A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyni Oľge Nachtmannovej a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

O. Nachtmannová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister školstva, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako určený gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 9. septembra 2009 č. 1595 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1187), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1187), zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona prerokoval 13. októbra 2009 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ho prerokoval 14. októbra 2009 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením zo 14. októbra 2009 č. 576 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením zo 6. októbra 2009 č. 580 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy, ktoré máte k dispozícii. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto návrhoch spoločne a tieto schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1187), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

Súčasne vás informujem, že spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorským výborom z 21. októbra 2009 č. 185. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som ako spoločná spravodajkyňa na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky.

Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

A. Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Fronc za klub KDH a pán poslanec Szigeti za klub SMK.

Ako prvý vystúpi pán poslanec Fronc, nech sa páči.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame vysokoškolský zákon, teda novelu vysokoškolského zákona, a musím na úvod povedať, že tento zákon nesie znaky nepodarku. A nechcem teraz hovoriť o mnohých výhradách a stanoviskách, ktoré ste zrejme aj vy dostali od rôznych vysokoškolských inštitúcií, napríklad od senátov alebo od asociácií, ktoré združujú niektoré vysoké školy. Ale svedčí o tom aj to, že sme ho tu mali v priebehu dlhého času niekoľkokrát a vždy bol stiahnutý, opakovane stiahnutý a jednoducho diali sa medzitým v ňom zrejme nejaké zmeny, takže časť vecí, ktoré boli zlé, z neho vypadli. To otvorene priznávam, že predsa len niektoré zlé veci nakoniec aj pod týmto tlakom vypadli. Ale, žiaľbohu, musím povedať, že tam zostali vážne veci, ktoré, myslím si, nemôžu byť v tomto zákone. A za predpokladu, že v tom zákone sú, určite ho nemôžeme ako KDH podporiť.

Uvediem tie najpodstatnejšie, nechcem ísť do detailov, ale tá prvá vec, ktorú pokladám za veľmi vážnu, to je začlenenie vysokej školy, kde sa navrhuje, aby to, aká bude vysoká škola, či bude univerzitou, či bude vysokou školou, alebo odbornou vysokou školou, prešlo na rozhodnutie vlády. A musím povedať, že v čom vidím zlé, že tak ako nakoniec to napísal aj legislatívny odbor tuná Národnej rady, je to niečo, keď sa udeje, že zákonom bolo povedané, že tá a tá vysoká škola je trebárs univerzitou a potom vláda toto zmení. Ja som presvedčený, že minimálne, minimálne v prípade tých vysokých škôl, kde to bolo urobené na základe rozhodnutia Národnej rady, tak by sa to malo revidovať na základe rozhodnutia Národnej rady. Do budúcnosti meniť nepokladám za dobré, a preto budem dávať aj pozmeňujúci návrh. Ale toto je vec, ktorá je podľa mňa naozaj veľmi problematická.

Druhá vec je, ktorú pokladám za vážnu, to je o prenajímaní priestorov alebo takpovediac čosi nehnuteľného, ktoré je vo vlastníctve vysokej školy, iným. No, poviem, že so zaťatými zubami by som možno za istých okolností to dokázal aj prežiť, ale v dikcii zákona sa dokonca hovorí, že sa môže prenajímať za nižšie nájomné, ako je obvyklé v danom čase a na danom mieste. Viete, to je takpovediac vytváranie pokušenia, takmer, by som povedal, návod na to, aby niekto mohol tunelovať. A zase nerobme si ilúzie. Však nakoniec vieme z praxe, že ľudia podliehajú pokušeniam a v tomto smere nie sú imúnni ani predstavitelia akademickej obce. Preto si myslím, že táto vec nie je dobrá. A jednoducho odôvodňovať to, ako nám to hovoril pán minister, že by chceli pomôcť doktorandom, že by si tam mohli mať nejakú tú svoju firmičku alebo niečo, aby mohli si privyrábať, no, viete aj pod doktorandom sa dá zaštítiť veľká, by som povedal, tunelová akcia.

Tretia moja základná výhrada je, ktorú tu chcem uviesť, a to je to, že zriaďuje sa centrálny register záverečných rigoróznych, habilitačných prác. Na rozdiel od iných registrov, ktoré sa zriaďovali, ktoré som nie celkom pochopil a nepokladal som za dobré, to znamená napríklad register všetkých zamestnancov včítane aj upratovačiek a podobne, to som pokladal za nezmysel, takýto je, ale tento register má svoje opodstatnenie. Ten uznávam. Jednoducho ale má opodstatnenie len vtedy, ak bude verejnosti dostupný. A tu mám výhradu voči tomu, aby bol tento register dostupný len obmedzenému okruhu ľudí. Viete, je to o tom - a to je v poriadku a správne -, aby každý mohol vidieť, že či nedochádza k opisovaniu prác a používaniu jednej práce druhým, alebo jednoducho aj o tom, že niekto skončí vysokú školu a nerobil nikdy ani diplomovú prácu. Tak ako sa to udialo podľa všetkého v Čechách a tak ako niektoré indície nasvedčujú, že čosi takého môže existovať aj na Slovensku.

Pán minister, ja musím tuná sa vrátiť aj k tej veľmi aktuálnej kauze, ktorá sa udiala na Trenčianskej univerzite, kde všetky indície nasvedčujú tomu, že tam bolo, keď to poviem veľmi jemne, podivuhodné vydávanie diplomov. A chcem povedať otvorene, pán minister, ja v tejto chvíli neviním vás. Ak mám výhrady a čo vám chcem tuná povedať, je to, že konáte, ak konáte, tak konáte veľmi liknavo. Pretože toto je práve čas, keď sa takpovediac zahladzujú stopy. Keď je priestor na zahladzovanie stôp, pán minister, povie, vystúpite a poviete, ja musím povedať, že to, čo ste dali ako informáciu zrejme cez svoju hovorkyňu, Akreditačná komisia, viete dobre, že nie je orgán, ktorý môže urobiť serióznu kontrolu. Máte vlastnú vnútornú kontrolu, vlastný orgán. Ja si myslím, že by mala byť vymenovaná naozaj veľmi zodpovedne komisia, a tam nenamietam voči tomu, že tam bude aj odborník z Akreditačnej komisie, ale ktorá by v tejto veci konala rýchlo.

A nakoniec z vyjadrenia, keď sa už k tomu vrátime, rektora vysokej školy v médiách, ktorý povedal, že tak prebrali 30 % a uznali kreditov danej študentky, 30 % za rok vyštudovala, 13 získala za ten semester, čo bola v zahraničí, že semester urobila potom 200 kreditov. Ja si myslím, že to je jeden prípad. Je tam niekoľko, ktoré sú naznačené. Ja si myslím, že tu treba rýchlo konať.

A ja hovorím, padni, komu padni, pretože ja pripúšťam, pán minister, že to môže byť len vrchol ľadovca, že toto môže byť len vrchol ľadovca. Ale ak v tejto chvíli rýchlo, tvrdo sa nezasiahne, tak, pán minister, musím povedať, že len narastú krídla tým, ktorí to robia. A ja si myslím, že tomu aj napomohla tá legalizácia tých, by som povedal, teraz už zákonného vyberania poplatkov cez externistov.

Ale, pán minister, prečo to tu spomínam? Spomínam to preto, že jednoducho prieskum na ministerstve výbor neschválil. Ale ja by som bol očakával, že v tejto chvíli, keďže máte tuná zákon, otvorený zákon, že prídete s iniciatívou, aby ste aj legislatívne hneď istým spôsobom urobili krok a pritvrdili. Pozrite sa, ja si presne pamätám, pred rokmi, keď sa začali tie problémy s rôznym vyberaním poplatkov a robili takpovediac inštitúcie, ktoré nemali oprávnenie vysokoškolské vzdelávanie robiť a našli si právnu kľučku, že oni neposkytujú, oni len organizujú. Tak okamžite tuná, v Národnej rade, prišlo k pozmeňujúcemu návrhu, že aj organizovať nemôžu. Je to tak v dikcii zákona.

Ja si myslím a som veril, že tu urobíte aspoň ten krok v tejto chvíli, keď tá príležitosť sa celkom prirodzene núka, aby sme túto vec riešili. A to vôbec nesúvisí s tým, musím povedať, že či Slovensko má vysokú školu a ktorá je medzi 500 najlepšími. Prosím vás, zase si nerobme ilúziu a nemaľujme si tuná na stenu, a to nemôžete viniť ani tunajšieho ministra, ani predchádzajúcich ministrov, Slovensko ešte možno 20 rokov tam nebude mať vysokú školu medzi 500 najlepšími. To nie je o tom. Ja si myslím, že Slovensko si môže zlepšovať svoju kvalitu vysokých škôl aj má, aj máme hľadať na to nástroje, ale zase robiť si ilúzie o tom, viete, najlepšia vysoká škola Spojených štátov má ročne značne väčší rozpočet, ako je rozpočet celého Slovenska. Je to tak. Takže aj takéto veci sú, čiže toto nie je ten problém. Ten problém je, že my máme robiť v tých intenciách, ktoré tu máme, všetko, čo sa dá. A toto v súvislosti s tou kauzou by som bol od vás, pán minister, v tejto chvíli očakával.

Takže za klub chcem povedať, že v tejto podobe ten zákon nepodporíme. Ďakujem. (Reakcia ministra.)

Pardon, ešte, tak som sa rozohnil, ospravedlňujem sa, pani predsedajúca, lebo pozmeňujúce návrhy musím prečítať, ale však by som sa bol prihlásil ešte ústne, mám na to možnosť, takže nevadí. Takže... (Reakcia ministra.) Ja som ti zachránil zákon, keď... (Reakcia ministra.) Pán minister, nehovor, zachránil som ti zákon, keď si tu mal a keď ste zabudli dať návrh na uznesenie, ako spravodajca, takže korektne, aby sme boli v týchto veciach, a myslím, že to som sa vždy snažil.

Čiže pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 131.

Prvý bod, prvý pozmeňujúci návrh. Body 1, 13, 14, 15, 16, 20, 21, 22 sa vypúšťajú. Je to tá vec, ktorá súvisí so zaradením vysokej školy, kde sa preberá kompetencia, prenáša kompetencia na vládu z kompetencie, ktorú mala Národná rada, keď to bolo urobené zákonom.

Druhý pozmeňujúci návrh. V bode III odsek 5 sa v prvej vete za slová "nižšie nájomné ako" vypúšťajú.

Odôvodnenie: Jednoducho trvám na tom, aby tam bolo nájomné, keď už sa môže prenajímať, aby to nájomné bolo aspoň také, aké je obvyklé v danom čase a na danom mieste.

A tretí pozmeňujúci návrh. V bode VIII odsek 8 sa posledná veta vypúšťa a nahrádza sa vetou "Údaje v centrálnom registri záverečných rigoróznych a habilitačných prác sú prístupné verejnosti."

Je to o tom, čo som hovoril, že ten register má byť prístupný všetkým a nielen vybranému okruhu ľudí.

Toľko moje pozmeňujúce návrhy, pani spravodajkyňa, odovzdávam vám to. (Reakcia spravodajkyne.) Hlasovať jednotlivo o každom.

Takže ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne aj ja. Faktické poznámky - pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Rosová. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pán poslanec Kahanec.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Kolega poslanec Fronc hovoril o tom vo svojom vystúpení, že či bude univerzitou vysoká škola, alebo odbornou alebo inou školou, že rozhodovanie prechádza na vládu. A ja v súvislosti s tým sa chcem zároveň spýtať pána ministra, ako je to vlastne s tými akreditáciami vysokých škôl? Nahlasovanie pri akreditácii, ktoré sa udialo, tak má minimálne nejasné veci. Lebo nahlasovanie za jednotlivé vysoké školy počtov študentov, teda, pardon, počtov pedagógov, bolo rôzne a diskutabilné. Mali sa tam nahlasovať určité kategórie. (Ruch v sále.)

Pán predseda, prosím vás, môže tu byť trošku kľud v sále, nedá sa tu hovoriť. Ďakujem.

Teda nahlasovali učiteľov niektoré vysoké školy aj bez titulov PhD. a podobne, a tým pádom vznikli prirodzené zmätky, zmätky, na ktorých však záleží aj to, že či sa splní podiel študentov na pedagógov a či vysoká škola získa dekrét univerzity. A v neposlednom rade podľa počtu sa dáva aj dotácia, to znamená peniaze pre vysoké školy.

V poslednom čase sa hromadia nejasnosti, aká je vlastne metodika zberu údajov, aký je spôsob práce rezortu s legislatívou. Hovorí sa o rôznych výkladoch, ale ak tieto rôzne výklady pre zber metodiky sú, malo by to ministerstvo a rezort jasne definovať. Tak preto vás poprosím, pán minister, aby ste sa k tomu vyjadrili, lebo nakoniec budeme mať vysoké školy, ktoré nebudú spĺňať podmienky a budú mať dekrét.

M. Číž, podpredseda NR SR: Teraz má slovo pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela zdôrazniť, že ten bod, v ktorom podal predrečník pán poslanec Fronc svoj prvý pozmeňujúci návrh, teda ten bod, ktorý sa týka kompetencie parlamentu, resp. vlády, na určovanie zaradenia vysokej školy, je bod, kde aj legislatíva mala jednoznačné stanovisko v tom, že navrhovaný text zákona je v rozpore so znením vysokoškolského zákona alebo s inými paragrafmi vysokoškolského zákona. Pretože dochádzalo by k tomu, že to, čo raz už parlament stanoví tým, keď zriaďuje vysokú školu, vláda zmení bez rozhodnutia parlamentu. Takže je to naozaj aj procedurálne a vôbec legislatívne neprípustné.

V tejto súvislosti ale je zaujímavé, že tento istý návrh predložil pán poslanec Fronc v našom výbore. Pán minister opakovane hovorí, že nemá problém s takouto úpravou, napriek tomu však pozmeňujúci návrh pána exministra, teda poslanca Fronca v našom výbore neprešiel. O to s väčšou zvedavosťou budem pozorovať dnešný vývoj situácie.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Takže teraz vystúpi v mene poslaneckého klubu SMK pán poslanec László Szigeti. Má slovo.

L. Szigeti, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, začnem podobne ako môj predrečník pán poslanec Fronc, pretože skutočne treba povedať, že táto verzia novely vysokoškolského zákona je omnoho korektnejším a lepším materiálom než ten, ktorý tu bol predložený pred niekoľkými mesiacmi, pretože tie hlavné, aj pre mňa hlavné nedostatky z tohto materiálu sú odstránené.

Novela vysokoškolského zákona v jej niektorých bodoch prinesie do vysokoškolského prostredia celkom dobré a racionálne zmeny. Predložený návrh novelizácie zákona má 26 bodov a z nich podľa môjho posúdenia 17 sa dá hodnotiť buď pozitívne, alebo indiferentne, teda neutrálne. Mnohé z nich sú úplne nové veci, ktoré doterajší zákon vôbec neobsahoval a s ktorými sa dá úplne súhlasiť, ako napr. prenechávanie alebo vypožičiavanie majetku vysokej školy právnickej osobe, ktorá je podnikateľom na účely výskumu a vývoja. Alebo napr. vytvorenie centrálneho registra záverečných rigoróznych a habilitačných prác na ministerstve školstva, ktorým sa skutočne dá predísť plagiátorstvu. A podobným prínosom bude povinné priebežné hodnotenie kvality poskytovaného vzdelávania vysokou školou. Dokonca aj s tým sa dá súhlasiť, že sme rozšírili okruh krajín, z ktorých študenti môžu bezplatne študovať na našich vysokých školách.

Niektoré ďalšie zmeny upresňujú doterajšie znenia jednotlivých paragrafov, prípadne ich rozšíria alebo sprísnia, ako napr. spresnenie vnútorných aktov riadenia v štatúte vysokej školy, sprísnenie pôsobenia zahraničných vysokých škôl, upresnenie spôsobu prestupu študenta z jednej vysokej školy na druhú alebo podmienky vydávania dodatku k diplomu v anglickom jazyku. Ani prevodom majetku štátu na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave a na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v podstate nemám žiadny problém.

Mám ale problém s deviatimi bodmi tejto novely zákona, hlavne s ich filozofiou. Takmer všetky spomínané body priamo súvisia s prebiehajúcou, čiastočne ukončenou komplexnou akreditáciou našich vysokých škôl. Ide o dovŕšenie komplexnej akreditácie vysokých škôl a preklopenie ich výsledkov do legislatívnej oblasti. A tu je ten najväčší problém a o tom už tu bolo hovorené. Totiž úprava a návrh ministerstva školstva v súvislosti s presunom kompetencie rozhodovať o zmene začlenenia vysokej školy na vládu Slovenskej republiky po uskutočnení komplexnej akreditácie je pre mňa neprijateľný.

Vysoké školy vznikajú a sú začlenené na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky so zákonom. Všetky zmeny aj nové začlenenie vysokej školy musí podľa môjho názoru znamenať zmenu príslušného zákona a zákony v Slovenskej republike môže zmeniť len a len slovenský zákonodarný zbor, a tým je Národná rada Slovenskej republiky. Preto presun takejto kompetencie z Národnej rady na vládu Slovenskej republiky je nemožný a z tohto dôvodu tieto ustanovenia predmetnej novelizácie vysokoškolského zákona sú irelevantné.

Z tohto dôvodu ani ja, ani poslanecký klub SMK - MKP predloženú novelizáciu vysokoškolského zákona nepodporíme.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vystúpili všetci rečníci, ktorí sa písomne prihlásili do rozpravy alebo v mene poslaneckých klubov. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Petráka. Ešte niekto? Pani poslankyňa Mušková. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Petrák. Pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh k vysokoškolskému zákonu, o ktorom v tejto chvíli rokujeme.

Je trošku z iného súdka a bude sa zaoberať kreovaním vysokoškolských ústavov na úrovni vysokej školy, teda nie ústavov, ktoré štandardne vznikajú na úrovni fakúlt. Cieľom tohto je precíznejšie zadefinovať pojmy vo vysokoškolskom zákone a svojím spôsobom presnejšie upraviť systém fungovania takýchto celoškolských vysokoškolských ústavov.

Vysokoškolský zákon v súčasnosti nepozná termín vysokoškolský ústav, resp. celouniverzitný ústav. Pojem ústav sa používa ako všeobecný a chápe sa zväčša ako súčasť fakulty. Na niektorých vysokých školách sa však v snahe o skvalitnenie výučby vedeckej práce a o zabezpečenie jej efektívnosti a odbúranie bariér medzi fakultami, brániacich rozvoju integratívnych a interdisciplinárnych odborov, postupne vznikajú pracoviská, ktorými sú ústavy s celoškolskou pôsobnosťou. Cieľom takýchto ústavov je koncentrovať vedecké a výskumné kapacity predovšetkým v interdisciplinárnych, prierezových a nadstavbových disciplínach, posilniť možnosti akreditácie študijných programov osobitne na takých vysokých školách, kde sú podobné aktivity začlenené na rôznych fakultách a vykonávajú sa buď izolovane, roztrieštene alebo podobne, pričom tieto pracoviská nie sú dostatočne vybavené ani materiálne, ani personálne.

Tieto skutočnosti sťažujú skvalitnenie vysokoškolského štúdia v niektorých študijných programoch, vedú k fragmentácii výskumného úsilia, nedosahujú sa úspory prameniace z centralizácie aktivít, nezabezpečuje sa dostatočne náročné intelektuálne prostredie v malých kolektívoch.

Zriadenie vysokoškolských, resp. celouniverzitných ústavov je prirodzené v zahraničnej praxi, kde takéto ústavy úspešne existujú a na niektorých univerzitách dokonca dominujú. Ide o snahu niektorých vysokých škôl dosiahnuť vyššiu konkurenčnú schopnosť v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania. Okrem toho prebiehajúci proces zabezpečenia kvality kladie zvláštne nároky na akreditovanie študijných programov či zabezpečovanie habilitačného a vymenúvacieho pokračovania, ktoré nemôžu naplniť malé pracoviská, keďže je tam ťažké si udržať potrebnú kvalifikačnú štruktúru, preukázať dostatočné vedeckovýskumné výsledky potrebné pre proces úspešnej a komplexnej akreditácie, čo napokon vedie k mrhaniu ľudskými zdrojmi v Slovenskej republike, kde ich určite nemáme prebytok. Preto je potrebné zabezpečiť legislatívne prostredie na efektívne a plnohodnotné fungovanie takýchto ústavov, čo súčasný vysokoškolský zákon podľa mojej mienky v súčasnosti nezabezpečuje.

Toto je aj obsahom odôvodnenia, ktoré je predložené v mojom pozmeňujúcom návrhu. Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, tak ako ukladá rokovací poriadok, by som si dovolil prečítať text pozmeňujúceho návrhu.

V čl. I sa za 3. bod vkladá nový bod 4, 5, 6, 7 a 8, ktoré znejú:

Bod 4. V § 8 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak sa verejná vysoká škola člení na vysokoškolské ústavy, je v akademickom senáte verejnej vysokej školy najmenej jeden zástupca z každého vysokoškolského ústavu (§ 34c)."

Bod 5. V § 10 sa vkladá nový odsek 12, ktorý znie:

"(12) Rektor vymenúva, odvoláva riaditeľa vysokoškolského ústavu, členov vedeckej rady alebo umeleckej rady vysokoškolského ústavu (ďalej len "vedecká rada vysokoškolského ústavu") a určuje plat riaditeľa vysokoškolského ústavu (§ 34d)."

Bod 6. V § 21 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

"b) vysokoškolské ústavy,".

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená c) a d).

Bod 7. V § 21 ods. 3 sa za slová "podľa ods. 1 písm. b) a c)" nahrádzajú slovami "podľa ods. 1 písm. b) až d)".

Bod 8. Za prvý oddiel sa vkladá nový druhý oddiel, ktorý znie:

"Druhý oddiel

Vysokoškolský ústav

§ 34a

(1) Vysokoškolský ústav vykonáva pedagogickú, vedeckú, výskumnú, vývojovú, umeleckú činnosť a ďalšiu tvorivú činnosť v súlade s poslaním verejnej vysokej školy.

(2) Vysokoškolský ústav v spolupráci s ostatnými súčasťami verejnej vysokej školy rozvíja študijný odbor, uskutočňuje a podieľa sa na uskutočňovaní akreditovaných študijných programov alebo ich častí.

§ 34b

Rozsah pôsobnosti a práva vysokoškolského ústavu

(1) Rozsah pôsobnosti a práva vysokoškolského ústavu určujú vnútorné predpisy, ktoré vydáva verejná vysoká škola.

(2) Vnútorné predpisy vysokoškolského ústavu upravujú záležitosti vysokoškolského ústavu, ktoré patria do jeho pôsobnosti, a vzťah vysokoškolského ústavu k verejnej vysokej škole, ak nie sú upravené zákonom.

§ 34c

Zastúpenie zamestnancov vysokoškolského ústavu v akademickom senáte verejnej vysokej školy

Zamestnanci vysokoškolského ústavu sa podieľajú na samospráve verejnej vysokej školy svojím zastúpení v akademickom senáte verejnej vysokej školy.

§ 34d

Riaditeľ vysokoškolského ústavu

(1) Na čele vysokoškolského ústavu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva rektor.

(2) Riaditeľ vysokoškolského ústavu je oprávnený konať v mene verejnej vysokej školy len vo veciach, ktoré určí vnútorný predpis verejnej vysokej školy. Riaditeľ vysokoškolského ústavu zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene verejnej vysokej školy.

§ 34e

Vedecká rada vysokoškolského ústavu

(1) Členov vedeckej rady vysokoškolského ústavu vymenúva rektor na návrh riaditeľa vysokoškolského ústavu po vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy.

(2) Vedecká rada vysokoškolského ústavu pôsobí v rámci vysokoškolského ústavu v rozsahu § 30 ods. 1 písm. c), d), e), f), g), h), i) a j)."

Doterajší druhý oddiel a tretí oddiel sa označuje ako tretí oddiel a štvrtý oddiel. Nasledujúce body sa adekvátne prečíslujú.

Toľko text znenia môjho pozmeňujúceho návrhu. Ja viem, že tento pozmeňujúci návrh svojím spôsobom môže vyvolať aj rozsiahlejšiu diskusiu, lebo svojím spôsobom je zásahom do súčasného systému, ako sú postavené vysoké školy vo svojej štruktúre, členenia na fakulty a ďalšie pracoviská, ale svojím spôsobom vytvára ďalšie možnosti rozvoja vysokých škôl, tak ako som uviedol vo svojom úvodnom slove, ktoré bolo aj odôvodnením tohto pozmeňujúceho návrhu.

Kolegyne, kolegovia, ja verím, že tento pozmeňujúci návrh sa stretne u vás s pochopením a že ho podporíte.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické poznámky - pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Fronc. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Slovo má pani poslankyňa Rosová.

T. Rosová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Tento návrh, ktorý sme počuli, je zaujímavý najmä v tom, že je to prvý návrh zo strany vládnej koalície, ktorý ako tak sleduje ciele, ktoré sú v záveroch Európskej asociácie univerzít, a teda v jej evaluácii nášho vysokoškolského systému, kde sa jednoznačne hovorí, že práve sústreďovanie kapacít, či už odborných, alebo servisných, je cesta, ktorou by sme sa mali uberať.

Na druhej strane ale podľa môjho presvedčenia vysokoškolský zákon, aký by sme mali mať, samozrejme, celkom iný ako ten, ktorý dnes máme, by nemal chodiť do takýchto podrobností a malo by to byť vecou samotných vysokých škôl, ako si svoju vnútornú štruktúru usporiadajú.

Ale napriek tomu chcem teda ešte zvýrazniť, že mi je veľmi ľúto, že návrhy, ktoré by boli v súlade s odporúčaním Európskej asociácie univerzít, nevychádzajú z ministerstva, že sa tu už mnoho mesiacov, dá sa povedať, handrkujeme o jednom vysokoškolskom zákone, ktorý však s týmto nemá nič spoločné.

Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

M. Fronc, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Petrák, ja, aby ste ma zle nepochopili, ja nechcem spochybniť vašu iniciatívu a vaše právo dávať pozmeňujúci návrh, len tento rozsiahly pozmeňujúci návrh vnímam, že by bolo dobré, aby sme sa s ním lepšie zoznámili. Ja vnímam aj to, že by bolo dobré, keby sme ho ešte prerokovali vo výbore, ak nakoniec bude s tým súhlasiť aj pán minister. V každom prípade by som ale požiadal, aby sme aspoň neskracovali ten čas na to, kedy budeme hlasovať o zákone, to znamená tých 24 hodín. Pretože jednoducho ja vám poviem, ja sa potrebujem s tým naozaj detailne zoznámiť, pán kolega. Ďakujem.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. S reakciou pán Petrák, má slovo.

Ľ. Petrák, poslanec: Ďakujem pekne za faktické poznámky. Áno, mojím záujmom je, aby sme posunuli aj v tejto oblasti vysokoškolský zákon dopredu, pokiaľ ide o poznámku pani kolegyne Rosovej, že zákon by nemal ísť až do takýchto podrobností. Pri tvorbe paragrafového znenia vecí, ktoré sa týkajú vysokoškolského ústavu, sme vychádzali z podrobností alebo z úrovne detailizácie zákona tak, ako je pri fakultách a ďalších vysokoškolských pracoviskách. To znamená, nie je tam nič podrobnejšie ani menej podrobne ako v ostatných súčastiach verejných vysokých škôl, ktoré sú uvedené vo vysokoškolskom zákone, takže považujem to, že je to adekvátne.

Pokiaľ ide o môj pozmeňujúci návrh, je odovzdaný na organizačný odbor, ja verím, že kolegyne, kolegovia, pracovníci organizačného odboru ho v krátkej dobe rozdajú, ak ho už aj nerozdali, takže myslím si, že je možné o týchto veciach úplne otvorene diskutovať aj ďalej.

Ďakujem pekne.

M. Číž, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím technikov, vystúpili všetci rečníci, ktorí boli prihlásení do rozpravy? Ďakujem pekne. Takže dovoľte mi, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú.

Záverečné slovo si vyžiadal pán minister ako navrhovateľ, tak ho má.

J. Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si zaujať stanovisko k vystúpeniam pánov poslancov a k ich pozmeňujúcim návrhom.

Pokiaľ ide, pán poslanec Fronc, o vašu námietku, že rôzne inštitúcie alebo asociácie, alebo kadekto vystupujú k návrhu tohto zákona, chcem povedať jedno, že my sme rokovali s reprezentatívnymi zástupcami, ako je napríklad rektorská konferencia, kde aj zo zákona sa hovorí o tom, že návrhy zákonov majú byť, a tam bol súhlas. Čiže to, čo tu predkladám, tam je súhlas konferencie rektorov ako oficiálneho, dá sa povedať, štatutárneho zástupcu akademickej obce.

Pokiaľ ide o vaše návrhy alebo pozmeňujúce návrhy, ten prvý, ide o začlenenie vysokých škôl, a zároveň odpovedám aj pánovi poslancovi Szigetimu, ja poviem, že ten návrh sme tam dali z toho dôvodu, aby po prvé sme odstránili rozdielny prístup medzi jednotlivými vysokými školami, lebo aby sme nemali, ako kedysi si povedal ty sám, pán poslanec, dva druhy študentov, dva typy študentov, tak aby sme nemali dva druhy alebo dva typy vysokých škôl, súkromné a verejné, kde o súkromných stačí vláda a na verejné musí byť. Tak aký je rozdiel medzi súkromnými a verejnými vysokými školami? Nesmie byť žiadny rozdiel. Takže to bol, to bol... (Reakcia z pléna.) Áno, áno. Ale aj súkromné majú nárok na verejné financie, majú zo zákona, majú možnosť, no, čiže to isté. Nie povinnosť, ani verejné nemajú povedzme povinnosť. To znamená, že cieľom bolo odstrániť túto diferenciáciu, postaviť ich na rovnú hranicu, verejné vo vzťahu k majetku, tam áno, tam to byť musí, ale to už bolo rozhodnuté. Takže načo teraz, keď ide o kvalitu, aby sme dávali do Národnej rady, po prvé.

Po druhé ide o techniku. Veď začlenenie sa robí na základe zákona, ktorý schválila táto Národná rada, na základe návrhu Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády, nie Národnej rady, vlády. Čiže vláda má právo rozhodnúť na základe poradného orgánu, jej poradného orgánu, a kritériá stanoví opäť vláda a ministerstvo školstva, nie Národná rada. Takže načo ísť s tým do Národnej rady, pokiaľ ide len o, by som povedal, kvalitatívne zaradenie vysokej školy? Samozrejme, že sú tam aj nevýhody tohto, čo v súčasnosti je, že Národná rada nemusí z politických dôvodov odsúhlasiť to, čo navrhla Akreditačná komisia a čo schválila vláda, lebo politické dôvody. A tým zabijeme, samozrejme, celú komplexnú akreditáciu, ktorá nesmie byť o politických dôvodoch, tá je iba o kvalite tej-ktorej vysokej školy.

Toto boli dôvody, na základe ktorých som to predložil. Rozhodne Národná rada, ja som sa už vyjadril, že pokiaľ by tento pozmeňujúci návrh alebo tento problém mal byť dôvodom na to, aby nebola prijatá táto novela, ho stiahnem a budem súhlasiť s tým, aby ten pozmeňujúci návrh prijatý bol.

Pokiaľ ide o prenájom, takisto som zdôvodňoval, pretože máme tam ešte výpožičku, pán poslanec, to tam ostalo, no, čiže nie je to tak celkom dotiahnuté dokonalé, ale cez to všetko sme teda povedali, pretože ak zostane výpožička, to pôjde výpožičke a nájom už nie je dôležitý, to je o tri riadky nižšie. Ale nejde o to, aby, aby... Ale ide o to, že sme to obmedzili na jeden rok a na jeden rok sa môže dať nižší nájom naozaj tomu postdoktorandskému štúdiu, ktorý je bežný v Európskej únii aj v Amerike, úplne bežný, že na jeden rok, ale tam je to na tri roky, že sa mu môže dať nižší nájom. Samozrejme, že pravidlá musí odsúhlasiť akademická obec, správna rada, akademický senát a vedecká rada musí odsúhlasiť tie pravidlá, tie štruktúry, ktoré sa toho týkajú. Absolútne si myslím, že nehrozí nejaké tunelovanie na základe nájmu, nájmu na jeden rok pre mladých vedeckých pracovníkov. Čiže ide o techniku. A úprimne poviem, by som nejako neobviňoval stavovskú obec tým, že im dávame možnosť nejakým spôsobom tunelovať, podľa môjho názoru neprichádza do úvahy, dneska tá kontrola samosprávnosti je ďaleko, ďaleko vyššia, ako je. Ale je fakt, že niečo s tými postdoktorandskými miestami robiť musíme a môžeme to obmedziť alebo upraviť ešte vyhláškou alebo, teda vyhláškou nie, lebo to ustanovenie tam nemáme, ale som presvedčený, že ten jeden rok je dostatočný na to, aby sa dal nižší nájom alebo výpožička, ktorá ostáva.

S registrom, sme rozprávali na výbore, nemám absolútne žiaden problém, register môže byť verejný, len tak, ako ste to, pán poslanec, podali, nie je to doriešené, to, čo sme na výbore hovorili, s otázkou autorských práv, čiže musí to byť v súlade s autorskými právami. My nemôžeme dať niekoho prácu, lebo ten autor s tým nesúhlasí. A toto je. Čiže ak to bude v súlade s autorskými právami a v súlade s ochranou osobných údajov, na sto percent to môže byť verejné. Takže navrhujem nejaký kompromis alebo dohodu o tom, že spravíme ozaj opäť k tomu nejaký výnos alebo nejaký výmer, kde nastavíme pravidlá, ako môže verejnosť, pretože ja chcem, aby to verejnosť mala pod kontrolou, prečo nie, nech diplomová práca, záverečná práca, habilitačná práca, ona aj tak je verejná, ona tak či tak je verejná. Takže nemá význam ju tu niekde schovávať, len musíme doriešiť techniku a technika sa týka autorských práv pri riešení tohto stavu.

No a teraz trošku mimo a to je Trenčianska univerzita, pretože ste to spomenuli ako mimo tohto zákona, že ste čakali. Práve v tomto zákone predsa máme definované antiplagiátorstvo, čiže dôležité je to, aby to, čo sa stáva, to opisovanie, čo je najväčším problémom, v tomto zákone riešené je. Ak to tam nedáme, tak môže byť opäť problém ten, ktorý je tu, a toto je najväčší problém. Na základe kontroly, ktorá tam už odvčera je, a ja už prvý výstup z tej kontroly naozaj mám, sa ukazuje, že k tým pochybeniam vážnym tam došlo, naozaj došlo, ale si myslím, že netreba k tomu meniť zákon, aspoň zatiaľ. Súčasná legislatíva, ktorú ste ešte aj vy nastavili a ktorá v súčasnosti platí, pretože ja nemôžem zasahovať do samosprávnosti vysokých škôl, to by mi tu asi neprešlo, tá samosprávnosť je mimoriadne veľká, mimoriadne vysoká, veľmi vysoká, takže budeme sa trápiť s tým, čo je, ale neviem, či by bolo aj korektné, aby ja som teraz, lebo inak sa nič k tomu urobiť nedá, len že by som obmedzil kompetencie.

A nie je tu pani predsedníčka, ktorá mne ešte chcela zobrať nejaké kompetencie vo vzťahu k menovaniu vysokých škôl a habilitácii docentov. Ale na výbor predložím niektoré ďalšie veci, ak budem pozvaný, ktoré sa týkajú aj posúdenia našich vysokých škôl v zahraničí, pretože aj tam sú indície. Ale meniť len kvôli tomu zákon, si myslím, nie je potrebné, ten systém nastavený je dobre a budeme využívať všetky možnosti a páky, ktoré v súčasnosti máme.

Pokiaľ ide o pána poslanca Petráka, nie je tu? Je tu. Samozrejme, že ten návrh alebo činnosť ústavov nikto nespochybňuje, to poviem otvorene, ale takisto súhlasím s tým, že toto je vládny návrh a v rámci vládneho návrhu bola predsa, možno pol roka boli diskusie. Ja som sám sedel s dekanmi, s rektormi niekoľkokrát, vysoké školy to nepredložili, ako nepožadovali takúto zmenu dikcie zákona. Dá sa povedať, že na poslednú chvíľu ste to predložili vy a ten pozmeňovák je veľmi dlhý. A cez to všetko ja som mal s pánmi rektormi diskusie, no pol je za, pol je proti. A zákon o vysokých školách jasne hovorí, že každú zásadnú zmenu treba prerokovať v zákone o vysokých školách. Som povinný prerokovať to vo všetkých organizáciách, ktoré zastupuje, a toto prerokované nebolo.

Čiže je nekorektné, aby my sme menili celý systém, pretože zasahujeme do celého systému vysokého školstva a jedným pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu, si myslím, že nie je korektné ani voči vysokým školám, ani voči nám, ani voči mne, ani voči nim. Takže si myslím, že tento pozmeňujúci návrh je naozaj nad rámec predloženej novely. Netvrdím, že ho nakoniec neprijmeme. Ale musíme nájsť inú techniku na základe toho, ako takéto zásadné veci, bežia nám aj komplexné akreditácie, zásadné veci, ktoré menia štruktúru a systém správy a riadenia vysokých škôl môžeme meniť. Čiže ja tento pozmeňujúci návrh považujem nad rámec tohto zákona, rozširuje tento zákon tak, že zasahuje možno aj do iných zákonov, preto sa vyjadrujem proti tomuto pozmeňujúcemu návrhu.

Ďakujem pekne.