IX./4174.
Interpellácia
poslancov Darulu, Tausika a súdr.
na ministra spravedlnosti
o konfiskačnej praksi komunistických novín na Slovensku.
Nevieme, či na vyšší rozkaz, alebo neschopnosť, nerozhľadnosť štátnych úradníkov, poverených cenzurou časopisov, uvádza nám v pamäť dobu vojny za starého Maďarska, keďže znemožňujú verejnú kritiku prechmatov, brutálností, korupcie, zlodejstiev, čo pôsobí poburujúcim spôsobom tunajšieho ľudu, práve z toho ohľadu, že pravda sa jednoducho vybieli, z čeho vznikajú rôzne verzie; nie práve priaznivé, demokratickému pochopu štátneho zriadenia.
Niže uvádzame celú radu cenzurovaných a konfiškovaných článkov a novín s poznámkou, či je možno zdravým rozumom v republike, podobné prechmaty beztrestne konať?!
V článku č. 2 ťHlas ĽuduŤ zo dňa 11. januára 1923:
... najmä skautský oddiel FRTJ., vedeli sme hneď, že tu ide o obvyklé zbrane úradov a ich lokajov oproti komunistom. Všetky doterajšie zbrane úradných fašcistov, ako bolo špinenie, pomluvy a násilie oproti nášmu hnutiu, zlyhaly a skončily obyčajne fiaskom, vymysleli si tedy novú zbraň: podozrenie z lupičstva. Aby i v tomto prípade blamáž košickej policie prišla prv, ako by prirodzene prísť musela, pričiňujeme ku košickému prípadu nielkoľko poznámok.
Na Východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi sa s času na čas vyskytne nejaká lúpežná krádež. Kto pozná tamojšie pomery, vie, že tieto lúpeže sa v žiadnom prípade nemôžu pripisovať domácim ľudom, ale len individuám importovaným. Za vedomia ministerstva vnútorných záležitostí bol cieľom špiclovských služieb importovaný oproti komunistom na Podkar. Rus.
Po týchto hlavných prípadoch sú tie všetky novinové zprávy o lupičských kúskoch na Vých. Slovensku podozrivé. Keď s touto nedôverou čítame ťúradnéŤ zprávy, nemáme príčiny, aby sme neverily všeobecnej mienke ľudu, ktorý hovorí, že tu ide o prípary fingované, narafičené, akýsi nový druh paťomkinizmu našich úradných fašcistov a agent-provokatérov.
V článku č. 4 ťHlasu ĽuduŤ zo dňa 25. januára 1923 pod titulom ťZobraním, či triedným bojom?Ť:
A je smiešne, keď poslanci, podporujúci vládu v jej zločinnej politike, prijdú medzi robotníkov a myslia, že sú robotníci tak sprostí, aby nevedeli, že títo poslanci, prekrúcajúci oči a sľubujú zakročiť v záujme zmernenia biedy, že by to spravili. Robia to len na zaslepovanie svojich úbohých voličov, ktorých dávno predali kapitalistom.
Tigra prosiť, aby nežral mäso, ale trávu! Vládu, ktorá zapríčinila našu biedu, aby nám pomohla. To skôr Tatry sa premenia na chlieb. Vláda sa nedá uprosiť, vládu, ktorá šíri biedu národa a poslancov, ktorí toto schvaľujú, treba zahnať do pekla a treba ustaviť vládu robotníkov a sedliakov. Nie prosiť, ale smietnuť tým morom biedy a zúfalstvá, ktoré stvorili. Žobrať chleba od zlodeja, ktorý nám chlieb ukradol, nie je treba. Našej biede pomôžeme si len sami. Proletárom vláda kapitalistov nepomôže a tejto vláde nie je treba prenášať prosby, ale postaviť proti jej aparátu násilia organizáciu celej pracujúcej triedy moc, ktorá bude silnějšia, ako jej násilia.
Vojnu imperialistickej vojne!
Nad Europou zaťahuje sa zas mračný oblak, z ktorého každú chvíľu môže vyšlahnúť blesk! Tak, ako i pred svetovou vojnou, situácia je krajne napjatá. Rozpínavost a kríza svetového kapitalizmu chce znovu obetovať tisíce alebo miliony mladých životov v šialenej túžbe po hromadných vraždách. Stát, táto mašina pre vyciciavanie krvi robotného ľudu, je ochotná ju obetovať.
Ešte skorej však, ako na frontách, zavznejú kanóny, zavznejú pušky doma, aby umlčaly protesty tých, ktorí nechcú súhlasiť s týmto nezodpovedným šialenstvom, s touto nezodpovednou hrou. Dlažba miest opät zčervenie od krvi, zem rodnej dediny piť bude krv vnútorného nepriateľa. A podľa toho, koľko bude tých, ktorí nechcú zabíjať robotníkov druhého národa, druhý a tretí raz zavznejú pušky žandarmerie a disciplinovanej soldatesky, aby presvedčili nepriateľov vojny, že záujem vlasti túto krv vyžaduje.
Záujem vlasti. Hľa to je súhrn navzájom sa doplňujúcich interesov veľkopriemyselníkov, veľkostatkárov, uhľobarónov, burziánov, peňažníkov, šľachty a byrokracie, to je záujem meštiackeho štátu, tejto opory darmožráčov a parazitov na tele ľudskej spoločnosti! Aké nestudné je tvrdenie, že záujmy proletariátu a buržoasie sú totožné, a že je treba brániť ťdrahú vlasťŤ oproti vonkajšiemu nepriateľovi!
Bol nepriateľom slovenského alebo nemeckého robotníka robotník ruský alebo francúzsky? Nie, len hrabivá a nenasýtna rozpínavosť kapitalistov vyvoláva vojny, má z nich osoh a proletariát vyhladovaný a otrhaný nastavuje kožu, prelieva krv svoju i cudziu pre veci a záujmy, s ktorými nemá ničoho spoločného a ktoré sú jeho záujmom protichodné. Nezabúdajme! V tej dobe, keď na bojištiach výkvet národa krvácal, že v tej dobe, keď tisíce mladých, zdravých ľudí bolo trhané šrapnelmi a granátmi, keťasovia tešily sa z vojenských ziskov.
A všetku túto pravdu, tento hnus snažia sa zaokryť vypravovaním rozprávok a vlasteneckou pompou. Pokrytecká morálka meštiakov chce zaokryť toto plačlivým humanizmom. Narieka nad obeťmi vojny a pripravuje vojnu novú. Hlása svornosť v národe a utláča robotníctvo! Hovorí o prikázaní božom ťnezabiješŤ a posviaca kanóny. Hovorí o kultúre a je príčinou tmy v hlavách.
Proklamuje slobodu a utužuje žandársky a špiclovský režim. Hlása osvetu a obmedzuje slobodný prejav. Hovorí o mravnosti a je príčinou proštitúcie. A to všetko jednými ústami, jedným dychom. A všetko to má len ten cieľ, aby zakrylo proletariátu oči, aby bol poslušným a ochotným stádom, idúcim...
V článku č. 11 ťHlas ĽuduŤ zo dňa 31. marca 1923:
Premrštená starosť. Dňa 12. marca t. r. v B. Bystrici ma zastavil vojak a pozorne mi oznámil nasledovné: ťSúdruhu, vieš, čo je nového? Dnes máme vizitu kufrov. V celej baňsko-bystrickej posádke všetkému mužstvu robia páni oficieri prehliadku ľúbostnej korešpondencie a prekutávajú už od včasného rána všetko, čo je prekutateľné, ba i vrecká. Pozastavia sa na každej márnosti. U mňa trvala prehliadka asi pol 2. hodiny. Že mi nič nezhabali, je samozrejmé, lebo všetky socialistické veci držím si v hlave a v srdci, kde páni ofiecieri ešte posiaľ nevedeli vniknúť. V mojej hlave a v srdci by boli našli nesmierné bohatstvo komunistického učenia. Tam by boli našli strašnú zásobu nenávisti oproti dnešnému kapitalistickému sriadeniu. Tam mám ukryté všetky plány na povalenie kapitalistickej republiky. A úplne som presvedčený, milý súdruhu, že väčšina dnešných baňsko-bystrických vojakov má svoje komunistické veci v hlave a v srdci, ale nič nemáme v kufri! Kufor je nespoľahlivý, nič nemáme v posteli, v strožliaku medzi slamou, nič nemáme v blízkosti kasárne, nič, zhola nič! A predsa všetko je tam; je v nás! A len čakáme, milý súdruhu, príležitosť a vtedy sa ukáže, že čo nám je potrebné, že to máme: máme presvedčenie, máme komunistické smýšlanie a cítenie. A milý súdruhu, jestli že dáte alebo nám dajú príležitosť strielať do vás, do robotníkov, - vtedy budeme mať i skutky,...Ť Toľkoto mi oznámil vojak, ktorý ma nepozná, ktorý ma nikdy nevidel, ale ktorý ma predsa po niečom poznal, čo dnes ešte pánom nezradím. Teda v B. Bystrici bola prehliadka, že či aj inde bola, ešte po dnes nevieme, ale naši chlapci nám to oznámia. My len pripomíname, že márna je všetka námaha ochrániť vojakov od správneho nazerania... Chlapci-vojaci, pripravujte sa!
Štefo.
V ďalšom článku:
Nová blamáž policajta Klímu.
Pri výsluchu boli mnohí zatknutí bití, aby boli tak prinútení, že napadnutie Kalayovo bolo uhovorené. Menovite bol týraný robotník Tiszai, ktorý bol ztlčený tak, že musel byť do väzby v sedrii dovezený.
Súdnym vyšetrovaním bude i tento raz dokázaná policajná provokácia, ktorá doplní rad súdnych a policajných blamáží dra Klímu a spol., prispeje k posileniu komunistického hnutia na Slovensku. Čudujem sa, že ľudia, ktorí svojho času vyvolili si za pápeža ťmorského lúpežníkaŤ, ktorí sa dali dlhé roky ovládať pápežkou ťJohanouŤ, ktorí v stredoveku zaviedli ťsvätú inkvizíciuŤ, ktorou bolo na státisíce ľudí upálených a mučených k smrti, že ľudia, ktorí počas najväčšieho vraždenia za svetovej vojny, kde zahynulo miliony ťkresťanovŤ, svätili zbrane a sami na čele vojska povzbudzovali, aby sa navzájom vraždilo, sú po svojej jezuitskej zaslepenosti vstave takým spôsobom písať o človekovi Leninovi.
V článku ťProletariát Podbrezovej sa nedá vyhladovaťŤ:
... a ktorí sú dnes pri všetkom obkrádaní aj o to, z čoho im podľa vôle pánov, len na slanú vodu dostačuje.
Ale potom, keď sa sišiel veľký zástup, bolo zástupcom obvodného výboru oznámené, že keď bude zahájená verejná schôdza, tak na jej začiatku bude pálené do ľudu a vodcovia že budú áreštovaní. Teda, keď robotníctvu majú dať prácu, keď mu majú zabezpečiť aspoň to, aby od hladu nezdochol na ulici, tak mu povedia, že bude doňho strieľané. Páni, pozor! Pozor! A ešte raz pozor! Oheň páli na všetky strany.
... ťbratia,Ť ktorí nás vyhadzujú a ktorých je najmenej tri razy toľko, ako ich bolo za maďarskej vlády, ale ktorí nikdy Podbrezovú ani nevideli, nech sú istí, že i na nich príde smutná hodina. Vy, ktorí nás vyhadzujete v ústretí hladovej smrti, vy, ktorí zapríčiňujete deficit, vy ostávate aj naďalej v Podbrezovej, ale my iste ufáme, že toto sa aj obrátene môže stať.
V článku ťHlas ĽuduŤ:
Otvorený list súdruha Lozovského ministrovi Benešovi.
To stačilo, aby drzé pohľady Vašich agento v ma na kazdom kroku sledovaly. Vaši agenti zrejme nepracovali nadarmo, lebo 13. marca ráno jedno z týchto milých stvorení na ulici zastavilo a zaviedlo k policajnému prezidentovi, kde mi bol pr ečítaný výmer, podľa krotého som, na základe zákona z roku 1871 (!!) vypovedaný na veky z Československa. Až na nádražie doprevádzalo n a roztomile niekoľko tuctov špiclov, viac agentov išlo so mnou až k hraniciam: Vaša vláda sa zrejme obávala, že len jeden deň môjho pobytu v Prahe, vyše dovolenej lehoty, bol by pre Vašu vlasť nebezpečenstvom.
Nemyslite si, pán minister, že som urazený rozkošným spôsobom zachádzania Vášho policajného prezidenta! Nie, on je stĺp demokracie a trpí preto protibolševictvom a láskou k bielogardistom a špekulantom. Konštatujem len skutočnosť, že československá demokratická republika všetky nepoctivé, zradné a robotníctvu nepriateľské živle prijíma s otvoreným náručím, zatiaľ čo komunistovi, funkcionárovi medzinárodného odborového hnutia za jeho služby pre robotnícke vrstvy Ruska a všetkých krajov, svoje pohostinstvo policajne obmedzuje. Môžete k Vášmu ospravedlneniu tvrdiť, že Vaša republika nie je horšia ako francúzska, americká - to je pravda. Nemám odvahy, rozhodnúť, ktorá z týchto troch republik je tá najhoršia. Vy však stojíte na každý pád na úrovni Vašich francúzskych patrónov. Z mojej cesty z Československa odnášam si pri tom všetkom uspokojujúce dojmy - samozrejmé, že nie z policajného riaditeľstva alebo od Vás - ale od oných revolučných robotníkov, ktorí sa cítia s ruskou revolúciou organicky spoje...
V článku č. 13 ťHlas ĽuduŤ zo dňa 30. marca 1923:
ťPropagačn፠kancelária znovu v činnosti.
Na verejnosť sa ohlásila známými bombovými atentátmi na železniciach. Špiclov a provokatérov hemží sa na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi viac, ako smetí. Bolo by zapotreby takého Uptona Sinclaira, ktorý by v knihe vylíčil úžasný stav, ktorý dnes panuje na Slovensku. Verejnosť a svet by sa zhrozily, v akom mori bahna a špiny sa brodí dnešná vládnúca klika, akých prostriedkov a živlov používa, aby sa udržala pri moci. Ani Klíma v Košiciach, ani Slavíček v Bratislave so svojimi regimentmi platených špiclov, denunciantov a lotrov už nepostačujú, je potrebné ešte zvláštnej organizácie, aby špinavá činnosť bola veľkolepejšia a aby tiež viac milionov pohltila.
Choďte predsa v čerty - veď vám to nik neverí. Proti robotníctvu, proti komunistom vydržujete tisíce špiclov, proti revolučnému hnutiu staviate ťpropagačnéŤ kancelárie. Budete hľadať a vyrábať previnilcov proti zákonu na ťochranuŤ republiky nie medzi maďarskými džentrikmi a kapitalistmi, ale medzi slovenským robotníctvom. Do kriminálu budete vháňat nie cudzineckých magnášov, skutočných to nepriateľov republiky - ale slovenské robotníctvo, ktoré si republiku postavilo.
Slovenský záchod a Robotnicky kanál existuje pod pseudonymom ťSlovenský VýchodŤ v Košiciach a ťRobotnícke NovinyŤ v Bratislave… bankovných lúpežníkov a celú diktaturu buržoasie na Slovensku, prevádzanú monarchistickými elementmi Klíma, Slavíček, a korupčných gaunerov a la Mičura. Plátku však, ktorý zneužíval titul ťRobotníckeŤ, k policajnej denunciácii proti redaktorovi ťMunkásaŤ a pomocou svojej sobránky vyháňa otcov rodín zo zamestnania, prináša každodenne pre svojich čitateľov, pozostávajúcich mimo Dérera a Markoviča, len z party korupčných úradníkov u ministerstva v Bratislave, a konfidentského oddelenia Klímu a Slavíčka.
Pracujúcemu ľudu všetkých národov v republike!
Tiež i republika Československá ostane v tomto víre, pokým v štáte je menšina obyvateľstva pri moci; pokým šovinistická buržoazia česká tento štát bude ovládať - do tých čias nebude zaistená existencia Československej republiky. Šialený nacionalizmus, ktorý sa na život a na smrť spojuje s francúzským imperializmom, zapaľujúcim práve fakľu novej vojny v Porursku.
Preč s panstvom koalície, ženúcej masy pracujúcich do záhuby a ohrožujúcej život republiky. Proti koalícii s meštiactvom postavte požiadavku spojenia všetkých robotníckych strán, všetkých národností a nastolenie vlády robotníkov a malých sedliakov. Táto vláda nech potom na svoju zástavu napíše požiadavky všetkého pracujúceho ľudu a vybudovanie socialistickej republiky!
V článku ťHlasu ĽuduŤ č. 22 zo dňa 1. júna 1923:
Reakcia na postupe.
Pri návšteve francúzskeho maršala Focha dokazovaly štátotvorné stvory, že sa nejedna o politiku pri tejto ceste, ale len o prejav priateľstva. Veľká část občianstva síce mäsiarovi Fochovi dala cítiť, že nemá smyslu pre nové vojny, pre ktoré sa sháňa Foch a jeho kamarádi po strednej Europe, ale oficielne naša republika poslušne čumela na generálovi. Po odchode generála se dozvedáme, že síce cesta nebola politická, ale militaristická. Foch, podľa jeho vlastnej výpovedi vo Varšave, pripravil plán pre nastávajúcu vojnu, pre ktorý získaní boli i československí militári. Nielen to, ale prehlásil, čo sme dokazovali stále, že Československá republika je poslušným vazalom Francúzska a že nemá vlastnej samostatnosti, jej armáda je armáda Francúzska, jej vláda je filiálka francúzských imperialistov. Foch to povedal krátko: ťArmáda československá je silná a je podivuhodne ovládaná duchom francúzskym, generálom ťMittelhauseromŤ. Armáda československá je armádou francúzskych kapitalistov, toto značia slová Focha a táto armáda, ovládaná podivuhodne francúzskymi živlami, pod francúzskym komandom, bude verne bojovať i proti samým československým občanom, keď to francúzski generáli a velitelia rozkážu. (O nebezpečenstvách nových vojen nemôžeme písať, habe nám to cenzor, i keď len citujeme. Ale naši čitatelia musia sami si doplniť veci.)
Dnes stojíme pred možnosťou novej svetovej vojny, kropáč, meč a zlaté vrece sa sdružujú. Popi, keťasi, statkári a fabrikanti sa tešia na nové kšefty a ťdemokratomŤ je do zúfalstva. Jediná záchrana je komunistický proletariát republiky, na ktorého sa vrhajú dravé bestie, s falošným patriotizmom štvú ulicu na boľševikov a pfafákov, gaunerov a remeslných štváčov predajnej tlače, avšak boľševici sa neskláňajú pod údermi perzekúcie a budú to oni, ktorí reakcii spravia hrubú čiaru cez účty mastných ziskov s ľudskými životmi a biedy.
V článku č. 25 ťHlasu ĽuduŤ zo dňa 22. júna 1923:
Varujeme!
Dlho už, zdá sa, netiekla robotnícka krv na Slovensku. Medzi Krompachmi, Veľ. Topoľčanmi, N. Mestom nad Váhom atď., atď. a dneškom je už priveľká medzera. Páni chcú jú vyplniť. A hľadajú nové Krompachy. Provokujú, dráždia zúbožený ľud.
Slovensko sa ťodpriemyseľňujeŤ. Najväčšie priemyselné podniky sa zatvárajú; desaťtisíce robotníckych rodín je vydaných na pospas hladu. Margecany, Krompachy, Koterbach, Rimamuráň, Harmanec, Ružomberok, Zvolen, Banská Štiavnica, Veľ. Slavošovce a celý dlhý rad iných podnikov a závodov je v likvidácii. Desaťtisíce robotníckych rodín umiera hladom. Nemajú úfnosť na zlepšenie svojho osudu. Kynie im len smrť hladom. A vláda tejto republiky ich potešuje: žandármi, bajonetmi, kolbami a žalármi. Keď chceš chleba, keď chceš pracovať a žiť - dostaneš kolbou na chrbát a na ruky retiazky. To sa stalo systémom. Vrchol demokracie! Každý úradník, každý žandár sú všetko: vláda, zákon, spravedlnosť.
Pracujúci ľud na Slovensku je vydaný na milosť a nemilosť byrokraticko-kapitalistickej zlovôli. Vyhodí ťa fabrikant z roboty, nesmieš protestovať. Jestli sa ozveš - je tu žandár, aby ti zapchal hubu. A nad žandára vyššej inštancie na Slovensku niet. Ten je Pán Boh. Je všetko.
Ale nijaké stromy nerastú do neba. Stromy vládneho teroru na Slovensku prestanú rásť. Každé zarevanie četníka, každý úder kolbou jeho pušky je ranou, ktorá prebúdza obra-proletariát.
Všetko je vryté v pämeti robotníkov a bude vrátené - i s úrokami. Každá, žandármi ztýraná robotnícka žena, každý v putách do žálara odvlečený robotník je živým výkričníkom v svedomí pracujúcej triedy.
Výbušná látka sa hromadí. Vrstva za vrstvou sa ukláda na dne. A jedného dňa vybuchne.
Preto varujeme, pokým je ešte čas. Zajtra snáď už na to času nebude. Lebo i trpezlivosť otroka praskne. A slovenský robotník veru už svoju trpezlivosť vyčerpal.
Dále:
V tom okamihu sa objaví četnícky poručík a reve:
ťČo tu robíte ešte zvláštne shromaždenie. Rozísť sa, bagáž, lebo na vás zavolám četníkov! Ť
Po tomto hrdinskom výroku dáva do zajačích, čo medzitým je čítaná rezolúcia a shromaždenie sa zakľčuje obvyklým spôsobom. Aby sa však tak nemohlo stať, postarala sa celá čata ozbrojených žandárov po zuby, ktorí pochodovým krokom a s nasadeným bajonetom šturmovali od mestského domu shromaždenie.
Opakovaly sa scény, o ktorých vieme len z historických časov lichtiensteinských dragonád. Žandári vrhli sa na pokojných a bezbranných nezamestnaných, medzi ktorými bolo i mnoho žien a kolbami a bajonetmi im vtĺkali abecedu patriotizmu.
Ženy boly ťahané a šmýkané po ulici, ich šaty od četníkov roztrhané a polonahé boly tieto nevinné trpiteľky vláčené do žalára. Priestranstvo pred robotníckym domom bolo vyprázdnené a četníci obsadili robotnícky dom a pozatýkali každého, kto bol v ňom. Na ulici besnela žandárska zvrhlosť ďalej. Jednotliví robotníci, ktorí sa ukázali na ulici, boli zatknutí
a v reťazoch odvedení
na mestký dom. Sociální demokrati, najmä známy alkoholik Kotek konali verne svoje povinnosti: prstom ukazovali jednotlivcov: Tých zavrite!
Presný počet zatknutých nemohol byť dosiaľ zistený, v takej miere besnela žandárska zlovôľa.
Takým spôsobom odpomáhajú úrady následkom nezamestnanosti. Ale všetko len s mierou. Struna prepiatá praskne. A praskne i trpezlivosť máss, ktoré dnešným režimom sú hnané do zúfalstva.
V článku ťOtvorený list Jozefovi Országhovi, županovi Povážskej župy v Turčianskom Sv. Martine, ťPravda ChudobyŤ č. 20 zo dňa 6. marca 1923:
Ale Vy máte mimo toho ťmaléhoŤ županského platu aj iné dôchodky. Tečie i kvapká. Vo Zvolenskej župe každého župana hned po príchode tí ťžidovsko-maďarskíŤ vyssavači vyvolili do správných rad. To je celkom dobrý kšeft. Správny rada dostáva peniaze, o ktoré bolo obkradené robotníctvo, a dostáva ich zadarmo! Len musí byť človek županom, poslancom alebo ministrom. V Banskej Bystrici už mnohý zbohatol - ale veď to viete.
Ste reakcionárom telom i dušou a preto nechoďte medzi robotníctvo, ktoré reakciou je ničené a pre ňu hladuje. Uisťujem Vás, že mi nerozbíjame republiku, to je republika naša, len niekoľké parazity chcú nám naťuťúkať, že republika je ich. Vy si, pán župan podľa vášho počínania predstavujete, že republika ste Vy a vaši pusipajtási. Ale mi hovoríme, že niekoľko zlodejov, ľumpov a gaunerov nemá právo hovoriť, že sú oni republika. Na Vás sa to nevzťahuje, Vy ste poctivý človek. Republika je v prvom rade pracujúci ľud, proti ktorému vždy ste bojovali, lebo sa bojíte o svoje bohatstvá. Veď viete, že bohatstvo postalo nie z práce, ale zo kšeftu medzi ruským ľudom... Neškodilo by, keby ste ho chudákom rozdali. I tak na tom majetku niet vašej poctivej práce.
V článku č. 21 ťPravda ChudobyŤ zo dňa 10. marca 1923:
Tanec nad sopkou.
Falošní proroci ťdemokracieŤ, ktorí už dosiaľ majú na svedomí celé tisíce uväznených svojich politických protivníkov, ktorí dali strieľať do robotníctva, ktorí pod ich režímom preliali viac krvi za štyri roky len na samom Slovensku, než za celé desaťročia nášho ujarmenia. Ľudia, ktorým je ľud len na to dobrý, aby platil dane a volil poslancov, ktorí ho za špinavé judášské groše zradia jeho vykorisťovateľom, pre ktorých je ľud luzou, ktorú treba trápiť starými zákonmi cisárov a ktorý treba vohnať do biedy a zúfalstva, aby sa naučil zadarmo pracovať, poslúchať, zrušili ústavu, zrušili demokraciu.
Zapredané časopisy meštiakov, smrdiace špiclovinou a zradou, podvodníci, ktorí veľkými ústami hovoria o verejnej mienke a zatiaľ je to ťverejn፠mienka zlodejov a ubíjačov národa, ktorí sa nehanbia na stĺpcoch svojich časopisov vyzývať v rezolúciach k vraždám, jasajú: ťUž máme zákon na ochranu republikyŤ a nepovedia úprimne to, čo si myslia: už máme zas zachránené naše peňažné vrecia, radujte sa paraziti, špiclovia, zradcovia v lakovkách, vypigľovaných nohaviciach, vlasť a chlast sú zachránené na účet slobôd pracujúceho ľudu.
Zákon je posledným klincom do rakve demokracie. Rakva so znakom posledných zbytkov občianskych slobôd je zabitá klincami a nesú ju štátotvorní poslanci cestami hospodárskej zkazy na cintorín.
Buržoasia šialene poháňa biedou, zúfalstvom a násilím skutočný národ - pracujúci ľud, aby vykopal hodne hlbokú jamu pre ťdemokraciuŤ, ktorá sa volá jej skutočným menom ťdiktatúra kapitalistovŤ, aby ju položil do hrobu spolu i s jej predstaviteľmi, buržoaziou. Kapitalisti vykopali jamu pre všetky občianske slobody pracujúceho národa, ale pohreb, ktorý pripravujú, bude pohrebom celého kapitalistického systému.
Na hore pod Hradom, v Rudolfinume odhlasovali zástupci desaťtisíc panujúcich zákon na zničenie celého národa milionového. Na hore ponad hlavy ubiedených proletárov, nad rumami národo-hospodárstva, gratulujú si páni Malypetr a ťsúdr.Ť Bechyně k novému zákonu tyranie. Buržoazia a jej sociálpatriotickí paholci tancujú od radosti, ale pod Hradom, nižšie pod Národným shromáždením je kráter nespokojenosti, bedárenie, hlad, nezamestnanosť, nákazlivé nemoce a alkohol zúri, ktorým má byť rozšírená osveta tmy. Tisíce a miliony pästí sa dvíha a preklína svojích ťzástupcovŤ, ziskulačných Judášov, vynesených dôverou chudákov zeme, fabrík, baní a dielní, pre ich zradu, ktorá im vypaľuje znak Kaina na čelo. Prichádzajú dni útlaku, dni ťažkých zkúšok, ale za nimi prijdú i dni plné slnca, slobody. Naveky nehrá sa jedným. Koleso sa točí a beda tým, ktorí zabúdajú na to, že pieseň ešte je nie dohratá. Tancujte bankári, kapitalisti, sociálni zradcovia nad vaším úspechom... Tancujte a tešte sa... Však príjde jeden deň odplaty!
V čísle 24 zo dňa 1. apríla 1923 v ťPrávu ChudobyŤ:
Porady slovenských politických bankrotárov.
... nielen preto, aby schvaľovali strieľanie do ľudu, uvaľovanie daní, vyposielanie žandárov, pendrekárov a špiclov na slovenskú chudobu, ale hlavne preto, aby dokazovali vládnej koalícii, že sú vďační českému kapitalistickému systému, ktorý pod komandom lúpežníkov francúzskych pľundruje hospodársky územie československé.
Tu naskytá sa otázka, či sú už Dérerovci vo svojej roli verných aportujúcich božoazných psov tak ďaleko, že už nechcú vidieť ako českí kapitalisti pod ochranou ministrov exponentov Živnostenskej a iných bánk a pod vlivom francúzskeho kapitálu majú záujem o prospech svojich podnikov v Čechách, Morave a Slezsku? Či nevidia jasne, že vláda čsl. má zrejmý úmysel pri zásade odbúrania priemyslu započať v Čaci a zakončiť v Huste? Či neprejavil tento úmysel sám minister Sonntag v Mikuláši, a minister Novák v Lučenci? Či bolo toto dosť jasne rečené pri návšteve ľudáckych poslancov u prezidenta?
Robotná trieda na Slovensku prehliadla zámery vlády čsl., vidí podľa terašej situácii hospodárskej, že tí istí činitelia, ktorý jezuitským spôsobom predstierajú pomoc slovenskému ľudu, posielajú na Slovensko exponovaných žandárov a pendrekárov, ktorí, keď ľud žiada chleba, dajú mu pendrekom alebo streľbou odpoveď.
Kocky sú hodené.
Masaryk dostal k narodzeninám hneď niekoľko darov: Zákon, aby sa darilo u nás reakcii, s ktorou v minulosti bojoval, ale ktorej ako prezident stal sa púhym nástrojom, ďalej svedectvo, že jeho pamätné slová, ťže vláda bude z ľudu, ľudom a pre ľudŤ vykladá si čierno-zeleno-národne-žltá koalícia rozbíjať ľuďom hlavy pedrekmi a kopytami policajných koní za púhu pokojnú manifestáciu - teda to, čo za Rakúska, keď sa nevládlo ťz ľudu, ľuďom a pre ľudŤ, bolo neobyčajné a konečne špatné a smutné vysvedčenie. Voľnej myšlienky a zástupcov poctivých pokrokových inteligentov, že demokracia je počas jeho prezidentstva a to už v piatom roku samostatnosti - na psa!... medzi vládou policajného pendreku a vládou ľudovou, robotníckou, medzi poctivými ľudmi a najhoršieho druhu maklermi z tábora sociálpatriotického - rozvine sa zápas, zápas rozhodný, zápas na život a na smrť! V piatom roku po prevrate bude československý ľud musieť bojovať o skutočný prevrat, aby sa zachránil. Ale on výzvu prijíma a bojovať bude. Tak vynde v Československu slnce a bude svietiť nám!
V čísle 32 zo dňa 5. apríla 1923:
Vrchný špicel K!íma obkráda robotníctvo.
2000 Kč sosbieraných robotníctvom - úradne zhabaných.
Košický policajný riaditeľ dr. Klíma chce si za každú cenu vyslúžiť rád bieleho ľva a preto používa v boji proti komunistickej strane na východnom Slovensku spôsoby, na ktoré by malo byť použité paragrafov trestného zákonníka. Nedávno rozpustil skupinu sväzu potravných robotníkov v Košiciach a ako obvykle zcela neprávom. Robotníctvo pekárske, tvoriac väčšinu tejto skupinu usnieslo sa na usporiadaní zábavy a požiadalo policajné riaditeľstvo v Košiciach o povolenie. Dr. Klíma povolenie skutočne dal, ale keď boly rozpredané lístky, dal rozkaz k zhabaniu takto sobraných peňazí čím poškodil chudobných robotníkov o sumu 2000 Kč. Nie je to prvý prípad, keď dr. Klíma takýmto podvodom poškodil robotnícke hnutie na východnom Slovensku. Zhabané peniaze patria robotníctvu. Ale dr. Klíma používa ich proti robotníctvu!
V čísle 49 ťPrávo ChudobyŤ zo dňa tohože.
Meč, kropáč a reakcia.
Dnes prišiel do našej republiky predstavitel reakcie, francúzsky maršál Foch. Vítali ho ťpokrokovýŤ Sokoli a ťzpiatočníckiŤ Orli, ktorých spojila snaha po zničení všetkých výdobytkov národnej revolúcie z r. 1918. Pred Fochom sa váľajú na kolenách klerikálne stvory, dovolávajúce sa Boha, hlásajúce lásku k spolubližnému spolu so Sokolmi, ktorí dnes sú fašistickými organizáciami nadvlastencov. Foch prišiel sa podívať na verný národ, ktorého synov 50 rokov zahraničný minister Beneš zaviazal bojovať po boku imperialistickej a reakčnej Francie.
Francúzsky generalisimus chodí po všetkých ťvernýchŤ a donáša pre kapitalistov novú útechu: Bude vojna! a všetci tmári, reakcionári sa tešia obchodom ľudských životov. Samozrejme kňažúri všetkých vierovyznaní lížu päty tohoto ťvíťaznéhoŤ generála, ktorý vraj svojím mečom vyslobodil Čsl. od Habsburgov - ale ktorý, pridávame my, svojou militaristickou pätou a zpiatočníctvom je najväčším nebezpečím pre samostatnosť Československa. V Poľsku generál Foch sľuboval, že Francúzsko dodá Poľsku lietacie stroje, tanky a dôstojníkov, ale že Poľsko musí sa snažiť najmenej 600.000 vojakov držať v pohotovosti. Zo Srbska chce Foch spraviť ťspoľahlivéhoŤ spojenca Francie a zkrátka všade na všetky strany vidieť opätné sdružovanie ešte od krvi ľudskej neuschnutého vojenského meča s kňazským kropáčom a podvodom, ktoré spolu vydávajú - reakciu. Nové vojny!
Podvodníci v reverendách po svätení kanónov vo svetovej vojne, po hlásaní lásky k bližnému s heslom: ťChoď a zabíjaj, odmenou ti bude královstvo božie alebo metálŤ, po svetovej vojne, po hroznom utrpení chudobných opäť gaunersky šudia ľud a učia ho k nenávisti a sú nástrojom reakcie a pritom hovoria ústami: Nezabiješ! Ale radosťou vítajú všetky jatky a ešte väčšmi vítajú generála Focha,... katolíka reakcionára, vojaka monarchistu a naša demokratická vláda spolu s jej ťsocialistmiŤ oficielne víta človeka, ktorý prispel k nášmu oslobodeniu, ale len za to, aby nás potom mohol z povďačnosti viesť na nové jatky za cudzie záujmy.
Sociáldemokratickí vodcovia stali sa vlastencami, ale aby zalepili páni vodcovia buržoaznou ideologiou nenakazených svojich stúpencov píšu s veľkým rozhorčením: ťSociáldemokracia nebude vítať generála Focha, len naší ministriŤ. Oni už úplne zabudli na triedny boj, na záujmy proletariátu a slúžia slepe reakcii. A nedajú si ani povedať, že vedú ľud do priepasti, majú pre revolucionárov a poctivých zastancov proletariátu len pendreky a kriminále. V nich je najväčšia vina zbahnenie v štáte a vzostup reakcie.
Foch prišiel do Československa. Prišiel povzbudiť hŕstku príživnikov, ktorí majú všetku moc v rukách, aby pripravovali nové ozbrojené intervencie proti sovjetovému Rusku. Foch chce vojnu a preto je dnes naším nepriateľom, chce útočiť a zničiť ovocie sociálnej revolucie v Rusku a preto je nepriateľom každého poctivého proletára na celej zemeguli, chce otroctvo a násilie a prišiel ho upevniť do Čs., jeho pomocníkmi sú kňazi a vojaci, bankári a keťasi, fabrikanti a veľkostatkári - všetko hurrapatrioti. Proti nim stojí obrovská väčšina národa, táto je znásilnená, ale privoláva krvežíznivcom, že do vojny za cudzie záujmy nepôjde, proti reakcii postavíme pokrok. Proti sdruženiu kropáča so svätenou vodou, podvodom a meča postavíme skutočnost biedy a zúfalstva národa takmer celého, trpiaceho biedu, keď darmožráči majú blahobyt a národ hynie, proti Fochovi, hlásateľovi vojny postavíme heslo mieru a práce.
V čísle 55 ťPrávo ChudobyŤ zo dňa 29. mája 1923:
Šabľa a kropáč - vojna.
O bezprostrednom nebezpečenstve vojny v Europe rozpisujú sa už i liberálno-buržoazné noviny francúzské, belgické a anglické. Francúzsko, súc na čele vojenského zbrojenia, pripravuje sa na vojnu dôsledne a vytrvale. Okrem hromadenia vojenského materialu, výzbroje, technických vymožeností a iných zásob, podniká energický nátlak na svojich dobrovoľných i nedobrovoľných ťspojencovŤ, zaväzuje ich novými smluvami na odboj i výboj, alebo takéto smluvy pripravuje. Dôkazom toho je i chystaná vojenská konvencia francúzsko-československá, o ktorej sa jednalo pri návšteve maršala Focha v Prahe a ktorá má byť vraj čoskoro detailne prepracovaná odborníkmi a v jeseni, pri návšteve präzidenta Masaryka v Paríži od neho podpísaná.
Takéto vojenské smluvy má už Francúzsko s Poľskom a inými vazalskými štátmi. Jedná sa o vojenskú akciu širokého slohu. Francúzsko chce pod vedením osvedčených imperialistických šovinistov a militaristov Milleranda, Poincarého, Focha a nacionálneho bloku uskutočniť svoj dávny sen o podmanení celej Europy, za čo si polámaly pred stoletím krýdla napoleonské légie. I teraz ide Francúzsku hlavne o Rusko, ktoré však už prestalo byť cárskym Ruskom a vládne v ňom ruka robotníkova s pravicou sedliakovou.
Tým viacej je sovjetové Rusko nenávidenejším. Dohodoví imperialisti, ktorí sú ináče rozladení až na ostrie noža, schádzajú sa len v nepriateľstve proti ruskej republike rád. Anglicko ťpracujeŤ predbežne cestou diplomatickou, rozhodne menej praktickou, Francúzsko pripravuje však už ozajstné vojenské ťaženie, pri čom do prvých radov proti bodákom rudej armády chce hnať do vojenských kabátov násilne oblečených proletárov Poľska, Rumunska, Juhoslovanska a Československa. Zatým, čo títo otroci pod vedením francúzskych generálov bojovali a umierali by za záujmy francúzskej burzy a vojenskej diktatúry, maly by francúzske vojská dokončiť obsadenie Nemecka.
Že sa o tomto vážne jedná, dokazujú cesty generála Focha, ktoré maly ráz vojenskej prehliadky, a ani to nič iného nebolo. 4/5 času, stráveného maršalom Fochom v Prahe, Hradci Královém a Bratislave, boly venované veciam vojenským, zbytok klerikálnym parádam a hostinám. Jednanie Fochovo s vedúcimi hodnostármi československej armády nedostane sa do novín. Len kde tu preklznú sa novinami zvesti, ktoré sú vážnym dôvodom k znepokojovaniu. Telegraf prináša nové zvesti zo zemí Malej Dohody, ktoré tieto obavy len potvrdzujú. Do Belehradu prišiel z Bukurešti francúzsky generál Lerond, ktorý bol prijatý kráľom, ministerským predsedom Pašičom, zahr. ministrom Ninčičom, vojenským ministrom atď. Oficielnym cieľom jeho cesty je vraj ťupevnenie priateľstva medzi Francúzskom a zemiami Malej DohodyŤ. Generál Lerond bude však snáď ťk lepšiemu upevneniu tohoto priateľstva skúmať pomery v juhoslovanskej armáde, čo sa týka výzbroja a výcviku a za tým účelom navštívil okrem Belehradu ešte celý rad posádkových miest. V Juhoslovansku bude 2 týždne a potom prijde do Prahy! Tieto návštevy sú veľmi chúlostivé a nebezpečné. S inej strany hlási telegraf, že rumunský kráľ v sprievode ministerského predsedu Bratiana vojde do Varšavy k sjednaniu ťbližšieho priateľstvaŤ.
Všetky tieto cesty sú až príliš zrejmým dôkazom o vážnosti medzinárodnej situácie. Proletariát všetkých zemí musia si bedlive všímať všetkých udalostí na poli medzinárodnej politiky a byť stále pripravení, lebo so zatiahnutých mračien môže povstať nová búrka vojny.
V čísle 58 ťPrávo ChudobyŤ zo dňa 5. júna 1923:
Provokačné prsty Klímu rozťahujú sa po celom Slovensku?
... Miliony československých korún, od poplatníctva sobrané, venuje českosl. režim na provokačné aparáty Klímu, Hajšmana a Houžvicu, aby svojím zamestnávateľom s času na čas dokázal, že pracuje a nevydiera bezúčelne pre svoje provokatérske rejdy sumy, ktoré by v prípade použitia pre sociálno-humánné účele zachránili nejedno decko proletariátu pred smrťou.
... Klíma, ktorý znovu pred niekoľko dňami utrpel novú blamáž v známej veci užhorodských ťatentátovŤ (zprávy o súdobnom prelíčení, ktoré toto dokazujú a ktoré v iných časopisoch bez závady prešly, nám cenzor sústavne habe), tento známy inscenátor a vyrábateľ atentátov, vzbúr, spiknutí a afér en gros, tento rakušacky špicel dr. Klíma, chce z prípadu zvolenského vytĺcť pre seba kapitál.
Preto podpísaní sa pýtajú p. ministra:
1. Je pán minister ochotný zamedziť dalšie zakrývanie korupcie, zlodejstva, prechmatov a brutálností?
2. Či pán minister uvedie slobodu tlače a verejnej kritiky na Slovensku kde priamo zúri biely teror?
3. Či pán minister dá poučné pokyny, aby najelementárnejšia demokracia bola zachovaná?
Dúfame, že pán minister našu interpeláciu čim skôr zodpovie.
Praha, 28. VI. 1923.
Darula, Tausik,
Merta, Teska, Mikulíček, Warmbrunn, Blažek, Nagy, Bubník, Rouček, Toužil, Kunst, Svetlik, Kučera, Skalák, Houser, Koutný, dr. Šmeral, Malá, Krejčí, J. Kříž, Kreibich, Haken, Burian.