M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani navrhovateľky, ktorá vystúpila v rozprave, sa prihlásili: pani poslankyňa Magda Košútová, ďalej Zdenka Kramplová, Štefan Kužma, Martin Pado.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Pani kolegyňa, ja som presvedčená o tom, že petícia sa bude vo výbore preberať. A mám za to, že vy ste si vytiahli z petície niektoré veci, ktoré vám boli k dispozícii a na základe toho ste si pripravili poslanecký návrh novely zákona. A preto tento návrh nepodporím. Pretože, pokiaľ bude petícia prejednaná, tak ju budeme tam riešiť tak, ako sa má. A váš zákon som si prečítala, nemusíte mať obavy z toho, pretože ma to zaujíma. Ale už som tu deklarovala, myslím si, že je to z vašej strany politikárčenie.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej pani Zdenka Kramplová. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, dúfam, že sme sa rozumeli v tom, že som nehovorila, že súhlasím s vaším návrhom zákona. Súhlasím s dopadom vplyvov uránovej ťažby na životné prostredie, na devastáciu prostredia, na vplyv na zdravotný stav občanov, na rozvoj daných území, ale ani raz som nespomenula, že by som súhlasila s vaším návrhom zákona. Po rokovaní, ktoré som mala s erudovanými odborníkmi, hlavne z oblasti životného prostredia, som dospela k záveru, že oveľa vhodnejšie a efektívnejšie je prísť s novelami, ktoré zabezpečia, aby ťažiarenské spoločnosti alebo ťažobné spoločnosti nemali možnosť zneužívať legislatívu, ktorá je tu platná a ktorá tu bola platná aj v predchádzajúcom období. Ak by táto legislatíva nemala diery, dnes by sme sa týmto problémom vôbec nemuseli zaoberať a nemuseli by sme sa obviňovať, kto z toho chce vytĺkať politický kapitál. Nikdy som nezneužívala moje návrhy alebo moje vystúpenia na získavanie politického kapitálu.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán spravodajca Štefan Kužma.

Š. Kužma, poslanec: Milá kolegyňa, myslím, že ste to pomenovali veľmi presne. Poslanci z vládnej koalície majú veľký problém. Vedia, že je potrené, tento zákon je potrebný, treba ho riešiť, boja sa ľudí evidentne, však to vidieť z týchto vystúpení, chcú sa hrať na takých, že by sme vám aj, ľudia, pomohli, len je tu obrovský problém, predložila to opozícia. A predsa nemožno schváliť opozičný zákon. Niektorí tu krútia hlavami, ale keď za tri roky tu bolo niekoľko 100 opozičných zákonov a ani jeden ste neschválili, tak to už nie je náhoda. Pozrite sa, my sme dneska, koľko sme vládnych návrhov schválili a určite to nie je tým, že géniovia sú len vo vláde, a tí druhí nič, i keď to naznačujete, že je to tak. Jednoducho máte tu už 3 roky príkaz neschváliť nič, s čím príde opozícia. Áno, my vypracujeme niekoľko 100 nekvalitných návrhov, tak ani jeden nie je dosť kvalitný pre vás. Čiže tomu už neuverí z tých 5,5 milióna občanov na Slovensku nikto, to sa nehnevajte. Tomuto už neuverí nikto. Toto už nie sú náhody. Náhoda sa stane raz, dvakrát, ale nie niekoľko stokrát. Čiže toto je váš základný problém. Nič vám nebráni, keby ste boli trošku úprimní a poctiví a myslíte si, že to má vyzerať ináč, dnes to schváliť a na budúcej schôdzi v druhom čítaní to navrhnúť tak, ako to potrebujete a máte väčšinu. Ak nič iné, minimálne tým získame jeden mesiac, než keď sa pôjde znovu ako od začiatku cez prvé čítanie. Či sa potrebujete dohodnúť, ako to niekoľkokrát musíme, že s hotovou vecou prídeme za poslancom koalície a daj to ty, lebo naše nesmiete schváliť, tak vaše schvália? Zase túto hru tu musíme hrať, na ktorú si pomaly zvykáme?

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem. Len by som chcel ctených kolegov upozorniť, že ak chcú diskutovať, tak mali priestor prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Teraz vystúpi ako posledný pán poslanec Martin Pado. Nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda parlamentu.

Pani poslankyňa Tkáčová, odkedy je petícia v Národnej rade a odkedy je v Národnej rade váš návrh novely zákona? To by ma zaujímalo, pretože sa tu objavujú tvrdenia o čomsi, že vyberáte myšlienky niekoho iného. A ja sa chcem poradiť, či si nemyslíte, že problém je aj v niečom inom. My sme, vy ako predkladateľka, spravodajca je východniar, ja som tiež východniar a ja mám pocit, že z koaličníkov sa tu ozývajú všetci z iného kúta Slovenska, len nie z východu. A nie je to aj o tom, že niektorých ľudí východ, krajný východ, ktorý je z Bratislavy vzdialený od 350 km viac, príliš nezaujíma? Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na faktické poznámky bude teraz pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Pán kolega, ste sa ma spýtali na tie dátumy a ste ma normálne zaskočili. Ale keď si dobre spomínam, podala som návrh zákona 11. septembra a petícia bola doručená do Národnej rady 13. septembra, čiže to len k tým dátumom. Ale koniec koncov, ja chápem kolegov, že sú nervózni, pretože raz by mohli podľa svojho srdca zahlasovať a nemôžu. No kto by nebol nervózny?

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej je prihlásený do rozpravy k tomuto návrhu zákona pán poslanec Gábor Gál. Nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa troška vyjadril aj ja k rozprave. Naschvál som sa neprihlásil s faktickou poznámkou, keďže som bol na rade, že som sa aj dočkal, aby som sa mohol vyjadriť k tomuto vládnemu návrhu zákona, poslaneckému, prepáčte (smiech rečníka), to bol veľký môj omyl a dúfam, že tak dopadne ten zákon ako vládny, ale obávam sa, že ako to zaznelo z úst koaličných poslancov, ktorí všetky argumenty využili na to, prečo nebudú hlasovať za tento návrh zákona.

To, že ten návrh zákona nie je dobrý, z odborného hľadiska chýbajú tam veci, ale sme v prvom čítaní. Tento návrh zákona potom pôjde do druhého čítania, pôjde do výborov. Keď máte nejaké pripomienky, je to možné uplatniť jednak vo výboroch, kde je dostatočný priestor na odbornú diskusiu a je možné tiež potom tu, v pléne v druhom čítaní predložiť vládny návrh, vládne novely alebo pozmeňujúce návrhy k tomuto, ako je to zvykom, že sa predkladajú v druhom čítaní ešte celkom nové zákony k nejakým novelám zákonov, čiže máte na to priestor. Tento argument neberiem. Neberiem to ani kvôli tomu, že tu zazneli z úst poslancov vládnej koalície, že to musíme predebatovať. Takto dopadol aj zákon o konflikte záujmov, že budeme potom rozširovať majetkové priznania, dodnes to tak nie je. To isté sa týka imunity, budeme zužovať imunitu. Neviem, koľko návrhov dala opozícia, ani jeden z nich neprešiel, dokonca neprešiel ani návrh samotného predsedu parlamentu o zúžení imunity. Takže rozprávame o politikárčení, o vytĺkaní politického kapitálu, ale to všetko je zavádzanie, tu niečo smrdí. A smrdí ochrana životného prostredia, že sa nič nerobí kvôli tomu. A hlavne vládna koalícia už by sa mala zobudiť a zobrať si troška k srdcu toto odvetvie.

Už bola dnes spomenutá skládka v Pezinku. Pán Jánoš, povedali ste, že netreba, nie je možné vynechať štátne odborné úrady ohľadom ťažby. No vidíme, ako tieto orgány rokujú a prerokujú a konajú v týchto veciach. Ropovod cez Žitný ostrov. To je názorný príklad, ako sa stavia vládna koalícia k ochrane životného prostredia. Absolútne názorný príklad.

A je tu ďalší príklad. Tento návrh zákona, ktorý poviete, že nebudete podporovať kvôli tomu, tomu, tomu, tomu, ale už po podpise Kjótskeho dohovoru fakt sa treba troška vážnejšie zaoberať ochranou životného prostredia. Človek je asi jediným tvorom na svete, ktorý je schopný zničiť svoje okolie. Už by bolo načase, aby sme sa spamätali.

Strašne nám záleží na našich deťoch. Sme ochotní obetovať svoje zdravie, životy pre naše deti, pre budúce generácie, ale nedovolíme im, aby vyrastali v zdravom prostredí. Keď je tu, my sme tu od toho, politikárčime. Áno, sme na území, na pléne Národnej rady, áno, je to politikum. Však my sme tu od toho, aby sme robili politiku, aby sme robili pre ľudí a jeden z týchto závažných problémov dnešného sveta je práve ochrana životného prostredia.

Pozrite sa len, koľko je teraz alergikov. Čo si myslíte, že to je len kvôli tomu, že máme choré gény? Nie. To je práve vplyv životného prostredia. Slovensko je krajina, kde sa ťaží o stošesť. A majú tu ťažiarenské spoločnosti Klondike. Prečo práve také odvetvie chceme rozširovať a dávať mu taký priestor, kde nikde inde nemá, z ktorého je asi taký osoh, ako aj škoda alebo nepríjemnosti. Rozvíjajme tie odvetvia, na ktoré táto krajina má svoje danosti.

Spomínalo sa, že pravý urán sa má ťažiť v tých lokalitách, ktoré sú v územných plánoch vyznačené pre turistický ruch alebo odvetvie turistiky. A rozumieme tomu? Prečo to nerobíme? Dneska a zajtra máme tu zasadnutie NATO v Bratislave, kde toto stretnutie zaťaží tak celé mesto a asi tri štvrte milióna obyvateľov alebo tých ľudí, ktorí dochádzajú do Bratislavy. Prečo toto nerobíme v Tatrách, kde máme poloprázdne hotely? Máme tam blízko letisko a mohli by sme tak urobiť pre Slovensko takú dobrú službu, že prezentujeme krajinu, nielen Bratislavu. Však aká je v Bratislave nezamestnanosť? No najmenšia. Aká je životná úroveň v Bratislave? Najvyššia. A všetko tlačíme do Bratislavy. Toto stretnutie predstaviteľov obrany mohlo byť kľudne v Tatrách. Prečo to nie je tam? Troška rozvíjajme túto krajinu v širších formách a dajme priestor takým odvetviam, ktoré chránia životné prostredie. A ja podporím tento návrh zákona, tento zákon a myslím si, že nielen ho treba podporiť, ale ísť ďalej a sprísniť možnosti alebo podmienky pre ťažbu všeobecne.

Ja si viem predstaviť okrem tých sprísnených kritérií aj určitú kauciu na možné ekologické katastrofy. Pozrite sa, aké ekologické katastrofy vznikli v Rumunsku, kde dopad bol aj na susedné štáty. Tá ťažobná spoločnosť vyhlásila konkurz a štát z peňazí daňových poplatníkov mohol odstrániť túto ekologickú škodu. Zisk išiel niekde do zahraničia a nám tu zostala skoro ako mŕtva Tisa z toho.

Čiže ja si myslím, že nielen tento zákon je dôležitý, ale ešte ten ďalší krok. A to, že však treba to rozdebatovať. Dneska je október, budeme rokovať ešte pár dní. Koľko schôdzí bude mať ešte táto Národná rada? Už len pár. Dneska sme dostali akurát ten malý kalendárik. Keď to neprejde teraz a teraz sa nebudeme na tejto schôdzi baviť o tomto zákone alebo o banskom zákone, tak už v tomto volebnom období nebudeme. Načo tu potom sedíme? Čakáme na voľby? Tak čakajme. Tak zbytočne vystupujeme, zbytočne robíme svoju robotu, keď už nič nechceme do júna riešiť.

Ďakujem vám za pozornosť a dúfam, že moje argumenty aspoň troška zabrali. (Potlesk.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave a konštatujem, že na vaše vystúpenie sa prihlásili s faktickými poznámkami: pán poslanec Jánoš, ďalej pani poslankyňa Kramplová, pán poslanec Halecký. Pán poslanec Miklós, Laci Miklós myslím. Dobre. Evidujeme vás, pán poslanec, dostanete priestor ako posledný s faktickou poznámkou.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A slovo má teraz pán poslanec Vladimír Jánoš, nech sa páči.

V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja chápem, že sa snažíte do poslednej chvíle získať body pre vašu novo založenú mimoparlamentnú stranu, ale myslím si, že argumenty, ktoré tu odzneli aj od poslancov, ktorí sa jednoducho nestotožňujú s návrhom zákona zakázať akúkoľvek ťažbu alebo ťažbu uránu v celej Slovenskej republike bez toho, aby argumentačná rovina pani navrhovateľky bola na takej úrovni, ktorú môžeme nejakým spôsobom akceptovať. Preto tvrdím a znovu opakujem, ja som zvedavý na petíciu a rozanalyzovanie petície od občanov, ktorí ju podpísali a doručili do Národnej rady Slovenskej republiky. V žiadnom prípade ja a myslím si, že aj moji kolegovia z koalície nie sú za také veci, aké tu prezentujete - devastáciu krajiny, a čo tu zostane, mesačná krajina po skončení ťažby ťažobných spoločností a podobné demagogické reči. Myslím si, vy za vašej predchádzajúcej vlády ste mali možnosť ukázať, akým spôsobom ste investovali do životného prostredia. Myslím si, že občania Slovenskej republiky to veľmi dobre vedia. Takže nás nekritizujte, že my sme proti alebo niečo podobné. My sme vám naše argumenty vysvetlili a za tým si ja osobne stojím. V žiadnom prípade sa nestotožňujeme s devastáciou krajiny.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Poprosím nabudúce reagovať na predrečníka, pán kolega, a nie na navrhovateľku.

Teraz poprosím pani Zdenku Kramplovú, nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie. Naozaj bolo fantastické, pretože vy ste práve potvrdili, že je nutné vstúpiť do iných zákonov, aby sme riešili aj veci okolo ekologických škôd a to je práve to, čo potrebujeme a chceme riešiť v súvislosti aj s ťažbou uránu. Áno, budeme novelizovať zákony, ktoré zabránia, aby prichádzalo k devastovaniu územia. Ale na druhej strane je dôležité, aby sme si ctili princípy demokracie aj v tom, aby bola možnosť aj pre investičné spoločnosti, ale pri dodržaní tvrdých kritérií, ktoré nebudú mať priechodnosť v deravých zákonoch. A, pán poslanec, predpokladám, že keď budete vo vláde, budete mať plné právo na to, aby ste si akékoľvek summity robili, kde uznáte za vhodné, aj na Mesiaci. Ja myslím, že rozhodnutie, že sa deje tento summit a som rada, že sa deje v Bratislave, bol správny, pretože je to určitým spôsobom aj prezentácia Slovenska a títo návštevníci majú skutočne možnosť aj za tvrdých podmienok pre občanov a obyvateľov Bratislavy, aby boli v našom hlavnom meste a aby ho spoznali.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

J. Halecký, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Chcem sa vyjadriť takisto k tej Bratislave. Myslím si, že zaiste Vysoké Tatry by si zaslúžili lepšiu možno prezentáciu aj propagáciu, avšak v celosvetovom a v širšom meradle vždy sa berie ako centrum propagácie hlavné mesto Slovenska. A myslím, že ani Bratislava nie je vo svete taká známa, aby na ňu nebolo potrebné ešte poukázať a viacej ju prezentovať.

K samotnému zákonu asi toľko. Myslím si, že aj prijatie zákona o zákaze ťažby uránu je predčasné aj vzhľadom na to, čo bolo povedané, že sú tu širšie súvislosti aj legislatívne, ale aj, dá sa povedať, technické, pretože samotný prieskum nikdy ešte neznamená ťažbu a neznamená ťažbu na dlhé, možno nieže roky, ale desaťročia. Zrejme asi od ťažby uránu, spracovania, vybavenia technického, bezpečnostného je to záležitosť, ktorá sa dotýka nielen nás vzhľadom na náročnosť prípadného projektu, ale aj zahraničných účastníkov. Takže osobne si myslím, že jediné, čo by malo za následok prijatie tohto zákona, by bolo, že by sa utlmil záujem ľudí, čo tomu rozumejú zo zahraničia, utlmil by sa výskum a v podstate to, čo sme povinní o svojej krajine, o svojom prostredí v širšom zmysle slova vedieť, by sme možno nedosiahli. Tak predpokladám, že budú a musia sa rešpektovať aj tie priority, ako je pitná voda, rekreácia, želanie okolitých obcí, mesta a tak ďalej. Ale chcem sa opýtať pani predkladateľky, ale aj pána poslanca Gála, čo k tomu vystupoval, či prijatie takýchto zákonov nie je predčasná a utlmujúca záležitosť aj v problematike ako celku.

M. Hort, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec László Miklós.

L. Miklós, poslanec: Áno, ďakujem pekne. No, už mi zostala len jediná poznámka, lebo ostatné už boli povedané. Chcel by som povedať pánovi kolegovi Gálovi, že existuje na tú kauciu, čo hovoril, aj iný spôsob riešenia a to sú takzvané staré environmentálne záťaže. A celá problematika starých environmentálnych záťaží spočíva v tom a vlastne aj neriešenie tejto problematiky spočíva v tom, že podniky nie sú ochotné priznať svoju vinu jednak za staré environmentálne záťaže a majú dosť ťažkú, proste majú nevôľu platiť to, čo si ty nazval kauciou, proste vkladať peniaze do niečoho budúceho pre potreby životného prostredia. Takže ja by som chcel len vyzvať všetkých tých - inač treba povedať a veľmi úprimne, že ani za tých 8 rokov, čo sme boli my vo vláde, tak sa nám nepodarilo vyriešiť staré environmentálne záťaže a to nebolo závislé len od politickej vôle alebo od vôle tých, ktorí sú budúci znečisťovatelia alebo súčasní znečisťovatelia, alebo minulí znečisťovatelia. Takže by som chcel vyzvať, do budúcej periódy si hádam uvedomíme, aké sú dôležité tieto problémy a hádam doriešime problematiku starých environmentálnych záťaží, predovšetkým to, čo si ty nazval, že vložiť kauciu. Proste, áno, uložiť nejaké peniaze na to, aby sa potom budúce problémy riešili. Nie je to nič nové. Napríklad skládkari, ako viete, musia zložiť nejaké peniaze na to, že v budúcnosti budú musieť rekultivovať skládku. To treba aj pre veľkopriemysel, pre ťažbu a všetky ostatné odvetvia.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktickej poznámke, bude pán poslanec Gábor Gál, nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak v poradí, ďakujem všetkým poslancom, ktorí reagovali na moje vystúpenie.

Pán Jánoš, obráťte karty. Koho záujmy zastupujete v tejto Národnej rade? Záujmy občanov alebo baníckej loby? Aby som nešiel do konkrétností.

Vážená pani poslankyňa Kramplová, investícia, áno, určite, každý cent, každé pracovné miesto je dobré, ale máme tu odvetvia, ktoré môžeme rozvíjať, ktoré menej zaťažujú životné prostredie a ktoré zanedbávame. Ťažba uránu, a to je odpoveď aj pánovi Haleckému, je odvetvie, to je ťažba, ktorá najviac zaťaží životné prostredie, sú tu riziká. Proste tomuto asi treba povedať nie.

A ešte k pánovi Haleckému, k tým Tatrám. To som uviedol len príklad, ako nevyužívame možnosti tejto krajiny. A to odpovedám aj pani poslankyni Kramplovej, že treba prezentovať Slovensko. Áno, treba prezentovať Slovensko, ale nielen Bratislavu. Aké má HDP Bratislava?

A, pán Halecký, vy ste povedali, že každý summit sa robí v hlavnom meste. Kde je Schengen? Kde je Maastricht? Aké je to hlavné mesto? Aké to je hlavné mesto? Každá krajina sa snaží prezentovať každú oblasť, každý kraj aj v rámci takýchto možností a Slovensko to nevyužíva. Je to škoda.

Pán poslanec Miklós... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči, pán poslanec.

S. Kahanec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, na začiatku by som chcel predložiť k tomuto návrhu zákona uznesenie, o ktorom hovorila moja kolegyňa, pani poslankyňa Sabolová, a preto navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, aby predložil na rokovanie 42. schôdze Petíciu "Stop uránu!" Ďakujem za pochopenie.

A teraz k samotnému materiálu, to znamená, k návrhu zákona o zákaze ťažby uránu na území Slovenskej republiky. Návrh zákona je veľmi jednoduchý a jasný. A je zadefinovaný v podstate v jednom paragrafe, ktorý znie: "Na území Slovenskej republiky sa zakazuje ťažba uránu." Potreba prijatia takéhoto zákona je predovšetkým v záujme ochrany zdravia občanov, ochrany životného prostredia na Slovensku. Zjavne je žiaduca aj vzhľadom na záujmy viacerých zahraničných prieskumných či ťažobných spoločností, ktoré sa v poslednej dobe stále viac a viac zaujímajú aj o Slovensko. A žiaduca je aj preto, že súčasná legislatíva, ktorá s danou problematikou súvisí, má značné medzery, pani kolegyňa, poslankyňa Kramplová nazvala, že je deravá. Plne s ňou v tomto smere súhlasím.

Dovoľte mi teraz zacitovať niektoré stanoviská od zainteresovaných, keďže sme na výbore pre hospodársku politiku ako poslanci, tí, ktorí mali čas a záujem oboznámiť sa s týmito problémami, dostali niektoré do ruky, rád by som niektoré časti z nich zacitoval, lebo podľa mňa sú veľmi zaujímavé. Ako sú podávané a prezentované?

Prvé je stanovisko Slovenskej banskej komory k Petícii "Stop uránu na Slovensku!" A teraz citujem: "Slovenská banská komora považuje legislatívne návrhy doručené do Národnej rady Slovenskej republiky organizátormi petície "Stop uránu na Slovensku!" za neodborné, ktoré vážne ohrozujú zamestnanosť v baníctve a majú potenciál úplne zastaviť budúci rozvoj tohto odvetvia na Slovensku. Slovenská banská komora preto vyzýva poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby odmietla všetky tri legislatívne návrhy mimovládnych organizácií." Toľko citát. Myslím si, že tam padli vážne slová. Otázka je, či boli aj zodpovedné.

Teraz už to budú len také útržky, lebo nechcem vás oberať o drahocenný čas a chcel by som niekoľko odrážok z komuniké účastníkov Medzinárodnej konferencie "Nerastné suroviny Slovenska a ich využívanie", to je názov, konanej pod záštitou dvoch rezortov - Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 8. a 9. októbra v Hoteli Repiská, kde konštatovali napríklad, že "Slovensko má dostatok surovinových zdrojov, ktorých využitie zvyšuje sebestačnosť." O. K. "Že ťažba nerastných surovín vždy patrila k základným priemyselným odvetviam." Nech bude. Ale ďalšie konštatovanie je, že "aktivity mimovládnych organizácií, ich legislatívne návrhy doručené do Národnej rady Slovenskej republiky v petícii proti ťažbe uránu nielen ohrozujú zamestnanosť v odvetví, ale až jeho existenciu." Silné slová.

V časti žiadame, žiadali odmietnuť tieto tri návrhy. A dokonca navrhli tam aj nejaké zmeny, že pre zlepšenie partnerských vzťahov so samosprávami, v ktorých sa vykonáva ťažobná činnosť, upraviť legislatívu tak, aby z poplatkov úhrad za vydobytý nerast samospráva, v ktorej území sa ťažba vykonáva, dostala 50 %. Nehnevajte sa, ale táto veta mi pripomína, ako keby si chcel niekto kúpiť za 50 % samosprávy, v ktorých sa táto činnosť bude vykonávať! Veď predsa to nie je o tom, či tie mestá alebo obce dostanú nejakú dotáciu. To si teraz akože zaplatíme všetko, čo bude škodiť životnému prostrediu, že dostanete zaplatené a všetci ostatní budú ohrozovaní? No, toto sa mi nezdá absolútne normálny nápad. A keď to vzniklo ako výsledok účastníkov medzinárodnej konferencie v Hoteli Repiská 10. októbra 2009 a dokonca pod záštitou našich dvoch rezortov - ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia, tak to ma veľmi silno prekvapilo.

A teraz k samotným problémom, ktoré súvisia s predloženým návrhom. Niekoľko slov by som chcel povedať naproti tomu, čo bolo uvedené v stanoviskách, z hľadiska toho, čo sa týka občanov, ľudí a z hľadiska toho, ako si "vyrobíme" podmienky na Slovensku. V prvom rade je to problematika rizík, ktoré s ťažbou uránu súvisia. Zatiaľ sa veľmi o nich nehovorilo, i keď tu boli spomínané niektoré veci, ktoré s tým súvisia, ale ja by som rád ešte niektoré zdôraznil. Takže, samozrejme, každá banská činnosť prináša svoje riziká a myslím si, že každý, kto má len obyčajný gazdovský rozum, vie, že ťažba uránu tieto riziká prináša oveľa väčšie a že sa veľmi vážne môžu podpísať na zdraví občanov a takisto na životnom prostredí, v ktorom žijeme. (Hlasy z pléna.)

M. Hort, podpredseda NR SR: Prosím, aby ste rešpektovali všetci diskutujúceho. Má priestor hovoriť v rozprave, koľko chce. Poprosím o upokojenie. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Myslím si, že tiež je každému jasné, že ide predovšetkým o možné poškodenie podzemných vôd, kontamináciu, stratu prameňov, zdrojov pitnej úžitkovej vody, haldy a odkaliská, ktoré budú vznikať a ktoré svojím dlhodobým účinkovaním môžu spôsobiť ďalšie škodliviny, či už do ovzdušia, do pôdy alebo do prostredia, nielen svojou rádioaktivitou, ktorá je v tých haldách, ale aj tým, že napríklad pri vysušení sa môžu rozptyľovať do ovzdušia a podobne. Skúsenosti majú veľmi, veľmi veľké v Českej republike, kde majú zhruba 40 týchto háld a že radiácia pri týchto haldách niekoľkonásobne prevyšuje povolené hodnoty. To pre nás nie je dostatočné memento? Môžeme síce hovoriť, že my budeme mať iné technológie, že budeme mať podzemné technológie. Zatiaľ sa to iba spomína. Otázka je, aké budú reálne technológie. Či nebudú len také ako vyťažiť čo najlacnejšie a ísť ďalej.

Veď ten prípad s Kremnicou sme mali nie tak dávno, kde bol takisto veľký problém s tým, čo bude s tou kyanidovou technológiou a tiež na začiatku sa vehementne zo strany vlády presadzovalo, že však potrebujeme riešiť, potrebujeme dávať pracovné príležitosti, potrebujeme ťažiť. Ale nie za každú cenu. Myslím si, že dosť vážne mementá dávajú havárie, ktoré sa udiali po celom svete a nielen v nejakých krajinách tretieho sveta, ale aj v USA, vo Francúzsku a podobne. K tomu by som dodal ešte aj niekoľko postojov zo samospráv, ktorých sa to bytostne týka a keďže kolegyňa hovorila o tom, že je od Košíc a že sa to týka Košíc, tak ja poviem, že Víťaz napríklad, čo je jedno z prieskumných stanovíšť, patrí do okresu Prešov, čiže týka sa to aj Prešova. A tiež chcem povedať, že napríklad primátor v Spišskej Novej Vsi, resp. vedenie mesta, Jahodnej pri Košiciach alebo Zemplína boli jednoznačne proti a vyjadrili sa proti prípadnej ťažbe uránu. Konštatovali, že majú iné priority. Konštatovali, napríklad v Košiciach, že to nie je v súlade s plánom hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo napríklad na Zemplíne upozornili, že keď budeme dávať prednosť iba ťažbe perlitu alebo keď budeme tam ťažiť urán, tak si skántrime naše dedičstvo, ktoré sme tam mali v Tokajskej oblasti.

No a keďže som na začiatku spomínal problémy v legislatíve, tak ešte pár poznámok k legislatíve. Už aj ďalší zákon, teda nasledujúci zákon chystaný do tejto Národnej rady, má záujem prehĺbiť niektoré právomoci samosprávy a predovšetkým v záujme šetrného využívania prírodných zdrojov a účinnej starostlivosti o životné prostredie. Súčasný stav legislatívy je taký, že tie veľké diery sú vo všetkých troch vážnych zákonoch, to znamená, stavebnom, geologickom aj banskom. V stavebnom je problém, že nemôžu sa mestá a obce dostatočne silne brániť alebo presadiť si svoje požiadavky z hľadiska územného plánu pri takýchto činnostiach. To je jeden základný problém. A čo sa bude diať, keď dôjde k rozporu so záväznou časťou územno-plánovacej dokumentácie? Nie je to jasné a videli sme pri pezinskej skládke, ako sa tieto veci znásilňovali, keď niekto silný mal záujem vyrobiť skládku a že si to vyžadovalo veľmi veľký a veľmi silný odpor od odbornej verejnosti, od petícií občanov, od poslancov opozície a od médií, aby sa tam niečo začalo lámať a aby sa zmenili postoje. A bolo to nie raz prezentované, či pri pezinskej skládke, či pri Kremnici pri ťažbe zlata, pri tej technológii, ale aj pri iných príležitostiach, keď sme hovorili o výstavbe elektrární niekde pri Trebišove, myslím, a podobne. Proste občania sa neberú veľmi vážne. Musí byť veľmi silný synergický efekt všetkých týchto skupín, aby sa konečne niekde pozreli na najvyššej úrovni vlády a v rezortoch, že fakt treba zatiahnuť brzdu. Podobne ako pri predloženej novele alebo zákone, ktorý bol stiahnutý pred začatím tejto schôdze a súvisel práve s možnosťou trasovania ropovodu cez bohatstvo, cez bohatstvo vody, cez Žitný ostrov.

V geologickom zákone zasa je podobný problém, že dotknuté obce a samosprávne kraje by mali mať váhu v svojich stanoviskách a mali by mať možnosť dávať návrhy k začatiu alebo k zmenám o zrušení prieskumného územia a podobne. Tieto veci zatiaľ v rukách nemajú. A v banskom zákone sa tvrdo presadzuje, že ministerstvo životného prostredia by malo vydať kladné stanovisko k povoleniu na dobývanie výhradných ložísk rádioaktívnych nerastov bez toho, aby mali záväzné stanoviská samosprávy. No, to tiež asi nie je korektné, keď ministerstvo životného prostredia niečo určí a nebude brať do úvahy záväzné stanoviská, či už obcí alebo dotknutých miest, alebo samosprávnych krajov.

To je legislatíva. A keď sa pozrieme z nejakého takého obyčajného sedliackeho pohľadu, tak môžeme konštatovať napríklad toto. Ako napreduje vývoj v technických a technologických riešeniach jadrových elektrární, predovšetkým z hľadiska maximálnej bezpečnosti a viacnásobnej ochrany pre minimalizovanie rizika havárií, tak rovnako môžeme sledovať aj pokrok vo vývoji a vo vývoji technológií pri ťažbe, banskej činnosti, i keď určite nie sú také výrazné a viditeľné ako pokrok a vývoj technológie napríklad pri výrobe počítačov či audio, videotechniky a podobne.

Napriek tomu, že technické zariadenia a možnosti banskej činnosti sa výrazne zlepšujú, v tejto oblasti sa často stretávame s informáciami o vplyvoch starých banských priestorov na narušenie napríklad podzemného vodného režimu. Nie tak dávno cez médiá prebehla opakovane informácia o tom, aké boli problémy, ktoré súviseli so starou baňou a spôsobovali povodne cez jednu obec, jej meno si už teraz nepamätám. Ale myslím, že to každý, kto sledoval médiá, videl. A to sú tie jednoduchšie problémy.

Tie vážnejšie problémy sú banské nešťastia a banské tragédie. A tie sa, bohužiaľ, nevyhýbajú ani Slovensku. Podľa môjho názoru v súčasnej dobe máme naše jadrové elektrárne dostatočne zabezpečené jadrovým palivom, a preto nie sme v takej situácii a nie sme nútení z hľadiska fungovania ekonomiky a hospodárstva na Slovensku, aby sme museli začať ťažbu uránu na Slovensku kvôli zabezpečeniu paliva a svojej bezpečnosti pre naše jadrové elektrárne.

Vzhľadom na uvedené, ale aj vzhľadom na perspektívu rozvoja ťažby v budúcnosti, a tá určite bude jednoduchšia a hlavne bezpečnejšia, aj vzhľadom na to, že si teraz napríklad nevyťažíme túto strategickú surovinu, ktorá bude v budúcnosti určite drahšia, ale aj vzhľadom na to, že by tento urán, vyťažený urán s veľmi vysokou pravdepodobnosťou skončil na svetových trhoch, a nie na Slovensku a s veľmi veľkou pravdepodobnosťou by takisto zanechal na Slovensku len nebezpečné hlušiny a narušené životné prostredie, chcem podporiť tento návrh zákona preto, aby som sa k tejto problematike postavil zodpovedne a aby som nenechal pre naše budúce generácie ešte ďalšie environmentálne záťaže, ktoré tu takisto boli spomínané. Myslím, že budúce generácie si zaslúžia, aby sme riešili to, čo je poškodené zo starých čias. Aby sme zlepšovali podmienky života na Slovensku i vylepšovali životné prostredie a nemali by sme tam pridávať ešte väčšie problémy a nechať to, však nech si to riešia tí, čo prídu po nás.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kahanca sa prihlásili pán poslanec Viliam Jasaň, pani poslankyňa Zdenka Kramplová, pán poslanec Martin Pado, pán poslanec Vladimír Jánoš.

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Viliam Jasaň.

V. Jasaň, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa dotknem, pán kolega Kahanec, tej časti, kde ste hovorili o zodpovednosti. Možno ste sa chceli pritom spýtať predkladateľov, prečo sa v návrhu tohto zákona zaoberajú len uránom. Prečo sa nezaoberajú komplexne ťažbou a jej vplyvom na životné prostredie na Slovensku, keď ste takí ochrancovia. No prečo? No preto, že urán je teraz módna vec, zaujímajú sa o to občania, je tu petícia, sú tu noviny. Prečo sa nezaujímate alebo ste nedali do tohto zákona aj vplyv ťažby magnezitu na životné prostredie? Choďte si pozrieť Jelšavu, Jelšavskú Teplicu, Lubeník a okolie, ako to tam vyzerá. To je možno ešte horší vplyv na životné prostredie a obyvateľov tejto časti. A môj kolega, pán profesor určite vie, o čom hovorím. Prečo ste to tam neurobili? Preto tu odzneli z lavíc a z úst koaličných poslancov, že túto problematiku by bolo vhodné riešiť komplexne, pretože nielen urán zasahuje negatívne do životného prostredia. A naozaj viem, lebo v dedine, kde som vyrastal, bola železná ruda, bol antimón, zlato a určite to zanechalo vplyv na obyvateľov. Tak skúste porozmýšľať, či by nebolo vhodné naozaj sa komplexne zaoberať zákonom a nielen vybrať si to, čo je teraz módne.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou - pani poslankyňa Kramplová. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, bolo by veľmi smutné, keby ľudia v zastupiteľstvách VUC-iek sa dali kúpiť za tie smiešne peniaze, ktoré by dostali od ťažobných spoločností, pretože tie poplatky, ktoré tieto spoločnosti na základe zákona majú zaplatiť, naozaj, je to pár drobných v porovnaní s poplatkami, ktoré musia zaplatiť v iných štátoch sveta, nehovorím o Európskej únii. Pokiaľ ide o to palivo, vôbec nie je možné, aby sme z vyťaženej rudy riešili palivo pre jadrové elektrárne, pretože tam musí byť obohatené palivo, čiže vôbec nikdy nebudeme riešiť našu situáciu s palivom pre jadrové elektrárne práve prostredníctvom uránu, ktorý by sme u nás vyťažili. Takže vždy budeme závislí od toho, aby sa to obohatené, ten obohatený urán v podstate doviezol na Slovensko a myslím si, že nebudeme a nie je perspektíva v rámci hospodárskej politiky, aby sme tu riešili obohacovanie uránu a jeho využívanie pre jadrové elektrárne. Takže ten urán v každom prípade pôjde von, pôjde na svetové trhy, ale nerieši náš vnútorný problém. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďalej, pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.

M. Pado, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán kolega Kahanec, ja neviem, nepočul som úvodnú reč pani poslankyne Tkáčovej, ale chcem sa vás opýtať, či ste počuli, či hovorila pani poslankyňa, pani predkladateľka, že je proti tomu, aby sa v ďalšom procese jej návrh novely zákona dopĺňal. Neviem o tom, že by mala takéto výhrady. To po prvé. Skúste aj vy povedať k tomu váš názor.

Po druhé, pán poslanec Kahanec, vy ste rovnako tak ako ja, aj pani Tkáčová, aj pán Kužma východniar. Ja som sa už na to pred chvíľou pýtal, prečo vymenili naši kolegovia z východu záujmy svojho vlastného územia, vlastného regiónu za stranícky príkaz ich šéfa a to, čo by malo danému regiónu pomôcť, sa snažia radšej zhodiť zo stola pod čiernu zem. Myslíte si, že je dobré, keď zabúdajú na to, odkiaľ prišli? Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Vladimír Jánoš, nech sa páči.

V. Jánoš, poslanec: Ďakujem pekne. Len veľmi krátko. Je mi skutočne ľúto, že takáto vážna téma sa zo strany opozičných poslancov zneužíva, doslova zneužíva demagogickým spôsobom. Pán poslanec Kahanec... (hlasy z pléna) ... ale, ale áno, ... vy ste hovorili a spomínali, že v súčasnom legislatívnom stave, hlavne, čo sa týka banského geologického zákona, obce sú akoby vynechané. Treba si možno len pozrieť súčasný stav, ktorý sa týka hlavne banského a geologického zákona, kde obec je účastníkom viacerých konaní, konkrétne pri udeľovaní dobývacieho priestoru, pri povolení na banskú činnosť, kde sa uvedie presne špecifickým spôsobom, ako sa bude dané ložisko ťažiť a aj v samotnom procese posudzovania vplyvu na životné prostredie EIA. Takže nikto nemôže tvrdiť, že v súčasnom stave sú obce vylúčené z akýchkoľvek konaní a nemajú možnosť sa vyjadriť k danému stavu. Takže aj toto svedčí o tom, že je to len nejaké také hrubé zrno z vašej strany a kus demagógie.

Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky je teraz prihlásený pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Jasaň, ja by som bol za komplexné riešenie. Zatiaľ z vašej strany koalície vidím čiastkové riešenia a opakované zásahy do zákonov. Mohli by sme ich menovať. Plne sa stotožňujem s tým, čo povedala pani poslankyňa Kramplová, že bolo by smutné, ak by sa dali samosprávy kúpiť. Ale ešte smutnejšie je, keď z komuniké účastníkov medzinárodnej konferencie pod záštitou ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia, teda našich dvoch rezortov, vyjde návrh na tieto poplatky. Keď pre zlepšenie partnerských vzťahov so samosprávami, v ktorých sa vykonáva ťažobná činnosť, chcú upraviť legislatívu tak, aby z poplatkov úhrad za vydobytý nerast samospráva, v ktorej území sa ťažba vykonáva, dostala 50 %. Tak kto je iniciátorom týchto návrhov? Veď pod čiou záštitou sa to robí? Pod dvomi rozhodujúcimi rezortmi - ministerstvom hospodárstva a ministerstvom životného prostredia. Kto potom zastáva záujmy, že máme chrániť životné prostredie? Môžeme sa pozrieť, čo hovorí ústava. A čítal som to vo svojej úvodnej reči.

A kolega Pado, ja si myslím, že bolo úplne jasné, že opozícia, keď podávala návrhy, aj v tomto prípade je prístupná na to, aby sa tieto návrhy upravili, prípadne zmenili. Veď je to prvé čítanie. A to, myslím, že je každému jasné. A to, keď niektorí zabúdajú, odkiaľ vyšli, to je ich problém. K demagógii radšej hovoriť nebudem, lebo demagógie je dosť na hodine otázok.

Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán Kahanec bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. (Ruch v sále.)

Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce v záverečnom slove vystúpiť. Áno. Nech sa páči, pani poslankyňa. Poprosím všetkých o pokoj v rokovacej sále.