Nechcem predbiehať vysvetleniam ministerského predsedu k oným údajným omylom p. dr. Šmeralom vytknutým, ale musím zdôrazniť, že doklady, ktorých užíval, charakterisujú celé jeho argumentovanie. Odvolávať sa na článok dr. Borského v Národnej Politike, predsa len neni serioznym dôvodom. Hovorí ďalej o okolí dr. Beneša. Čo je to vlastne? Na takomto základe predsa nemožno formulovať konkrétne obvinenia. Dlžen je dr. Šmeral positivným dokladom k obvineniam Národnej rady parížskej, že dala sibírskej armáde rozkaz k zakročeniu. Divná logika je i pri jeho výtke ohľadom podporovania Dohody a zabúda, že vtedy boli v Dohode i Američania a Juhoamerické štáty.
Stanovisko strany našej v otázke intervencie v Rusku bolo od prvopočiatku jasné a zásadné: zamietavé. Toto bolo však i stanoviskom vlády našej a stanoviskom dr. Beneša.
Treba konštatovať s veľkým zadosťučinením pre náš národ, že ačkolvek sa v Europe od r. 1918 mnoho zmenilo, Československo v ruskej otázke nemuselo ničoho meniť. Keď celá ostatná Europa zmenila svoj intervenčný názor, vtedy sme my nemuseli ničoho meniť a nepravdou je to tvrdenie, že sme my až vtedy zmenili svoju politiku vzhľadom k Rusku, keď to urobil Clémenceau. Jestli pán dr. Šmeral chce s tohoto miesta niečo iného tvrdiť, tak očakávame od neho, že prinesie k tomu seriózne doklady.
Isté je, že pre socialistické strany vývin vecí ruských má nepopierateľne vysoký význam. Akokoľvek nesúhlasíme s terorom v dnešnom Rusku, ktorým i osvedčení vodcovia robotnictva trpia, ačkoľvek trpko nesieme to, že methody uplatnenia mnohých socialistických zásad v ruskom verejnom živote poškodily socialismus, predsa veríme, že zostanú niektoré z nich nesmazateľne vpravené do života ľudskej spoločnosti. Jednu vec bych však veľmi rád vyzdvihnul tým cieľom, aby naše meštiacke strany ľahostajne neprešly nad možnosťou poučenia sa z ruskej sociálnej revolúcie v ích vlastnom záujme. My sme presvedčení o tom, že k docieleniu sociálnej spravedlivosti schôdnejšou je cesta vývojová, ale treba konštatovať, že v Rusku sociálna revolúcia dala ľudu do rúk pôdu v skutku. U nás máme síce zákon o pozemkovej reforme, je však ani zďaleka nie prevedený a so dna na deň rastú tendencie prevedenia tohoto zákona zmariť. Nech si vezmú potom občianske strany zodpovednosť za to, keď ľud začne srovnávať výsledky cesty vývinu s výsledkami cesty revolúcie na tomto príklade.
Druhou stežejnou otázkou konferencie janovskej a vôbec medzinárodnej politiky je otázka garancie mieru. Nutno konštatovať, že v tejto otázke, tak ako pri otázke ruskej, sú dva rozdielne názory. Jeden z nich je ten, ktorý vidí garanciu mieru v neporušiteľnosti a v nezmeniteľnosti mierových smlúv a v požiadavku ich presného plnenia; druhý smer je za zmiernenie aplikovania jednotlivých ustanovení mierových smlúv a v takovomto postupe až po revísiu mierových smlúv vôbec vidí garanciu mieru.
V tejto otázke nutno posúdiť v prvom rade nie to, ako sa jednotlivé mocnosti k tomuto problému stavajú, ale to, čo je vecne prospešnejšie pre náš národ a náš štát. Isté je, že pri mierovom jednaní Československo nestavalo premrštené požiadavky. So strany českej bola revindikácia uznania historického práva zemí českých, starý a i rakúskou dynastiou svojho času uznaný to štátoprávny postulát český, so strany slovenskej územie kompaktnou etnografickou massou Slovákov obydlené. To, čo nám po stránke teritoriálnej mierové smluvy daly, je vskutku to existenčné minimum pre štátny život nášho národa.
Áno som rozhodne za nedotknuteľnost mierových smlúv, ale nikdy nie z toho dôvodu, ktorý tu predniesol pán kol. dr. Hajn, ktorý háji názor, že treba trestu pre porazených. Nie, ja vidím v mierových smluvách, v ich ustanovení teritoriálnom, v ich ustanoveniach o reparáciach, o Sväze národov, o ochrane menšín, napravenie krívd a vylúčenie páchania nových krívd. V tom všetkom vidím akt spravodlivosti, ovšem nie spravodlivosti podľa trestného zákonníka.
Útoky proti smluvám sú pokusmi o otrasenie celej tej budovy, ktorá vznikla osvobodením národov a pripojujem sa k názoru dr. Hodžu, že útoky proti mierovým smluvám znamenajú vyprokovať militarismus na celej čiare. Nebude snáď od veci, naopak považujem za veľmi prípadné, keď tu uvediem passus z reči, ktorú povedal 6. srpna 1914 v deň vyhlásenia války vtehdajší ministerský predseda Asquith v dolnej snemovni anglickej ako príčinu, prečo Anglia vstupuje do války, a ktorá je tak veľmi príznačná pre nebezpečie, aké môže vzniknúť útočením na smluvy. Asquith povedal v tedy: "Jestli sa ma zpýtate, prečo bojujeme, tak vám to poviem dvoma vetami. Predne, aby sme splnili slávnostný medzinárodný záväzok (hájenie neutrality napadnutého Belgicka), taký záväzok, ktorý i keby boly uzavrely súkromé osoby vo vezdajších záležitostiach života, by sme považovali nielen za zákonnitú, ale i za čestnú povinnosť, ktorú nikto by nebol vstave odmietnuť, ktorý má česť. Za druhé, hovorím, preto bojujeme, aby sme v dnešných časoch, v ktorých často moc, materialná moc, zdá sa byť panujúcim faktorom vývinu ľudstva, ochránili tú zásadu, že nemožno malé národy ubiť na úkor medzinárodnej počestnosti násilím silných a prevahu sily majúcích mocností." Myslím, že správne charkaterisoval Asquith vtedy nielen dôležitosť neporušiteľnosti smlúv, ale i smysel anglického národa pre spravodlivost a česť.
Proti mierovým smluvám podniknutý bol na samej janovskej konferencii útok, a síce so strany Maďarska. Útok tento bol tentokrát podniknutý pod zámienkou ochrany maďarskej menšiny v našej republike. Tento útok bol tu už charakterisovaný za akt neloyálnosti, neloyálnosti voči resolucii canneské, voči Sväzu Národov, voči nám. Bol charakterisovaný za akt nepriateľský. Ja dokladám k tomu, že bol i aktom perfídným, a síce preto, že materiál v maďarskom memorandume bola celá spústa údajov vedome nepravdivých.
Trúfalost maďarskú nič tak dobre nezobrazňuje ako to, že oni podali memorandum, oni, ktorí dnes šliapu nohami v svojej zemi tie najprimitívnejšie práva občianské, ktorí - ako to dnešné časopisy ohlasujú - prevádzajú voľby do svojho parlamentu v stíne bodákov, pod tým najpodlejším terorom, ktorí národné menšiny naše a je niekoľko stotisíc občanov maďarských nášho jazyka - krutejšie deptajú než kedykoľvek predtým, nielen že neplnia ustanovenia mierovej smluvy o ochrane národných menšin. Pripojujem sa i ja k otázke dr. Hodžu, nech povedia Maďari, koľko škôl slovenských má v Maďarsku každá 20%-ová menšina československá, prečo zavreli tie slovenské školy, ako to bolo na príklad v Kestúci, ktoré ešte ako výnimku bol trpel starý režim maďarský, ako sa to srovnáva s ích citlivosťou o práva menšín, keď odsúdili k 5 ročnému žaláru Roháčka, Slováka v Nired-háze len preto, že pri maďarskom sčítaní ľudu povzbudzoval svojich slovenských súkmenovcov, aby sa dali zapísať za Slovákov?
Tí Maďari, ktorí sa na československú vládu ponosujú, ktorá predsa percentuálne väčší počet maďarských škôl vydržuje pre ľud maďarský než slovenských pre ľud slovenský, takto rozumejú v svojej zemi právam národnej menšiny.
Maďarsko síce dnes sa ponosuje, že sa nachodí v ťažkej finančnej a hospodárskej situácii, ale za to neuveriteľne vysoké obnosy venuje na propagandu proti súsedným štátom, ktorú halí pod nevinný kepienok ochrany národných menšín.
S ľútosťou musím konštatovať, že Anglia túto maďarskú propagandu na svojom území nielen že trpí, ale že anglická vláda ju i podporuje. Odporúčali by sme v záujme konsolidácie Europy, aby v Anglii nahliadli, že dotýkanie sa rán len znesnadňuje situáciu.
Keď už som spomenul propagandu maďarskú, nemôžem ponechať nepovšimnutým isté vyjadrenie sa p. posl. dr. Körmendyho, ktoré urobil priebehom tejto debaty a ktoré veľmi dobre osvetľuje úmysle Maďarov, a to i tých Maďarov, s ktorými sa sbližujú slovenskí autonomisti. Pán Körmendy-Ékes - rozprávajúc o úradovaní na Slovensku - neuspokojil sa s tým tvrdením, ktoré obzvlášte z Pešti je hlásané do sveta, že Češi a Slováci sú dva tak rozdielné národy, že Čech nerozumie reči Slováka a naopak, ale išiel ešte ďalej a tvrdil to, že západný Slovák nerozumie východnému Slovákovi. Je to stará tendencia maďarská, ešte predprevratová, ktorá smerovala k rozkúskovaniu slovenského živlu, aby tak snadnejšie mohla Slovákov odnárodniť. Kto tomu o úsiliu Maďarov, hľadať rozdiele medzi Slovákmi a Čechmi, ani po tomto vyjadrení dr. Körmendy-Ékesa nerozumie, tomu neni pomoci.
Velmi zajímavé dáta priniesol kol. dr. Hodža o tom, ako Maďari podvodne klamali Sväz Národov o tom, že už odzbrojili v smysle mierových smlúv. Ja sa k jeho vývodom a k jeho dedukciam v tejto veci úplne pripojujem, rád bych však zdôraznil ten fakt, že medzispojenecká komisia ve veci prevedenia mierovej smluvy ohľadne odzbrojenia Maďarska hriešne pokračovala, neplnila svoje povinnosti. Maďarsko je i dnes po zuby ozbrojené a komisia 1. kvetna t. r. - ako už likvidujúca - zredukovala sa na polovicu. Takto my nemôžeme rozumeť prevádzaniu mierových smlúv a budeme svoje počínanie v tejto otázke tomu zodpovedajúce zariadiť. Neviem si vysvetliť, prečo diplomacia Malej Dohody nevedela zamedziť tomuto sabotovaniu trianonského mieru.
Keď v otázke odzbrojenia Maďarska evidentným je neúspech náš, dúfám, že budeme ráznejší a že budeme lepšie vedeť hájiť záujmy svoje pri nastávajúcom hospodárskom vyjednávaní s Maďarskom.
Vyskytla sa zpráva v časopisoch, že Maďari odmietajú tu vypočítané účty naše za škody spôsobené vpádom maďarským a za vypočítané škody v smysle ustanovení mierových smlúv reparačných o škodách z války. Tieto škody činia okolo 4 miliárd korún a sú tu dopodrobna vypočítané.
Musím s celou rozhodnosťou zdôrazniť, že Československo nesmie ustúpiť od svojich nárokov a musí postaviť požiadavok svojich nárokov a musí postaviť požiadavok odškodnenia medzi podmienky hospodárskeho vyjednávania s Maďarskom.
Útok Maďarov na mierové smluvy bol odrazený. Zámienka bola lichá. Je zaujímavé, ako jednotliví ľudia hľadia na ustanovenia mierovej smluvy o ochrane menšín. Naši Nemci a Maďari v prvých časoch vôbec fumigovali tieto ustanovenia, ako niečo, čo súvisí s mierovými smluvami, ktoré príliš vážno nebrali, lebo dúfali, že nastane nová zmena v svetovej situácii, že tento štát zanikne. Dnes sa veci počínajú mať ináč, ustanovenia o ochrane menšín poskytujú ím síce zádrapku k vyhľadávaniu intervencií na medzinárodnom forume, ale nepopierateľne počínajú hľadet na ne ako na magnu chartu svojích jazykových práv. Je to vývin prirodzený a analogický s vývinom otázky t. zv. národostného zákona v Uhorsku.
Ja bych však myslel, že v Československu i keby nebolo oných ustanovení, národ československý, ktorý prešiel ťažkými životnými skusenostmi národného útisku, nikdy nebude utlačovať inorečové menšiny svojho štátu. Národ Husa a Komenského nikdy sa nestane otrokárom: kto si tak ťažko vydobyl slobodu svoju ako tento národ, zaiste bude rešpektovať i slobodu druhého. A preto my sme presvedčení, že vláda československého národa plniť bude ustanovenia mierových smlúv o ochrane národných menšín.
Keď toto svoje presvedčenie prejavujem, prirodzene že očakávam, že i na nemeckej a na maďarskej strane a síce na samom území republiky našej bude jednané voči občanom československým s podobnou nepredpojatosťou a spravedlivosťou.
Pravdou je, veľactená snemovňa, že sú veľmi mnohé prípady národostného utlačania naších ľudí na území tejto republiky Nemcami a Maďarmi. Z mnohých prípadov k ilustrovaniu prenasledovania našich ľudí z národostnej zášti spomeniem iba prípad s germanisátorskou společnosťou vo Vítkoviciach, kde tí českí delníci, ktorí išli na vyzvanie sokolskej obci brániť Slovensko proti vpádu maďarsko-bolševickému v roku 1919, boli vypovedaní z práci, a ích miesto zaujali Nemci z ríše. Všetky intervencie v prospech vypovedaných delníkov zostaly bezúspešné.
Proti Československej republike ustanovenia o ochrane menšín nebudú môcť slúžiť za zamienku k útokom, preto lebo verím budú nevecné. Z druhej strany isteže budeme bedlivým okom sledovať to, ako iné štáty nakladajú s národnými menšinami na svojom území.
Pán kol. dr. Hajn urobil jedno vyjadrenie, ktoré bych odsúdil, tvrdil totiž to, že mohli by sme sa dožadovať revisie mierových ustanovení o ochrane menšín. Takéto vyjadrenie prispieva len k útokom proti mierovým smluvám a v žiadnom ohľade neposilňuje našu zahraničnú posíciu.
Otázka garancie mieru tvorí teda onen sporný bod v medzinárodnej politike. Ako som bol sa zmienil, sú o tejto otázke dva názory, názory, ktoré zapríčiňujú onú pánom ministerským predsedom vzpomenutú krisu aliancií. Priebehom debaty boly postavené otázky, s ktorým názorom, totižto s ktorou veľmocou pôjde Československo, potažne Malá Dohoda, a žiadalo sa za kategorickú odpoveď, áno alebo nie. Boly postavené otázky, či Malá Dohoda s Poľskom môžu jednať samostatne, alebo či sa musia pridružiť k niektorej mocnosti.
Ja myslím, že svetová válka ukázala, že veľké jednotky nezaniknú a že ohrožené môžu byť len malé útvary. Rozumné bolo preto utvorenie sa Malej Dohody, ktorá spolu s Poľskom je už skupinou silnou, ktorá bude môcť existenciu malých národných štátov ochrániť pred pohromami vzniknúť mohúcimi z nejakého nového prevratu. Čím je takáto skupina silnejšou, tým samostatnejšou pri rozhodovaniach v otázkach medzinárodnej dôležitosti.
Z tohoto položenia plynie, že Československo súc členom Malej Dohody, je ochránené od toho, aby sa stalo vasalom niektorej veľmoci. Ovšemže Malá Dohoda bude sa museť opierať s prípadu na prípad o tú alebo onú veľmoc. Vždy vtedy, keď sa istá otázka vyskytne. Není však vhodné, aby Malá Dohoda robila ako skupina spolok s veľmocou. Je jasným, že pri určitej otázke pôjde i stou veľmocou. Budú otázky, kde povieme áno, a budú otázky, kde povieme nie.
S uspokojením bereme v známosť prohlásenie pána ministerského predsedu, že naša politika voči Francúzsku sa ničím nemení, i keď máme v určitej otázke, ako je na príklad otázka ruská, rozdielne názory. Záujmy Francúzska sú úzko spjaté s existenciou nášho štátu. Nesmieme zabúdať, že Francúzsko je kontinentálnym štátom.
Na výtky a ironické poznámky o samostatnej československej zahraničnej politike bych poznamenal to, že len ten, kto nechce videť, nevidí, že za trojročného trvania štátu nášho sme si už vybudovali svoje tradície k jednotlivým mocnostiam, k Francúzsku, Italii, Rusku atď. Smernice naše v zahraničnej politike sú presné.
Musím ako vysokovýznamný fakt, ako veľké morálne plus vyzdvihnúť skutočnosť, že sila našej politiky je, že nemusí nič revidovať.
Výklad pána ministerského predsedu
klub náš prijíma. (Výborně! Potlesk.)