T. Cabaj, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, poprosím, keby ste zaujali miesta tí, ktorí máte záujem byť na rokovaní. Ostatných poprosím, keby sa porozprávali mimo rokovacej sály.

Budeme ešte pokračovať, v rozprave je prihlásený pán poslanec Marian Záhumenský, ktorý je zároveň navrhovateľom.

Poprosím pána poslanca Kotiana, ktorý je spravodajcom, aby zaujal miesto.

Takže v rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Záhumenský, pripraví sa pán poslanec Jureňa. Nech sa páči.

M. Záhumenský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vám dnes predložiť na prerokovanie návrh nového zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý by mal nahradiť doteraz platný zákon č. 172/2008 Z. z. Predtým ako pristúpim k zdôvodneniu tejto poslaneckej iniciatívy, zhrniem hlavné príčiny potreby legislatívnej úpravy v obchodných vzťahoch medzi dodávateľmi a odberateľmi, pričom nie je tajomstvom, že ide výlučne o nevyrovnané vzťahy medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi potravín.

Z dôvodu vývoja na trhu podporeného politickým presadzovaním vyhraneného ekonomického liberalizmu došlo prakticky na celom svete za posledných približne 25 rokov k mimoriadnej koncentrácii sektora veľkodistribúcie potravín. V dnešnej dobe v jednotlivých vyspelých západoeurópskych krajinách kontroluje zhruba 5 veľkých obchodných spoločností rozhodujúcu časť trhu. Na strane dodávateľov potravín je tento vývoj omnoho pomalší. Citeľné je to v potravinárskom priemysle, kde ale popri väčšom množstve malých a stredných podnikov existujú viaceré významné nadnárodné spoločnosti, a ešte viac u poľnohospodárov v poľnohospodárskej prvovýrobe, kde podnikateľský sektor ostáva veľmi rozdrobený. Táto nerovnováha ekonomickej sily sa nemôže neprejaviť na úrovni obchodných vzťahov.

Vzhľadom na to, že dodávatelia potravín sa pri realizácii svojich výrobkov nemôžu zaobísť bez obchodných reťazcov, cez ktoré sa u nás predáva až 90 % potravín, je ich vyjednávacia pozícia veľmi slabá. A ak chcú dodávať, a teda naďalej existovať, musia pristúpiť na všetky podmienky odberateľov. Z tohto dôvodu je zmluvná sloboda iba formálna a podpis dodávateľa pod obchodnú zmluvu aj dodatok znamená iba to, že chce dodávať svoj tovar, ale vôbec nie je uznanie vyváženosti takejto zmluvy a vzájomnej výhodnosti zmluvných podmienok. Takýto prejav dominantného postavenia nie je pritom postihnutý tradičnou protimonopolnou legislatívou, pretože v žiadnej európskej krajine nekontroluje jeden obchodný reťazec rozhodujúcu časť trhu. Na druhej strane všetky obchodné reťazce uplatňujú voči dodávateľom potravín veľmi podobné zmluvné praktiky a podmienky, ktoré sú jednoznačne krajne neetické a zneužívajúce. Ako príklad sa dajú uviesť tzv. fakturácie za nič, kde dodávateľ ak chce i naďalej dodávať, zaplatí tam jednorazový vysoký poplatok za niečo, keď si iba veľmi ťažko možno predstaviť nejakú reálnu protislužbu alebo protihodnotu. Dodávatelia takto dostávajú faktúry, nazvime to napr. fixný bonus, sezónny bonus, poplatok za stabilnú spoluprácu, ale aj poplatok za vystavenie faktúry a podobne. S týmto stavom, ktorý má tendenciu sa zhoršovať, sa stretávame u nás viac ako 10 rokov a v západných krajinách ešte dlhšie.

Vzhľadom na to, že z hľadiska akéhokoľvek ponímania spravodlivosti, etiky a zdravého podnikateľského prostredia sa deje niečo absurdné a v konečnom dôsledku i škodlivé pre ekonomiku ako takú, hľadajú jednotlivé členské krajiny a samotná EÚ adekvátnu odpoveď. Vo väčšine členských štátov existuje legislatíva, ktorá sa problém nerovnováhy v potravinárskom reťazci pokúša nejakým spôsobom riešiť. Ako je známe, na jeseň minulého roku bol napr. v Českej republike prijatý zákon o mimoriadnej trhovej sile. Najkomplexnejšiu a najúčinnejšiu legislatívu ale má Francúzsko, na základe ktorej podal v októbri 2009 francúzsky štát súdnu žalobu na 9 obchodných reťazcov za uplatňovanie zneužívajúcich praktík voči dodávateľom. Vo Francúzsku sú totiž neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch považované za ohrozenie ekonomického záujmu štátu a ich logický iniciátor je postihnutý bez ohľadu na to, či sa priamo dotknuté subjekty sťažujú alebo nie. Na základe mnohých podnetov, o. i. zo strany Európskeho parlamentu a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru vykonáva v súčasnosti Európska komisia vyšetrovanie stavu obchodných vzťahov medzi dodávateľmi i odberateľmi potravín. A jeho výsledkom by malo byť prijatie adekvátnej európskej legislatívy.

Slovenský zákon č. 172/2008 Z. z. bol v porovnaní s predchádzajúcim zákonom o obchodných vzťahoch nepochybne krokom vpred, pretože jasne pomenoval najpálčivejšie neprijateľné obchodné praktiky a ustanovil orgán kontroly a sankcie, ktoré sa mali ukladať logicky iniciátorom neprimeraných zmluvných podmienok. Zákon teda predpokladal, že zmluvná strana je donútená podpísať zmluvné klauzuly, ktoré sú pre ňu zjavne nevýhodné. Napriek tomu má zákon niektoré slabé stránky, ktoré obchodným reťazcom umožňujú i naďalej uplatňovať zakázané praktiky bez obáv zo sankcií. Zámerom nového zákona je ich odstránenie.

Za najvážnejší nedostatok sa dá považovať podmieňovanie uplatňovania zákona preukazovaním existencie ekonomickej závislosti medzi dodávateľom a odberateľom. Ekonomická závislosť ale nie je nie exaktne zadefinovaná tak ako napr. v Českej republike alebo v Maďarsku, kde mimoriadna trhová sila, resp. dominantné postavenie je zadefinované výškou obratu. A preto preukazovanie existencie je iba subjektívne. Eventuálne obvinené subjekty môžu takto oprávnene požadovať dokázanie ekonomickej závislosti, čo je na základe uvedeného obtiažne. Na vyriešenie tohto problému navrhujeme inšpirovať sa francúzskym príkladom a v novom zákone sa zamerať iba na potieranie neprimeraných podmienok a nepodmieňovať to preukazovaním ekonomickej závislosti mimoriadnej trhovej sily alebo dominantného postavenia. Napokon zmluvná strana, ktorá si dokáže do zmlúv presadiť pre ňu jednoznačne a jednostranne výhodné podmienky, sa logicky nachádza v dominantnom postavení.

Ďalej navrhujeme obmedziť uplatňovanie nového zákona iba na potraviny. Argumentácia v prospech takéhoto riešenia je uvedená v dôvodovej správe. A ja si na tomto mieste dovolím iba zdôrazniť, že predmetné problémy sa preukázane vyskytujú iba v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch týkajúcich sa obchodovania s potravinami, a preto nie je potrebné takýmto spôsobom regulovať iné komodity. Následne logicky prechádza zodpovednosť za dozor nad uplatňovaním zákona iba na ministerstvo pôdohospodárstva, kde potraviny kompetenčne patria.

Na základe doterajších skúseností som si dovolil o niečo rozšíriť i zoznam neprimeraných podmienok, aby sa tak ďalej obmedzili možnosti na obchádzanie nového zákona.

Ďalej sme považovali za potrebné v zákone opätovne zdôrazniť, že zodpovednosť za existenciu a uplatňovanie neprimeraných podmienok nesie výlučne iba iniciátor, teda strana, ktorá má z neprimeraných podmienok prospech, a nie druhá strana, pre ktorú sú nevýhodné a ktorá bola zjavne donútená, aby podpísala zmluvu.

Čo je vlastne cieľom zákona. Cieľom zákona je zamedziť neprimeraným podmienkam v obchodných vzťahoch a sprehľadniť tok peňazí, aby bolo jasné, aká marža sa nachádza v prvovýrobe, u spracovateľa a v obchode, aby zadná marža bola maximálne 3 % a každý vedel, kto na potravinovom reťazci akým spôsobom si delí benefit, aby sa nezakrývali benefity obchodu na úkor dodávateľov a poľnohospodárov.

Snáď by som ešte vo svojom vystúpení reagoval na pár často medializovaných informácií alebo informácií o zákone, ktorý predkladáme.

Veľmi často v médiách sledujeme, že navrhovaný zákon znemožní akciové ceny. To, samozrejme, nie je pravda. Všetky akcie, ktoré doteraz boli, sa budú môcť naďalej uplatňovať. Pochopiteľne, je ako na dodávateľoch, tak na obchodných reťazcoch, akým spôsobom si zmluvne zadefinujú maržu dopredu. Zadná marža môže byť 3 %, ale zo všetkých akciových cien, ktoré sa aj dneska realizujú, drvivá väčšina na pultoch v obchode sa predáva nad nákupnú cenu, nie pod nákupnú cenu, ale nad nákupnú cenu. V pozmeňujúcich návrhoch sme zadefinovali aj možnosti predaja tovarov pod nákupné ceny, ako sú sezónne výpredaje, ako sú výpredaje pred ukončením záručnej doby, ako je predaj poškodeného tovaru, alebo v prípade, ak obchod mení svoje zameranie.

Takisto sa často prezentuje, že tento zákon je namierený proti slovenským dodávateľom. Nemyslím si, že by na pultoch bolo menej slovenských výrobkov v dôsledku tohto zákona. Ale v dôsledku činnosti obchodných reťazcov sa postupne vytrácajú slovenské potraviny z domácich pultov nie preto, že bude platiť tento zákon, ale preto, že obchodné systémy, obchodné reťazce si dokážu dojednať také podmienky, ktoré likvidujú najmä domácu prvovýrobu a spracovateľský priemysel, ale chcem zdôrazniť, že tento zákon vôbec nemá za úlohu riešiť otázku množstva potravín, či už domácich alebo zahraničných, na pultoch, je to otázka konkurenčného prostredia a je to otázka odberateľsko-dodávateľských vzťahov medzi odberateľom a dodávateľom.

Chcem povedať, že na podporu tohto zákona prišiel do Národnej rady aj list zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, kde jasne zdôrazňujú potrebu prijatia navrhovaného zákona a vyslovujú mu plnú podporu, kde popisujú praktiky, ktoré sa dejú vo vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, a kde definujú, že sú vlastne v nevýhodnom postavení a tento systém sa stále zhoršuje. Tento list podpísali okrem Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory aj Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Slovenský mliekarenský zväz, Slovenský zväz pekárov, cestovinárov a cukrárov, Únia hydinárov Slovenska a Slovenská spoločnosť mlynárov.

Preto mi dovoľte ešte predložiť jeden pozmeňujúci návrh k danému zákonu. V § 4 ods. 3 sa vypúšťa znenie písmena a), kde znenie "peňažné plnenie, ktoré nie je spojené so žiadnou reálne poskytnutou službou" sa nahrádza novým znením: "peňažné plnenie za služby, ktoré neboli poskytnuté".

Odôvodnenie. Navrhované znenie upresňuje neprimeranú podmienku tak, aby bol jednoznačný výklad, že dodávka tovaru nemusí byť spojená aj s nejakou službou. To znamená, že za neprimeranú podmienku sa považuje len peňažné plnenie za služby, ktoré neboli poskytnuté.

Ctené kolegyne, kolegovia, k predkladanému návrhu asi toľko. Chcel by som požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána navrhovateľa nehlási nikto, pán Jureňa sa vzdáva rozpravy, tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Predpokladám, že nechcete vystúpiť v záverečnom slove ani jeden, ani druhý. Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto návrhu.

A ďalším bodom programu je druhé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Ďuračku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

Návrh máte pod tlačou 1394 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1394a.

Dávam slovo teraz poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Ďuračka, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. V prvom rade sa chcem poďakovať cteným poslankyniam a poslancom, ktorí ešte v týchto hodinách sú ochotní ma vypočuť.

Cieľom predloženého návrhu zákona je obnoviť u nás dobre známy spôsob zaokrúhľovania konečnej ceny nákupu tak, aby sa obmedzilo hotovostné používanie mincí s najnižšími nominálnymi hodnotami jeden cent a dva centy.

Slovenská republika nemôže tieto mince stiahnuť z obehu, lebo tú kompetenciu má iba Európska centrálna banka. Cestou obmedzenia používania najmenších mincí je už predložená novela uvedeného zákona o cenách.

Zaokrúhľovanie nepredstavuje hrozbu relevantného zvyšovania miery inflácie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí alebo rozpočet vyšších územných celkov. Materiál nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Žiadam vás láskavo o podporu uvedeného návrhu zákona. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ treba ísť na miesto navrhovateľov.

A teraz by som chcel dať slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jánovi Chrbetovi, aby nás poinformoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Chrbet, poslanec: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. túto informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada uznesením č. 1941 z 9. februára 2010 pridelila návrh poslanca Národnej rady Jozefa Ďuračku týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslanca Jozefa Ďuračku žiadne stanoviská poslancov Národnej rady.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie.

Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie.

A Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku neprijal platné uznesenie.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Jozefa Ďuračku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave neprijal odporúčanie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslanca Jozefa Ďuračku. Určil ma ako spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť informáciu a predložiť návrh na ďalší postup.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku k tomuto návrhu poslaneckého zákona. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem ju za skončenú.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara a Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Návrh má tlač 1424 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1424a.

Dávam slovo teraz poslancovi predsedovi výboru pre verejnú správu pánovi Tiborovi Cabajovi, aby návrh zákona odôvodnil.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som stručne odôvodnil náš poslanecký návrh zákona, ktorým navrhujeme zníženie DPH z 19 % na 6 % na presne špecifikované potraviny. V tomto návrhu zákona je tabuľka, kde tieto sú vyšpecifikované všeobecne alebo zo zvyklosti sa používa pre ich oslovenie alebo označenie, to sú produkty, ktoré sú z predaja z dvora. Treba ale povedať, že dopad na zníženie sadzby DPH produkty z predaja z 19 na 6 % by sa mohol prejaviť ročným znížením príjmov štátneho rozpočtu o 2,340 500 mil. eur. V prípade platnosti zákona k 1. 4. 2010 by dopad na rok 2010 predstavoval 1,759 875 mil. eur. V rokoch 2011, 2012 predpokladaný nárast je o 10 % predaja z dôvodu začatia zvýšenia predaja bravčového, hovädzieho, teľacieho, ovčieho mäsa a zvýšenia predaja mlieka, dopad týchto rokov by bol v sume zhruba 2,815 800 mil. eur. Sú to odhady, kde snažili sme sa podrobne touto otázkou zaoberať, vychádzajúc z analýz investičných potrieb poľnohospodárov v tejto oblasti, uvidíme, akým spôsobom by sa toto poriešilo, vzhľadom aj na programové vyhlásenie vlády, kde vláda sa zaviazala postupne znížiť DPH na základné druhy potravín, korešponduje tento náš návrh vlastne s tým návrhom, ktorý bol v programovom vyhlásení vlády.

Samozrejme, treba povedať, že aj z diskusie, ktoré prebiehali na výboroch, kde sa hovorilo o ďalších produktoch, o ktoré by to bolo možné rozšíriť v tejto tabuľke, ktorá je súčasťou tohto návrhu poslaneckého, vyplynulo, že je to otázka diskusie, akým spôsobom to riešiť. Hovorí sa, že toto riešenie, ktoré predkladáme, má dopad zhruba na 5 - 6 % obyvateľstva. Otázka je, že ak by sa to rozšírili, aký dopad by to malo následne na štátny rozpočet. Túto oblasť zatiaľ nevieme špecifikovať, pretože len predpokladáme, že niektoré tieto veci by sme ešte mohli objaviť. Takže je otázka diskusie, či budú nejaké ďalšie návrhy na toto zaradenie.

Samozrejme prihováram sa za to, aby sme túto základnú zložku tohto zákona podporili. Hovorím, lepšie je niečo ako nič.

Toľko k odôvodneniu nášho poslaneckého návrhu. Verím, že nájdeme podporu pre tento návrh aj v pléne tak, aby tieto náležitosti mohli byť prijaté. Poprosím o podporu. Pán predsedajúci, to bolo moje úvodné slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán podpredseda, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Miroslavovi Jureňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada uznesením č. 1928 z 9. februára 2010 pridelila návrh poslancov Vladimíra Mečiara a Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, týmto výborom: Výboru pre financie, rozpočet a menu, ďalej, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu poslancov stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.

Odporúčali pre Národnú radu schváliť návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 658 zo dňa 24. februára 2010 a výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 553 zo dňa 25. februára 2010.

Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4.

Z uznesení výborov Národnej rady tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V čl. I bode 1 § 27 ods. 1 sa odkaz 6aa za slovami "podľa osobitných predpisov" nahrádza odkazom 6ad. Ďalej, po druhé, v čl. I bode 2 v úvodnej vete slová "k odkazu 6aa" sa nahrádzajú slovami "k odkazu 6ad" a v texte poznámky pod čiarou slová "6aa" sa nahrádzajú slovami "6ad". A tretia pripomienka je, že v článku II sa slová "1. apríla" nahrádzajú slovami "1. mája".

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara a Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky k návrhu zákona poslancov Vladimíra Mečiara a Tibora Cabaja.

Predmetná spoločná správa výborov o návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona bola prerokovaná prijatím uznesenia gestorského výboru č. 664 z 2. marca 2010 a výbor určil poslanca Miroslava Jureňu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť informáciu výborov a predložiť návrh na ďalší postup.

Ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal jedinú prihlášku písomne, za poslanecký klub Strany maďarskej koalície sa hlási pán poslanec László Miklós. Po jeho vystúpení dám potom priestor a možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec, nech sa páči.

L. Miklós, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na základe rokovania nášho klubu SMK - MKP a nakoniec aj na základe rokovania výboru o tejto otázke ma klub SMK - MKP poveril, aby som predniesol doplňujúci návrh, pozmeňujúci návrh k tejto novele, a to v tom zmysle, že považujeme okrem tých výrobkov, ktoré sú uvedené v danej tabuľke, za veľmi dôležité, aspoň tak dôležité aj z hľadiska spotreby, aj z hľadiska možného pozdvihnutia poľnohospodárov teda zeleninu a ovocie. Preto ten pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý. Zoznam tovarov so sadzbou 6 % zo základu dane sa dopĺňa do tabuľky o komodity 0701 až 0714, to je zelenina, jedlé rastliny korene a hľuzy, 0802, 0806 až 0810, 0812, 0813, to je jedlé ovocie a orechy, šupy citrusových plodov a melónov, 2001, to je zelenina, ovocie, orechy a ostatné jedlé časti pripravené a konzervované a tak ďalej, komoditu 2007, to sú džemy, ovocné rôsoly, lekváre, ovocné alebo orechové pyré a tak ďalej, a komoditu 2009, to sú šťavy ovocné vrátane hroznového muštu. K tomu treba ešte pridať, že k novelizačnému bodu sa pridáva za odkaz 6aa pôvodný odkaz 6ax, neviem, aké to bude mať číslo. A znenie odkazu 6ax je: "^6ax) Nariadenie Komisie 948/2009." To je môj pozmeňujúci návrh k tejto novele.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miklós, skončili ste? Áno.

S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána poslanca neprihlásil nikto a tak sa teraz pýtam, pretože on bol jediný písomne prihlásený do rozpravy, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Zsolt Simon, pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

A slovo dávam pánovi poslancovi Zsoltovi Simonovi. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, prv než začnem moje vystúpenie, tak chcem poprosiť o vyňatie bodov 1 a 2 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, pretože počas môjho vystúpenia dám pozmeňujúci návrh, ktorý dáva komplexné riešenie na problematiku. Teda dávam pozmeňujúci návrh, ktorý bude smerovať k bodom 1 a 2 návrhu predkladaného navrhovateľmi a rieši úplne iným spôsobom problematiku dane z pridanej hodnoty na potraviny. Skôr než začnem, musím povedať, že som zástancom rovnej dane. Ale keď už táto snemovňa chce zaviesť rozdielnu daň z pridanej hodnoty pre potraviny, tak nech to urobí poctivo.

Slovenskú republiku pokladám za krajinu, ktorá je hornatá. A je to aj fakt. Slovenská republika má dlhé tradície v oblasti chovu oviec a produkcie tradičných výrobkov, ako sú bryndza, oštiepok či korbáčik. Nie je úplne vlastenecké, keď sa predkladá návrh zákona, ktorý práve tieto komodity pod pokrievkou predaja z dvora vynechá zo sadzby 6 %. Preto môj návrh bude komplexný, ale predtým, než sa k tomu vyjadrím, dovoľte, aby som poznamenal, že spôsob riešenia predkladateľmi nie je vhodný a nie je ani správny. Dovolím si to tvrdiť z toho dôvodu, že práve Slovenská republika ako člen Európskej únie je viazaná článkom 38 o pristúpení k Európskej únii a z toho vyplývajúcimi právnymi aktmi, ktoré nám neumožňujú prijať jednostranné také obmedzenie, ktoré len časť výrobkov zvýhodní či už z hľadiska druhového alebo z hľadiska spôsobu výroby, alebo z hľadiska umiestňovania na trh. To v rámci jednotného trhu Európskej únie možné nie je. Článok 110 Zmluvy o fungovaní Európskej únie hovorí, že žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky. Tu budeme mať mäsové výrobky domáce so sadzbou 6 %, so sadzbou 19 % a dovezené len so sadzbou 19 %. To znamená, že ideme v rozpore s článkom 110. Článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie hovorí, že Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom prijme pravidlá na zosúladenie právnych predpisov týkajúcich sa dane z obratu, spotrebných daní a iných foriem nepriameho zdaňovania, aby sa tým zabezpečilo vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a zabránilo narušovaniu hospodárskej súťaže. Opäť tento návrh, ktorý tu máme, porušuje aj toto ustanovenie. Smernica Rady 2006/112/ES hovorí o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, kde sa v článku 6 recitátu zdôrazňuje, že podobné tovary a služby majú mať na území každého členského štátu rovnaké daňové zaťaženie bez ohľadu na dĺžku výrobného či distribučného reťazca. Opäť je článok, s ktorým je predložený návrh zákona, resp. novela v rozpore.

Dovoľte, aby som poznamenal ďalší problém, ktorý vnímam práve spôsobom zmeny zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ide hlavne o mäsové výrobky, zvieratá, čerstvé, chladené alebo mrazené, mäso zo svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené, mäso oviec a kôz, mäso jedlých drobov z hydiny, ostatné mäso, čerstvé, chladené alebo mrazené, mäso z domácich králikov, živé ryby, ryby čerstvé alebo chladené, surové mlieko, vtáčie vajcia, v škrupinách či čerstvé, prírodný med. To je len tento výsek z celkového výseku potravín. Pokiaľ vláda programové vyhlásenie vlády myslela skutočne vážne, tak návrh, ktorý smeruje z dielne kolegov Cabaja a Mečiara, je neúprimný, pretože nerieši problematiku zdaňovania z pridanej hodnoty práve potravín. Pokiaľ sa pozriem, že má sa to uplatňovať podľa nariadenia vlády č. 283/2009 Z. z. na takzvaný predaj z dvora, tak musím povedať, že sa to vzťahuje na bitúnky, ktoré spĺňajú podmienku od porážania, rozrábky 30 kusov veľkých dobytčích jednotiek za týždeň. No skúsme si to prepočítať. Ja som si to zhruba orientačne prepočítal. Keď zoberiem 30 kusov veľkých dobytčích jednotiek vo veku dospelého dobytka 2 rokov, nech má 600 kíl, 50-percentnú výťažnosť, 80 korún zoberme priemerné speňaženie, tak za rok to činí tovar v hodnote 41 mil. korún. To už je niečo viac ako predaj z dvora.

Podotýkam, že je tu ďalší problém, pretože tí, ktorí predávajú ovocie, zeleninu či mäso z dvora do 1,5 mil. korún či adekvátne v eurách, nie sú povinní byť platcami dane z pridanej hodnoty. To znamená, že na nich sa DPH nevzťahuje. To znamená, že chceme riešiť tých, ktorí majú 40-miliónový ročný obrat? Tak potom musím ale povedať, že máme kopec takých rozrábkarní, bitúnkov či firiem v oblasti mäsového priemyslu či mliekárskeho priemyslu, ktoré zďaleka presahujú túto hranicu. K čomu ich budeme nútiť? No budeme ich nútiť k tomu, aby jedna firma mala niekoľko tých malých prevádzkarní, pretože nebudú vedieť uspieť na trhu, keď majú konkurovať niekomu, kto uvádza na trh výrobky so 6-percentnou DPH, a niekomu druhému, kto to robí s 19-percentnou DPH. Kde si to pôjde kúpiť spotrebiteľ? No pôjde si to kúpiť tam, kde to predávajú za 6 %. To znamená, že budeme nútiť stredné a väčšie bitúnky a rozrábkarne, aby klamali, resp. aby sa prispôsobovali takémuto návrhu zákona a obchádzali zdaňovanie, ba čo viac, môže to spôsobiť aj to, že jednoducho nebudú vedieť uspieť na trhu, pretože 41 mil. korún v tovare už nie je malá hodnota, nie je malý objem. To znamená, že stredné a veľké podniky, domáce, budú mať problém so speňažením a vďaka tomu môžu stratiť svoj trh, resp. svoju existenciu. To znamená, poľnohospodári, prvovýrobcovia, ktorí sú veľkovýrobcami, sú práve naviazaní na týchto stredných a väčších spracovateľov, následne môžu stratiť svoju opodstatnenosť, ale jednoducho nebudú vedieť uspieť na trhu.

Tak z toho dôvodu, keď už navrhovatelia chcú riešiť ten problém, tak predkladám nové znenie bodov 1 a 2 návrhu, ktorý predložil kolega Cabaj a Mečiar.

Prvý bod. V § 27 sa odsek 1 na konci dopĺňa vetou, ktorá znie: "Na tovary uvedené v prílohe č. 7a sa uplatňuje znížená sadzba dane 6 % zo základu dane."

Druhý bod. Za prílohu č. 7 sa vkladá príloha č. 7a "Zoznam tovarov so sadzbou 6 % zo základu dane", ktorá znie: "2 mäso a jedlé droby, 3 ryby a kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné bezstavovce okrem položky 030110 - akváriové ryby, 4 mlieko a mliečne výrobky, vtáčie vajcia, prírodný med, jedlé výrobky živočíšneho pôvodu inde neuvedené ani nezahrnuté, 05040000 črevá, mechúry a žalúdky zo zvierat (iných ako rýb) celé a ich časti, čerstvé, chladené, mrazené, solené, v slanom náleve, sušené alebo údené, 7 zelenina, jedlé rastliny, koreniny a hľuzy, 8 jedlé ovocie, orechy, šupy citrusových plodov a melónov, 9 káva, čaj, maté a koreniny, 11 mlynárske výrobky, slad, škroby, inulín, pšeničný lepok okrem položky 1107 - slad, tiež pražený..."

A myslím si, že vzhľadom na počet poslancov snáď a vzhľadom na to, že budeme to prerokovávať zajtra, tak každý si to môže zobrať, lebo je to príloha z colného sadzobníka, to by som sa len opakoval.

Predkladám tento pozmeňujúci návrh. Takže by som žiadal hlasovať zvlášť o bodoch návrhu, teda o bodoch 1, 2, lebo predkladám en bloc úplne iné znenie. Keď už majú byť potraviny zvýhodnené, tak potom, dámy a páni, je priestor, aby všetky potraviny bez rozdielu boli v sadzbe 6 %. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, ja nerozumiem tej vašej pripomienke, že legislatívny návrh so 6-percentnou daňou bude nútiť, teraz citujem, "ostatných obchádzať zdanenie". Prečo by to nútilo obchádzať zdanenie? Veď to sú predaje, ktoré nie sú vo veľkom, napr. nemajú tú úroveň toho zabalenia. Nechápem, prečo by nútili obchádzať zdanenie. Keby ste povedali, že možno budú znamenať nižší obrat v niektorých komoditách, v obchodných reťazcoch, to ešte pochopím, ale prečo nútiť obchádzať zdanenie, mohli by ste to vysvetliť. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Reagovať bude teraz pán poslanec Zsolt Simon. Nech sa páči.

Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Ja som to myslel tak, že keď môže predávať tovar niekto za 6 %, niekto za 19 %, tak tí, ktorí ho majú predávať za 19 %, budú sa snažiť obísť zákon a predávať ho za 6 %. A vyplýva to z toho, že obrat 41 mil. korún a tomu zodpovedajúci tovar do roka nie je už taký malý objem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa Kramplová, na koľko asi máte vystúpenie? (Reakcie z pléna.) Nie, nebudeme vyhlasovať výsledky volieb, lebo je 19.00 hodín. Ak môžeme niečo ešte urobiť, tak pustíme pani poslankyňu Kramplovú, aby sme dokončili tento bod, a výsledky volieb sa vyhlásia zajtra. Nech sa páči.

Z. Kramplová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skrátim to, čo mám pripravené, pretože mnohé argumenty použil pán poslanec Simon a vôbec sme sa o tom nedohodli. Vyplynuli vlastne z návrhu predloženého materiálu.

Predpokladám, že pri príprave tohto návrhu ste, pán predkladateľ, mali v ruke aj analýzu, ktorá bola vypracovaná asi pred dvomi rokmi na ministerstve pôdohospodárstva ohľadne variantov na zníženie DPH pre potraviny. Tie závery boli zaujímavé. A práve kvôli tým záverom, ktoré boli, sme do takýchto krokov nešli, pretože by neznamenali veľký prínos pre občana, ale by znamenali hlavne prínos pre obchodníkov.

Dobre tu bolo poznamenané, že v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o znížení DPH na potraviny. Ja som takisto za to, aby táto otázka, pokiaľ ide o potraviny, bola riešená, pretože potraviny sú špecifickou zložkou. A je nutné určitým spôsobom ju vyriešiť, ale nie spôsobom, ktorý je tu predložený, a spôsobom, ktorý porušuje ústavu. Ja len poviem a zdôrazním smernicu 2006/112 Európskeho spoločenstva. Je úplne jedno, či by som bola členkou HZDS alebo akejkoľvek strany tu v parlamente, nikdy by som nemohla za takýto návrh zdvihnúť ruku, pretože nemôžem byť za niečo, čo je v rozpore s európskou legislatívou. Okrem toho nerovnosť, ktorá sa tu vytvára, je skutočne veľmi povážlivá, pretože nie je možné, aby jeden dodávateľ alebo jeden výrobca predával mlieko s 19-percentnou DPH a iný ho predával so 6-percentnou DPH.

K tomu, čo tu bolo zdôraznené ohľadne špekulácií a daňových únikov. Áno, ono v podstate ja som už bola na niektorých miestach, kde sa predávajú potraviny priamo z dvora. Prvé, keď prídete, sa vás opýtajú, či potrebujete doklad. Nemajú záujem vypisovať doklady, proste vyzerá to chaoticky. Ale v poriadku, prijal sa takýto návrh nariadenia. Je to určitá cesta na to, ako pomôcť poľnohospodárom. Ale nemyslím si, že to je systémové opatrenie, ktoré by vyriešilo problémy, ktoré sú v poľnohospodárstve.

To, čo je ešte pre mňa veľmi zarážajúce, je, že vlastne my v tomto prípade zvýhodňujeme prvovýrobu, ktorá podľa Zelenej správy je zisková, ale v podstate nepodporujeme potravinárstvo, ktoré tu má tradíciu a ktoré pracuje dosť v podmienkach, ktoré sú naozaj z hygienických požiadaviek vysoko kvalitné. Ale podmienky, ktoré sú pri predaji z dvora, sú podmienky, kde je znížená kvalita ochrany, zdravotnej bezpečnosti obyvateľstva. A ísť ešte aj do zníženia DPH nepokladám za dobrý krok. Pokladám to skôr za takú lacnú tému, ktorá má možno dať ľuďom ilúzie, že keď budú nakupovať z dvora, že budú mať lacnejšie potraviny, že to bude lepšie. Ale vôbec nie som presvedčená o tom, že takéto riešenie by bolo dobré a prinieslo by aj pozitíva pre slovenské poľnohospodárstvo. Vytvárať nerovnosť na trhu s tým, že jedni majú vyššiu DPH, druhí ju majú nižšiu, pokladám za špekuláciu pred voľbami, ktorú nemôžem podporiť. A predpokladám, že porušenie smernice, ktorú som citovala, teda 2006/112 Európskeho spoločenstva, je dosť závažným problémom. Preto som presvedčená, že neboli prijaté ani závery na výboroch, a preto som presvedčená, že aj ministerstvo financií dalo negatívne stanovisko. Ak by sme túto nerovnosť na trhu začali takýmto spôsobom podporovať, dnes sú to potraviny, ktoré sú tu presne vymenované, zajtra to môžu byť nejaké ďalšie výrobky. A tak chaos, ktorý by vznikol s DPH, by bol skutočne nesmierne veľký. Pokladám to za narušenie trhu a pokladám to za veľmi nešťastné riešenie, a preto tento návrh nemôžem podporiť. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

S faktickými poznámkami sa nehlási nikto. Boli ste posledná, ktorá ste sa prihlásili do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán navrhovateľ chce reagovať jednou vetou.

T. Cabaj, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Budem veľmi stručný z jednoduchého dôvodu, a to, po prvé, v obidvoch návrhoch mi chýba nápočet, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet, pretože v tej prvej časti, ktorú predkladáme, tam ten dopad na rozpočet je vyčíslený. Toto ďalšie nevieme, teda neviem, aký to bude mať dopad.

Navyše mrzí ma aj vyjadrenie bývalých ministrov pôdohospodárstva, že ide o populistický krok. Hľadáme aspoň takéto maličké riešenie. Kým ste pôsobili vo svojich funkciách, mohli ste pripraviť také riešenie, ktoré by bolo so všetkými desiatimi pre zlatú. Ak je toto riešenie, je to pokus o riešenie aspoň niečoho, ako neriešiť vôbec nič. Takže váš názor vám neberiem, ale nechajte ten názor aj pre nás, že ako predkladatelia sme prišli s návrhom na malý krok riešenia. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Áno.

M. Jureňa, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, jednu vetu. Predaj z dvora, to je predaj zo slovenských dvorov, nie z poľských dvorov, nie z čínskych dvorov a tak ďalej. Ďakujem za slovo.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

Skôr ako dám slovo kolegovi podpredsedovi, ktorý ma vystrieda pri vedení schôdze, pretože ešte vyhlásime výsledky dnes večer tajnej voľby, chcem vás informovať, že zajtra ráno v súlade s tým, čo sme si dohodli aj na grémiu aj odhlasovali tu, bude prebiehať rokovanie hneď o 9.00 hodine o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a tak ďalej, ktorého navrhovateľom je pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, spravodajkyňou je pani Viera Mazúrová. Potom bude nasledovať bod, ktorý predkladá pán poslanec Zvonár. Je to tlač 1430. Potom bude nasledovať pán Vestenický. A požiadal nás pán poslanec Rydlo, ktorý by mal ísť potom, že by chcel, keby sa jeho bod prerokoval, to znamená návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, až v utorok. Z tohto dôvodu chcem, aby ste toto zobrali na vedomie, pričom zajtra o 10.00 hodine vystúpi v Národnej rade Slovenskej republiky náš eurokomisár. Ďakujem za porozumenie.

A teraz odovzdávam slovo Tiborovi Cabajovi.