Pán unifikačný minister Dérer chcel ho učiniť vyšším úradníkom, nehovorím so šefom sekčným. Kto je tedy dobrým do ministerstva, ten by mal byť zrádcom? Aspoň ho tak menujú; tento muž sa nám osvedčil, prv než som mu bol ruku podal, on nám toto písal:
"Slávnemu predsedníctvu Slov. Ľudovej strany v Ružomberku. Mám česť na vašu ctenú žiadosť oznámiť ohľadom na nápady, ktoré priamo či nepriamo oproti mojej osobe, alebo oproti strane ľudovej v "československých" novinách boly uverejnené, následovné slávnostné osvedčenie podať: Od tých čias, ako vládna moc Československej republiky sa rozprestrela aj na Bratislavu, prestal všetok styk a spojenie medzi mnou a maďarskou vládou. Od tých čias ani s maďarskou vládou, ani s jej orgánmi, ani s jestvujúcimi v Maďarii irredentistickými organizáciami nikdy ani priame ani nepriame spojenie a styky som nemal, ani podnes nemám. Ani som vzpomenutými orgánmi si nikdy nedopisoval, ani ústné odkazy neposielal ani také neprijímal. Boly síce i u mňa, ako aj u iných mnohých, probovať, ale či vskutku to boli maďarskí emisári, alebo českí agentprovokatéri - neviem - všetkých som však vždy stantepede - beze všetkého vypočutia od seba odohnal. Nikdy som z Maďárie peniaze pre nijaké ciele nedostal, a ani nevyprostredkoval. Tie kombinácie, ktoré sa s mojim menom dostávajú do súvislosti, sú bezzákladné, alebo zlomyselné vymysleniny. A práve preto vyhlasujem činy tých, ktorí i po mojom tomto osvedčení o mne podobné chýry rozširujú, že totiž ja súhlasne s maďarskou vládou alebo z jej poverenia pracujem, za pomluvu. (Různé výkřiky.)
Veľactená snemovňa! Ja myslím,
že som podal jasný obraz o udalostiach 25. mája. A že tie udalosti,
ktoré sa tam odohraly, nemôžu a nesmia byť pripisované na vrub
československej legionárskej obce. (Hlas: Oní to nerobia!)
Ja neverím, že by to československí legionári robiť mohli.
My sme to nikdy netvrdili aj dnes pri tom všetkom, že nás napadají,
za nemožné držíme, aby to boli slovenskí legionári doviedli urobiť,
ale satisfakciu žiadame. Vláda tam premeškala urobiť svoju povinnosť
a poriadok. Deň pred tým bola napomínaná slovenská verejnosť pánom
Igorom Štefanikom v článku "Hlášte sa Slováci", v ktorom
bolo povedané, že nedá výpad urobiť. On sám napomínal mladíkov,
aby šli brániť redakciu "Slováka", aj vláda to vedela.
A viete, čo riekol policajný riaditeľ Slavíček? Že on nemôže poriadok
udržať, poneváč väčšina jeho policajtov je proti nám. Pánovia
moji! Kedy budeme mať potom právny poriadok (Hluk. - Místopředseda
inž. Botto zvoní. - Různé výkřiky.), kde bude právna
a osobná istota? A viete, jak to dnes vyzerá na Slovensku? Potom
sa divíte, pánovia moji, že po takomto prípade sa aj hrubších
výrazov používa. Viete, jako to vyzerá na Slovensku? Týmto spôsobom
sa pomery neskonsolidujú, tým sa veci nenapravia. Preto ja odpoveď
vlády v známosť neberiem a žiadam nové vyšetrenie, zaplatenie
škody a potrestanie vinníkov. (Potlesk slovenských ľudových
poslanců. - Různé výkřiky.)
Místopředseda inž. Botto
(zvoní): Ďalšie slovo má pán posl. Wittich.
Posl. Wittich (německy): Dámy a pánové! Zasáhnutí legionářů do politického boje, který vzplanul mezi přívrženci a protivníky posl. Hlinky, mělo by pouze podružný význam, kdyby, jak z tohoto případu, tak také z mnoha podobných jednání legionářů, nemohlo býti právem dovozováno, že vláda tato vybočování legionářů mlčky a blahovolně trpí, jestliže ho přímo nepodporuje. Vynikající postavení, jaké zaujímají legionáři ve veřejném a společenském životě na Slovensku se nedá vysvětliti pouze tím, že legionáři mají hrdé sebevědomí, že jsou spolubudovateli Československé republiky, nejpodstatnější příčina pro to jest ta, že státní moc legionářům poskytuje nesmírně veliké výhody a dává jim přednost před ostatními občany. Za 3 a 1/2 roku, co Slovensko náleží k Československé republice, několikráte jsme mohli zjistiti, že státní byrokracie nejabsolutističtějším způsobem odňala výnosná místa, obydlí, licence, pozemky a půdu usedlému obyvatelstvu a dohodila ji legionářům. Lze chápati, že tím, že státní moc neustále poskytuje výhody legionářům, usídlil se v nich jakýsi pocit povýšenosti a ctižádosti a musil v nich konečně zvítěziti pocit jakéhosi nadlidství. Výronem tohoto pocitu jest, že se pokládají za jakýsi nástroj vyšší státní moci, že i vláda ustanovená podle zákona a ústavy musí jim býti podřízena.
Kam až vede takovýto stav, zvláště na Slovensku, kde nad to obecná mentalita oněch živlů, které v posledním 3 1/2 roce přišly na Slovensko, jest taková, že tito lidé si všeobecně představují, že Slovensko jest dobytá země, obyvatelé jsou zcela prostě poddaní vítězného živlu, chci docela krátce osvětliti oněmi konkrétními stížnostmi, jež obyvatelstvo všeobecně přednáší. Vinu na tom má jen to, jak jsem již řekl, že vláda dosud ani jednou náležitým způsobem na legionáře po dobrém nepůsobila, nebo pro spáchané činy podle zákona je nepotrestala. Zajisté se ještě rozpomenete, že se dne 12. února 1919 konalo v Bratislavě shromáždění. Tehdy legionáři, aniž byl pro to nějaký důvod, do shromážděného množství slepě stříleli. Výsledek tohoto divokého střílení bylo 6 mrtvých a velké množství zraněných. Říkám to dnes skoro po 3 letech jen proto, poněvadž tehdy vláda ve slavnostní schůzi učinila prohlášení, že se o oběti tohoto přepadnutí postará důstojným způsobem. Do dnešního dne přes několik upomínek a vyzvání nepostarala se vláda o oběti tohoto legionářského puče, lidé hladovějí a strádají dodnes.
Jaký názor vůbec panuje a zvítězil u českých občanů v Bratislavě a na Slovensku, že Němci a Maďaři jsou vůči nim méně cenný živel, mohl bych vám ukázati na velmi drastickém případu. Na Sylvestra minulého roku bavil se jeden český člen obecní rady bratislavské s jedním německým členem obecní rady ve večerních hodinách v kavárně. Jeden český úředník dopustil se něčeho na paní člena obecní rady, takže tento jej volal k odpovědnosti. Následek toho byl, že český úředník tomuto českému členu obecní rady napohlavkoval. Přirozeně český úředník se domníval, že jde o nějakého Němce a když byl zavolán strážník na pomoc, řekl úředník k tomuto strážníkovi: "Ale prosím, to len Němec." Vidíte tedy, že tento úředník chtěl v konávati vliv na tohoto strážníka tím, že jde jen o nějakého Němce, který jest v Bratislavě psancem. Na svatodušní pondělí došlo v Bratislavě k smutné události. Velmi hodný, řádný dělník, který se nedopustil naprosto ničeho, šel v pozdních nočních hodinách domů, byl však českým úředníkem přepaden a zastřelen. V únoru minulého roku při nějaké zábavě rovněž zastřelil strážník ženu dělníka. Trest, který za to strážník dostal, bylo pouze 9 měsíců podmínečně a poněvadž onen muž byl odsouzen jen podmínečně, žaloval město o náhradu 30.000 Kč škody.
Dámy a pánové! Legionáři nyní ještě jednají v domnělém úmyslu, prokázati státním zájmům službu a vláda to trpí. Při tom však zapomíná, že může přijíti doba, kdy legionáři vystoupí v mnohem surovější formě, v docela jiné formě, která potom nebude státu příjemná, nýbrž bude mu nadmíru nepříjemná a kdy nebude míti již legionářů více v ruce. Jest jasné, že obyvatelstvo Bratislavy a Slovenska možno týrati dlouhou dobu. Myslíte však, že si to obyvatelstvo nechá vždy a stále líbiti? Půjde-li to tak dále, jest jasné, že jak v Bratislavě, tak také v ostatním území Slovenska budou poměry docela jednoduše jako na Balkáně, že tam budou vraždy a rvačky stále na denním pořádku. Stojíme na stanovisku práva a žádáme, aby československá vláda vystoupila proti škůdcům z řad legionářů s touž energií a ostrostí podle platných zákonů, jaké užívá, dopustí-li se něčeho dělník. Velmi často se stává, že dělníci jsou trestáni jen proto, poněvadž vstoupí do stávky, poněvadž se brání proti vykořisťovacím snahám podnikatelů. Hned jsou zde četníci a na pouhou denunciaci zaměstnavatele nebo někoho jiného, který řekne, že dělník jest Maďaron nebo komunista, beze všeho jest zatčen a zavřen. Nežádáme nic jiného, než aby se uplatnilo právo a zákon, a aby se užívalo stejně zákona proti všem státním občanům, kteří v tomto státě bydlí. Myslím, že páni s české strany musí míti přirozený zájem, aby se poměry v Bratislavě a na Slovensku, jak si to přejí a jak to tak často říkají, konsolidovaly a konsolidace může nastati jenom tehdy, poskytne-li se k tomu možnost.
Důležité stanovisko v zájmu umožnění
konsolidace - myslím spíše vypořádání se s nynějším stavem - jest
v tom, jestliže při zadávání prací dáte zavládnouti spravedlnosti.
V Bratislavě jest nyní obrovská nezaměstnanost. Tisíce a tisíce
dělníků jest bez chleba a bez práce. Příčina nezaměstnanosti jest
z většiny v tom, že stát, zadává-li práci, nepřihlíží k místním
poměrům, nepřihlíží k tamějšímu obchodnímu světu a k zájmům dělnictva.
Státní práce se zadávají většinou moravským a českým firmám, buď
proto, že jsou lacinější, nebo že zde vládne protekce, vyšetřovati
to nejsme s to. Moravské a české firmy přivádějí si mimo to také
svoje dělníky a tak se stává, že domácí dělníci jsou bez práce.
Nuže, jest jasné, že dělník Bratislavan, který jest tam narozen,
který tam má své obydlí, má na to právo, dostati také práci. Stát
má povinnost opatřiti mu práci. Nuže, pánové, jen tehdy, jestliže
můžete poskytnouti dělnictvu jak politicky tak hospodářsky oprávnění
a možnost, aby se mohlo vyžíti, jen jestliže přihlížíte náležitým
způsobem, také k hospodářským poměrům dělnictva, bude možno, že
se obyvatelstvo Slovenska spokojí s nynějším stavem. Jestliže
to nebudete a nemůžete dělati, hrozí nebezpečí, že Slovensko jednoho
dne bude v plameni a vy nebudete s to, abyste tento oheň uhasili.
Lze říci: Dvanáctá hodina uhodila a na vás jest, abyste na Slovensku
užili práva a spravedlnosti, a abyste se náležitým způsobem postarali
o možnost života pro dělníky a obyvatelstvo vůbec. (Potlesk
na levici.)
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Slovo má ďalej pán posl. Svetlik.
Posl. Svetlik: Ctená snemovňa! Udalosti, o ktorých sa tu hovorí, dokazujú, že nežijeme v právnom štáte. U nás vládne násilie nepatrnej menšiny v podobe vládnej päťorky - oproti vôli ohromnej väčšiny obyvateľstva. A tento stav je udržiavaný len so dňa na deň, a to podľa záujmov vládnucej kľučky raz bodákmi a olovom, druhý raz výnimočnými zákonmi, po tretí raz zakročujú vládne orgány proti občanom, na základe vymyslených útokov na štát, žalárovaním vláde nepríjemných ľudí, vojenskou diktatúrou, agentmi provokatérmi a inými výkvetmi povojnovej demokracie. Na takom podklade spočíva tak zvaná slovenská "sloboda".
Tuná sa teraz pojednáva o vyrabovaní redakcie ľudovej strany. Agenti provokatéri tam dosiahli svojho cieľa. My neveríme tomu, že bratislavskí občania stoja za týmto skutkom. Taktiež je smiešne, keď páni ministri hovoria, že "ve vyšetřování se pokračuje" Vieme, že páni shora vinníkov dobre poznajú a že sa ani jednému pachateľovi nič nestane.
Sme stranou, ktorá je od ľudovej ideove najväčšmi vzdialená. Ale poneváč tu ide o čin, ktorým sa vláda tak hnusným spôsobom vypomstila na oposičnom časopise, preto tento čin odsudzujeme. Príčiny oposície tejto strany netreba rezebrať, ale predsa odsudzujeme drancovanie vládnej spoločnosti, ktorá á toľko spoločného s odcudzením Lidového domu v Prahe jeho právoplatnému majiteľovi, väčšine robotníctva. V Bratislave sa vládnuca skupina, ktorá má predsa po ruke celý vládny aparát, ponížila k drancovaniu. Tak udržovatelia terajších riadov sami vyvracajú i bez toho slabé základy nimi tak vychvaľovaného a krčovite udržiavaného poriadku. Počínajú si ako bankarotári, ktorý prde koncom svojej slávy uchyľujú sa aj k tým najhnusnejším prostriedkom, len aby o niekoľko minút predĺžili dni svojho panovania.
Ako vládne strany na Slovensku usilujú sa robiť verejné mienenie, o tom svedčí toto: Prvého mája sa vydržiaval v Košiciach prejav roľníckej strany. Poneváč nebolo nadostač roľníckych účastníkov, boly do Košic vypravené z celého Slovenska zvláštné vlaky z exponovanými úradníkmi. Sám bol som svedkom odjazdu takého vlaku z Lučenca. Trovy platila agrárna strana. No, veď ste dosť peňazí posbierali od poplatníkov. Podobný prípad sa stal aj v Ipoľských Šiahoch, Bratislave a inde.
Že slovenský ľud túto komédiu prezrel, svedčí tento prípad, ktorý je jedným z mnohých: 11. júna t. r. mal dr. Markovič hovoriť na prejave zemedelcov v Pstruši, župa Zvolenská; na miesto shromaždenia boli komandovaní 4 četníci. V železničnej strážnici č. 139 boli skrytí 3 četníci a v strážnici č. 137 stálo v pohotovosti 5 četníkov. (Posl. Toužil: To hlídali Markoviče?) To vartovali pána vládneho rečníka.
Rečník prišiel na aute, aj s hlavným slúžnym. Ale účastníci shromaždenia kliadli rečníkovi rôzné otázky, z ktorých sa tento nevediel vymotať a tak sa sobral a odišiel na aute preč. To, že v malej dedinke Pstruši stálo na ochranu vládneho poslanca 12 četníkov, dokazuje, že páni majú strach zo zodpovednosti pred ľuďom.
Žiadny národ nebol tak oklamaný ako Slováci. Za hranicami i doma prehlásené a slávnostne podpísané deklarácie boly odložené ad akta a pracujúci národ bol uvrhnutý do tejže hospodárskej a politickej poroby, pod akou úpel cez tisícročie maďarského panstva. Vy, pánovia z vládnej väčšiny ste zhoršili zákony občianskych slobôd, namiesto kultury nasadili ste do našich miest a dedín krdele četníkov, pôvodný zákaz o predaju liehových nápojov ste nahradili úradným prideľovaním rumu a zdvojnásobením výčapných licencií. A hospodársky stav sa taktiež zhoršuje deň so dňa.
Slovenský priemysel sa likviduje a odpredáva za hranice. Vy, svojmi nesmyselnými daňami z uhlia, dopravy, obratu, monopolom traskavín a inak tomu napomaháte kapitalistickým spoločnostiam, domácim i zahraničným. Ohromné prírodné bohatstvo je nášmu ľudu na nič, lebo je v rukách jednotlivcov, ktorý sú väčšinou cudzí, ale vám, pánovia, bližší, ako slovenský ľud. O priazeň ľudu už akiste nestojíte, lebo ste dostali od svojich kapitalistických pánov sinekúry v správnych radách podnikov, ktorými ste zabezpečení. Na chudobných roľníkov ste uvalili vysoké dane, bohatým ste popustili. Ale nielen továrne a bane, ale i majere na rovinách a hory zostaly v rukách nenasytných jedincov, zväčša cudziackych. Domáci človek musí žobrať o prácu za otrockých podmienok a keď žiada za svoju prácu aj plácu, označíte to za útok na štát a dáte do ľudu strielať. Stojíte v jednotnej kapitalistickej fronte oproti ľudu, ktorý jediný vybojoval tento štát.
Divide et impera! Rozdeľ a panuj! Toto je, pánovia, vaším heslom, abyste dokázali, že Slovák nenie rovnocenným, dali ste mu zväčša reakčných a neschopných úradnikov, zamedzujete mu prístup k službe na železniciach, poštách, úradoch atď., a povolávate aj k podradeným službám sily "exponované". Odcudzili ste sa záujmom ľudu, nechcete rozumieť jeho potrebám a na miesto práce a chleba, slobody a kultúry posielate naň išpánov s kýjmi a mečmi. Tým dokazujete, že slavianské bratstvo je vám len pustou frázou.
Znepriatelili ste si ľud a zhanobili meno poctivých príslušníkov českého národa. Svojmi činy uvrhovali ste systematicky odium na český národ pred očima sklamaných Slovákov a Rusínov. Od Jasiny až po Kúty nepočujete iného hlasu, ktorý ide úpenlive medzi našim ľudom, ako hlas: Preč s Čechmi!
Táto situácia je zhoršovaná ešte každodennými vašimi násilnosťmi a šlapaním zákonov. Márne páni ministri obhajujú protiľudové masakry reláciami, ktoré složili pôvodcovia týchto vrážd a masakrov. Páni ministri sa oháňajú frázami o štvavých živľoch, o nešťastných okolnostiach atď. Pánovia, v knihe hriechov, spáchaných na ľudu, rastie vaše konto. Vy ste sa s ľudom rozišli už na toľko, že uznávate jedine četnícke relácie za správne, zatým čo informácie získané od ľudu a nestranných svedkov priamo umlčujete. V bývalom režimu monarchisticko-kapitalistickom, keď sa strieľalo do ľudu, boly slobodné aspoň zprávy a prejavy oposičnej tlači o takýchto veciach, snemovne aspoň o veci rokovaly a skoro obyčajne následovala zmena vlády. Tehdajší otrokári aspoň na toľko rešpektovali zákony a mienenie ľudu, že činy svojich ľudí omluvili a poľutovali. Sme presvedčení, že to bolo len pokrytectvo, ale to, čo činí terajšia vláda, je schvaľovanie vrážd a masakrov na chudobnom ľudu. (Hlučný souhlas slovenských poslanců ľudových a poslanců komunistických. Různé výkřiky.)
Interpellácie, sťažnosti a žaloby sa ignorujú. Páni ministri ich proste odhodia a nedajú odpovedi. Ich stála odpoveď je: My máme relácie od četníctva a tie sú pravdivé. (Hlas: Četník je zároveň žalobcem i svědkem!) Tak zapadla pravda o masakroch v Rumanovej, Hlohovci, Topolčanoch, Vrábloch, Krompachách, Námestovej, Ružomberku, Ardenove, Trebelji, Hrušove, Bratislave a inde do zapomenutia tejto snemovne. Ani v jedinom zo vzpomenutých prípadov nezvedela verejnosť pravdy od úradov, lebo četnícke relácie boly robené podľa komanda. Ale ľud na krvavé udalosti nezabudol, napriek tomu, že vy, pánovia vládni poslanci, pánovia na vládnych laviciach, ste im dali vládnu pečať a schválili ste ich. Ale nezáleží vám na životoch a na krvi ľudu, a preto stále a stále sú slovenskej chudobe pripravované nové krvavé kúpele.
Podkarpatskí Rusovia ešte tu nemajú svojich zástupcov, ktorí by ich hájili. Ich lavice sú tuná ešte prázdne, hoc i vláda Československej republiky dostala zrejmý pokyn od Sväzu národov, aby previedla v Podkarpatskej Rusi voľby. (Výkřiky posl. Buriana.) O hrozných pomeroch v Podkarpatskej Rusi (Výkřiky posl. Hakena.) podal klub poslancov komunistických interpelláciu v prosinci roku 1921, uvádzajúcu 83 prípady hrubej nezákonitosti a prechmatov štátnych úradov. Pán predseda ministerstva Beneš chytro odcestoval do Podkarpatskej Rusi, ale nenavštívil tam ani jedinej chýše rusínskeho mužíka, aby sa dozvediel pravdy. Ale pán predseda ministerstva vediel o tejto pravde už drieve. Hneď r. 1919 prešla s veľkými obtížami prez rumunské hranice deputácia rusínská do Prahy. Bola na Hradčanoch pohostená a prepustená so sľubmi. Keď sa sľuby nesplnily, išla deputácia do Prahy i r. 1920, a keď sa ešte sľuby nesplnily, išla tam tiež ešte r. 1921. Pán predseda ministerstva s ňou pojednával o krivde v Hrušove. Deputácia mu predložila riadne dôkazy a doklady, vzťahujúce sa k užitkovému právu pozemkov z r. 1806 - podľa josefínského patentu - k úprave ich želiarských pomerov podľa uhorského zákona z r. 1873-96, z ktorých sa vykúpili, o čom predložili kvitancie.
Minulý týždeň bola deputácia z Hrušova opäť v Praze. Poslanci komunistickej strany žiadali pre deputantov ochranu v tom prípade, keby četníci chceli splniť svoje vyhrážky, ale pán predseda ministerstva mal odpoveď len za prejav nervósy.
A do Hrušova, kde bol za vládnej asistencie zhabaný maj tok chudobných občanov, bola vyposlatá četnícka expedícia, ktorá pri útoku na ľud zranila pažbami a bodákmi 19 osôb a sprevádza takúto exekúciu do teraz. K raneným nebol pripustený ani lekár. Na miesto činu prišiel komunistický poslanec, ktorému sa ľud ponosoval, ale i za toto bol ľud četníkmi bitý a i poslancovi vyhrážané, že bude zapichnutý ako žaba. Syn deputanta Polovku bol četníkmi privázaný ku stromu a stýraný. Potom sa, ctená snemovňo, nečuduj, že relácie p. ministra Černého majú tak ďaleko ku pravde. (Předsednictví převzal místopředseda dr. Hruban.)
Ešte neuschla krv v Hrušove a už prišla zpráva z N. Mesta nad V., že tam bolo strieľané do ľudu. Opäť sa tuná bude kričať o útoku na štát. To bude pravdou len tehdy, ak štát je niekoľko maďarských kapitalistov. V Novom Meste nad Váhom trvá mzdový boj. Pomery tamojších zemerobotníkov sú biedne, biedne až k plaču. Robotnictvo sa bráni zákonnou cestou pomocou svojej odborovej organizácie. Ale úrady vidia, že proletariát sa dobre drží a je schopný uhájiť si svoje minimálne právo na život. Preto pošlú veľkostatkárom na pomoc četníkov a dajú zatknúť okresného dôverníka zemerobotníkov. Ľud, i tak biedou nervózny, síde sa na námestí, kde rokuje o tom, prečo tí páni dali zatknúť ich dôverníka a povolali toľko četníctva. A za vysvetlenie dostanú olovo z manlicheroviek. Veľkostatkári na hostinách v svojich kaštieloch pripíjajú slávu vláde Beneša, ktorá vie zaobchodiť s tou chudobnou sberbou rezkejšie, ako vláda Károlyiho. Odsúdenia hodné je, že časť vládnej tlače písala cynicky a potupme o tomto krvavom dramate. Títo páni nemajú úcty k zápasu slovenskej chudoby oproti jej odvekým utlačovateľom, ba nemajú úcty ani k mrtvým. Pánovia, kde ste ztratili svoje slavianske vlastenectvo? Netušíte, že sa budete museť raz zodpovedať zo svojich činov? Stali ste sa reakčnejšími, ako váš parížsky protektor. Dali ste sa do služieb medzinárodného kapitálu a že slúžite verne a oddane, o tom svedčí preliata krv chudoby. Olovom ste chudobu presvedčili, že žije v triednom štáte. Pánovia, vaše činy majú opačný účinok, ako byste chceli. Ľud prešiel za 4 roky trvania tohoto štátu krvavou školou zkuseností, ktorá ho presvedčila, že nemožno hľadať pravdy a práva v sriadení kapitalistickom a ukázala mu cestu k dobytiu moci proletariátom.
Prehlašujem, že náš klub hlasuje
oproti tejto vláde a neberie jej prehlásenie na vedomie. (Potlesk
komunistických poslanců.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Dávám slovo p. posl. Oríškovi.
Posl. Oríšek: Slávna snemovňa! Pri projednávaní o súrnej interpellácii pp. posl. Hlinku a spoločníkov, v ktorej sa hovorí, že na bratislavskom ľudovom shromaždení 25. mája 1922 poštval exponovaných posl. dr. Markovič a posl. Oríšek, dovoľte mne, abych, prv než o tom štvaní prehovorím, posvietil na príčiny, ktoré daly popud legionárskej Jednote v Bratislave ku svolaniu manifestačného tábora. (Výkřiky posl. Hlinky.) V krátkom čase pred svolaním ľudového shromaždenia v Bratislave udály sa na Slovensku dve legionárske samovraždy, jedna v Šale n. Váhom, kde sa zastrelil četník-legionár, a jedna v Bratislave, kde sa jednalo o úradníckeho čakateľa na pošte, tiež legionára. (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.)
Vážená snemovňa! Šaľa n. Váhom svou četnickou stanicou patrí do piešťanského četnického okresu, ktorého veliteľ je nejaký kap. Beneš, ktorý sa do nedávna podepisoval Benesch. Tento veliteľ visitoval četnické stanice koncom mesiaca apríla po svoj m okrese, navštívil aj stanicu Šaľu n. Váhom a tu pri visite choval sa proti mužstvu, ale menovite proti prítomnému legionárskemu četníkovi, ktorý mal nekolikanásobné vyznamenania za chrabrosť, ktorú preukázal na francúzskom bojišti, tak hrubým a urážlivým spôsobom, ba dokonca i proti predpisom disciplinárneho poriadku, že četník umienil si, ako to sám riekol i svojim kamarádom nechal napísané, že sa zastrelí, aby vládu takýmto spôsobom upozornil na kap. Beneša, ktorý dodnes nevediel sa preorientovať a absolutne nepochopil dobu demokratickej republiky.
Četník sa zastrelil, bol to Čech a že celé obyvateľstvo jak maďarské tak slovenské všade nad Váhom tohoto četníka si vážilo ako človeka, ktorý službu korektne koná, dôkazom je, že pohrebnej počestnosti zúčastnily s všetky korporácie, a to nielen miestneho obyvateľstva šaliaňského, ale i zo všetkých obcí, prináležajúcich pod túto četnícku stanicu, prišlo korporatívne, prinášajúc vence a vencami obsypajúc rakvu a hrob tohoto nebohého tragickou smrťou skonavšieho četníka.
Druhý prípad samovraždy stal sa v Bratislave. Tam bol zamestnaný úradnícky čakateľ, celé 2 roky konal úradnícku službu k úplnej spokojnosti svojich predstavených. A naraz v marci alebo v apríli dostane prípis, ktorým sa ustanovuje za sluhu do tej miestnosti, pod toho istého šéfa, kde plné 2 roky konal úradnícku službu. Kto chápe psychu legionárov, menovite človeka, ktorý 2 roky čaká na svoju existenciu, že konečne bude mať potvrdenie, kto už si chce založiť rodinný krb a v tom ho takýmto spôsobom shodí do priepasti bez existencie, pochopí rozhorčenosť a príčiny samovraždy.
Tieto 2 tragické prípady boly prirodzene pretriasané v tisku a dozvedeli sa o nich legionári po celom Slovensku i mimo Slovenska. A je prirodzenou vecou, že rozhorčenosť legionárov stúpala tým viacej, poneváč takáto byrokratická sekatúra na legionára v našej republike nebola poprvej. Sú to 2 výstrely, ktoré vyhasily 2 mladé a, môžeme konštatovať, životnou radosťou kypiace životy, ktoré odeznely v legionársku verejnosť ako signál alarmujúci legionárov na stráž. Signál odozniel tým jasnejšie, že - ak som už vzpomenúl - legionári od založenia svojej legionárskej obce minulého roku v máji boli už toľko sekatúram vystavení a toľko nepríjemností sa im úradmi narobilo, že tento signál ich pohnul k tomu, aby premýšľali, jak urobiť prítrž snáď nebezpečnejším veciam. Legionári majú v živej pamäti, že po čas jasenného zasedania parlamentu pokusili sa pánovia z nemeckého tábora podať návrh, aby nielen zákon o legionároch, o nejakých snáď hmotných výhodách, ale i to slovo legionár bolo vymazané z nášho zákoníka. Čo to znamená, netreba vysvetlovať. Legionári, ktorí žili 3 roky v tepluškách, vo vagónoch, obkľučení nepriateľmi, a pod dojmom, že každú hodinu môžu byť napadení, ráčte dovoliť, abych konštatoval, že sa u nich vyvinúl istý instinkt, aby vycítili, že ide lebo neide nebezpečie, ktoré sa valí jak na nich, tak i na to, čo je spojené s ich menom legionár, na republiku. A zvlášte, že takýto návrh o zničení, vymazaní legionárskeho mena zo zákoníka, z našej historie, vyšiel z pánov strany nemeckej, bol tým podozrelejší; nielen ten byrokratismus, ale i chovanie sa obecenstva voči našim legionárom vôbec.
A tu, vážené shromáždenie, dovolím si uviesť v pamäť vašu, čo sa stalo s našim legionárom Jánom Medveďom od 22. pešieho pluku, ktorý bol vyslaný 18. decembra 1919 ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska do Budapešti na komandýrku, jak sa vrátil, jak ho naše úrady v republike privítali. O tom píše "Legionár" československej obce, ktorý vychádza v Bratislave, následujúce:
Ministerstvom bol vyslaný Ján Medveď od 22. peš. pluku na komandýrku do Budapešti a bol tam v službách 6 mesiacov. Keď brat Medveď chcel odcestovať do vlasti, v dunajskom prístave chytili ho maďarskí vyzvedači, zbili ho, uväznili a on pozdejšie vzpomínal, aké krutosti s ním prevádzali. Medzi iným horúcou žehličkou jazdili mu po chrbáte. Marné boly protesty našej diplomácie, až konečne 27. ledna odsúdili ho na smrť. Naša vláda nesmela pripustiť, aby bol popravený nevinne väznený a odsúdený legionár. Nabídla tedy naša vláda vláde maďarskej, že vymení 2 naších príslušníkov za 4 maďarských špiónov, ktorí zase vojenským súdom mali byť poslaní do Budapešti. Takýmto spôsobom vymenila maďarská vláda svojich 4 príslušníkov za našich dvoch; my ukázali sme tak, akými sme gentlemany. Medveď bol tedy prepustený a prišiel domov, a tu sa vec vlastne začína. Medveď sa spokojil s prázdnymi rečmi. Žiadal ale, aby mu vyplatené bolo služné, lebo nebol vymazaný zo sväzku armády a následkom toho predsa ministerstvo, resp. jeho príslušné veliteľstvo, malo mu vyplatiť patričný paušál, malo mu vyplatiť všetko, čo mu bolo zadržané. Ale nedostal to, poneváč úrady nevedely, kam vlastne patrí. Podľa zpráv, ktoré sme čítali v "Slovenskej politike", dozvedáme sa, že tí 4 ľudia, ktorých naša vláda prepustila, boli skvele uvítaní po svojom príchode do Budapešti. Na budapešťskom nádraží boli slávnostne uvítaní, boly im vystrojené hostiny, a boli povýšení jeden na generála, druhý na plukovníka, tretí na kapitána atď. Čo sa stalo s našími mučedníkmi? Náš legionársky časopis píše, že už mesiac chodí brat Medveď vo vypožičaných šatoch, že je bez zamestnania a bez platu, lebo nevie, kam patrí a žiadosť za vyplatenie zadržaného platu chodí boh vie kde a boh vie, kde si nad ňou niekto láme učenú a kvalifikovanú hlavu.
Abych ešte alespoň jeden prípad tej našej byrokracie uviedol, tak dovoľte, abych vzpomenúl záležitosť brata legionára Procházky. Procházka bol zamestnaný na pošte v Bratislave, čakal na definitivné menovanie, ktoré mu bolo sľúbené, lebo mal z kancelárie p. presidenta amnestičný list. Zamestnávali ho, ale konečne ho vypovedali preto, že má nečistú minulosť. Na to sišiel sa nejaký spolok organisovaných pošťákov. Všetci prítomní rečníci na schôdzi sa vyjadrovali v ten smysel, že poneváč kancelária p. presidenta všetku vinu mu odpustila a dala mu amnestiu, žiadajú, aby ministerstvo brata Procházku definitívne naznačilo do služieb k pošte. A čo sa stalo? Brat Procházka dostal 6mesačnú výpoveď, tá vypršala a on nemilosrdne odstránený bol z pošty. Koľkým dráždeniam a koľko sekaturám sú vystavení legionári pri prepočítávaní rokov, je zbytečné vzpomínať. Na mnohých miestach toto prepočítávanie sa zúmyselne predlžuje a keď sa musí previesť, tak mnohokráť drzým spôsobom sa nám vyjadruje tá malicherná odmena, ktorú nám revolučné shromaždenie zákonom o legionároch odhlasovalo. My na zákon legionársky nehľadíme ako na kus chleba, na zákon legionársky hľadíme ako na možnosť, ktorou sa nám umožňuje dostať sa i do úradu a tak uplatniť nielen naše organisačné schopnosti, ktoré sme dokázali pri organisovaní legií, ale i našu lásku a vernosť k národu. A toto neviem, z jakých príčin, ponechávam vám k posúdení, v mnohých prípadoch sa nám to znemožňuje i v tom páde, keď je kvalifikácia. Legionári po tejto stránke, vážená snemovňo, sú citliví, menovite keď sa táto sekatúra deje od ľudí, ktorí za túto republiku nič nevykonali. Týchto ľudí ovšem nič nezaväzuje, legionára však zaväzuje legionárske meno. Dojem, ktorý máme pri takýchto sekatúrach, je tak silný a určitý, že ťažko sa je vymaniť a ťažko sa je to inak vysvetľovať, ako že sa tu deje niečo, čo je ďaleko hroznejšie, ďaleko vážnejšie, nežli sa obyčajne myslí. My sme si povedomí toho a myslím, že všecia, ktorí za túto republiku toľko vykonali a s touto republikou cítia, súhlasila s nami, že k menu legionár viaže sa vznik československej republiky, k tomuto menu viaže sa vznik nášho štátu, našej slobody. A kto chce vymazať toto meno z našej historie, z nášho zákoníka, toto slovo "legionár", tu bych aplikoval na neho slová nášho básnika, že "ten kradmou rukou sahá na našu slobodu."