Tretí deň rokovania

42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

23. októbra 2009 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, otváram tretí rokovací deň 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky požiadali podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky Anna Belousovová, ďalej poslanci Agnes Biró, Jaroslav Izák, Ján Kovarčík, Ľuboš Micheľ, František Mikloško, Pavol Minárik, Ján Slota.

Prajem vám všetkým príjemný deň a budeme pokračovať, tak ako sme si schválili v programe bodmi, ktoré bude predkladať podpredseda vlády Dušan Čaplovič.

Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1220. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1251.

Prosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, povereného riadením životného prostredia, aby vládny návrh zákona uviedol.

Pán podpredseda, nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR, poverený riadením ministerstva životného prostredia: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.

Predkladaným vládnym návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve INSPIRE. Smernica prináša nástroje, ktoré majú zjednodušiť prístup pre občanov, podnikateľské subjekty a orgány štátnej správy a samosprávy k súborom a službám priestorových údajov a ich využitia, pričom priestorový údaj je údaj, ktorý má priamy alebo logicky aj nepriamy vzťah k určitej lokalite alebo geografickej oblasti.

Realizácia zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby a taktiež bude mať dopad na verejné financie a na zamestnanosť, s čím sa ráta aj v rozpočte ministerstva životného prostredia. Návrh zákona bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 620 zo dňa 9. septembra tohto roku.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uchádzam sa o vašu podporu schválenia v prvom čítaní tohto návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ktorým je výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Magde Košútovej, aby predniesla spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

M. Košútová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 477 z 13. októbra 2009 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 23. septembra 2009 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto otváram teraz možnosť. Kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Evidujem zatiaľ poslanca Lászlóa Miklósa ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a dávam slovo pánovi poslancovi Lászlóovi Miklósovi. Nech sa páči.

L. Miklós, poslanec: Dobré ráno, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ako vidíme, naďalej a trvalo trvá záujem o otázky životného prostredia. To už je tradícia, že vždy nás je približne toľko, keď sú témy o životnom prostredí. Včerajší ten urán, ten bol výnimkou, ale tam to už bolo nie o životnom prostredí, ale o všeličom inom.

Vážené kolegyne, kolegovia, ja vopred hovorím, že veľmi podporujem ten zákon a dokonca mám aj takú trošku samoľúbu závisť, prečo som to ja nestihol už takéto niečo urobiť, ale som veľmi rád, že INSPIRE sa dostáva do našej legislatívy a že môžem aspoň ako poslanec podporiť tento návrh. Preto vopred hovorím, a zrejme mi to aj uveríte, vážený pán podpredseda vlády, že to, čo ja poviem, tak to nie je opozičný návrh alebo opozičné poznámky, ale jednoducho vecné poznámky a odborné poznámky k tomu, čo si myslím, že sa dá bez problémov spraviť.

Tento zákon je veľmi dobrý a treba povedať, že to, ako sa to bude vyvíjať a akým spôsobom sa bude aplikovať, to sa nedá vopred odhadnúť. Čiže lepšie sa to ani nedá urobiť. Dá sa urobiť niečo takého, s čím ja vychádzam predovšetkým preto, lebo sme sa o toto už pokúšali, ale nešlo to celkom dobre a teraz je už na to zákon, čiže zákonný rámec.

Predovšetkým by som podčiarkol to, čo je v dôvodovej správe, pretože k tým paragrafom sa zrejme budeme vyjadrovať medzi dvoma čítaniami, tak predovšetkým k tomu metodickému a teoretickému základu.

K tomu metodickému významu. Predovšetkým oceňujem to, že zákon obsahuje, že sa má zaoberať so životným prostredím integrovaným spôsobom, pretože sa týka všetkých ostatných rezortov, a preto aj informácie o životnom prostredí sa týkajú všetkých rezortov. Nie je to len otázka rezortu životného prostredia, ale všetkých rezortov. Tak ako vojaci, je tu aj jeden vojak, ba možno viacej, tak ako vojaci hovoria, že bez spojenia niet velenia, tak aj v životnom prostredí bez informácií niet riadenia. Takže toto veľmi kvitujem.

Druhá veľmi významná vec, je to aj v zákone, aj v dôvodovej správe, že sa majú zabezpečiť rovnorodé a homogénne informácie. Toto je kľúčová vec, ale tu musím upozorniť, že do toho sa treba vžiť a naozaj to treba odborným spôsobom posúdiť, čo sú to rovnorodé a homogénne informácie.

Pán podpredseda vlády, ak dovolíte, ja vám pokojne môžem dať tieto moje poznámky. Síce nie je to literárne spracované, ale aby ste nemuseli každú vec zaznamenávať. Takže tie rovnorodé a homogénne informácie, je to povedané, len na to bude treba dbať v budúcnosti, aby to naozaj bolo.

Ďalšia významná vec je, to, čo je povedané v dôvodovej správe. A dôvodová správa, ešte raz hovorím, je dobre spracovaná, je interoperabilita. Tu by som hneď na začiatok povedal, že tú interoperabilitu, informatici povedia, že je to bezproblémové. A ja hovorím, že to je najväčší problém, lebo treba interoperabilitu nielen služieb, ale dát. To, čo sa nazýva priestorové informácie. A na tomto vlastne stroskotávali moje úsilia, že síce služby sa dali interoperatívne urobiť, ale dáta neboli interoperatívne. Ešte o tom pár slov poviem.

Je tu povedané niečo aj o prínose a zdôraznený je najvýznamnejší prínos ako exaktné rozhodovanie o vzťahu k príslušnému územiu. Ja by som podčiarkol ešte jeden prínos, ktorý takto exaktne v dôvodovej správe nie je, a to je úspora pre obstarávateľa. Keď sa tento systém vybuduje tak, ako sa má, dokonale, tak jednoducho to bude úžasná úspora, lebo pre množstvo praktických činností v štáte, od územného plánovania cez cestovný ruch a ďalšie a ďalšie veci, sú stále potrebné tie isté podklady o abiotických komplexoch, biotických komplexoch, biotopoch a tak ďalej a doteraz, žiaľ, prax je taká, že ten, čo dodáva materiály, tak začína od začiatku. Každý začne robiť sklony, každý začne robiť geológiu, každý začne robiť pôdy. Takže tu by som podčiarkol túto možnosť úspory pre obstarávateľa, ak sa dobre postaví a dobre využije tento systém.

No je tu, teraz neviem, či by som o tom mal hovoriť, ale predsa len spomeniem, hovorí sa tu o úspore pre podnikateľskú sféru. No podľa toho, že čo bude robiť podnikateľ. Keď podnikateľ bude dodávateľom nejakých štúdií, tak preňho to bude, by som povedal, dokonca možnože mínus, lebo od neho zrejme nebude treba objednať pôdy, nebude treba od neho objednať sklony a tak ďalej a tak ďalej. A to je niekedy bolestivé, no ale pre štát je to stopercentne úspora.

Ešte by som sa dotkol ceny. Ja viem, že to je veľmi ťažko odhadnuteľná tá cena, len by som predsa, pán podpredseda, povedal, že sa mi zdá ten pomer nákladov na štúdie uskutočňované s testovaním veľmi vysoké oproti tomu, že tam nie je daná cena na tvorbu dát a na transformáciu doteraz existujúcich priestorových informácií. Ja si myslím, že to je najväčšia robota. To nikto nechce totižto robiť, lebo tam mnohokrát nijako inak sa to nedá urobiť, len ručne. Totiž to žiaden počítač neurobí a na tom stroskotáva celá informatika, že informatici hovoria, to je bez problémov. Ale nakoniec tam bude tiecť rieka na kopci a to nijako inak sa nedá v tomto momente urobiť, len ručne.

Takže ja si myslím, že tu bude treba asi toto prehodnotiť a na tie činnosti, ktoré sú, jednak to tu ani nie je povedané. Je tu povedané integrácia portálov je taká ako položka, tak na to asi bude treba dbať.

Teraz, ak dovolíte, predsa len poviem pár slov k zákonu a k paragrafom. Ja sa budem snažiť v tomto zmysle aj medzi dvoma čítaniami pripraviť nejaké pozmeňujúce návrhy. Ja to preto aj teraz čítam, aby vaši spolupracovníci mohli byť pripravení, že to nevymýšľam z nejakých iných dôvodov ako z odborných.

Predovšetkým by som chcel znovu povedať, že je tu veľmi dobre podčiarknutá a definovaná interoperabilita, čo by som naďalej držal ako hlavný odkaz. Čo sa týka tých povinných osôb, tie sú veľmi dobre charakterizované, ale je tu jeden problém, ktorý možnože tam je niekde skrytý v zákone, ale neobjavil som, a to je § 5, kde sú povinnosti povinnej osoby v oblasti súborov priestorových údajov. Totižto je tu povedané, že povinná osoba je povinná zabezpečiť dostupnosť, sprístupnenie, súlad údajov, kódov, klasifikácie a tak ďalej. Ale nie je tu povedané to, čo považujem za kľúčové. Kto je povinný vytvoriť, po prvé, jednotnú kartografickú základňu, ktorá bude povinná pre všetky subjekty vo všetkých sektoroch. Toto tu nie je povedané. Zrejme to bude Úrad geodézie a kartografie, no lenže sú tam aj vojaci, pravda, robí sa na to nová mapa a tak ďalej. Jednotlivé sektory používajú rôzne mapy, takže tu bude treba toto jedno. Ja si myslím, že túto povinnosť bude treba zakotviť do zákona.

A po druhé, kto je povinný tvoriť dáta? Alebo keď nie tvoriť, tak kto je povinný zaobstarať, lebo povinnosť tvoriť nemôžeme nikomu prikázať. Ale kto je povinný zaobstarať priestorové údaje, a to v tej štruktúre, aby to bolo interoperabilné. Ináč toto slovo je nové, ja som toto nikdy nepoužíval, ale je dobré, v poriadku. Proste toto si myslím, že tú povinnosť tvorby alebo zaobstarania bude treba zakotviť, myslím si, aby sa systém nestal len prázdnou hrou informačných služieb, čo sa dá urobiť, a to je tiež veľa roboty, ale to je len nástroj, nie cieľ.

Teraz ohľadom § 7. Tam je povedané - povinnosť povinnej osoby. V oblasti sieťových služieb je povinná osoba povinná zabezpečiť dostupnosť, ale nie je tu povedané pre koho. Zrejme tu mi predovšetkým napádajú tretie osoby, keď sa obávam, že keď to nebude jednoznačne povedané, že povinnosť dostupnosti pre tretiu stranu, tak by to mohlo viesť niekedy k nedorozumeniam.

V § 8 je definovaný národný geoportál, čo veľmi vítam. Niečo také máme, ako viete geofond pre geologické informácie. To veľmi vítam. Len je tu taká poznámka, že ministerstvo môže rozhodnúť o tom, či súbory, ktoré vytvorili tretie strany, sa môžu dať do geoportálu. Tam by asi bolo treba buď vo vykonávacom predpise, alebo nejako povedať, na základe čoho môže minister rozhodnúť alebo nerozhodnúť, či údaje pôjdu na geoportál.

Je tu, samozrejme, jedna háklivá vec ako v mnohých zákonoch, a to je obmedzenie prístupu verejnosti k súborom. Je tu definované viac-menej tak, ako sa má. Napríklad, že povinná osoba môže obmedziť prístup verejnosti, ak by takýto prístup nepriaznivo ovplyvnil, povedzme, medzinárodné vzťahy. Ja nie som proti tomu, ale napríklad, zoberme si jeden model - informácie o znečistení medzinárodnej rieky. Čo môže ovplyvniť nepriaznivo medzinárodné vzťahy, keď odmietneme prístup, alebo keď umožníme prístup? Čiže tu sú takéto modelové situácie, ktoré veľmi ťažko povedať, že čo ovplyvní negatívne, čo ovplyvní pozitívne takýto prístup.

Alebo to isté je, je tu bod, že možno takýto prístup verejnosti obmedziť, ak by takýto prístup nepriaznivo ovplyvňoval ochranu životného prostredia. No to isté. Niekedy môžeme povedať, že práve neprístup môže ovplyvniť nepriaznivé životné prostredie. A takýchto modelov by sme mohli vymyslieť veľa. Ja to teraz nechcem hovoriť, len toto je dosť háklivá záležitosť, ale nielen z hľadiska, by som povedal, vecného, ale toto môže byť aj z politického hľadiska alebo z hľadiska prístupu verejnosti k informáciám.

Je tu ešte jeden zaujímavý odsek, že povinná osoba nemôže obmedziť prístup k informáciám o emisiách. Zrejme je to z európskeho predpisu. Len mne sa zdá, že to je také dosť vytrhnuté, prečo len o emisiách. Napríklad je produkcia odpadov menej dôležitá? Akurát len o emisiách nemožno zamedziť. Ja, samozrejme, som za, aby sa neobmedzili tieto informácie, ale prečo len o emisiách. Zrejme je to naozaj z prostredia Európskej komisie. To cítim na tom, že je to z toho prostredia.

Čo sa týka poplatkov. Jednoznačne treba povedať, že niektoré informácie sú za poplatky...

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec, poprosím vás, hovorte do mikrofónu, aby toto vaše vystúpenie mohlo byť aj pre históriu zaznamená. Ďakujem pekne.

L. Miklós, poslanec: No, to som potešený, že budem zaznamenaný pre históriu. (Smiech.)

Čo sa týka poplatkov. Ja si myslím, a je tam povedaná taká vec, že povinná osoba sprístupňuje údaje vo forme, ktorá zabraňuje ich opätovnému využitiu na komerčné účely. Ja si myslím, že toto ustanovenie treba špecifikovať, pretože zabrániť komerčnému využívaniu, keď to dostane niekto bezodplatne, to je v poriadku, ale preto sa tento portál robí, aby sa to využívalo. Aj komerčne, napríklad pre územné plánovanie. Takže tu by bolo treba asi špecifikovať, že akým spôsobom, proste nie povedať paušálne, že možno zamietnuť prístup, keď sa to má využívať na komerčné účely. Potom je tu povedané, že koľko sa má za to platiť. A je tu povedané, že tá výška nesmie presahovať náklady na zhromaždenie, tvorbu a reprodukciu informácií. Náklady by asi mali byť nejakým spôsobom systematizované, teda koľko je to, a ja sa vám priznám všetkým, že keď sme začali praktizovať vydávanie UDU na základe zákona o prístupe k informáciám k životnému prostrediu, tak bolo veľmi ťažké bolo povedať, koľko stojí zhromaždenie, tvorba a reprodukcie priestorových údajov a služieb. To je veľmi ťažká záležitosť, preto asi bude treba nejako systematizovať uverejnenie týchto údajov.

Je tu jedna zaujímavá vec, ktorá myslím si, že nie je taká zvyčajná, o správnych deliktoch v § 13, inšpekcia ukladá pokuty povinným osobám. A medzi povinné osoby patrí aj ministerstvo. (Smiech.) Takže je to také nezvyčajné.

A ešte jednu vec. Neviem, či vy pán podpredseda vlády s tým súhlasíte, že kde majú výnosy z pokút smerovať. Ja by som navrhoval envirofond (smiech), vy ste dali štátny rozpočet, ja by som navrhol envirofond.

No, ja som si preštudoval aj prílohy. Podľa všetkého toto má tiež takú chuť, že to vypracovala komisia a neviem, na koľko môžeme upraviť tie témy v prílohách. Ide tu o usporiadanie jednotlivých titulov. Viete, možnože niektorým by sa zdalo, že toto je otázka toho, že nejaký profesor krajinnej ekológie tu chce vyučovať. Prosím vás, nejde tu o to. Keď nebudú jednotlivé tematické okruhy blízko seba a zaobstarávané spoločne, tak dôjde presne k tomu, že rieka bude tiecť na kopci. Hej, čiže preto ja navrhujem, dokonca sú tu v dvoch tematických okruhoch niektoré veci. A teraz vám poviem príklad.

Ešte by som chcel povedať, tu sa odvoláva na § 4 ods. 3 písm. a), ale § 4 nemá odsek 3. Má len dva odseky, ale to je nula bodov. Mňa to nevzrušuje, len toto vecne hovorím.

Ale poviem niekoľko konkrétnych problémov. Je tu téma, takzvaná téma, krajinná pokrývka a potom je v inej téme využitie pôdy. Toto celkom iste treba dať dokopy, pretože ono je to skoro to isté. Dá sa to z rôznych hľadísk poňať, ale je to skoro to isté. Keď to nebude, povedzme, robiť jeden subjekt alebo aspoň naraz, tak sa môže stať, že jeden bude mať hranicu lesa inde ako druhý. To nie je to, že ja sa tu šprtám do drobností, ale to je takáto konkrétna vec.

Je tu téma geológia. No viete, my sme sa učili, že slovo, teda pojem geológia je názov vedeckej brandže, teda vedeckej oblasti, časti vedy a tu sa to používa ako vec, ale ja som to už počul x-krát a je tu povedané, že do geológie patrí aj geomorfológia. Ja by som potom dal, že nech sa ten názov volá geológia a geomorfológia, ale ďaleko lepšie by bolo geologický podklad a zemský povrch. Tu zase by som dal dôraz na to, že zemský povrch a geológia musia byť spolu, dokonca aj s pôdami. A pôda je úplne inde, pretože ony zase súvisia, aby nevyšli také nezmysly, že, ja neviem, na vápencoch sú aluviálne pôdy. A to sa stáva. To vám hovorím z praxe. V pôde sú tiež niektoré kukučkine vajíčka, ale to už sú podrobnosti.

Takisto atmosferické podmienky a meteorologické geografické prvky by mali byť úplne spolu. Tie definície biografických regiónov a habitatov je nie príliš najlepšia charakteristika, ale to je tiež málo dôležité. No napríklad dobrý príklad na tento problém je, že ložiská nerastných surovín sú niekde úplne inde ako geológia, hej. A samozrejme, že ložiská súvisia s geológiou. A zase sa môže stať, že ten, čo spracováva informácie o ložiskách, dá, ja neviem, nejaké ložisko niekde inde, ako by patrilo do ktorej geologickej formácie.

Takže, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dosť podrobne som hovoril, ale zrejme naozaj mi uveríte, že sú to odborné záležitosti. Ja by som znovu povedal ten hlavný odkaz, ktorý by som bol veľmi rád, keby sa týmto zákonom dalo doriešiť, a to je. Kto je povinný tvoriť kartografickú bázu, tú základňu, a kto je povinný tvoriť priestorové alebo obstarávať priestorové informácie? A to predovšetkým o tých prvkoch krajiny, ktoré sú nemenné, ktoré sa nedajú zmeniť. Vápenec nikdy nebude žulou, kopec nebude nížinou a tak ďalej a tak ďalej. To, čo my nazývame prvotná štruktúra krajiny. A chcem povedať, že už na toto určité základy máme aj na ministerstve životného prostredia, len to treba dopracovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sa s faktickými poznámkami hlási zatiaľ pán poslanec Jozef Rydlo ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Rydlo. Nech sa páči.

J. Rydlo, poslanec: Mám iba krátku poznámku. Veľmi sa mi páči tento konštruktívny príspevok v rozprave a takto by som si predstavoval diskusiu a rozpravu v našom parlamente aj pri iných návrhoch zákonov, ako je tento zákon.

Pán kolega, pán profesor, veľmi pekne vám ďakujem za lekciu politickej kultúry v tomto zákonodarnom sneme.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať na vystúpenie vo faktickej poznámke bude pán poslanec László Miklós. Nech sa páči.

L. Miklós, poslanec: Tak reagovať v tom smere, že ďakujem pekne, ale v žiadnom prípade som vám nechcel dávať lekciu. Mne ide naozaj o to, aby tento zákon vyhovoval tomu, čo sa kladie za cieľ. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miklós bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať? Nie. Pani spravodajkyňa? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k ďalšiemu zo série zákonov, ktorých predkladateľom je pán podpredseda vlády. Čiže ide o prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1221 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1259.

Pán podpredseda vlády, opäť vás prosím o uvedenie tohto vládneho návrhu. Nech sa páči.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR, poverený riadením ministerstva životného prostredia: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážená Národná rada, účelom návrhu zákona je zabezpečenie vykonateľnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 166/2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689 Európskeho hospodárskeho spoločenstva a 96/61 Európskeho spoločenstva, ktorými sa zaoberal Európsky parlament a Európsky parlament ich aj prijal 18. januára 2006.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva, ktoré som už spomínal pod č. 166/2006, má za cieľ zlepšiť prístup verejnosti k environmentálnym informáciám prostredníctvom zavedenia komplexného a integrovaného Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok a prispieť k znižovaniu negatívnych vplyvov tak chemických, tak fyzikálnych, ako aj biologických faktorov predovšetkým na zdravie ľudí, ale aj hospodárstvo, prípadne prírodné a kultúrne dedičstvo, čo je samozrejmé.

Návrh zákona ďalej obsahuje novelizačné ustanovenia, ktorými sa odstraňujú nedostatky v transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4 Európskeho spoločenstva z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Realizácia navrhovaných ustanovení v praxi bude mať dopad na verejné financie, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a prirodzene najmä na informatizáciu v rámci životného prostredia a nebude mať negatívny dopad na zamestnanosť. Vláda Slovenskej republiky tento návrh zákona schválila uznesením č. 621 z 9. septembra tohto roku.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem vám za pozornosť a, vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o vašu dôveru v prvom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za úvodné slovo k tomuto návrhu zákona a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Tiborovi Lebockému, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

T. Lebocký, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 478 z 13. októbra 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika tohto vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev i v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. septembra 2009 č. 1259 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Opäť evidujem poslanca Lászlóa Miklósa ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec László Miklós. Nech sa páči.

L. Miklós, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, keďže ma pán kolega Rydlo vyzval, aby som pokračoval v nejakom tóne, tak budem pokračovať v takom tóne a už vás hneď teraz postraším, že ešte aj k povodniam budem mať vystúpenie (smiech) v rovnakom tóne.

Pochopil som, samozrejme, z tejto novely, že tu ide predovšetkým o preformulovanie paragrafov v národnom registri, a preto tu mám výhradu hneď k prvému novelizačnému bodu. A tu som ale nepochopil, prečo toto bolo treba spraviť. Zrejme tam bolo treba dať to klišé o biologickej diverzite a jej zložiek, ale nie je to najšťastnejšie. Ja si myslím, že tu je množstvo nadbytočných slov, keď prečítame. No možno vás to nevzruší, ale mňa, keďže je to môj odbor, tak trošku áno, keď čítam ten § 2 ods. 1 písm. a), tak znie teraz už po tej novele: "Informácia o životnom prostredí, akákoľvek informácia v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej materiálnej forme," a teraz ideme ďalej, "o stave životného prostredia, najmä ovzdušia, atmosféry, vody, pôdy, horninového prostredia, krajiny, prírodného prostredia vrátane mokradí," toto je v poriadku "biologickej diverzity a jej zložiek a voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov, biotopov vrátane geneticky modifikovaných organizmov a tak ďalej." No je tu množstvo pleonazmov, je tu rôzna hierarchia tých pojmov, čo ešte raz, vás to nemusí bolieť. Len pre mňa napríklad, aký je rozdiel medzi atmosférou a ovzduším? No iste, ja ako profesor, prepáčte, že zase to zdôrazňujem, by som vymyslel, aký je rozdiel, ale z praktického hľadiska tam nie je žiaden rozdiel, hej. Takže potom kto mi povie, toto už adresujem trošku na širšiu verejnosť, čo je rozdiel medzi krajinou a prírodným prostredím? No, neexistuje prírodné prostredie, ktoré nie je súčasťou krajiny, hej. Čiže tu ja cítim, čo je, to je zase asi z Európskej únie, že pod krajinou sa rozumie štruktúra súčasného využitia zeme, tak to je akože to, čo vidíme, že to je krajina.

No ešte raz hovorím, tu takýto problém je. Alebo môžem povedať, že biologická diverzita jej zložiek. No, diverzita nie je vec, to je stav, tak ako je entropia stav, alebo rovnováha je stav, aj diverzita je stav. Takže ona, ale nech je, nech, keď sa to zaužíva, no ale sú zložkou biologickej diverzity aj voľne rastúce rastliny, živočíchy a biotopy, samozrejme, že áno, a my tu pridávame so slovíčkom a. Ale ja toto nechcem kritizovať, ja to cítim, že zase je to ako nejaká povinnosť prebrať. Ale ak dovolíte, tak do druhého čítania by som pripravil trošku ako učesanejšiu formu tohto paragrafu alebo tohto odseku. Ináč celkom iste podporím aj tento zákon. Ďakujem pekne. (Hlasy v sále.) Vo výbore, hej. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa tentoraz neprihlásil nikto. Pretože ste boli jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú a spýtam sa, či sa chce či už navrhovateľ, alebo spravodajca vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu a v súlade so schváleným programom budeme pokračovať teraz prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o ochrane pred povodňami.

Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1229 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom sme dostali v rozhodnutí č. 1265.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

D. Čaplovič, podpredseda vlády SR, poverený riadením ministerstva životného prostredia: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona ustanovuje komplexný prístup k ochrane pred povodňami od predbežného hodnotenia povodňového rizika cez vykonávanie zabezpečovacích prác a, prirodzene, aj záchranných prác počas povodní až po odstraňovanie ich následkov.

Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa bude vykonávať na celom území Slovenska s cieľom určiť oblasti, ktoré sú ohrozené povodňami. Návrh zákona ustanovuje povinnosť vypracovať mapy povodňového ohrozenia, ktoré budú zobrazovať rozsah záplav území povodňami a mapy povodňového rizika zobrazujúce možné následky povodní. Na základe máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika sa vypracujú plány manažmentu povodňových rizík, v ktorých budú navrhnuté opatrenia pre realizáciu zmenšenia povodňových rizík v ohrozených oblastiach. Povodňové mapy sa budú využívať aj pri usmerňovaní územného plánovania do oblastí, ktoré nie sú ohrozené povodňami.

Návrh zákona ďalej ustanovuje úlohy v oblastiach predpovodňovej služby, včasného varovania na hroziace nebezpečenstvo povodní, plánovania a vykonávania povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác. Povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza ohrozeniu obyvateľstva a vzniku povodňových škôd. Povodňové záchranné práce sú zamerané na ochranu obyvateľstva a majetku pri ich bezprostrednom ohrození povodňami a ich vykonávanie je úzko previazané so systémom civilnej ochrany obyvateľstva a s integrovaným záchranným systémom.

V návrhu zákona sa kladie dôraz na to, aby nedochádzalo k bezdôvodnému zneužívaniu záchranných zložiek a aby sa povodňové záchranné práce vykonávali len vtedy, ak povodeň priamo ohrozuje životy a zdravie obyvateľstva, životné prostredie a kultúrne dedičstvo, alebo spôsobuje škody na majetku a ohrozuje hospodársku činnosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, pevne verím, že predkladaný vládny návrh zákona o ochrane pred povodňami postúpite do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, a poprosím teraz spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pána poslanca Jána Čecha, aby nás aj on oboznámil k tomuto návrhu zákona s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

J. Čech, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 479 z 13. októbra 2009 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane pred povodňami.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej 42. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30. novembra 2009 a gestorský výbor do 1. decembra 2009.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite aj vy miesto určené pre spravodajcov a otváram týmto všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne? Aj v tomto prípade evidujem iba pána poslanca Lászlóa Miklósa. Pán poslanec, nech sa páči. Súčasne uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Miklós.