Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

4515

Interpelace:

I. posl. dra Jabloniczkého a súdr. min. vnútra a min. s plnou mocou pre správu Slovenska o mylnom výklade zákona a protizákonnom nariadení okrasného náčelníka v Leviciach, ktorými ukrivďuje právo volného používania jazyka menším,

II. posl. dra Jabloniczkého a súdr. min. financií o seba voľnom zvýšení vyrúbanej dávky z majetku a z prírastku na majetku finančným riaditeľstvom v Zlatých Moravciach,

III. posl. dra Körmendy-Ékesa a súdr. min. školstva a nár. osvety o donucovaní detí materinského jazyka maďarského do slovenskej školy,

IV. posl. Borovszkého a súdr. min. pôšt a telegrafov vo veci prepustenej poštmajsterky v Drnave,

V. posl. dra Körmendy-Ékesa a súdruhov min. národnej obrany o úmrtných prípadoch u pešieho pl. č. 19 v podzimných cvičeniach r.1923,

VI. posl. dra Körmendy-Ékesa a súdr. min. predsedovi o protizákonnom zadržovaní štátnej podpory na r. 1919 a 1920 reformátskym duchovným na Slovensku,

VII. posl. Palkovicha a súdr. min. spravedlnosti o nariadení predsedu bratislavskej súdnej tabule, ktorým porušuje práva menším,

VIII. posl. dra Lelleyho a súdr. min. s plnou mocou pre správu Slovenska o seba voľnom jednaní okrasného náčelníka v Nových Zámkoch,

IX. posl. dra Lelleyho a súdr. min. spravedlnosti o cenzúre novín, vykonávanej štát. zastupiteľstvom v Košiciach,

X. posl. dra Spiny, dra Schollicha, dra W. Feierfeila, Simma, dra Kafky a druhů min. školství a nás osvěty o jazykové otázce místních školních rad,

XI. posl. J. Mayera a druhů min. národní obrany, že vlastníci pozemků kadaňské vojenské střelnice nedostali náhrady,

XII. posl. Jokla, Heegera, Uhla a druhů min. nár. obrany o nezákonité výplatě remunerace a paušálu na ošacení důstojníkům a rotmistrům,

XIII. posl. Grünznera, Schäfera, Čermaka a druhů min. železnic o nárocích na náhradu oněch zaměstnanců, kteří byli kdysi dání k disposici Rakousku a později byli znovu přijatí do služeb čsl. státních drah,

XIV. posl. dra Holitschera, Tauba, Kirpalové a druhů min. veř. zdravotnictví a tělesné výchovy, proč se zdržuje provedení zákona ze dne 13. července 1922, č. 237 Sb. z. a n., kterým se upravuje výslužné lékařů obecních a obvodních, přeložených na odpočinek před účinností zákona ze dne 13. července 1922, č. 236 Sb. z. a n., jakož i zaopatřovací požitky pozůstalých po uvedených lékařích, jakož i po obecních a obvodních lékařích zemřelých před účinností zákona zprvu uvedeného,

XV. posl. Windirsche a druhů min. financí a min. spravedlnosti o reformě důchodkového trestního zákona.

I./4515 (překlad).

Interpelácia

poslanca dra Jabloniczkého a súdruhov

ministrovi vnútra a

ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska

o mylnom výklade zákona a protizákonnom nariadení okresného náčelníka v Leviciach, ktorými ukrivďuje právo voľného používania jazyka menšín.

Dr. Andrej Zošták, okresný náčelník v Leviciach, vydal dňa 29. októbra 1923, pod čís. 10053/1923 nariadenie, ktorým vyzval majiteľov živností, obchodníkov a priemyselníkov, aby v smysle § 1 zákona čís. 267 z r. 1920 svoje firemné tabule a vôbec všetky nápisy na obchodoch "podľa ustanovení tohoto zákona" doplnili, poťažne zmenili. Toto verejno-správne nariadenie, ktoré je ohromujúcim príkladom úradného mylného výkladu zákona, nariaďuje čo do jeho prevedenia doslovne toto:

"1. Kde je výlučne nápis maďarský, tam musí byť text slovenský, doplnený a síce s literami tej istej veľkosti a barvy a so stejným textom a na stejne nápadnom mieste, ako text maďarský. 2. Kde je maďarský text väčší, alebo jeho litery sú živejšie barvené, treba litery tieto tak zmeniť, poťažmo prebarviť, aby úplne odpovedaly požiadavkám čís. 1. - 3. Reklamné tabuľky, ktoré na tyčkách do múra vrazených a od tohoto na určitú vzdialenosť sú pripevnené, treba pretvoriť tak, aby na oboch stranách boly nápisy v oboch jazykoch, nie je tedy prípustná prax dosavádna, aby na jednej strane bol text maďarský a na strane hľadiacej do ulíc od centra odľahlých však text slovenský. - 4. Maďarský text nápisov musí byť úplne preložený tak, aby každé jeho slovo bolo tiež v texte slovenskom; výlučne maďarské nápisy sú neprípustné a musia byť odstránené."

Že okresný náčelník v Leviciach vydaním tohoto nariadenia zjavne porušil zákon a previnil sa úmyselne mylným výkladom zákona, dokazujeme tým, že uvedieme doslovne hodnoverný text § 1 zákona čís. 267 z r. 1920:

"Označovať verejne (pre verejnosť) sbory, právne osoby, spoločnosti, verejné miestnosti, závody, ústavy, výrobky a pod. názvami, ktoré upomínajú na štátoprávne pomery zemí Československej republiky pred 28. októbrom 1918, alebo odporujú smeru a duchu zahraničných vzťahov republiky Československej, alebo pripomínajú osoby, ktoré akýmkoľvek spôsobom prejavily nepriateľské smýšľanie proti československému národu alebo národom sdruženým, alebo pripomínajú udalosti rázu protištátneho, nie je dovolené; taktiež nie sú dovolené názvy, ktorými sa zneužíva označenia "československý", alebo mien osôb o československý národ alebo o sdružené štáty zaslúžilých, nevhodným alebo s ich účelom sa nesrovnávajúcim pomenovaním osôb a predmetov shora naznačených."

V zákone tedy neni ani jediného slova o tom, že majitelia živností národnosti maďarskej boli by povinní používať na svojich živnostenských nápisoch jazyka slovenského. Zákonodárny sbor ani nemohol pojať do zákona takéto opatrenie, lebo to by sa bolo protivilo právnym normám menšinovým, založeným v mierových smluvách. Najvyšší správny súd v istom konkrétnom prípade sám konštatoval rozhodnutím zo dňa 26. mája 1923, č. 84881923, že na svojej firemnej tabuli môže ktokoľvek použiť jazyka, jakého chce. Citované nariadenie okresného náčelníka v Leviciach je tedy protizákonné a porušuje zákon, lebo odvolávajúc sa na pozitívny zákon nariaďuje niečo, na čo v texte zákona ani najmenšieho poukazu nemožno objaviť.

Tážeme sa preto pánov ministrov:

či vedia o tomto protizákonnom nariadení dr. Andreja Zoštáka, okresného náčelníka v Leviciach,

či sú ochotní nariadiť drovi Andreju Zoštákovi, okresnému náčelníkovi v Leviciach, aby toto protizákonné nariadenie odvolal,

a či sú ochotní zaviesť proti okresnému náčelníkovi drovi Andrejovi Zoštákovi úradné pokračovanie pre toto jeho protizákonné opatrenie?

V Prahe, dňa 29. februára 1924.

Dr. Jabloniczky,

dr. Körmendy-Ékes, dr. Lelley, Böhr, Schälzky, dr. Lodgman, Szentiványi, Patzel, Knirsch, inž. Kallina, Simm, Wenzel, inž. Jung, Kraus, Křepek, Pittinger, dr. Keibl, dr. Schollich, dr. Lehnert, Palkovich, Füssy.

II./4515 (překlad).

Interpelácia

poslanca dra Jabloniczkého a súdruhov

ministrovi financií

o sebavoľnom zvýšení vyrúbenej dávky z majetku a prírastku na majetku finančným riaditeľstvom v Zlatých Moravciach.

Pane minister!

Finančné riaditeľstvo v Zlatých Moravciach v roku 1922 riadne vyrúbilo dávku z majetku a prírastku na majetku v obvode berného úradu v Leviciach, ktorý mu podlieha, a platebné príkazy k zaplateniu dávky z majetku a prírastku na majetku boly tiež v r. 1922 poplatným občanom doručené. Značná časť poplatníctva síce v zákonitej lehote 90 dní použila bez odkladacej moci odvolania proti príliš vysokému vyrúbeniu avšak svojej platebnej povinnosti každý zadosť učinil a predpísanú proň splátku 15%, ako aj ďalšie dve splátky každý včas zapravil.

V priebehu roku 1923 stal sa ten prekvapujúci prípad, že v r. 1922 vyrúbenú už dávku z majetku a prírastku na majetku finančné riaditeľstvo v Zlatých Moravciach bez vypočutí strán sebavoľne znova vymeralo a vyrúbilo. Nové vymeranie ustanovilo podstatne vyššie berné sadzby; obzvlášte dávka z prírastku na majetku bola o 50, 60, 70, 80, 100, ba v jednotlivých prípadoch aj o 150% zvýšená. Platebné príkazy, vzťahujúce sa na tieto samovoľné a podľa našej mienky nesprávne nové vyrúbenia doručené boly stranám v mesiaci novembri 1923 a finančné riaditeľstvo prikázalo štátnemu bernému úradu v Leviciach, aby s novými platebnými príkazy nakladalo a ich spravovalo tak, ako keby boly bývaly doručené v mesiaci decembri 1922; poplatníci musia tedy pod následky exekúcie zaplatiť, poťažmo doplniť 15% zvýšenej dávky z majetku a prírastku na majetku ako aj ďalšie dve už dospelé splátky a z nedoplatkov musia platiť úroky zo zameškania.

V samom meste Leviciach vyskytlo sa 77 takýchto prípadov. Uvedieme tu len jeden prípad. Platebným príkazom čís. 2224 bolo vymerané v decembri 1922 určitej strane 22.745 Kč dávky z majetku. Oproti tomu tej istej strane novým platebným príkazom čís. 6111 doručeným dňa 28. novembra 1923 vymerané bolo bez udania akéhokoľvek dôvodu 39.513 Kč dávky z majetku a základ prírastku na majetku zvýšený bol o 100.000 Kč. V tomto prípade zvýšená bola tedy dávka z majetku o 16.768 Kč.

Po vydaní nariadenia pána ministra financií čís. 130070-17123-1923 a po parlamentnom pojednaní návrhu zákona, ktorým sa mení zákon čís. 309 z r. 1920 o dávke z majetku a prírastku na majetku, pokladáme horejší postup finančného riaditeľstva v Zlatých Moravciach za zbytočné a neprístojné šikanovanie poplatníkov.

Preto tážeme sa pána ministra:

či má vedomosť o tom, že finančné riaditeľstvo v Zlatých Moravciach zvýšilo v obvode berného úradu v Leviciach vyrúbenú už dávku z majetku a prírastku na majetku?

Či je ochotný tento prípad úradne zrevidovať?

Či je ochotný postarať sa o to, aby nesprávne vymerania dávky z majetku a prírastku na majetku boly zrušené?

Či je ochotný nariadiť úradné vyšetrovanie proti orgánom, ktoré toto nesprávne opatrenie učinili?

V Prahe, dňa 28. februára 1924.

Dr. Jabloniczky,

dr. Lehnert, dr. Keibl, dr. Schollich, Simm, inž. Kallina, Wenzel, Kraus, Pittinger, Schälzky, dr. Körmendy-Ékes, Böhr, Füssy, dr. Lelley, Palkovich, Křepek, Szentiványi, dr. Lodgman, Patzel, inž. Jung, Knirsch.

III./4515 - (překlad).

Interpelácia

poslanca dra Körmendy-Ékesa a súdruhov

ministrovi školstva a národnej osvety

o donucovaní detí materinského jazyka maďarského do slovenskej školy.

Pane ministerl Už niekoľkokrát sme pretriasali v tlači, na ľudových shromáždeniach i v parlamente ten postup niektorých školských vrchností a osôb, ktorý sa porúha každému demokratickému citu, ba činí iluzórnym každé človečenské právo, že deti materinského jazyka sú donucované navštevovať školy so slovenskou vyučovacou rečou proti prihláškam, ba proti rozhodne vyslovenej vôli ich rodičov. K dokazovaniu tohoto skutku mohli by sme uviesť na stá prípadov, avšak podnet k tejto interpelácie zavdal určitý prípad, ktorý vo svojej nespravedlnosti prevyšuje všetky dosavádne, ba čo viac, neľudským cynizmom ešte i peňažnou pokutou trestá rodiča, ktorý háji svoje človečenské právo zákonom zabezpečené.

Štefan Postránsky, obyvateľ v Košiciach, prihlásil riadne svoje v r. 1917 narodené dieťa pri zákonite povinnom súpise školou povinných detí a podľa jeho materinského jazyka chcel ho nechať zapísať do školy maďarskej Školský kmenový lístok dieťaťa však, ktorý - nevieme, na základe ktorého zákonného ustanovenia - je k zápisu do školy nezbytne potrebný, nechcel ani riaditeľ elementárnej školy v Kinizsyovej ulici, ani predseda školského kuratória Karel Murgaš menovanému vydať, ba neuznal maďarský jazyk za materinský jazyk dieťaťa na základe prihlášky rodiča. Tým menované úradné osoby zabránily rodičovi v tom, aby dieťa do príslušnej školy zapísal, poneváč, kvalifikuje-li ústavný zákon násilné odnárodňovanie za trestný čin, nemôže byť rodič viazaný, aby sa pokúsil násilného odnárodňovania tým, že svoje dieťa, ktorého materinský jazyk je maďarský, nechá zapísať do školy slovenskej. Aby dieťa nedal napospas odnárodneniu, radšej nenechal ho rodič do žiadnej školy zapísať. Za to však nie je odpovedný on, ale úradné osoby, ktoré mu v tom zabránily. Tento postup, ktorý sa protiví §§-om 128 a 134 ústavného zákona, dovŕšil notársky úrad v Košiciach, ktorý miesto toho, aby sa snažil krivdu napraviť, svojim "trestným rozkazom" čís. 34538-23 trestať rodiča na základe § 16 zákona čís. 2226 z r. 1922 peňažnou pokutou 25 Kč, ktorá môže byť zmenená na zavretie na 2 dni.

Vzhľadom na to, že vymeranie trestu zakladá sa na falošnom podklade, lebo podľa zákona trestať možno len toho, kto svoje dieťa súpisu odejme, alebo dieťa škole neprihlási, kdežto Štefan Postránsky jedno i druhé urobil, poťažmo pokúsil sa urobiť a v dobrom úmysle zabránily mu iba osoby úradné - je jasné, že tu ide o nepochybný prípad zastrašenia a zneužitia úradnej moci.

Následkom toho tážeme sa pána ministra:

1. Či je ochotný už raz nariadením objasniť, má-li ktorákoľvek úradná osoba alebo korporácia právo dotýkať sa najelementárnejšieho práva slobody štátnych občanov, práva určiť si svoj materinský jazyk? 2.

2. Či je ochotný uložiť školským vrchnostiam v Košiciach a vôbec na Slovensku, aby dovolily zapisovať deti do škôl takého jazyka, akého si rodiča dieťaťa prajú?

3. Či je ochotný v konkrétnom prípade na základe apelácie na ministerstvo podanej zrušiť "trestný rozkaz" proti Štefanovi Postránskemu a zaviesť pokračovanie proti shora uvedeným školským vrchnostiam v Košiciach, ako aj proti terajšiemu prednostovi mestského notárskeho úradu Gmitterovi pre zneužitie úradnej moci?

4. Či je ochotný učiniť opatrenia, aby riaditeľstvá maďarských škôl na základe prihlášky voľne mohly prijímať deti materinského jazyka maďarského a aby možnosť prijatia nezávisela od sebavôle škôldozorcov a iných osôb šovinizmom presýtených?

V Prahe, dňa 3. marca 1924.

Dr. Körmendy-Ékes,

Palkovich, dr. Lehnert, Pittinger, dr. Schollich, dr. Keibl, inž. Jung, Wenzel, Patzel, Simm, Kraus, dr. Lodgman, inž. Kallina, dr. Jabloniczky, Křepek, dr. Lelley, Böhr, Füssy, Schälzky, Szentiványi, Knirsch.

IV./4515. (překlad).

Interpelácia

poslanca Borovszkého a súdruhov

ministrovi pôšt a telegrafov

vo veci prepustenej poštmajsterky v Drnave.

Uzavretím mierovej smluvy prevzala na seba Československá republika záväzok, že prevezme štátnych úradníkov, zamestnaných v území, ktoré jej bolo priznané, nevyskýtnú-li sa proti ním závady z dôvodov politických a složila-li novému štátu sľub vernosti. Oproti tomu vidíme na celej čiare, že bez akéhokoľvek dôvodu, čisto z ohľadov národnostných prepúšťajú úradníkov po dlhé roky zapracovaných, ktorí sa vo svojich úkoloch vyznajú...

Poštový úrad v Drnave viedla od r. 1910 Etelka Tarnóczy-ová za plat 460.- K, a poneváč úrad bol v jej miestnosti a ňou samou zariadený, za to dostávala 400.- Kč a potom za vydržovanie listonoša a poštového posla 133.- K, až do konca septembra 1922. Menovaná poštmajsterka podala na výzvu riaditeľstva pôšt v Košiciach žiadosť o zaradenie medzi štátnych úradníkov. Súčasne však obdržala novšiu výzvu od riaditeľstva pôšt v Košiciach, aby podala písomné osvedčenie, že smluvu uzavretú s maďarským štátom pokladá dňom 31. decembra 1920 za zrušenú.

Na svoju žiadosť dostala dňa 16. decembra 1923 zamietavé rozhodnutie pána ministra pôšt a telegrafov, podľa ktorého nebude prevzatá do služby československého štátu; a síce - ako to pozdejšie vyšlo najavo - preto, lebo četníctvo v Drnave kvalifikovalo ju ako politicky nespoľahlivú. Toto dobrozdanie četníctva o poštmajsterke zakladá sa na mste, ktorá má svoj pôvod v tom, že poštmajsterka nechcela četníkov v noci o 11 hodinách vpustiť do poštového úradu s poukazom, že úradné hodiny trvajú do 6 hodín večer.

Vzdor tomu však, že po tomto nepravdivom udaní četníctva riaditeľstvo pôšt v Košiciach samo sa presvedčilo o bez podstatnosti tohoto udania, ba vyslaný okresný komisár shľadal postup poštmajsterky v úplnom poriadku, a vzdor tomu, že dňa 12. októbra 1922 predložila riaditeľstvu pôšt v Košiciach vysvedčenie hlavného slúžneho a župana o politickej spoľahlivosti, ktorým svoju spoľahlivosť dokazovala, a vzdor tomu, že nový četnícky veliteľ, ktorý bol tam medzitým preložený, previedol proti poštmajsterke dôverné vyšetrovanie, o jehož výsledku upovedomil dňa 14. júla 1922, čís. 479 riaditeľstvo pôšt v Košiciach s tý, že udanie predošlého veliteľa je bez podstatné a zlomyseľné, prez to všetko prepustil ju minister pôšt a telegrafov rozhodnutím čís. 63514-III-23 zo služby a riaditeľstvo pôšt v Košiciach sverilo ďalšie vedenie úradu jej bývalej posluhovačke, uložiac zároveň prepustenej, že miestnosť a zariadenie, ktoré sú jej majetkom, je povinná prenechať úradu i naďalej na pol roka a za to dostala jakožto odbytné 3.900.- korún. Odbytné toto ustálené bolo na základe smluvy ešte s maďarským štátom svojho času uzavretej, trebárs smluva bola v r. 1920 na výzvu riaditeľstva pôšt v Košiciach za neplatnú prehlásená ba čo viac, takéto smluvy už maďarská vláda na celom území krajiny zrušila, poneváč následkom stále stúpajúcej drahoty neboly smluvy tieto vstave zabezpečiť výživu úradníkov.

Zrušením smluvy, s maďarským štátom uzavretej, vstúpila menovaná poštmajsterka prirodzene i podľa práva do statutu československých štátnych úradníkov, lebo konala službu ďalej a tedy náležia jej tie isté požitky, ktoré berú ostatní československí poštoví úradníci stejnej hodnosti.

Prepustenie menovanej zo štátnej služby pokladám za dielo msty politickej; preto tážem sa pána ministra či vie o tomto prípade? A či je ochotný:

1. vec prepustenej poštmajsterky opätovne zrevidovať a vziať ju zpäť do služby?

2. Či je ochotný poukázať jej zpätmo požitky, ktoré jej právom prislúchajú podľa statu poštových úradníkov československých?

V Prahe, dňa 6. marca 1924.

Borovszky,

Hoffmann, Deutsch, Jokl, dr. Czech, Wittich, S. Mayer, dr. Földessy, Leibl, Kirpal, Häusler, Hackenberg, Taub, Dietl, Hausmann, Pohl, dr. Haas, Kaufmann, Schuster, dr. Holitscher, Palme.

V./4515 (překlad).

Interpelácia

poslanca dra Körmendy-Ékesa a súdruhov

ministrovi národnej obrany

o úmrtných prípadoch u pešieho pl. č. 19 v podzimných cvičeniach r. 1923.

Podľa tvrdenia istého poddôstojníka v zál. v Podhradí bolo v priebehu podzimných cvičení r. 1923 len u peš. pl. čís. 19 11 úmrtných prípadoch. Ako očitý svedok tvrdí, že pri pochode pluku do Užhorodu priamo pred Užhorodom prie sliezaní akejsi výšiny jeden vojak upadol a pri každom dychu polovica tváre mu nabehla. Dôstojníci najprv ho bili jazdeckým bičíkom a poneváč i naďalej zostal v bezvedomí, kopali ho obuvou ostruhami vyzbrojenou, a keď ani to nemalo účinku, objednali pre muža už zrejma bezživotného automobil, ktorým bol dopravený do Užhorodu avšak už len ako mŕtvola. Vojak pochádzal z rusínskej rodiny.

Ten istý poddôstojník v zál. tvrdí, že českých vojakov, nech sa hlásili pre akúkoľvek maličkosť dopravovali povozom, avšak hlásil-li sa Slovák, Rusín, Nemec a Maďar, nechali ho ďalej pochodovať. Tak na pr. videl, že istému mužovi, ktorého noha bola od erárnej obuvi jeden pluzgier, tento pluzgier rozrezali, namazali jodovou tinkturou a vojaka donútili ďalej pochodovať.

Keďže je naskrze bezpochybné, že takéto zachádzanie s mužstvom nemôže odpovedať pražským intenciám, a že v horejších prípadoch sú-li pravdivé - môže ísť iba o bezúčelnú a bezdôvodnú ukrutnosť subalterných dôstojníkov,

tážeme sa pána ministra,

či je ochotný dodatočne zaviesť vyšetrovanie v tejto veci, objektívne zistiť podstatu skutku a náležito energicky zakročiť proti osobám, ktoré sa takýchto zneužívaní dopustily?

V Prahe, dňa 26 marca 1924.

Dr. Körmendy-Ékes,

Wenzel, dr. Petersilka, Palkovich, dr. Lelley, Křepek, Szentiványi, inž. Jung, Böhr, dr. Jabloniczky, Füssy, Schälzky, Simm, dr. Keibl, Pittinger, dr. Lodgman, Knirsch, inž. Kallina, Patzel, dr. Schollich, Kraus, Kaiser, Zierhut.

VI./4515 (překlad).

Interpelácia

poslanca dra Körmendy-Ékesa a súdruhov

ministerskému predsedovi

o protizákonnom zadržovaní štátnej podpory na r. 1919 a 1920 reformátskym duchovným na Slovensku.

Reformátski duchovní na Slovensku ani do dneška ešte nedostali štátnej podpory na roky 1919920. Administratívna vrchnosť cirkevná i generálny konvent učinily už niekoľko ráz kroky v tejto veci, osobne i memorandom obracali sa až i na ministra s plnou mocou pre správu Slovenska i na ministerstvo národnej obrany; odpoveď bola všade tá, že reformátski duchovní nedostali štátnej podpory preto, bo nechceli složiť sľub.

Vo skutku však má sa vec tak, že keď menovaní duchovní v júni 1921 boli po prvýkrát vyzvaní aby sľub složili, vtedy ho složili všetci. Prv neboli k tomu vôbec nikdy vyzvaní, bo Koloman Révész vtedajší reform. biskup v Košiciach a vtedajší referent vecí protestantských cirkví uzavreli medzi sebou dohodu, že od reformátskych duchovných budú požadovať sľub až po podpísaní mierových smlúv.

Medzi reform. duchovnými, ba v celej reform. cirkví je pre túto nezákonitosť obrovské rozhorčenie, lebo tento požitok je im zaistený zákonom a podľa mierových smlúv musia nástupnícke štáty niesť všetky záväzky štátov bývalých a poneváč ide pre jednotlivcov o 12 - 15.000 korún, o ktoré by títo v prevážnej väčšine veľmi chudobní, avšak početnou rodinou požehnaní reform. duchovní boli bezcitne pripravení.

Tento postup vyvolal vo sbore reformátskeho duchovenstva veľké rozhorčenie tým väčší, bo štátne podpory na rok 1919 - 1920 pojaté sú aj do štátneho rozpočtu a bratislavský referát piatim reformátskym kňazom ním vyvoleným aj vypatil na dotyčné roky po 10 až 12.000 korún, ač všetkých päť složilo sľub v tejže dobe, ako ostatní. Podpory ostatných - pod údajnou zámienkou, že tejto rozpočtovej položky nebolo možno použiť - zaslal referát zpäť do Prahy.

Tážeme sa úctivo pána ministra:

1. Či to pokladá za srovnateľné s platným zákonom a s mierovou smluvou, aby pod bezpodstatnými zámienkami toľkým reformátskym duchovným odňaté boly požitky zákonodarne ustanovené?

2. Či pokladá za srovnateľné so spravedlnosťou také rozlišovanie týchto duchovných, že piatim bola podpora na dotyčné roky vyplatená a ostatným odňatá, ač títo piati složili sľub stejého dňa ako ostatní?

3. Konečne, poneváč štátna podpora reformátských kňazov na Slovensku na rok 1919 - 1920 vskutku bola pojatá v štátny rozpočet a piatim z nich bola aj vyplatená, kde sú peniaze zbývajúce alebo k akému účelu boly použité?

V Prahe, dňa 26. marca 1924.

Dr. Körmendy-Ékes,

dr. Jabloniczky, Füssy, dr. Lellley, Křepek, dr. Petersilka, Kaiser, inž. Jung, Knirsch, Wenzel, Böhr, Schälzky, Zierhut, Simm, Kraus, inž. Kallina, Patzel, dr. Schollich, dr. Keibl, dr. Lodgman, Pittinger, Szentiványi, Palkovich.

VII./4515 (překlad).

Interpelácia

poslanca Palkovicha a súdruhov

ministrovi spravedlnosti

o nariadení predsedu bratislavskej súdnej tabule, ktorým porušuje práva menšín.

Či vie pán minister o tom, že predseda súdnej tabule vydal všetkým súdom, ktoré pôsobia v maďarských krajoch, jeho právomoci podliehajúcich, nariadenie (dátum nariadenia: 26. november 1923), v ktorom zakazuje uverejňovať súdne vyhlášky v novinách maďarských a v jazyku maďarskom?

Či to pokladá pán minister za srovnateľné s obsahom §u 2 jazykového zákona čís. 122-1920, ktorý vzhľadom na tieto vyhlášky predpisuje, že musia byť v územiach maďarského jazyka uverejňované vždy aj v jazyku menšiny?

Či môže v záujme praktických požiadavkov a výsledku prisluhovania práva vydané byť také nariadenie, ktorým sa súdom ukladá, aby vyhlášky uverejňovaly len v novinách slovenských a v jazyku slovenskom, a nebolo-li by takýchto novín v dotyčnom meste, vtedy v slovenských novinách mesta najbližšieho?

Čo hodlá učiniť, aby toto zrejmé porušenie zákona bolo stíhané?

V Prahe, dňa 24. marca 1924.

Palkovich,

Böhr, Schälzky, dr. Schollich, Wenzel, Knirsch, dr. Lodgman, dr. Keibl, dr. Petersilka, dr. Jabloniczky, Kraus, dr. Lelley, Füssy, Kaiser, Křepek, Pittinger, Szentiványi, dr. Körmendy-Ékes, Simm, inž. Jung, inž. Kallina, Patzel, Zierhut.

VIII./4515 (překlad).

Interpelácia

poslanca dra Lelleyho a súdruhov

ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska

o sebavoľnom jednaní okresného náčelníka v Nových Zámkoch.

Okresný náčelník v Nových Zámkoch rozhodnutím čís. 1028-924 zrušil tamojšie domovské právo Jána Nédera, obchodníka v Nových Zámkoch, ačkoľvek menovaný od roku 1902 nepretržite bydlel v meste a platil tam dane každoročne.

Rozhodnutie samo nezamýšľame tu kritizovať, proti nemu je podané odvolanie.

Avšak vzdor tomu, že rozhodnutie nie je právoplatné, dostavili sa do bytu Jána Nédera dňa 8. marca t. r. četníci a sdelili mu, že prišli na rozkaz okresného náčelníka, aby Jánu Néderovi, jeho manželke a deťom cestovné pasy odňali, bo vraj Néder nemá domovského práva v Nových Zámkoch.

Néder odoprel vydať cestovné pasy, na čo mu četníci sdelili, že majú rozkaz odňať mu ich násilne, po prípade cestou domovej prehliadky. Aby sa presvedčil o pravdivosti tohoto tvrdenia, odišiel Néder na okresný úrad, kde mu vrchný slúžny dr. Gáldi sdelil, že neuposlechne-li, bude rozkaz okresného náčelníka vykonaný.

Néder na to odobral sa domov a cestovné pasy vydal četníkom.

Toto jednanie okresného náčelníka je najhrubšou urážkou zákona.

Podľa dovolaného rozhodnutia okresného náčelníka môže byť ono do 14 dní napadnuté odvolaním. Néder obdržal ho dňa 4. marca, a tedy dňa 8. marca nemohlo byť ešte žiadnym spôsobom právoplatné.

Pán okresný náčelník, ktorý sa v práve nevyzná ani toľko, ako sliepka v abecede, - bo veď z pisára vyšinul sa na toto vysoké miesto, sa domnieva, že jeho právnická múdrosť je tak neomylná, že on ani nemusí vyčkať, kým budú jeho rozhodnutia právoplatné, lebo tieto už v minute ich bolestného pôrodu boli k nesmrteľnosti a nezmeniteľnosti predurčené.

Prvého kozla strelil tedy, keď nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia.

Avšak pán okresný náčelník ani to nevie, že nikomu nemožno odňať cestovný pas jednoducho, bez písomného výmeru, a že vykonať zabavenie a k tomu účelu použiť násilia, ba čo viac, nariadiť domovú prehliadku, je takou nehoráznou blbosťou, na ktorú nebolo ešte príkladu ani v tejto epoche, v ktorej sa hemžia úradníci - ignoranti.

Pane minister!

Sebavoľný úradník a ignorant môže štátnej autorite viac škodiť, než povodeň alebo požiar, poneváč proti týmto možno sa ako tak brániť, avšak proti blbosti, - ako to i tento prípad dokazuje, - nieto obrany...

Tážeme sa pána ministra:

a) či je ochotný nariadiť v tejto veci prísne vyšetrovanie a okresného náčelníka podľa zásluhy potrestať,

b) po prípade, poneváč je týmto dokázané, že je k zastávaniu tejto dôležitej funkcie neschopný, preložiť ho na miesto, ktoré by jeho schopnostiam lepšie odpovedalo,

c) a či je ochotný nariadiť, aby neprávom odňaté pasy boly vrátené?

V Prahe, dňa 14. marca 1924.

Dr. Lelley,

dr. Körmendy-Ékes, Palkovich, Füssy, inž. Jung, Knirsch, inž. Kallina, Kraus, Böhr, dr. Schollich, Schälzky, Wenzel, dr. Petersilka, Zierhut, Simm, Kaiser, dr. Keibl, Pittinger, Patzel, dr. Lodgman, Křepek, Szentiványi, dr. Jabloniczky.