníctva, vtedy aj so všetkými potenciálnymi dopadmi.
Je naozaj cynické hovoriť o tom, že daňový výber by mohol nejakým spôsobom ohroziť štátny rozpočet, keď vidíme, aké sú negatívne dopady fajčenia. O tom už dnes niet žiadnych pochýb. O tom sú už tony štúdií a dôkazov.
Ale chcem hovoriť o niečom veľmi konkrétnom, a to sú finančné straty, ktoré čakajú podnikateľov v prípade, že sa nám nepodarí presadiť túto novelu. Vieme totiž, že od septembra má prísť do platnosti ustanovenie, ktoré dáva podnikateľom na výber, ale naozaj len v úvodzovkách na výber, preto, lebo si to môžu dovoliť iba niektorí, buď svoje zariadenie vyhlásia ako nefajčiarske, alebo vybudujú priečky, ktorými stavebne oddelia fajčiarsky od nefajčiarskeho priestoru. Čo to ale bude znamenať? Bude to znamenať, že tie zariadenia, ktoré nemajú takúto šancu z architektonických dôvodov, z dôvodov, povedzme, pamiatkárskych a tak ďalej, budú znovu vystavené konkurencii tých, ktoré takúto šancu majú. A znamená to aj to, že mnohí podnikatelia, ktorí sa rozhodnú priečky vybudovať, vlastne budú investovať do niečoho, čo bude mať len veľmi obmedzenú platnosť, pretože ako všetci vieme, tak či tak Európska komisia smernicu v tomto duchu pripravuje a predloží. Stále ešte máme šancu týmto zbytočným nákladom predísť. Preto, lebo september je ešte obdobie, kedy sa väčšinou zdržiavajú návštevníci týchto zariadení na terasách, vo vonkajších priestoroch. To znamená, že podnikatelia ešte nebudú musieť siahať okamžite k tomuto rozhodnutiu. A platnosť tohto zákona, ktorá by prichádzala do úvahy od 1. októbra, by naozaj zamedzila takémuto zbytočnému plytvaniu a nakoniec aj zbytočným zásahov do pekných interiérov.
Chcem ale pripomenúť, že nielen ministerstvo zdravotníctva predkladalo v tomto zmysle a presne v takomto duchu pôvodne svoj návrh. Chcem pripomenúť, keď prišiel pán podpredseda vlády Čaplovič, že aj on je z tých, ktorí zo slovenskej vlády jednoznačne podporili aj na pôde nášho výboru na začiatku tohto volebného obdobia a opakovane pred niekoľkými dňami svoju podporu takémuto riešeniu. Podporuje to teda podpredseda vlády, podporuje to minister zdravotníctva. Povedala by som, že nie sú v tej vláde osamotení. Podporuje to 70 % obyvateľstva. Všetci títo už rozumejú, vrátane fajčiarov, že keby existoval rozumný a funkčný kompromis, určite by po ňom boli siahli tie krajiny, ktoré ctia slobodu, ktoré ctia demokraciu a ktoré vedia, čo to kompromis je. Žiaľ, žiaden takýto kompromis neexistuje. Existujú jednoznačné riešenia, pri ktorých ktosi ustúpi, ale výhody tak na ekonomiku, ale predovšetkým na zdravie ľudí sú nesporné.
Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Slovo ešte s faktickou poznámkou k predchádzajúcemu rečníkovi, sa ospravedlňujem, pravdepodobne som prehodil poradie, pán spravodajca, ako zvykom býva, som si uvedomil najprv, sme nedokončili faktické k rečníkovi.
A. Bobrík, poslanec: Ďakujem za slovo. Jasné. Pán kolega, hlásate požiadavku objektívnosti krásnej demokracie a všetkých týchto vznešených slov. Ja som ako spravodajca naozaj len uviedol to, čo dalo stanovisko ministerstvo financií a ja musím ako spravodajca o tom objektívne informovať. A povedal som, že vzhľadom na to, že tam tieto veci chýbajú, v zmysle zákona o rokovacom poriadku neodporúčam tým pádom pre túto záležitosť pokračovať v tomto zákone. To je všetko, čo mne prináleží ako spravodajcovi. Ďakujem.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz pán poslanec Pado s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Rosovej.
M. Pado, poslanec: No nie, ako keď pán spravodajca reagoval na mňa, ja chcem...
M. Číž, podpredseda NR SR: Aha, s reakciou na spravodajcu. Pardon, nech sa páči.
M. Pado, poslanec: Pán spravodajca, to je v poriadku. Ja som využil svoje právo reagovať na to, čo bolo povedané. Obaja si rozumieme, každý máme možno svoju predstavu a každý máme svoju pravdu. V tomto momente nejde o pravdu v tom najširšom ponímaní, takže je to úplne v pohode. Ja sa zastávam toho, čo povedala pani Rosová a vždy budem tvrdiť, že efekt z takejto novely zákona ďaleko, ďaleko prevýši eventuálne aj tie nedostatky, ktoré ste vy naznačili.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže vystúpili obidvaja riadne prihlásení rečníci do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, či chce zaujať pani navrhovateľka stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Nie. (Zo sály: Áno.) Áno? Máte slovo.
A. Bobrík, poslanec: Predsa by som chcel len vo svojom záverečnom vystúpení práve zhodnotiť diskusiu, ale aj diskusiu, ktorá bola verejná. Treba povedať jednu vec, ktorá tu aj zaznieva, tie ekonomické dopady. Ten ekonomický dopad, áno, ako zdravotníctvo, ministerstvo zdravotníctva, ja ako člen zdravotného výboru, samozrejme, som za to a sám som nefajčiar a tiež mi prekáža to fajčenie, ale zasa je tu druhá... Nefajčím. (Vystupujúci prerušený podpredsedom NR SR.)
M. Číž, podpredseda NR SR: Poprosím nediskutovať, keby...
A. Bobrík, poslanec: Nebudeme diskutovať...
M. Číž, podpredseda NR SR: Myslím mimo mikrofónu.
A. Bobrík, poslanec: Chcem povedať to, že, samozrejme, dôsledky toho, že sa zníži počet fajčiarov, obmedzí sa fajčenie, nie je ad hoc záležitosť okamžite sa prejavujúca v rozpočte. Je to dlhodobá záležitosť. Samozrejme, smerujeme postupne k tomu, aby naozaj sa to prejavilo v budúcnosti. Je to dlhodobý proces, kedy sa prejaví naozaj na zdraví a v zdravom obyvateľstve tento efekt zníženia fajčenia. Samozrejme, preto tie argumenty, že okamžite nejakým spôsobom, myslím si, že nie sú celkom presné, treba s tým však do budúcnosti rátať.
Na druhej strane by som chcel, pani kolegyňa, predkladateľka, tiež sama máte svoju blogovú stránku a určite ste si ju preštudovali a myslím si, že by bolo treba zacitovať aj tých, ktorí vlastne sú proti vášmu návrhu, je to 17 strán, ktoré sú na vašom blogu, príspevkov, je to veľký počet, je to naozaj celkom slušná vzorka názorov. A treba povedať aj to, že napríklad je tam názor, že pred dvomi týždňami naspäť bol prieskum vo Veľkej Británii. Výsledok, aký je? Fajčenie sa viac prenieslo do domácností, nie na balkóny, nie na dvory, ale priamo v bytoch, kde sú deti a ešte viac ich to ohrozuje.
Ďalšie, ja som nefajčiar, ale hovorím, že zákaz je kravina. Chodím do Francúzska a vidím, čo to urobilo. Zákaz - tržby v ťahu a kopec zavretých prevádzok. Nefajčiar, nech ide do nefajčiarskeho podniku a fajčiar a takéto podobné. Tak tomu nerozumiem.
Ďalší. Prečo chcete zakazovať fajčenie? Veď ak je toľko nefajčiarov, tak prečo nefungujú bary len pre nich. A o čo ide? Je to len spoločenská objednávka? Takže, je tam -ix- takýchto a ja si myslím, že treba aj o tom informovať verejnosť. Je to naozaj na diskusiu, na dlhodobú diskusiu a dlhodobý proces. Pretože spoločensky tolerovaná droga, nazvime fajčenie, dlhodobo je proces, s ktorým naozaj postupne treba bojovať, ale nielen propagandisticky a návrhom, jasne, propagandisticky, pretože aj tie dôsledky negatívne treba brať do úvahy, ktoré z toho vznikajú, škody, ktoré môžu z toho vzniknúť a postupnými krokmi sa priblížiť k tomu cieľu, ktorý chceme, myslím si, že všetci.
Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona máte ako tlač 1123. A návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1147.
Nech sa páči, pani poslankyňa Rosová, prosím vás, aby ste uviedli aj tento návrh zákona.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Môj návrh zákona je veľmi stručný a veľmi jednoduchý. Do zoznamu pamätných dní sa pridáva 1. máj ako deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii. Stojím tu s týmto návrhom pred touto snemovňou už po tretíkrát. Ten návrh je stále rovnaký, ale časy sa menia. A tie časy dávajú za pravdu tomu, že máme 1. mája prečo pripomínať si aj naše pristúpenie do Európskej únie.
Nemusím už opakovať, že takýto návrh nijakým spôsobom nespochybňuje to, čo platí dnes, to znamená, oslavy prvého dňa ako sviatku práce. Ale pripomínať si to, že 1. mája 2004 sme sa stali rovnocennými partnermi európskym krajinám, že sme sa stali súčasťou zoskupenia, ktorého hlavnou hodnotou je solidarita, že sme na seba prevzali aj časť novej zodpovednosti, myslím si, že je to viac ako namieste.
Ak hovorím, že sa časy menia a čas prináša len ďalšie a ďalšie dôvody na to, aby sme vyhodnotili jednoznačne naše pristúpenie k Európskej únii ako udalosť hodnú pamätného dňa, mám na mysli aj dnešné obdobie, obdobie, kedy prežíva nielen Európa hospodársku krízu. Je jasné, že aj tieto udalosti ukazujú, že v čase krízy Slovensko čelí ako súčasť spoločného hospodárskeho priestoru oveľa úspešnejšie, relatívne úspešnejšie, ako by to bolo bez toho.
Časy sa menia. Od môjho prvého návrhu sme sa stali súčasťou Schengenského priestoru. Nie je to dôvod pripomínať si pamätný deň pristúpenia Slovenska k Európskej únii? Od môjho prvého návrhu alebo aj druhého návrhu sme sa stali aj súčasťou priestoru, v ktorom platí spoločná mena euro. Toto nie je dobrý dôvod pripomínať si 1. máj ako pamätný deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii? Dôkazom toho, že v skutočnosti si to pripomíname a že v skutočnosti tento sviatok naozaj už prekonal nejaké hranice politických strán alebo zoskupení, je aj oslava 5. výročia nášho pristúpenia, resp. oslava tohtoročného 1. mája, ktorá v skutočnosti bola tým motívom, ktorý ma podnietil vystúpiť s mojím návrhom pred touto snemovňou po tretíkrát.
Piate výročie členstva Slovenska v Európskej únii sa oslavovalo oficiálne na tradičnom mieste osláv Sviatku práce v Liptovskom Mikuláši. Nie je to dôkaz, že tieto sviatky sa nielen nebijú, nielen nie sú v protirečení, ale že navzájom priamo spolu súvisia? Túto oslavu nezorganizovala SDKÚ - DS, ani nikto z tohto politického spektra. Túto oslavu zorganizovali traja najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky. Sami sa s týmto mojím návrhom de facto stotožnili. Ja teraz stojím pred touto snemovňou na to, aby sme tento ich názor premenili aj do podoby zákona a aby sme si deň nášho pristúpenia k Európskej únii pripomínali aj na základe zákona.
Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani navrhovateľke.
A teraz poprosím Tomáša Galbavého, ktorého určil ako spravodajcu navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá. Nech sa páči, pán poslanec. Prosím o vašu úvodnú spravodajskú informáciu.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 1123, v prvom čítaní.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhov najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade, vplyve na štátny rozpočet a rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákon prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2009 č. 1147 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 2. septembra 2009, gestorský výbor do 4. septembra 2009.
Pán predsedajúci, z mojej strany je to všetko, prosím, otvorte rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. A preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Evidujem prihlášku pána poslanca Ivana Štefanca, ešte pán poslanec Frešo. Je ešte niekto, komu neberie hlasovacie zariadenie v prvom kole prihlášku? Nie.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Čiže pán poslanec Ivan Štefanec a pán poslanec Pavol Frešo.
Pán poslanec Štefanec, nech sa páči, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave.
I. Štefanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni, 1. máj 2004 bol bezpochyby jedným z najvýznamnejších dní, ktoré zaznamenali občania Slovenska. Bol to jeden z najvýznamnejších dní našej novodobej histórie a preto si myslím, že si zaslúži našu úctu aj tým, že sa stane pamätným dňom pristúpenia Slovenska do Európskej únie.
Proces európskej integrácie nebol na Slovensku jednoduchý a dovoľte mi pripomenúť, že v polovici ´90. rokov bolo Slovensko ako jediná krajina vylúčená z eurointegračných procesov z politických dôvodov. Našťastie, tento proces sa podarilo otočiť a vôľa občanov bola taká silná, že v referende v roku 2003, kedy sa rozhodovalo, či občania sa rozhodnú pre členstvo v únii, alebo nie, tak občania Slovenskej republiky prejavili takú silnú vôľu, že viac ako 92 % zúčastnených sa vyslovilo za vstup Slovenska do Európskej únie. V tom čase to bol najväčší počet ľudí, ktorý sa vyslovil za vstup do únie, spomedzi všetkých krajín, ktoré sa uchádzali o členstvo v tomto zoskupení. Aj to je dôkazom, že myšlienka európskej integrácie na Slovensku je veľmi silná.
Ďalším dôkazom sú aj prieskumy verejnej mienky, ktoré pravidelne dokazujú, že európske inštitúcie majú na Slovensku veľkú dôveru a proces európskej integrácie bol a je úspešný. Aj preto si zasluhuje našu pozornosť. Bez toho, že by sme nevstúpili do Európskej únie, ozaj by sme sa nemohli dnes voľne pohybovať, neboli by sme členom Schengenského priestoru, nemohli by sme mať spoločnú európsku menu a nemohli by sme používať všetky výhody spoločného európskeho trhu. Som naozaj presvedčený, že 1. máj si preto zaslúži našu pozornosť a chcem preto aj z tohto miesta opätovne vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona a požiadať vás všetkých takisto o súhlas v hlasovaní s tým, aby postúpil do druhého čítania. Pretože si myslím, že to je to najmenej, čo môžeme v rámci nášmu prístupu alebo nášmu vzťahu k európskej integrácii urobiť.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som podporiť tento návrh pani kolegyne Tatiany Rosovej a tiež si myslím, že vstup do Európskej únie bol významným medzníkom, kedy sa Slovensko výrazným spôsobom priklonilo k spoločnosti demokratických štátov. Rovnako chcem poukázať aj na fakt, že 1. máj má aj iný kontext z hľadiska histórie tejto republiky. Pretože keď Slovensko bolo súčasťou Česko-Slovenska a bolo vlastne vazalom jedného lotrovského režimu v Sovietskom zväze, ktorý 1. máj zneužíval na svoju propagandu, kedy demonštroval svoju silu aj na našich uliciach, kedy nútil občanov tohto štátu pochodovať proti ich vlastnej vôli a oslavovať jeden zločinný režim, myslím si, že je správne, keď poslanci Národnej rady dnes týmto spôsobom dajú iný punc tomuto dátumu. To znamená, vlastne mu priradia istú, historicky inú hodnotu, ktorou sa spolu prihlásime k demokracii, k európskemu partnerstvu a svojím spôsobom sa aj odpútame od toho, čo sme 40 rokov žili, kedy najzločinnejší režim v histórii, ktorý má na svedomí desiatky miliónov ľudí, ktorým naozaj Sovietsky zväz jednoducho bol, tak sa od tohto režimu odpútame, od jeho veľmi silných symbolov, na ktoré nemôžeme zabudnúť, sa nám podarí nejako odstrihnúť a prídeme k tomu, že tento dátum spojíme aj s tým, čo je demokratické, že tento dátum spojíme s tým, čo je európsky ľudské. A skutočne dáme aj našim deťom príklad, že táto časť histórie je za nami. Dokážeme sa s ňou vyrovnať a dokážeme si osvojiť oveľa iné hodnoty ako brutalitu a zabíjanie nevinných.
Ďakujem veľmi pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Freša sa hlási pani poslankyňa Katarína Tóthová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vypočula som si názor pána poslanca Freša. Ja ho akceptujem. Je demokracia, má právo na svoj názor. Vôbec nejdem s ním polemizovať, ale chcem povedať svoj názor na 1. máj. 1. máj vždy bol medzinárodný, to znamená, aj v západnej Európe uznávaný sviatok práce, čestnej práce. Ja som sa zúčastňovala na 1. májoch nie z politických, tých, čo bolo povedané, ale vzhľadom na to, že tak v minulosti ako dnes si cením prácu. Veľmi si cením prácu, čestnú prácu, pretože som hlboko presvedčená, že bez práce a pracovitých ľudí nie je možný rozvoj spoločnosti. Cením si prácu ako základ vyššej životnej úrovne, čo vidíme aj dnes, keď vzniká veľký počet nezamestnaných tak na Západe, ako aj u nás, že to neprispieva k dobrému životu ľudí. Som za oslavu vstupu, ale dajme to na iný deň, aby sa tieto otázky neprekrývali. Opakujem, 1. máj ja považujem za medzinárodný, aj v zahraničí uznávaný sviatok práce, sviatok poctivej práce. Ďakujem za pozornosť.
M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať bude pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.
P. Frešo, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, poslankyňa Tóthová, hovoríme každý zjavne o dvoch iných veciach. Ja som nehovoril o uznávaní sviatku práce ako v nejakej civilizovanej Európe. Ja som hovoril o tom, že keď sme boli vazalmi jedného totalitného režimu, tak tento deň bol naozaj určený na to, aby povinne, a ja viem, o čom rozprávam, možno vy ste žili v nejakom inom, ale ja si pamätám ako študent povinne pred tribúnou, pod ktorou stálo niekoľko desiatok, možno stoviek milicionárov, ktorí demonštrovali svoju silu tohto režimu, občania museli ísť do ulíc a museli demonštrovať a podporovať tento režim. Bolo to úplne rovnaké, možno nie s takou mierou brutality, ale bolo to úplne zhodné s tým, čo, bohužiaľ, dnes zažívajú občania Severnej Kórey. Čiže, v tomto zmysle po 40. rokoch totality sa nemôžeme tváriť, že 1. máj je len sviatok práce, že na toto všetko sme zabudli. Ja som to považoval za potrebné pripomenúť, lebo sme v tom jednoducho žili. A žili sme v tom a nebol to náš vlastný režim, ktorý by sme si nejakým spôsobom sami vybrali. Bol nám nanútený tou veľmocenskou politikou a bol to režim krutý, ktorý za sebou zanechal desiatky miliónov obetí. A o tomto význame 1. mája som hovoril a hovoril som o tom, že dnes máme možnosť vtisnúť tomuto sviatku inú pečať. Pre nás je to sviatok demokracie a toho, že sme sa prihlásili nie k nejakej ázijskej forme, ani nie demokracie, ale totalitarizmu, ale prihlásili sme sa k európskym demokratickým tradíciám tým, že sme vstúpili do Európskej únie. A ja pevne verím, že aj toto zabráni prípadným ďalším totalitárom všade na svete, aby znova Slovensko strhli do svojho područia. A toto by občania jednoducho mali vedieť a nemali by zabúdať.
Ďakujem veľmi pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Frešo bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A o slovo požiadala v rámci stanoviska k rozprave pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči.
T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem aj všetkým, ktorí sa zúčastnili na rozprave.
Predkladala som tento návrh zákona nie preto, aby nás rozdeľoval. Predkladala som tento návrh zákona preto, aby to, čo nás už akosi začína spájať, nás spájalo aj na papieri. Sviatok práce sa na našom území začal oslavovať za 1. Československej republiky. Republiky, ktorá vniesla demokraciu do našich zemepisných šírok. Preto niet pochýb, že máme dôvod oslavovať sviatok práce tak, ako mnohé iné demokratické, civilizované a rozvinuté európske krajiny.
Na druhej strane ale niet pochýb o tom, že sme tu desaťročia zažívali presne to, čo veľmi trefne popísal môj kolega Frešo. Preto navrhujem, aby sme spojili prihlásenie sa k demokratickým hodnotám Európskej únie s oslavami sviatku práce a aby sme práve tento sviatok vrátili tam, kam patrí, aby sme ho postavili na tie správne hodnoty, ktoré sú pri jeho zrode.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Galbavý nechce využiť právo záverečného slova a preto prerušujem rokovanie o tomto bode.
Skôr ako pristúpime k ďalšiemu bodu, predsa len, nech mi je dovolené, jednu krátku poznámku. Verím, vzhľadom na to, že nebude konfrontačná, mi to prepáčia kolegovia a kolegyne. Pán poslanec Valocký pochádza z neďalekej Trenčianskej Teplej, čo je susedstvo Novej Dubnice. My tam máme taký zvláštny trojsviatok v Novej Dubnici. 1. máj, ktorý všetci oslavujeme, máme aj sviatok vstupu do Európskej únie a máme tam aj sviatok svätého Jozefa, robotníka, lebo náš kostol je zasvätený svätému Jozefovi, robotníkovi, čiže hody. Ani jeden z tých sviatkov sa nebije a pozývam všetkých niekedy na 1. mája do Novej Dubnice, kedy by si tam všetci prišli na svoje. Ďakujem za porozumenie, že mi to bolo dovolené povedať.
A teraz pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Valockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1127. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1153.
Dávam teraz slovo poslancovi Jozefovi Valockému, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.
J. Valocký, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako predkladateľ predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 o reklame v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy novelizácie zákona č. 140 o liekoch a zdravotníckych pomôckach je doplnenie ustanovení o poskytovaní lekárenskej starostlivosti. Navrhujú sa úpravy týkajúce sa zásielkového výdaja liekov a zdravotníckych pomôcok, tzv. internetového výdaja liekov a zdravotníckych pomôcok. Navrhujem účinnosť novely zákona od 1. novembra 2009.
Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet a návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na rozpočty obcí či verejnoprávnych inštitúcií.
Skončil som. Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi, aby nás informoval v úvode o spravodajskej informácii. Nech sa páči.
J. Zvonár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Valockého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v zmení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Návrh zákona, ako sa uvádza v dôvodovej správe, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, nevyžiada si zvýšené nároky na rozpočty obcí a nemá vplyv na zamestnanosť.
Súčasťou návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Tiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
A otváram všeobecnú rozpravu. Rovnako konštatujem, že ani tu som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Sabolová. Ešte niekto? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
A slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, krátko sa chcem vyjadriť k predloženému poslaneckému návrhu. Dve otázky.
Opäť je tu návrh zákona. Poslanecká iniciatíva síce nikomu nebráni predkladať návrhy zákonov, ale opäť je tu novela zákona, ktorá potrebuje vážne stanovisko ministerstva zdravotníctva, pretože ide o lieky, ide o predaj liekov síce bez lekárskeho receptu, ale možno cez internet a podobne, tak ako sa píše v dôvodovej správe. Myslím si, že akýkoľvek predaj liekov, nech je kdekoľvek, už sme ho odmietli, aby sa predávali voľne lieky v nejakých hypermarketoch, si vyžaduje vážne vyjadrenie ministerstva zdravotníctva, čo mi v tomto návrhu zákona chýba, aj keď na prvé prečítanie sa zdá, že zákon je neškodný.
A druhá moja otázka je na pána predkladateľa. Keby sa vyjadril v rozprave, aké dôvody ho viedli k predloženiu tejto novely zákona? Kto sa naňho obrátil, aké on má s tým problémy, či sa mieni ako lekár, zdravotnícky pracovník, aj to môže len lekárnik robiť, na nejakom takom obchode podieľať? Lebo ja nevidím dôvody. V dôvodovej správe nevidím dôvod predloženia tejto novely, aby sme voľne predávali cez internet, prípadne, aby bolo možné objednávať do lekární zásielkovo lieky, ktoré sa nevydávajú na lekársky predpis. Mne sa zdá, že sme spravili trošku z tohto zákona taký obchodný zákon. A preto by ma veľmi zaujímalo stanovisko ministra zdravotníctva, ako aj dôvody pána poslanca Valockého, prečo s takouto iniciatívou vychádza, prípadne, či nahradzuje prácu ministerstva zdravotníctva?
A preto tento návrh zákona Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí do druhého čítania, lebo nie sú jasné dôvody, prečo takáto novela ide do parlamentu, ani v dôvodovej správe.
Ďakujem.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Uzatváram alebo vyhlasujem všeobecnú rozpravu v tejto chvíli za skončenú.
A pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť v záverečnom slove. Nie. Takže pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V súlade so schváleným programom budeme teraz pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1017, spoločnú správu výborov máte ako tlač 1017a.
Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán podpredseda.
D. Čaplovič, podpredseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážení členovia Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, bol posunutý na základe schválenia uznesenia vlády Slovenskej republiky zo dňa 25. marca 2009 pod číslom 235 na rokovanie Národnej rady. Prešiel prvým čítaním, bol prerokúvaný aj v gestorskom výbore.
Predložený návrh zákona novelizuje zákon o kontrole v štátnej správe, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený dňa 14. decembra 1995 a účinný bol dňom 11. januára 2006. Cieľom predloženého návrhu zákona je novelizovať v ustanovení § 16 sumy poriadkových pokút z dôvodu zjednodušenia aplikačnej praxe používania minimálnych a maximálnych hodnôt týchto súm a tiež reagovať na zmenu národnej meny v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.
Predložený návrh zákona neupravuje len zmenu peňažných súm zo slovenských korún na eurá, ale z dôvodu právnej istoty a prehľadnosti aj výšku týchto súm smerom nadol, čo nie je v rozpore s princípmi a zásadami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 70/2008 Z. z., ďalej by som mohol hovoriť len o generálnom zákone. Úprava dolnej a hornej hranice výšky poriadkových pokút na celé čísla sa javí ako optimálne riešenie z hľadiska praktickej aplikácie týchto ustanovení v zákone všeobecného typu, akým je zákon o kontrole v štátnej správe.
Ďakujem vám veľmi pekne za vypočutie a uchádzam sa u vás, vážene pani poslankyne, vážení páni poslanci, o jeho schválenie.
Ďakujem pekne.
M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďakujem pekne podpredsedovi vlády. Prosím, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, podpredsedovi Národnej rady a poslancovi Tiborovi Cabajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Pán podpredseda, nech sa páči.
T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, tlač 1017, podáva Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada svojím uznesením č. 1350 z 15. apríla 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, teda tlač 1017, na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov a ktorým nebol pridelený tento návrh, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory, ktorým bol pridelený:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 622 z 9. júna 2009 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 503 z 10. júna 2009 s vládnym návrhom súhlasil, odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou;
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 293 zo 4. júna 2009 s vládnym návrhom súhlasil, odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou.
Z uznesení výborov vyplýva iba jeden pozmeňujúci návrh a to je zmena účinnosti, kde sa slová "1. augusta" nahrádzajú "1. septembra", t. j. z dôvodu legislatívneho postupu. Gestorský výbor, samozrejme, odporúča tento jeden pozmeňujúci návrh schváliť.
Gestorský výbor odporučil Národnej rade tento vládny návrh zákona schváliť, aj s tou jednou pripomienkou. Určil ma zároveň za spoločného spravodajcu a zmocnil ma možnosťou navrhnúť, pristúpiť po druhom čítaní k tretiemu čítaniu ihneď. Toľko spravodajská povinnosť.
Pán predsedajúci, prosím, keby ste otvorili rozpravu.