Předseda:
Slovo dále má pan kol. Onderčo.
Posl. Onderčo: Slávny snem! Veľactení páni a dámy! Pri pojednávaní o štátnom rozpočte politické strany nášho parlamentu vlastne len na dve čiastky sa delia: na strany, ktoré majú opravdivého a vážneho citu k našej štátnosti a na strany, ktorých podkladom je negácia a odpor k našemu štátu. Strana, ku ktorej prináležať a v mene ktorej mluviť šťastie mám, je stranou štátotvornou, a preto samo sebou sa rozumie, že všemožne chceme sa pričiniť k tomu, aby náš stát, ktorý máme zariadený, nielen medzi našimi hranicami, ale i mimo hraníc bol zabezpečený a pevný. Slávna snemovňa! Nech mi je dovolené aspoň v krátkosti poukázať na tie rozličné motívy, ktoré nemalú rolu hraly pri utvorení našej štátnej samostatnosti. Francia chcela mať v nás dôležitú podporu pre svoju ruskú politiku, rátajúc na náš značný vplyv v Rusku, zvlášte preto, lebo videla naše blízke rodinstvo s veľkým ruským národom, bez ktorého nemožno ani mysleť na konzolidáciu europskej, ba svetovej politiky. Anglia videla našu skvelú budúcnosť v našom hospodárskom postavení, poukázujúc na naše prírodné bohatstvá, ktoré malo prípadne slúžiť aj jej hospodárskym záujmom. Amerika dobre poznala našu minulosť a vďačne uznala, že zo štátov v strednej Europe utvorených žiadon nenie výsledkom tak dlhej, trpezlivej a ťažkej práce, ako práve naša republika.
Zvlášte my Slováci boli sme známi v Amerike, že sme prejavovali mimoriadnu životnú silu v dobách ťažkej národnej poroby. Amerika dobre vedela, že náš slovenský ľud chytiac žobrácku palicu, prečo utekal z domoviny svojej, a s ľudom prečo museľ odísť aj malý náš dorost, ktorého hriechom bolo jedine, že chcel byť slovenským a zaplakať sa opovážil nad krivdou pracovitého, ale aj najpokojnejšieho národa. (Tak jest!)
Slávny snem! Myslím, že blízko pravdy som, keď konštatujem, že tieto rozličné motívy padaly na váhu ako silné dôvody u našich dohodových spojencov. K utvoreniu našej štátnej samostatnosti, ktorá sa stala nútnosťou europskou a za výsledok mala rozpadnutie sa rakúsko - uhorskej monarchie a konečne aj víťazstvo dohodových mocností.
Avšak, veľactená snemovňa, my po dvojročnom našom štátnom jestvovaní nesmieme zabúdať na jednu citlivú nepriaznivosť nášho štátu, že totižto každý náš hospodársky styk s cudzími štátmi možný je len cez územie našich súsedov, a poviem docela úprímne, nám neprajných súsedov. Každá neistá situácia u tých je nám krajne nebezpečnou pre náš hospodársky styk s cudzinou a každé podnikanie tu v štáte. Nie menej pozornosti hodná je aj tá okolnosť, že západné europské štáty len veľmi ťažko nesú, že práve stredná Europa núti ich k stálym opatreniam, ktoré majú zabezpečiť dnešný jej stav. Konečne buďme na čistom, že v politike tiež platí to staré príslovie: "do, ut des," a preto nám nemôže byť ľahostajné, že my s našou doterajšou politikou, nakoľko sme splnili nádeje tých mocností, ktorým našu samostatnosť ďakovať môžeme. (Tak jest!)
Veľactená snemovňa! Bolo tu hovoreno o naších súsedoch. Nech smiem ako Slovák zmieniť sa najsamprv o naších súsedoch Maďaroch len preto, lebo aj oni sú vinní, že pomery na Slovensku nie sú konsolidované.
Historik, ktorý volakedy objektívne bude písať dejepis o prekonanej svetovej válke, zmieniť sa musí o Maďaroch, že boli spoluodpovední za vyvolanie svetového požiaru; musí sa zmieniť, že Maďari pre nešťastné dielo veľkonemca Bismarka a šovéna-maďara Andrássyho museli niesť odpovednosť za imperialistickú politiku bývalej rakúsko-uhorskej monarchie. (Tak jest! Výborně!)
Veľactená snemovňa! Zemanskí politikovia bývalého uhorského parlamentu boli hrdí na grófa Štefana Tiszu, že on lo bol, ktorý osnoval kruté ultimátum vojny srbskému národu, nerozvažujúc, že 24 milionov Slovanov v ríši Habsburgov násilne bolo podrobené zčiastky 9 milionov Nemcom, zčiastky 8 milionov Maďarom a takže nerozvažujúc hrozné následky toho hriešného kroku, že vlastne ten ohromný počet Slovanov proti svoje j vlastnej vôli násilne bol donútený do války, o ktorej, mimo školských dietok, každý znal, že bola vedená v prvom rade proti Slovanstvu. (Tak jest! Výborně! Potlesk.)
Slávnyj snem! Ich práca bola ľahká, lebo však na panujúcom tróne sedel osudom potrestaný starý človek, ktorý dlhých 60 rokov nosil na svojej ubolenej hlave dve trnisté koruny. V tom strašnom europskom a svetovom koncerte Maďari kde-tu prekričali i Nemcov, a keď konečne válka aj s ich strany bola prehratá - opraty politického vedenia zachytil - ovšem cez mrtvolu grófa Štefána Tiszu - druhý maďarský gróf, Károlyi, reprezentant ľahkomyseľnej krátkozrakosti a politickej nesvedomitosti - fájnový pán, ktorý bol tu v Prahe veľmi dobre známy, a ten potom utvoril svoju národnú vládu, ktorej úradné nariadenia denne prichádzali na Slovensko, vtedy ešte len čiastočne oslobodené, s tým prísnym prízvukom, že ešte aj lojálne chovanie sa občianstva proti novému štátnemu útvaru pre patričných zlé následky bude mať; úradné osoby dôsledne nech odoprú každú poslušnosť československej republike; vyzývané bolo deľnictvo vo fabrikách štátnych a súkromných, aby vraj "z vlastenectva" štrajkovalo, a aby konečne bol najkrajnejší bojkot zavedený proti každému, kto nenie za integritu Uhorska. (Tak jest! Výborně!) Veľactení páni! To boly zjavy ťažké, ktoré hrozne učinkovaly na Slovensko, ktoré túžilo po pokoji a konsolidácii, a rozumie sa, že takým spôsobom k žiadanej konsolidácii prijsť nemohlo. A keď všetko bolo marné, práve vláda Károlyiho bola tá, ktorá sa pokusila ešte o jedno posledné, to jest, že pripravila režim červeného terroru, pripravila maďarský bolševizmus, aby takto z ľahkej ruky nie proletára, ale magnata Károlyiho, no a spoluučinkovaním naších sociálne demokratických politikov, v Maďarsku s dneška na zajtrek stal sa pánom Khón - Kún Béla. (Tak jest! Potlesk.)
Veľactené Národné shromaždenie! V Maďarsku zatým čo sa stalo? Zrazu z krajnej ľavice prebudili sa na krajnú pravicu. Po bolševických zmätkoch začala vládnuť tvrdá ruka Horthyho. Z hotelu Britania v Pešti konala svoje dielo Héjjašovská spoločnosť, ktorá Maďarsku neposlúžila dobre. Apponyi so svojou delegáciou len preto išiel do Pariža, aby sa vrátil nazpät a oznámil, ovšem súkromne a dôverne, že je všetko prehraté, že versaillská smluva ja fait accompli, na ktorej sa nedá nič zmeniť. Ale nato hneď prišli druhé zvesty z Pešti, že čo sa nepodarilo v Pariži, to sa istotne podarí v Ríme a v Londýne. V Ríme udajne mal pomáhať Nitti a rozprávalo sa o utvorení spolku Italska, Rumunska, Poľska s Maďarskom, a v Londýne počitali na dobrých anglických lordov, že svojou svetovou auktoritou oprubujú hájít a brániť ztratenú maďarskú vec. A keď i to bolo marné, naši maďarofilova na Slovensku nemile boli prekvapení, keď sa z hodnoverného brameňa dozvedeli, že tak dlho klamaní boli, lebo že dohodové mocnosti odhodlané sú, keď treba aj mocou zabezpečiť ratifikáciu trianonskej smlúvy, pri ktorej príležitosti zahraničný minister maďarský včíl už celkom úprimne priznal to, čo predošlé vlády maďarské z politickej tendencie vždy zamlčovaly, že totižto darmo je - ratifikovať musíme, ačkoľvek po strane citovej je ratifikácia ťažkou ranou, lebo znamená definitívu onoho stavu, ktorý bol vytvorený po nešťastnom zakončení vojny. Ale po ratifikácii bude možné zahájiť hospodárske styky s cudzinou a s odlúčeným územím."
Na takúto sladkú reč naše slovenské porekadlo má len tú poznámku: "Na jazyku med, ale pod jazykom jed!" (Tak jest!) My veľmi dobre známe, čo sa stalo v minulosti v Maďarsku. Naši ľavičiari nás nebudú šialiť, že v Maďarsku existuje internacionála. V Maďarsku nenie internacionalizmu! (Hlas: Šovinismus je tam!) Tam ešte aj komunisti sú nacionálni! Ako dôvod k tomuto tvrdeniu odvolávam sa na obrannú reč, ktorú nedávno povedal v Budapešti súdruh naších ľavičiarov, Desider Bokányi, na pojednávaní pravoty bývalých maďarských ľudových komisárov a medzi iným vravel toto: "Dľa obžalobného návrhu červená armáda pozostávala z vojakov krivoprísažných a pouličnej luzy. Nateraz nechcem sa zapodievať tým, že táto armáda bola sohnatá nielen cestou verbovania, ale i cestou riadného assentovania." My vieme dobre, že to konaly panenky, dámy maďarské a maďarské herečky. (Tak jest!) "Avšak toľko je isté - pokračoval Bokányi - že červená armáda vojnu viedla a proti nepriateľovi bojovala." (Hlas: To sme boli my, Slováci a naši legionári!) "Bolo by bývalo lepšie voči Antantu na to stanovisko sa postaviť, že konzekvencie vojny prehratej si stiahneme a že v takzvanej Vyxovej note označené požiadavky splníme. My však - všenárodní, internácionální sme toto považovali za vlastizradu a radšie sme si volili zbrojenie než následky nespravodlivého mieru." (Poslanec Surányi [maďarsky]: Řekněte to také maďarsky. Bokányi byl takovým internacionalistou, jako ti černí. Celá slovenská strana chce intengritu bílých Maďarů, já jsem o tom přesvědčen. Mám důkazy. Tři miliony dostali od Banga!) Tu máte maďarský text. Nemôže sa p. Surányi odvolávať na to, že by som musel o tom mluviť, lebo on sám neverí v to, čo povedá. (Výkřiky maďarských poslanců. - Předseda zvoní.)
Slávna snemovňa! Aby to bolo ešte pikantnejšie ohľadom toho maďarského bolševizmu, sledujme ďalej obrannú reč Desidera Bokányiho, čo ešte vyzradil? Povedá toto: "Smerom k západu všade nás zastihlo sklamanie a keď krajina nachádzala sa v najzúfalejšom položení, vtedy Lenin prisľúbil pomoc. (Veselost.) Na že my sme túto pomoc očakávali a dúfali, zato nie sme ešte vinní."
Pánovia ľavičiari! Vy viete, že
v Maďarsku sa rozpráva, že Lenin garantoval maďarskú integritu
a ja som presvedčený, že, keď by Kún mohol prísť nazpäť,
robil by to isté, čo predtým: pomocou bolševizmu hájil by celistvosť
Uhorska. V pravde ale vec sa tak má, že ani Lenin nie je
Rus, ani Kún nie je Maďar, ale obidvaja majú svoje rasové záujmy,
súc tamten Zederblum, tento ale Khon. (Výkřiky maďarských poslanců.)
Předseda
(zvoní): Slovo má pan kolega Onderčo. Prosím, aby
pokračoval.
Posl. Onderčo (pokračuje): Slávna snemovňa! Včera s tohoto miesta mluvilo sa o trianonskej smluve, a ja dnes zvlášte vývody p. dr. Hodžu by som doplnil v jednom. A síce, nenie dostatočné a pre československú republiku nemôže byť dostatočné, že Maďari z prinútenosti ratifikovali trianonskú smluvu, ale - slávna snemovňa - my musíme mať pevné garancie, že tá trianonská smluva bude nie len ratifikovaná, ale aj do podrobnosti exekvovaná. (Tak jest!) Lebo - pánovia bez toho tá trianonská smluva je iba handrou papierovou, ktorá vôbec nemá žiadného významu pre nás, poneváč to, čo sa deje včíl v Maďarsku, o čom chcem veriť, že náš zahraničný minister a minister národnej obrany generál Husák majú dostatočných informácií, ale to všetko, čo sa v Maďarsku stalo, je vážne memento nielen pre nás, ale i pre samých Maďarov, ktorí snáď vedia, alebo nie, že otázka Maďarie je ešte vždy záhadnou.
A konečne - slávna snemovňa - buďme docela uprímni a skúmajme europské veci tak, jak sú. A keď ich skúmať budeme tak, jak sú, tak musíme sa odvolávať na isté príznaky, ktoré sa javia práve na strane dohodových mocností. Zvlášte v poslednom čase z lóna dohody začínajú fúkať také vetry, ktoré sú nám Slovanom zrovna nebezpečné.
Slávny snem! Každá vec má svoju príčinu a jestli skúmame príčinu tohoto zjavu, tak dovoľte, aby som snáď len svoje presvedčenie riekol, ale mám na to právo, abych svojemu tušeniu výraz dal a riekol, že v tom našom nezdaru jednu velikú čiastku majú udalosti práve v našom štáte, a to je v prvom rade sosilnenie ľavého krýdla našej sociálne demokratickej strany, ktoré posilnenie znamená sosilnenie oného smeru v dohodovom tábore, ktorý nám vôbec priaznivý nenie. (Tak jest!)
Slávna snemovňa! My nemáme príčiny tajiť, že dozvuk svetovej války najviac dolieha práve na slavianske národy. Nemáme príčiny ani to tajiť, že následky tejže svetovej vojny pre Slovanov sú rázu povážlivého.
Z takejto peršpektivy dívali sme sa na istý neúspech našeho ministra zahraničného už vtedy, keď sa mu nepodarilo previesť bezprostredné súsedstvo s Jugosláviou, založením koridoru pri hranici Rakúska od Bratislavy k Záhrebu.
O tešínskej otázke ani nechcem mlúviť, lebo to je otvorená pravda, že tú otázku sme my sami prehrali. (Hlasy: Tak jest! Prodali nás!)
Ďalej, pánovia, to isté sme mysleli aj vtedy, keď sme videli, že Itália, ačkoľvek de facto nezmenila dosavádne priateľstvo voči nám, ale v poslednej dobe prejavovala voči Rakúsku a Nemecku tak nápadnú benevolenciu, že to v tých dvoch štátoch vzbudzuje nadšený ohlas.
Konečne to isté musíme povedať i o konferencii v San Remu, ktorá sa pokojne skončila, - ovšem vieme, čo má to diplomaticky znamenať, - predsa možno súdiť, že akýsi tieň ostal medzi Franciou a Itáliou, takže ohľadom budúceho pokračovania nechcejúc vidíme Angliu po boku Itálie a Franciu zase, aby sa ujímala Jugoslavie.
A keď vieme, že toho výsledkom bola smluva v Rapallo, za ktorú juhoslovanské národy naskrze nemôžu byť oduševnené, vtedy mierne môžeme rieknuť, že toho si Slovani nezaslúžili. (Výborně! Tak jest!)
Slávna snemovňa! Naša idea bola vždy idea Slovanstva. S touto ideou sme stáli a padali vždy predtým a s ňou stojíme a padáme i dnes. (Výborně!) Tá pevná idea, slávna snemovňa, akoby sa práve v tom svetovom požiari bola preinačila a prečistila, lebo dokiaľ malé slovanské národy na západe a na juhu upieraly zrak svoj na veliké, silné Rusko, dotiaľ nemaly odvahy, ale ani moci na svojích vlastných nohách chodiť. Teraz ale práve naopak sa má vec: slovanské malé národy sú samostatné, kdežto veliké a jednotné Rusko je roztrhané a zničené. Veliká naša matka Rossia z tisíc rán krváca, od ktorej na dlhý čas podpory očakávať nemožno. (Výborně! Potlesk.) Slávny snem! Zarmutkom duše konštatujem, že je to škaredou zásluhou nielen Nemecka, ktoré jedom bolševizmu porazilo nebezpečné Rusko, ale v strašnej tragedii tohoto nešťastného národa, zdá sa mi, že majú prsty aj iné mocnosti europské, alebo mimoeuropskej, ktoré práve pre túto príčinu veľmi tragicky neberú, že bolševizmus stal sa smutnou špecialitou v prvom rade slavianských národov. (Tak jest!)
Slávna snemovňa! Události v Europe nás ešte o jednom učia, a síce my dnes všetké štáty, všetky národy malé i veľké vidíme opojené istým egoizmom: sobeckosť vidíme u každého národa, a preto všeobecné heslo je ešte ai so strany našich dobroprajníkov: "Pomožte si sami sebe!" S tohoto stanoviska posúdzujem prácu našeho zahraničného ministra a ako plus pre neho vďačne konštatujem, že estliby nebol nič iného dobrého vykonal, než to, že utvoril Malú Dohodu, učinil mnoho. Ovšem, v budúcnosti sa to ukáže, nakoľko sa mu tá jeho snaha vydarí!
Predbežne len toľko poznamenám: dr. Beneš, zahraničný minister československej republiky uprímne myslel na riešenie problému strednej Europy, do ktorého slúžby v prvom rade chcel postaviť Malú Dohodu a istotne rátal na dôvernú spoluprácu Československa, Jugoslavie a Rumunska, ktoré štáty válka, stejné hospodárske záujmy a politické nutnosti spojujú. (Maďarský výkřik: Proti Maďarům!) Nie, na obranu Maďarov! (Veselost.)
Veľactené Národné shromaždenie! Ja sa s touto otázkou Malej Dohody dnes nemôžem obširnejšie zaoberať, lobo nemám na to ani času. Ale poviem dôverne a uprímne, že nepovažujem to ani za potrebné, tým menej za taktické. S tým vlastne to chcem povedať, že rozhodne podržujeme si to právo, aby sme o tejto velikej myšlenke v budúcnosti, až keď jasne uvidíme veci - a budeme o nich môct mlúviť, svoje poznámky učinili. (Výborně!)
Slávna snemovňa! Vývody svoje končím navázujúc slová p. ministra dr. Beneša, ktorý pri jednej príležitosti vravil, že jeho zahraničná politika diktovaná je myšlienkou: po 1. upevnenia; po 2. znovuzbudovania; a po 3. upokojenia. Áno, pánovia a dámy, my chceme, my musíme chceť, aby tá naša republika bola pevná; aby tá naša republika bola múdre zbudovaná; a konečne musíme aj to chceť, aby občania tejže republiky boli upokojení.
Pevná republika na jednej strane,
upokojené občianstvo na druhej strane, to je istá záruka našej
skvelej budúcnosti. (Výborně! Potlesk.)
Předseda:
Slovo dále má pan kolega dr. Lelley.
Posl. dr. Lelley (maďarsky): Vážené dámy a pánové! Když jsem s tohoto místa mluvil naposled, započal jsem svoji řeč maďarsky, ve své mateřštině. Potom, aby se mi porozumělo, pokračoval jsem slovensky. Také tenkráte, jako dnes, projednávaly se finanční otázky. A když dnes to své jednání právě tak odůvodňuji, musím ještě k tomu připojiti to, co je v úzké souvislosti se změnou politické situace strany, ke kteréž straně mám čest náležeti.
My víme, že při volbách na Slovensku volili křesťansko-socialistickou stranu jen maďarští a němečtí voličové. (Maďarský hlas: Hlasovalo také mnoho Slováků!) Je možná, že byli také mezi nimi Slováci, ale, že by jich bylo mnoho, o tom nemám vědomosti a pravděpodobně z této příčiny - ovšem ne ve sněmovně, ale v jejich chodbách - byla tato strana jmenována "Magyar-nemét keresztény szocialista párt".
Jest zbytečno na to poukazovati, že toto pojmenování zásadně není správné, neodpovídá ani správnému stanovisku, neboť ten, kdo ví, co jest křesťanskosociální, ten musí vědět, že ten nemůže býti národní, nýbrž mezinárodní. Následkem toho bylo také tehdejší mylné vyřízení, které bylo také oproti základním stanovám strany zcela opačné, spíše označení skutečných voleb, ale na žádný pád označení zásadního stanoviska. (Maďarský hlas: Vy přece nejste křesťanští socialisté, nýbrž Maďaři!) My jsme takoví křesťané a takoví socialisté, jako někteří z pánů, kteří zde do toho mluví. (Posl. Tománek: Vy tu hovorte po slovensky! Vy ste z Nitry! Čo máte čo robiť medzi Slovákmi, keď diskutujete maďarsky. Nevydávajte sa za Slováka medzi Slovákmi!) Nikdy jsem se netajil, že jsem Maďar. Ti, kteří zde sedí, ještě před několika léty se hlásili k Maďarům. Domnívají-li se pánové, že takovými věcmi slouží účelu, pak jsem přesvědčen, že jsou na omylu. Chci právě svému kol. posl. Tománkovi vysvětliti a potvrditi, proč chci mluviti slovensky.
Změna, která nastala uvnitř strany, jest částečně pohnutkou k tomu, proč budu pokračovati slovensky. Změna jest ta, že bolestný výkřik této strany zpozorovala značná část těch Slováků, kteří v nedávné minulosti patřili ke křesťanskosociální straně a kteří se k nám potom připojili. Když ve své řeči k rozpočtu pokračuji ve slovenské řeči, nečiním tak jen proto, aby se mi lépe rozumělo, nýbrž také proto, že chci dokázati, že maďarskými a německými voliči zvolení poslanci křesťansko-sociální strany v otázkách, které se týkají celé strany bez rozdílu národnosti, chtějí a budou zastupovati také zájmy Slováků. (Místopředseda inž. Botto převzal předsednictví.) Nesmí se přihoditi, by se na Slovensku mezi sebou rvaly dvě křesťansko-sociální strany, neboť jsou taková území, na kterých obě strany najdou dosti práce, které mohou býti vyrovnány takovým způsobem, který by odpovídal těm zásadám, které i vy hlásáte. (Řečník pokračuje slovensky:)
Dámy a pánovia! Pred nami leží návrh štátneho rozpočtu republiky československej na rok 1920. V tomto rozpočte čítam, že vláda vykazuje zbytok 3 mil. a neviem koľko tisíc korún. A na tomto základe sa tvrdí, že v tom rozpočte, v tom štátnom hospodárstve je takzvaná rovnováha. Celý finančný svet úradný - opakujem úradný sa veľmi teší z tejto rovnováhy - ale ten neúradný, súkromný, nevidí tú otázku tak, ako ten úradný svet, ale s akousi obavou sa pozerá na tú takzvanú rovnováhu.
Dnes, keď je immoralita v celom smere ľudského života tak silná a tak rozšírená, dnes, keď štát následkom nedôvery svojho občianstva nemá úveru, dnes, keď kupná síla peňazí je deň odo dňa vždy menšia a menšia, dnes, keď ani súkromný hospodársky rozpočet sa nemôže vybudovať na reálnom základe, ako môže tedy štát, také rozsiahle hospodárstvo, vybudovať rozpočet a tvrdiť, že je v ňom rovnováha? Ovšem, že je to veľké finančné víťazstvo republiky československej, že tu, keď minister financií anglický - nie Engliš, ale anglický - sám uznáva, že medzi dnešnými pomermi o rozpočte a rovnováhe v rozpočtu nemôže byť ani slova, že tedy my v tom našom rozpočte tú rovnováhu sme dostali od našej vlády. Ale dokážem dostatočne, že ta rovnováha zostane len dotiaľ, dokiaľ máme nádeju na to, že tie sumy, ktoré sú preliminované na vydanie, budú skutočne dostatočné a len vtedy, keď máme ten nádej... (Hlas: Tu naději!) - pardon, ja sám vám budem veľmi povďačny, keď ma vykorigujete - tú nádeju, že tie príjmy, ktoré sú preliminované, skutočne sú i príjmami. Ovšem, keď nás jedno alebo druhé oklame, celá rovnováha sa zhrúti.
Dámy a pánovia! Já to vidím úplne iste, že nás nie jedna, ale obe strany oklamú. Finančná politika československej republiky vyčerpáva sa v tom, že obeh bankovek úmerne robí menším a menším a že ho omedzuje. To je ten tanec okolo tej modly, tej našej valuty. Túto politiku začal pán bývalý minister Rašín, ktorý s touto politikou docílil veľkého víťazstva pre svoj národ, ktorý ale touto politikou iné národy československej republiky poškodil. A čo sme docielili konečne tým víťazstvom tej našej valuty? Máme valutu skutočne dobrú? Keď vidíme relácie cudzozemské, tak vidíme, že tá naša valuta je veľmi zlá. Ovšem sú ešte i horšie; pravdou je, že maďarská alebo rakúska valuta je ešte o mnoho horšia, ale tým, že sú valuty ešte horšie než naša, tým nenie dokázané, že naša je dobrá. A že ako je tá naša valuta dobrá a ako je odôvodnený ten tanec okolo tej modly, to vidíme najlepšie z toho, že vývozu, mimo cukor, československá republika vôbec nemá a že i tento vývoz cukru je už, myslím, na druhý, na tretí rok problematický. A tak, pánovia a dámy, povstal u nás ten tragický stav, že tá politika, ktorá utlačovala valuty súsedných štátov, že tá politika priviedla tento štát na to, že u nás je život - pri našej dobrej valute - o mnoho drahší než v tých druhých súsedných štátoch. A tento stav je so dňa na deň horší a horší. A príčina toho je, že dorábanie je drahšie a príčina toho je len to, že naša hospodárska politika nenie založená na jednom silnom a istom základe. My nehovoríme o tom, ale tento rozpočet to ukazuje, že nevydáme toľko, koľko naše hospodárstvo uniesť môže, ale že si preliminujeme výdaje, a toľko, koľko potrebujeme, naložíme na to hospodárstvo, a naložíme na to hospodárstvo tak, že ho zničíme. Táto politika, pánovia a dámy, ktorú vidíme na jednej strane v tom, že výdaje sú ukrutne veľké, príjmy tiež veľké - však tá rovnováha žiada tie veliké príjmy - ale je to problematické, keď vidíme, že vecné výdaje sú menšie a menšie z roku na rok, osobné výdaje sa ale o stá a stá milionov zvyšujú, keď vidíme na druhej strane, že to dnešné hospodárstvo sa utíka takými neslýchanými dávkami, ktorých nemožno uniesť, musíme hneď videť, že o tej rovnováhe nemôže byť ani reči. Nechceme na to poukazovať, na ten zvláštny rozpočet a zvláštny investičný program, ktorý má podľa výpovedi pána ministra skutočne jasný rozhľad finančný zaistiť, že ten slúži docela na iné ciele, a síce slúži na ten cieľ, aby sa zakrylo, čo sa uprímne povedať nechce, aby sa zakrylo to, že rovnováha nenie a nemôže byť. Ani o tom nechceme mnoho vypravovať, že na príklad tie počty, čo sú v rozpočtu na vyplatenie cudzozemských dlhov a úrokov, sú dnes už úplne obrátené. Ešte ani tisk neuschol na tom zákone a už valuta nám ukazuje, akú to máme chýrnu valutu.
Pán minister v štátnom rozpočte vzal na frankový dlh jednu sumu a počítam si to podľa rozpočtu na 400, dnes už je to bohužiaľ 520, na dolarový dlh počíta pán minister 50, dnes je už 84 (Hlas: Dnes je 72!) ja myslím predvčerajší kurz, ktorý čítal 84 (Hlas: Dnes čítá 75!), tedy, prosím, 75, ovšem medzi 50 a 75 je predsa len rozdiel; lírovú dlžobu pán minister číta 300 a je skutočne 320, funtovú číta 180, skutočne je 300. Keď tieto úroky tak vypočítané a sumy, ktoré sú preliminované na splácanie kapitálu, prepočítame na túto valutu, je isté, že táto rovnováha docela zmizí.
Pánovia a dámy, so stanoviska
finančného mnoho k tomuto štátnemu rozpočtu nenie čo povedať.
Finančné stanovisko je nevalné, to vidí každý a ja myslím,
že keby sme tvrdili, že finančný stav je dobrý a príjemný,
že by sme sa sami klamali. Ja tedy tento zákon neberiem a nepovažujem
s finančného stanoviska, ja v tom nevidím nič iného, jedine zrcadlo
politiky, ktorú politiku vláda v hospodárskom živote robí. Táto
politika nemá veľkej nádeje a tiež neukazuje na sporivosť,
jediný základ reálnej, finančnej a hospodárskej politiky.
Hovorím, na miesto sporivosti, na každej čiare štedrosť, zvlášte
tam, kde to slúži k účelom imperialistickým českého národa,
vecné vydania snížiť, osobné vydania zvýšiť, tarify poštovné,
železničné zvýšiť o 200 až 300% a na druhej strane znemožniť
tým, aby sa hospodársky riadne pracovalo. Vidíme, že tento rozpočet,
ako zrkadlo ukazuje, nenie taký, aby sme sa tomu radovali a ja
vidím napred to, že rovnováha toho rozpočtu za krátky čas sa celkom
ztratí, že vydania nebudú dostatočné na to, aby kryly tieto potreby,
ktoré sú predpisované a že naposledy z tej chýrnej rovnováhy
povstane ešte chýrnejší deficit. Pánovia a dámy, ja som bol
vždy uprímny a i dnes chcem byť uprímny, ja sa vám uprímne
priznám, že nikdy som si nezatajoval, že v tomto štáte, ktorý
sa utvoril proti vôli národov, ba i proti protestu národov,
(Hlas: Maďarů!) áno, i Nemcov, i iných národov,
že k tomu štátu, ktorý popiera zásady tej strany, ku ktorej
ja patrím, ktorý popiera zásady kresťanstva, ktorý zneužíva socializmu,
ktorý na papieri veľmi úzko zabezpečuje práva národov iných, krome
českého, pristrihuje ich a utlačuje, že k tejto republike,
čo sa týka jej budúcnosti, veľkej dôvery som nikdy nemal a ako
Maďar uprímne sa priznám... (Výkřiky: Vy nejste Maďar. Vy jste
Slovák! Ale nepřiznáváte se k slovenské národnosti!)
Je mi ľúto, že sa necítim Slovákom a nemôžem sa cítiť Slovákom,
lebo tá mentalita, ktorú imperializmus českého národa vždy používa,
je tá vaša mentalita. Vy vždy hovoríte, že každý, kto má kapku
krvi slovenskej alebo českej, je Slovák alebo Čech. Poneváč ja
sa v srdci cítim Maďarom, musíte, pane Tománku, uznať, že nemôžem
sa cítiť Slovákom. Z tej príčiny sa vyslovujem, že strana, ku
ktorej ja patrím, pre vládny návrh hlasovať nebude.
Místopředseda inž. Botto
(zvoní): Slovo udeľujem ďalšiemu rečníkovi pánu posl. dr.
Rašínovi.