Hlava III. (§ 40-50)
jedná o živnostenských provodzovniach. Tu boly plne prevzaté predpisy býv. rak. živnostenského poriadku, takže unifikácia týchto predpisov je úplná.
V § 50 bolo učinené opatrenie, aby umožnená bola kontrola nad obecným hospodárstvom tým spôsobom, že jatečné poplatky možno vyberať len so svolením živnostenského úradu II. stolice, ktorému tiež prísluší upravovať ich sadzby a schvalovať jatečný poriadok.
Hlava IV. (§ 51-80)
jedná o rozsahu a výkone živnostenských práv. V §e 53 zavedený je pre Slovensko a Podkarpatskú Rus nový typ slobodnej živnosti, viazanej t. zv. malým preukazom spôsobilosti, a to pri obchode s miešaným tovarom, vypočítaným v odst. 5, potom pri obchode s koloniálnym, špecerajnym tovarom (odst. 4 toho istého paragrafu). ľudové pre Slovensko a Podkarpatskú Rus je menovite ustanovenie § 54, obmedzujúce majiteľov živností tak zv. konfekčných v práve brať mieru a prevádzať zmeny na výrobkoch ním dodaných.
Ochrana zovňajšieho označenia (!§§ 60, 65, 66) je dľa vzoru býv. rakúskeho živnostenského poriadku podrobnejšie vypracovaná tak, ako otázka stanovenia najvyšších sadzieb (§ 67).
Ustanovenie § 70 o policajnej úprave niektorých živností je uhorskému živnostenskému zákonu rovnako neznáme; prenájom živností sa zásadne pripúšťa (§ 71) na rozdiel od § 44. uhorského živnostenského zákona, ktorý zakazuje prenájom koncessovaných živností.
Ustanovenia o obchodných cestujúcich (§§ 74, 75 a 76) a samostatných obchodných jednateľoch (§ 77) ako aj ustanovenia §§ 80 a 81 o roznášaní tovaru na predaj sú uhorskému živnostenskému právu neznáme.
V § 4 až 89 upravuje sa zovrubne inštitúcia verejných výpredajov dľa vzoru býv. rakúskeho špeciálneho zákona zo 16. januára 1895, č. 26 r. z., ktorý sa podstatne nelíši od predpisov § 51 a 52 uhorského živnostenského zákona; jedine ustanovenie o taxách za povolenie výpredajov nebolo recipované.
Hlava V. (§ 90-99).
Predpisy o tržnom obchode po zovrubnom vypočutí záujemníkov boly úplne prevzaté zo živnostenského práva, platného v mimoslovenských zemiach. Výnimka učinená bola iba pri § 95. Horskí výrobci požívali totiž už dávno pod starou maďarskou vládou privilegie navštevovať so svojím tovarom aj týždenné trhy. Aby to bolo tedy umožnené aj teraz obyvateľom z najchudobnejších krajov Slovenska a Podkarpatskej Rusi, bolo treba vsunúť do § 95, odst. 1, na koniec slová "a horskí výrobci". Vládnemu nariadeniu vyhradené je presné vytýčenie krajov, obyvatelia ktorých budú tejto výhody požívať.
Odst. 2 §u 90, jednajúci o tom, že tovar, predaj ktorého viazaný je na koncessiu, smie byť predávaný len od živnostníkov, majúcich príslušnú koncessiu, bol doplnený v tom smysle, že i tovar, predaj ktorého viazaný je preukazom spôsobilosti, smie byť predávaný len od osôb vykazujúcich sa touto kvalifikáciou.
Ide tu o tovar, predaj ktorého je dľa § 53, odst. 3 a 4 viazaný preukazom spôsobilosti, t. j. predaj smiešaného; koloniálneho, špecerajného a materiálneho tovaru.
Tento dodatok nebol do novely k živnostenskému poriadku prv rakúskemu zo dňa 5. februára 1907, č. 26 r. z., vsunutý zrejme preto, že zákonodárca spoliehal na presné znenie paragrafu, ktorým bol zavedený preukaz spôsobilosti pre niektoré živnosti obchodné a ktorý dľa jeho mienky bol dostatočnou garanciou toho, že aj od trhovníkov, ktorých živnostenské oprávnenie je totožné so živnostenským oprávnením obchodníkov so stálym stanoviskom a liší sa iba spôsobom predaja (stále stanovisko predaj po trhoch), bude pri predaji zmieneného tovaru požadovaný preukaz spôsobilosti.
Hlava VI. (§ 100-151)
jedná o živnostenskom pomocníctve, t. j. o pomocných pracovníkoch (§ 101-133), a učňoch (§ 134-151). §.02 poskytuje sociálnu ochranu pomocným pracovníkom v miere, neznámej uhorskému právu, tým, že sa vzťahuje na všetky živnosti ä nie len na továrenských robotníkov, ako v §e 114 uhorského živnostenského zákona.
V §§ 104-111 recipované boly v jadre ustanovenia býv. uh. zák. čl. XVII. z r. 1884, pozmenené dľa dnešných pomerov a praxe na tomto území. Ustanovenia tieto umožňujú sriaďovať učňovské školy v miestach, kde je priemer ne po tri roky aspoň 30 učňov.
Sriaďovanie učňovských škôl postavené je tiež na stejný právny podklad, ako v zemiach mimoslovenských.
Ministerstvo školstva a národnej osvety pripravuje síce osnovu zákona o pokračovacom školstve, ktorým zmenené budú dosavádne predpisy, avšak do tej doby treba ponechať v platnosti ustanovenia, platné na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Bude-li osnova dotyčného zákona prejednaná prv než navrhovaný živnostenský zákon, bude tento dodatočne pozmenený, ináče zákonom o pokračovacom školstve bol by tento živnostenský zákon novelizovaný.
V §e 113 prevzaté boly ustanovenia §u 92 uhorského živnostenského zákona o výpovedných lehotách, ktoré sa vzťahujú na obchodných pomocníkov tak zv. vyššej kategorie. Ustanovenia tieto budú pozmenené, akonáhle bude prejednaný a schválený zákon o obchodných pomocníkoch, osnovu ktorého pripravuje ministerstvo spravedlnosti.
O zrušení pracovného pomeru jedná § 120, ktorý je recepciu § 82 býv. rak. živn. poriadku. Ustanovenia pod lit. h) a i) posledne uvedeného paragrafu boly vynechané, lebo sú prekonané dnešnými sociálne-politickými hľadiskami. Táto úprava bude tiež prevedená pri revízii živnostenského poriadku, platného v zemiach mimoslovenských.
V §§ 124, 125 a 127 je nový predpis zákona zo dňa 17. októbra 1919, čís. 571 Sb. z. a n.
Spory z pracovného, učebného a mzdového pomeru odkazujú sa v §e 126 na rozhodčí výbor, sriadený dľa §u 208, rešp. na riadný súd, ktorým až do sriadenia živnostenských súdov na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je okresný súd. Dľa sdelenia ministerstva spravedlnosti bude za nedlho podaná k parlamentnému - pojednávaniu osnova zákona o živnostenských súdoch s platnosťou pre celú republiku. Potom by tieto súdy boly príslušné k rozhodovaniu sporov dľa § 126.
§ 132 odkazuje dotyčne pracovnej doby, pracovných prestávok, práce prez čas, nočnej práce a práce mladistvých zamestnancov na predpisy zákona o 8hodinovej pracovnej dobe a na zákon o práci detí zo dňa 17. júla 1919, čís. 420 Sb. z. a n., ktorý platí už pre územie celej republiky.
V partii o učňoch sluší upozorniť na to, že zaniká § 60 uhorského živnostenského zákona o učňoch mladších od 12 rokov a nové je menovite ustanovenie §u 141 o početnom pomere učňov, o ktorom uhorský živnostenský zákon nemal ustanovenia.
§§ 148 až 151 obsahujú predpisy o tovaryšskej zkúške, ktoré vstúpia v život po prechodnej dobe, ktorá vymedzená bude vládnym nariadením (§ 15, odst. 4). Predpisy tejto hlavy znamenajú značný sociálny pokrok proti právoplatnému dosial na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Hlava VII. (§ 152-225)
jedná o živnostenských spoločenstvách, sriadenia ktorých zvlášte naliehave domáhaly sa živnostenské kruhy na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, spatrujúc v nich účelnejšiu organizáciu živnostníctva, ako v dosavádnych priemyslových korporáciach (,§§ 22 až 148 uhorského živnostenského zákona). a priemyslových spolkoch (§ § 149 až 154 uhorského živnostenského zákona), a poskytnutia vlivu na živnostenskú správu v miere neznáme uhorskému právu.
Ustanovenia tejto hlavy prevzaté boly v celku v znení pokiaľ možno doslovnom z textu bývalého rakúskeho živnostenského poriadku, aby docielené bolo želanej jednotnosti v organizácii živnostenských spoločenstiev na území celej republiky.
Jedine sriaďovanie odborných spoločenstiev bolo ponechané pozdejšiemu vývoju, predbežne volený bol typ smiešaných spoločenstiev, v ktorých môžu sa sriaďovať odbory (§ 215), ktoré by po ďalšom vývoji mohly byť pôdou pre vznik odborných spoločenstiev.
Výnimka učinená bola pri mestách Bratislavy a Košíc, kde dovoľuje zákon sriaďovanie odborných spoločenstiev (§ 152, odst. 3). Tieto mestá zvolené boly jednako pre svoju veľkú populárnosť (Bratislava má 83.200 obyvateľov, Košice 46.828 obyvateľov), jednako preto, že živnostníctvo v týchto mestách je už ponajviac organizované v dobrovoľných odborných priemyslových spolkoch dľa § 149 a násl. zákonného čl. XVII. z r. 1884. Vládnom nariadením bude potom pripustené sriaďovanie odborných spoločenstiev aj v iný ch väčších mestách, až potreba táto prirodzeným vývojom sa dostaví.
Smiešané spoločenstvá budú sriaďované dľa možnosti v politických (slúžnovských) okresoch a v meste so sriadeným magistrátom (§ 152), avšak odstavec 2 toho istého paragrafu umožňuje sriaďovanie spoločenstiev aj pre viac okresov, čo bude praktické menovite pre východné župy, kde je dosiať veľmi málo živnostníctva.
Predpisy o sriaďovaní odborných spoločenstiev (§ 155) prevzaté boly z predpisov platných v mimoslovenských zemiach.
§ 159 obsahuje prechodné ustanovenia o živnostenských korporáciach a spolkoch, sriadených dľa § 122 a následujúcich a § 149 a násl. zákonného čl. XVII. z r. 1884. Zrušením platnosti tohoto zákona pozbývajú tieto útvary svojho právneho podkladu. Ustanovenia §u 159 majú za účel umožniť týmto korporáciam a spolkom pretvorenie sa v živnostenské útvary dľa vzoru v mimoslovenských zemiach. Mimo Bratislavy a Košíc, kde toto pretvorenie nariadené je imperatívne, ponecháva sa všetkým korporáciam a spolkom na vôli buďto pretvoriť sa na smiešané spoločenstvo dľa § 152 osnovy alebo na spolok dľa spolkových predpisov, alebo spolkom konečne i voľný rozchod. S imaním v tomto prípade bude naložené dľa stanov.
Zmeny, uvedené v tomto paragrafe, majú byť prevedené do 6 mesiacov po vyhlásení tohoto zákona, aby ich likvidácia mohla byť včas skončená a aby odo dňa účinnosti tohoto zákona už spoločenstvá nového typu počaly svoju činnosť.
Sdružovanie spoločenstiev v teritoriálne sväzy je pripustené v §e 218 a nasledujúcich.
§ 163 a následujúce upravujú sriadenie nemocenských pokladieň pre členov spoločenstiev, tedy pre samostatných živnostníkov, kým nemocenské poistenie živnostenských pomocníkov upravené je zákonom zo dňa 22. decembra 1920, č. 089 Sb. z. a n., a vládnym nariadením zo dňa 21. januára 1921, č. 26 Sb. z. a n.
§ 212 jednajúci o dohľade na spoločenstvá doplnený bol ustanovením o právom od spoločenstevného komisára, ktoré ustanovenie je v uhorskom práve vžité (§ 139, odst. 2 uhorského živnostenského zákona).
Novou inštitúciou pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, a to inštitúciou nezbytnou majú byť dľa tejto osnovy inštruktori spoločenstiev (§ 213), ktorým bude prislúchať dôležitý úkol vybudovania spoločenstiev a poskytnutie rad a pokynov činovníkom spoločenstiev pri ich vedení; im pripadne časť úkolov dosavádnych zmocnencov (priemyselno-vrchnostenských povereníkov, § 168 uhorského živnostenského zákona), ktorá, inštitúcia beztak sa nevžila.
Hlava VIII. (§ 226-234)
obsahuje ustanovenia o prestupkoch a trestoch, ktoré sú vybudované systematickejšie a podrobnejšie, než ako ich zná uhorský živnostenský zákon.
Sadzby pokút ponechané sú vo výške, akú má býv. rakúsky živnostenský poriadok, ač pochádzajú z doby staršej a valutárnym poválečným prevratom staly sa nízkymi a tedy menej účinnými; v tejto príčine bude treba odpor účasť vo forme výnosu živnostenským úradom po vzore v zemiach mimoslovenských vžitom používanie vyšších výmier v jednotlivých sadzbách, po prípade aj používanie trestu väzením (§ 232), kde pôjde o mimoriadne nutnú ochranu živnostníkov trestaním nekalých živlov.
Ustanovenia o trestoch námestníkov živností (§ 234) stí uhorskému živnostenskému právu neznáme.
Hlava IX. (§ 235-237)
má predpisy o zvláštnych správnych opatreniach a síce o odňatí práva mať mladistvých pomocníkov, ako aj predpis o premlčaní, ktorý je neznámy uhorskému živnostenskému zákonu.
Hlava X. (§ 238-253)
vypočítava živnostenské úrady a upravuje pokračovanie pred nimi.
Mandátne pokračovanie v § 245 prevzaté bolo dľa vzoru bývalého rakúskeho práva živnostenského, avšak pokiaľ § 245 ináč nestanoví, platia generálne predpisy hlavy III. titul 1 nariadenia čís. 65.000/1919 B. M. o jednotnej úprave policajného trestného pokračovania (menovite o doručovaní).
Odvolacie lehoty volené boly dľa vzoru v krajinách slovenských, vzhľadom na smernice pre jednotnú legislatívnu techniku, ktoré boly schválené usnesením vlády zo dňa 13. a 20. apríla 1923. V býv. Uhorsku bol vydaný zák. čl. XX z r. 1901, ktorý sjednotil a značne zjednodušil administratívne pokračovanie a zaviedol jednotné odvolacie lehoty 15denné. V uvedenom zák. článku ustanovuje sa síce podrobne, akým spôsobom podáva sa odvolanie, kde atď., avšak vzhľadom na to, že predpisy zák. čl. XX z r. 1901 sú - hlavne pre jazykovú prekážku - zväčša neznáme živnostníctvu prisťahovavšiemu sa z mimoslovenského územia na Slovensko a do Podkarpatskej Rusi, vsunuté boly bližšie predpisy o podávaní odvolaní aj do tomto zákona (na pr. v § 178), ako tomu je aj v býv. rak. živnostenskom poriadku.
Slovenským pomerom budú vyhovovať aj predpisy o trestnom pokračovaní, ktoré z uhorského živnostenského zákona chybujú. Nové a účinné je menovite ustanovenie § 220 o donucovacích prostriedkoch, ktoré osvedčilo sa na bývalom rakúskom území oproti tvrdošijnému neoprávnenému provodzovaniu živnosti neoprávnenými osobami (t. zv. fušermi).
§ 251 je rozšírením § 183 uhorského živnostenského zákona, vypočítavajúc podrobne, ktoré zamestnanie a podniky nepodliehajú predpisom živnostenského zákona a odpovedá ustanoveniam čl. IV a V uvodzovacieho patentu k býv. rakúskemu živnostenskému poriadku.
Pojem "inženier" bol v odst. 2, lit. f) tohoto § presnejšie vyjadrený poukazom na patričné zákonité ustanovenia v tejto veci vydané.
Otázka súkromného prostredkovania v iných než obchodných veciach upravená bude zvláštnym zákonom s platnosťou celoštátnou ktorým niektoré obory tohoto prostredkovania prehlásené budú za živnosť koncessovanú, ostatné však zostanú i naďalej živnosťou slobodnou.
§ 252 má ustanovenia o ochrane nadobudnutých práv.
Účinnosť zákona má počať za 6 mesiacov po vyhlásení (§ 253) s výnimkou § 159, účinnosť ktorého má nastať dňom vyhlásenia zákona. Paragraf tento jedná o pretvorení dosavadnych živnostenských korporácií a spolkov (dľa § 122 a nasl. a § 149 a nasl. zák. článku XVII z r. 1884). Výnimka táto učinená bola preto, aby v lehote 6 mesiacov boly pretvorené dosavádne živnostenské útvary na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi na spoločenstvá dľa zákona a odo dňa platnosti celého zákona pôsobily iba tieto, aby sa tak zabránilo zmätkom, ktoré by z jestvovania dvojakých živnostenských inštitúcií na jednom území nutne vznikly. Do tejto doby budú novelizované aj prevádzajúce nariadenia, ktoré vojdú v účinnosť súčasne so zákonom samým. Posunutie účinnosti je potrebné jednako pre sriadenie živnostenských spoločenstiev, jednako pre účelné vybudovanie živnostenských úradov a zapracovanie úradných síl, pre ktoré bude treba sriadiť praktické kurzy.
Zákonom týmto nevzniknú štátnej správe žiadne zvláštne výdaje.
Vo formálnom ohľade sa navrhuje, aby vládny návrh zákona bol prikázaný v poslaneckej snemovni Národného shromaždenia výboru pre záležitosti priemyslu, živností a obchodu a výboru sociálne-politickému, v senáte ale živnostensko-obchodnému a sociálne-politickému ku podaniu zprávy v lehote čo najkratšej.
V Prahe dňa 25. januára 1924.
Předseda vlády:
A. Švehla, v. r.
|
Minister obchodu: L. Novák, v. r. |