Koľkokráťkoľvek postavíme sa na obrnu nášho národa a na Maďarstvo útočiace brutálne výpady vyznievšie z úst jednotlivých politikov odpovedáme síce nie v tom samom tóne, ale podobnou energiou, dostane sa nám výčitiek a obvinení a veľké spústy podozrievaní s náležitým zveličením. Vzdor tomu, že my, ktorí sme sa hodili na politiku, veľmi dobre vieme, že naša sila záleží v tom, že v tomto ohľadu sme neprístupní a nemožno nás dostať k tomu, aby sme detinským rozumom vrazili hlavou do múru a sme ochotní podať účty o našej politickej činnosti každému nepredpojatému človekovi, predsa nás obviňujú poloúradní činitelia protištátnosťou! Preto bych pokladal za nutné prehovoriť o tom, zda-li je protištátnou politika, ktorá stojí v službách národnostného a spoločenského mieru, ale práve preto požaduje zrušenie nadvlády národností nad sebou a úplne voľné prejavenie mienky v ohľade národnej a nie štátnej príslušnosti. V záujmu toho chce zdolať na triedných bojoch zakládajúcu sa politiku a v zájmu spoločnej práce chce odstrániť kontrasty medzi triedami. Nic nie je ľahšieho než vytýkať nám, že priostrujeme národnostné kontrasty, keď hájime eminentné záujmy Maďarska, avšak s tým najväčším kľudom ponechávam to rozsudku celého sveta, aby rozhodnul o tom, zdali je správna politická činnosť československých národných stran alebo stran podobnej barvy, vtedy, keď sa takmer vyčerpáva vo štvaní proti nám a v hanení maďarského ľudu.
Ešte závažnejšiej príčetnosti podlieha ten fakt vládnej politiky, že na periferiach vládnucí exponenti vlády menujú územie Maďarmi obydlené územím nepriateľským, že títo exponenti vyjadrujú sa opovržlive o našej kultúre a o našich inštituciach, ktoré i keď sú snáď vo veľkých rysoch malé, avšak nám pririastly k srdci a sú nám nado všetko cennejšie. (Souhlas maďarských poslanců.)
Zdali je irredentismom to, že keď jednu školu zavrú, chceme my odpomôcť starostiam rodičov 300 kmenorodých maďarských detí, alebo keď žiadame o usporiadanie záležitostí tisícov a tisícov nešťastných, osudom prenásledovaných úradníkov a pensistov? A zdali je irredentou i to, keď práva ku slobode požadujeme i pre seba, keď činíme výčitky príslušným činiteľom pre nesmierné množstvo chýb spáchaných v otázkách hospodárskych, alebo keď uderíme zpät, sme-li v našej národnej česti napadení. Ani jediný úder nezostaneme dlžni, ani popri jedinom zbúraní nášho diela neprejdeme so zatvorenýma očima a beze slova. Vy však musíte uznať a nahliadnúť, že my k tomu právo máme, že je to našou povinnosťou a že to je nie prekážkou spravodlivej a porozumenej duševnej premeny a štátnej konsolidácie. Stojí to v ceste iba programovitému odnárodňovaniu, ktoré je však i podľa štátnej ústavy trestateľné. Uznávam, že tiež my ako každý iný nie sme dokonalí, avšak položte ruku na srdce, pánovia, vaša politika je plná snahou plánovitého národnostného podmanenia i v tom prípade, keď to pomenujete zpätným podmanením. (Hluk. - Místopředseda inž. Botto zvoní.)
A ešte jedno, vážení pánovia! Právna ochrana a úprava práv národnostných menšín zakladá sa na mezinárodné smluvy. Nad vládami štátov sú na stráži medzinárodné orgány a tieto konajú kontrolu. Týmito záväzkami má v istom ohľade zaviazané ruky i zákonodárstvo utvorené cestou ústavnou, záväzkami to, ktoré prevzaly na seba štáty. Tak národnostným menšinám musí byť dovolené, aby mohly utvoriť si vo všetkých štátoch, kde menšiny existujú, expositury medzinárodných orgánov nimi sriadených, alebo takých, ktoré budú ešte len utvorené. Musí byť povolené, aby bola prevedená personifikácia národnostných menšin cestou nejakej koalicie alebo spolku alebo jednotou politických strán, cele prirodzene bez toho, že by sa štát zriekol svojej zákonitej kontroly.
Pokiaľ viem, vláda dosiaľ ani v jednom jedinom prípade nepovolila, aby sa v tomto ohľade vykonaly pokusy. Ctená snemovno! Tážem sa pána ministerského predsedu: či v tom videl protištátne počínanie a jestliže ano, ako si vykladá otázku národnostných menšín a možnosť jej obhájenia, keď utvorené normy neposkytujú možnosť bezprostredne interesovaným predstúpiť pred sväz národov, a - zdá sa - i vybudovať takú medzinárodnú spojku, ktorá by umožnila nepriamu obranu? Je nesporné, že akákoľvek medzinárodná kontrola je skvrnou štátnej svrchovanosti presne vzatej, avšak podľa všeobecnej právnej praxe nemôže byť rozsudok zmenený tým samým fórumom, ktorý ho vyniesol.
Opatrenia československej vlády týkajúcej sa národnostných menšín budú sväzom národov revidované; sväz národov je tedy to apellačné fórum, na ktoré však interessovaná menšina nemôže sa obrátiť a nesľutuje-li sa nad ňou nejakým obzvláštnym spôsobom niektorý štát, ktorý v tomto apelačnom fórume zasedá, je ona úplne vy sadená ľubovôli vládneho systemu, ktorý nad ňou panuje.
To všetko sú otázky také, na ktoré my, ktorí sme boli tak nešťastní stať sa členami menšín v republike, ktorá sa chystala byť štátom národným, - očakávame odpoveď od pána min. predsedu. Nie preto, aby o tom rozhodoval, ale aby prispel k vy budovaniu právnej obrany založenej v tejto národnostnej politike na zcela nové základy a nás o úradných názoroch svojej vlády tiež ohľadom faktických čiastok informoval.
Slávna snemovno! Končím svoju
reč. S otvorenou uprimnosťou vyzývam vás, učiňte možnou našu politickú
existenciu a nevnucujte nášmu ľudu do ruky krajné prostriedky
roztrpčenia. (Potlesk maďarských poslanců.)
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Slovo ďalej má pán posl. Bobok.
Posl. Bobok: Slávna snemovna!
Netajím, že s istým dojmutím, ale uprimne vyznám, i s mrzutosťou
počúval som niektoré slová mojho predošlého pána rečníka. Prišla
mi do rozumu tá doba, keď som ja, jakožto skrovný pracovník slovenského
národa pod rúškom kresťanského socialismu sa opovážil v Pešti
postaviť sa proti ohromnej sile maďarismu. Sostavil som program,
ten najskrovnejší ohľadom kultúry slovenskej, ako teraz je živo
predo mnou, boli sme tam s terajším dr. Mikulášom Grigerom, po
slancom maďarského snemu a predložili sme k prijatí ten program.
Pánovia moji, hrozné bolo, čo sa tam dialo. Na mňa prišli mnohí:
Chcete nám sožrat Maďarsko, chcete rozbiť Maďarsko! (Hluk.
- Posl. Hlinka: A čo ste tam žiadali?) My sme žiadali
len právom, aby sa slovensky učilo v nižších triedach elementárnych
škôl, žiadali sme fakultativne, tedy nie ani nutene - len fakultativne
- . . . (Výkřiky posl. dr. Körmendy-Ékese. Spor mezi posl.
Hlinkou a dr. Körmendy-Ékesem.)
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Pána posl. dr. Körmendy-Ékesa prosím, aby sa choval
ticho. (Hluk. - Mezi slovenskými a maďarskými poslanci
výkřiky.) Žiadam pána posl. dr. Körmendy-Ékesa, aby
sa choval ticho! (Hluk. - Výkřiky.) Prosím po tretie p.
posl. dr. Körmendy-Ékesa, aby sa choval ticho.
Posl. Bobok (pokračuje): My sme žiadali, slávna snemovňo, vo stredných školách len fakultatívne vyučovanie slovenskej reči. Ja som sa neopovážil tázať sa, a skrovno som vzpomenul jednu slovenskú katedru na universite. A tam v tom shromáždení, kde sa ten program sostavoval, nálada bola taká, že musel som odstúpiť na návrh a radu môjho priateľa dr. Grigera, poneváč sa obával, že mňa tam nabijú a on ako Nemec zastával ten program. Nuž, prosím, pánovia moji, takáto svoboda bola v tom Magyarországu, o ktorom páni, ktorí patria k maď. kresťansko-sociálnym stranám, výlučne rozprávajú, ako by oni žili v Maďarsku. Ja nechcem byť obhájcom snaď prípadných prechmatov, ktoré sa proti jednotlivcom dejú, ale som si toho povedom, že na Slovensku maďarskému národu ako celku žiadna krivda sa nedeje! (Souhlas.) Ráčte dovoliť, pánovia, abych vzpomenul len jednoho príkladu, ktorý sa stal práve v najbližšiej minulosti. Počul som to od môjho kolegu z východu, že bývalý služný v Sabinove, ktorý za maďarskej vlády slúžil na Slovensku, Bertóty, nechcel slúžiť u slovenského národa, odešiel do Maďarska a teraz je on úradníkom pri zahraničnej policii a sice v Novom Meste pod Šiatrom. Pánovia moji, tento pán asi pred 3 týždny sa zabával a v dobrej vôli akosi vyrútila tá jeho opravdová povaha a dal si zahrať túto pieseň: "Ja parobok z Kapušian nemám ženu ja som sám". Pánovia moji, pre túto pieseň tohoto úradníka v Maďarsku zavreli a následok bol, že džentríci maďarskí zo Šariša boli prinútení maďarskej vláde dokázať, že to je veľmi nevinná internacionálna pieseň, pre ktorú zavreť takého úradníka nie je hodno.
Slávna snemovňo! Ešte jedno chcem
vám pripomenúť akožto odpoveď práve na tie výtky, ktoré ste tu
predniesli. Pred mojim odchodom dal mi jeden priateľ do ruky noviny,
ktoré vychádzaly za maďarskej vlády vo Zvolene a menovaly sa "Zólyom
és Vidéke" a tieto noviny písaly o mojej rodnej obci Slovenskej
Lupči. Táto obec za maďarskej vlády stále sa uchádzala o povolenie
jedného nevinného slovenského divadeľného predstavenia a maďarská
vláda vo svojej liberalite stále mu odporovala. Konečne občania
sa rozhodli s memorandom ku kráľovi a z tejto príležitosti "Zólyom
és Vidéke" písal toto: "Fantásia a streštenosť slovenských
panslávov je toľká, že presahuje i fantásiu českých trubačov a
my im odporúčame, aby medzi nich tiež išli, keď už oni majú slovenské
divadlo." Pánovia a dámy, tá doba je tu, my sme teraz s Čechmi,
ako ste nám odporúčali a preto nehnevajte sa, že máme svobodu.
(Různé výkřiky.)
Místopředseda inž. Botto
(zvoní): Prosím, nevyrušujte pána rečníka. Prosím pána
rečníka, aby pokračoval.
Posl. Bobok (pokračuje):
Slávna snemovňo! Ráčte tedy dovoliť, abych prešiel na svoje
vlastné théma. Vážnou úlohou prehovoriť pri generálnej debate
o štátnom rozpočtu na rok 1922 tou stranou, ku ktorej patrím,
poverený, dovoľujem si laskavej trpelivosti vyprosiť od veľactených
dám i pánov. Otázka odhlasovania štátneho rozpoctu pre slovenského
poslanca úzko súvisí s inou veľavýznamnou otázkou a sice s tou,
že jak možno všecké práva osobitného slovenského národa priviesť
do súladu s právom jednotného československého štátu. Rozuzlenie
tohoto problému dá nám smernice v tom ohľade, ako máme pokračovať,
že ako sa majú chovať a držať slovenskí poslanci pri odhlasovaní
tých potrieb, ichž udržovanie, rozvin, blaho a rozkvet jednotnej
Československej republiky vyžaduje. S tohoto miesta bolo už viackrát
slávnostne s našej strany prizvukované, že my slovenskí ľudáci
našu Slovač držíme za osobitný, s Čechy v tejto našej spoločnej
republike rovnocenný a rovnoprávny národ. Toto politické credo
nás nabáda k tomu, že na slovenskej zemi s podržaním jednotnej
celistvosti Československej republiky spravovanie osudu Slovače
žiadame uložiť do rúk Slovákov v podobe úplnej a dokonalej autonomie.
(Posl dr. Kőrmendy-Ékes: To žiadate, ale to sa nemusí stať!
- Posl. Hlinka: Vy ste nám nedali ve Sv. Mikuláši ani slovensky
hovoriť!) Pre seba žiadame práva osobitného národa, ktorého
zabezpečenie je trvanie jednotnej Československej republiky. (Hluk
a různé výkřiky.)
Místopředseda inž. Botto
(zvoní): Prosím, aby rečník nebol prerušovaný. (Hluk.
Různé výkřiky.) Prosím, aby pán rečník pokračoval.
Posl. Bobok (pokračuje): Chceme mať jednotnú republiku, ale v jej silnom ochraňujúcom rámci žiadame žiť ako s Čechy rovnoprávny, osobitý národ slovenský.
A preto nás slovenských ľudákov nikdy neuspokojí v požadování autonomie sriadenie veľkých žúp, čo my len za odsunovanie úplnej autonomie považujeme. Od slovenskej autonomie nás neodstrašuje ani tá okolnosť, že ju prípadne i niektoré štátu nespoľahlivé živle vzaly do svojho programu. Však na tomto základe mali bysme sa vzdať i tej najlepšiej a nejpotrebnejšiej veci snaď len preto, že ju i sám náš protivník požaduje. My slovenskí ľudáci sme už viackrát slávnostne osvedčili a teraz znova tu slávnostne osvedčujeme, že autonomiu Slovenska pre Slovákov, pre roduverných občanov slovenskej zeme a nie pre naších nepriateľov žiadame. My sme presvedčení o tom, že Slovač podporovaná silnou mocou celej jednotnej republiky bude vedieť vzdorovať všem tým fíglom, ktoré by moc z jej ruky vyrvať, a slovenský národ znova do poroby otroctva vohnat chceli. Naším crédom je, že Slováci práve pomocou autonomie pohnútkou obrany svojich autonomných práv hnaní silno a rychlo budú napredovať vo svojom národnom vedomí a tak ešte lepšie sa utužia v láske k spoločnej vlasti v Československej republike. Náš autonomný program tedy z jednej časti vyhovuje všem právam nášho osobitného národa a z druhej časti vyhovuje i právu jednotného Československého štátu, ktorého jestvovanie a bezpečnosť náš život národný zabezpečuje a umožňuje.
Nakoľko udržovanie celistvosti Československej republiky je základnou podmienkou nášho slovenského národného života, o tom nieto pochybnosti, že povinnosťou poslancov Slovače je dať tomuto štátu všetko to, čoho potrebuje nevyhnutelne, bo však s týmto i potrebám nášho slovenského národa vyhovíme. (Posl. dr. Juriga: Dáme a žiadame, to je isto!)
Ale slávna snemovňo, pri odhlasovanie štátneho rozpočtu nielen o poskytnutí potrebných hmotných prostriedkov pre štát sa jedná, lež ide tu o dôveru voči tej vláde, jejž šafárenie v hospodáreniu štátu je sverené. A tu - žiaľbohu - v minulosti mnohými trpkostmi zkúšení - ohľadne dôvery voči dosavádnemu vladareniu máme mnohé a silné pochybnosti, ktoré nás uvádzajú až do rozpakov. Táto okolnosť nás slovenských ľudákov hneď pri nastúpení terajšiej vlády k istému podmienečnému, reservovanému stanovisku voči terajšiemu vládnemu systému prinútila, ktoréžto stanovisko máme i teraz, že totiž trpkými zkušenostmi v minulosti poučení viac neveríme sľubom, ale skutky čakáme a dľa tých sa zachováme.
Ano, verejne si dovolím ohlásiť, že túto vládu len vtedy budeme podporovať, keď budeme mať v ruke faktá, že vláda na Slovensku dosavádny centralistický systém zastaviť, zdravú decentralisáciu previesť a mnohé krivdy a neriady na Slovensku odstrániť sa usiluje.
Táto námi uložená podmienka za povinnosť mi ukladá, abych aspoň vo všeobecnosti poukázal na tie rany Slovenska, ktoré bezodkladného liecenia vyžadujú. Ostatné krivdy vypočítajú moji kollegia, ktorí pri jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu prehovoria.
Slávna snemovno! V kulturnom ohľade bolo Slovensko drieve veľmi zanedbané a preto úplne porozumieme tej snahe, že každý na Slovensko poslaný exponovaný úradník už istý kultúrny program prinesie s sebou vo vačku. Zemepisná poloha Slovenska, ktoré leží medzi východnou a záp. Evropou, dľa mojho názoru mnoho prispieva k tomu, že naša zem sa stala od prevratu tým nešťastným trhovišťom, kde všetky možné dobré i zlé moderné náuky z východu i západu za lacné peniaze, ba práve zdarma sa ponúkajú. Slovenský idealistický, kresťanský svetový názor zápasí tu s materialistickým nevereckým názorom západu, a v tom ohromne veľkom víru náš Slovák celý omráčený stoji a krčovite sa drží duševného dedictva svých otcov.
Slávna snemovňo! Náš kultúrný program na Slovensku môže byť len jeden: stávať na tradiciach nášho národa, modernú kultúru do súladu priviesťz jeho zdedenými duševnými, hlboko náboženskými pokladmi a nevyvracať to, čo on dosiaľ za vznešené, sväté držal, a tak ho hnať do škaredého škepticismu. Beda tomu národu, ktorého synovia posmech robia z ideálov svojich otcov, ktoré ideály iným názorom lepším nahradiť nie sú v stave, a ktorých jediným smutným duševným majetkom je: neveriť v ničom. (Předsednictví se ujal predseda Tomášek.)
Naše školy s malou výnimkou v kultúrnom programe musí prisť pod reviziu a ja myslím, že pri uskutečnení slovenskej zemskej školskej stolice Slováci bez úkoru modernej vedy, ale čo je hlavné, so zachránením našej svojraznosti národne tvoriaceho zbožného duševného dedictva slovenských otcov, budu vedet riešiť túto otázku.
V rozpočtovom výbore mal som príležitosť vypočítať naše sťažnosti ohľadom školstva. Tu len toľko si podotknúť dovoľujem, že čakáme na splnenie sľubu pána ministra školstva a národnej osvety, podľa ktorého každé urážanie náboženského citu vo školách znemožní. (Souhlas.)
Keď je o kultúre reč, nech mi je dovolené hneď prejsť i na otázku naších slovenských kultúrnych pracovníkov a slovenských úradníkov. Bohužiaľ staré krivdy znova zopakovať musím. Zaznávanie, odstrkovanie je ešte vždy smutným podielom slovenského profesora, učiteľa, úradníka, definitívne vymenovanie ich ešte vždy mešká, platy s českými úradnikmi nemajú rovnaké, poneváč diety sa ešte vždy hojne udelujú, kdežto zatiaľ slovenský pensisti takmer hladom umierajú.
Slávna snemovňo! Otázka slovenských pensistov je tak boľastná, že sa ani vypovedať nedá. Úradníci z mesiačnou pensiou 200 až 300 K majú živiť mnohočlennú rodinu. Čakajú už od rokov na pomoc a riešenietoto ďalej sa odsunuje, sriadenie úpravy služobného pomeru aktívnych úradníkov ešte údajne je nie hotová. Lenže hladný žalúdok ťažko čaká.
Vládou vypovedaná zásada sporivosti bude mať za následok, že istý počet štátnych úradníkov a zamestnancov má byť prepustený. Naša strana s istou úzkostlivosťou hľadí v tomto ohlade do budúcnosti a rozhodne žiada, aby na Slovensku pri ponechávaní štátnych úradníkov a zamestnancov v prvom rade Slováci boli zadržaní. Myslím, že toto je celkom správna požiadavka, aby na Slovensku ponajsamprv Slováci dostali chleba.
Na Slovensko z mnohých i vládných kruhov sa hľadí príliš romanticky. Slovenská zem sa nazýva zemou bohatstva, zemou pokladov, zemou krásy. Ja žiaľbohu v záujmu pravdy musím vyznať, že naša Slovač je chudobným národom, že postráda tie vzpomínané poklady a že ľud vo veľkej väčšine je pozbavený krásy vzpomínaného života. Bieda, núdza sa rozhostila po mnohých krajoch Slovenska a mnoho a mnoho práce bude potreba, kým Slovensko v hospodárstve sa pozvedne.
Rozpočet síce pamätá na jednotlivé potreby, ale to ani ďaleko nestačí, aby boly riešené tieto úlohy, ktoré na uskutečnenie čakajú. Meliorácia neúrodnej pôdy suchotou ešte viac zničenej, pasienky, odvodnovanie a zavodnovanie pozemkov hospodárskych, podpora salašníctva, ovocinárstvo, pestovanie dobytka bude o mnoho väčší obnos vyžadovať, nežli sa stane náprava.
Pozemková reforma je i na Slovensku jednou z najpálčivejších otázok. Je otázka, zda ten obnos, ktorý je do rozpočtu vzatý, k uspokojeniu stačí. S radosťou vítame rozmnoženie ľudových roľnických škôl na Slovensku. Aby ale tieto školy s úspechom pracovať mohly, za potrebné držím vyžiadať si pomoc prirodzených vôdcov ľudu, ktorí by potrebu tohoto školenia ľudu vysvetlili, poneváč uznávame, že nás slovenský ľud v roľnických veciach novotu neľúbi a novým veciam veľmi ťažko sa učí.
Obchod a priemysel na Slovensku vážnu krísu prežíva. Ohľadom nápravy dostali sme síce sľuby, ale žiaľbohu tieto sľuby zostaly len sľuby. Naším záujmom je, aby suroviny Slovenska doma sa vyrábaly, aby sa i týmto čelilo ohromnej nezmestnanosti.
Stavobný ruch, od ktorého sme tak mnoho očakávali, v tvrdom spánku spí. Budovanie elektrárien na Slovensku pri tom napomáhaní štátu, ako sa to dosiaľ deje, ešte za pár rokov bude len púhym snom.
Priemyselná podnikavosť mizne, nič nového sa netvorí a my s ohľadom na ohromný nedostatok zamestnaní nie s malou obavou hľadíme do budúcnosti.
Premávkové pomery, stavänie nových železničních tratí, nových ciest už od rokov sa hlási, ale v tom ohľade sa tiež málo deje.
Otázka zdravotnictva patrí snaď medzi najzanedbanejšie otázky Slovenska. Kým bohatá trieda i cudzozemských krajov po našich kúpeľoch zdravotne sa zotavuje, dotiaľ náš chudobný, ubohý slovenský ľud pre nedostatok liečenia na tisíce hynie.
Smutnou kapitolou našej slovenskej biedy je otázka invalidov, ktorí pri nedostatku pomocných príspevkov vyžiť nemôžu, a jestliže sa o niektoré miesta hlásia, riadne odmietnutí bývajú.
Slávna snemovňo, ale mlčaním nemôžem pominúť jedno hrozné nebezpečie slovenského národa, a síce nebezpečie alkoholismu. Táto pliaga tak sa zdálo, že svetovými událostmi v poslednej dobe sa odohravšími je zo Slovenska odstránená, ale žiaľbohu znova sa u nás hlási. Alkoholisovanie nášho národa znova sa započalo a v ňom sa pokračuje. Sú mestá, kde ľud na úver bere lieh, a ubohý pracovitý ľud každú sobotu svoju vyrobenú mzdu za lieh tam nechá. V tomto ohľade žiadame od vlády rázne a prísne zakročenie, prípadne i návrh zákona, ktorý by lieh na úver dávať zakázal. Však už za starej maďarskej vlády sme mali zákon, dľa ktorého dlžobu za lieh vyše 4 K žalovať nebolo možno.
Ale, slávna snemovňo, nepokračujem v kreslení tohoto smutného obrazu, však o tom budú ešte hovoriť iní. Nedostatku, biedy, krivdy je na Slovensku veľmi mnoho a verím, že toto všechno chcú odstrániť, i ti naši bratia, ktorí nám prišli pomahať na Slovensko. Lež jak oni zodpovedajú tejto úlohe? Nechcem generalisovať a hovoriť vo všeobecnosti, o všech exponovaných. Ale moje ponosy sa vzťahajú len na niektorých, ktorých ale bohužiaľ počet nie je malý. Hlavnou podmienkou účinkovania exponovaných na Slovensku je získať si dôveru ľudu. V tomto ohľade maďarskí úradníci boli veľmi šikovní. Oni totiž aspoň na vonok v učtivosti držali prirodzených slovenských vôdcov ľudu a nebolo maďarského úradníka, ktorý na mieste svojho pôsobenia zo slušnosti by nebol vykonal návštevu tamojším inteligentom vôdcom ľudu a ľud, vidiac toto, že ten cudzí, prišlý úradník v úctivosti má jeho starých vôdcov, hneď sa rozohrial k nemu a získal si u neho autoritu. Náš mnohý brat, práve začínajúci, naopak príde na svoje pôsobište, nie, že by slovenských inteligentov pozdravil a poznal, ale zo svojej politickej straníckosti, alebo inej príčiny, netaktným spôsobom sa vyslovuje o nich a tým diskredituje nie slovenských inteligentov, ale seba. A toto je zárodok nezdárnej práce. V tomto ohľade my tiež žiadame radikálnej nápravy.
Slávna snemovňo! S uprimnosťou
slovenskej duše som sa snažil vylíčiť bôle a trpkosti. Čakáme
na ich liečenie, a nakoľko táto vláda má opravdu úmysel odpomôcť
týmto smutným pomerom, pod touto podmienkou, pravím, odhlasovaním
tohoto rozpočtu chceme jej umožniť vyhovenie tejto úlohe. (Výborně!
Potlesk.)