POSLANECKÁ SNĚMOVNA N. S. R. Č. 1922.
|
I. volební období. |
5. zasedání. |
3795.
Interpelace:
I. posl. dra Lelleyho a súdr. min. školstva a nár. osvety v záležitosti jazyka právnických zkúšek,
II. posl. dra Lelleyho a súdr. min. železníc o bezzákonnom pensionování personálu Košicko-Bohumínskej dráhy,
III. posl. dra Lelleyho a súdr. min. školstva a nár. osvety o svevoľnom jednaní školského referátu v Bratislave,
IV. posl. dra Jabloniczkého a súdr. min. spravedlnosti k otázke umiestenia plánovaného justičného palácu v Bratislave.
Překlad ad 3795/I.
Interpellácia
poslanca dra Lelleyho a súdruhov ministrovi školstva
v záležitosti jazyka právnických zkúšok.
Na právnicke rigorosa a štátnice chystajúca sa mládež, ktorá absolvovala právnické štúdia v jazyku maďarskom na maďarských universitách, počas minulej zimi deputáciou požiadala vládu, aby mohla rigorosa a štátnice v jazyku maďarskom skladať, a tehdy jeden prednejší úradník ministerstva školstva pred mládežou sa vyjadril, že sa tomu nebude zabraňovať.
Naproti tomu dekan právnickej fakulty v Bratislave vydal vyhlášku v tom smysle, že bývali poslucháči university v Bratislave a právnickej akademie v Košiciach môžu podľa starého zkúšobného poriadku skladať zkúšky v jazyku slovenskom.
Kto vie, že mládež, ktorá absolvovala 8 semestrov v jazyku maďarskom, učila sa z kníh maďarských, skladala po maďarský zkúšky základné, a ktorá naprosto nemá k disposícii po slovensky písané učebnice, zkúšky v slovenčine skladať je jednoduše neschopná, ten musí nahliadnuť aj to, že nariadenie toto rovná sa znemožneniu právnických zkúšok.
Vláda republiky všemožne prízvukuje a hlavne pred cudzozemskom pointíruje svoju loyalitu voči národným menšinám, avšak skutky - medzi nimi i tento - dokazujú opak všeho toho, a donucujú národné menšiny, aby svoje práva hľadaly na tých fórumoch, kde ich práve najsť mienia.
Pro než by sme v tejto otázke, niekoľko sto mladíkov sa týkajúcej, ďalšie kroky učinili, pýtame se pána ministra:
zda je ochotný učiniť súrne opatrenia, aby mládež, ktorá právnickú fakultu bratislavskej university alebo právnickú akademiu v Košiciach navštevovala, mohla skladať rigorosa a štátne zkúšky tiaž v reči maďarskej?
V Prahe, 22./VI. 1922.
Dr. Lelley, Simm, inž. Kallina, Schubert, dr. Petersilka, dr. Jabloniczky, Patzel, Zierhut, Kaiser, Knirsch, Böhr, Füssy, Röttel, Szentiványi, Křepek, dr. Radda, dr. Körmendy-Ékes, dr. Baeran, Palkovich, Schälzky, Pittinger.
Překlad ad 3795/II.
Interpellácia
poslanca dra Lelleyho a súdruhov
ministrovi železníc
o bezzákonnom pensionovaní personálu Košicko-Bohumínskej dráhy.
Riaditeľstvom dráhy pensionovaní boli: Ferdinand Hornicsek, Samuel Pelczmann, Julius Glatz, Koloman Radványi, Rudolf Sólyom, Alex Mátyus, Otto Miksch, Béla Keller, Ladislav Méhes, Karol Memlauer, Fraňo Varga, Jozef Salamon, Stefan Bönde, Jozef Pócsy, Ján Medve, Fraňo Andri, Juraj Halász, Ján Kovács, Andrej Kiss, Fraňo Vrga, Ján Tóth, Juraj Bányai, Julius Ritz, Fraňo Peller, Ludvik Tóth, Fraňo Németh, Ladislav Ritzinger, Imrich Sárossy, Andrej Ordög a Štefan Király bývalí úradníci a podúradníci Košicko-Bohumínskej dráhy.
Pokladajúc pensionovanie za bezzákonné, menovaní odvolali sa proti tomu k ministerstvu železníc a odvolania podali počas mesiaca marca t. r. Od týchto čias ležia odvolania u ministerstva nevybavené a týmto trpia apellanti podstatné hmotné škody.
Pýtame sa pána ministra:
či je ochotný nariadiť, aby podané odvolania vybavené boly mimo radu a to v dobe čo najkratšej?
V Prahe, 22./VI. 1922.
Dr. Lelley, Böhr, Pittinger, Simm, dr. Schollich, Zierhut, Kaiser, Szentiványi, dr. Radda, dr. Baeran, Křepek, Schubert, dr. Petersilka, dr. Jabloniczky, Palkovich, Schälzky, Patzel, Füssy, Knirsch, dr. Körmendy-Ékes, inž. Kallina.
Překlad ad III./ 3795.
Interpellácia
poslanca dra Lelleyho a súdruhov
ministrovi školstva a národnej osvety
o svevoľnom jednaní školského referátu v Bratislave.
V obciach Dolný Ďurad, Horný Ďurad a Malý Dekeneš, v ktorých je obyvateľstvo z prevážnej časti maďarské a kde slovenské obyvateľstvo je hlboko pod 20%, je vyučovacou rečou v škole cirkvou udržovanej reč maďarská.
Vyučovanie v reči maďarskej nepáčilo sa však škôldozorcovi v Zlatých Moravciach, ktorý sa za každú cenu snažil, aby škole slovenskú vyučovaciu reč naoktrojoval.
Výsledkom jeho intríg bolo, že cirkevný referent v Bratislave zaslal následovný prípis apoštolskému vikariátu v Trnave:
ťPod číslom 51.797/I. došiel sem od školského referátu tento prípis: ťRím. kat. cirkevná obec v obciach Horný a Dolný Ďurad a Dékéneš, jakožto udržovateľka škôl, volila učiteľov, ktorí po slovensky nevedia, hoc i školy ňou udržované sú slovenské. Škôldozorstvo v Zlatých Moravciach samo odporučovalo školskej stolici maturovaného Slováka na školu v Dekeneši, cirkev však zvolila učiteľku, rodenú v Miškovci, ktorá po slovenski nevie. Menované škôldozorstvo nemohlo navrhovať potvrdenie voľby, a dotyčnej vyučovanie zapovedalo. Odpor obyvateľstva proti vyučovacej reči slovenskej vyvoláva a umele podnecuje tamojší farár a predseda školskej stolice Imrich Jónás. V smysle § 21. byv. maď. zák. čl. XXVII: 1907 požadujem, aby k Pudovým školám v Hornom Ďurade a Dékéneši boli zvolení do 60 dní učitelia, ktorí po slovensky vedia, ináč by som bol nútený v smysle ďalších následkov citovaného §. zakročiť. Bolo by žiaducno, aby Imrich Jónás, farár a predseda školskej stolice bez odkladu bol preložený nielen pre jeho protištátné a protiúradné jednanie, ale tiež pre úplnú neznalosť reči slovenskej, ktorú jakožto farár troch čiste slovenských obcí postrádať nemôže.Ť K výšuvedenému prípisu v jeho celom smysle sa pripojujem, ba žiadam, aby dotyčný farár bol z predsedníctva školskej stolice suspendovaný a školské stolice aby na obidvoch miestach boly rozpustené. Ostatné ráčte zariadiť vo vlastnej pôsobnosti. - Medvecký, v. r., ministerský referent cirkevných záležitostí.Ť
V dôsledku tohoto prípisu bol apoštolským vikariátom k vyšetreniu sťažností vyslaný Fraňo Reharek, okresný poddekan a farár, ktorý školské stolice všetkých troch obcí zvolal k spoločnej schôdzke na deň 23. októbra 1921, a podľa svedectva zápisnice, spísanej v tomto zasedaní, bolo vyšetrovanie takto prevedené:
Členovia školských stolíc v Hornom Ďurade a Dékéneši, ako aj predseda školských stolíc, a tento tým väčšmi, bo pri učiteľskej voľbe v Dékéneši on nepredsedal, jednohlasne odmietajú obvinenie, že schválne volili učiteľov slovensky nevediacich, ba kladli váhu na to, aby učitelia i slovensky vedeli.
Školská stolica v Hornom Ďurade preto zvolila vytýkaného Alexa Pankó, poneváč bol jediným uchádzačom. Členovia školskej stolice jednotlivo a spoločne počas jedného roku mnohokrát s ním po slovensky sa vyprávali a z vlastnej zkúsenosti dosvedčujú, že Alex Pankó mluví po slovensky. Totiež dosvedčuje vysvedčenie z učiteľskej prípravne o trojročnom náukobehu, ktorá je u školskej stolici a dľa ktorého menovaný zkúšku zo slovenčiny s dobrým a výtečným výsledkom složil, a jedno obecné vysvedčenie, dľa ktoré slovensky dobre hovorí. Záležitosť Alexa Pankó je ostatne už bezpredmetná, poneváč medzitým zriekol sa miesta.
Na miesto neho zvolila školská stolica Mariu Budovskú. A že z troch uchadzačov ona dostala miesto, príčinou toho bolo výlučne to, že zo slovenčiny výborne maturovala a tiež vo svojom prôvodnom dopise tvrdí, že hovorí po slovensky dokonale. Oproti nej zamietla školská stolica ostatných dvoch uchádzačov preto, bo z ich spisov nevychádzalo na javo vedia-li po slovensky?
Do Malého Dékénesu zvolená a cirkevnou vrchnosťou potvrdená uchadzačka Vilma Dadayová so svojim súdruhom dostala miesto tiež preto, poneváč má slovenský diplom, v ktorom je kvalifikovaná i zo slovenčiny. Školská stolica nemala príležitosti bezprostrednou zkúšenosťou presvedčiť sa o tom, do jakej miery vie slovensky. Ani k tomu nie je školská stolica oprávnená, aby o platnosti učiteľských diplomov školskými úrady vystavených pochybovala, obzvlášte nie v tomto prípade, kde na diplome meno veľadôstojného pána apoštolského vikára jakožto predsedu zkúšebnej komissie figuruje.
Neodpovedá skutku tvrdenie Jána Haviara, štátneho škôldozorca v ZI. Moravciach, že školská stolica miesto Slováka ním doporučovaného zvolila Vilmu Dadayovú, ktorá mimochodom rečeno nie je rodená v Miškovci, lež v Diósgyöru. Ináč je slovenskou štátnou občiankou.
Je síce pravdou, že pán škôldozorca pod čís. 8311921 zaslal žiadosť Štefana Paulova a odporúčal jeho zvolenie, učinil to však až 3. júla, lehota súbehu ale 21. mája vypršala a školská stolica miesto 5. júna obsadila. Toto dal predseda školskej stolice pri spätnom zaslaní listín dňa 12. júna pod čís. 115/921 škôldozorcovi na vedomie. Tvrdenie pána škôldozorcu je tedy nielen nepravdou. Rovnako nepravdivým je to tvrdenie pána škôldozorcu, že Vilme Dadayovej vyučovanie zapovedal. Skutkom je, že vzal ju do sľubu a pri tejto príležitosti dal jej na vedomie iba to, že nedostane štátnej podpory, jestli bude po maďarsky vyučovať.
Vyšetrovanie vedúci poddekan-škôldozorca vykladá školským stoliciam, s akými výhodami je spojené slovenské vyučovanie a na koľko prekážok narazia, vytrvajú-li aj na ďalej pri maďarskom vyučovaní a kladie otázku, aby sa vyjadrily, zdali chcú na budúce slovenské a či maďarské vyučovanie?
Všetky tri školské stolice vyjadrily sa jednohlasne, že sotrvávajú pri maďarskom vyučovaniu. K tomu dáva právo § 14 zák. čl. XLlV: 1868 a to isté potvrdzuje aj prípis veľadôstojného pána apoštolského vikára zo dňa 29. októbra čís. 6734/920, dľa ktorého ťprávo určovať vyučovaciu reč školy náleží školskej stolici a rodičom.Ť
Poddekan-škôldozorca pripomína školským stoliciam, že v smysle § 18 zák. 1. XXVII: 1907 musí sa v slovenskej reči vyučovať, dosahuje-li počet žiakov materinskej reči slovenskej 20. alebo 20% celého počtu zapísaných žiakov. Pýta sa, koľko bolo pri poslednom súpise ľudu slovenskej a maďarskej národnosti.
Školské stolice prohlásily, že dáta súpisu ľudu na papieri napísané neznajú. Avšak v takýchto, po 300-400 duší čítajúcich obciach možno dľa osoby uviesť, kto sa priznal za Slováka a kto za Maďara. Dľa presvedčenia školských stolíc priznalo sa vo všetkých troch obciach najmenej 90% obyvateľov k maďarskej národnosti. Je to verejne známa tiež z vyjadrení súpisových komisárov, ktorí si sťažovali, že sa tu každý k maďarskej národnosti hlási. Po ukončení popisu ľudu predvolal hlavný okresný slúžny obvodného notára, ktorého od tej doby aj miesta pozbavili, rychtárov, predstavených, z každej obci 15-16 obyvateľov, ktorých chceli prehovoriť jednak k tomu, aby popisný hárok opravili, aby neboli Maďari, lež Slováci, a jednak chceli nimi dokazovať, že na nahováranie svojho farára sa priznali za Maďarov. No farár o tom ani s nimi, ani s inými nehovoril. Čo sa aj dokázalo. Dľa prijímacích denníkov, ktoré sú práve po ruke, bolo v Dolnom Ďurade v školnom roku 1921/22 zapísané 63 žiakov. Z týchto na základe priznania rodičov je materinskej reči slovenskej 9, maďarskej 54. V školnom roku 1920121 bolo zapísané 64. Z týchto materinskej reči slovenskej 8, maďarskej 56. V Malom Dékénešu bolo v školnom roku 1921/22 zapísané 38 žiakov, z ktorých boli 5 materinskej reči slovenskej a 33 maďarskej. A v školnom roku 1920/21 zapísalo sa tamtiež 43 žiakov, z ktorých 4 boli materinskej reči slovenskej a 39 maďarskej.
Poddekan-škôldozorca vyzýva školské stolice, aby sa vyjadrily, zdali v skutku na nahovárkv a podnecovanie terajšieho svojho farára sotrvávaly dosiaľ a sotrvávajú i teraz pri maďarskej náukosdelnej reči?
Všetky tri školské stolice jednohlasne prehlašujú, že ich farár Imrich Jónás na nich ani osobne ani cestou iných osôb nepôsobil. Toho nebolo ani treba, bo oni z vlastnej vôle boli a budí voždv na tomto stanovisku.
V tunajších obciach - pokračoval vo vyšetrovaní okresný poddekan - školské stolice zastupujú tiež obce cirkevné, preto nech sa osvedčia a; ohľadom toho, zdali ich terajší farár je schopným úkony duchovného pastiera riadne vykonávať? Či by im nebolo milejšie, keby maly farára, ktorý by vedel dobre po slovensky? Ten by po slovensky kázal a v slovenčine vykonával aj ostatné bohoslužby.
Táto otázka vyvolala u školských stoliciach hlučné pohoršenie. Prehlašujú čo najurčitejšie, že terajší ich farár vykonáva funkcie duchovného k úplnej spokojnosti. Neželajú si za žiadnych okolností, aby reč bohoslužby bola zmenená. Ani od iných nepočuli, že by boli s terajším farárom nespokojný. Opätovne prehlašujú všetky tri školské stolice, že sotrvávajú pri ich terajším farárovi, ktorý už 8 rokov účinkuje na fare v Dolnom Ďurade.
Po prejednaní bodov tvoriacich predmet sťažnosti vyzýva poddekan-škôldozorca školské stolice, aby svoje prípadné poznámky učinily alebo svoje event. návrhy predložily.
Na to prejavily školské stolice tieto svoje ponížené prosby a to: 1. nech veľadôstojná vrchnosť cirkevná ráči pôsobil v tom smere, aby Julius Ledényi, organista-učiteľ v Dolnom Ďurade, dostal sa čím skôr k svojmu platu, poneváč, už viac než od roka nedostáva štátnej podpory; 2. nech ráči pôsobiť, aby Vilma Dadayová, učiteľka v Malom Dékénešu, a 3. a nove zvolená učiteľka v Hornom Ďurade Maria Budovszká dostaly štátnu podporu.
Konečne prosia školské stolice veľadôstojného pána vikára, aby ich farára pred stálym a bezdôvodným prenasledovaním úradných vrchností do ochrany vziať ráčil.
D. u. s.
Julius Ledényi, v. r. zapisovateľ,
Fraňo Roharek, v. r., poddekan-farár,
jako predseda.
Školská stolica v Dolnom Ďurade:
Viktor Ferenz, v. r.
Ján Dudás, v. r.
Pavel Hadvin, v. r.
Ján Markó, v. r.
Ondrej Jancsek, v. r.
Ludvik Hadvin, v. r.
Školská stolica v Hornom Ďurade:
Viktor Koritár, v. r.
Ernest Havala, v. r.
Ludvik Hornyák, v. r.
Viktor Lipták, v. r.
Ján Havala, v. r.
Ján Klemart, v. r.
Rím. kat. školská stolica v Malom Dékéňu:
Lukáč Hornyák, v. r.
Andrej Hrncsan, v. r.
Ludvik Szentkereszti, v. r.
Stefan Velcsík, v. r.
Ludvik Majtán, v. r.
Ludvik A. Krncsan, v. r.
Vrchnosti medzitým vyzkúšaly všetky druhy prenasledovania na výšuvedených školách, na Ich učiteľoch a na farárovi - predsedovi školskej stolice.
Menovite:
1. Učiteľom v Hornom a Dolnom Ďurade odňaly bez akéhokoľvek dôvodu štátnu podporu.
2. Vládny referent Medvecký, poličkujúc všetky zákony a vládne nariadenia, bez akéhokoľvek príslušného oboru pôsobnosti prepustil Júliusa Surányiho, učiteľa v Malom Dékénešu a Juliusa Ledényiho, učiteľa v Dolnom Ďurade.
3. Alexovi Pankóvi, pravidelne zvolenému a cirkevnou vrchnosťou potvrdenému učiteľovi, nebola poukázaná štátna podpora.
4. Vilme Dadayovej, pravidelne zvolenej a cirkevnou vrchnosťou potvrdenej učiteľke v Malom Dékénešu, nebola poukázaná štátna podpora.
5. Marii Budinszkej, pravidelne zvolenej a cirkevnou vrchnosťou potvrdenej učiteľke v Hornom Ďurade, nebola poukázaná štátna podpora.
6. Imricha Jónása, predsedu školskej stolice, tým najnemožnejším spôsobom šikanujú. Na príklad: školský, potažmo cirkevný referát udal ho pre falsifikovanie listín a v trestnom pokračovaní, zavedenom proti nemu v dôsledku tohoto udania, preukázala sa absolútna bezpodstatnosť tohoto násilného obvinenia a obvinený nitrianskou sedriu bol viny sprostený.
Toho dňa, ktorého farár - predseda školskej stolica bol v Nitre na sedriálnom prejednaní, čili bol vzdialený, dostavil sa na miesto dňa 14. júna 1922 vyslaný orgán školského referátu, napísal tam akýsi protokol, o jehož obsahu predseda školskej stolice nebol ani upovedomený, a na základe tohoto protokolu vydal okresný hlavný slúžny vo Vrábľoch výnos, na základe ktorého boly školy v Hornom Ďurade a Dékénešu zatvorené a zapečatené. Výnos znie:,
Číslo 380/922 pres. Okr. Hl. slúžny vo Vrábloch. Vráble, 16. júna 1922. Predmet: Učiteľské stanice a vyučovanie v obciach: Horný Ďurad, Dékéneš a Dolný Ďurad.
Konečne uzavretie:
Na základe zápisnice napísanej povereníkom referátu ministerstva školstva a nár. osvety dňa 14. júna 1922 z príležitosti jednania na tvárnosti miesta, prísne zakazujem, ďalšie vyučovanie na rim. kat. ľudových školách v obci Horný Ďurad a Dékéneš učiteľkami Mariou Budovskou a Vilmou Dadayovou následkom čoho nariaďujem predstavenstvám dotičnych, aby bezodkladné zapečatení pomenovaných škôl, a zapečatenie týchže napísanie zápisnic a predloženie týchto zápisníc mojim úradu do 8. dňom za prevedenie tohoto nariadenia nielen predstavenstvá, obci, ale aj predseda školských stolíc bude osobne zodpovedným.
Zároveň upravujem predstavenstvo obce Dolný Ďurad, aby dochádzku škôl povinných žákov, pod ťarchou disciplinárnych dôsledkov prísne kontrolovalo, poťažne uplatnilo, žeby žiaci do konca šk. roka do školy riadne chodili, a aby rodičov tomto nariadeniu nevyhovarjúcich, cieľom potrestania sem oznámilo.
O tomto upovedomujem:
1. predstavenstvo obce Horný Ďurad,
2. predstavenstvo obce M. Dékéneš,
3. predstavenstvo obce Dolný Ďurad,
4. notára Dolný Ďurad, cieľom prevedenia a kontroly,
5. veliteľstvo četn. stanice Dol. Ďurad cieľom kontroly,
6. farára, ako predsedu šk. stolíc, Dol. Ďurad,
7. št. školského inšpektora, Zl. Moravce,
8. cirk. školdôzorcu, Mellek,
9. školsky referát v Bratislave.
|
Záborsky, v. r., hl. slúžny. |
Týmto spôsobom dve maďarské obce, v ktorých si jednotlivý pošetilí exponenti úradného aparátu vymyslia, že sú slovenské, zostaly bez školy.
Celý postup, ktorý je horejšími úradnými spisy a protokoly naprosto verne zobrazený, dokazuje nado všetku pochybnosť, že ochrana maďarskej menšiny nesie ničím iným, jako bezpríkladne opovážlivá lož, že tie najelementárnejšie práva nielen že sú korisťou hodené tej najhrubšej svevôli, ale že poličkovanie maďarského národa je priamo rebríkom pre šplhavcov na hor, pre tých, ktorý následkom svojich osobných schopnosti nevediac sa uplatniť, vraždením maďarskej duše, maďarského ducha chcú si nadobudnúť zásluh.
A v tomto nie je hanbou to, že sa takíto najdú, konečne ničomníci boli a budú vždicky, avšak hanbou naveky zostane tomuto vylhanému právnemu štátu, že sú tam na hore u vlády a v jej expositúrach takí, ktorí túto podlú prácu štrébrov podporujú a napomáhajú, ba zahrňujú pochvalou.
Jestliže predseda vlády, ktorý sa v cudzozemsku odvážil k tomu ohromnému výroku, že porušenie menšinových práv v československej republike pokladá sa za vlastizradu, chce udržal čo len tú najmenšiu zdanlivosť vážnosti a pravdivosti svojich osvedčení, museli by členovia vlády, s nimi aj pán minister školstva v tomto prípade čo najbezohľadnejšie na túto nevedomú, v práve nevyznajú a svojmu úradu nehodnú maffiu uhodiť, ktorá podobnými škandalóznymi nariadeniami neustále provokuje maďarstvo a ktorá vo svojej hlúpej trúfačnosti sa domnieva, že maďarstvo strpí jako ovca údery každého šibenca.
Pýtame sa pána ministra:
1. Či je ochotný tento škandál zaraz vyšetriť?
2. Zda je ochotný nariadi, aby zatvorené školy ihned boly otvorené?
3. Je-li ochotný vinníkov primerane potrestať, aniž by ich povýšil?
4. Či je ochotný o tom zprávu skutku odpovedajúcu dať?
V Prahe, 21. júli 1922.
Dr. Lelley, Szentiványi, dr. Jabloniczkv, Palkovich, Křepek, dr. Petersilka, dr. Radda, Pittinger, Kaiser, Zierhut, Röttel Simm, Böhr, inž. Kallina, dr. Baeran, Schubert, Patzel, Knirsch, Füssy, dr. Körmendy-Ékes, dr. Schollich.
Překlad ad 3795/IV.
Interpellácia
poslanca dra Jabloniczkého a súdruhov
ministrovi spravedlnosti
k otázke umiestenia plánovaného justičného palácu v Bratislave.
Podľa zpráv listov prišla v poslednej dobe z Prahy do Bratislavy v otázke umiestenia justičného palácu v Bratislave komisia, ktorá vyznačila stavebné miesto pre justičný palác mimo mesta, vo vzdialenosti viac než 4 kilometrov od centru mesta, ba ako sa preslýcha, žiadala mesto Bratislavu o odpredaj 10.000 štverečných siah pozemku k účelom tohoto palácu. Dôsledkom toho, že od hlavy štátu dolu až do posledného štátneho sluhu neprestajne hučí každý do nášho minoritného ucha, že je tu demokracia, mali by sme sa domnievať, že takáto záležitosť bez demos-u, čili bez opýtania sa ťveličenskéhoŤ ľudu nebude s hora ťz milosti božej vybavená. Veď konečna tento justičný palác v Bratislava podľa zpráv novín, - bo ku väčšej sláve demokracie z tunajšieho ľudu nikomu, ani jeho poslancom nedostalo sa nahliadnuť do tohoto zvláštneho plánovania, má byľ veľkolepejšou tvorbou, nakoľko bol by v ňom umiestený nielen okresný súd bratislavský, ale aj sedriía, súdna tabuľa a štátne zastupiteľstvo, a tedy z ťobmedzenýmŤ rozumom poddaného bolo by treba predpokladať, že pri takejto veci, týkajúcej sa jak miestneho tak prespolného právnu pomoc hľadajúceho obecenstva, verejnohospodárskych činiteľov, advokátov, samého mesta Bratislavy a takrečeno každého, i títo by mali byt vypočutí; proti tomu museli sme konštatovať, že títo verejnohospodárskí a justiční činitelia, v ich pásmu má byt sustičnv palác postavený, ani upovedomení neboli o príchode a horlivej práci tejto tajuplnej komisie.
Neprítomnosť zmienených záujemcov nemôže byt nahradená ani tým, že u pražskej komisie bol snia prítomný predseda súdnej tabule alebo jeho niektorý exponent, alebo predseda sedrie čiže exponent tohoto, poneváč títo nie sú povolaniami zástupca ťľuduŤ, alebo jeho zákonitých organizácií. Vec demokraticky pojímajúc nemožno ani na Iný dôsledok prísť, než na ten, že otázka umiestenia justičného palácu môže iba pribraním obecenstva právnu pomoc hľadajúceho, mesta a iných záujemcov správne byľ riešená, kdežto k nášmu najväčšiemu prekvapeniu činí sa práve opak toho. Nevieme, má-li to byt pričítané účinku úprimného holdu tomu náhľadu, dľa ktorého dá-li Boh niekomu úrad, dá mu tiež potrebného rozumu, - a či inej príčine, ale skutkom je, že spôsob umiestenia justičného palácu, ako to zamýšľa uskutočnil pražská komisia, krom radujúcich sa pozemkových špekulantov nikoho neuspokojuje, a že je tomu tak, nemožno sa tomu čudovať, poneváč umiestenie justičného palácu plánuje sa mimo mesta, v bezprostrednej blízkosti delostreleckej kasárne, ktorá leží od centru mesta prez 4 kilometre. Opravdivému sťahovaniu duchov rovná sa to, kým právo hľadajúci subjekt sa tam dostane. Naprosto cudzia komisia takúto otázku uspokojive riešiť ani nemôže, poneváč miestne pomery nezná, len na papieri pracuje, nanajvýš kružidlom a pravítkom na papiery vo vzdušnej čiare vypočíta vzdialenosti, a preto pri všetkej svojej dobrej snahe ľahko môže podľahnúť vlivu v takom smere, ktorý je na úimu verejných záujmov. Že však plánované umiestenie je na ujmu záujmov širokého obecenstva, ohľadom toho treba poukázať iba na to, aby bolo vyslyšané mesto Bratislava, aby boli vyslyšaní verejnohospodárskí činitelia, aby boli vyslyšaní advokáti a potom vysvitne, že ani jediný faktor nebude vyvolené miesto pre umiestenie justičného palácu za vhodné kvalifikovať. Tu, jak sa zdá, v demokratickom pozadí ruky istých pozemkových špekulantov pracujú, ktorí už viac než pred rokom hodili sa na okolie delostreleckej kasárne, zakúpily rozsiahle pozemky, poneváč jest ich výsadou, že v tých najväčších suchách svojim čarovným prútom vyšpehujú, zdali pri delostreleckej kasárni a či inde bude vyvierať živná voda pre republiku, ktorá ťku podivuŤ neskladá sa z kyslíka a vodíka, lež z hodne vysoko vyšraubovaných daňových halierov a berných exekúcií. Tak sa stalo, že dokým verejnosť so strpčením vzala v známosť, že umiestenie justičného palácu plánuje sa proti jej záujmom, dotiaľ ťdobre informovaníŤ pozemkoví špekulanti a tí, ktorí za nimi stoja, sú plní tých najlepších nádejí. Naleží ďaleko a je prirodzenou myšlienka, že sudcovia a iný úradníci, zamestnaní v justičnom paláci, budú hľadať byty v okolí justičného palácu a poneváč týchto nieto, bude treba tam kol do kola veľa domov postaviť, čo iba pre stavebných podnikateľov a pozemkových špekulantov znamená veľké výhody.
Nemôže byt rozprava o tom, že moderný palác justičný musí byt čo možno v blízkosti centra mesta a na takom mieste postavený, kde môže byt styk jednak medzi justičnými úrady, jednak s obchodným svetom, s organizáciami verejnohospodárskymi, s provodzovňami zarábajúcich občanov, políciou, mestskými a župnými úrady snadno upravený, bo jak je známo, tieto všetky stí v živom úradnom styku so štátnymi úrady, ktoré maiú byt v justičnom paláci umiestené. Bývalý maďarský režim tiaž sa zabýval s plánom jednotného justičného palácu a za týmto účelom už sa aj dohodnul s kapucínskym kláštorom; a v skutku na kapucínskej ceste sa nachádzajúce a od veľkého požiaru v r. 1913 nevystavené domy a vedľa týchto stojaci kapucínsky činžák, ako aj sama kláštorská budova i s kostolom tvoria tak veľkolepý, štyrfrontový a jednotný pozemok, že na ňom postavený justičný palác stačil by aspoň na jedno storočie pre justičné a štátnozastupiteľské úrady, ak aj pre všetky potrebné väznice a iné pobočné miestnosti. Finančne neznamenalo by to zvláštne bremeno pre štát, poneváč do kapucinského kláštora zastavaný obrovský materiál mohol by byt pri novostavbe upotrebený a kapucinsky kláštor i s kostolom snadno by sa dal na inom mieste postaviť, avšak kláštor i s kostolom mohol by ešte prozatým zostať stáť, poneváč stavebné priestory, ktoré mimo týchto sú k disposícii, stačia valne k potrebám prvého desaťročia. Tomuto riešeniu nasvedčuje i tá okolnosť, že k účelom justičným alebo policajným mohol by sa použiť aj dnešnej budovy, v ktorej sú sedria a štátne zastupiteľstvo umiestené, v ktorom prípade mohla by byť dnešná sedriálna budova prez ulicu vysokou chodbou spojená, čím by boly štátne zastupiteľstvo a policia v tom najbezprostrednejšom styku, čo by so stanoviska justičných a bezpečnostných záujmov iba výhodu znamenalo, a nebola by menej závažnou ani okolnosť ďalšia, že v prípade umiestenia justičného palácu na pozemku kapucinov bolo by regulovanie námestia pred župným dobom. Kisfaludyovej ulice a Torna-ulice takrečeno zaraz vybavené, ktorážto okolnosť jakožto faktor prispievajúci k okrášleniu mesta nesmela by byt prehliadnutá., Avšak naskytujú sa riešenia ešte vhodnejšie, ako je riešenie plánované; v riešení na pozemku kapucínov zmienili sme sa len preto, bo sa nám zdá byt najprirodzenejším.
Prirodzene ináč sa utvorí stav vecí a všetky naše dôvody padnú, vyžaduje-li si štátny záujem jednak toho, aby štátne zastupiteľstvo a policia boly od seba značne vzdialené, aby obecný zločinci a politickí väzňovia prez mesto, od policie v stredu mesta umiestenej do vzdialenej väznice zastupiteľstva a vice versa k poučeniu a odstrašeniu ťveličenskéhoŤ ľudu boli poháňaní a jestli medzi inými dôvody rozhodnutia pražskej komisie stál by i ten, že v prípade umiestenia v blízkosti delostreleckej kasárne mala by výkonná justícia ihneď delostrelectvo po ruke.
V oboch prípadoch museli by sme sa pokloniť pred touto zakrytou štátnickou múdrosťou.
Vzhľadom k našim poslaneckým povinnostiam predsa však za nutné pokladáme opýtať sa pána ministra spravedlnosti:
1. či vie o tom, že nový justičný palác v Bratislave na viac než 4 kilometrovú vzdialenosť od centru mesta a totiž od všetkých iných tu umiestených štátnych úradov mimo mesta, v bezprostrednej blízkosti delostreleckej kasárne postaviť zamýšľajú?
2. zda vie o tom, že komisia, ktorá cieľom, určenia miesta justičného palácu tu sa zdržovala, bez vyslyšania právo hladujúceho obecenstva, verejnohospodárskych faktorov a advokátstva, miesto justičného palácu tak nešťastne určila?
3. či je ochotný odstrčených úradných, verejnohospodárskych, advokátskych a prípadne iných činiteľov prv, než v záležitosti umiestenia justičného palácu s konečnou platnosťou rozhodne, vypočuť?
4. je-li ochotný nechať vyšetriť, jaké zmeny sa staly najmenej od jedného roku vo vlastníctve pozemkov, ležiacich v okolí miesta určeného pre plánovaný palác justičný v blízkosti delostreleckej kasárne, ktoré osoby, v jakom rozsahu a za jaké ceny nakúpily tam pozemky?
V Prahe, 12./VIII. 1922.
Dr. Jabloniczky, Szentiványi, Böhr, Palkovich, inž. Kallina, dr. Baeran, Pittinger, Kaiser, Füssy, Křepek, dr. Körmendy-Ékes, dr. Petersilka, dr. Radda, Knirsch, Patzel, Schälzky, Schubert, Simm, Zierhut, Röttel, dr. Lelley.
3795/I. (původní znění).
Interpelláció
az iskolaügyi ministerhez
a jogi vizsgálatok nyelve tárgyában. Beadja: dr. Lelley Jenö nemzetgyűlési képviseld és tsai.
A jogi szigorlatokra és államvizsgákra készülő azon ifjúság, amely jogi tanulmányait magyar nyelven, magyar egyetemeken végezte, a mult tél folyamán küldöttségileg kérte a kormányt, hogy szigorlatait és államvizsgáit magyar nyelven tehesse s akkor az iskolaügyi ministérium egyik előkelő tisztviselője kijelentette az ifjúság előtt, hogy ezt akadályozni nem fogják.
Ezzel szemben a pozsonyi jogtudományi kar dékánja olyan értelmű hirdetményt bocsátott ki, hogy a pozsonyi egyetem és kassai jogakadémia volt hallgatói a régi vizsgarend szerint vizsgázhatnak slovák nyelven.
Aki tudja, hogy az az ifjúság, amely 8 semestert magyar nyelven végzett, magyar könyvekből tanult, magyarul alapvizsgázott, amelynek Slovák nyelven irt tankönyvek absolute nem állanak rendelkezésére, slovák nyelven vizsgázni egyszerűen képtelen, annak be kell látnia azt is, hogy ezen rendelkezés egyenlő a jogszigorlatok leheletlenné tevésével.
A köztársaság kormánya széltében hangoztatja s különösen pedig a külföld elán pointirozza a kisebbségi nemzetekkel szemben tanúsított lojalitását, ámde a tények - köztük ez is - mindennek ellenkezűjét igazolják s kényszerítik a nemzeti kisebbségeket jogaiknak azon fórum előtt valo keresésére, ahol azokat éppen megtalálni vélik.
Mielőtt ebben, a több száz ifit érdekkló kérdésben további lépéseket tennénk, kérdezzük a minister urat:
hajlandó-e sürgősen intézkedni, hogy a pozsonyi egyetem jogi fakultását és a kassai jogakadémiát végezett ifjúság a szigorlatokat és államvizsgákat magyar nyelven is tehesse?
Praha, 1922 Vl./22.
Dr. Lelley, Simm, Ing. Kallina, Schubert, Dr. Petersilka, Dr. Jabloniczky, Patzel, Zierhut, Kaiser, Knirsch, Böhr, Füssy, Röttel, Szentiványi, Křepek, Dr. Radda, Dr. Körmendy-Ékes, Dr. Baeran, Palkovich, Schälzky, Pittinger.