§ 231.
Vymeriavanie trestov.
Pri vymeriavaní trestov prihliadať sa musí na priťažujúce a obľahčujúce okolnosti, taktiež na veľkosť prospechu zamýšľaného prestupkom alebo na spôsobenú škodu.
§ 232.
Trest uväznenia a zmena trestov.
(1) Zpravidla buďte ukladané peňažité pokuty. Pri okolnostiach zvlášte priťažujúcich lebo keby opätovné peňažité pokuty zostaly marnými, môže uložený byť trest uväznenia.
(2) Ak bola uložená pokuta peňažitá a nemôže byť zaplatená, má sa premeniť v trest väznenia, pri čom za každých desať korún peňažitej pokuty počítať treba deň uväznenia. Avšak uväznenie nesmie trvať vyše troch mesiacov.
(3) Sú-li peňažité pokuty, ktoré činia menej ak 10 Kč, nedobytné, buď na ich miesto uložený primeraný trest uväznenia najvýš 24 hodín.
§ 233.
Súbeh s inými tresty.
Ak sú činy alebo opomenutia, ktoré sa javia byť prestupkami živnostenských predpisov, podrobené zároveň trestu, stanovenému inými okresnými predpisy, vtedy tresty, stanovené týmto zákonom pod lit. a), b), c) § 226, nemajú byť zvlášť uložené.
§ 234.
Tresty námestníkov.
(1) Provodzuje-li živnosť námestník alebo nájomca, buďte tresty na peniazoch i uväznením uložené námestníkovi alebo nájomcovi. Spolu s námestníkom prepadá trestu i majiteľ živnosti, ak bol prestupok spáchaný s jeho vedomím, alebo ak nebol náležite opatrným pri svojom, pri trvajúcich pomeroch možnom dohľade na živnosť alebo pri výbere námestníka, alebo pri dohľade na neho. Keď by podľa zákona živnosť mala byť odňatá, staň sa tak iba vtedy, ak bol prestupok spáchaný s vedomím majiteľa živnosti a keď tento mohol ho zamedziť.
(2) V každom prípade však nech sa vysloví prepustenie námestníka alebo nájomcu, čím je zároveň vyslovená tiež jeho nespôsobilosť k provodzovaniu živnosti na vlastný alebo na cudzí účet potiaľ, pokiaľ by ináč účel oného výroku bol zmarený (§ 6).
HLAVA IX.
Zvláštne administratívne opatrenia.
§ 235.
Odňatie práva mať mladistvých pomocníkov.
(1) Okrem prípadov uvedených v § 229, v ktorých môže za trest byť odňaté právo mať mladistvých pomocníkov, živnostenský úrad môže tiež administratívnym opatrením odňať toto právo živnostníkom, ktorí dopustili sa hrubého porušenia svojich povinností voči svereným im mladistvým pomocníkom alebo proti ktorým svedčia skutky, ktoré ich po stránke mravnej činia nespôsobilými, aby mali mladistvých pomocníkov.,
(2) Prípady, kedy administratívnym poriadkom odňaté byť môže právo mať učňa, upravuje § 135.
§ 236.
Odňatie živnostenského oprávnenia.
(1) Okrem trestných prípadov uvedených v § 230 živnostenské oprávnenie buď odňaté, aby vykonané boly trestné usnesenía, ktorými odňatie bolo vyslovené príslušným úradom pre čin, zakázaný inými trestnými alebo bernými zákony.
(2) Avšak živnostenské oprávnenie buď tiež samostatne odňaté na určitú dobu alebo navždy:
a) aký bol živnostník odsúdený pre niektorý čin uvedený v § 5. a bolo-li by zadaných okolností sa obávať, že by ďalšieho provodzovania živnosti zneužíval;
b) pri koncessovaných živnostiach obzvlášte, dopustí-li sa živnostník po opätovnej písomnej výstrahe činov, ktoré sú na úkor zákonnému požiadavku spoľahlivosti.
(3) Majiteľ reálnej živnosti tiež v týchto prípadoch pozbýva práva živnosť provodzovať a je mu len ponechané, aby svoje živnostenské právo scudzil.
§ 237.
Premlčanie.
Premlčaním zanikne vyšetrovanie a trest tých prestupkov živnostenského zákona, ktoré sa nemajú pojednávať podľa všeobecného trestného zákona, ak nebol prestupník do šesť mesiacov odo dňa spáchaného prestupku vziať do vyšetrovania.
HLAVA X.
Úrady a úradné úkony.
§ 238.
I. stolica.
(1) Politické administratívne úrady prvej stolice sú tiež prvou stolicou v živnostenských veciach (živnostenskými úrady), a to:
a) v obciach vidieckych okresné úrady, v Podkarpatskej Rusi slúžnovské úrady;
b) v Bratislave, v Košiciach, Užhorod a Mukačeve mestský notársky úrad.
(2) Im náleží vykonávať živnostenské predpisy, u nich podávajú sa ohlášky samostatného provodzovania živnosti s výnimkou uvedenou v § 239, odst. 3., udeľujú živnosti koncessiou viazané, pokiaľ nasledujúce paragrafy neustanovujú nijakej výnimky, im prísluší vyšetrovať a trestať prestupky predpisov tohoto zákona, nakoľko nemá miesta úradné jednanie riadneho súdu trestného (§ 233).
(3) Provodzuje-li kto živnosť neoprávnene, živnostenský úrad vtedy, keď koná miestne prehliadky cieľom zistenia skutku, nech k vyšetrovaniu priberie zmocnenca, menovaného príslušným spoločenstvom.
(4) V mestách, kde sú osobitné štátne policajné úrady, nech živnostenský úrad jedná v shode s nimi v prípadoch, v ktorých náleží dbať verejnej bezpečnosti, mravnosti a poriadku.
§ 239.
II. stolica.
(1) Druhou stolicou sú župné úrady.
(2) Úradom týmto priamo náleží udeľovať tieto koncessie pre:
Všetky tlačové živnosti (§ 22, pol. 1.), okrem živností, uvedených v § 29, odst. 3.;
požičiavárne kníh a čítárne (§ 22, pol. 2.);
živnostenské prostredkovanie služieb a miest (§ 30);
pohrebné ústavy (§ 35);
záloženskú živnosť (§ 22, pol. 13.);
stavebné živnosti (§ 22, pol. 6.);
hostinské a výčapnické živnosti (počítajúc k nej výčap a rovný predaj pálených liehových nápojov (§ 22, pol. 15.);
po živnostensky provodzované závody na výrobu a rozvádzanie elektriky k osvetľovaniu, ku prevodu sily a k inému živnostenskému i domácemu používaniu (§ 22, pol. 24.);
informačné kancelárie k podávaniu zpráv o úverných pomeroch (firiem i neprotokolovaných živnostníkov a iných osôb) k obchodným účelom (§ 22, pol. 26.);
živnosť zubných technikov (§ 22, pol. 27.); cestovné kancelárie (§ 22, pol. 28.); telegrafné agentúry (telegrafné kancelárie, korešpondenčné kancelárie telegrafné) (§ 22, pol. 30.);
súkromné detektívne podniky (§ 22, pol. 31.);
živnostenskú výrobu zápalného tovaru (§ 22, pol. 33.);
živnostenské spracovanie nafty, živnostenský odbyt petroleja dovozom v dopravných nádržkách a stáčaním z nich (tankový provod) (§ 22, pol. 34.);
vzduchoplavbu (§ 22, pol. 36.);
živnosti, ktoré nabývajú pohľadávok z dopravných obchodov voči dráham a iným dopravným podnikom a ich vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatňujú (§ 22, pol. 37.);
tie podniky pre periodickú dopravu osôb, ktoré vzťahujú sa na niekoľko okresov tej istej župy.
(3) Úradom týmto prislúcha prijímať ohlášky nastúpia a provodzovania živností výroby a obchodu pálenými liehovými nápojmi a rozhodovať o nich v prvej stolici.
(4) úrady tieto schvaľujú provodzovne, ktoré sú rozložené vo dvoch alebo viac okresoch tej istej župy.
§ 240.
Najvyššia stolica.
(1) Najvyššou stolicou v živnostenských veciach je ministerstvo priemyslu, obchodu a živností.
(2) Ministerstvo priemyslu, obchodu a živností povoľuje tie periodické dopravné podniky a schvaľuje tie provodzovne, ktoré sú rozložené v obvodoch viacerých župných sväzov.
(3) Týka-li sa vec tiež pôsobnosti iného ústredného úradu, staň sa dohoda s ním.
§ 241.
Postup vzhľadom na ohlášku živnosti; žiadosť o koncessiu a vrátenie živnosti.
(1) Ohlášky živnosti, ako aj žiadosti o koncessované živnosti nech sa podávajú živnostenskému úradu prvej stolice, v okrese ktorého bude stanovisko živnosti. Môžu sa podať písomne alebo dať ústne do protokolu. O každej ohláške slobodnej alebo remeselnej živnosti vydá úrad krátke potvrdenie, a to ak stala sa písomne, do 48 hodín, ak stala sa ústne, ihneď.
(2) živnostenský list vydáva sa na spôsob výťahu z ohlášky a je opatrený stvrdením o vykonanom zápise do živnostenského registru.
(3) O koncessiách nech sa vydá riadny dekret.
(4) Každý vydaný živnostenský list a každá udelená koncessia nech sa oznámi spoločenstvu, ktorého sa to týka.
(5) Ak chce živnostník vzdať sa živnosti (živnosť vrátiť), nech to oznámi hneď živnostenskému úradu.
(6) Vrátenie (vzdanie sa) živnosti nabýva pôsobnosti dňom, ktorého bolo živnostenskému úradu oznámené, alebo kedy k tomuto úradu došlo. Oznámenia tieto nepodliehajú kolkovej povinnosti.
(7) Každé vrátenie živnosti alebo inakšie zaniknutie živnosti, taktiež preloženie a iné zmeny živností má živnostenský úrad včas dať na vedomie príslušnému spoločenstvu.
§ 242.
Živnostenský register.
U živnostenských úradov prvej stolice buďte vedené živnostenské registre pre slobodné, remeselné a koncessované živnosti, ale v osobitných oddeleniach; do nich nech sa zapíše každá zmena v živnostiach a vždycky treba ju dať na vedomie tiež úradu, vymeriavajúcemu dane v I. stolici i obchodnej a živnostenskej komore.
§ 243.
Odvolanie v živnostenských veciach.
(1) Rozhodnutia živnostenských úradov buďte stranám vydávané zároveň s dôvodmi. Nakoľko zákon v jednotlivých prípadoch nepredpisuje niečo iného, platia o odvolaní predpisy zák. čl. XX. z r. 1901.
(2) Proti rozhodnutiu živnostenského úradu II. stolice, ktorým súhlasne s výrokom živnostenského úradu prvej stolice udelenie koncessovanej živnosti bolo vzhľadom na miestne pomery odopreté, niet ďalšieho odvolania.
(3) O hostinských a výčapnických živnostiach sú v §§ 25 a 27 zvláštne predpisy.
(4) Dozvie-li sa vyšší úrad, že nedostáva sa nejakej zákonnej náležitosti, zakročiť má z moci úradu.
§ 244.
Jednanie v trestných veciach.
(1) Jednanie v trestných živnostenských veciach je zpravidla ústne.
(2) O pojednávaní napíše sa protokol, do ktorého sa rozhodnutie zaznamená a strane oznámi. Žiada-li strana o to, alebo ak nie je prítomná, oznámi sa jej rozhodnutie i s dôvody tiež písomne.
(3) živnostenské úrady sú povinné spoločenstvám vždycky dať vedieť, čo úrad na oznámenie spoločenstvom učinené zariadil.
§ 245.
(1) Ak bol verejným úradom alebo niektorou z osôb pomenovaných v zák. čl. XL. z r. 1914 na základe ich vlastného služobného pozorovania oznámený prestupok živnostenského zákona, môže živnostenský úrad, ak uložil peňažitú pokutu najvýš 30 Kč, príslušný trest trestným nariadením stanoviť bez predchodzieho pojednávania.
(2) V trestnom nariadení nech sa uvedie:
a) aký bol trestný čin a kedy a kde bol spáchaný;
b) meno osoby alebo úradu, ktorý učinil oznámenie;
c) výmera trestu a na akom trestnom ustanovení sa zakladá;
d) že obvinený, pokladá-li sa za ukráteného trestným nariadením, môže do 8 dní, počítaných od doručenia výmeru, písomne alebo protokolárne u živnostenského úradu ohlásiť odpor a zároveň oznámiť dôvody na svoju obranu, že však, ak nevznesie odpor v tejto lehote, trestné nariadenie stane sa právoplatným a bude proti nemu vykonané.
(3) Bol-li v 8dennej lehote vznesený odpor, nastane riadne pojednávanie. Ak nebol vznesený, nieto opravného prostriedku proti trestnému nariadeniu, avšak môže sa povoliť uvedenie v predošlí stav, ak nastanú podmienky § 463, zák. čl. XXXIII. z r. 1896.
§ 246.
Odvolanie v trestných prípadoch.
(1) Odvolania v trestných prípadoch musia byť podané do 15 dní po intimácii u živnostenského úradu prvej stolice.
(2) Včasné podanie odvolania má odkladný účinok, avšak vyslovené snáď zastavenie živnosti zostane v platnosti.
§ 247.
Zmiernenie a odpustenie trestu.
Nadriadený úrad má právo tresty z pozoruhodných ohľadov zmierniť alebo odpustiť.
§ 248.
Obmedzenie inštančného postupu.
Proti trestnému usneseníu potvrdenému alebo zmienenému v druhej stolici nieto ďalšieho odvolania.
§ 249.
Určenie peňažitých pokút.
(1) Pokuty vymáhaj ú sa politickými úrady podľa pravidiel platných pre vymáhanie priamych daní.
(2) Pokuty plynú do rezervného fondu okresnej nemocenskej pokladne, pri ktorej pomocní pracovníci odsúdeného, poťažne odsúdení pomocní pracovníci v čas spáchaného prestupku boli povinní nemocenským poistením alebo pri ktorej by, predpokladajúc oprávnené provodzovanie živnosti, poťažne skutočné zamestnanie pomocných pracovníkov, bez ohľadu na prípadné snáď spoločenstevné poistenie, bývali povinní nemocenským poistením.
§ 250.
Donucovacie prostriedky.
Úrad, vykonávajúc trestné usnesenía a iné príkazy, môže pre zaistenie úspechu učiniť potrebné opatrenia, ako sú zabavenie tovaru a nástrojov, zastavenie práce strojov, zatvorenie provodzovieň.
§ 251.
Ktoré zamestnania podliehaj ú predpisom živnostenského skona.
(1) Ustanovenia tohoto zákona platia s obmedzením uvedeným v odstavci 2. pre všetky zamestnania po živnostensky provodzované, či sa už vzťahuj ú na výrobu, zpracovanie alebo prerábanie tržebných vecí, na provodzovanie obchodu alebo na vykonávanie služieb a prác.
(2) Tomuto zákonu nepodliehajú nasledujúce podniky a zamestnania:
a) zemedelská a lesná produkcia a jej vedľajšie živnosti, nakoľko sa tieto vedľajšie živnosti čo do hlavnej veci zabývaj ú spracovaním vlastných výrobkov, ďalej výčap vlastného výrobku, dovolený v niektorých častiach krajiny staršími inštitúciami držiteľom vinohradov a sadov;
b) baníctvo a závody, dľa baňského zákona závislé od povolenia baňských úradov;
c) činnosť literárna, právo spisovateľov k vlastnému nákladu a provodzovanie krásnych umení;
d) námezdné práce spôsobu najhrubšieho (nádennícke práce atď.);
e) zárobkové odvetvia, ktoré patria do kategorie vedľajšieho domáceho zamestnania a provodzované bývajú obyčajnými členy vlastnej domácnosti;
f) úkony advokátov, verejných notárov a obchodných dohodcov (senzálov zmenečných, senzálov pre tovar a loďných senzálov, agentov burzovných), inženierov a zememeričov v smysle nariadenia býv. uh. ministra kultu a vyučovania zo dňa 23. mája 1890, čís. 22.578/V. M. o užívaní názvu "inženier" a v smysle zák. čl. XXXIX. z r. 1908 a nariadenia vlády Československej republiky zo dňa 12. mája 1922, čís. 148 Sb. z. a n., a iných osôb, ktoré úradom pre určité jednania sú ustanovené a sľubom zaviazané;
g) provodzovanie lekárstva (lekári, ranhojičia, zubní, oční lekári, pomocníci pri porode, porodné asistentky a babky atď.), podniky rôznych liečebných ústavov, k ním počítajúc porodnice a blázince, lázne a ústavy na liečenie pitím, lekárnictvo, zverolekárstvo, k tomu počítajúc myškovanie dobytka;
h) zárobkové odvetvia súkromého vyučovania a vychovávania a ústavy na to sa vzťahujúce;
i) živnostenské práce verejných ľudomilných, vyučovacích, trestných alebo polepšovacích ústavov;
k) podniky úverných ústavov, bánk, peňažných ústavov, poisťovieň, zaopatrovacích a dôchodových ústavov, sporitelieň atď.;
l) železničné a paroplavebné podniky;
n) podniky stálych prievozov na riekach, jazerách; prieplavoch atď., ďalej úpravy pre plavenie dreva;
n) podniky pre verejné zábavy a rôzne predstavenia;
o) podniky periodických tlačív a ich predaj;
p) podomný obchod a iné výhradne obchôdzkami konané živnostenské práce.
§ 252.
Záverečné ustanovenia.
(1) Osobné, živnostenské, továrnické a obchodnícke práva, nadobutné dľa dosavádnych zákonných ustanovení, zostávajú v platnosti a prislúchajú im tiež všetky rozsiahlejšie práva, spojené dľa tohoto zákona s provodzovaním živnosti.
(2) Reálna povaha po práve jestvujúcich radikovaných a predajných živností v ničom sa nemení. Nové reálne živnostenské práva nesmejú byť zakladané.
(3) Čo do štátnych monopolov a regálií, ako aj práv propinačných a mlynských, ktoré na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi ešte platia, ďalej dotyčne regálnych benefícií zostávajú rozhodnými dosavádne predpisy.
(4) Práva udelené zákonom o výsadách majiteľom výsad na vynálezy, opravy a objavy nie sú prítomným zákonom dotknuté.
§ 253.
Platnosť, účinnosť a prevedenie zákona.
Zákon tento nabýva účinnosti za 6 mesiacov po vyhlásení, s výnimkou § 159, ktorý nabýva účinnosti dňom vyhlásenia tohoto zákona. Platnosť jeho vzťahuje sa na územie Slovenska a Podkarpatskej husi.
Jeho prevedenie prísluší ministrovi priemyslu, obchodu a živností, ako aj ministrovi sociálnej pečlivosti a ministrovi školstva a národnej osvety v dohode so zúčastnenými ministry.
Dňom účinnosti tohoto zákona pozbýva platnosti zák. čl. XVII./1884 uh. a všetky nariadenia, vydané na jeho základe. Zák. čl. XXV./1899 uh. zostane v platnosti len pokiaľ ide o licencie už udelené a o licencie, udelenie ktorým sa pojednáva v deň, kedy tento zákon nastúpi platnosť.
Dôvodová zpráva
k osnove živnostenského zákona pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Od prevratu žiadalo živnostníctvo n Slovensku a V Podkarpatskej Rusi, aby bola prevedená v republike unifikácia živnostenského zákona tým, že by na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zavedené boly predpisy býv. rakúskeho živnostenského poriadku v textácii, upravenej vyhláškou rakúskeho ministerstva obchodu zo dňa 16. augusta 1907, čís. 199 r. z., spatrujúc v týchto predpisoch jednako záruku lepšej ochrany remeselných živností, podrobne vybudovaných preukazom spôsobilosti, jednako možnosť lepšej organizácie živností v predpisoch o živnostenských spoločenstvách a ich sväzoch.
Súčasne poukazovalo ministerstvo sociálnej pečlivosti na potrebu zavedenia býv. rakúskeho živnostenského poriadku na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi, pokiaľ ide o sociálnu ochranu robotníctva, menovite v predpisoch o živnostenských provodzovniach.
Pri poradách konaných o tejto otázke dňoch 23.-24. mája 1921 v Bratislave opakovali zástupcovia slovenského živnostníctva a slovenských obchodných a živnostenských komôr prianie, aby predpisy býv. rakúskeho živnostenského poriadku vo svojej celkovosti rozšírené boly na územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Jednoduché vyhlásenie platnosti zmienených predpisov pre Slovensko a Podkarpatskú Rus ukázalo sa nemožným už z toho dôvodu, že materiál obidvoch živnostenských zákonov (t. j. rakúskeho z r. 1907 a uhorského zákonného čl. XVII. z r. 1884) sa nekryje a že býv. rakúsky živnostenský poriadok dovoláva sa zhusta predpisov na slovenskom území nepublikovaných a totižto neznámych, čím by správnej praxi vznikly neprekonateľné ťažkosti. Bolo tedy teba previesť také prepracovanie (novelizovanie) živnostenských predpisov platných na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorým by docielené bolo zavedenie predpisov platných na území mimoslovenskom, ktoré predpisy boly by prispôsobené pomerom Slovenska a Podkarpatskej Rusi tak, ako želanej unifikácie čo možná najviac bolo dosažené.
Tomuto úkolu má vyhovieť predložená, osnova, v ktorej recipované boly predpisy býv. rakúskeho živnostenského poriadku pokiaľ možno úplne podrobne, a to jak v rozdelení látky, tak v texte samom.
Odchýlky od tejto zásady javia sa iba v menších opravách gramatických i štylistických nedopatrení, ktoré vnikly do českého textu býv. rakúskeho živnostenského poriadku; mimo toho zvláštne pomery na Slovensku a Podkarpatskej Rusi vyžadovaly niekde odlišného riešenia, niekde recepcie vžitých predpisov. Vodítkom boly opäť priania slovenského živnostníctva, s ktorými pojednávaný bol nástin osnovy do všetkých podrobností na poradách konaných dňa 27. novembra až do 2. decembra 1922 a 12. a 13. marca 1923 v Bratislave. Podrobnejšie sa na tieto odchýlky poukazuje vo špeciálnom oddiele tejto zprávy.
V paragrafovaní osnovy nebolo ovšem možno dodržať jednotnosť s býv. rakúskym živnostenským poriadkom, v ktorom niekoľkoraké novelizovanie rozložilo veľa paragrafov na mnohotvarné oddiele, podržanie ktorých v tejto novej osnove bolo nemožným.
Rakúsky živnostenský poriadok vo svojom poslednom znení doplnený bol celým radom ministerských prevádzacích nariadení, ktoré po parlamentnom pojednávaní tejto osnovy bude po príslušnej revízii a prispôsobení tejto osnove treba taktiež publikovať pre územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Súčasne so zavedením prítomnej osnovy bude zrušená platnosť zákonného čl. XVII. z r. 188: a predpisov, ktoré ho doplňujú, ako celku. Uzákonením tejto osnovy a súborným vydaním doplňujúcich vládnych nariadení dosažená bude úplná kodifikácia a až na malé odchýlky aj materiálna unifikácia živnostenského práva v celej republike.
Súbežne však s touto kodifikáciou bude predložená parlamentu osnova zákona upravujúceho výkon a prenesenie získaného už živnostenského oprávnenia so Slovenska a Podkarpatskej Rusi na územie mimoslovenské a naopak. Osnova tohoto zákona je už pripravená. Zásady pre vypracovanie tohoto zákona stanovené boly na porade so slovenskými zaujemníky, konanej dňa 2. a 3. júla 1923 v Bratislave.
K jednotlivým častiam a podrobnostiam osnovy podávajú sa tieto vysvetlenia:
Hlava I. (§ 1)
obsahuje rozdelenie živností a taxatívny výpočet remeselných živností. Do výpočtu sú tu pojaté dľa priania slovenského živnostníctva všetky remeselné živnosti, ktoré obsahujú obidva zákony, rakúsky a uhorský.
Do odstavca 4 pojatá bola z dôvodov snadnejšieho porozumenia jednotlivým položkám remeselných živností zásada, že pre živnosti uvedené v tej istej položke platí preukaz spôsobilosti pre jedno z nich, ač je tak rečené aj v § 12, odst. 3.
Nariaďovacie právo vlády obmedzuje sa tu iba na podružnú otázku zmien v rozdelení skupín remeselných živností. Vyhlašovanie nových živností za remeselné ponecháva sa už len zákonu alebo opatreniu Stáleho výboru.
Naproti tomu v §e 39 ponechané bolo zmocnenie vlády k vydaniu podrobnejších predpisov a bližších podmienok k dosaženiu a provodzovaniu dosavádnych koncessovaných živností, keďže tým nebudú dotknuté verejné záujmy do tej miery, aby úprava týchto otázok musela byť vyhradená zákonodárnej moci, lež upravované budú len vnútorné pomery týchto živností.
Domáci priemysel, ktorý dľa odst. 5 má byť upravený zvláštnými zákony, bol dosiaľ upravený len po stránke sociálnej zákonom zo dňa 19. decembra 1919, čís. 29 Sb. z. a n. ex 1920 (úprava pracovných a mzdových pomerov domácej práce).
Hlava II. (§ 2-39)
pojednáva o podmienkach samostatného provodzovania živností.
Poneváč v §e 5 živnostenského poriadku prv rakúskeho pojem "ťažkého dôchodkového prestupku" nie je známy všetkým ustanoveniam o nepriamych daniach, platiacim na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi a keďže podľa zákonov na tom území platných patria k dôchodkovým prestupkom jednak tiež prestupky, týkajúce sa priamych daní, bolo použité v §e 5 tohoto zákona slov "pre dôchodkový prestupok, spáchaný skrátením nepriamych daní alebo dávok" a to preto, aby bola vylúčená akákoľvek pochybnosť, že prestupok proti predpisom o priamych daniach nie je vylučovacím dôvodom.
Týmto označením zamedzená bola tiež disparita medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou a krajinami mimoslovenskými, poneváč pod "ťažkými dôchodkovými prestupky" v §e 5 ž. p. prv rakúskeho rozumieť trela len prestupky, pre ktoré platí v týchto krajinách dôchodkový trestný zákon z 11. júla 1835, t. j. iba pre prestupky proti nepriamym daniam a dávkam.
§ 8 je tu pojatý už v znení odpovedajúcom zásadám, na ktorých spočívajúc dosavádne medzinárodne smluvy, uzavreté medzi RčS. a niektorými súsednými štáty, lebo v tomto znení má byť novelizovaný živnostenský poriadok, platný v mimoslovenských zemiach.
Medzi náležitosti nutné k nastúpeniu živnosti je pojatý aj preukaz o zaplatení inkorporačnej taxy (§ 156, odst. 2), keďže organicky patrí do tohoto paragrafu.
Preukaz spôsobilosti pri remeselných živnostiach (§ 15 a následujúce) vybudovaný bal dľa predpisov mimoslovenských zemi, tovaryšská zkúška však vzhľadom na veľké ťažkosti, ktoré by v praxi jej prevádzaním vznikly, dokiaľ nebudú v život uvedené a vžité spoločenstvá, sriadené dľa hlavy VII. nebude konaná, avšak pre prechodnú dobu, ktorú vymedzí vládne nariadenie, treba podať preukaz spôsobilosti podľa vzoru starších predpisov býv. rakúskeho živnostenského poriadku z r. 1883.
Aby zabránené bolo tvrdostiam, ktoré Y táto osnova mala za následok pri nastupovaní obchodných a remeselných živností vracajúcou sa reemigráciou z územia prv uhorského, bolo treba zmocniť v § 14. odst. 7, a v § 18, odst. 4, živnostenský úrad II. stolice, aby v prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa odpuštal i celý preukaz spôsobilosti: Tento široký dišpenz ovšem nevzťahuje sa na koncessované živnosti.
Osnova zákona v §e 15 prispôsobená je už stavu vyvolanému zákonom zo dňa 17. októbra 1919, čís. 571 Sb. z. a n., ktorým boly zrušené pracovné knížky. Preukazom o pomocníckom zamestnaní však rozumie sa vysvedčenie ktoré vydať povinný je zamestnávateľ podľa §u 24 zákona zo dňa 13. júla 1922, čís. 244 Sb. z. a n., ktorým sa všeobecne upravujú právne pomery medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Pracovné knižky, vydané pred účinnosťou tohoto zákona, môžu slúžiť za preukaz o pomocníckom zamestnaní, odbytom pred účinnosťou tohoto zákona iba pred živnostenskými úrady cieľom ohlásenia remeselných živností alebo dosiahnutia koncessie pri koncessovaných živnostiach, viazaných preukazom spôsobilosti.
Vzhľadom na obecné sriadenie na Slovensku a Podkarpatskej Rusi bolo treba nahradiť v tomto paragrafe pojem "úrad obce" pojmom "obecný alebo obvodný notár, po prípade hlavný mestský notár".
Potrebám živností na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi budú vyhovovať menovite nové predpisy § 14 (o obchodnej živnosti viazanej preukazom spôsobilosti), § 18 (o dišpenzoch preukazu), § 19 (o živnostiach provodzovaných obyčajne ženami), § 20 (o preukaze spôsobilosti pri obchodných spoločnostiach), § 21 (skúmanie dokladov o preukaze spôsobilosti spoločenstvom), ktorých uhorský živnostenský zákon nezná.
Koncessované živnosti (§ 22) sú pojaté tu opäť dľa priania slovenského živnostníctva v rovnakom rozsahu ako v býv. rakúskom živnostenskom poriadku. Výnimka učinená bola iba v pol. 6, kde medzi koncessované stavebné živnosti zaradená, bola aj živnosť murárov, tesárov a kameníkov "pre menšie práce", ktorá živnosť je na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi veľmi rozšírená. Naproti tomu bolo treba studniarsku živnosť ponechať medzi remeselnými, ako bola dosial. Akým spôsobom však živnostníci uvedení v pol. 6 musia preukázať svoju spôsobilosť a ktoré práce smejú prevádzať, stanovené bude vládnym nariadením, ktoré bude recepciou býv. uhorského nariadenia o tejto živnosti (§ 37, odst. 2).
Do soznamu koncessovaných živností pojaté boly i tie živnosti, ktoré po roku 1907 boly ministerskými nariadeniami vyhlásené za koncessované. Naproti tomu vyškrtnutá bola zo soznamu živnosť plavecká vzhľadom na zákon zo dňa 15. apríla 1920, čís. 315 Sb. z. a n., a na vládne nariadenie zo dňa 1. júla 1920, čís. 416 Sb. z. a n. (sriadenie a vymedzenie pôsobnosti čsl. plavebného úradu).
V pol. 16, § 22, uvedená je len "živnostenská výroba a predaj strojeného vína a polovína (pokiaľ táto výroba je prípustná), keďže výčap týchto produktov tvorí časť živnostenského oprávnenia dľa pol. 15, t. j. živnosti hostinskej a výčapnej.
Ďalším dôvodom, prečo pojem "výčap" nebol pojatý do oprávnenia dľa § 22, pol. 16, je ten, aby zamedzené bolo obchádzanie prísnych predpisov o udeľovaní výčapných koncessií, poneváč pri živnosti dľa pol. 16 nie je predpísané vyšetrovanie o osobe žiadateľovej, o miestnosti, odvolacom práve spoločenstva a pod. Týmito predpisy znemožnené bude tiež sriadovať nadbytočné výčapy na tomto území, čím pôsobené bude tiež nepriamo k ozdraveniu hospodárskych pomerov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Doložka "pokiaľ táto výroba je prípustná" bola pripojená preto, poneváč dľa dnes platných predpisov je výroba strojeného vína na býv. uhorskom území zakázaná.
Vzduchoplavba ponechaná bola dosial v sozname koncessovaných živností, ačkoľvek ministerstvo verejných prác vypracovalo už osnovu zákona o letectve, dľa ktorej koncessie k živnostenskému provodzovaniu všetkých podnikov, ktoré provodzujú periodickú plavbu vzduchom k doprave osôb i vecí, udeľovalo toto ministerstvo v dohode s príslušnými ministerstvami.
Bude-li osnova zákona o letectve prv schválená, bude treba osnovu tohoto živnostenského zákona patrične upraviť.
Slovenské živnostenské kruhy zaiste s povďakou uvítajú aj podrobné predpisy o hostinskej a výčapníckej živnosti (§ 23 a nasledujúce).
Vzhľadom na to, že na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi dosial zakázaný je výčap a drobný predaj pálených liehových nápojov, bolo treba doplniť znenie § 23 ustanovením, že povolenie k výčapu a predaju týchto nápojov smie byť udelené len, pokiaľ tomu nezabraňujú iné predpisy, obmedzujúce alebo zakazujúce výčap týchto nápojov.
Dôležitá je tu aj zmena v úradnej kompetencii. Kým v býv. Uhorsku výčapnícke koncessie udeľovaly finančné úrady I. stolice, bo výčapnícke práva tvorily jura regalia minora, dáva osnova udeľovacie právo živnostenskému úradu, poneváč tu ide o živnosť živnostenskému úradu II. stolice preto, poneváč zvláštne pomery na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi toho vyžadujú.
Osnova vylučuje tedy v tej to otázke kompetenciu finančných úradov a zavádza stav rovnaký ako v mimoslovenských zemiach, čím zaniká dôvod k dosavádným sťažnostiam v tomto ohľade.
Živnosť prostredkovania miest a služieb (§ 30 a nasledujúce) zanikne nabudúce, až prijatý bude pripravovaný zákon o bezplatnom prostredkovaní práce, predpisy tieto zostanú však v platnosti pre živnosti, ktoré pred vydaním zákona vznikly, až od ich zániku.