návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Veľkou líbyjskou arabskou ľudovou socialistickou džamáhírijou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Návrh vlády má parlamentnú tlač 1058 a spoločná správa výborov má tlač 1058a.
Návrh vlády opäť odôvodní minister financií Ján Počiatek. Nech sa páči, pán minister.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Veľkou líbyjskou arabskou ľudovou socialistickou džamáhírijou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Uzavretie zmluvy nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet ani na verejné financie. Rozvojom slovensko-líbyjských hospodárskych vzťahov na základe tejto zmluvy sa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Ďakujem za slovo, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Michal Lukša, ktorého prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.
M. Lukša, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Veľkou líbyjskou arabskou ľudovou socialistickou džamáhírijou o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne s odporúčaním vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. A pýtam sa, či sa hlási niekto z poslancov do rozpravy. Nehlási sa nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k rokovaniu o
návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2008.
Návrh má tlač 1075 a spoločná správa výborov má tlač 1075a.
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2008
je pod tlačou 1128.
Návrh záverečného účtu uvedie minister financií Slovenskej republiky Ján Počiatek. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
J. Počiatek, minister financií SR: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2008 prerokovala a schválila vláda 13. mája tohto roku a prijala k nemu uznesenie č. 364. Týmto uznesením ma súčasne poverila, aby som návrh uviedol pri jeho prerokúvaní v pléne Národnej rady.
Štátny rozpočet na rok 2008 schválila Národná rada zákonom č. 608/2007 Z. z. ako súčasť rozpočtovaného výhľadu verejnej správy na roky 2008 až 2010.
Pri hodnotení ekonomického vývoja Slovenska v uplynulom roku môžeme konštatovať, že rast ekonomiky dosiahol v skutočnosti 6,4 %, čo je o 0,4 percentuálneho bodu menej, ako sa predpokladalo v rozpočte. V porovnaní s rokom 2007 ide o spomalenie zapríčinené predovšetkým slabším výkonom ekonomiky v štvrtom štvrťroku. Rast v roku 2008 bol ťahaný najmä domácim dopytom, ktorý bol podporovaný predovšetkým spotrebou domácností, ktorých príspevok k celkovému rastu HDP predstavoval 3,3 %, ako aj hrubými investíciami s príspevkom 2,4 %. V pozadí horšieho výsledku zahraničného obchodu v porovnaní s dvojciferným rastom v predchádzajúcich troch rokoch stál pokles zahraničného dopytu našich najvýznamnejších obchodných partnerov najmä v druhej polovici roku 2008. V dôsledku toho vzrástol reálny export tovarov a služieb len o 3,2 % a import len o 3,3 %.
Priemerná ročná miera inflácie dosiahla podľa národnej metodiky 4,6 %, podľa metodiky Eurostatu 4 %. Pre vývoj inflácie na Slovensku v roku 2008 bol príznačný stúpajúci trend spôsobený prevažne reakciou na globálny nárast cien potravín a ropy. Aj napriek badateľnému externému šoku zostalo Slovensko jednou z krajín z najnižšou mierou inflácie. Ešte podstatnejšou charakteristikou cenového vývoja je plnenie Maastrichského inflačného kritéria počas celého roku 2008 s dostatočnou rezervou pod úroveň referenčnej hodnoty.
Vývoj trhu práce je možné rozdeliť do dvoch období. V prvom období počas prvých troch kvartálov v roku 2008 pokračoval pozitívny vývoj z roku 2007, zvýšil sa počet zahraničných investorov, ktorí priamo či nepriamo cez dodávateľov vytvorili nové pracovné miesta. V druhom období, ktoré predstavuje posledný kvartál roku 2008, sa zhoršenie externého prostredia začalo negatívne prejavovať aj v slovenskom hospodárstve a viedlo k zhoršeniu situácie na trhu práce.
Celkový vývoj za rok 2008 ale možno považovať stále za pozitívny. Počet zamestnaných podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl vzrástol oproti roku 2007 o 3,3 %, čo sa prejavilo aj v poklese priemerného počtu nezamestnaných, a to o 11,8 %. Miera nezamestnanosti sa znížila o 1,4 percentuálneho bodu na úroveň 9,6 %.
V roku 2008 sa priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v národnom hospodárstve zvýšila o 8,1 % na 21 782 Sk, pričom reálna mzda vzrástla o 3,3 %.
Vývoj úrokových sadzieb bol previazaný s výkonom menovej politiky centrálnej banky. V priebehu roku 2008 pristúpila Národná banka Slovenska k trojnásobnému zníženiu základnej úrokovej sadzby, celkovo o 1,75 percentuálneho bodu zo 4,25 na 2,5 %. Znižovanie sadzieb reflektovalo menovú politiku Európskej centrálnej banky, ktorej cieľom bolo zabrániť recesii v eurozóne v dôsledku globálnej hospodárskej krízy. Slovensko napokon vstúpilo 1. 1. 2009 do eurozóny pri základnej úrokovej sadzbe Národnej banky Slovenska na úrovni 2,5 %.
Pri súhrnnom hodnotení výsledkov rozpočtovaného hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2008 možno konštatovať, že boli lepšie, než sa predpokladalo, a to tak v samotnom štátnom rozpočte, ako aj v celom okruhu verejných financií.
V metodike ESA 95, ktorá sa uplatňuje v členských štátoch Európskej únie, bol schodok rozpočtovaný vo výške 46,5 mld. Sk, čo predstavovalo 2,3 % HDP pri jeho prognózovanom objeme 1 988,5 mld. Sk. Podľa predbežných výsledkov schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95 dosiahol úroveň 44,5 mld. Sk, čo predstavuje 2,2 % HDP.
Celkovo lepší výsledok hospodárenia vo verejnej správe v porovnaní s rozpočtom vyjadrený v percentách HDP predstavuje 0,1 % a v absolútnom vyjadrení 2,0 mld. Sk.
Na výsledok hospodárenia verejnej správy oproti rozpočtu mali pozitívny vplyv najmä výsledky dosiahnuté v Sociálnej poisťovni, v štátnych fondoch a vo vyšších územných celkoch.
Celkové hospodárenie verejnej správy negatívne ovplyvnil najmä Fond národného majetku, až so schodkom 8,7 mld. Tento schodok spôsobilo predovšetkým prevzatie rizikových záruk a zníženie príjmov fondu z dividend.
Hospodárenie rozpočtu verejnej správy sa pozitívne prejavilo aj na úrovni dlhu verejnej správy, ktorý k 31. decembru 2008 dosiahol podľa maastrichtských kritérií hodnotu 560,7 mld., čo predstavuje 27,6 % HDP. Napriek medziročnému zvýšeniu dlhu o 16,9 mld. Sk sa jeho pomer k HDP medziročne znížil o 1,7 percentuálneho bodu. Obidva uvedené ukazovatele svedčia o bezproblémovom plnení stanovených maastrichtských kritérií v tejto oblasti.
Na hotovostnom princípe verejná správa hospodárila so schodkom 21,2 mld. Sk, výsledný schodok je o 10,8 mld. Sk nižší, než určil zákon o štátnom rozpočte, a medziročne nižší o 2,3 mld. Sk.
Vážené dámy, vážení páni, ako som už uviedol, vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh záverečného účtu verejnej správy za rok 2008 na zasadnutí 13. mája tohto roku a schválila ho uznesením č. 364. Týmto uznesením zároveň schválila návrh, aby sa schodok štátneho rozpočtu za rok 2008 vykázaný vo výške 21,2 mld. Sk uhradil príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov vo výške 18,7 mld. Sk a prijatými úvermi vo výške 2,5 mld. Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa stotožnila s týmto rozhodnutím vlády o úhrade schodku štátneho rozpočtu vykázaného v roku 2008 a prijala uznesenie, ktorým berie na vedomie návrh záverečného účtu verejnej správy a schvaľuje návrh štátneho záverečného účtu za rok 2008. Ďakujem za slovo, skončil som.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Jána Jasovského, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2008. Nech sa páči, pán predseda.
J. Jasovský, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2008, ktorý je podľa § 29 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy súčasťou záverečného účtu verejnej správy, a súčasne podáva stanovisko k vybraným častiam záverečného účtu verejnej správy.
Stanovisko sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rozpočtový rok 2008 a údaje a informácie poskytnuté, resp. publikované Štátnou pokladnicou, Štatistickým úradom Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že predložený návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2008 obsahuje všetky náležitosti v súlade s § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
K súhrnnej charakteristike ekonomického vývoja v roku 2008 možno konštatovať, že rast slovenskej ekonomiky bol založený na zvyšovaní celkovej produktivity výrobných faktorov a konkurencieschopnosti a na ďalších zmenách kvalitatívneho charakteru.
Priaznivý vývoj však narušila globálna finančná a hospodárska kríza, ktorá sa prejavila koncom roku 2008.
Nepriaznivý vývoj hlavných makroekonomických ukazovateľov v štvrtom štvrťroku 2008 zvyšuje dôležitosť dôslednej realizácie opatrení vlády Slovenskej republiky na zmiernenie následkov krízy, ktoré Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky bude dôsledne monitorovať.
Hospodárenie subjektov verejnej správy v zmysle medzinárodnej metodiky vykazovania ESA 95 rozhodujúcej pre hodnotenie plnenia maastrichtských kritérií sa pri konsolidovaných celkových príjmoch 696,78 mld. Sk a konsolidovaných celkových výdavkoch 740,543 mld. korún skončilo podľa predbežných údajov deficitom vo výške 44,485 mld. korún.
V porovnaní s rozpočtovaným schodkom sa dosiahla úspora 1,998 mld. Sk v rozhodujúcej miere prebytkom Sociálnej poisťovne z titulu vyššieho príjmu poistného, prebytkom v hospodárení štátnych fondov, najmä v dôsledku príjmov v Environmentálnom fonde z predaja emisných kvót a z dôvodu nižšieho ako rozpočtovaného schodku vyšších územných celkov. Negatívne pôsobil najmä vyšší schodok Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ktorý vyplynul z prevzatia rizikových záruk.
K príjmom štátneho rozpočtu.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonal kontrolu správnosti zostavenia štátneho záverečného účtu za rok 2008 v príjmovej oblasti.
Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu postupu daňových orgánov pri overovaní účelu a stanovených podmienok použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely. Kontrolou neziskových organizácií bolo zistených najviac nedostatkov v porušovaní zákona o účtovníctve a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Organizácie nepoužili verejné prostriedky na stanovené účely. Ministerstvu financií Slovenskej republiky boli odporučené legislatívne úpravy, najmä čo sa týka jednoznačného určenia orgánu, ktorý je povinný vykonať kontrolu použitia podielu zaplatenej dane, presného vymedzenia účelu použitia zaplatenej dane, zamedzenia prevodu podielu zaplatenej dane na ďalšie organizácie vrátane zahraničných a určenia maximálnej výšky podielu zaplatenej dane u právnických osôb.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky kontrolou pri vyrubovacom konaní na dani z príjmu právnických a fyzických osôb zistil v daňovom informačnom systéme nedostatky, ktoré bránia jeho efektívnemu a účelnému využívaniu v procese správy daní, v dôsledku čoho došlo k premlčaniu možnosti vyrubiť sankčný úrok, resp. penále v sume 21,8 mil. Sk.
K výdavkom štátneho rozpočtu, panie poslankyne, páni poslanci.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonal kontroly hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, majetkom štátu a správnosti zostavenia záverečných účtov vo vybraných rozpočtových kapitolách. Kontrolami bolo zistené, že údaje vykázané vo výkazoch Štátnej pokladnice a jednotlivých návrhov záverečných účtov súhlasia s údajmi vykázanými v návrhu záverečného účtu verejnej správy.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že k najväčšiemu počtu nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou dochádza porušovaním zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o správe majetku štátu a zákona o účtovníctve.
Dovoľte niekoľko slov k rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie.
V roku 2008 rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré Slovenská republika z rozpočtu Európskej únie získala, a finančnými prostriedkami, ktoré Slovenská republika do rozpočtu Európskej únie odviedla, dosiahol sumu 7,535 200 mld. Sk, čo je o 10,094 100 mld. Sk menej oproti pôvodne schválenému rozpočtu za rok 2008. Znamená to, že očakávania v návrhu rozpočtu na čistú finančnú pozíciu Slovenskej republiky boli vyššie, než aké sa v skutočnosti dosiahli.
Na využiteľnosť zdrojov Európskej únie majú negatívny vplyv rôzne problémy, riziká a nedostatky, ktoré v roku 2008 sprevádzali proces implementácie I. a II. programovacieho obdobia. Preto je žiaduce zvýšiť dôraz pri riešení problémov a odbúravaní bariér rýchlejšieho čerpania finančných prostriedkov Európskej únie za účelom maximalizácie finančného prínosu pre Slovenskú republiku z jej členstva v Európskej únii. Aj z týchto dôvodov bude Najvyšší kontrolný úrad v roku 2009 venovať a venuje viac ako 50 % svojej kontrolnej kapacity kontrole využívania fondov Európskej únie.
Pani poslankyne, páni poslanci, záver môjho vystúpenia.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe výsledkov kontroly hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a majetkom štátu, kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov rozpočtových kapitol, kontroly správnosti zostavenia návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2008, ako aj analýzy vyžiadaných informácií konštatuje, že návrh záverečného účtu verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2008 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 29 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa v roku 2008 dosiahli príjmy, výdavky a schodok v súlade so správou, tak ako je to uvedené, rast slovenskej ekonomiky bol v roku 2008 založený na zvyšovaní celkovej produktivity výrobných faktorov, konkurencieschopnosti a ďalších zmenách kvalitatívneho charakteru, nepriaznivý vývoj hlavných makroekonomických ukazovateľov v štvrtom štvrťroku 2008 bol odrazom zhoršovania vonkajšieho ekonomického prostredia z dôvodu globálnej finančnej a hospodárskej krízy, schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 10 dosiahol podľa predbežných údajov úroveň, tak ako som už spomínal, viac ako 44 mld. Sk, čo predstavovalo 2,2 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu a splnenie maastrichtského kritéria deficitu, v medzinárodnom porovnaní patrí Slovenská republika k štátom s horším výsledkom oproti priemeru štátov eurozóny, kde je priemer 1,9 %, ale s lepším oproti priemeru štátov Európskej únie, kde to číslo predstavuje 2,3 %, konsolidovaný dlh verejnej správy bol vykázaný vo výške viac ako 560 mld. Sk, medziročne sa zvýšil o viac ako 16,88 mld. Sk, vzhľadom ale na to, že parameter maastrichtského dlhu - podiel na hrubom domácom produkte na úrovni 27,6 % vykázal trend zlepšenia a nachádza sa pod vyžadovanou limitnou hranicou 60 %, je veľkosť dlhu akceptovateľná, aj v porovnaní so štátmi Európskej únie je hodnota dlhového pomeru priaznivá, programové štruktúry kontrolovaných kapitol mali zapracované zámery programov a okrem zákonom určených aj samostatne stanovené ciele a merateľné ukazovatele pre jednotlivé časti programov, naďalej ale pretrvávajú nedostatky pri formulovaní cieľov a ich merateľných ukazovateľov, rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré Slovenská republika z rozpočtu získala, a finančnými prostriedkami, ktoré Slovenská republika do rozpočtu odviedla, predstavuje sumu 7,535 200 mld. Sk, čo je o 10,094 100 mld. Sk menej, ako to bolo v schválenom rozpočte na rok 2008, čo znamená, že očakávania Slovenskej republiky v návrhu rozpočtu na čistú finančnú pozíciu boli vyššie, než aké sa v skutočnosti dosiahli.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že k najväčšiemu počtu nedostatkov zistených kontrolnou činnosťou dochádza porušovaním zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o správe majetku štátu a zákona o účtovníctve.
Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti odporučil Ministerstvu financií Slovenskej republiky prijať opatrenie, ktorým zabezpečí zavedenie evidencie o kolkových známkach do účtovného systému kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky, a prehodnotiť efektívnosť systému tlače, distribúcie a používania kolkových známok a zvážiť možnosť legislatívnej úpravy tak, aby táto forma platenia bola postupne v súlade s aplikáciou výsledkov operačného programu "Informatizácia spoločnosti" nahradená ostatnými zákonnými spôsobmi platenia správnych a súdnych poplatkov.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ďakujem za pozornosť.
A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Buriana, aby podal správu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady.
J. Burian, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prerokovali návrh štátneho záverečného účtu za rok 2008. Mimo mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, osobitného kontrolného výboru Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru pre kontrolu Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu ho prerokovali všetky výbory. Tieto výbory prerokovali tento návrh záverečného účtu za rok 2008 do 10. júna s tým, že ako posledný bude o ňom rokovať výbor pre financie, rozpočet a menu.
Výsledky rokovania výborov. K návrhu štátneho záverečného účtu všetky výbory mimo výboru pre hospodársku politiku prijali uznesenie A. zobrať na vedomie 1. návrh záverečného účtu verejnej správy na rok 2008, ktorý podľa predbežných údajov vykazuje v metodike ESA 95 príjmy 696,078 mld. Sk, čo je 23,105 mld. eur, výdavky 740,563 mld. Sk, čo je 24,582 100 mld. eur, a schodok vo výške 44,485 mld. Sk, čo je 1,476 mld. eur, 2. podiel schodku verejnej správy na HDP za rok 2008, ktorý podľa predbežných údajov dosiahol 2,2 % hrubého domáceho produktu, 3. konsolidovaný dlh verejnej správy, ktorý podľa predbežných údajov k 31. 12. 2008 dosiahol 560,731 mld. Sk, čo je 18,612 800 mld. eur, čo predstavuje 27,6 % hrubého domáceho produktu v roku 2008, B. schváliť 1. návrh štátneho záverečného účtu za rok 2008, podľa ktorého v štátnom rozpočte dosiahli príjmy 342,003 mld. Sk, čo je 11,352 400 mld. eur, výdavky 363,216 900 mld. Sk, čo je 12,056 500 mld. eur, a schodok 21,213 700 mld. Sk, čo je 704,165 mil. eur, 2. návrh, aby schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2008 vo výške 21,213 mld. Sk bol uhradený príjmami z emitovaných štátnych dlhopisov vo výške 18,667 mld. Sk a prijatými úvermi vo výške 2,546 100 mld. Sk.
Zároveň k schváleniu spoločnej správy prijal gestorský výbor návrh schváliť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, a určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu a poveril ho predniesť spoločnú správu výborov a navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda výboru, za spravodajskú správu.
Takže otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.
A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1013, spoločná správa výborov je pod tlačou 1013a.
Teraz poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.
R. Kaliňák, podpredseda vlády a minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pán minister financií, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Notársky poriadok, zákon o advokácii a katastrálny zákon. Ide o kompromisný návrh medzi Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Do pôvodného návrhu sa totiž premieta aj návrh Úradu geodézie a kartografie a katastra na elektronizáciu katastra.
Problematiku prevodov nehnuteľností Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rieši druhýkrát a tentoraz už kompromisným návrhom bez povinnej notárskej zápisnice. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepovažuje za šťastný súčasný systém a postupnými krokmi sa snaží ho vylepšiť. Ministerstvo spravodlivosti spolupracuje aj s rakúskym ministerstvom najmä v súvislosti s oboznamovaním sa s rakúskou pozemkovou knihou. Je výhodné, že aj na našom území platila rovnaká pozemková kniha, a teda aj historické hľadisko je v prospech našich zámerov. Nepôjde však o nejaké rozloženie katastrov, práve naopak, katastre budú predstavovať základ nového systému evidencie nehnuteľností, ibaže na princípe tribunálov a s posilnením nezávislosti pri ich rozhodovaní.
Ciele navrhovanej úpravy sú nasledovné. Sú to možnosť vybrať si bezpečný a jednoduchý a rýchly prevod nehnuteľností cez notára a advokáta s povinným poistením, sprísnenie podmienok osvedčenia pravosti podpisu, sprísnenie zodpovednosti notárov a advokátov, odbremenenie správ katastra od posudzovania občianskoprávnych aspektov zmlúv po notárovi advokátovi s cieľom dosiahnuť povolenie vkladu v kratšej dobe ako pri bežnom vklade, sprísnenie formy plnomocenstva pri prevodoch nehnuteľností.
Potom ako notár alebo advokát spíšu zmluvu o prevode nehnuteľností, správa katastra sa môže sústrediť už len na súladnosť zmluvy s katastrálnym operátom a tým pádom je možné spravodlivo žiadať, aby správy katastra tento ušetrený čas využili na rýchlejšie povolenie vkladu.
Pri notárskej zápisnici a autorizácii advokátom bude pri zisťovaní totožnosti dôležitá odborná starostlivosť notára či advokáta v rámci notárskeho úkonu, spísania notárskej zápisnice alebo autorizácie advokátom.
Tiež sa reaguje na zneužívanie plnomocenstiev. Každá plná moc sa dostane do Notárskeho centrálneho registra a úradník, ktorý koná v písomnom konaní sa tak bude môcť oboznámiť so skutočnosťou, či plnomocenstvo bolo spísané notárom a bude vylúčené pozmenenie listiny zaregistrovanej v Notárskom centrálnom registri.
Vzhľadom na to, že na súdoch sa nevedú štatistiky o počte určovacích žalôb, nie je možné zistiť skutočný počet vadne zavkladovaných zmlúv. Predkladateľ má ambíciu v budúcnosti riešiť kvalitnejší systém s finálnym cieľom - materiálna publicita katastra. Za tým účelom je potrebné udržať tie prvky, ktoré sú na to potrebné z pohľadu posudzovania platnosti zmluvy, a prijímať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti prevodov proti podvodom.
Autorizácia nie je o zastupovaní účastníkov zmluvy, a preto nie sú dôvodné námietky o kolízii záujmov. Ide v podstate o ten istý systém ako v súčasnosti, keď zmluvu vyhotovuje advokát. Pribudne však zodpovednosť, zjednodušenie pri osvedčovaní pravosti podpisu a rýchlejšie zavkladovanie zmluvy. Účastníci budú mať možnosť uzavrieť zmluvu na jednom mieste.
Prax časom ukáže, či je udržateľné, aby prevody nehnuteľností, keď ide spravidla o miliónové hodnoty, boli vykonávané bez toho, aby bol známy právnik, ktorý zmluvu spísal. Myslím si, že je to zásadnejší krok k tomu, aby sme zabránili veľmi častým podvodom v prípade prevodu nehnuteľností, a je to mimoriadne užitočná právna úprava. Obavy z rôznych výhod pre notárov a advokátov, si myslím, nie sú namieste práve preto, že suma povinností, ktorú zdedia, aj zodpovednosti je adekvátna ich postaveniu. A myslím si, že predovšetkým ide o službu občana.
V rámci stanoviska k spoločnej správe predkladateľ návrhu zákona súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky a myslím si, že ich zapracovanie zvýšilo prehľadnosť predkladanej právnej normy. Ďakujem za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Janke Laššákovej a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodní stanovisko a návrhy gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako poverená spoločná spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetci to máte ako tlač 1013.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. apríla 2009 č. 1363 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 651 z 9. júna 2009 a č. 651a z 15. júna 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 279 zo 4. júna 2009.
Z uznesení výborov sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Celkom ide o 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. A gestorský výbor odporúča, aby o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a 11, sa hlasovalo spoločne a tieto sa schválili. Aj predkladateľ návrhu zákona súhlasil s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona č. 350/1996 Z. z. rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o notároch a notárskej činnosti č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 15. júna 2009 č. 678. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Ďakujem pekne.
M. Číž, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku doručenú nemám, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pána poslanca Mamojku, kolegyňu Tóthovú. Ešte niekto, prosím, sa hlási? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pán poslanec Mamojka, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
M. Mamojka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, dovoľte, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorý sa týka ustanovenia § 11 a mal by znieť takto: "V čl. II sa za 4. bod vkladá nový bod 5, ktorý znie: "V § 11 sa na začiatku vkladá nová veta, ktorá znie: "Proti rozhodnutiu komory o pozastavení výkonu advokácie a o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov nie je prípustný opravný prostriedok."."."
V podstate sa tento návrh zdôvodňuje nejednotnou aplikačnou interpretačnou praxou s tým, že doterajšia právna úprava umožňuje do určitej miery rozdielny výklad súdov rozhodujúcich o opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam komory, že navrhovaná právna úprava umožní jednoznačne súdne preskúmavanie rozhodnutia komory podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. A vlastne to konanie by bolo uzatvorené v rámci komory, ale je možné jeho preskúmanie súdom. Ide o snahu do určitej miery objasniť a zjednotiť aplikačnú prax. Ďakujem, všetko z mojej strany.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Katarína Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister vnútra, milé kolegyne, milí kolegovia (Ruch v sále.), aj pán kolega Dušan Jarjabek, dovoľte, aby som vystúpila v rozprave s jedným pozmeňujúcim návrhom. A to je pozmeňujúci návrh klubu HZDS a SNS, kde vidíme jednu otázku trošku inak, ako je v predloženom legislatívnom návrhu. Možno prekvapí, lebo je to predložený legislatívny návrh ministra spravodlivosti. Ale tento pozmeňujúci návrh dávame na diskusiu. A týka sa čl. III bodu 16 § 31, a síce v tom znení, že sa vypúšťa bod 3.
Totiž § 31 tvorí jeden ucelený myšlienkový celok. Odsek 1 hovorí, čo je povinnosťou správy katastra. Do povinnosti správy katastra, čo je štátny orgán, sa v poslednej vete uvádza: "Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu." Odsek 2 hovorí: "Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu či je súladná s katastrálnym operátorom a či sú splnené procesné podmienky pre povolenie vkladu." Teraz je zaujímavý odsek 3, ktorý navrhujeme vypustiť. Ten hovorí: "Ak pri uzatváraní zmluvy o prevode nehnuteľnosti zastupuje účastníka zástupca na základe splnomocnenia, plnomocenstvo musí byť vyhotovené vo forme notárskej zápisnice." Čo to v praxi znamená? Pokiaľ zmluvu o prevode nehnuteľnosti vypracováva a je autorizovaná advokátom, teda právne erudovaným subjektom, ak je splnomocnenec občan, musí bežať na notárstvo, aby splnomocnenie so svojím zástupcom spísal na notárstve. To znamená, každé splnomocnenie, ktoré sa týka v rámci katastrálneho konania pri prevode nehnuteľnosti, musí byť spísané na notárstve. Sme toho názoru, že je to vyháňanie peňazí občanov z vačku. Ak idem k advokátovi, ktorý mi dá právne rady, ktorý mi pomôže spísať zmluvu, ktorý mi môže napísať návrh, ako mám napísať splnomocnenie, prečo musím bežať aj k notárovi, aby toto splnomocnenie, ktoré sa týka, samozrejme, aj odseku 2, lebo je ucelený celok toto ustanovenie, muselo byť spísané na notárstve. Naviac, katastrálny úrad, teda správa katastra, čo je štátny orgán, pri rozhodovaní má povinnosti na tieto otázky zo zákona dané v odseku 1 striehnuť, pozerať a prekontrolovať ich. Čiže je pravdou, že uľahčujeme, ako povedal pán minister, činnosť katastrálnym orgánom, ale na druhej strane vyháňame financie z vačkov občanov, podľa mňa nie vždy odôvodnene. Preto sme sa rozhodli dať návrh tento odsek vypustiť.
V súčasnosti už nie sú preťažené katastrálne úrady. Máme informácie, kde katastrálne úrady vybavujú zápisy do 30 dní najneskôr, ba ešte promptnejšie bez akýchkoľvek príplatkov. Takže si myslím, že štátne orgány majú slúžiť aj občanom a majú prekontrolovať a plniť si povinnosť, ktorú predložený legislatívny zákon v § 31 ods. 1 im vlastne ukladá. Z tohto dôvodu predkladáme pozmeňujúci návrh, ktorý znie: "V čl. III bode 16 sa v § 31 vypúšťa bod 3." Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Je nelogické, ak zmluva o prevode nehnuteľnosti je autorizovaná napr. advokátom, aby zástupca účastníka konania musel svoje plnomocenstvo realizovať iba, zdôrazňujeme, iba formou notárskej zápisnice. To znamená, všetky splnomocnenia na akékoľvek presuny, teda aj splnomocnenie brata ap., musia ísť notárskou zápisnicou.
Podpísaných je 16 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Odovzdávam návrh pani spravodajkyni. Ďakujem vám všetkým za pozornosť.
M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Žitňanská, pani poslankyňa Laššáková. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.
L. Žitňanská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja mám vážne výhrady voči tomuto návrhu zákona, preto určite tento návrh zákona ako celok nepodporím, ale tento váš pozmeňujúci návrh podporím, pretože, tak ako som hovorila na výbore, tam tieto naše názory nenašli podporu, ja som rada, že teraz ste tento pozmeňujúci návrh predložili. Ja som presvedčená, že povinnosť, aby všetky plnomocenstvá boli vo forme notárskej zápisnice, je naozaj vyťahovanie peňazí z vreciek ľudí, preto som rada, že ste tento pozmeňujúci návrh predložili.
M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. No ja mám trošku iný názor, ale budem reagovať na pani poslankyňu Tóthovú. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona bolo zamedziť podvodom, ktoré vznikajú v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti. Čo sa týka samotného ustanovenia overovania plných mocí, teda že by mali byť plné moci vo forme notárskej zápisnice, ide len o plnomocenstvá, keď osoba, ktorá má záujem previesť nehnuteľnosť alebo kúpiť nehnuteľnosť, splnomocní inú osobu, aby takýto prevod uskutočnila. Aj v tejto oblasti, pokiaľ mám informácie z katastra aj z ministerstva spravodlivosti, dochádza k podvodom, pretože plnú moc si vedia vyhotoviť a dokonca už aj overiť sami tí, ktorí teda chcú takýto podvodný úkon spraviť. A nie je to problém. Takže preto sa navrhuje, aby v prípadoch, keď bude uzatvárať kúpnu zmluvu splnomocnenec, toto plnomocenstvo bolo vo forme notárskej zápisnice, aby bolo zapísané v registri, aby sa dalo skutočne overiť, či ten dotyčný to plnomocenstvo má alebo nemá. Toto bolo cieľom predkladateľa vládneho návrhu zákona. A pokiaľ mám informácie, takýchto plnomocenstiev je málo a vôbec sa to nevzťahuje na advokátov a notárov, ktorí budú spisovať takéto kúpne zmluvy a budú niesť za ne aj zodpovednosť. Ďakujem pekne.