Piaty deň rokovania

49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

9. marca 2010 o 9.00 hodine

M. Hort, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem príjemný deň, otváram piaty rokovací deň 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci a poslankyne: Rudolf Bauer, Ferdinand Devínsky, Sergej Chelemendik, Jana Laššáková, Jozef Líška, Ľuboš Micheľ, Martin Pado, Ivan Štefanec a Jarmila Tkáčová.

Podľa schváleného programu pristúpime teraz k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1388 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1388a.

Vítam na rokovaní Národnej rady ministra zahraničných vecí pána Miroslava Lajčáka a prosím ho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

M. Lajčák, minister zahraničných vecí SR: Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rámci prebiehajúceho schvaľovacieho procesu dovoľujem si vám opätovne predstaviť vládny návrh zákona o zahraničnej službe, ktorý získal v rámci prerokúvania v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky jednomyseľnú podporu. S potešením preto dnes môžem konštatovať, že ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, ako aj gestorský výbor, a to zahraničný výbor, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

Vážené plénum, využívajúc túto príležitosť vyjadrujem poďakovanie jednotlivým výborom, ich predsedom a členom za konštruktívny prístup a tvorivú diskusiu, ktorej výsledkom je 9 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu. Tieto zmeny sú konštruktívne a dobré. Ako predkladateľ návrhu zákona si vás dovoľujem ubezpečiť, že som sa s doplnkami a pozmeneniami stotožnil a mám za to, že z meritórneho hľadiska úroveň zákona nimi iba získa.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, som rád, že sa nám podarilo po dlhých rokoch dôjsť až do tejto fázy procesu, na záver ktorého, dúfam, bude prijatá norma upravujúca otázky spojené s dlhodobým pôsobením pracovníkov slovenských zastupiteľských úradov, a to nielen zamestnancov ministerstva zahraničných vecí, ale aj zamestnancov ostatných rezortov v zahraničí. Návrh zákona zavádza nové inštitúty, ktoré prispejú k racionalizácii zahraničnej služby. Predkladaná právna norma napr. zakladá pozíciu nerezidentného veľvyslanca či veľvyslanca s osobitným poslaním. Určuje zastupiteľské úrady so sťaženými podmienkami pre výkon činnosti. A zavádza náhradu za povinné odvody sociálneho a zdravotného poistenia za nepracujúcich manželských partnerov v zahraničí. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že zákon účinnejšie rieši výkon práce pri sťažených životných podmienkach, odlišných od bežných podmienok v európskych krajinách. Ako bolo už viackrát zdôraznené, navrhovaná úprava vychádza zo zaužívaného európskeho modelu spočívajúceho v zabezpečení rovnováhy medzi povinnosťami a legitímnymi nárokmi zamestnancov, ktorí časť svojho kariérneho života dlhodobo pôsobia a žijú aj so svojimi rodinnými príslušníkmi mimo Slovenska.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že návrh zákona o zahraničnej službe bol z finančného hľadiska a z hľadiska finančnej náročnosti pripravovaný mimoriadne citlivo. Sme si plne vedomí rozpočtových ťažkostí tohto roku, a preto sme pristúpili k návrhu na odloženie účinnosti niektorých ustanovení s finančným dopadom. Jednotlivé ministerstvá podieľajúce sa na výkone zahraničnej služby budú tieto výdavky hradiť v rámci svojej rozpočtovej kapitoly.

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, návrh zákona o zahraničnej službe je profesijný a vecný. Ako som uviedol už v prvom čítaní, domnievam sa, že k značným pozitívam vývoja samostatnej Slovenskej republiky patrí aj skutočnosť, že slovenská diplomacia bola od začiatku budovaná ako profesionálna a vlastenecká. Patrí ku cti politickým stranám, ktoré sa podieľali na výkonnej moci, že si potrebu práve takejto služby uvedomovali a striedania politických reprezentácií neznamenali dramatické zásahy do zloženia diplomatickej služby a, samozrejme, ani do jej základných zahraničnopolitických úloh. Zahraničná služba pracuje pre svoju krajinu a robí to kvalitne a efektívne a v porovnaní so službami iných štátov aj maximálne úsporne. Slovenská diplomacia dosiahla pri obrane štátnych záujmov či už v dvojstranných vzťahoch alebo v rámci multilaterálnej diplomacie nezanedbateľné úspechy a rešpekt v zahraničí. Som presvedčený, že schválenie návrhu zákona bude nielen potvrdením snahy o dobudovanie profesionálnej a dôstojnej zahraničnej služby Slovenskej republiky, ale aj výrazným impulzom pre jej ďalšie skvalitňovanie.

Ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vám odporučiť v hlasovaní prijať vládny návrh zákona. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni zo zahraničného výboru poslankyni Lei Grečkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

L. Grečková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada uznesením z 3. februára tohto roku č. 1903 pridelila vládny návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 827 z 23. februára tohto roku, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 647 z 24. februára tohto roku, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 325 taktiež z 24. februára tohto roku a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 196 z 24. februára tohto roku. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V spoločnej správe je uvedených 9 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov aj so stanoviskom gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne, o bodoch 1 až 9, teda o všetkých bodoch spoločnej správy, spoločne s odporúčaním schváliť ich.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 77 ods. 4 písm. f) a podľa § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o zahraničnej službe schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 2. marca 2010 č. 205. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona. Ďakujem.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pani Magdalény Vášáryovej ako jedinej, a preto jej teraz odovzdávam slovo. Po jej vystúpení potom bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa, nech sa páči.

M. Vášáryová, poslankyňa: Dobré ráno. Pán predsedajúci, pán minister, pani spravodajkyňa, vážení bývalí kolegovia na balkóne, ja už som hovorila v prvom čítaní, čo si myslím o tomto návrhu zákona, nebudem to opakovať, pán minister, je mi ľúto, že je nás tu tak málo, ale nech vás poteší, že ani pán komisár tu nemal viacej ľudí, keď tu bol. Ale chcela by som teda prispieť aj k vašej silnejšej pozícii ako ministra, aj k vyčisteniu zákona od vecí, ktoré tam podľa mňa nepatria. Preto dovoľte, aby som prečítala veľmi krátky pozmeňujúci návrh.

V čl. I § 17 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.

Odôvodnenie. Delenie diplomatických hodností na nižšie, stredné či vyššie stupne nemá žiadnu relevanciu pre samotný zákon, ktorý sa zaoberá nakoniec sociálnym postavením zahraničných pracovníkov. Je to delenie čisto ilustratívneho charakteru. A ani v ďalšom texte zákona sa nespomína. A obávam sa, že tam zostalo z toho väčšieho zákona, ktorý bol pripravený na ministerstve kultúry. Mám tu 15 podpisov. Nech sa páči, pani spravodajkyňa. Ďakujem veľmi pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Vášáryovej sa nehlási nikto. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

A teraz dávam priestor pre tých, ktorí chcú vystúpiť v rozprave, aby sa prihlásili ústne, nech sa páči. je to pán poslanec Juraj Horváth ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Slovo má pán poslanec Horváth.

J. Horváth, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister zahraničných vecí, dovoľte mi bez veľkých rečí vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona, tak ako ho máme v laviciach. Dovoľte mi skonštatovať a pripomenúť to, čo spravodajkyňa uviedla, že všetkými výbormi, ktorými prechádzal tento návrh zákona, prešiel tento zákon hladko. Rovnako aj na gestorskom výbore, zahraničnom výbore, bol schválený jednomyseľne. Tento zákon má veľkú podporu politickú v koalícii. Pripájam sa k tomu, aby opozičné strany tiež podporili tento zákon, pretože tento zákon je užitočný.

Nebudem viesť veľké reči. Zákon je užitočný pre to, aby udržal rodinu diplomata pokope, aby bola súdržná rodina, aby sa nerozdeľovala. Rovnako tento zákon je dôležitý pre to, aby sme mohli obsadiť účinnejšie niektoré naše zastupiteľské úrady v zahraničí, pretože tento zákon je aj nástrojom na to, aby sme účinnejšie obsadzovali úrady. Toto sú hlavné dôvody, pre ktoré tento zákon je potrebné prijať po toľkých rokoch, počas ktorých to nebolo možné. V tých časoch ho zablokovala súčasná opozícia.

Takže vyzývam všetkých, aby sme podporili tento zákon. A želám mu rovnako ako v prvom čítaní hladkú cestu počas schvaľovacieho procesu a úspešné uplatňovanie v praxi. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Taktiež neevidujem žiadnu faktickú poznámku.

Pretože pán poslanec bol jediný prihlásený ústnym spôsobom, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči v záverečnom slove.

M. Lajčák, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ďakujem všetkým poslancom. Chcel by som povedať, že sa s týmto dodatočným pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Vášáryovej nestotožňujem, pretože to rozdelenie diplomatických hodností, tak ako ho uvádzame, na nižšie, stredné a vyššie má celý rad praktických konzekvencií na činnosť ministerstva zahraničných vecí, napr. výberové konania organizujeme podľa práve týchto troch kategórií, to znamená, že sa nám diplomati hlásia na pozíciu, ako je buď atašé, alebo tretí tajomník ako nižší diplomat, druhý tajomník, prvý tajomník, ako stredná diplomatická hodnosť, alebo teda radca, radca ministra, na vyššiu diplomatickú hodnosť. Rovnako tak máme nastavené vzdelávanie našich diplomatov práve podľa tejto kategórie, do ktorej jednotliví diplomati patria. Čiže ono má svoje opodstatnenie, má celý rad praktických konzekvencií na činnosť ministerstva zahraničných vecí, a preto by som bol rád, keby v tomto návrhu zostalo tak, ako je uvedené. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani spravodajkyňa nechce vystúpiť v záverečnom slove, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať ďalším bodom, ktorý je v ingerencii pána ministra zahraničných vecí, a to je

Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2009.

Správa má parlamentnú tlač 1488 a správa výboru má tlač 1488a.

Správu opäť uvedie minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

M. Lajčák, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2009, dokument, ktorý ministerstvo zahraničných vecí každoročne spracúva, aby vyhodnotilo zahraničnopolitické pôsobenie Slovenska v predchádzajúcom roku.

Na príprave materiálov sa podieľali aj ostatné rezorty vlády Slovenskej republiky, ktorých zásadné stanoviská materiál obsahuje.

Vláda Slovenskej republiky správu prerokovala a bez pripomienok ju schválila 3. februára 2010.

Obsah materiálu je štruktúrovaný podľa priorít, ktoré si ministerstvo zahraničných vecí zadefinovalo vo svojej stratégii Úspešné Slovensko v bezpečnom svete.

Hodnotenie zahraničnej politiky za rok 2009 ukázalo že jasnými postojmi, hodnotovo kompatibilnými s európskymi a euroatlantickými dokáže Slovensko presadzovať svoje záujmy, ako aj iniciatívne nastoľovať vlastné témy.

V roku 2009 sa podarilo zahraničnopolitické ciele našej republiky úspešne napĺňať. Naše aktivity v oblasti európskych záležitostí, transatlantickej spolupráce, v oblasti bezpečnosti, ale i v otázkach ľudských práv a hospodárskej spolupráce a rozvojovej pomoci posilnili medzinárodné postavenie Slovenska.

Kombinácia viacerých kritických faktorov na medzinárodnej scéne prispela k tomu, že minulý rok sa z hľadiska zahraničnej politiky Slovenskej republiky a presadzovania našich záujmov vo svete vyznačoval vysokou dynamikou. V prvom rade sme sa vyrovnávali s negatívnymi efektmi svetovej finančnej a hospodárskej krízy a usilovali minimalizovať jej dopady na našich občanov. K tomu aktívna, cielená a predvídavá zahraničná politika výrazne prispievala, najmä prostredníctvom koordinácie opatrení v rámci Európskej únie a eurozóny, ale aj v rámci posilňovania ekonomickej dimenzie našej diplomacie.

Rád konštatujem, že pôsobením našej diplomacie sa podarilo posilniť pozície Slovenskej republiky ako konštruktívneho a zodpovedného člena Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. V našich postojoch sme boli čitateľní, konzistentní a hľadali sme riešenia namiesto konfrontácie. Dôležitú úlohu zohrával náš dôraz na rozvoj susedských vzťahov a spoluprácu v rámci Vyšehradskej skupiny ako aj celkové posilňovanie stability stredoeurópskeho priestoru. Naše zahraničnopolitické pôsobenie v uplynulom roku sa tradične opieralo o dobrú koordináciu s aktivitami Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky a ústredných orgánov štátnej správy. Aj vďaka nim bolo Slovensko v zahraničných vzťahoch schopné zaujímať principiálne postoje a presadzovať svoje záujmy, ako aj záujmy svojich občanov. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

A prosím teraz spravodajcu zo zahraničného výboru pána poslanca Mikuláša Krajkoviča, aby nás informoval o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Krajkovič, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť informáciu o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2009.

Správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1528 z 15. februára 2010 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň určil za gestorský výbor. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 24. februára 2010 č. 197 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2009.

Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výboru a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať túto správu na vedomie.

Informácia o výsledku prerokovania Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2009 v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 1488) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 2003 z 24. februára 2010. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

Pán predsedajúci skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že som dostal... (Hlas z pléna.)

Procedurálny návrh, nech sa páči, pani poslankyňa.

M. Vášáryová, poslankyňa: Bolo dobrým zvykom vždy, že sme prerokovávali body hodnotenia aj zamerania spolu, pretože si myslím, že to veľmi súvisí a aj diskusia o tom môže byť taká hutnejšia. Chcela by som navrhnúť, ak s tým bude pán minister súhlasiť, že by sme tie dva body tak ako vždy spojili. Ďakujem pekne.

M. Hort, podpredseda NR SR: Pán minister je súhlas? Áno. Pýtam sa tu prítomných poslancov Národnej rady, pretože ide o procedurálny návrh, o ktorom vzhľadom na počet členov v sále nemôžem dať hlasovať: Je súhlas, aby sme spojili tieto dva body? (Odpovede z pléna.) Ďakujem pekne. Takže v takomto prípade požiadam pána ministra, keby uviedol aj druhý bod. Tak ste to mysleli pani poslankyňa? Áno. Tak skúsme uviesť aj ten nasledujúci bod, ktorým je

Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2010.

Chcem prítomných informovať, že materiál je pod tlačou 1489 a správa má tlač 1489a.

Takže, pán minister, nech sa páči, môžeme pristúpiť aj k tomuto bodu.

M. Lajčák, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky uviedol ďalší dokument, ktorý Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky každoročne spracúva, aby si stanovilo ciele a naplánovalo aktivity zahraničnej služby už v prebiehajúcom roku.

Podobne ako pri predchádzajúcom dokumente, tak aj na príprave tohto materiálu sa podieľali aj ďalšie rezorty.

Vláda Slovenskej republiky materiál bez pripomienok schválila dňa 3. februára tohto roka.

Materiál je obsahovo štruktúrovaný podľa priorít definovaných v dlhodobej stratégii Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Slovenská zahraničná politika bude aj tejto rok pôsobiť v zložitom a dynamickom prostredí. Aj v roku 2010 bude v medzinárodných vzťahoch najčastejšie skloňovaným pojmom svetová hospodárska kríza. Naše aktivity preto prednostne sústredíme na aktívne vyrovnávania sa s jej dôsledkami a minimalizovanie jej dosahov na obyvateľstvo. Mám na mysli predovšetkým koordinované opatrenia v rámci Európskej únie a eurozóny, ale aj ďalšie posilňovanie ekonomického rozmeru našej diplomacie v úzkej súčinnosti s ďalšími rezortmi. Naďalej kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu bude pritom zohrávať synergické pôsobenie všetkých hlavných aktérov ekonomického života Slovenska.

Členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii je hodnotovým východiskom našej zahraničnej politiky. Obe organizácie v súčasnosti prechádzajú dôležitými vnútornými reformami. Budeme sa usilovať, aby proces implementácie Lisabonskej zmluvy a príprava novej strategickej koncepcie aliancie viedli k zvýšeniu efektívnosti oboch týchto inštitúcií, a tým aj k nárastu ich globálneho významu a prestíže. Zároveň budeme využívať existujúci škálu nástrojov, ktorú tieto zoskupenia poskytujú, na presadzovanie záujmov Slovenskej republiky a jej občanov.

Trvalou prioritou našej zahraničnej politiky je rozvoj korektných susedských vzťahov a spolupráca v rámci Vyšehradskej skupiny, kde od júla preberáme post predsedajúcej krajiny. Napriek turbulenciám v menšinovej agende slovensko-maďarských vzťahov práve dobré susedské vzťahy a úspešný regionálny vyšehradský formát považujeme za hlavné predpoklady stability a bezpečnosti stredoeurópskeho priestoru. Budeme sa usilovať o to, aby príprava a výsledky parlamentných volieb v niektorých krajinách nášho regiónu v tomto roku nenarušili doterajší pozitívny trend regionálnej spolupráce.

Pozornosť sústredíme na prehlbovanie všestranného spojeneckého dialógu s administratívou Spojených štátov amerických a podporíme posilňovanie transatlantickej väzby medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou. Intenzívna spolupráca so všetkými partnermi a spojencami z Európskej únie a Severoatlantickej aliancie bude konštantou našej zahraničnej politiky.

Vo vzťahu k Ruskej federácii budeme vychádzať zo skutočnosti, že táto krajina je súčasťou európskeho civilizačného priestoru, strategickým partnerom Európskej únie i Slovenskej republiky v dodávkach energetických surovín a zároveň čelí podobným globálnym výzvam ako západné spoločenstvo. V našej dvojstrannej relácii budú ťažiskové ekonomické otázky.

Slovenská zahraničná služba bude naďalej aktívna aj v ďalších oblastiach. Uvádzam len niektoré z nich: efektívny multilateralizmus, ochrana ľudských práv a slobôd, boj proti globálnym hrozbám, obmedzenie ilegálnej migrácie, rozvojová pomoc, energetická bezpečnosť, konzulárna služba, verejná diplomacia, prezentácia Slovenska v zahraničí či modernizácia a racionalizácia fungovania rezortu ministerstva zahraničných vecí.

Pri napĺňaní zahraničnopolitických cieľov Slovenska sa aj naďalej chceme spoliehať na mimoriadne dôležitú úlohu koordinovaných aktivít najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, blížia sa parlamentné voľby a považujem za vhodné aspoň v niekoľkých slovách načrtnúť veľmi stručnú bilanciu nášho zahraničnopolitického pôsobenia za uplynulé štyri roky. A chcem konštatovať, že Slovensko napriek turbulentnému medzinárodnému vývoju v ostatných rokoch dokázalo úspešne obhájiť svoje zahraničnopolitické záujmy a ešte pevnejšie sa etablovalo v medzinárodnom spoločenstve ako moderná a atraktívna krajina. Konkrétne výsledky hovoria samy za seba. Sú to vstup do eurozóny, do Schengenu, zrušenie vízovej povinnosti do Spojených štátov amerických, profesionálne zhostenie sa postu nestáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, úspešné pôsobenie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v operáciách a misiách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky. Slovensko je vzorom pre viaceré mladé demokracie vo východnej Európe i na západnom Balkáne.

Dovoľte mi preto na záver opakovane oceniť dobrú koordináciu zahraničnopolitických aktivít Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta republiky, vlády Slovenskej republiky a ďalších ústredných orgánov štátnej správy, vďaka ktorým je Slovensko v zahraničných vzťahoch schopné úspešne obhajovať a presadzovať záujmy svojich občanov. Ďakujem za pozornosť.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru, ktorým je aj v tomto bode pán Mikuláš Krajkovič, aby nás informoval o správe o výsledku prerokovania materiálu vo výbore Národnej rady. Nech sa páči.

M. Krajkovič, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť informáciu o prerokovaní Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2010.

Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2010 (tlač 1489) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1529 zo dňa 15. februára 2010 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň určil za gestorský výbor.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 24. februára 2010 č. 198 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2010.

Gestorský výbor na základe výsledku rokovania výboru a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2010.

Informácia o výsledku prerokovania Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2010 v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 204 dňa 24. februára 2010. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť funkciu spoločného spravodajcu.

Pán predsedajúci, ďakuje, prosím, otvorte rozpravu.

M. Hort, podpredseda NR SR: Ďakujem.

No a teraz už otváram rozpravu k obom bodom, ktoré boli uvedené. Písomne evidujem prihlášku pani Magdy Vášáryovej, ktorá za prihlásila za poslanecký klub SDKÚ - DS, ako jedinej, ktorá je prihlásená písomne. Potom otvorím rozpravu, do ktorej sa bude môcť prihlásiť ústnym spôsobom. Pani Vášáryová, nech sa páči, je priestor pre vaše vystúpenie k obom návrhom.

M. Vášáryová, poslankyňa: Ďakujem ešte raz. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vás som už pozdravila, dovoľte, aby som vystúpila k týmto dvom spojeným bodom, tak ako to robievame tu v Národnej rade už niekoľko rokov.

Pred rokom som tiež vystúpila a ak si pamätáte, pán minister, vtedy ste boli čerstvý minister, upozorňovala som na nebezpečia historickej politiky. Vtedy som dostala od vás világoš, aby som sa po slovensky vyjadrila, dokonca ste s rukou na srdci prehlásili, že ste veľký Slovák, ale dúfam, že aspoň rozumní ľudia dnes pochopili, na aké nebezpečenstvo som upozorňovala, keď som hovorila o historickej politike. Nie je to len naša slovenská záležitosť, bratia Kaczynskí túto historickú politiku používajú aj vo svojej zahraničnej politike. Upozorňovala som na to, že z dlhodobého hľadiska je to veľmi nebezpečné a pre kvalitu slovenskej zahraničnej politiky veľmi ohrozujúce. A tak chcem si aspoň myslieť, že ste ma dnes už pochopili, pán minister. Ale dnes v mojom vystúpení by som sa chcela pozrieť na iné aspekty týchto dvoch materiálov, ktoré som si dovolila spojiť v diskusii. Samozrejme, ide o štandardné materiály, ktoré vypracováva ministerstvo zahraničných vecí každý rok. A je to urobené veľmi dobre. Pán minister, vaši pracovníci odviedli skutočne dobrú prácu. Dokonca som nenašla ani žiadne chyby v slovenčine, to už tiež je čo povedať, vidieť, že si na tom dali vaši pracovníci záležať. Ale predsa pri bližšom prečítaní si človek uvedomí niektoré veci. A dovoľte, aby som na to ctené plénum upozornila.

Je zaujímavé, že tento materiál schválila vláda Roberta Fica bez pripomienok, pretože v tomto materiáli v porovnaní so všetkými materiálmi od roku 2007 konštatujem absolútnu absenciu vlajkového hesla Smeru v zahraničnej politike: "Budeme presadzovať zahraničnú politiku na všetky svetové strany či vektory." To malo znamenať, a by som to pretlmočila, že jednoducho už nebudeme natoľko dobrými spojencami v NATO ani v Európskej únii, ale budeme sa, dovoľte mi to slovo, zaliečať Ruskej federácie. Ešte si pamätáme, aspoň si pamätám plamenné a neuveriteľné obhajoby takejto zahraničnej politiky štyroch svetových strán z úst niektorých poslancov. Vtedy na naše otázky reagovali veľmi hnevlivo, ale neboli schopní účinnej obrany svojich plánov. Dovoľte preto, aby som s radosťou skonštatovala, že tento pokus o zničenie výsledkov úspešnej zahraničnopolitickej stratégie predošlých vlád Mikuláša Dzurindu a tak úspešne presadzovanej našimi diplomatmi v zahraničí sa v tejto správe i v zameraní nevyskytuje o tejto trajektórii slovenskej zahraničnej politiky ani slovkom. Preto to nechajme tak, pán minister, nerozdrapujme tieto rany a v tichosti sa s touto hlúposťou rozíďme raz a navždy. Len tak sa môžeme znovu zaradiť, ako ste to povedali vo svojom slove, medzi úspešné diplomacie a prestaneme šokovať našich priateľov a spojencov v euroatlantických štruktúrach nezmyselnými vyhláseniami. Hawk, skončila som, nemienim na túto tému už povedať ani slovo, pretože to bol naozaj nebezpečný pokus. To ale neznamená, že by sme nemuseli konštatovať, že pri nejasných aktivitách niektorých našich predných predstaviteľov, ktoré sa dotýkajú bezprostredne našej zahraničnej politiky, nemusia dodnes naši špičkoví odborníci, diplomati sa skrúcať a donekonečna vysvetľovať, že sa to nepovedalo tak, ako sa to povedalo, lebo sa to tak nemyslelo, ako si oni myslia, my radšej budeme potom vydávať vyhlášky, ako sme to mysleli, a tie vyhlášky budú dokonca objemnejšie než samotné zákony.

Pretože toto je neplodné trávenie času našich diplomatov a stojí veľa námahy a peňazí, potom na ostatné činnosti nezostáva dostatok energie ani entuziazmu. A preto chcem upozorniť na ďalšie nebezpečie. A to je nebezpečie úradníckej diplomacie. Čo to je? Sme požiadaní o materiál, vypracuje sa, schváli sa, postupuje sa podľa neho, úradníci to prednesú na príslušných miestach, nikto nediskutuje a nakoniec si všetci urobíme čiarku. Úradnícka diplomacia nie je vašou úlohou, pán minister, ani diplomatov na ministerstve zahraničných vecí. Korene takejto neplodnej diplomacie výdatne zalievajú naši traja najvyšší ústavní činitelia.

V materiáli sa pýšite, uviedli ste to povinne, samozrejme, tomu rozumiem, synergickými efektmi práce našich troch najvyšších predstaviteľov. Tak sa pozrime na tú synergiu. Po štyroch rokoch vládnutia prezidenta Gašparoviča, predsedu parlamentu Pašku a predsedu vlády Roberta Fica môžeme ich schopnosť synergie pre našu zahraničnú politiku naozaj už zhodnotiť dostatočne objektívne.

Konštatujme z tohto miesta veľmi chladnokrvne a bez emócií, že prezident Gašparovič nemá záujem a ani sa nijakým spôsobom neangažuje v zahraničnej politike. Na jednej strane to pochopme. Nikdy sa jej nevenoval, nepripravoval sa na ňu, nemá predpoklady, ktoré by ho na to predurčovali. Svojou neznalosťou problematiky, jazykov, nedovzdelanosťou histórie Európy nemôže byť partnerom dnes špičkovo pripraveným európskym politikom. Občania Slovenska v prezidentských voľbách dali jasne najavo, že od nášho prezidenta nevyžadujú žiadne zahraničnopolitické aktivity, inak by ho neboli bývali zvolili. Im stačí občasná prítomnosť prezidenta pri otváraní nejakých inštitúcií a, keby som chcela byť ironická, tak spomeniem aj prítomnosť na hokeji a na poľovačkách. Teda väčšine voličov neprekáža, že slovenský prezident ide na celý týždeň na olympiádu do Vancouveru, čo si môže dovoliť teda len máloktorý demokratický politik na severnej pologuli v Európe, nielen preto, že by takíto politici a prezidenti boli pod veľkou paľbou kritiky opozície, daňových poplatníkov, že to veľa stojí, ale najmä preto, lebo nemajú čas a musia pracovať. Ale, a toto je ten problém a jeden z príkladov, že preto, aby mohol byť týždeň vo Vancouveri, zignoruje nástup prezidenta najväčšej susednej krajiny. To, sa obávam, zdvihlo obočie aj vám, pán minister. A veľmi vás v tom podporujem a rozumiem tomu, pretože vy sa v zahraničnej politike vyznáte a viete, čo to znamená, čo znamená takáto ignorácia a aké bude mať následky. Som veľmi nepríjemne prekvapená, že človek, ktorý sa venuje v Smere zahraničnej politike, to dokonca ešte aj hlúpo ospravedlňoval, lebo vraj ani Holanďania nevyšlú svoju kráľovnú. Nuž, dobre, no nevyšlú ju, prezident Janukovyč nie je kráľom, ale Holandsko nesusedí s Ukrajinou, pokiaľ viem, a nemá s ním ani žiadne mimoriadne vrelé a ani žiadne problémové vzťahy. My vzťahy máme s Ukrajinou a snažíme sa o priateľské kontakty. Nielenže sme kontaktnou ambasádou NATO v Kyjeve, nielenže máme 100 km spoločnej hranice, ktorá je zároveň hranicou NATO a Európskej únie, ale aj sedíme na spoločných rúrach pre ropu a plyn, dovážame cez slovensko-ukrajinskú hranicu mnoho surovín, cez Ukrajinu by mali hrmieť tie širokorozchodné vlaky, ktoré majú prefrčať Slovenskom a skončiť vo Viedni a priniesť prácu Viedenčanom, nie nám, podľa plánov terajšej vlády. Po odznení krízy Ukrajinci môžu predstavovať ďalší prúd návštevníkov našich turistických destinácií. A nechcem vymenovať ďalšie veci, ktoré nás s Ukrajinou spájajú. Každý, kto len trochu rozmýšľa, pochopí, že rozvoj východného Slovenska nie je možný bez úspešne sa rozvíjajúcej Ukrajiny, ktorá nebude od nás oddelená železnou oponou, ale bude štátom, ktorý sa síce pomaly, ale isto bude približovať svojimi reformami a politickými krokmi a deklaráciami k Európskej únii. Náš pán prezident nepodporil svojou viditeľnou prítomnosťou ani našich podnikateľov, ktorí v budúcnosti môžu hľadať trhy u nášho východného suseda. Ale to je iba jeden z čerstvých príkladov prezidenta, ktorý z môjho pohľadu uprednostňuje svoje záľuby pred povinnosťami. Následky sa pre zahraničnú politiku dostavia. To vieme. Darmo bude v zameraní niekoľkokrát veľmi správne zdôraznené pracovníkmi ministerstva zahraničných vecí, že prioritou našej zahraničnej politiky musia byť dobré a plodné susedské vzťahy s Ukrajinou. Zdá sa, že do prezidentského paláca tieto volania ešte neprenikli.

Zato dovoľte, aby som upozornila, keď hovoríte o veľkej dynamike v kontaktoch našich vysokých predstaviteľov, že jediná krajina, kde boli všetci traja naši vysokí predstavitelia za štyri roky, je Vietnam. Ja nemám nič proti upevňovaniu kontaktov s touto socialistickou krajinou, ale dovoľujem si upozorniť, že vzájomný objem obchodu medzi Slovenskou republikou a Vietnamom sa vlani pohyboval na úrovni 100 mil. dolárov, z čoho Slovensko vyviezlo podľa poslednej tabuľky ministerstva hospodárstva do Vietnamskej republiky tovar v hodnote 9,5 mil. dolárov. To sa nedá nazvať ani kvapka v mori v našich obchodných kontaktoch so štátmi Európskej únie. Poviem len pre oživenie pamäti, podľa zdroja z ministerstva hospodárstva za rok 2008 sa zo Slovenskej republiky vôbec vyviezol tovar v hodnote 47,72 mld. dolárov. Prosím pekne, spojte si to s tými 9,2 mil. dolárov v súvislosti s Vietnamskou republikou. A vývoz do krajín Európskej únie tvoril 85,2 % celkového nášho vývozu. A do krajín OECD predstavuje náš vývoz 86,2 %. Pritom naši traja najvyšší predstavitelia v niektorých európskych a OECD krajinách neboli ani raz za celé štyri roky. A tam zrazu boli všetci traja. Je to zvláštny fenomén, ktorý vo mne vyvoláva skôr predstavu turistických výletov ako skutočné presadzovanie slovenských záujmov. Alebo predstavuje presadzovanie niečo iného? Ja nie som proti návštevám Ďalekého východu, proti otváraniu ďalších trhov. Proti tomu rozhodne nie som. Ale som za to až po splnení hlavných povinností tu, s našimi najdôležitejšími partnermi. Pritom bol vo Vietname pán Paška v januári 2010, pán predseda Fico v októbri 2008, vtedy plédoval, aby sem prišli Vietnamci pracovať, to ešte nevedel, že ide kríza, a Gašparovič v októbri 2006. Pritom okrem troch rýchlych návštev premiéra na začiatku svojej vlády v troch najdôležitejších štátoch Európskej únie, od ktorých závisí aj to, ako dlho sa budeme potácať v kríze, u našich naozaj najväčších strategických obchodných partnerov, vo Veľkej Británii, tú navštívil v júni 2007, Francúzsku, navštívil ho v novembri 2007 a septembri 2008, a Nemecku, navštívil ho v apríli 2007, do týchto štátov našich spojencov sa cestovalo mimoriadne zriedka. A ja si kladiem otázku: Čím sa to stalo, nie je to náhodou nový druh akejsi ostrakizácie, ktorej sme boli svedkami za čias Mečiarových vlád? Ale to je len moja otázka. Dúfam, že mi na ňu odpoviete.

Predseda vlády. Veľvyslanci každý rok, ako to viete, boli ste sám veľvyslancom, píšu správy o tom, ako vyzerajú vzťahy bilaterálne a multilaterálne, hlavne čo sa týka Európskej únie, každý rok každý veľvyslanec musí napísať taký materiál hodnotiaci. A jednou z prvých vecí je, že urobia štatistiku, ako často a ako významne sa predseda vlády stretával so svojimi partnermi. To je hlavné kritérium. Všetci veľvyslanci našich spriatelených zemí a všetkých zemí, ktoré tu majú veľvyslanectvá, museli v prvej vete napísať, že Slovenskú republiku za štyri roky vlády Roberta Fica nenavštívila kancelárka Nemeckej spolkovej republiky Angela Merkelová. Ani to neplánovala. Za štyri roky tu nebol žiadny vysoký predstaviteľ na bilaterálnej návšteve. Nezastavila sa u nás, aspoň symbolicky, Hillary Clinton ako ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických. Jediné, čo je dnes zabezpečené, je predvolebná pomoc pre politickú stranu Smer od ruského prezidenta Medvedeva. Ten príde, ten nás navštívi počas volebnej kampane. To mi pripomína, že nám na Slovensko v roku 1998 odkazoval vtedajší ruský prezident Jeľcin, ako veľmi si praje, aby sme zvolili znovu jeho priateľa Mečiara. Uvidíme, či bude prezident Medvedev úspešnejší vo svojom lobingu pre svojho priateľa. Mám správy, že sa ministerstvo zahraničných vecí veľmi usiluje, aby premiér Fico získal aspoň tri minúty stretnutia s americkým prezidentom Obamom v Bielom dome pred svetoznámym krbom, aby mal a mohol prezentovať fotografiu so stisnutými rukami, dokonca bez rozhovoru. Rozumiem aj rade, ktorá predchádzala túto prosbu, že keď Slovensko príjme troch väzňov z Guantánama, bude ľahšie vyrokovať tú fotografiu. Chápem to. Taká fotografia by mala vyvážiť najmä u mladej generácie na Slovensku jednoznačný príklon k ruskej politike tejto vlády. Ako bývalá diplomatka ale, dovoľte, začínam pochybovať, pán minister, či sa tento krok ministerstvu zahraničných vecí, aj keď sa veľmi snaží, podarí, lebo čas plynie. A štandardní demokratickí politici sa nikdy viditeľne nemiešajú do predvolebnej kampane tak, ako to chce urobiť na Slovensku prezident Medvedev. Ak budeme mať šťastie, môže prezident Medvedev dopadnúť ako Claudia Schifferová. Premiér Fico by ho ale mohol zobrať na východné Slovensko do prekladísk tovaru zo širokorozchodnej trate na užšie koľajnice európske, kde obnovený Mečiarov voľakedajší starý projekt širokorozchodnej trate cez Slovensko až do Viedne adoptovaný touto vládou chce zobrať prácu tisícke ľudí na východnom Slovensku.

Som zvedavá, či sa aspoň pri Medvedevovej návšteve dozvieme, pán minister, to, čo v týchto materiáloch nie je, a to, aký je vlastne náš postoj, teda postoj slovenskej vlády k novej ruskej bezpečnostnej stratégii pre Európu namierenej proti NATO, ktorého sme členom. Materiál obsahuje aj veľmi jasne zdôraznenú prioritu Východného partnerstva, čo veľmi vítam. Píšete, že by to malo byť kľúčové pre našu zahraničnú politiku. Áno, pán minister, vrelo s tým súhlasím. Ale znovu sa pýtam a pýtala som sa to už aj pred rokom, prečo sme sa nezapojili do projektu skôr alebo aspoň v priebehu jeho vytvárania. Predsa Poliaci na tom pracujú už dávno a partnerov si museli hľadať mimo svojich susedov a mimo svojho južného suseda. Materiály sľubujú, že sa Východnému partnerstvu budeme odteraz veľmi intenzívne venovať, ale nevieme dodnes, pán minister, ako znelo posolstvo, ktoré ste niesli prezidentovi Bieloruska Lukašenkovi, keď ste ho v septembri 2009 navštívili. Možno by ste nám teraz mohli povedať, vlastne čo bolo to hlavné posolstvo, ktoré ste mu niesli.

A keď hovoríme o Ukrajine, položme si otázku, kedy bol náš premiér oficiálne v Kyjeve. Ja tým nemyslím tých 20 minút, ktoré strávil čakaním na premiérku Tymošenko počas plynovej krízy a kde na otázku premiérky, poznám ju osobne, viem, aká vie byť ostrá, "na základe akej zmluvy tu so mnou rokujete", mohol iba mlčať. Prečo sme Ukrajincom ukazovali najprv svaly v kauze röntgenovania vagónov, aby sme potom v tichosti uznali čiastočne, že majú pravdu a ustúpili? A kedy bol oficiálne na návšteve pán premiér v Poľsku? Vy ste, ja som veľmi kvitovala, že po návšteve z Poľska, vy, pán minister, ste povedali, že by bolo dobré zdynamizovať naše vzťahy s Poľskom. Dávala som pozor, či sa zdynamizovali. No nemám ten pocit, aj keď teraz bol ten most s Donaldom Tuskom v televízii. Ale to bol skôr taký paralelný rozhovor, než skutočný rozhovor.

V oboch materiáloch je štandardne a veľmi správne kladený dôraz na úlohu Slovenska ako vyspelého štátu v zahraničí. Vy ste o tom sám hovorili vo svojom vystúpení, že: "Budeme posilňovať demokraciu, právny štát, budeme propagovať ľudské práva, a to najmä menšín, budeme odmietať rasizmus, xenofóbiu, agresívny nacionalizmus, antisemitizmus." Sú to veľmi správne a krásne ciele. A aká je skutočnosť? Poslanci z politickej strany, za ktorú ste, minister zahraničných vecí, hlasovali za tlačový zákon, ktorý pobúril všetkých našich spojencov, za jazykový zákon, ktorého dôsledky sú a budú monitorované vysokým komisárom OBSE. Ministerstvo kultúry naďalej financuje časopisy, v ktorých sa pravidelne propagujú xenofóbne názory, nacionálnosocialistické myšlienky, antisemitizmus, agresívny nacionalizmus a ovládnutie verejnoprávnych médií. A nakoniec k tomu sa celkom otvorene priznal, že to je jeho cieľom, pán premiér Fico. Toto je v skutočnosti tvár našej soft power. A ako sa veľmi líši od tých krásnych slov na papieri. Ale ja som rada, že sú aspoň na tých papieroch.

Ale na chvíľku by som sa chcela zastaviť ešte pri ďalšej vlajkovej lodi, Ficovej zahraničnopolitickej koncepcii. A to je ekonomizácia diplomacie, alebo ekonomická dimenzia diplomacie. Veď ja rozumiem požiadavke, aby sa veľvyslanci venovali viacej aj obchodu, nielen politike. Ale veď každý duchaprítomný veľvyslanec usporadúva konferencie o hospodárskych problémoch. A roky si to píšu všetci veľvyslanci na niekoľkých stranách aj do svojich zámerov pred vycestovaním na post. Dokonca sa to každý rok vyžaduje, aby veľvyslanci dávali odpočet z tejto svojej činnosti. A vyžaduje sa to odjakživa, aspoň ja som bola veľvyslankyňou už v roku 1990 a tiež sa to odo mňa vyžadovalo, ale chápem, že bolo treba povedať niečo, čo by tak dobre znelo pre ľudí, ktorí sú v diplomacii laici. Dokonca som si to našla, dala som si, pán minister, tú prácu, a zistila som, že to nie je originálna myšlienka, s touto myšlienkou prišiel veľmi neslávny slovenský diplomat Šesták ešte za čias vlády Vladimíra Mečiara. A tak som si dnes otvorila noviny a dozvedela som sa, že tento škodca slovenskej zahraničnej politiky pán Šesták, ktorý sa roky počas ministrovania pána ministra Kukana ponevieral po ministerstve, dnes už sedí ako generálny konzul v Istanbule. Čo z toho plynie? Môžete byť škodcom zahraničnej politiky Slovenska, môžete byť človekom, ktorý veľmi aktívne presadzoval, aby Slovensko nebolo v NATO ani v Európskej únii, a nakoniec skončíte na pohodlnom mieste generálneho konzula v Istanbule. Je to úžasná kariéra.

Tak sa pozrime na výsledky štyroch rokov ekonomickej dimenzie diplomacie, ako stúpla prosperita Slovenska, ako nám diplomacia Slovenska pomohla udržať rozvoj Slovenska, ako nám stúpli zahraničné investície, ako sme podporili znalostnú ekonomiku, bez ktorej jednoducho ďalší rozvoj Slovenska nie je možný, ako sme rozvíjali silu privátneho sektora, aby sme mohli viacej proste nadväzovať kontakty so susedmi, ako sme rozvinuli cez diplomaciu pracovné príležitosti pre našich občanov, čo hovoria podnikateľské združenia na neustále znižovanie kvality podnikateľského prostredia na Slovensku, ako sa podarilo vám, ministrom za Smer, vám, pán Lajčák, vášmu predchodcovi Kubišovi a pánu ministrovi Jahnátkovi zjednotiť výkon zahraničnej služby medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom hospodárstva. Máte to v programovom vyhlásení. Nedávno predseda vlády Fico vyhlásil, že: "Lajčák musí o tom presvedčiť Jahnátka." To čo znamená? Dvoch ministrov za Smer sám predseda Smeru vyzýva, aby sa nejakým spôsobom dohodli? Ako sme zatraktívnili Slovensko? Ako podporujeme small business act? Však chodím po Slovensku a likvidujeme zákonom, ktorý prijala koalícia poslancov v tomto pléne, malé penzióny, malé domovy sociálnych služieb po celom Slovensku. Znovu musím s celou vážnosťou povedať, že tá Šestákova myšlienka posilňovania ekonomického rozmeru našej diplomacie zostáva balónikom pre neinformovaných, lebo štát, ktorý klesol v hodnotení všetkých medzinárodných ukazovateľov, nemôže pritiahnuť investície nejaké veľké, nemôže byť atraktívny. Naše súdy si sprivatizovalo HZDS, ktoré je v zahraničí dobre známou firmou, súdy sú vnímané ako skorumpované a neúčinné vo väčšine, naša legislatíva sa prepadá do najhlbšieho dna. Vtedy ani zbor geniálnych diplomatov nemôže urobiť nič. Na posilnenie tejto prirodzenej dimenzie zahraničnej politiky potrebujú slovenskí diplomati úspešné Slovensko, nie Slovensko, ktoré sa prepadlo vo všetkých ukazovateľoch OECD. A nie všetko sa dá ospravedlniť krízou.

A teraz pár slov o energetickej politike. Po minuloročnom januári bolo dlho v móde vyjadrovať sa na tému našej jednostrannej závislosti od jedného dodávateľa, čo, samozrejme, myslím, každý pochopí, že je to veľmi nebezpečné, aj keby to bol náš spojenec. A nevýhodné je to vzhľadom na monopol, na možnosť monopolistu diktovať ceny a podmienky. Dnes téma stratila mediálnu príťažlivosť a nikto sa už nepýta, ako to vyzerá s našou pokračujúcou závislosťou. Zato sa vynorili staronové myšlienky, ktoré poznáme z čias Mečiarovej vlády. A uveďme si len jeden príklad, pretože nechcem hovoriť dlho. Premiér Fico vyhlásil, že založíme ako štát, Slovenská republika, spoločný podnik s ruským Gazpromom. My sme sa pýtali: Založíme konkurenciu vlastnému, štátom vlastnenému SPP? Prečo by sme to mali urobiť? Potrebuje snáď Ruská federácia založiť nejaké nové RosUkrEnergo alebo Iteru, ktoré slúžili na vyťahovanie ziskov z plynárenských obchodov do súkromných vreciek a nie zriedka, samozrejme, pomocou týchto peňazí na vyvíjanie tlaku na nezávislé vlády prostredníctvom financií takto nazhromaždených? Keď sa predsa dohodla v októbri 2008 Julia Tymošenková s Vladimírom Putinom na eliminovaní RosUkrEnerga na trhu, my máme byť teraz na rade, aby sme založili podobnú organizáciu? Prečo nie sme zapojení v projekte Nabucco, ako my to svätosväte tvrdil minister hospodárstva Jahnátek pred, no, dobrým rokom? Aký je náš oficiálny postoj k Nord Stream, South Stream, teda postoj k plynovému obídeniu Slovenska? Tieto dva projekty definitívne vyradia tranzitnú polohu Slovenska, jeho význam ako význam tranzitnej krajiny pre celú západnú Európu. Čo bude tiecť našimi plynovodmi? Dovoľujem si tých, ktorí nie sú informovaní, upozorniť, že máme najväčšiu kapacitu vôbec, 90 mld. metrov kubických. Aj pri tej najväčšej konjunktúre sme ju boli schopní naplniť len na 72 %. Čo bude tiecť teda týmto naším plynovodom? Bude to moroženoje? Odpovede na tieto strategické otázky vo vašich materiáloch, pán minister, nenájdeme. Ale ja si myslím, že sú kľúčové. Nie je to chyba diplomatov, ktorí robili tento materiál. Odpovede by sme mali dostať od predsedu vlády a ministra hospodárstva. A v tomto tichu sa dozvieme zrazu, že štátny podnik, teda 51 % vlastnený štátom SPP žaluje Gazprom za finančnú ujmu, ktorú mu spôsobil výpadok dodávok plynu v januári 2009. Naša vláda nepodnikla žiadne kroky, aby sme získali kompenzácie? Podporuje naša vláda túto žalobu SPP na Gazprom? To je aký signál pre ekonomickú dimenziu našej diplomacie a pre našu zahraničnú politiku ako takú?

A ešte jeden posledný bod, prezentácia značky Slovenska v zahraničí. Tento bod sa objavuje u ministra kultúry, u vás, objavuje sa roky. A dozvedela som sa, že zase budeme vytvárať koncepciu prezentácie Slovenska v zahraničí. Veď nemám nič proti tomu, ale už koľká koncepcia to bude? Vraj sa predložia varianty na diskusiu, citujem z vášho materiálu. Pán minister, obávam sa, že to už nestihnete. A pred vami vaši predchodcovia to už toľkokrát urobili, že to predložili na diskusiu. Problém nie je, pán minister, v koncepciách. Koncepcie máme, je ich niekoľko dobrých, ja ich mám asi tri doma. To nezávisí od ministerstva zahraničných vecí ani od schopných slovenských diplomatov, to je rozhodnutie vlády a schopnosť nás všetkých dohovoriť sa na niečom vôbec niekedy.

Kvalitná prezentácia Slovenska jednotne vedená a plná fantázie si vyžaduje štyri štandardné kroky. A ja si ich dovolím tu uviesť.

Po prvé. Vyžaduje si to vedomie, že nemôžeme prezentovať neúspešnú krajinu ako úspešnú, bodka. Dnes je Slovensko, prepáčte, skôr vypĺznutou mačkou než tým tigrom, ktorý oslňoval celú Európu a bol príkladom svojimi reformami aj pre mnohé neeurópske krajiny. Poznáte niekoho, kto by chcel dnes kopírovať náš jazykový alebo tlačový zákon, že by sem chodil a pýtal sa, ako ste urobili taký úžasný tlačový a jazykový zákon? Alebo poznáte niekoho, pán minister, kto by prišiel a chcel si vyžiadať od nás kroky rušenia 2. piliera dôchodkového zabezpečenia, lebo to chcú tiež urobiť? Alebo že by niekto chcel okopírovať náš variant mýtneho systému? Poznáte takého niekoho, kto by sem prišiel zo zahraničia? Alebo že by niekto si chcel vyžiadať informácie o sociálnych podnikoch, ktoré založilo ministerstvo práce a sociálnych vecí? A to sú kroky našej vlády, ktoré nemôžeme ospravedlňovať krízou, tie nemajú s krízou absolútne žiaden súvis. To sú naše, originálne riešenia. Kto by ich chcel kopírovať na rozdiel od rovnej dane alebo reformy Zákonníka práce alebo reformy zdravotníctva, o ktorú sa dnes zaujímajú mnohé naše susedné krajiny a z ktorých možno aj mnohé budú realizovať? Poučenie teda znie, pán minister, najprv musíme mať čo prezentovať a potom sa môžeme dohodnúť, ako to máme urobiť. Ja viem, poviete hneď, ale máme náš folklór. Áno, náš folklór je nádherný, ale dnes už s folklórom nevystačíme.

Po druhé. Koncepciu nemôžu vymyslieť úradníci za stolom pri bežnej práci. To je nemožné, na to treba vytvoriť malý kolektív tvorivých mozgov a potom nechať jeden z nich napísať koncepciu. To sú pravidlá úspešných projektov. Ja vám poviem jeden úspešný projekt, veleúspešný projekt. Pamätáte sa na to? No vy ste príliš mladí. Ale bol i v Česko-Slovensku, v roku 1967 na svetovej výstave v Montreale fantastický projekt, ktorý urobil z vtedy už trošku otepľujúcich sa pomerov Česko-Slovenska hviezdu na celom svete. Ten projekt sa volal kinoautomat. Viete, kto bol jeho autorom? Boli to traja ľudia, pán Činčera, Slovák pán Roháč a pán Svitáček. A dodnes neprekonaný projekt priniesol svetovú slávu nielen tvorcom. Týchto tvorcov, samozrejme, po roku 1968 doma zlikvidovali alebo teda sa aspoň o to pokúšali, ale tento projekt bol fantastický. Bol inovačný, všetkých očaril. Mnohí sa potom snažili kopírovať ho. Normalizácia, samozrejme, spôsobila, že nemal pokračovanie. Ale je príkladom spolupráce troch ľudí, ktorým na krátky čas zabezpečili tvorivý priestor, slobodu pre ich nekonečnú fantáziu. A dokonca sa našlo aj pár rozumných politikov v roku 1967, ktorí sa ich pokúsili pochopiť.

A, po tretie, vybavili im na to financie. Žiaden projekt nie je možné realizovať bez financií, bez nich je každý projekt odsúdený na zánik. A s dnešným stavom verejných financií by sme si na také dačo ako na skutočne zmysluplnú prezentáciu v zahraničí ani nemali robiť chute, najprv treba naštartovať predsa ekonomiku, potom treba zabezpečiť dôchodky, na jeseň, trvalejší rast. Možnože keby sme nemuseli vydať tých 6,5 mld. Sk, ktoré náš rozpočet stratil pri mýte, dali by sa urobiť malé zázraky na niekoľko rokov. Keby sme k tomu pripočítali sumu z nevyplatených a podvodne predaných emisií, to by bolo fajn. Ale to vieme dnes, že to sú už stratené príležitosti.

A už len na koniec pár slov k verejnej alebo kultúrnej diplomacii. Konštatujem, že sa niečo, jeden krok udial na ministerstve zahraničných vecí, pán minister, ktorý je veľmi dobrý. A chcem to naozaj veľmi pochváliť. Dnes keď sme vyriešili všetky hlavné problémy našej zahraničnopolitickej orientácie, alebo aspoň sme si to mysleli, že sme ich vyriešili, a vstúpili sme do euroatlantických štruktúr, naše ministerstvo zahraničných vecí dnes kladie dôraz na vzdelávanie diplomatov. A ja to podpisujem všetkými rukami, ktoré mám, pán minister, skutočne. Veľmi to vítam, ale mám k tomuto projektu jednu základnú otázku. Voľakedy to bolo tak, že keď sa chlapec zamestnal na ministerstve zahraničných vecí, zostal tam celý život. Túlal sa po ambasádach a bol čiastočným odborníkom na pár vecí, pár jazykov, ale v ničom naozajstný skutočný expert nebol. Moja otázka je: Kde si dnes buduje ministerstvo zahraničných vecí kapacity, skadiaľ bude brať odborníkov, ktorých potrebujeme? A myslím tým najmä akademický priestor a priestor NGO, teda mimovládnych organizácií. Ako si to zabezpečujete? To naozaj ma veľmi zaujíma. My budeme potrebovať nielen balkanológov, ale aj sinológov, arabistov a mnohých iných odborníkov. A mali by sme vedieť, kde ich nájdeme a kde ich podporuje ministerstvo zahraničných vecí v ich raste. Dnes už nestačí, že sa človek zamestná ako dvadsaťjedenročný na ministerstve zahraničných vecí a odíde stadiaľ ako dôchodca. Ministerstvo zahraničných vecí by malo byť otvorené a flexibilné a ľudia by mali prichádzať a odchádzať, lebo ináč budeme mať i do budúcnosti iba zopár diplomatických celebrít a potom veľkú šedú zónu priemeru. A to by som bola veľmi nerada. A pravdu povediac, pán minister, mne by stačilo, keby sme zaviedli aspoň jedno kritérium, ktoré majú naši susedia vo Viedni. Sú to tri svetové jazyky. Bez ich ovládania sa tam nikto na ministerstvo zahraničných vecí nedostane. Samozrejme, sú to angličtina, francúzština, španielčina alebo portugalčina, alebo príp. čínština. A sú to aj dve dobré vysoké školy ako podmienka. Ale ja by som sa dodnes uspokojila s tou, vtedy mnou ako štátnou tajomníčkou presadzovanou povinnou angličtinou a skúškou na univerzite z angličtiny. Ale, bohužiaľ, to neprešlo.

A naposledy, je to už len posledná veta, mám jednu starosť, pán minister. A myslím si, že vy ju asi zdieľate so mnou. Zahraničná politika a fundované správy o zahraničnej politike sa čím ďalej, tým viacej vytrácajú z našich médií. Tak kde sa majú ľudia dozvedieť, že nežijeme sami na tomto svete? Dala som si tú prácu pred týmto vystúpením a pozrela som si najhlavnejšie správy, aj správy Slovenskej televízie. Je to strašné vidieť a počuť, kde sa ocitá zahraničná politika a čo sa o nej hovorí. Bola by som veľmi rada, keby bolo bývalo ministerstvo prispelo viacej k propagácií zahraničnej politiky, hoci viem, a pozrite sa, toto obsadenie sály je jasným dôkazom, že zahraničná politika je stále na Slovensku luxus, a pritom od nej tak veľa závisí. Nechcela by som, aby sme my, občania Slovenska, sa zaoberali len sami sebou a nevnímali svet okolo, pretože potom nemôžeme počítať s akoukoľvek, hocakou marginálnou úlohou Slovenskej republiky vo svete. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.