Veľactená snemovňa! Pán poslanec Juriga za veľkého aplausu nemeckých poslancov protestoval tu proti národnej jednote československého národa. Mal som príležitosť už v bývalom Národnom shromaždení Československej republiky ukázať, že nie my sme to boli, ktorí sme prví hlásali národnú jednotu československú, že to boli vodcovia revolúcie v r. 1848, Štúr, Hurban a Hodža, ktorí vo svojom ohlase k ľudu Čechov, Moravanov a Slovákov vyhlásili: "Jeden národ sme my, vy, synovia Čechov a Moravy a vy z pod Tatier, jedna reč sa v týchto krajinách ozýva". Nech si to pán posl. Juriga prečíta a potom podvracia, čo je pravdou. (Posl. dr. Juriga: Tak ste nečítal históriu!) Nech si pán posl. Juriga prečíta ohlas národnej rady slovenskej vydaný r. 1848 a tam nájde temer doslovne to, čo som teraz povedal. (Potlesk.)
Vážení pánovia! My ctíme snahu a intencie, ktoré prejavili naši americkí bratia, vtedy keď ako zámenu spoločnej práce Čechov a Slovákov z Ameriky vytvorili za prítomnosti profesora Masaryka tak zvanú Pittsburskú smluvu. (Hlas: Nemali k tomu práva!) Vážené shromáždenie! Ja by takého slova neužíval. Ja poverila tým revolúcia, aby na pôde americkej a pokiaľ sa to ich týká, stanovili si podmienky, ako si vývoj vecí u nás predstavujú. Ale, vážení pánovia, našou magnou chartou je nie Pittsburská smlúva. (Potlesk.) Našou chartou, chartou 75 procent slovenských voličov, ktorí nás sem poslali, je ústavná listina československej republiky. (Výborně! Potlesk.) Vážení a ctení pánovia! Keď tu hovorím o národnej jednote československej a hovorím o tom veľkom aplause, ktorý prejavili pánu Jurigovi prívrženci reakcionárskych strán nemecko-maďarských, nemôžem si nedovoliť jednu malú poznámku. Oni sa rozčuľujú nad slovom "Čechoslováci" a nad slovom "Československý národ". Podívajte sa do záznamu v sekretariáte, a čo tam nájdete? Nájdete tam ľudi nemecko-maďarskej národnosti. To je nie ani ryba ani rak. Predstavte si na príklad pana poslanca Jabloniczkého, syna slovenských rodičov, ktorý je nie Slovákom, ale poneváč nevie čím je, vydáva sa za Nemco-Maďara. Já by tu podotkol ešte jedno. (Posl. Jabloniczky: Moji predkovia boli Poliaci!) Ak vaši predkovia boli Poliaci, tak ani v tom prípade nie ste Nemco-Maďar!
Pán kol. Juriga priznáva sa slávnostne k martinskej deklarácii a tým desauvuje podpredsedu československej ľudovej strany, ktorý martinskú deklaráciu vyhlásil za najpochybenejší krok, ktorý zástupci slovenského národa učinili. (Posl. dr. Juriga: To je nedostatočné. Hluk.) Pánovia, čítajte. (Posl. dr. Juriga: Však sa človek môže napraviť!)
Pán posl. Juriga protestoval nám tu veľmi vehementne proti počešťovaniu Slovákov. Odpusťte, ja však na Slovensku to počešťovanie nevidím. Ja vidím to, že nositelia najsprávnejšej literárnej slovenčiny na Slovensku stavajú sa práve Česi a vidím ďalej to (Hlas: To se nám líbí!), že českí pracovníci a českí profesori sú to, ktorí učia zmaďarčenú mládež po slovensky. Ja vidím, že prvé tri čítanky, z ktorých sa slovenské deti učia v školách po slovensky, vyšly z pera českého učiteľa. (Hlas: Ale aké? Různé výkřiky a odpor u lidové strany slovenské.) Nie je tu nedostatok dobrej vôle, ale iste je tu nedostatok technických prostriedkov a je nedostatok ľudí, ktorí by sa venovali tejto ťažkej práci a napísali správnou slovenčinou slovenské učebnice. Preto je to, že viac slovenských učebníc dosiaľ nieť.
Ctená snemovňa! Nechcem zneužívať už vašu trpelivosť, aby som reagoval podrobne na všetky nepravdy a nesprávnosti výkladov posl. Jurigu. To by každý z nás mohol sem na toto miesto prísť a predniesť nám tu seriu občianských stiažností proti omylom, neschopnosti alebo zlomyseľnému vykonávaniu úradov tejto republiky. Ale, ctená snemovňa, toto sú neschopnosti úradníkov, to je neschopnosť byrokracie či je to byrokracia slovenská alebo byrokracia česká, alebo byrokracia jiná. Ale dávať to za krk českému národu, videt v neschopnosti lebo zlomyselnosti niektorých úradníkov útisk český, to ctená snemovňa, je nespravedlivé a menovite proti tomu nepomerne väčšiemu počtu českých úradníkov, ktorí svoje povinnosti konajú poctive a svedomite. Konečne vytýka tu pán posl. Juriga nesprávnosti a hádže ich na hlavu celého českého národa, nesprávností, ktorých sa dopustilo niekoľko pomýlených alebo sfanatizovaných ľudí na emblémoch náboženských, na sochách a pod. Bolo najšpatnejšou partiou reči pána posl. Jurigu, kde pre toto staval na úroveň Zulukafrov alebo Negrov český národ. (Posl. dr. Juriga: To je pravda!) Pán posl. Juriga hovoril, že sochy rúcali Česi, ale neuviedol meno človeka, ktorý to urobil. Bol to Čech či Slovák, lebo niektorej inej národnosti? Ctená snemovňa! Myslím, že práve tak, ako nebolo možno súdiť všetkých ružomberských Slovákov za to, že niekto v roku 1902 lebo 1903 polámal kríž na ružomberskej kalvárii, lebo ako nemožno súdiť poľský národ za to, že kňaz Macoch v Čenstochove oraboval pannu Mariu, alebo ako nemožno súdiť maďarský národ za to, že v roku 1906 ružomberskí maďarskí piaristi vyhodili z chodieb kláštora, na pôjd medzi staré haraburdie sochu sv. Jána Nepomuckého, práve tak je nesprávne súdiť český národ za to, že niekoľko bláznov alebo fanatikov, o ktorých sa nevie, či sú českej národnosti, na niektorých sochách sa dopustilo. (Výborně! Potlesk.)
Po týchto odbočkách, ctená snemovňa, chcel by som podotknúť jedno. (Výkřiky poslance Jurigy.) Pane kolego Jurigo, prosím vás o pokoj, já tu nechcem 3 hodiny hovoriť. Ja by som sa ešte raz vrátil k výsledku volieb na Slovensku a konštatoval, že pri tomto výsledku volieb je ohromná väčšina slovenského ľudu proti politike a zásadám, ktoré tak as menom celého slovenského národa chceli hlásať páni z československej ľudovej strany, že je po tomto prejave slovenského ľudu faktom, že väčšina slovenského ľudu k tým pánom dôvery nemá. (Výkřiky. Hluk. Místopř. dr. Hruban zvoní.) Nepleťte prítomnosť s budúcnosťou. Vy ste argumentovali pred voľbami s tou budúcnosťou a chceli ste nás ňou ubíjať, keď sme si brali právo hovoriť menom národa československého, a vidíte, tá budúcnosť vás trpko zklamala. Poviem vám ešte jedno!
Niekto z vás tu zakričal, že voľby na Slovensku boly maďarské. Keby voľby na Slovensku boly bývaly maďarské a k živelnému odporu slovenského ľudu proti vám, bolo by sa pripojilo i násilie, nesedelo by vás tu ani 12 ale ani 6. (Nepokoj.)
Ctená snemovňa! Pri tomto skutočnom stave vecí ztráca všetko opačné tvrdenie minulosti lebo prítomnosti i ten nepatrný význam, ktorý mohli mu pripisovať ľudia nezasvätení, pochybujúci lebo nepriatelia tohoto štátu.
Ctená snemovňa! Keď takto stojí skutočnosť po voľbách na Slovensku je tým väčšou opovážlivosťou, keď rečník z maďarskej strany kresťansko-sociálnej do svojho protestu proti tomuto štátu vťahuje i slovenský ľud. V tomto ohľade myslím, že môžeme hovoriť menom všetkých slovenských poslancov, keď odmietame, aby tí, ktorí pre slovenský ľud nemali nikedy žiadneho porozumenia, či tam alebo inde, dnes vystupovali tu ako obhajcovia v záujme slovenského ľudu (Výborně! Potlesk.) Slovenskí poslanci i sociálne demokratickí i ostatných stran iste budú mať toľko lásky k svojmu ľudu a toľko sily, že obhája jeho záujmy a potreby a nepotrebujú k tomu pomoci ani maďarských, ani nemeckých zpiatočníckych strán. Nech si pán poslanec Jabloniczky prečíta prejav pána Körmendyho, kde stojí, že tento štát bol utvorený bez opytania sa slovenského ľudu. Slovenský ľud povedal svoje slovo ešte pred zakončením války, ešte 1. mája 1918 vo Sv. Mikuláši na ľudovom shromaždení, kde vyslovil sa za sebaurčenie a za jednotu československú. Ctená snemovňa! Slovenský ľud označil svoje stanovisko pred válkou i v uhorskej snemovni - a to jedno pánu poslancovi Jurigovi koncedujem - proti maďarskému štátu reč jediného slovenského poslanca v maďarskom parlamente, ktorý vyslovil sa za sebeurčenie slovenského národa a proti jednote s maďarským národom. (Poslanec dr. Jabloniczky [maďarsky]: Ještě dnes neobdrželi Slováci právo sebeurčení!) Pane poslanec, nechajte slovenskú autonómiu na pokoji! (Poslanec dr. Jabloniczky [maďarsky]: Juriga požaduje právo sebeurčení!) Prenechajte to Jurigovi!
A jestliže nestačily prejavy slovenského ľudu, ktoré sa staly pred válkou, a ktoré sa staly v prvých dňoch po prevrate, keď slovenský ľud živelnou silou zahnal všetkých predstaviteľov maďarského režimu a keď s nadšením vítal a volal české vojsko a českých úradníkov, prejavil slovenský ľud konečne už úplne nepochybne svoju vôľu pri posledných voľbách.
Ctená snemovňa! Voľby v celej republike nedaly úplného víťazstva československej strane sociálno-demokratickej. A jestliže po usnesení zastupiteľstva strany za pokračovanie v koaličnom systéme do iného rozhodnutia sjazdu strany bola obnovená koalícia strán robotníctva a roľníctva, bolo to jedine prijateľným východiskom, pri ktorom možná je nádeja na plodnú spoluprácu. A ako sa pri tomto pokuse ukáže, že je možnosť plodnej spolupráce medzi socialistickými a nesocialistickými stranami vôbec prípustná i naďalej, bude úkolom jednania o definitívnu vládu, pokusiť sa odstrániť dočasné prekážky spolupráce so zodpovednými stranami ostatných národností a na tomto rozšírenom a i číselne spoľahlivom základe zameniť dnešné vládne provizórium za defenitivum. (Hluk. Výkřik: Menom koho hovoríte?) Já hovorím z poverenia československej sociálno-demokratickej strany robotníckej. Dnes sa zdá už nesporným, že i pri definitívnom riešení otázky, na koho sa bude opierať v budúcom zimnom období vláda tohoto štátu, budú rozhodovať predovšetkým momenty sociálne a hospodárske a len v druhom rade momenty národnostné. Všenárodná vláda z československých strán, zdá sa, prestála byť už dávno vhodným útvarom pre správu tohoto štátu. Nielen preto, že by mala náter vlády Čechoslovákov proti ostatným národnostiam, ale z dôvodov hlbších. Spolupráca tých, ktorí chcú tento štát zachovať, upevniť a priviesť k rozkvetu, musí spočívať na širších základoch. Musíme najsť cestu k odstráneniu národných sporov aspoň medzi tými, ktorí chcú - a ja to zdôrazňujem na prvom mieste - ktorí chcú udržať túto republiku a ktorí pri tom majú pochopenie pre tie širšie a hlbšie sociálne a hospodárske základy a úkoly spoločnej práce celého občianstva tejto republiky. V tejto spolupráci týchto elementov je jedine zabezpečenie pokojného a rýchleho vývoja, ktorým náš štát musí napredovať, jestliže chceme, aby miliony pracujúceho ľudu sa v ňom cítili ako doma.
Ctená snemovňa! Do dnes sa miliony pracujúceho ľudu v tomto štáte ešte doma necítia. (Hlas: To je pravda!) Úspechom národnej revolúcie je ešte nie zakončená i nateraz tichá revolúcia sociálna. Zmena systému v národnom ohľaďe ešte ďaleko neznamená oslobodenie pracujúceho ľudu z pod sociálneho a hospodárskeho otroctva, do ktorého bol a čiastočne ešte je i v tomto štáte uvržený. Preto je myslím jasno, že pracujúci ľud v konečnom boji za uskutočnenie svojich spravedlivých požiadavkov nemôže sa spojiť s tým, proti ktorému svoj boj vedie. (Hlas: Kdo jsou to?) Bolo by však v záujme pokojného vývoja, o ktorom som hovoril a o ktorom hovoril i pán ministerský předseda, keby tí prívrženci starého poriadku videli jasne dnešný stav a v ňom svoje postavenie. Tak jasne ako to na pr. vyslovil vo svojej reči ukričaný niektorými členy tejto snemovny posl. Suranyi. Ja pánovia sa nehanbím citovať z tejto reči práve preto, aby som odpovedal na tú výtku, prečo som tomuto záverečnému passu, reči p. posl. Suranyiho, prejavil svoj súhlas potleskom.