Předseda: Pan
posl. David vzdává se slova. Dále uděluji slovo p. posl.
inž. Kallinovi.
Posl. inž. Kallina (německy): Dámy a pánové! Od pana zpravodaje jste se dozvěděli, že se imunitní výbor usnesl uděliti mi důtku, poněvadž jsem v páteční schůzi na výzvu, kterou učinil jeden z českých poslanců, a která zněla: "Běžte do hospody!" odpověděl slovy: "Drzý chlape!" Konstatuji, že jsem se úplně odůvodněně, reaguje na předcházející urážku, chopil odmítavého vyjádření. Konstatuji dále, že jsou na německé straně čtyři svědkové, kteří rovněž mohou potvrditi, že slova "běžte do hospody!" byla vyslovena. Divím se však jen tomu. Bylo zahájeno řízení, avšak při tomto řízení nebyl nikdo předvolán a, pokud sahají moje vědomosti, nebyla žádána ničí svědecká výpověď. Jest příznačno, jak zde tento vysoký soudní dvůr odsoudil, a z vývodů pana zpravodaje vysvítá, pokud jsem mu rozuměl, že posl. David tvrdí, že slov "běžte do hospody!" neužil. Nuže výslovně jsem... (Zpravodaj posl. dr. Markovič: To posl. David netvrdil!) Pan zpravodaj mne opravuje a konstatuje, že takové výpovědi poslance Davida není, následkem toho mám za to, že přece užil slov "běžte do hospody!". Jest jeho věcí zaujmouti k tomu stanovisko, a uvítal bych to, kdyby upřímně a poctivě se přiznal, zdali on to byl, jenž pronesl slova "běžte do hospody!". Nevím, je-li posl. David přítomen, neslyším však odpovědi, připouštím tedy, že on k této mé otázce nechce zaujmouti stanoviska.
Jen dodatkem bych ještě podal tuto zprávu: V sobotu ráno jsem podnikl cestu do Brna a na této cestě do Brna jsem dostal do ruky "Národní Politiku". V ní bylo uveřejněno zasláno pana posl. Davida, v němž mně a mé straně jaksi hrozí násilnostmi, ne svými, nýbrž legionářů. Nato jsem ihned použil příležitosti, abych panu předsedovi Tomáškovi zaslal dopis, jenž zněl:
"Velectěný pane předsedo! Z denních listů dnešních se dovídám, že posl. Josef David intervenoval u předsedy pro výraz "drzý chlape!" a že tato věc prý je přikázána imunitnímu výboru, Poněvadž dnes dosud určitě nevím, budu-li v úterý v Praze, prosím, abyste ráčil vzíti na vědomí toto: Za včerejších bouřlivých scén ve sněmovně, které byly vyvolány provokativní řečí posl. dr. Lukavského a neslýchanou urážkou posl. Dyka, volal na nás jakýsi vedle mne stojící poslanec: "Běžte do hospody!" Na tento výkřik jsem reagoval slovy: "Frecher Kerl!" Poněvadž posl. Davida neznám, nemohu tvrditi, že on to byl, jenž výkřik učinil. Konstatuji jen, že onen poslanec na to zvolal: On řekl "blbý chlape!" Nato jsem odpověděl: Ne "blbý", nýbrž drzý chlape," a to právem, poněvadž výkřik "běžte do hospody" zasluhoval toto označení. Je-li posl. David totožný s tím, kdo výkřik pronesl, dá se zajisté zjistiti prostou konfrontací. Posl. David uveřejnil v dnešní "Národní Politice" zasláno, v němž hrozí mně a mým klubovním kolegům, že se legionáři s námi již vypořádají.
Jestliže posl. David tím hrozí násilnostmi, nechť navzájem přijme ujištění, že se neumím třásti, a také ať ví, že naše obyvatelstvo bude uměti vhodně odpověděti na každou násilnost proti německému poslanci."
Nemám, co bych dodal. (Potlesk
na levici.)
Předseda (zvoní):
Pan posl. David
vzdal se sice slova, ale poněvadž přímo byl dotázán, mám za to,
že mu mohu uděliti k poznámce ještě slovo.
Posl. David: Slavná sněmovno! Velectění pánové a dámy! Při nastalém shluku za řeči pana dr. Lukavského snažil jsem se zmírňovati vzájemně hádající se strany, působil jsem zvláště na německé pány kolegy, aby se mírnili a taktéž na české pány kolegy. I pány z německé strany, kteří mne znají, musí býti potvrzeno, že jsem se vůbec hádek nezúčastnil. V tom najednou vykřikl na mne pan posl. inž. Kallina bez příčiny: "Sie frecher Kerl!"
Já odmítám jeho tvrzení, že bych
před tím se na něj obrátiv užil slova: běžte do hospody. Tohoto
výkřiku jsem vůbec neužil. Odmítám toto jeho tvrzení a dále prohlašuji
k jeho stížnosti, kterou zde uvádí, cituje prohlášení mé, uveřejněné
v českých denních listech: Prohlášení to byl jsem přinucen uveřejniti
proto, poněvadž my, legionáři, kteří jsme se až do té doby přes
všecky urážky, které častokráte nám zde byly vmetány ve tvář,
chovali velmi klidně a slušně, nejsme dále nijak ochotni přihlížeti
k tomu, jak velmi častokráte je naše čest surovým způsobem napadána.
Urážky p. Kalliny odmítám co nejrozhodněji.
Předseda: Přeje
si pan zpravodaj doslov.
Zpravodaj posl. dr. Markovič:
Nikoliv.
Předseda: Není tomu tak. Budeme tedy hlasovati. Jelikož sněmovna vyslechla zpravodaje, uraženého i provinilého, dám hlasovati, zda má býti p. posl. inž. Kallinovi udělena důtka či nikoliv. Prosím o zaujetí míst. (Děje se.)
Kdo souhlasí s udělením důtky, jak navrhl p. zpravodaj posl. dr. Markovič, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To jest většina, tím se sněmovna usnesla na důtce posl. inž. Kallinovi za pronesený výrok. (Výkřiky na levici.) Tím jest vyřízen odstavec 11 denního pořadu dnešní schůze.
Přikročíme ke 12, jímž jest
12. rozprava o naléhavé interpelaci posl. Hlinky a spol. vláde v záležitosti vyrabovania a demolovania redakcii a administracii "Slováka" a Ľudových Novin" skrze českých exponovaných úradníkov a sriadencov ako aj dôstojníkov a vojakov českých (tisk 3584).
Slovo vyžádal si pan ministr s
plnou mocou dr. Mičura, jemuž je uděluji.
Ministr dr. Mičura: Slávna
snemovňa! Vláda na túto interpelláciu odpovedala a odpoveď táto
bola pod číslom 3649 tiskom rozdaná. Dovoľujem si menom vlády
poukázať na túto písomnú odpoveď. (Potlesk.)
Předseda: Přistoupíme k debatě. Přihlášeni jsou p. posl. Hlinka, Svetlik, Oríšek, dr. Gažík a Tausik.
Navrhuji řečnickou lhůtu 25 minut. Námitek není? (Nebyly.)
Námitek není. Návrh můj je přijat.
Uděluji prvnímu řečníku, p. posl.
Hlinkovi slovo. (Hluk.) Prosím o klid. Pana posl.
Hlinku prosím, aby se ujal slova.
Posl. Hlinka: Veľactené Národnie shromaždenie, ctení pánovia a dámy! Od 25. minulého mesiaca mája celý slovenský národ a verejnosť je v rozochvení a očakáva odpoveď vysokej vlády na udalosti, ktoré sa staly dne 25. minulého mesiace v Bratislave, kde pod viechou, pod menom československej legionárskej obce sa rabovalo v redakcii a administrácii "Slováka". Redakcia jeho bola demolovaná, náradia, časopisy, cennosti, listy a ostatné veci boly znivočené. My, ako majitelia "Slováka", účastinnej spoločnosti, i ako zástupcovia slovenského národa proti tomuto útoku neslýchanému, nekvalifikovanému v demokratickém štáte, podali sme túto súrnu interpelláciu. Na tento dotaz bola daná vysokou vládou odpoveď písomná a dnes opäť bola daná ministrom s plnou mocou odpoveď ústna, odpoveď, veľactené Národnie shromaždenie, je následovná (čte):
"Československá obec legionářská oznámila tábor lidu na 25. května 1922 na Primaciální náměstí v Bratislavě. Vzhledem k pohnutým myslem, které vyvolány byly v té době psaním časopisu "Slováka", jakož i vzhledem k pobouření, které vyvolaly pověsti, že pan poslanec Hlinka dotknul se na schůzi v Krupinné památky generála Štefánika a činnosti legionářů, povolen byl tábor jen za výslovné záruky pořadatelů, že udržen bude veřejný klid a pořádek a nedojde k výtržnostem. Mimo to nařídilo policejní ředitelství střežení redakce a administrace "Slováka" policejními hlídkami a detektivy a současnou pohotovost stráže." Atď.
Ctená snemovňa asi vie, čo konštatuje výbor alebo komisia vládou vyslaná, totižto, že na redakcii "Slováka" bolo urobené škody v obnosu 9965 Kč, okrem toho bolo v redakcii urobené škody za 2676 Kč.
Nás táto odpoveď nijak neuspokojuje. Odpoveď táto neodpovedá faktom, tak meritorne jak ani čo do ceny. Tuná v odpovedi vysoká vláda mluví, že pobúrilo verejné mienenie legionárov moje osvedčenie v Krupine. To bratislavské shromaždenie nebolo dielom jednej hodiny, alebo jednej noci. Toto shromaždenie bolo systematicky pripravované, toto shromaždenie bolo už od ďalšieho času proti nám namierené. Od tých čias, ako náš časopis "Slovák" prešiel do Bratislavy, vystavení sme najväčším urážkam, najväčším krivdám. Niet jediného čísla "Slováka", veľactené Národné shromaždenie, ktoré by nebolo censurované. (Ukazuje censurované číslo "Slováka." - Různé výkřiky.) 113 paragraf ústavnej listiny praví, že v našej republike niet predbežnej censury. - Satyra!
Článok je tu. Ja som článok ukázal p. ministrovi pravosúdia, a treba ten článok je dosť dlhý a fádny, predsa ho predčítam, aby si slávna snemovňa čistý a jasný obraz utvorila. Ja si vám dovolím prečítať celý jeho obsah. Čo je tu štvavého, (Hluk a různé výkřiky.), čo je tu, prečo by malo búriť verejné minenie či legionárov, či slovenského národa? (Čte):
"10. júna 1922. Slovenská sloboda. Prežili sme maďarské jarmo hrdinsky. Dve hviezdy nás viedly, hviezda nádeje vo víťazstvo a hviezda pravdy prírodnej a zjavenia božieho. Pri prevrate sme zakladali republiku v nádeji v krajšiu budúcnosť. Povzbudzovali sme ľud, dodávali sme mu ducha, konali úlohu evangelistov i prorokov, dnes sa nám za to zlorečí so strany stonajúceho ľudu, hovorí sa kliatba na toho, kto toto dielo stvoril". To nám hovorí ľud. Niet divu! Žiadne práva nie sú rešpektované a uznávané. Ťarchy rastú, dane sú nesnesiteľné, panuje trieda privilegovaných, jedni snášajú ťarchy do úmoru, iní sa ich pri tom netknú. Všetka ťarcha sa valí na ľud. Istoty majetkovej niet na celej čiare. Dňa 25. mája na deň Vstúpenia za jasného dňa pri asistencii policie sa sobrala luza exponovaných ulicami Bratislavy a šli rabovať, lámať, ničiť a drúzgať to, na čom nepracovali a nestaväli. Odpadlík kňaz zvolal: "Od slov k činom!" a započalo sa plienenie časopisu slovenského.
Koľko slovenských legionárov obetovalo krv svoju? A títo sú v evidencii a nie v službe. Koľko bezmenných a zaznaných hrdinov padlo za čas 4ročnej války, koľko je invalidov a sirôt? Títo sú žobráci, pre týchto niet chleba. Sirotám a vdovám slovenských hrdinov sa povie: "Iďte si do Maďárie, iďte si ku Karólovi pre podporu, vy ste Maďaróni." Či už Slovensko nemá synov súcich za policajtov, četníkov, strážníkov a výhybkárov?
Nás volajú do vlády, poneváč horí pôda pod ich nohami. Ako môže ísť sebavedomý Slovák do vlády, ktorá depauperisuje a ničí Slovensko? Kde sú voľby do obcí a žúp? Boli sme vo všenárodnej koncentrácii, boli sme mameluci, lútky, nemé figurky vlády. Čo dostal za to národ? Nie my, ale národ? My dostali sme od českých redaktorov svoju odmenu. My sme dľa nich sadisti, nás strieľali, nás kamením a klackami napadali a krvavých hyen mi nadávali. A viete, čo sa stalo v Namestove? Tuná v parlamente sa o tom jednalo a parlament vyrídil, že sme tam ľud fysicky nemohli poštvať. Na nás štvali a štvú zapredaní perohryzovia. Žijú z našich mozoľov a z našej krvi. My dostali sme odmenu dosť hojnú, na nás nakydali špiny. Ale čo dobrého dostal národ? (Předsednictví převzal místopředseda inž. Botto.)
Obrali ho o národnú existenciu. Slovenského národa niet, sú len slovenské morské panny - polochlapi a položeny, tak zvaní čechoslováci. Národnej suverenity, práva samourčenia nám nedopriali. Z milosti pražských a bratislavských vladárov sme z cudzej vôle, lútky, sme otroci, sme hajno na jatku a do jarma hnaných otrokov. (Hluk.) Dobre to previedli. Svätyne nám poškvrnili, náboženský cit nám urazili, predmety našej lásky, úcty: kríž a svätých na hnoj povyhadzovali. Sme pobúrení. Spontánne a bez všetkého dohovoru sme inscenovali dňa 30. mája nevídané a neslýchané veci v parlamente. Kde by nie? Slováci budú mať svoj snem, svoje školy, svoju administráciu, prísahal Masaryk. A dnes? Maďarom zakúpi vláda, pravda, na ich demoralisovanie v Košiciach troje noviny, Nemcom vydržiava v Bratislave našími grošmi platený plátok "Bratislauer Zeitung am Abend", aby ich podplácala, zavádzala a klamala. Nám, nielen, že nič nedá, veď ani nežiadame, nehľadáme a neprijímame - ale za naše mozole utvorený jediný časopis nechá a to beztrestne - vyrabovať, demolovať a vykradnúť! A representant tohoto zbankrotovaného systému dr. Beneš ide staväť Europu, malú dohodu, ide učiť poriadku práce a šetrnosti. Vystúpi na tribúnu a chce rečniť o Janove, Wilsonových bodoch, Versaile, práve, pravde a zákone. Či nezovre krv v žilách našich? Či sa môže dívať syn na vraha otca svojho pokojným srdcom? Či sa nezúčtuje manžel so svodcom svojej manželky? Sovrela krv, stisly sa päste a nedali sme mu hovoriť. A viete, čo nám urobili v parlamente? Čo urobili českí jičínski vojaci v Namestove? Pobrali nám školy katolícke. V Prievidzi je profesorom nejaký Oldrich Mančal, odsúdený na 5 rokov väzenia pre podvod. Tento pán terorisuje Prievidzu a jej okolie. V katolíckom prievidzkom gymnáziume slovenskom nemôže Slovák Horňák a Briška dostať profesorskú definitívu. Nemôže na svojej otcovskej pôde byť profesorom katechismu a videli sme, že jedného katechetu v Bratislave Tománek napomenúl, poneváč církvou je odsúdený pre jakési viny - a Tománek je vydaný a náš syn slovenský tam nemôže byť profesorom náboženstva.
Utvorili v piaristickom kláštore katolíckom v Prievidzi jakúsi botanickú zahradu, kde sa maly pestovať kvetiny a rastliny, aby žiaci videli, čo je to flóra? Ale miesto toho pán správca Franti Paulus nasadil si na našom cirkevnom majetku v piaristickom kláštore kapustu a pre flóru zbylo len malý kúsek pôdy, 25 m2. Piaristický kláštor okupovali ako kuvici, alebo sovy. Ľud nemá pôdy a chleba, ale školník a riaditeľ si zemiaky sadí v zahrade, slovenským mnichom kolčovanej.
V Sliačoch bije odpadlík a neverec Vacek, učiteľ, deti, že sa nechcú učiť o Husovi, že nechcú špiniť vieru otcov svojich. Učiteľ dáva deťom písať "vieru, vieru, vieru, čertom hádžte", príde to na vedomie ministra kultu dr. Šrobára. Panským gestom to odbaví "ani 24 hodín nebude tam". A dnes po 8 mesiacoch ešte vždy otravuje mládež slovenskú, Šrobár je ďalej ministrom náboženstva, kultu a osvety. Kde je ministerské slovo? V kláštore prievidzskom majú brloh, desať postiel je zariadené v celle kláštora pre unavených sokolov a sokolky. V kláštore, na mieste, kde bola klausúra, v kláštore za cirkevné peniaze vystavenom môžu cvičiť polonahí sokoli a sokolky, ale kňaz tam bývať nemôže.
Ľud náš pozbavujú chleba a práce. Donášajú nielen Oldrichov a Bílekov z Čiech na Slovensko, ale aj výhybkárov, strážníkov, robotníkov a žencov už dneska.
Pánovia, my vám to kvitujeme. Kde niet človeka kvalifikovaného, vítame vás. Vítame každú dobrú silu, ktorú nám pošlete, to vezmite za verejné osvedčenie, ale že by ste četníkov, výhybkárov a vrátnych museli posielať na Slovensko, to neverím. Či je treba tam posielať takého Mančala, a ľudí, ktorí z prvej mešťanky zkúšku skládajú? Slovenskí obuvníci, krajčíri i stolári sú zotročení, Baťa zadusil už niekolko 100 obuvnických existencií. Úradníci českí objednávajú si šaty z Mladej Boleslave, z Bánskej Bystrice, ani jedinému slovenskému krajčírovi nedajú zárobku. Slovenskému priemyselníkovi a živnostníkovi nič nedajú. Po železniciach, reštauráciách, poštách a súdoch je 80% Čechov zamestnaných, lebo nám neveria a chleba nám nedožičia. Priepasť rastie, dorozumenie deň po deň je vždy ťažšie a nemožnejšie. Na finančnom riaditeľstve v Bratislave je len 39 Slovákov z 1117 zamestnaných.
Jestliže nebude Slovákov, dobre, nech príde ten brat, nech sa mu dá možnosť, ale keď príde Slovák, dajte mu chleba a spokojnosť bude hneď, (čte): "Ľud sa budí, vidí čo sa deje. Agrári už nemôžu do slovenského mesta alebo dediny. Ešte do maďarisovaných Košíc sa priblížia, ale do slovenského katolíckeho mesta strana Šrobárova prístupu nemá."
A títo zloduchovia miesto toho, aby odstúpili a odišli do Čiech, otravujú ďalej život na Slovensku a nemožným činia dorozumenie medzi Čechmi a Slovákmi. Ukážem vám, znak slobody, tlače "Slováka" (ukazuje časopis.).
Pánovia moji, to je censurováno od slova do slova, jednu písmenu z toho nenechali, všetko censurovali. Tu vidíte slobodu tlače, to je voľnosť myšlenia. A my máme byť spokojní, za to máme ľúbať okovy? Tu máte náš časopis národný "Slovenská jednota". To je z Novohradu časopis Borovského. Tu máte, pánovia moji, článok "Či je Slovensko pasívne?" Ani číslice nedovoľujú uverejňovať aj tú ích štvú. Lebo "Slovenská Politika", tá vychádza v Nitre, ráčte vidieť slovenskú slobodu, za ktorú som 4 roky sedel (ukazuje časopis). "Ľudová politika", tu sú naše myšlienky. Tu máte, pánovia, "Slovenskú pravdu", len si uvážte, čo nám censurujú (čte): "Česká štatistika o slovenských školách hovorí, že stredných škôl na Slovensku je 58, v Podkarpatskej Rusi 7. Z toho "so slovenskou vyučovacou rečou" nám vytreli "smej sa svete".
Tedy ani plakať nám nedáte. Čo
tedy? Tu máte originál (ukazuje tiskopis.). (Hluk.) Takto
vyzerá Slovenská sloboda.
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Prosím o ticho!
Posl. Hlinka (pokračuje): Pánovia, "Slovenská pravda" atď. a takto to ide systematicky od 25. marca, čo nás tak censurujú a kritisujú. A potom, že je v republike sloboda tlače.
Veľactené Národné shromaždenie! Toto je ale len zámienka. Oni hovoria, že ja som 25. marca v Krupine pošpinil pamiatku gen. Štefánika. Páni, ja som hovoril pred 5000 ľudmi z mojej strany. Tam bolo duchovenstvo, podpredseda klubu Arnold Bobok a tajemník Samuel. Ja som verejne hovoril, že vydala strana agrárna proti nám leták, v ktorom všetky hriechy vojny, slovenské válečné pôžičky atď. sa nám pripisujú, ja som to vyvracal. Ovšem, povedal som to, že Blaho, Medvecký, Šrobár, Štefánek - a nie Štefanik - neboli na vojne, ale v kancelláriach. To som povedal. A pánovia moji, toto prišlo do časopisov, a vytlačil nemecký sadzač, - poneváč u Anglmayera sú nemeckí sadzači - místo Štefánek - Štefanik. Brat nebohého Štefanika Igor prišiel do redakcie a keď sa presvedčil, že je napísané Štefánek, dal osvedčenie verejné. Hovorí: "Ja mám povinnosť česť môjho brata brániť a osvedčujem, že Hlinka nepovedal Štefánik." A 5. mája bol som v Martine. Tam mňa prijal župan Igor Dula ve Slovenskom Kasine a hovoril: "Je úradne konštatované, že ste nepovedal slovo Štefánik, že ste nevzpomenúl ani Masaryka, ani Beneša, ani legionárov. Tedy ani svedkovia, ani verejnosť, ani brat mrtvého sú nie auktoritou, oni sa pridržajú a riekajú, že som legionárov pošpinil v Krupine. Legionársky dôstojník prof. Klačko v Bratislave vydal svedoctvo, že to nenie pravda, ale oni sa toho predsa pridržajú a vy, páni moji, tu tomu veríte a za týmito pány vy idete? Ja vám poviem tu verejne svoje mienenie o legionároch. My legionárske zásluhy sme nikdy nepopierali, vieme, že oni obetovali to najcennejšie, život, krv, ale keď legionári to obetovali a slobodu vybojovali, nech sa nedajú zneužívať za nástroj strannicky. (Výborně!! Potlesk.) Na nedeľu budú vo Zvolene štátotvorné strany i legionári vydržiavať shromaždenie, legionári tam proti nám pôjdu. Jestliže kto ide do politiky, musí znášať následky boja a prijímať zodpovednosť. A legionári, keď nás budú napadať, nech si nemyslia, že sa ich nimbus bude len skvieť a že nedostanú rany. My, keď sme to shromaždenie držali, vydala proti nám legionárska obec osvedčenie, že sa oni budú proti nám brániť ďalej. Dali jsme interpelláciu na snem, že to štát nemôže trpeť, aby naše životy neboly isté. Kol. Juriga nech dosvedčí, čo sa dialo. Tí, ktorí boli v Bratislave, to neboli legionári, alespoň Slováci to neboli. Mám tu hodnoverné zápisnice. Prečítam len dve, ač mám celé kopy týchto zápisníc. Prečítam vám zápisnicu, že tam slovenských legionárov byť nemohlo.
"Ja Michal Gron, ruský legionár, bývalý sluha rektorátu Komenského university, svedčím toto: "24. t. m. som sa dozvedel, že v mene slovanských legionárov bude sa vydržiavať shromaždenie. A tak ako ruský legionár držal som si za povinnosť shromaždenia sa zúčastniť. Rozhodol som sa ísť. Prišiel som na schôdzu o 3/4 12. Keď rečník bol spomenul, že musí nastať prísna cenzura proti "Slovákovi" a katol. časopisom, vtedy som sa ozval, že katolíckym časopisom zabraňujú písať, a žiadajú proti ním prísnu cenzúru, kdežto proti druhým časopisom, ktoré vôbec, keď ich prehliadneme, škodia verejnosti, cenzury ani nežiadajú, ani ich necenzurujú. Keď som počul, že Česi okolo mňa stojaci začali vykrikovať proti ľudovej strane, ako ozvena na rečníkove slová, ktorý verejne štval a búril mysle shromaždených, nadávajúc ľudovej strane do maďarónsko-židovskej strany, a keďže okolití Česi vykrikujú Hlinku a Jurigu obesiť, ďalej Tuku, Grebáča, Tománka a vôbec všetkých vodcov ľudovej strany, a ďalej keď zástup Čechov kričal, že treba ísť do redakcie a vybieliť ju, ozval som sa, že keď by sa Slovák v Česku na schôdzi Čechov podobne vyslovil, iste by špatne odišiel.
Na tieto moje slová ma okolití Česi napadli, začali kopať, nadávať a štvať ešte svojich kollegov proti mne, že som už vraj viac protičeských poznámok povedal, v kritickom okamžiku, keď nebezpečenstvo mne hrozilo to najväčšie, a keď všetka moja obrana bola marná, dostavil sa ku mne tajný policajt, ktorý ukazujúc mi svoj odznak, chytil ma pod pazuchu a za revania mňa sprevádzajúcich Čechov, ktorí ma stále strkali, pľuvali, priviedol ma na schody policajného riaditeľstva, kde sa mňa sprevádzajúci Česi rozišli. Pri mne zostal len tajný policajt, ktorý mi už pred tým oznámil, že ma v mene zákona zatýka a dvaja Česi, ktorých tam zdržal ako svedkov." Počúvajte, napľuli legionárovi medzi oči, a zatkli ho.
Dľa rozhodnutia týchto troch, po skončení hovoru rečníka predviedli napred rečníkov na dvore sa sídených, a predstavili ma im ako buriča a povedali im moje výkriky. Spomenutí traja na otázku rečníkov, či je to pravda, čo títo traja proti mne hovoria, prv než by ja bol odpovedal, skočili mi do reči, že vraj ani on to netají a vydáva sa k tomu ešte za ruského legionára. Na čo rečníci sa na mňa, či sa vraj nehanbím povedať, že som legionárom, a mám len povedať, že som bol len legionárom, alebo že som počul o legionároch a pľuli prede mnou ďalej, že ja musím byť ticho, že ja som ešte mladý a mlieko mi ešte neuschlo na ústach. Legionára tak zneuctili. Na čo mojou odpoveďou bolo: Ja sa nevydávam za legionára nejakého sveta zkuseného, ale s takýmto nepravým jednaním vaším nesúhlasím". Potom na pokyn rečníkov mňa odviedli na policajne riaditeľstvo a tam vzali všetko do protokolu. Pýtali sa mňa, že kedy som prišiel na schôdzu, kto mňa tam poslal a čo som o schôdzi vediel. Ja som na to odpovedal, že o schôdzi som sa dozvedel ešte predošlý deň od svojich známych, na ňu ma nikto nenásilil ani neposielal ani nepodplácal. Prišiel som na schôdzu z kláštora kapucínov, kde často chodím, poneváč nemám v Bratislave žiadného iného známeho. V ten deň som sa shováral s pátrom quardiánom, ktorý medzi iným spomenúl i schôdzu, ktorú majú legionári. Toto sa ma opýtal ako legionára, poneváč vedel, že v Rusku som bol 4 roky, a vrátil som sa ako legionár. Veľmi divné mi bolo chovanie sa tamojších všetkých, chodili ku mne za sebú a i hromadne, a narážali na mňa a dávali mi všelijaké otázky, medzi ktorými narážky kládli, že koľko tisíc alebo miliónov som prijal za tie slová, ktoré som povedal. Tiež vedomý-li som si toho, že čo som týmto vykonal, že som jednoduchým buričom a že ako legionára ti ma mali poriadne zbiť, ba dokonca niektorí povedali, že keby ma i zabili, svojím jednaním by som si toho zaslúžil. Znovu pľuvali a vyhrážali mi, že ma predvedú pred Jozefa Gregora Tajovského a že ho upovedomia o všetkých mojich činoch, aby i on vediel, akí sú slovenskí legionári. Dľa môjho tušenia títo boli Česi.
Niektoré moje poznámky k ich otázkam si zaznačili, ako na príklad som zbadal, že značili si nie všetky výpovedi, ale len niektoré. Pri písaní protokolu všetcia vyšli von a nechali mňa tam samotného. Dľa môjho zdania smerovalo toto všetko, aby mňa pomiatli a násilne chceli mňa donútiť, aby som povedal, že som podplatený. Ja som im i povedal, že darmo sa domýšľajú, že som podplatný, mňa k vypovedaniu viedol hlas ľudu, z ktorého i ja pochodím a ktorý po dedinkách plače a narieka, a toto je následkom českého vedenia na Slovensku, poneváč som to i ja viac razy zkusil. Po niekoľko priateľských slovách ma konečne prepustili. Michal Grom, v. r. A. Način, v. r., zápisník. Vojtech Straka, v. r., svedok. Bratislava 27. mája 1922."
Páni moji, toto hovorí ruský legionár.
(Hlas: Slovák!) Slovák. Mám-li predčítať niekoľko týchto
zápisníc, páni moji? To je všetko zbytočné, to je skoro všetko
stejné. Páni moji... (Posl. Myslivec: Snad jste nepřáteli legionářů,
vaše strana? - Hlas: My sme kandidovali za poslanca legionára!)
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Prosím, nevyrušovať rečníka.
Posl. Hlinka (pokračuje): Páni moji, jakí jsme my nepriatelia legionárov, to legionári sami majú najlepšie vedieť. My sme volili legionára za poslanca. Ja som po predku povedal, že si ich zásluhy ctím a cením, ale jestliže sa budú do takých stranických bojov miešať, čo utrpia pri tom oni, to nech si sami zodpovedajú. Veľactené shromaždenie! "Slovák" je súkromý majetok, ráčte uznať, je-li to možné, aby v jednej redakcii či administrácii mohlo deväť tisíc ľudí, kde sobrali jednoročné menoslovie, hlavné knihy, kde účastiny Slováka sa prodávaly po desať až dvadsať korún po hospodách. Verejne sa tážem, že by to odpovedalo pravde, čo vláda odpovedá? Tri sta slovenských legionárov, mladíkov tam stálo pred redakciou, zpievali národnú hymnu, nevyzývali nikoho, nikomu neškodili a ti boli rozohnaní a policia sa dívala na to a nič nevykonala, a tu nám pán minister mluví, že nebolo to pri asistencii policie. Neviem, kde sú tí vinníci zavretí a koľko ich je.
Ešte jednu okolnosť, veľactené Národné shromaždenie, musím podotknúť. Napadajú nás už asi dva mesiace systematicky na toľko, že som musel prikročiť k energickému kroku; ja som vyzval dr. Tuku, prof. university, aby nám na svoju mužskú, profesorskú a vedeckú česť povedal, má-li akékoľvek styky či nemá, s Maďarskom, môžeme-li s ním uprímne, verejne jednať? Odpovedal: Od kedy sa Československá republika utvorila a Bratislava padla pod domínium českej republiky, nikdy som nebol v Budapešti, s nikým som tam nekonferoval. Ani prostredníctvom nikoho nejednal ani prostredne, ani bezprostredne, a kto to tvrdí, toho vyhlašujem za utrhača. Teda, páni moji, je toto mužský boj? Deň po deň nás napadajú. Sme beztrestne vystavení všetkým možným výpadom. Je to možno v republike? A mali sme to, pánovia, za toho hrozného, strašného Rakúska? (Výkřiky.)