Suranyi povedal: Musíte voliť, lebo bez odporu pomôžete uskutočniť v tejto zemi socializmus, ktorého cieľom je nie fyzické zničenie buržoázie, a vtedy tejto zemi sa dostane v prípade nepriateľského vpádu so strany telesne i duševne oslobodeného ľudu, nezlomnej obrany. Keby ste však neporozumeli hlasu doby a chceli prekaziť hospodárske a kultúrne uplatnenie proletariátu, ktoré by ho doviedlo k tomu, že by mu nebolo ľahostajným nedotknuté zachovanie tejto zeme, budete zničení medzi dvojitým ohňom vo svojej roztrpčenosti sa búriaceho proletariátu a staré časy znovu zaviesť sa snažiaceho monarchismu.
Ctená snemovňa! opakujem, načo som už poukázal, že niektorí slovenskí kolegovia sa pohoršovali nad tým, že som s potleskom prejavil svoj súhlas s týmto záverečným passom reči poslance Suranyiho, v ktorom sa vyslovil o podmienkach, za akých i maďarský proletariát je ochotný hájiť túto republiku proti každému, menovite proti monarchismu. (Hlas: Ste milionárom!) Pane poslanče, dajte mi úroky z tých milionov a já vám tie miliony dám. (Veselost.)
Pánovia keď sa niekto z vás osvedčí v podobnom smysle za republiku a proti každému monarchismu, ja budem tlieskať i vám. A čo dovolujete, pánovia, sebe, dovoľte aj iným. Dovoľte, aby sme i my prejavili svoj súhlas trebas i s maďarským rečníkom, keď hovorí a za republiku a za to, v čom sa s nimi shodujeme. (Posl. dr. Kmeťko: On nehovoril pre republiku, ale proti republike!)
Dovoľte to i nám, keď sami prejavujete súhlas s niektorými vývodami vám zásadne blízko stojacich nemecko-maďarských rečníkov, alebo keď ste bez všetkého dovolili jednomu svojmu kandidátovi, aby si pred voľbami získával maďarské hlasy v Bratislave rečou maďarskou, ktorá bola potom používaná k agitácii proti Československej republike.
Ctená snemovňa! Na Slovensku sa tiež hovorí o jednotnej národnej fronte, o rozkolníctve, o tom hriešnom drobení národných síl. My, vážení pánovia, boli by sme radi, keby všetci pokrokoví slovenskí pracovníci boli s nami na jednej fronte. Na fronte, ktorá vedľa hesla "za tú našu slovenčinu" mala i tiež heslo "za chudobu". My sme zostali na tejto fronte, a vieme, že na túto frontu patrí i nemnoho z tých, ktorí sú nie s nami v jednom straníckom tábore. Ale vedľa nich, ctená snemovňa, vidíme vzrastať na Slovensku pomerne nový typ slovenskej spoločnosti: slovenského kapitalistu. A nemôžeme si pomôcť, nám zmena židovských, maďarských a nemeckých kapitalistov, na slovenských alebo československých kapitalistov je nie výdobytkom. Ani nevidíme symbolizované hospodárske oslobodenie Slovenska v internacionále na tomto poli, ktorá sa tak výrazne javí na príklad v novom štvorhvezdí postavenom "revolúciou" na čelo bratislavského Handelsgesellschaftu a podobne. My, ctená snemovňa, nepotrebujeme na Slovensku a v republike slovenských milionárov, ale to, aby poctive a slušne mohli žiť miliony pracujúceho ľudu.
A tu, ctená snemovňa, schádzame sa i na Slovensku so zástupcami pracujúceho ľudu i iných národností, podľa tých istých zásad, ktoré už dávno pred válkou boly hlásané nielen zástupcami slovenského robotníctva ale i pokrokovou slovenskou inteligenciou. Dovoľte mi aby som vám zacitoval niekoľko viet z ročníku 1903 z ružomberského "Hlasu": "Slovenskí nacionalisti želajú si alianciu nie s rozumnými a miernymi vrstvami maďarského národa, s vrstvami utlačenými, poctive si vyhľadávajúcimi svoj tvrdý chlieb, ale s tou vrstvou, ktorá nás od počiatku hubí a prenásleduje."
"Nám Slovákom musí, keď nie zdravý rozum, tedy aspoň zdravý pud diktovať, že naši spojenci nemôžu byť a nikdy ani nebudú v tábore maďarských nacionalistov."
"Rozumná a výhodná aliancia je možná len so stranou sociálne - demokratickou, ktorá je proti národnostiam najspravodlivejšia, ktorá nikoho neprenasleduje preto, že je takej alebo onakej národnosti, ale bojuje za právo všetkých ukrivdených, biednych a zavrhnutých. My Slováci nemáme ani šľachty, ani vysokého kléru, ani veľkopriemyslu, že by nám taktika kázala daktorú z týchto vrstiev šetriť, sme národom biednym, sme proletármi krajiny, a nič prirodzenejšieho ako spojovať sa s proletármi ostatných národností."
"My sme za úplnú rovnosť a nemôžeme uznávať žiadneho nadpráva národa nad národom, preto našimi spojencami môžu byť prirodzene len také strany, ktoré v tomto punkte sú s nami za jedno."
"A dnes je už vôbec prekonané stanovisko písať o sociálnej demokracii s takým despektom, ako je ešte u nás vo zvyku. Pravda, zarytému nacionalistovi je ona červeným súknom, je studenou sprchou na jeho hlavu, vášňami výboja rozpálenú."
"Slovenskej mladej inteligencii končí tento článok - nastávajú nové úkoly, nový druh práce, lebo naši starí svojej viery ve všemohúcu moc púheho nacionalizmu sa nezrieknu viacej."
Pánovia, nemajte nám poniektorým, žiaľ nie mnohým, za zle, že sme nové úkoly a nový druh práce, ktoré nastaly slovenskej mladej inteligencii v dnešnej dobe, pochopili v tom duchu, ako ste nám ich hlásali pred 17 rokmi.
Ctená snemovňa! Pred niekolko dňami hovoril tu pan posl. Körmendy, reprezentant maďarského feudálneho džentrického zpiatočníckeho systému známeho pred tým pod menami tiszaizmu, andrásizmu, apponyizmu, alebo Kossutizmu a oblečeného dnes do bieleho rúcha kresťanského socializmu. Nás neprekvapilo, že jeho pomer k Československej republike je negatívny. Nielen preto, že je československá, ale snáď viac preto, že je demokratická a že zpeje k socializmu. Ideoví spoločníci tých, ktorí v Maďarsku tak bezohľadne hrdúsia všetko, čo je proti reakcii a za socializmus, nemôžu sniesť, že v Československej republike dospel k politickému oslobodeniu a speje k sociálnemu a hospodárskemu nie len slovenský otrok, ale i vlastný syn štátotvorného národa býv. Uhorska. Im ťažko sa spriateliť so štátom, kde maďarský robotník a maďarský sedliak dostáva sa k rovnakým právam s historickou šľachtou. Nie Maďarsko maďarského pracujúceho ľudu, ale Maďarsko Horthyho a Apponyiho. (Hlas: To sú jeho ľudia!) To je kam speje volanie po samourčovacom práve v štátoprávnom ohradení pana Körmendyho. (Výkřiky posl. dra Jabloniczského.) Chvala Bohu však v tomto sneme už nemohol sa vydávať za reprezentanta všetkého maďarského ľudu, ako to robili jeho predchodcovia v sneme maďarskom. Ozvali sa proti tomu zástupcovia druhej polovice maďarsko-nemeckého obyvateľstva zo Slovenska. Títo mali kritické slovo k niektorým zjavom politicko-národného, hospodárskeho a sociálneho rázu, ale súčasne naznačili cesty a podmienky možnej spoločnej práce. A tu zaujímavý moment: Čoho maďarský proletariát nedosiahnul v Maďarsku ani pred válkou ani za války a čoho nemá ani dnes, aby totiž mal v zákonodárnych sboroch maďarských svojich zástupcov, toho dosiahol v Československej republike, kde majú 6 zástupcov v parlamente a 3 v senáte. (Výkřiky. Místopředseda dr. Hruban zvoní.)
A tu je zase jedna príčina, prečo
sa v tejto republike pánom Körmendovcom nepáči. A ešte jedno:
Čoho Slováci nemohli vôbec dosiahnuť v Maďarsku ani pred válkou
ani dodnes, aby mohli hovoriť na sneme svojou rečou, to maďarským
zástupcom dalo Národné shromaždenie Československej republiky
v jich neprítomnosti. (Výborně! Potlesk. Odpor maďarských poslanců.
Místopředseda dr. Hruban zvoní. Posl. dr. Jabloniczky [maďarsky]:
Ano, na papíře, jinak ne! Jděte na Slovensko! "Maďarská prasata˝
nás jmenovali.) Pane poslanče, povedzte, kto to bol a pán
predseda snemovne ho iste osobne upozorní a vysloví menom celého
Národného shromaždenia poľutovanie ktoré vyslovil vôči tomu, ktorého
meno neznal. (Posl. dr. Jabloniczky [maďarsky]: Víme, kdo to
byl! Šest poslanců to slyšelo!)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Prosím, aby řečník nebyl vyrušován.
Posl. dr. Markovič (pokračuje): Je neslýchanou smelosťou, slávna snemovňa, keď pán poslanec Körmendy hovorí o ochrane Nemectva. Kto chránil Nemectvo za Uhorska a aké mali Nemci v Maďarsku a aké právo mali na Slovensku, keď o osudoch národa spolu rozhodovali politickí priatelia pána Körmendyho. Kde boli vtedy pánovia, ktorí sa dnes vydávajú za zástupcov nemeckého ľudu zo Slovenska?
Konštatujem, že československá vláda spáchala na Nemcoch jedno násilie. Dala Nemcom školy proti vôli nemeckej buržoazie a dala im aj iné práva, ktorých za Maďarov nemali, bez pričinenia tých, ktorí sa z nemeckého ľudu zrodili.
Ctená snemovňa! Jeden z nemecko-maďarských poslancov zakričal tu na jednej schôdzi nedávno, aby sa tu hovorilo "kultursprache". Konštatujem, že tento pán a jeho spoločníci v bývalom Uhorsku nevykonali ničoho, aby sa "Kultursprache" nemeckého ľudu na Slovensku dostala k svojim prirodzeným právam. A tu musím opraviť i kolegu Witticha, pokiaľ sa týká jeho výtiek nemeckého školstva na Slovensku. Nech hovoria cifry.,
Za Maďarska mali Nemci na Slovensku 22 ľudových škôl, dnes majú 115 čiste nemeckých a 15 utrakvistických. Podobne je tomu i so školami strednými. Pokiaľ ide o školy maďarské, ovšem že počet škôl maďarských musel klesnúť, ale tým sa odčinila len ohromná krivda, páchaná na slovenskom ľude, ktorý nemal ani pre šestinu svojich detí ľudových škôl a nemal ani jedinej strednej školy. Ak dnes slovenský ľud dostáva sa i na školskom poli k svojim právam a pre slovenské školy zaujímajú sa budovy postavené za jeho peniaze, kde bývaly pred tým školy maďarské, tým dáva sa dnes ľudu slovenskému len to, čo mu patrí právom. Pri tom sa Maďarom krivda nerobí. Lebo slávna snemovňa, i dnes je stav taký, že na pr. pri stredných školách pripadá jedna trieda na 8802 slovenských, a len na 6863 maďarských obyvateľov. To je že na Maďarov pripadá temer o 1/4 stredoškolských tried viac ako na Slovákov. Pan poslanec Körmendy hovoril podobne o voľbách na Slovensku.
Ctená snemovňa! Dva miliony Slovákov nemalo v Budapešti nikdy toľko vlastných zástupcov, koľko ich má dnes 690 tisíc Maďarov z celého Slovenska. A nie celého pol miliona Nemcov nimi hromadne obývaného územia Slovenska. A tu žiadal by som pánov kolegov z maďarskej strany o jedno. Aby už u nás prestali pracovať s tou starou falošnou maďarskou štatistikou, o ktorej Andrássy vyhlásil sám, že je vôbec nespoľahlivá (Odpor maďarských poslanců) a nech si uvedomia, že na Slovensku viac ako milion Maďarov niet a nikdy nebolo. (Posl. Tobler [maďarsky]: Podle české statistiky je milion sto tisíc Maďarů, Hodža však říká, že nás je jen 600.000!) Pane poslanče, podívajte sa do štatistiky z roku 1919 a tam najdete, že na slovenskom území prisúdenom mierovou smlúvou Československej republike, je 691.466 Maďarov. Ctená snemovňa! Nedivme sa, keď pri najbližšom sčítaní ľudu bude tento počet ešte nižší, poneváč vtedy nebudú zapísaní ako Maďari na pr. služky v Bratislave, kde prišli k nim popisovatelia a zapísali ich bárs boly Slovenky, ako Maďarky, a zapíšu sa za Slovákov i tí, ktorí, poneváč ešte nevedeli, ako dopadne mierová smlúva, neopovážili sa priznať k svojej pôvodnej národnosti. (Výborně!) A teraz ešte k poznámke o voľbách na Slovensku, že vraj sa dialy pod tlakom vojenskej diktatúry. Je to všeobecná obžaloba, ovšem ničím nedoložená. Mne sa zdá, že proti tejto obžalobe je jasný fakt ten, že pri volebnom súde ani proti jedinej voľbe neboly podané námietky pre nejaké nezákonitosti, ktoré by sa za volieb na Slovensku spáchaly. (Poslanec dr. Jabloniczky [maďarsky]: Nemohli jsme! Zákon vyšel jen v české řeči a Maďaři mu nerozuměli!) Ale, pane poslanče, vy toľko hovoríte po slovensky, že ste mohol tomu zákonu porozumeť. Ešte sa chcem vrátiť k tej poznámke pána poslanca Körmendyho, že na Slovensku, treba i v maďarskom kraji, volili príslušníci československého vojska a príslušníci československého úradníctva. Toto čo najrozhodnejšie odmietame, poneváč vy si musíte, pánovia, už raz uvedomiť, že Česi i Slováci majú v tejto republike nie menšie ani nie väčšie práva ako vy bez ohľadu na to, kde sú a na ktorom území slovenskom bývajú. Česi na Slovensku sú nie žiadnými prisťahovalcami tak ako nepovažovali ste sa za Uhorska za prisťahovalcov na Slovensku tí vojaci alebo úradníci, ktorí ste prišli z Debrecína, Bakoňa alebo trebas zo Šopronu. (Poslanec dr. Jabloniczky [maďarsky]: Úmyslně tam byli posláni. Ti vojáci neměli tam volebního práva. To nebylo správné!) Ale, pane poslanče, maďarskí úradníci na Slovensku mali právo hlasovacie, a jestliže vojaci nemali práva hlasovať, to je také známka reakčnosti a nedemokratičnosti maďarského volebného poriadku. (Horthyho systém.) Ctená snemovňa! My počuli sme tu niekoľkokrát výkrik "Illava!" Buďte ubezpečení, že každému z nás, ktorí vieme, čo je sloboda a vieme, čo je nesloboda, je to meno tak protivné ako trebás Vacov, Segedín, Mollersdorf alebo Hajmáškór. A iste všetci si prajeme, aby Illava stala sa zase tým, čím bola pôvodne, trestnicou pre obecných previnilcov. (Poslanec dr. Jabloniczky [maďarsky]: Skončete soudní řízení! Uvidíte, jaký bude mít výsledek!)
Ovšem, pri všetkej dobrej vôli vládnych orgánov ťažko bude toho dosiahnuť, kým sa najdú ľudia, ktorí miesto aby užili práva opcie pre cudzí štát, s ktorým sympatizujú a po ktorom túžia, budú robiť pokusy, zničiť základy tohoto štátu a ohrožovať našu republiku. A tu, ctená snemovňa, keď hovorím o Illave, mal by som jednu žiadosť pre kolegov z maďarskej strany, ktorí majú spojenie vo vládnych kruhoch maďarských... (Poslanec dr. Jabloniczky [maďarsky]: S těmi nemáme žádného spojení! Proti tomu protestujeme! To se musí dokázat! Každé spojení jste nám znemožnili!) a ktorých by žiadal, aby s takou vehemenciou, s akou protestujú proti Illave, uplatnili svoj protest proti Hajmáškeru, kde krute trpia tisíce a tisíce nielen slovenského, ale menovite maďarského robotníctva (Hlas: Důkazy!) Prečítajte si zkúsenosti anglickej delegácie, ktorá bola v Maďarsku a z toho budete čerpať dôkazy.
Ctená snemovňa! Bolo tu mluvené o práve asylu. Právo asylu naša republika cudzím štátnym občanom ovšem priznáva. Je však samozrejmé, že priznáva im to, čo možno do slova asyl vložiť, aby totiž mohol tu pokojne žiť a venovať sa svojmu občianskemu povolaniu. Ale nemôže im priznať práva, aby zasiahli do vnútorného politického života občanov tohoto štátu. (Tak jest!) My si prejeme len to, aby tento výklad bol dávaný nech ide o občanov ktoréhokoľvek štátu. A tu, ctená snemovňa, malú poznámku. V Prahe a inde vidíme všelijaké misie z Ruska, dôstojníkov s distinkciami, ako sme ich videli za cárstva. Pýtame sa, ktorý štát utvorený na území bývalého Ruska a naším štátom uznaný, tieto misie zastupujú. Aké tu majú tie misie úkoly, aké je ich úradné lebo poloúradné postavenie v našej republike? Jasná odpoveď na tieto otázky by bola po výmene not so sovietskou vládou ruskej republiky podľa našej mienky veľmi žiadúcnou.
Ctená snemovňa! Pri posudení vládneho programu mám na zreteli, že tu ide o program prechodnej vlády, ktorej život je omedzený na 4-5 mes. Na túto dobu, súdim, program stačí. Od toho či a v akej miere a v akom výklade bude ochotná a schopná tento program vyplniť, závisí veľmi mnoho. Nielen osud tejto vlády, ale i osud koalície a koaličnej vlády vôbec a tým ovšem snaď i ďalší osud tejto republiky. Zástupcovia robotníctva po mnohých zkúsenostiach s predošlou koalíciou nie s veľkým nadšením dali súhlas ku koaličnému systému. Bol to snáď posledný pokus isť touto cestou. Ak i tento pokus zlyhá, ak tato vláda aspoň čiastočne nesplní očakávania, ktoré občianstvo v nej skladá, je myšlienka koalície delníckých tried s triedami meštianskými navždy pochovaná a delníctvo by bolo ovšem nútené isť svojou cestou.
Otázka zásobovania je iste najpálčivejšia, a preto je pochopiteľné, že sa jej vládny program dotýka na prvom mieste. To je najdôležitejším úkolom tejto dočasnej vlády, chrániť, zachytiť a využiť v prospech pracujúcich vrstiev tohoročnú žeň a zabezpečiť včas a plne, čoho je treba k doplneniu domácich potrieb zo zahraničia. Ak budúci rok osudy výživy milionov by zase závisely na stávke alebo dopravných kalamitach ako toho roku, to muselo by sa horšie vymstiť, ako sa vymstily predošlej vláde.
Ctená snemovňa! Keď hovorím o zachytení žní a zabránení drahote, tu musím upozorniť na to, aby dobre bolo dbané, komu sverí štátny aparát účasť na zásobovaní. Vidíme, že na Slovensku je zase úmysel sveriť túto účasť preslulému Handelsgesellschaftu. My nevieme, či je to pravda, ale pre každý prípad staviame sa čo najrozhodnejšie proti tomu, aby to, čo sa stalo už niekoľkoraz, stalo sa ešte raz. Pracujúci ľud na Slovensku i jeho zástupcovia vo vláde nemohli by to sniesť. (Výborně!) Ovšem, ctená snemovňa, k tejto práci zásobovacej je potrebné prizvať celé občianstvo vhodným sriadením hospodárskych rád a udelením potrebnej právomoci týmto radám. Tým sa získa nielen pomoc a odstráni nedôvera, ktorou sa k úradným orgánom občianstvo chová, ale bude tiež zabránené často bezpodstatnému podozreniu, ktoré sa v radách občianstva objavilo. Ctená snemovňa! Já by som chcel, aby zmizly v budúcnosti zjavy stranického zásobovania, ako sme to videli dokumentované i po voľbách do poslaneckej snemovne, keď hlavný sekretariát jednej politickej strany vyhrožoval, že tí, ktorí nehlasovali na túto stranu, pri budúcich prídeloch petroleja, soli a iných potrieb, vylúči zo zásobovania. Toto urobil hlavný sekretariát slovenskej roľníckej jednoty.
Na poli daňovom upozorňujem na to, že jedným z najhlavnejších úkolov vlády bude vybrať konečne na Slovensku ohromné miliony a snáď miliardy nezaplatených daní! ovšem, ctená snemovňa, nesmie sa to robiť takým spôsobom, ako sa to stalo na pr. v jednej obci pri Košiciach, kde exekutor daňový podľa starého systému vnikol do bytu jedného robotníka za jeho neprítomnosti a zabral mu duchny a všetko, čo v jeho úbohej chate našiel. Na poli súdobnictva je treba, aby konečne nastala právna bezpečnosť. Na Slovensku pomery súdobné neuspokojujú. Sú pônosy na laxnost súdu k obecným previnilcom, menovite v niektorých krajoch. Pri tak zvaných politických deliktoch by sme si priali, aby i úrady i občianstvo prešlo z psychologie mimoriadneho stavu do stavu právnej bezpečnosti, totiž, aby proti politickým previnilcom zakročovalo sa cestou súdnou tak ako to zákon predpisuje. Vyskytly sa prípady, keď upodozrievaný z politického previnenia bol podmienečne zatknutý a držaný vo väzbe, ačkoľvek by mal do 24. lebo 48. hodín byť vypočutý. Súdim, že tento stav musí prestať a že na poli politického súdnictva musí preisť kompetencia do rúk riadnych občianskych súdov.
Je pri tom žiaducné, aby do týchto vecí nemala príliš veľké slovo menovite policia vojenská, ktorej neschopnosť je všeobecne dokázaná a aby hlavné slovo mal štátny zástupca a vyšetrujúci súdca. Prajeme si, aby v tom ohľade nastal poriadok a istota, čo myslím dnes, po podpísaní maďarskej mierovej smlúvy bude ľahko docieliť. (Výkřiky posl. dr. Jabloniczkého.) Upozornil by som pri súdnictve na prípad, ktorý vznikol na slovenskom Východe v súvislosti s bolševickým vpádom a žiadam p. ministra spravedlnosti, aby tí, ktorí sa dostali do deliktu za tých psychologických pomerov ako pri prevrate 1918, aby vôči týmto bolo postupované analogicky ako proti previnilcom z roku 1918.
Rozluku cirkvi od štátu súdim, že neprevedie táto vláda, ale musí previesť táto snemovňa. Po tom, čo sme videli na Slovensku po čas volieb možno povedať len toľko, že slovenský ľud má porozumenie pre túto reformu, keď sa mu vysvetlí vecne a jasne so stanoviska slobody náboženskej a slobody svedomia vôbec a nie so sebeckého stanoviska tých, u ktorých reforma ohrožuje hmotné výhody a nadpráva.
Pozemková reforma je na Slovensku najpálčivejšia. Nechceli by sme, aby spôsob, akým bol plnený zákon o odovzdávaní pôdy do rúk malých nájemcov, sa uplatnil i pri pozemkovej reforme. Úmysly zákonodárcov, o ktorých hovoril predseda ministerstva, neboly, aby tí, ktorí mali dosť, dostali ešte viac. Expozitúra pozemkového úradu nech je nie na Slovensku len na papieri a nech sa ustanoví poradný sbor, v ktorom by rozhodné slovo mali tí, k vôli ktorým bol zákon donesený. Na poli socializačnom sa nám zdá, že Slovensko je najvďačnejším objektom. Na Slovensku možno pristúpiť k socializácii mnohých tak zvaných ťažkých priemyslových podnikov, baní, hút a kúpeľov. Isté je, že na Slovensku je ešte i dnes mnoho takých podnikov, ktoré robia zjavnú sabotážu a ktorým nezáleží na tom, aby ich výkonnosť bola taká, ako by za dnešných ťažkých pomerov bolo možné, ktorým záleží na opačnom a preto tieto podniky na Slovensku majú byť socializované v prvom rade.
Na Slovensku socializovaním týchto podnikov možno započiať ihneď. Pri tom ovšem podotýkam hneď na tomto mieste, že je treba venovať zvláštnu pozornosť zásobovaniu Slovenska uhlím i v tom prípade, ak by, ako počujeme, z Nemecka dodávky čierneho uhlia prestaly, poneváč keby na Slovensku ťažký priemysel nedostával uhlia, tak ako sa to pred tým dialo, mohlo by to znamenať veľkú katastrófu, ktorej následky je nemožno dnes odhadnúť.
A teraz niekoľko slov o správe Slovenska. Najskôr však poznámku. Ctená snemovňa! Vytýka sa nám, že sme pri posledných voľbách šli "proti vláde", ačkoľvek sme boli v koalícii. Na Slovensku koalície vskutku nebolo. Tam bola vládna strana so všetkými atributmi tohoto pojmu podľa receptu uhorského. Pojem a obsah vládnej strany nevytvorili sme my. Nie my sme sa vydávali za všenárodnú stranu. Nie my sme byli tí, ktorí až po voľbách prišli k povedomiu toho, že Slovensko je nie majetkom jedinej strany. A tak je nie našou vinou, že v boji proti strane našli sme sa na Slovensku v boji proti vláde.
Ctená snemovňa! Slovenská sociálna demokracia dosiahla pri voľbách viac ako polovicu všetkých slovenských hlasov a dve tretiny hlasov odovzdaných na stranu dnešnej koalície. Toto ovšem malo za následok, že slovenská sociálna demokracia musela si žiadať intenzivnejšú účasť na správe Slovenska ako mala posiaľ. Nám sa vytýka, že sme inštitúciu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska podržali. My sme ju nepodržali preto, že sme boli pre ňu nadšení, ale len preto, že dnešný stav nedáva inej ústavnej formy dočasnej správe na Slovensku. (Hlas: To jste měli vědět dříve!) My sme to vedeli, ale zameňovat ministra s plnou mocou pre Slovensko nejakým predsedom zemského výboru, to je podobné, to je len titul, to by na veci nič nemenilo. Preto je našou snahou, aby na Slovensku v prvom rade - a v tomto ohľade úplne súhlasím s vládou - bolo prevedené župné sriadenie, ktoré by umožnilo vytvorenie zemského župného sväzu, kde by potom miesto dosavádneho splnomocneného ministra zastával hlavný župan.
Ctená snemovňa! A tu podržujeme aj naďalej požiadavok, ktorý sme kládli pred voľbami, aby totiž pri osobe ministra pre Slovensko bol vytvorený kontrolný správny výbor, ktorého úkolom by bolo ministra v jeho ťažkej práci podporovať. Ovšem, že tento výbor predstavujeme si ako podporu ministra a nemôžeme si ho predstavovati ako nejaké samostatné teleso, v jehož čele by mohol stáť vládou menovaný predseda. Ctená snemovňa! Proti tomuto spôsobu by sme sa museli čo najrozhodnejšie ohradiť, poneváč súdime, keď neschvaľujeme systém jedného ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, že nemôžeme zlepšiť tento systém tým, keď by sme tam dali treba pod iným titulom ministrov dvoch. Súdim, že tento správny výbor - ak bude potrebovať hlavu - takú hlavu nech si zvolí zo svojho stredu. Čo sa týka postavenia výboru, tu súdim, že lebo sa bude tento výbor skladať zo zástupcov koalovaných strán alebo ze zástupcov všetkých strán na Slovensku. V takom prípade ovšem podľa toho pomeru, v akom pomere stojí počet hlasov odovzdaných na jednotlivé strany.
Ctená snemovňa! Kým bude župné sriadenie a zreformované dnešné župné výbory na Slovensku, aby odpovedaly pomeru strán, ktorý sa prejavil pri posledných voľbách do poslaneckej snemovne. Budú takto upravené i výbory obecné, pravda, že k voľbám do obecných výborov bude možno pristúpiť už v najbližšej dobe, v tom momente, keď bude tu zákon o volebnom poriadku do obcí srovnaný s pozdejšími zákonmi, menovite so zákonom o stálych voličských soznamoch, čo bude snáď úkolom stáleho výboru.
Ctená snemovňa! Veľké nepokoje vyvolal na Slovensku tak zvaný zákon o mestách a je to samozrejmé, že tento zákon, menovite, pokiaľ sa protiví zákonu o voľbách do obcí, ktorý právo voliť starostu obce alebo mesta dáva obecnému výboru, aspoň po tejto stránke nemôže byť prevedený, na koľko právo menovať mešťanostu vkláda do rúk vlády.
Ctená snemovňa, v otázke úradníckej na Slovensku tu len v krátkosti konštatujem, že musím súhlasiť s mnohým, čo povedal p. kol. Hodža a čo hovoril i p. kol. Juriga. Žiadam, aby táto jedna z najväčších prekážok pokojnej a súladnej spolupráce československých pracujúcich elementov na Slovensku bola čím skôr a čím spravedlivejšie odstranená.
Ohľadne prohlásenia vládného o zahraničnej politike, ctená snemovňa, chcel som konštatovať len jedno. Nás sa dotýka otázka Tešínska práve tak hľboko ako sa dotýka príslušníkov zemí českých, poneváč - a tu by som chcel na niečo upozorniť - ona nenie len otázkou tešínskou, ktorá je pre nás stejne dôležitou, ale je pri tom i otázkou Oravska a Spišska, ktorá nás bolí aksi v prvom rade. Já by som prosil, aby pri všetkých prejedvoch, ktoré sa tu robia o Tešínsku, nezapomínalo sa na Oravu a Spišsko. Myslím, že by bolo nespravedlivé, keď príslušníkom týchto území bolo priznané právo plebiscitu čili demokratický spôsob prejavenia slobodnej vôle, aby toto právo bolo im odňaté a vložené do rúk jednotlivcov, do rúk diktátorov, poneváč, pánovia, v tejto dobe by to znamenalo postup do zadu, postup k spôsobom reakčným, ktoré by v dnešnej dobe a pri tých zásadách, na ktorých bol mier budovaný, nemohly nijakým spôsobom obstať. My žiadame, aby obyvateľstvu Spišska, Oravska a Tešínska bol ponechaný slobodný prejav vôle, kam patrí, poneváč sme presvedčení, že tento prejav sa bude shodovať s naším prejavom, že totiž zeme, ktoré boly s nami spojené cez storočia, majú ostať s nami spojené i v tomto štáte na vždy. Toľko k vládnému programu. A tu ešte jednu poznámku. Príslušnosť k vládnej koalícii neodoberá práva kritizovať to, čo bolo, a vysloviť názor o tom, čo sa má zmeniť, aby bolo lepšie. To nech si uvedomia všetci, ktorí zvykli videť v príslušníkoch vládnej strany bezbarevných mamelukov.
Nám záleží na tom, aby činnosť
tejto vlády dosiahla úspechu. K tomuto smerujú naše poznámky k
vládnemu programu i naša práca. My i tu i na Slovensku chceme
vládu podporovať, vo všetkom, čo bude smerovať k vyplneniu jej
programu, a postavíme sa proti každému pokusu znemožniť alebo
zvrátiť uskutočnenie tohoto programu. Priali by sme si, aby vláda
mala dosť síly - menovite i voči vlastným podriadeným orgánom
- a dosť jednotnej dobrej vôle vyplniť svoj program v každom smere.
Opakujem, na tom, či a v akej miere sa jej to podarí, bude závisieť
v prvom rade, či zabezpečí pre svojho nástupcu ďalšiu podporu
širokých más pracujúceho ľudu a jeho zástupcov, a vôbec či z tohoto
parlamentu bude môcť výjsť definitívny nástupca dnešnej dočasnej
vlády. Dnes je iste každému jasno, že bez priamej účasti zástupcov
pracujúceho ľudu v tejto republike nie je možná žiadna vláda,
ktorá by sa opierala o prvý paragraf ústavnej listiny, aby bola
z ľudu, s ľudom a pre ľud. Bez proletariátu alebo proti nemu sa
v Československej republike už vládnuť nedá. Príslušníci československej
soc. dem. strany robotníctva ukázali dobrej vôle dostatok. Je
na druhej strane, aby snahy po rýchlom a zdravom vybudovaní socialistickej
republiky Československej došly uskutečnenia cestou pokojnej spolupráce.
(Výborně! Hlučný potlesk.)
Předseda: Než
udělím slovo dalšímu řečníku, dovoluji si sděliti, že v poradě
pánů předsedů klubovních byla učiněna dohoda v tom smyslu, aby
řečníci další omezili vývody své na lhůtu 3/4 hodiny. Uděluji
slovo dalšímu řečníku kol. Modráčkovi.