Předseda (zvoní): Prosím o klid.
Posl. Kirpal (pokračuje): § 139 zavazuje učně k návštěvě pokračovacích škol. Pokusili jsme se použíti svého vlivu, aby učňové chodili do školy jen v době pracovní, vyslovili jsme se tudíž proti tomu, aby se pokračovací školy konaly po večerech nebo o nedělích. Známe také tento proud, který již velmi daleko pokročil a směřuje k tomu, aby hodiny pokračovacích škol byly opětně přeloženy na večery a na neděle. (Předseda zvoní.)
Pan předseda napomíná, abych skončila, musím si pospíšiti. Nemohu si však přece jen odpustiti, abych, když už jsem mluvila o týrání učňů, nezmínila se také slovem o jejich vykořisťování. Myslím, že nám zde přece jen nebudete moci odporovati, jestliže dnes prohlásíme, že učňové jsou doslova vykořisťováni, že se ani nemohou učiti, jak jim podle zákona v jejich tříleté učební době náleží. Také pro to mám důkaz, a to na témže mistru, o němž jsem již prve mluvila, na zámečnickém mistru Antonínu Weidlovi ve Stříbře. Mimo dva tovaryše má čtyři učně. Jistě se bude odvolávati na paragraf zákona, který obsahuje slůvko "může", jež včera příslušník naší strany dr. Holitscher charakterisoval v jiné souvislosti. Avšak pánové, není to vykořisťování učňů, jestliže mám ke dvěma tovaryšům čtyři učně? O tom ani vy nebudete přece pochybovati. (Různé výkřiky.) Jestliže se pánové budou pokoušeti namluviti nám, že to snad není plnohodnotná práce, kterou koná učeň, odvětím jim: Na počátku jistě ne, ale v pozdější době a každá práce, kterou koná učeň, jest práce, kterou by musel vykonati sám tovaryš, kdyby zde nebylo učně. (Hluk. - Posl. Vávra: Tak půjdou do továrny, když nepůjdou do učení!) Do toho se bohužel nemohu pustiti. (Výkřiky něm. soc. demokratických poslanců a poslanců obchodnicko-živnostenské strany středostavovské.)
Předseda (zvoní): Prosím o klid.
Posl. Kirpal (pokračuje): § 144 stanoví, kdy může učeň místo opustiti, a to po předchozí čtrnáctidenní výpovědi. Tak může dáti čtrnáctidenní výpověď, jestliže neklamně dokáže, že je s ním trvale nespravedlivě nakládáno. Pánové! Jaká pak je praxe? Podaří se někdy, jen jedenkrát učni neklamně dokázati, že se s ním trvale špatně nakládá? Snad jen v nejvzácnějších případech se mu to podaří, neboť vyhledá-li si svědky mezi svými kolegy v práci, podaří se mu důkaz jen zřídka, poněvadž učňové a tovaryši jen v nejvzácnějších případech a to z obavy o místo, vysloví se v neprospěch mistrův. Avšak čtrnáct dnů musí se tento ubohý mladík ještě trápiti, než mu bude konečně dáno povolení, aby po trvalém špatném nakládání směl své místo opustiti.
Jeden paragraf v četných těchto ustanoveních vůbec chybí, to jest stanovení placené dovolené pro učně. I když chybí, ujišťuji vás, že vynaložíme všechny své síly, abychom opatřili učňům placenou čtrnáctidenní dovolenou, které si také vy, pánové, jako lidé musíte dopřáti.
A nyní končím. Ze všech těch výkladů a vývodů museli jste poznati, že celá živnostenská novela jest provanuta oním nesociálním a nekulturním duchem, jejž jsem s počátku označila a vylíčila a že potřebuje reformy. Máme jedinou naději, nevím sice a neodvažuji se tvrditi, že je také oprávněná. Kolega Habrman je dnes ještě ministrem sociální péče, cituji jeho knihu "Z mého života". On sám to byl, jenž psal o týrání a vykořisťování učňů. Na něho, pánové, když ne na vás - neboť vás a vaše stanovisko jsem za svých vývodů dostatečně poznala - ale na ministra Habrmana, který na vlastním těle zakusil a z vlastní zkušenosti ví, co to znamená, býti učněm, nechávati se využitkovati a vykořisťovati, na něho se obracím. On má a musí uplatniti všechen svůj vliv, aby byl živnostenský řád konečně novelován. (Souhlas a potlesk něm. soc. demokratických poslanců.)
Předseda (zvoní): Slovo má dále pan posl. Bobok.
Posl. Bobok: Slávna snemovňa! Stojím pred veľmi ťažkou úlohou, poneváč som nútený predniesť veci a udalosti, ktoré pre dobré meno našej Československej republiky sú strašne ošklivé a ktoré udalosti aj toho najchladnokrvnejšieho do takej nálady donesú, že ťažko sa je zdržať, aby človek svojimi výrazy pri zaslúženej kritike neurazil vážnosť tohoto parlamentu. (Čujme!)
Slávna snemovňa, už pár dní sa píše o slovenských veciach, menovite o shromaždení, ktoré sa vydržiavalo v Brezne minulú nedeľu. Prvá myšlienka, keď som tieto zprávy prečítal, bola tá, že keby tie zprávy boly napísaly to, že som ja zavraždil svoju zomrelú matku, že by to bola snáď väčšia pravda, ako tie veci, ktoré sú po novinách uverejňované. (Čujme!) Ja, slávna snemovňa, som natoľko známy z debaty, že som veľmi chladnokrvný a túto chladnokrvnosť som si zadržal aj na tom shromaždení a ako chladnokrvný pozorovateľ bez všetkého, že by som vám niečo pridal, vám vylíčim a predostriem, ako sa veci staly.
Ráno o 1/2 8. sme dorazili s Hlinkom do Brezna. Jeho slávnostné privítanie sa stalo bez každého incidentu. Začaly sa bohoslužby, medzi ktorými už pri oltári sa počuly kriky, už boly srážky, na čo som hneď šiel von a mne oznámili nasledujúce: Prosím, našli sme mladíka, ktorý mal vo vreckách plno kameňov. Tieto policia zaniesla na mestský dom, kde naprosto bol prepustený s tým, že nemáme zákona, ktorý by zakazoval, aby sa daly do vreciek kamene. Zistili sme pred shromaždením, že niektorí ľudia hovorili: My sme prišli sem buď shromaždenie znemožniť alebo vás pobiť. Chladnokrvne som prijal tieto zprávy. Nechcel som tomu veriť tým viac, poneváč som vedel, že tam bude česká stráž, četníci a že títo tým veciam na každý pád zabránia. Ale čo sa stalo? Hlinka, o ktorom sa hovorí, že sa brodí v krvi, že štve, ešte ani neprehovoril slovo, ale jeden pokojný mešťan brezniansky pozdravil prítomných, prosiac ich o trpelivosť, a navrhuje sa predseda. So strany našich neprajníkov navrhoval sa druhý. Keď jeden dvanástitisícový zástup zvolil si jedného svojho predsedu, na každý pád my tej mizivej menšiny predsedu prijať nemôžeme; a čo sa stalo? Ten menšinou vyvolaný predseda, ktorý nepatril k našej strane, hovoril: "Jestli mi nedáte slovo, ja neručím za poriadok". Slávna snemovňa, čo je to, že neručí za poriadok? Udalosti dokázaly, že neručil za poriadok, lebo čo sa potom stalo, to slúži na večnú hanbu kultúre a nado všetko našej drahej vlasti. Začalo sa kričať, pískať, asi za 3 minuty boli prosení, aby odstúpili, aby nás nechali v pokoji. Naraz zbadáme z tribúny dážď kameňov a vidíme, že naše orlice, mladé dievčatká, boly zasiahnuté týmto kamením. Na to sedliaci prijdú už celkom rozzúrení a hovoria: Odstúpiť! a videl som, ako jednému starému sedliakovi asi 30 rán palicou dali, shodili kabanicu a chopili 4 až 5 ľudí a rozhadzovali ich na všetky strany. A vtedy sa už rozvinula. bitka. Slávna snemovňa! Bitka bola špatná, netajím to, trvalo to viac minút a keď videli tí, ktorí sú podľa novinárskych zpráv ako kanibalovia, že to dlho trvá, tí banderisti šli, aby ich odstránili a krvipreliatiu koniec urobili. Slávna snemovňa! Po novinárskych zprávach je, že naši banderisti vrazili do evanjelického obyvateľstva, keď šlo z kostola. Keď už bitka trvala, jestli niekto šiel z kostola, na pol kilometra videl, čo sa tam deje, a jestli sa chcel vyhnúť, mohol ísť druhou stranou. Čo sa týka rozhorčenosti evanjelického obyvateľstva, ako pikanteriu vzpomínam, že väčšina tohoto obyvateľstva u ľudovej strany, starosta je evanjelik, a ten nás privítal, okresný predseda je evanjelik, a to evanjelické obyvateľstvo Hlinku a ľudovú stranu s tou najväčšou oduševnosťou privítalo.
Slávna snemovňa! Po týchto smutných udalostiach shromaždenie sa na pol hodiny prerušilo a okresný náčelník hovoril, že jestli ľudová strana ručí za poriadok, že shromaždenie znova povolí. My sme hovorili, že ručíme, ten prvý delegát tých protivníkov povedal, že neručí za poriadok a udalosti dokázaly, že neručil. My sme povedali, že ručíme. Shromaždenie sa začalo s Hlinkovou rečou. Padla tu a tam jedna poznámka, ale národ bol celkom spokojný. Pri mojej reči znovu sa začal krik, trebárs mnohí hovorili, že som veľmi mierne hovoril. Tu vidíte, že čím miernejšie človek hovorí, tým je to horšie. Pekne sa dokončilo to shromaždenie a na koniec shromaždenia sme ukázali našu trpezlivosť. Oni si zaspievali svoju internacionálu a nám ako na pochod dali pískanie. Ale ten ľud tisícový sa rozišiel a povedal: "My sme si naše veci odbavili a my ideme pekne domov."
Ale slávna snemovňa, tým vec sa neskončila. Šli sme obedovať. Tam už Hlinka nerečnil, neštval, jedol. Každú chvíľu do obloka rany padaly. Konečne sa nám podarilo zistiť, že tie rany šly z budovy okresného úradu na náš oblok. Tedy keď Hlinka ešte nerečnil, bola bitka, a keď Hlinka rečnil bol pokoj. Teda či je štváčom? (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.)
Ale teraz ešte ďalej ideme, slávna snemovňa. Hovorí sa po novinárskych zprávach, že pred výpraskom sme ušli my. Nie. To vám môžu povedať naši priatelia, že som ja automobil objednával pred 2 týždni k tomu cieľu, aby Hlinka v ten deň mohol prísť do Ružomberka. Ale že sa niečo chystalo, to udalosti dokázaly. Večer totiž medzi Brezovou a Breznom (Čujte!) isté ruky odrezaly vodítka elektrického prúdu. Celé mesto zostalo vo tme, v ktorom meste nie sú len ľuďáci, ale aj ľudia iného politického presvedčenia. Vtedy hostia, ktorí prišli na shromaždenie, ktorí boli v hostinci a chceli držať zábavu, chceli robiť atak. Četníctvo to prekazilo a to dobre urobilo. Ale nesprávne postupovalo vtedy, keď videlo, čo sa robí a neodstránilo výtržníkov a neprekazilo prelievanie krvi.
Ja tu s boľasťou konštatujem, že tu četníctvo stranícky sa chovalo, čoho dôkazom je to, že náš tajomník poprosil jedného četníka, aby zistil dvoch ľudí, ktorí prišli naše shromaždenie buď prekaziť, buď rozbiť, a on riekol: "Bežte si za nimi, čo je nám po nich." Nie je pravdou, že by četnícky veliteľ býval poranený, poneváč on prišiel na tribúnu a teší sa tomu najlepšiemu zdraviu.
Slávna snemovňa, my stále sa dovolávame toho, aby raz už Praha prestala počúvať na falošné informácie, ktoré zo Slovenska dostáva. (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.) Práve teraz tu s najväčšou rozhorčenosťou sa musím ohradiť proti istým úradným zprávam Českej tiskovej kancelárie, ktorá takým spôsobom zpravuje ostatné noviny. Vskutku nič nemá človek proti tomu vtipu, ktorý bol u nás vyslovený, že to ČTK znamená česká táranina kajklierov. (Veselost.)
Slávna snemovňa, my stojíme na základe pokoja, na základe poriadku, my bitku nikdy vyvolávať nechceme, ale žiadame si pre seba práva, a ako našich ľudí vždycky budeme zdržovať, aby nešli prekážať iným v shromaždení, tak my pre seba požadujeme, aby nám v týchto prejavoch nikto neprekážal.
Slávna snemovňa! Po tomto ešte jednu otázku mám, ktorá dosť charakteristicky poukazuje na dvojbarevnosť vládnych kruhov. Keď je tuná demonštrácia, hneď vyjdú pendreky, hneď ich rozháňajú, i četnícke bodáky prijdú do práce. I na Slovensku môžeme povedať, že pendreky pracujú, ale len keď sú vládne strany znepokojované, ale keď sú to ľudovci, sú pendreky v pokoji, ba ešte na vidom oči sa posmievajú. Veľká hanba to bola, že sa našli českí exponenti, ktorí týchto ľahkomyseľných ľudí za nástroj použili k prekazeniu nášho shromaždenia. Som presvedčený, že nie zásadný boj to bol, ale to bolo naštvané, aby českí exponenti mohli prekaziť naše shromaždenie. Oni sa neopovážili sami, ale oknom dívali sa a nevinný robotnícky ľud naštvali, aby šiel za nich kožu nastavovať a rany si odniesť. Proti tomu sa ohradzujeme a myslím, že nebude ďaleko doba, že slovenský robotnícky ľud nebude tak hlúpy, že na radu a štvanie kapitalistov dá sa naštvať proti sebe. My sa budeme medzi sebou prať a tretí bude sa tomu smiať.
Slávna snemovňa! Nech mi je dovolené prejsť k meritórnemu tématu, a to k prítomnému návrhu zákona o remeselníctve, priemysle a obchodníctve na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Návrh zákona je odpoveďou centralistických pražských vládnych kruhov na zúfalé volanie o pomoc slovenských priemyselníkov, remeselníkov a obchodníkov. Presmutný stav na pokraji úplneho zahynutia postaveného slovenského remeselníctva, priemyslu a obchodu už od doby prevratu žiada dôkladné riešenie, žiada radikálné odpomoženie neblahým pomerom týchto vrstiev. Miesto toho dosiaľ dostali sme viac menej podarené teoretické prednášky o životaneschopnosti slovenského priemyslu, remeselníctva a obchodu. Opravdové príčiny smutného stavu slovenského remeselníka a obchodníka s bedlivosťou sa obchádzaly a stále sa prízvukovalo to, že vlastne neblahý stav slovenského remeselníka, priemyselníka a obchodníka má svoje príčiny v odbornej jeho zaostalosti.
Slávna snemovňa! Z nás nikto nemá úmysel podceňovať veľký vývin vzdelanosti a nadanosti českého priemyslu. Ale pri tom dovoľte mi, slávna snemovňa, že nám ťažko padá podceňovanie nadanosti, súcnosti a vzdelanosti slovenského remeselníka a obchodníka, ktorého my počas krátkeho trvania našej republiky deň zo dňa sme svedkami. Nadanosti, schopnosti i pri slovenskom remeslníkovi, priemyselníkovi a obchodníkovi je dosť, a vzdor tomuto stav tých statočných vrstiev nie je uspokojivý. Na túto otázku sama dôvodová zpráva tohoto návrhu zákona živnostenským výborom prijatá dáva dostatočnú odpoveď. Živnostenský výbor, hovorí zmienená zpráva, vychádza z toho názoru, že národné hospodárenie istého národa závisí od toho, aké slobody má a aké podmienky má ten národ. Úplne podpisujeme tieto slová dôvodovej zprávy, ale iďme ďalej. My sa pridržiavame hesla živnostenského výboru, že hospodárenie národa závisí od slobody a závisí od podmienok zdarného vývinu hospodárskeho. Hospodársky stav slovenského národa so dňa na deň je horší, a z toho nasleduje, že sám živnostenský výbor musí uznať nedostatok ním postavených podmienok, potrebných k vývinu priemyslu, a to nedostatok slobody a nedostatok podmienok, ktoré zdravý vývin slovenského priemyslu vyžaduje.
A slávna snemovňa, pýtam sa teraz, či terajšia vláda usiľuje sa odstraniť príčiny úpadku slovenského remeselníctva a obchodníctva? Či sa my tešíme tej slobode, o ktorej sa nám pri prevrate snívalo? Ústavná listina nám síce zabezpečuje úplnú politickú slobodu, ale len sa ráčte podívať na Slovensko a presvedčíte sa o opaku. Okrem už vzpomenutých smutných udalostí len na príklad uvedieme jednu: V Podbrezovskej štátnej železiarni na príklad niektorí českí exponenti medzi štyrma očima terorizujú robotníkov, aby vystúpili zo slovenskej ľudovej strany, ba istý Trávníček prepustených robotníkov direktne posiela z práce. Ja sa pýtam, slávna snemovňa, či pán Trávníček je štát, či pán Trávníček, či Československá republika dáva nášmu ľudu chleba, či štát platí za politické presvedčenie voľakoho, či za prácu? Ale u nás to všetko prejde. Na Slovensku stačí voľakomu len k opozičnej strane patriť, aby na sebe pocítil všetok teror, všetko prenasledovanie vládnych kruhov a tých zúrivých exponentov, ktorí výlučne len na bodáky české, ale nikde na dôveru slovenského ľudu sa opierajú. Po nedele majú títo ľudia príležitosť sa presvedčiť, že slovenský ľud v 10 až 20tisícových zástupoch demonštruje, kričí, volá po svojej slobode, po slovenskej autonomii, po sebaurčovacom svojom práve a oni - nevieme kým posmeľovaní - opovážia sa terorizovať autonomistov a takto ešte rozpaľujú už i tak nebezpečnú náladu obyvateľstva. Že prívrženci našej slovenskej ľudovej strany od týchto ľudí častokrát do krvi sú urážaní, v slobodnej existencii ohrožovaní, to je tiež podstatnou príčinou úpadku slovenského priemyslu.
Ale, slávna snemovňa, nemáme my Slováci ani tie iné podmienky, ktoré zdravý vývin slovenského priemyslu, obchodu a remeselníctva vyžaduje. Vysoké dane, ukrutne drahá železničná doprava, nedostatočne vystavené železničné siete, neusporiadané hospodárske pomery s Maďarskom, macošské zachádzanie štátu pri udeľovaní dodávok pre slovenský priemysel, ďalej však investície na toľko sľubované - ale v sedemdesiat procentov tak rečeno nesplnené - pre slovenský priemysel a obchod tvoria také ťažkosti, ktoré i odhliadnuc od veľkej a silnej českej konkurencie, nemožno nám prekonať, nemožno nám ich odstrániť.
Slávna snemovňa! Slovenský priemysel možno na nohy postaviť len udelením slovenskej slobody, slovenskej autonomie, uskutočnením tých podmienok, ktorých nedostatok naše boľasti tak zrejme hlásajú. (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.)
Naša vláda centralistická na miesto tohoto čo robí? Prichádza s prítomným návrhom zákona, čo je dľa našej mienky nešikovným obchádzaním dôkladného riešenia otázky slovenského remeselníctva, obchodníctva a priemyslu. Náš priemysel a obchod volá po chlebe, po zárobku. Je pravda, že vo vyhľadávaní chleba prvotriednou podmienkou je odborná vzdelanosť, ale to ešte nie je všetko. I ten najväčší talent bez podmienok práce ničoho nevykoná. A u nás tieto podmienky práce, podmienky zdarného závodenia s druhým úplne chybujú. A práve preto my jedine od tohoto návrhu zákona uzdravenie slovenského priemyslu nie veľmi očakávame. Ale nakoľko slovenskí remeselníci vo svojich korporáciach udajne si žiadajú tento zákon, nemožno nám nevyhovieť ich túžbe. Len nech mi je jedno dovolené poznamenať, že tento návrh zákona, jestli stane sa zákonom, bude zlatým a skvostným rámcom tej biedy, toho postrádania, toho nedostatku, ktorého slovenským remeselníkom, obchodníkom a priemyselníkom sa doteraz ušlo v plnej miere a napozatým sa im ujde. Sama dôvodová zpráva uznáva o tomto návrhu zákona, že jeho cieľom je utvoriť primeranú organizáciu, a to pre celú republiku s ohľadom slovenských zákonov. Tedy hlavným cieľom je unifikácia a tomuto všetko ostatné je podriadené, čo dľa zkúseností pre nás Slovákov nie je veľkou príčinou k radosti. My veríme, že táto unifikácia bude slúžiť centralistickému systému, ale že by vyhovela záujmom slovenského priemyslu a obchodu, to veriť nemôžeme.
Predložený návrh zákona má jeden veľmi zajímavý požiadavok, a to pri istých remeslách žiada dokazovať odbornú kvalifikáciu, odbornú vzdelanosť. Toto mimovoľne podporuje oprávnenosť našeho už viackrát prízvukovaného, ale ctenou vládou dosiaľ nesplneného požiadavku. My od začiatku žiadame revíziu kvalifikácie tých ľudí, ktorí či na Slovensku ako exponenti alebo ako zástupcovia republiky v cudzozemsku záujmy 13milionového obyvateľstva zastupujú. Keď na jednej strane občan republiky jednu čižmu, jeden stôl nesmie spraviť bez odbornej kvalifikácie, či je prípustné na druhej strane, aby najvyššie a najzávažnejšie záujmy nášho obyvateľstva v mnohých oboroch i na najvyšších inštanciach ľudia bez kvalifikácie vybavovali a výlučne len príslušnosťou k tej alebo onej politickej strane vystrojení boli? Ja myslím, že spravodlivosť by prinášala, aby sme istú povinnú kvalifikáciu žiadali na celej čiare nášho verejného života.
Dôvodová zpráva povedá, že vzdor unifikačnej snahe tohoto zákona sú predsa len účinené isté odchýlky, zmeny, a to pre špeciálné pomery Slovenska. Celkom správne, ale slávna snemovňa, predpisy tohoto zákona, tieto zmeny tak nedokonalým spôsobom to činia, že nás to naplňuje tou najväčšou obavou. Vezmime na príklad ochranu podomných kupcov. Je pravda, že v prítomnom zákone je vyslovené, a to v §e 151, odst. 2., bod b) sa hovorí, že podomný obchodník nepodlieha tomuto zákonu. Predávanie tovarov od domu k domu znamená veľkú námahu a ztratu času a pri tom vynáša veľmi málo, sotva zisk zakrývajúci výdavky. Z týchto príčin naší podomní kupci boli dosiaľ pripustení na týždenné trhy. § 95 síce hovorí, že všetci podomní kupci, ktorí dosiaľ podľa obyčaju alebo výsad mali právo na týždennom trhu predávať, môžu tak i naďalej robiť, ale hneď v 2. odst. je Damoklov meč. Odstavec tento hovorí, že vláda ustáli, ktorí podomní kupci budú mať tieto výhody.
Slávna snemovňa! Na starých zvykoch, na starých privilegiach spočívajúce právo má určiť zrejme a menovite sám zákon, a nenechať to na vládne nariadenie, ktorým vládnym nariadením proste straníckosť a agitácia sa dá veľmi výborne prevádzať.
Slávna snemovňa! Končím. Dejiny slovenského národa nám dosvedčia, že predovšetkým roľnícky ľud a remeselnícke a obchodnícke triedy boly našou oporou v tuhých borbách nášho národného života a prítomná doba nám ukazuje, že tieto dve vrstvy svojim zdravým konzervatizmom najlepšie vie čeliť tomu smeru, ktorý našu svätú tradíciu a svojráz nášho slovenského národa ohrožuje.
Nakoľko prítomný návrh zákona chce pozdvihnúť zdravotnú úroveň týchto vrstiev a utúžiť silu slovenských remeselníkov, obchodníkov a priemyselníkov, a v nádeji, že podmienky slovenského priemyslu zlepší, my zákon prijímame a zaň hlasovať budeme. (Výborně!)
Předseda (zvoní): Slovo má dále p. posl. Füssy.
Posl. Füssy (maďarsky): Dámy a pánovia! Pri predložení návrhu živnostenského zákona pre Slovensko a Podkarpatskú Rus parlamentu, aby sa o ňom usniesol, nemôžem opomenúť vyzvať so zvláštnym dôrazom vašu pozornosť, aby ste pri pojednávaní tohoto návrhu zákona, ktorý má pre slovenské a rusínske živnostníctvo váhu do života sahajúcu, brali v úvahu všetky tie oprávnené požiadavky, ktoré činí živnostníctvo, a aby ste brali na zreteľ zvláštné a ťažké položenie maloživnostníctva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Životaschopný malý priemysel Slovenska a Podkarpatskej Rusi octnul sa po prevrate vo veľmi tažkom položení, lebo ztratil väčšinou svoje predajné trhoviská alebo tým, že opatrenie materiálu stalo sa následkom zmeny colných hraníc u veľkej časti malého priemyslu nemožným, a hlavne však z tej príčiny, že sa dostal do konkurencie s vyvinutým, čo do kapitálu silným veľkopriemyslom, ktorý následkom svojej obchoduschopnosti celou svojou silou zaľahnul na tuzemské trhovište. Malý priemysel na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi následkom vražednej konkurencie priemyslu továrneho naprosto zpustnul, lebo i niekoľkonásobné zdanenie oproti daňovým bremenám historických zemí stalo sa mu osudným a vo veľa prípadoch smrteľným a tým tisíce a tisíce malých priemyselníkov istej existencie dostalo sa do nekonečnej biedy. Jestli kritizujeme tedy predložený návrh zákona, činíme to s úmyslom, aby sme malému priemyselníkovi pomohli, ochránili ho pred bezúzdnou konkurenciou veľkého priemyslu a umožnili mu budúcu existenciu. Je to dvojnásobnou našou povinnisťou voči malému priemyslu, a to nielen preto, že musíme slabšieho chrániť pred bezohľadným veľkokapitálom, ale aj preto, poneváč malopriemysel je tak významne početnou a cennou složkou nášho štátu, že jeho zahynutie nemôže byť pre štát ľahostajné, ba smele môžeme tvrdiť, že by to bolo preň priamo nebezpečné.
Hľadiac s tohoto stanoviska na vec, žiadam o rozsiahlejšie a presnejšie definovanie remeselných živností, lebo veď v tomto návrhu zákona dotyčne tejto veci mnoho sa vynechalo, čo možno však pokladať iba za omyl. Na pr. čižmári nie sú zaradení medzi remeselníkov.
Príslušné precizovanie a rozšírenie dotyčných bodov §u 1 veľa prispeje k tomu, aby sa fušeráctvu učinila prítrž. Nech sa neumožní každému uviazať sa v živnosť bez akejkoľvek spôsobilosti. Jakožto podmienku samostatného provodzovania živnosti vyžadovať treba bezpodmienečne zletilosť, vynímajúc prípady, keď nezletilé dieťa zamýšľa pokračovať v remesle svojho zomrelého otca a vyškrtnúť treba to ustanovenie §u 2, dľa ktorého samostatné provodzovanie živnosti nie bezpodmienečne, ale len "zpravidla" je viazané na voľné nakladanie s majetkom, lebo toto pripúšťa výnimky. Najväčšie zneužívania dialy sa už i dosiaľ so živnostenskými povoleniami tých, ktorí nemajú preukazu spôsobilosti, lebo s povinnosťou zamestnávať obchodvedúceho ktokoľvek mohol dostať živnostenské povolenie bez akéhokoľvek preukazu spôsobilosti. Tieto neudržiteľné pomery musia bezpodmienečne zmizeť, a učeniu a spôsobilosti musí byť poskytovaná ochrana, za ktorým účelom musí byť druhý odstavec §u 2 naprosto škrtnutý, lebo 4. odst. §u 77, ktorý v prípade smrti živnostníka dáva právo vdove alebo nezletilcovi zamestnávať obchodvedúceho, je jedine správny a prípustný. Bezpodmienečne treba požadovať, aby živnostenský úrad pred vydaním živnostenského preukazu vyslyšal mienku príslušného živnostenského sboru, a preto navrhujem, aby § 21 v tomto smysle bol pozmenený.
Zvláštnu dôležitosť prikladám §u 59 o podnikaní živnostenských prác majiteľmi obchodných živností, lebo i dosiaľ táto okolnosť umožňovala, že majitelia takýchto podnikov nechali vykonávať práce pomocnými pracovníky a tým poškodzovali malý priemysel. Aby sa takému zneužívaniu čelilo, vyškrtnúť treba druhý a tretí bod § 59, ktoré obsahujú výnimky a preto dávajú podnet k zneužívaniu.
Prvý bod §u 119 vyslovuje, že zaniknutím živnostenského závodu zaniká tiež smluva s pomocnými pracovníky, avšak bod druhý ustanovuje už odškodné pre prípad, zanikne-li závod následkom nejakej živelnej pohromy. Tým tedy je poškodený živnostník ešte zvlášte trestaný a preto druhý bod §u 119 má byť škrtnutý.
V zákone používa sa miesto názvu živnostenské sbory názvu živnostenské družstvá. Bolo by treba podržať názvu dosavádneho. Zvláštnu váhu kladiem na to, aby živnostenské sbory vystrojené boly príslušným oborom pôsobnosti a sankciami, lebo od ich životaschopnosti a autority očakávame veľa. A preto obor ich pôsobnosti treba rozšíriť a pojať doň na príklad v §e 150 tiež preukaz o pracovnom pomere.
Aby sa vyvarovalo právnej neistote, pojať treba do §u 243, že vládne nariadenia vydané na základe zák. čl. XVII:1884, ktoré sa neprotivia predpisom tohoto zákona, zostávajú v platnosti dotiaľ, kým nebudú platnosti pozbavené novými odlišnými predpisy.
Ctené dámy a pánovia! Týmto nastienil som v krátkosti všeobecné požiadavky celého živnostníctva Slovenska a Podkarpatskej Rusi týkajúce sa živnostenského zákona a žiadam vás, aby ste moje návrhy, ktoré sa týchto vecí týkajú, ráčili prijať a tým umožniť, aby oprávnené záujmy malého priemyslu boly chránené a aby zákonom týmto bolo umožnené živobytie veľa tisícom živnostníkov.
Predložený návrh zákona vo všeobecnosti neprijímam, jestli odhlasuje ho však plenum, žiadam, aby boly prijaté podané modifikácie. (Potlesk na levici.)
Předseda (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce pořadu a dnešní schůze vůbec.
Před ukončením schůze učiním ještě některá presidiální sdělení.
Dovolenou na dnešní schůze udělil jsem pp. poslancům: Bubníkovi, Darulovi, dr. Gátimu, Hakenovi, Kunstovi, Mondokovi, Roučkovi, Šafrankovi a Tausikovi - vesměs pro neodkladné záležitosti.
Nemocí na dnešní schůzi omluvili se pp. posl. Jos. Kříž a Kučera.
Byly provedeny některé změny ve výborech. Žádám za jejich sdělení.
Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):
Klub poslanců republikánské strany zeměděl. a malorol. lidu vyslal do výboru rozpočtového posl. Křemena za posl. dr. Srdínko a posl. Štolbu za posl. J. Černého.
Předseda: Mezi schůzí byla tiskem rozdána zpráva.
Zástupce sněm tajemníka dr. Mikyška (čte):
4871. Zpráva výborů zemědělského a rozpočtového k usnesení senátu o vládním návrhu zák. (tisk sen. 1929 a 1935), kterým se mění § 2 zák. ze dne 4. července 1923, č. 149 Sb. z. a n., o zřízení fondu pro účely veřejného živelního pojištění.
Předseda: Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští schůze konala zítra ve čtvrtek dne 25. září t. r. o 1/2 12. hod. dopol. s
pořadem:
1. Zpráva výborů živnostenského a soc.-politického o vládním návrhu živnostenského zákona (tisk 4412) pro území Slovenska a Podkarpatské Rusi (tisk 4773).
2. Zpráva výboru ústavně-právního k usnesení senátu (tisk sen. 1844 a 1920) o vládním návrhu zákona (tisk posl. sněm. 4398, 4501 a 4806), kterým se mění zákon ze dne 13. července 1922, č. 244 Sb. z. a n., upravující právní poměry mezi zaměstnavateli a zaměstnanci na Slovensku a v Podkarpatské Rusi (tisk 4834).
3. Zpráva výboru zemědělského o usnesení senátu (tisk 4802) k vládnemu návrhu zákona (tisk sen. 1940 a 1952), ktorým sa doplňuje a čiastočne mení zákon zo dňa 12. srpna 1921, čís. 313 Sb. z. a n., o obnove drobných zemedelských pachtov, doplnený a čiastočne zmenený zákonom zo dňa 13. červenca 1922, čís. 213 Sb. z. a n.
4. Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu zákona (tisk 4779), kterým se zmocňuje vláda republiky Československé převzíti státní záruku za úvěr poskytnutý Československé plavební akciové společnosti Labské v Praze (tisk 4832).
5. Zpráva výborů živnostenského a zahraničního o dodatkové úmluvě k obchodní a plavební smlouvě mezi republikou Československou a královstvím Italským, podepsané v Římě dne 23. března 1921 (tisk 4839).
6. Zpráva výborů zemědělského a rozpočtového k usnesení senátu (tisk 4804) o vládním návrhu zákona (tisk sen. 1929 a 1935), kterým se mění § 2 zákona ze dne 4. července 1923, č. 149 Sb. z. a n., o zřízení fondu pro účely veřejného živelního pojištění (tisk 4871).
7. Druhé čtení osnovy zákona, kterým se zřizuje Zvláštní fond pro zmírnění ztrát povstalých z poválečných poměrů (tisk 4826).
8. Druhé čtení osnovy zákona, jímž se vláda zmocňuje převzíti pohledávky vzniklé z dodávek za doby války (tisk 4827).
9. Návrh, aby řízením zkráceným podle § 55 jedn. řádu projednány byly tyto osnovy zákonů:
a) osnova zákona živnostenského pro území Slovenska a Podkarpatské Rusi (tisk 4773);
b) osnova zákona, kterým se mění zákon ze dne 13. července 1922, č. 244 Sb. z. a n., upravující právní poměry mezi zaměstnavateli a zaměstnanci na Slovensku a v Podkarpatské Rusi (tisk 4834);
c) osnova zákona, kterým se doplňuje a částečně mění zákon ze dne 12. srpna 1921, č. 313 Sb. z. a n., o obnově drobných zemědělských pachtů (tisk 4802);
d) osnova zákona, kterým se zmocňuje vláda republiky Československé převzíti státní záruku za úvěr poskytnutý Československé plavební akciové společnosti Labské v Praze (tisk 4832).
10. Druhé čtení osnovy zákona o mimořádných úlevách při placení přímých daní (tisk 4828).
11. Druhé čtení osnovy zákona o ražbě pětikorun (tisk 4833).
12. Návrh, aby řízením zkráceným podle § 55 jedn. řádu projednány byly tyto osnovy:
a) osnova o dodatkové úmluvě k obchodní a plavební smlouvě mezi republikou Československou a královstvím Italským (tisk 4839),
b) osnova zákona o zřízení fondu pro účely veřejného živelního pojištění (tisk 4871).
Jsou snad námitky proti tomuto mému návrhu? (Nebyly.)
Není jich. Návrh můj je přijat.
Končím schůzi.
(Konec schůze v 9 hod. 25 minut večer.)