§ 204.
Pôsobnosť pomocníckeho shromaždenia.
(1) K pôsobnosti shromaždenia pomocníkov (§ 202) náleží:
a) hájiť a pojednávať záujmy pomocníkov, príslušných ku spoločenstvu, a usnášať sa o nich, nakoľko podporovanie týchto záujmov náleží k účelom spoločenstva (§ 160);
b) voliť starostu, jeho námestníka, členov pomocníckeho výboru a, ich náhradníkov;
c) voliť členov rozhodčieho výboru (§ 208), členov výboru pre spoločenstevné prostred kovanie práce (§ 184);
d) radiť a usnášať sa o stanovách shromaždenia pomocníkov, taktiež podávať dobrozdania o stanovách výboru pre spoločenstevné prostredkovanie práce (§ 184, odst. 2);
e) radiť a usnášať sa o predpisoch, ktorými sa dľa § 101 má stanoviť doba a výška mzdy pomocných robotníkov a výpovedná lehota; f) radiť a usnášať sa o tom, či má stranami zavedené byť vyberanie zvláštnych pomocníckych príspevkov na úhradu výloh, vznikajúcich činnosťou pomocníckeho výboru a pomocníckeho shromaždenia.
(2) K tomuto usneseníu je treba dvojtretinovej väčšiny prítomných osôb oprávnených hlasovať. Stanovenie týchto príspevkov podrobené je vždycky schváleníu živnostenského úradu II. stolice, ktorému tiež každého roku treba predložiť zprávu o výročnom shromaždení a voľbách riadne vykonaných, ako aj riadnymi doklady opatrený záverečný účet, podpísaný starostom a dvoma výbory.
(3) Odvolania proti usneseníam pomocníckeho shromaždenia buďte v lehote 15dennej podané u živnostenského úradu prvej stolice.
§ 205.
(1) Pomocníci oprávnení hlasovať konajte voľby spôsobom určeným stanovami v lehotách určených rovnako stanovami. Každým spôsobom musia oprávnení voličia pri voľbách odovzdať hlasovacie lístky osobne v príslušných volebných miestnostiach.
(2) Stanovami možno určiť, že voľby podľa potreby môžu byť konané tiež vo viacerých volebných miestnostiach zároveň, do ktorých oprávnení voličia buďte odkázaní podľa svojej príslušnosti alebo v abecednom poriadku.
(3) Námietky proti vykonaným voľbám podať treba v 15dennej lehote u živnostenského úradu prvej stolice, ktorý o nich rozhoduje.
§ 206.
(1) Výboru pomocníckeho shromaždenia (pomocníckemu výboru) náleží obstarávať bežné záležitosti pomocníckeho shromaždenia, radiť sa vopred o veciach, o ktorých shromaždenie sa má usnášať, vôbec vybavovať všetky záležitosti, prikázané jemu zákonom alebo stanovami, nakoľko nie je vyhradené pomocníckemu shromaždeniu, aby sa o nich usnášalo.
(2) Výbor pomocníckeho shromaždenia je oprávnený priania, dobrozdania a sťažnosti týkajúce sa pomocníkov podávať jak spoločenstevnému sväzu, tak aj úradom.
§ 207.
Každé pomocnícke shromaždenie musí mať stanovy, ktoré v medziach zásadných ustanovení §§ 202 až 206 upravujú obor pôsobnosti starostu a výboru pomocníckeho shromaždenia, ako aj činnosť a práva i povinnosti pomocníckeho shromaždenia, počet členov výboru a ich náhradníkov. Tieto stanovy, keď o nich spoločenstvo bolo podalo svoje dobrozdanie, podradené sú úradnému schváleníu.
§ 208.
Rozhodčí výbor.
(1) 1 vybaveniu sporov, uvedených v § 160, odst. 3 lit. e), sriadený buď rozhodčí výbor.
(2) Výbor tento stane sa príslušným vtedy, podrobia-li sa mu písomne obe strany. Ak niektorá strana dovoláva sa výboru bez dotknutého podrobenia, stane sa výbor príslušným tým, keď protivná strana na predvolanie dostaví sa pred výbor a uzná jeho príslušnosť.
(3) Počet členov rozhodčieho výboru, podrobnejšie predpisy o ich voľbe, o trvaní a poradí ich funkcie, o voľbe predsedu a jeho námestníka a o dobe ich úradovania upravené budú zvláštnymi stanovami, ktoré musia byť schválené ministrom priemyslu, obchodu a živností.
(4) V stanovách zachované buďte tieto zásady:
a) Rozhodčí výbor sklaďať sa má z členov vzatých rovnakým počtom z majiteľov živností a pomocníkov. Počet členov musí byť podľa § 209 dostatočný k riadnemu sostaveniu rozhodčieho súdu.
b) Predsedu rozhodčieho výboru a jeho námestníka volia zo seba členovia výboru. Oba títo funkcionári môžu patriť jak k majiteľom živností, tak i k pomocníkom a volia ich všetci členovia výboru nadpolovičnou väčšinou hlasov. Jestliže v lehote určenej stanovami nedocieli sa tejto väčšiny, oba funkcionári po čas, čo ich úrad podľa stanov trvá, majú striedavo patriť k majiteľom živností a k pomocníkom. Pri tom predseda a jeho námestník patriaci k majiteľom živností volený buď od, výborových členov vzatých z pomocníkov a predseda ako aj jeho námestník patriaci k pomocníkom volený buď od výborových členov vzatých z majiteľov živností:
§ 209.
(1) Spory uvedené v §§ 160 a 208 môžu riešené byť rozhodčím výborom buďto porovnaním alebo usnesením (rozhodnutím).
(2) Aby porovnanie bolo platné, je treba, aby okrem predsedu alebo jeho námestníka prítomní boli dvaja rozhodčí, povolaní dľa predošlého paragrafu k pôsobnosti, z ktorých! jeden je majiteľom živnosti, druhý pomocníkom.
(3) Učinené porovnania zapisovať treba do protokolu, ktorý podpísať majú obidve sporné strany, ktorým porovnanie na ich žiadosť vydať treba písomne.
(4) usnesenía (rozhodnutia) rozhodčieho výboru vynesené buďte pri prítomnosti predsedu a štyroch rozhodčích, dľa § 208 k pôsobnosti povolaných, z ktorých dvaja nech sú majiteľmi živností a dvaja pomocníkmi, keď bolo vyšetrené, ako sa vec má, a keď boly preskúmané všetky náležité dokazovacie prostriedky. Rozhodnutia dejú sa väčšinou hlasov; pri rovnosti hlasov bude oné mienenie rozhodnutím, ku ktorému predseda sa pridá.
(5) Pojednávanie rozhodčieho výboru riadi s stanovami v § 208 uvedenými. V nich môže tie, byť ustanovené, jestli a aký prezenčný plat dávať sa, má úradujúcim pomocníkom zo spoločenského imania.
(6) Porovnania a rozhodnutia rozhodčieho výboru sú vykonateľné, nakoľko ide a plnenie peňažité politickými úradmi po spôsobe vymáhania priamych daní; nakoľko ide o inaké plnenie, môže živnostenský úrad prvej stolice na žiadosť exekventa nútiť exekuta k plneniu behom určitej, ním stanovenej lehoty, ukladaním primeraných peňažitých pokút. Vymáhanie týchto pokút deje sa tým istým spôsobom, ako by šlo o plnenie peňažité; premeňovanie týchto donucovacích pokút na väzenie je však vylúčené.
(7) Každá sporná strana môže odporovať výborovému rozhodnutiu, podajúc žalobu riadnemu súdu do 8 dní odo dňa, kedy rozhodnutie bolo vyhlásené; strana nastupujúca porad práva má sa vykázať v tejto lehote tiež pred výborom, že žalobu podala.
(8) Tým, že niektorá strana kladie rozhodnutiu odpor, nie je zadržaný jeho predbežný výkon.
§ 210.
Disciplinárna moc.
(1) Predstavenstvu spoločenstva dáva sa moc, aby členom a príslušníkom spoločenstva, ktorí by spoločenské predpisy porušili, ukladalo primerané poriadkové tresty, ako sú dôtky a peňažité pokuty do 20 Kč.
(2) V ktorých prípadoch môžu sa takéto poriadkové tresty uložiť, buďte vytýčené v stanovách.
§ 211.
Stanovy.
(1) V medziach zásadných predpisov tejto hlavy buďte pre každé spoločenstvo osobitné stanovy vypracované a živnostenskému úradu I. stolice k schváleníu predložené.
(2) Stanovy znajú menovite obsahovať podrobnejšie predpisy o týchto veciach:
a) o účele a rozsahu spoločenstva a ako majú v patrnosti byť vedení jeho členovia a príslušníci;
b) o právach a povinnostiach členov;
c) o spoločenstevnom shromaždení, o tom, čoho treba k platnému jeho usnášaniu a o veciach jemu vyhradených;
d) koľko má byť po prípade delegátov a ako sa majú voliť (§ 192);
e) o postupe pri voľbách a spôsobe legitimovať sa;
f) o pôsobnosti spoločenstevného predstavenstva a starostu;
g) z koho sa skladá predstavenstvo, ďalej o tom, ako predstavenstvo koná porady a vybavuje záležitosti;
h) čoho je treba, aby usnesenía spoločenstevného predstavenstva boly platné;
ch) o voľbe, funkčnej dobe a pôsobnosti dôverníkov (§ 200);
i) akým spôsobom treba vyrubovať a vyberať poplatky;
j) aký veľký má byť poplatok inkorporačný členov nove pristupujúcich, poplatok za prípoveď učňov a za vyučenú;
k) ako sa má pečovať o sporiadané učňovské pomery, obzvlášte aký má byť pomer počtu učňov k počtu pomocníkov v každej živnosti, ďalej pri remeselných živnostiach o zásadných predpisoch, ako sa konajú učňovské zkúšky bez újmy príslušných zkúšobných poriadkov;
l) ako má byť upravený rozhodčí súd k vybavovaniu sporov medzi členmi spoločenstva, predpísaný v § 160, odst. 3 lit. e);
m) ako treba spravovať imanie spoločenstva;
n) o ukladaní poriadkových trestov (§ 210), ktoré, sú-li ta peňažité pokuty, plynú do pokladne spoločenstva, jestliže neplatí o nich predpis § 82;
o) za akých podmienok môžu k účastí v shromaždeniach spoločenstva byť zvané jednotlivé osoby, ktoré nepatria ku spoločenstvu.
(3) Stanovy inštitúcií a ústavov pričlenených 1 spoločenstvám taktiež sú podrobena schváleníu predpísanému v odstavci 1.
(4) V príčine inštitúcií a ústavov k vyučovacím účelom rozhodujú osobitné predpisy platné svojho času.
§ 212.
O dozore.
(1) Spoločenstvá, inštitúcie a ústavy pričlenené k nim sú pod dozorom živnostenského radu, v obvode ktorého predstavenstvo spoločenstva podľa stanov má, svoje sídlo.
(2) Živnostenský úrad, vypočujúc vždy obidve strany, rozhoduje o sťažnostiach proti usneseníam shromaždenia a predstavenstva ako aj ostatných výborov, leda že by zákonom bol predpísaný odchýlny spôsob odporu.
(3) Odvolania proti usneseníam shromaždenia a predstavenstva buďte podané v 15dennej lehote u živnostenského úradu prvej stolice.
(4) Živnostenský úrad sriadi osobitných komisárov k dozoru, aby pri spoločenstvách jednalo sa podľa zákona a stanov. Z tej príčiny komisár povolaný má byť do každého zasedania spoločenstevného predstavenstva a do spoločenstevného shromaždenia. Na tieto zasadnutia môže sa kedykoľvek dostaviť, a tým usnesniam ktoré sa dľa jeho zdania so stanovami alebo so zákonom srovnať nedajú, môže odporovať. V prípade takéhoto odporovania nemôže sa usneseníe previesť, spoločenstvo však môže svoje usneseníe spolu s odporom komisár a k postupovaniu živnostenskému úradu predostrieť.
(5) Úrad ten má právo kedykoľvek nahliadnuť do kníh, účtov, soznamov a iných zápisov spoločenstiev a revidovať jeho pokladne.
(6) Živnostenský úrad je tiež oprávnený ukladať poriadkové pokuty až do 100 Kč ta kým spoločenstevným starostom alebo ich námestníkom, ktorí opätovne neposlúchnu úradných príkazov a nariadení im na základe tohoto zákona daných alebo ktorí sa dopustili hrubého porušenia povinností alebo neporiadkov.
(7) Ak vyskytnú sa dokázané nepravidelnosti v pokladničnej správe alebo opätovne vytýkané skutky proti stanovám alebo nepravidelnosti v úradnom jednaní, živnostenský úrad môže činnosť spoločenstevného predstavenstva predbežne zastaviť a po prípade, nariadiac zároveň novú voľbu, zbaviť členov spoločenstevného predstavenstva ich funkcií. Odvolanie predstavenstva proti tomu snáď podané, nemá odkladného účinku čo do nariadeného zastavenia činnosti predstavenstva a čo do opatrení v príčine zatýmneho vedenia prác. Nová voľba buď bez odkladu prevedená, akonáhle rozhodnutie nadobudlo právnej moci.
(8) Spory o vnútorných záležitostiach spoločenstva patria výlučne pred administratívne úrady.
(9) usnesenía riadne učinené shromaždením spoločenstva, týkajúce sa takých záležitosti spoločenstevných, ktoré spoločenstva podľa zákona je povinné obstarávať, buďte vykonané na žiadosť predstavenstva od živnostenského úradu.
§ 213.
Inštruktori spoločenstiev.
(1) Minister priemyslu, obchodu a živností sa zmocňuje, aby v dohode s ministrom vnútra ku podpore spoločenstevného sriadenia ustanovil potrebný počet spoločenstevných inštruktorov.
(2) Úkolom inštruktorov je byť radcami spoločenstvám a ich sväzom a ich podporovať, aby dosiahly účelov prikázaných im zákonom, a pôsobiť k účelnej organizácii spoločenstiev, ich inštitúcií a ústavov, ako aj ich sväzov.
(3) Spoločenstvá, ako aj sväzy spoločenstiev (§§ 213 až 225) sú povinné podávať spoločenstevným inštruktorom žiadané zprávy a dať im nazerať do svojich soznamov, kníh a pod., ktoré podrobené sú dozoru živnostenského úradu.
(4) Inštruktori spoločenstiev buďte živnostenským úradom nápomocní ako odborní, dobrozdania podávajúci orgánovia vo všetkých dôležitých, menovite organizačných spoločenstevných záležitostiach.
(5) Spoločenstevní inštruktori podriadení sú ministrovi priemyslu, obchodu a živností, od ktorého dostávajú svoje služobné inštrukcie.
(6) Vládnym nariadením z podnetu ministerstva priemyslu, obchodu a živností a ministerstva vnútra upraví sa zovrubnejšie obor ich pôsobnosti a úradnej činnosti jak vzhľadom na spoločenstvá a ich sväzy, tak i v pomere k živnostenským úradom a spoločenstevným komisárom.
§ 214.
Imanie spoločenstva.
Spoločenstvá sú povinné, aby spoločenstevné imanie, ktoré niečo vynáša a ktoré nieje určené k plateniu výdajov náležiacich na spoločenstvo na sirotskú istotu ukladaly a primerane uschovávaly.
§ 215.
Odbory pri spoločenstvách.
(1) Pre tie isté alebo príbuzné živnosti môže byť povolené tvorenie odborov vo spoločenstvách.
(2) Povolenie ku sriadeniu odborov udeľuje v živnostenský úrad II. stolice na písomnú žiadosť najmenej 30 členov spoločenstva, ktorí patria k živnosti alebo živnostiam navrhovaného odboru.
(3) Odborom prísluší aby:
a) vo veciach, ktoré týkajú sa spoločenstva, na výzvu spoločenstevného predstavenstva a lebo z vlastnej iniciatívy podávaly dobrozdania a návrhy,
b) aby hájily záujmy živností patriacich do odborov nakoľko hájenie týchto záujmov náleží spoločenstvu.
(4) Predstavenstvo spoločenstva je povinné, aby tam, kde vypočuté je živnostenskými úrady a kde vec týka sa živností, pre ktoré je ustanovený odbor, vyžiadalo si od odboru vyjadrenie. Vyjadrenie to buď zaslané ako príloha spoločenstevného vyjadrenia živnostenskému úradu.
(5) ležitosti odlaoru obstarávajú:
a) valná schôdza odboru,
b) predsedníctvo odboru.
§ 216.
(1) Valná schôdza skladá sa zo všetkých členov odboru, ktorí maj ú právo hlasovať.
(2) Títo vykonávajú svoje hlasovacie právo osobne.
(3) Členovia, ktorí sú vylúčení z hlasovacieho práva a z voliteľnosti vo spoločenstve, nemôžu vo valnej schôdzi hlasovať ani nemôžu byť volení.
(4) Rovnako môžu byť stanovami z práva hlasovať a byť volenými vylúčení členovia, ktorí nezaplatili úplne spoločenstevné prirážky.
(5) Číta-li odbor vyše 500 členov, môže sa stanovami určiť, že na základe kvalifikovaného usnesenía valnej schôdze odboru má vlná schôdza oboru utvorená byť z delegátov, leda že by mala vykonať voľby. Pri tom sa má vhodnými volebnými poriadky menšine zabezpečiť zastúpenie.
(6) Stanovy obsahujte podrobnejšie predpisy o počte delegátov a ich voľbe.
(7) Delegáti musia činiť aspoň päť procentov členov odboru a musí ich byť aspoň trikrát toľko, čo členov predsedníctva odboru.
(8) Valnú schôdzu svoláva predseda odboru; prvú valnú schôdzu, v ktorej treba previesť voľby predsedníctva odboru, svolá starosta spoločenstva.
(9) Valná schôdza nech sa koná aspoň jedenkrát do r oka; má sa však svolať i vtedy, keď predsedníctvo uzná toho potrebu alebo keď o to požiada štvrtina členov.
(10) O tom, že bola svolaná valná schôdza, treba s uvedeným poradu aspoň 5 dní vopred oznámiť predstavenstvu spoločenstva, ktoré aspoň tri dni napred dá zprávu živnostenskému úradu a spoločenstevnému komisárovi, zároveň im oznámi porad pojednávania.
(11) Ustavujúcu valnú schôdzu vedie starosta spoločenstva, ďalšie predseda -odboru.
(12) Aby valná schôdza mohla sa usnášať, je treba, aby prítomný bol stanovami určený poet členov, oprávnených hlasovať.
(13) Stanovy môžu určiť, že zostala-li valná schôdza nespôsobilou k usnášaniu, je oprávnená po uplynutí stanovenej čakacej doby pltne rokovať a usnášať, sa o dennom poriadku. usneseníe deje sa nadpolovičnou väčšinou hlasov.
(14) Valnej schôdzi prísluší:
a) usnášať sa o stanovách odboru a ich zmenách. Stanovy odboru buďte predložene predsedníctvom spoločenstva živnostenskému úradu II. stolice ku schváleníu,
b) voliť predsedu, jeho námestníka a členov predsedníctva. Voľba ich, deje sa tak, ako je ustanovené v § 197, odst. 1.
c) rokovať o záležitostiach, ktoré, patriac i úkolom spoločenstva, vzťahujú sa na živnosti zastúpené v obore a usnášať sa o nich,
d) usnášať sa o iných, stanovami zovrubne vytýčených záležitostiach.
§ 217.
(1) Predsedníctvo odboru skladá sa z predsedu, jeho námestníka a členov predsedníctva. Úrad ich trvá zpravidla 3 roky a môžu opätne byť volení.
(2) Zvolený predseda odboru a jeho námestník buďte oznámení živnostenskému úradu. Voľbu môže živnostenský úrad za neplatnú prehlásiť len vtedy, ak stala sa protizákonným spôsobom alebo jestliže zvolený zákonom je vylúčený z voliteľnosti (§ 191). V prípade tomto nech sa hneď zariadi nová voľba.
(3) Predseda odboru, alebo ak je zaneprázdnený, jeho námestník, vedie celú agendu a podpisuje všetky spisy odboru.
§ 218.
Sväzy spoločenstiev.
(1) Spoločenstvá môžu somknúť sa v sväzy teritoriálne.
(2) Sväzy môžu sa tvoriť buďto bezprostredne tým, že spoločenstvá sa spoja alebo i tak, že sväzy sa sdružia v sväzy vyššieho stupňa.
(3) K sväzom vyššieho stupňa môžu tiež pristúpiť spoločenstvá, ktoré v obvode sväzu maj ú svoje sídlo a neprináležia k sväzu nižšieho stupňa.
(4) O pristúpení spoločenstiev k sväzom usnáša sa shromaždenie spoločenstva, o pristúpení spoločenstevných sväzov k sväzom vyššieho stupňa sväzové shromaždenie.
§ 219.
(1) Nemocenské a podporné sväzové pokľudne spočívajúce na základe dobrovoľnosti, nech sa sriaďujú podľa možnosti.
(2) Sriadenie sväzovej pokladne cieľom núteného poisťovania pre členov spoločenstiev všetkých alebo niekoľkých k nej náležiacich závisí na súhlasnom usnesení (§ 165) príslušných spoločenstiev, učinenom podľa § 169, odst. 2.
(3) Pokladniam zmieneným v odstavci 2. je dovolené na základe zvláštnych úmluv s príslušnými spoločenstvami prijímať dobrovoľné poistenie členov, tých spoločenstiev sväzu, ktoré sa, neusniesly o nútenom poistení.
(4) Ostatne nariadenie a hmotnú podporu nemocenských a podporných ústavov, podporných fondov a hospodárskych podnikov so strany sväzu vzťahujú sa analogicky ustanovenia § 183, pri čom však na miesto ustanovenia o spôsobilosti k usnášaniu, obsaženého v uvedenom práve paragrafe odst. 2. až 4., nastupuje predpis, že v príslušnom valnom shromaždení sväzu musí každým spôsobom byť prítomná polovica zástupcov spoločenstiev náležiacich k sväzu.
§ 220.
(1) Sväz spoločenstiev zastupujú:
a) sväzové shromaždenie,
b) výbor sväzu,
c) starosta sväzu.
(2) Sväzové shromaždenie složené je zo zástupcov spoločenstiev, prináležiacich k sväzu, a schádza sa aspoň jedenkrát do roka. Stanovy nech obsahujú zovrubnejšie predpisy o zástupcoch vysielaných jednotlivými spoločenstvami, o svolávaní sväzového shromaždenia a o jeho spôsobilosti usnášať sa.
(3) Shromaždenie sväzu volí zo seba výbor sväzu na dobu troch rokov.
(4) Stanovy určia počet členov výboru, ako aj náhradníkov, majú-li sa takíto voliť, pri čom prizerať treba na primerané zastúpenie jednotlivých spoločenstiev.
(5) Výbor volí zo seba na dobu troch rokov starostu a jeho námestníka.
(6) Predchádzajúce predpisy vzťahujú sa analogicky tiež na sväzy vyššieho stupňa.
§ 221.
Bo oboru pôsobnosti shromaždenia sväzového náleží:
a) radiť a usnášať sa o stanovách sväzu;
b) voliť výbor sväzu;
c) skúmať a schvaľovať účetnú závierku a ročný rozpočet, taktiež nakladať imaním sväzu;
d) stanoviť, aké sumy majú sa rozvrhnutia jednotlivé spoločenstvá k úhrade potrieb sväzu;
e) usnášať sa o dôležitých veciach, určených zovrubnejšie stanovami;
f) usnášať sa o zrušení dobrovoľného sväzu;
g) vylučovať spoločenstvá zo sväzu podľa predpisov stanov;
h) systemizovať platených pomocných sriadencov.
§ 222.
(1) Výbor sväzu vykonáva usnesenía shromaždenia sväzu a obstaráva záležitosti sväzu; do oboru jeho pôsobnosti patria všetky záležitosti, ktoré nie sú vyhradené sväzovému shromaždeniu.
(2) Starosta sväzu, po prípade jeho námestok, zastupuje sväz na vonok, predsedá vo výborových schôdzach a shromaždeniach sväzu a pečuje a to, aby usnesenía výboru a shromaždenia sväzu boly vykonané.
(3) Výbor spoločenstevného sväzu je poradným sborom živnostenských úradov, ktoré sú v obvode sväzu.
(4) Príslušnosť výboru sväzu ako poradného sboru určí sa vládnym nariadením.
§ 223.
(1) Výdaje sväzu buďte spôsobom určeným v stanovách rozvrhnuté na spoločenstvá k nemu prislúchajúce a tieto nech ich uhradia podľa ustanovení § 162.
(2) Výdaje sväzov vyššieho stupňa buďte spôsobom určeným v stanovách rozvrhnuté na sväzy a spoločenstvá k nim prináležiace (§ 218, odst. 3.).
§ 224.
(1) Stanovy sväzov a sriadených snáď ich vedľajších ústavov, sostavené podľa predchodzích zásadných ustanovení ako aj usnesené zmeny stanov sú podrobené schváleníu.
(2) Dozor nad sväzom vykonáva živnostenský úrad II. stolice, v okrese ktorého je sídlo sväzu.
(3) Živnostenský úrad môže sriadiť osobitého komisára k dozoru na to, aby sväz postupoval podľa zákona, a vypočujúc obidve strany, rozhoduje o sťažnostiach proti usneseníam sväzového shromaždenia alebo výkonu, ktoré podať treba do 15 dní.
(4) Svolanie sväzového shromaždenia musí sa dozorčiemu úradu oznámiť aspoň 8 dní vopred spolu s denným poriadkom. Dozorčí úrad má právo schôdzu zakázať, ak obsahuje denný poriadok veci, ktoré účelu sväzu sa netýkajú. Tiež buď dozorčiemu úradu počiatkom administratívneho roku podávaná zostavá o tom, ako je výbor složený a ktoré spoločenstvá patria ku sväzu, ďalej o zmenách, ktoré, v týchto pomer och nastaly a o každom preložení sídla sväzu.
(5) Oznámenie posledne dotknuté učiniť treba ako dosavádnemu dozorčiemu úradu. Ak i dozorčiemu úradu nového sídla.
(6) Predpis § 189 o predkladaní záverečného účtu vzťahuje sa analogicky na sväzy spoločenstiev.
§ 225.
(1) Shromaždenie dobrovoľného sväzu môže sa pomerom hlasov stanovami určeným kedykoľvek usniesť o zrušení sväzu.
(2) Stanovy sväzu majú určiť pre prípad jeho zrušenia, ako naložiť s imaním sväzu, ktoré zostane po splnení všetkých záväzkov; avšak imanie toto musí sa venovať účelu, ktorý slúži prospechu živnostníkov v obvode sväzu alebo ich pomocníkov. Rozdeliť imanie medzi spoločenstvá sväzu sa nepripúšťa.
(3) Jestliže opätovne prihodily sa nezákonitosti, živnostenský úrad II. stolice príslušný k vykonávaniu dozoru nad sväzom, môže nariadiť rozpustenie sväzu.
(4) Proti výnosu o rozpustenie sväzu prislúcha starostovi sväzu v 15dennej lehote odvolanie na ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.
HLAVA VIII.
Prestupky a tresty.
§ 226.
Tresty vôbec.
Prestupky predpisov živnostenského zákona trestajú sa:
a) dôtkou;
b) peňažitými pokutami až do 1000 Kč;
c) uzamčením až do troch mesiacov;
d) odňatím práva mať učňa alebo mladistvých pomocníkov, a to na vždy alebo na určitý čas;
e) odňatím živnostenského oprávnenia na vždy alebo na určitý čas.
§ 227.
Zvláštne trestné prípady.
Peňažitou pokutou od 5 Kč až do 500 Kč trestaní buďte obzvlášte:
a) ktorí samostatne provodzujú živnosť, bez toho, že by ju riadne ohlásili alebo si nevymohli koncessiu, keď jej je treba;
b) ktorí živnosť provodzujú ďalej napriek tomu, že im bola zastavená;
c) ktorí počnú provodzovať niektorý živnostenský závod, uvedený v hlave tretej, bez toho, že by prv obdržali potrebného právoplatného schválenía úradov;
d) ktorí jednajú proti predpisom o vyhľadávaní objednávok na tovar a o kočovnom predaji.
§ 228.
Peňažitou pokutou od 20 Kč do 1000 Kč trestaní buďte:
a) ktorí jednajú proti predpisom o prijímaní a zamestnávaní pomocníkov a učňov, taktiež o nakladaní s nimi;
b) živnostníci uvedení v § 69, keď provodzovanie živnosti, neohlásiac to, zastavia, alebo ohlásiac vzdanie sa živnosti, zanechajú žiadané úradom provodzovanie po výpovednú dobu;
c) živnostníci, ktorí oprávnenosti svojej zneužívajú k tomu, aby neoprávnené provodzovanie živnosti tretích osôb bolo kryté, ako aj tí, ktorí dali podnet k tomu, aby toto právo bolo zneužívané ku krytiu ich neoprávneného provodzovania živnosti;
d) živnostníci, ktorí jednajú proti predpisom o potrebných zariadeniach na ochranu života a zdravia pomocníkov vzhľadom na pracovné priestory, stroje a pracovné náčinie; ktorí, zamestnávajúc pomocníkov do dokonaného 18. roku a ženské vôbec, hrubo zanedbávajú náležitého zreteľa na mravnosť; ktorí nešetria predpisov čo do výplaty mzdy.
§ 229.
Odňatím práva mať učňa alebo mladistvých pomocníkov buďte na vždy alebo na určitý čo potrestaní:
a) živnostníci, ktorí opätovne jednajú proti predpisom o zamestnávaní detí pred dokonaným 12. rokom veku v živnostiach vôbec, detí pred dokonaným 14. rokom veku v továrenských podnikoch, alebo proti predpisom o spôsobe a dobe zamestnávania mladistvých pomocníkov medzi dokonaným 12. a dokonaným 14, rokom veku;
b) živnostníci, ktorí nedbajú predpisov o nezamestnávaní mladistvých pomocníkov pri určitých nebezpečných alebo zdraviu škodlivých živnostenských prácach;
c) živnostníci, ktorí opätovne jednajú proti predpisom o nočnej práci mladistvých pomocníkov;
d) živnostníci, ktorí vzdor opätovným predchodzím trestom porušujú predpisy o prijímaní učňov, ktorí zavinia dlhší nežli 14denný prieťah v prípovedi alebo vyučnej svojich učňov alebo ktorí svojím učňom nedopriavajú potrebného času k návšteve učilíšť zmienených v § 139, odstavci 3.
§ 230.
(1) Odňatím živnostenského oprávnenia na vždy alebo na určitý čas buďte potrestaní:
a) živnostníci, ktorí vzdor opätovným predošlým trestom boli uznaní vinnými prestupkom predpisov, ktoré sa vzťahujú na provodzovanie ich živnosti;
b) živnostníci, o ktorých sa dokáže, že počali provodzovať živnosť odňatú inému živnostníkovi trestným poriadkom, aby mu nadržovali v ďalšom vedení tejto živnosti, ďalej k dopustia sa toho istého prestupku, pre ktorý živnosť ich predchodcovi bola odňatá,
c) živnostníci, ktorí chtiac živnostenský úrad oklamať čo do nedostatku preukazu spôsobilosti, živnosť, ktorá patrí medzi remeselné živnosti, ohlásia ako podnik po továrnicky provodzovaný a potom živnosť tú provodzujú v rozsahu remeselníka.
(2) Jestli by mala byť odňatá živnosť, ktorá je reálnou živnosťou, majiteľ ztratí právo k provodzovaniu a ponechá sa mu len, aby scudzil svoje živnostenské právo.