XIII./4952.
Interpellácia
poslanca Floriana Tománka a spol.
ministrovi školstva a národnej osvety ohľadom nápadného preloženia slovenských profesorov na maďarské ústavy.
Množia sa prípady, že profesorov Slovákov so slovenských ústavov prekladajú systematične na ústavy maďarské.
I keď uznáme, že z politických príčin do istej miery možno odôvodniť takýto postup ministerstva, v záujme slovenskej veci národnej protestujeme proti takémuto húfnemu dišponovaniu slovenských profesorov na maďarské ústavy.
Slovenský národ má málo pomerne slovenských učbárov a týchto nútne potrebuje k vyučovaniu svojich študentov na slovenských školách. Slovenský profesor má povinnosť nie len učiť, ale aj upevňovať národné presvedčenie v študentoch, čo český profesor - jasné je - že činiť nemôže.
Profesorom-Slovákom odoberá sa týmto postupom chuť a možnosť konať národnú prácu za slovenský národ, bo tunajších Maďarov presvedčiť chcieť že sú Slováci je nesmyseľ a nie našim cieľom.
Vládne kruhy môžu odôvodňovať toto počínanie akoukoľvek potrebou, nám sa zdá, ba sme pevne presvedčení, že odvolaním slovenských profesorov s ústavu slovenského, vydať chcú slovenských študentov úplne počešťovaciemu vlivu českých profesorov.
Žiadame, aby ministerstvo školstva a národnej osvety takýmito falošnými pokračovaniami nevzbudzovalo rozhorčenie Slovákov a nezavdávalo pričínu k stálej o vždy väčšej a väčšej nespokojnosti.
V zaújme dobrej veci spytujeme sa pána ministra školstva a národnej osvety:
1. Koľko Slovákov pôsobi na maďarských ústavoch stredoškolských?
2. Ako mieni zaručiť, aby sa takého prekladadania v budúcnosti nestaly?
3. Ako se postará pán minister, aby na maďarských stredných školách pôsobiaci slovenskí profesori ihneď preložení boli na školy slovenské?
V Prahe dňa 27. novembra 1924.
Tománek,
dr. Buday, dr. Petersilka, Scharnagl, Windirsch, dr. Juriga, Tomik, Onderčo, Haucko, dr. Labay, Budig, Hlinka, Mark, dr. Kubiš, dr. Gažík, Sivák, dr. Luschka, Bobek, Böhr, Schälzky, dr. W. Feierfeil.
XIV. 4952.
Interpellácia
poslanca Jozefa Siváka a jeho spoločnikov
ministru školstva a národnej osvety
vo veci riešenia divadelnej otázky na Slovensku v smysle Slovenskom.
Pán Minister! Ako ráčite vedieť skoro v prvých dňoch po prevrate utvorilo sa v Bratislave Slovenské Národné Divadlo. Ono bolo až do augusta t. r., kedy, sa i v Košiciach postavilo samostatné divadlo jediným veľkým javiskom pre pestovanie slovenského dramatického a hereckého umenia. Hoci netajíme význam košického divadla, jednako Vás, pán minister, upozorňujeme len na divadlo v Bratislave význam ktorého z dôvodoch reprezentačných a z dôvodov slovensko-národných nemožno podceniť.
Divadlo bratislavské je divadlom, ktoré bolo založené na podklade družstevníckom. A to je jeho chyba. Družstvo, ktoré sa k vôli udržaniu divadlo utvorilo, čo chvila pre neschopnosť vedúcich ocitlo sa vo finančnej tiesni. Z tejto tiesne váš predchodca minister Bechyne pomohol divadlu takým spôsobom, že družstvo bolo donútené odovzdať prevádzanie hier súkromnému podnikateľovi Oskarovi Nedbalovi to smluvou trvajucou až do roku 1926.
Je prirodzené, že súkromný podnikateľ nemôže uskostlive dbať na pestovanie slovenského charakteru bratislavského divadla práve tak, ako o to nemôže dbať ani družstvo, ktoré je predsa len vyrobkovou spoločnosťou. Tým to ide predovšetkým o to, aby na divadlo nedoplácali, preto sa nevenuje slovenským výpravným kusom (ako je i "Smrť Ďurka Langsfelda") dostatočnej pečlivosti, vôbec nezaopatrujú sa slovenské národné kroje pre garderobu divadelnú, nerobia sa slovenské kulisne, neziskávajú sa slovenskí herci, slovom nepestuje sa na doskách reprezentačného javiska v Bratislave slovenské dramatické umenie.
Zisťujeme teda dve príčiny dnešnej choroby nášho divadla: 1. Súkromné (družstevnické) podnikateľstvo a 2. zlé robenie smlúv medzi hercami a riaditeľstvom. O prvej príčine a jej následkov sme vyššie hovorili a o druhej príčine a jej následkov hovoríme len toľko, že keby sa hercom nariadilo naučiť sa po slovensky, za šesť mesiacov urobili by tak, lebo veď urobili tak už aj ich českí kolegovia v Záhrebe, Lubľani, kde sa horvátsky a slovinsky naučili tiež za šesť mesiacov celkom perfektne.
Preto by sme sa uctive pýtali pána ministra:
1. Či ste náchylný vybrať bratislavské divadlo z rúk súkromného podnikateľa ako aj z rúk družstva?
2. Či ste náchylný dať Slovenské Národné Divadlo výboru, složenému za predsedníctva štátneho medzitka z vyslaných zastupcov slovenských literárnych, umeleckých a kultúrnych korporácií, aby takto slovenská národná idea pri prevádzaní hier a složenia hercov bola stále pestovaná a zabezpečená?
3. Či ste náchylný pre takto sostavené Krajinské Slov. Národné Divadlo v Bratislave poskytnúť percentuálne toľkej štátnej podpory akú ročne dostáva zemské divadlo české v Prahe?
4. Či ste náchylný donútiť všetkých českých hercov v Bratislave, aby po zakončení tejto divadelnej sezony složili zkúšku zo slovenčiny pred komisiou, ktorá by bola složená ze zástupcov školského referátu v Bratislave, z družstva S. N. D., z Matice Slovenskej a zo Spolku Slovensk. Umelcov.
5. Či ste náchylný zakázať sprevádzanie takých div. kusov, ktoré urážajú slovenský a náboženský cit (Žižkova Smrť) a takých ktoré pre svoju protimorálnu tendenciu policajne musia mať pod sebou poznámku "Len pre dospelých", ako sme to videli pri hre "Pani Prezidentová" a "Ono"?
Týchto pät otázok kladieme na Vás, pán minister, s tým podotknutím, že svoj slovenský pôvod práve pri rešeni divadelnej otázky v slovenskom smere uplatníte.
V Prahe, dňa 27. novembra 1924.
Sivák,
dr. Buday, Tomik, Bobek, Scharnagl, Onderčo, dr. W. Feierfeil, dr. Juriga, dr. Labay, Mark, Budig, dr. Petersilka, dr. Luschka, Windirsch, dr. Kubiš, dr. Gažík, Hancko, Tománek, Hlinka, Böhr, Schälzky.
XV./4952.
Interpellácia
posl. Dr. Labaya a spol.
vláde
pre nespravodlivé prevádzanie pozemkovej reformy v Madočanoch.
Tohoto roku prišiel pod parceláciu Dezidera Pronaya vlastníctvo tvoriaci 63 jochov pola obsahujúci a v obci Madočany v župe podtatranskej ležiaci majetok.
V župe podtatranskej, menovite ale na okolí už menovanej obce a ďalej obcí Lúček a Lipt. Teplej je veľká núdza o pole a tak akonáhle sa občania týchto obci o parcellácii dozvedeli, hneď sa o prídel uchádzali.
Dla mena sa uchádzali z Lúček:
Ján Šavernoch, Vendelín Vrzgula legionár, Rudolf Sličnák legionár, Matuš Salva, Lavriuc Matula, Bernád Jandura, Ondrej Vrzgula, Rafael Senko, Ján Matuš Salva, Jozef Kováč, Jozef Zachar, Václav Druska invalíd, Stefán Salak, Leopold Vrzgula, Stefán Zachar, Ireneus Ševc, Titus Pažítka, Jozef Druska, Ondrej Horvát, Edo Baďo a Ján Baďo, počtóm spolu 20 a nabídli za majetok 145000 korún.
Z Madočán:
Teotín Mrva, Jozef Naniš, vdova Anna Niklasová, vdova Mária Juračková, Ján Ižó, Jozef Baláž, Ján Baďo, Pavel Salva, Pavel Garaj, počtom spolu 9, z ktorých prví 4, tento majetok od mnoho rokov aj árendovali; tito majú teda dla zákona na prídel aj prednosť. Títo občania nabídli za majetok 80.000 korún. Žiadosť si podali 27. júna 1924 pri poz. komisáriate v L. sv. Mikuláši, sam p. poz. Komisár im sdelil, že si prosbu načas podali.
Každý spravodlive smýšlajúci človek pevne veril, že pozemky môžu obdržať len títo občania, ktorí sú i rodom i z povolania rolníci.
Čo sa ale nestalo?
Uchádzal sa o tento majetok aj dp. Ladislav Moyš z Moyšov, bývalý župan užhorodský a terajší r. kat. farár na bohatej fare vo Sv. Michale - ináčej privrženec a oberkorteš agrárnej strany a nabídnul zaň len 60.000 korún.
Tento pán a jeho všemohúci argalašski spoločníci, aby majetok nemohol byt medzi drobnymí rolníkmi rozparcelovaný, - vyhlásili, že má historickú pamiatku a preto že nemôže byt rozclelený; spravili z neho zbytkový majetok a tento v poz. správnom výbore pridelili pánu Ladislavovi Moyšovi z Moyšov. Pravda aby táto nesprávnosť velmi nekričala, vynašli na jej zaokrytie hneď aj flajstrík, odôvodnili odkopnutie rolníkov s tým, že si vraj 2-3 dňamí s podaním žiadosti uneskorili a preto že im vraj nemohol byť majetok pridelený.
Slovom pre nepatrnú formálnú vadu, opravnenú žiadosť rolníkov zamietli a majetok ktorý odobrali zemänovi Pronaymu znovu pridelili zemänovi Ladislavovi Moyšovi z Moyšov, lebo tak to vyžadujú zásady novodobého demokratismu.
Na základe tu prednesených pýtame sa slav. čsl. vlády:
1. Či má vedomosť o tomto nesprávnom prevádzaní pozemkovej reformy?
2. Či je náklonný bezodkladne zakročiť, aby toto nespravodlivé uzavretie pozem. správneho výboru bolo zrušené a Madočansky majetok lúčanským a madočanským rolníkom ktorí sa o to znovu uchádzajú - bol pridelený?
Praha 27. novembra 1924.
Dr. Labay,
Onderčo, Sivák, dr. Gáti, Burian, Bubník, J. Kříž, Borovszký, Darula, Kreibich, Skalák, Toužil, Tomik, dr. Gažík, Hlinka, Hancko, dr. Kubiš, dr. Juriga, dr. Buday, Tománek, Teska, dr. Luschka.
XVI./4952 (překlad).
Interpelace
poslanců dra Kafky, Kostky a druhů
vládě
o zabaveni olomouckého časopisu ťMährisches TagblattŤ ze dne 15. listopadu t. r.
Olomoucký periodický časopis "Mährisches Tablatt" ze dne 15. listopadu t. r. byl zabaven pro tento článek:
150 milionů Kč zašantročeno do ciziny.
Odhalení ohromného valutového skandálu v Českém Těšíně. - Kč na cestách. - Curyšská bursa rejdištěm útočníků proti české koruně.
Pražský časopis "Sozialdemokrat" oznamuje z Českého Těšína: Zde se přišlo na stopu široce založenému keťasování s valutou. Minulý týden se dostavili do Českého Těšína úředníci bankovního úřadu, kteří náhle provedli revisi zdejších bank. Při tom se zjistilo, že Česká průmyslová a zemědělská banka nakoupila velké množství dolarů a jiných cizozemských valut za Kč. Jde prý o 150 milionů Kč. Jest zjištěno, že české koruny unikaly do Polského Těšína, a do této věci jest zapletena také Slezská eskomptní a průmyslová banka. Několik osob bylo již zatčeno, ale hlavní vinníci, ředitelé bank zmizeli a najisto uprchli do ciziny. České koruny byly přes Polsko a Německo dováženy do Curychu a tam vrženy na trh. Na rozdílu mezi dolarem a Kč na straně jedné a mezi polským zlotym na straně druhé vydělávaly pak banky obrovské peníze.
Jak se proslýchá, účastnily se tohoto podloudnictví i jiné banky v rozličných pohraničních městech. Jest nápadné, že se o této aféře dosud zachovává nejpřísnější mlčení.
V Českém Těšíně, dne 14. listopadu. Zde se přišlo na stopu široce založenému keťasování s valutou. Minulý týden se dostavili do Českého Těšína úředníci bankovního úřadu, kteří náhle provedli revisi zdejších bank. Při tom se zjistilo, že Česká průmyslová a zemědělská banka nakoupila velké množství dolarů a jiných cizozemských valut za Kč. Jest zjištěno, že české koruny unikaly do Polského Těšína, a do této věci jest zapletena také Slezská eskomptní a průmyslová banka. Několik osob bylo již zatčeno. České koruny byly přes Polsko a Německo dováženy do Curychu a tam vrženy na trh.
Náš těšínský dopisovatel oznamuje k tomu toto: Zde se proslýchá, že ředitel Slezské průmyslové banky, filiálky v Polském Těšíně Wachtl a ředitel Slezské eskomptní banky, filiálky v Polském Těšíně Barber, prodali v Curychu velké položky - mluví se o milionech v československých korunách. Curych ovšem potom žádal o úhradu a to u finančního úřadu v Mor. Ostravě. Dále prodávali v Českém Těšíně cizozemské valuty, hlavně dolary a švýcarské franky a potom československé koruny, jež za ně dostali, posílali podloudně přes most do Polského Těšína a odtud je dále zasílali v cenných dopisech finančnímu úřadu v Mor. Ostravě. Jde zde tedy hlavně o zahraniční kursy, jež jsou dražší než kursy zdejší. Oba uvedení ředitelé prodávali dolary a švýcarské franky u filiálky Průmyslové a zemědělské banky v Českém Těšíně. Této věci se prý přišlo na stopu tak, že finanční úřad v Mor. Ostravě balíčky peněz, které den před tím zastal Průmyslově a zemědělské bance v Českém Těšíně, dostával zpět již nejbližšího dne z Polského Těšína, a to ještě s týmiž páskami.
Z Českého Těšína se nám dále oznamuje: Správce zdejší filiálky Průmyslové banky Miške byl dovezen do Prahy k výslechu, vrátil se však již v pátek do Těšína. Jiný úředník této banky jménem Böhm byl podržen ve vazbě. Zatčen byl otec bankovního ředitele Barbera a jeho bratr, jenž jest bankovním úředníkem v Katovicích. Oba jsou v Praze ve vazbě. V bankách v Polském Těšíně nebylo lze dnes dopoledne dostati ani jedinou Kč. Proslýchá se, že na bankovní ředitele z Polského Těšína byl vydán zatykač pro území Československa. Skutečně v Českém Těšíně nebylo lze spatřiti ani jednoho z těchto ředitelů. Z jiné strany se zase proslýchá, že celá tato věc jest jen přestupkem platných devisových předpisů, kdežto jiní finančníci tvrdí, že jde o široce založený podvod na škodu české měny.
Budiž poznamenáno, že první část článku byla doslovně vyňata z pražského časopisu "Sozialdemokrat", druhá část z časopisu "Prager Tagblatt". Oba uvedené časopisy, jakož i brněnský časopis "Tagesbote", jenž přinesl zprávu o této věci, vyšly bez námitek.
Redakce časopisu "Mährisches Tagblatt" poukazovala, že tato závadná místa byla vyňata z časopisu "Sozialdemokrat" a "Prager Tagblatt", a tím pokoušela se pohnouti olomouckého státního zástupce, aby ihned odvolal své opatřeni. Státní zástupce na to odpověděl, že Praha pro něho není rozhodná a že musí jednati podle vlastního uvážení.
Tento příznačný výraz "vlastní uvážení" charakterisuje právě dobře byrokratickou soustavu v tomto státě, konfiskační praxi, která od vzniku tohoto státu zuří proti všem německým a jinak ještě nemilým časopisům, úřednickou ješitnost, kterou buď vláda nikterak neomezuje nebo která nedbá udělených pokynů, jde-li o to, aby drobným trýzněním byl podle možnosti poškozen nemilý časopis.
Podepsaní se tedy táží vlády:
Ví vláda o posledním zabavení olomouckého časopisu "Mährisches Tagblatt"?
Jest vláda ochotna užíti všech prostředků, jež má po ruce, aby učinila přítrž zneužívání censurní a úřední moci, jež se poslední dobou rozmohlo?
Jest v lálo ochotna k odpovědnosti volati odpovědného činitele olomouckého státního zastupitelství pro toto neodůvodněné zabavení časopisu "Mährisches Tagblatt"?
V Praze dne 19. listopadu 1924.
Dr. Kafka, Kostka,
Schälzky, dr. Hanreich, dr. Petersilka, Stenzl, Böllmann, Heller, Mark, J. Mayer, Schubert, Windirsch, Kaiser, Zierhut, Scharnagl, Sauer, dr. Luschka, dr. W. Feierfeil, Bobek, Křepek, Budig, dr. Spina, Böhr, J. Fischer.
Původní znění ad I./4952.
Irterpellation
des Abgeordneten Josef Mayer und Genossen
an den Minister für Justiz
in Angelegenheit der Beschlagnahme einer Schrift des Reichslandbundes in Berlin.
Dr. Siegfried von Volkmann, der Direktor des Reichslandbundes, behandelt die Frage "Was lehrt den germanischen Bauern die Geschichte?" in einer Schrift, die beschlagnahmt wurde. - Dieser Vortrag hat in erster Linie rein wissenschaftlichen Wert und stützt sich auf Tatsachen und schließt mit einem Gedichte, das der Schweizer Dichter Bonrad Ferdinand Meyer verfaßt hat und das lautet:
"Geduld, es kommt die Zeit, da wird gespannt
ein einig gelt ob allem deutschen Land.
Geduld, wir stehen einst um ein Panier,
und wer uns scheiden will, den morden wir.
Geduld, ich kenne meines Volkes Mark,
was langsam wächst, das wächst gedoppelt stark.
Geduld, was langsam reift, das altert spat,
wenn andere welken, werden wir ein Staat".
Die Gefertigten tragen an, ob ein Auftrag, die Werke des Schweizers Konrad Ferdinand Meyer zu beschlagnahmen, an die Staatsanwaltschaften hinausgegangen worden ist, und wenn nicht, ob es der Herr Minister verantworten kann, daß seine Staatsanwaltschaften so konfuse Verfügungen treffen, durch die jedenfalls das von der Negierung so ängstlich gehütete Ansehen des tschechoslovakischen Staates vor der ganzen Öffentlichkeit am meisten leiden muß?
Prag, am 30. Oktober 1924.
J. Mayer,
Křepek, Windirsch, Schubert, Dr. Haureich, Dr. Spina, Scharnagl, Dr. Kafka, Bobek, Budig, Mark, Dr. W. Feierfeil, J. Fischer, Dr. Luschka, Heller, Böhr, Pittinger, Schälzky, Kaiser, Zierhut, Stenzl, Böllmann.
Původní znění ad IL/4952.
Interpellation
des Abgeordneten Dr. Johann Jabloniczky und Genossen
an den Minister für nationale Verteidigung und an den Minister des Innern betreffend die gesetzwidrige militärische Einquartierung in den Gemeinden Bischdorf, Muckendorf, Fragendorf.
Anfangs Oktober 1922 kam zum Gemeinderichter der Gemeinde Bischdorf bei Preßburg ein Oberleutnant des 7. čsl. Dragonerregimentes Namens Odehnal und verlangte Auskunft über geeignete Räumlichkeiten zur Einquartierung von Militär. Es wurde ihm bekanntgegeben, daß in Bischdorf und Umgebung (Muckendorf, Fragendorf) keine Räumlichkeiten zur Verfügung stehen. Genannter Offizier erklärte hierauf, daß das Militär selbst von Haus zu Haus gehen und die Einquartierung vornehmen werde, falls die Gemeinde keine Quartiere zuweise.
Die Gemeindevorstehung wandte sich hierauf sofort persönlich und schriftlich an ihre vorgesetzten Behörden, und zwar an das Bezirksamt in Sommerein und das Županat in Preßburg. Trotz später wiederholten Vorstellungen bekam die Gemeindevorstehung seit Oktober 1922 keine schriftliche Erledigung. Es wurde nur bei, persönlichen Vorsprechen und Urgenzen seitens des Županates erklärt, daß die Gemeinde dies dulden müsse. Ja es wurde der Gemeindevorstehung sogar telephonisch seitens des Bezirksamtes in Sommerein anbefohlen, die Bezirksvorstehung bei der am 12. Oktober 1922 zu erfolgenden militär-kommissionellen Requirierung zu vertreten. Die Gemeindevorstehung maßte also auf Befehl und in Vertretung seiner vorgesetzten Bohörde gegen seine eigenen Interessen handeln!
Es liegt hier daher seitens der vorgesetzten politischen Behörden ein höchst sonderbares Doppelspiel vor, indem die Interessen der Zivilbevölkerung auf hinterlistige Weise den militärischen Interessen ausgeliefert wurden. Die vorgesetzten politischen Behörden erbrachten keinen einzigen schriftlichen Bescheid, offenkundig aus dem Grunde, um jede Verantwortung von sich abwälzen zu können und der Gemeinde die Möglichkeit zu nehmen, ein Rechtsmittel zu ergreifen.
Obwohl bezüglich der Zulässigkeit, als auch Art und Weise der Einquartierung gesetzliche Verfügungen bestehen (Ges. Art. XXXVI, vom Jahre 1819, XXXIX. vom Jahre 1895, XXXVI. v. Jahre 1897, Gesetz Nr. 248 vom Jahre 1920 und 523 vom Jahre 1920), wurde die Einquartierung trotz wiederholter Proteste den Gemeinde Bischdorf, Szunyogdi und Vereknye bei völliger Außerachtlassung der Bestimmungen der zitierten Gesetze durchgeführt.
Der 1 und: des Gesetzes Art. XXXVI. vom Jahre 1879 erklärt dezidiert, was unter "dauernder" und "vorübergehender" Einquartierung zu verstehen ist.
Im vorliegenden Falle kann es sich weder um eine "dauernde", noch um eine "vorübergehende" Einquartierung handeln. Unter dauernder Einquartierung versteht sich im Sinne des zitierten Gesetzes die Unterbringung von Militär, wenn der Garnisonsort endgültig vom Ministerium für Landesverteidigung festgesetzt ist. Da dies hier nicht der Null ist, kann von einer dauernden Einquartierung keine Rede sein. Eine vorübergehende Einquartierung kann nur bei Durchzügen, Konzentrationen, Waffenübungen und überhaupt nur bei provisorischen Gelegenheiten vorgenommen werden.
Das Militär ist sonach gänzlich willkürlich seitens der dazu gar nicht kompetenten Militärbehörden in den erwähnten Gemeinden untergebracht worden, wobei der machtlosen Zivilbevölkerung Zimmer, Ställe, Boden und Wiesen kurzweg beschlagnahmt und dem regelrechten Gebrauche entzogen wurden!
Den in den 3 Gemeinden lebenden zahlreichen wohnungslosen Zivilpersonen kann keine Wohnung verschafft werden, das Militär verschafft es sich aber mit Gewalt unter Außerachtlassung der Gesetze. Diejenigen, die glücklich sind, eine Wohnung zu besitzen, müssen es dulden, daß sie von einquartierten Militärpersonen in ihrer Hausordnung und Ruhe jahrelang gestört werden. Und das Alles ohne Entschädigung, bezw. für den lächerlichen Betrag von einigen Hellern pro Tag!
Der krasseste Mißbrauch ist jedoch die vollkommen eigenmächtige Umwandlung der gemeinsamen Weide zur Reitschule und Übungsplatz.
Der 12 des Gesetz. Art. XXXIX. vom Jahre 1895 verfügt ausdrücklich, daß Reit- oder Übungsplätze nur auf Grund eines gemeinsamen (Übereinkommens oder aber auf Grund des Enteignungsverfahrens in Anspruch genommen werden können. Es ist jedoch keines dieser beiden Erfordernisse geschehen! Das Militär hat trotz energischer Proteste der Interessenten die gemeinsame Weide zu Reitzwecken ganz eigenmächtig ohne jedes Verfahren, einfach weggenommen. Die Weide wurde aufgeschüttet, Hindernisse etc. aufgeworfen, der übrige Teil aber vom Hufe der Pferde zerstampft und das Gras ausgerottet. Für die Bevölkerung bedeutet das einen vernichtenden, gewaltsamen Eingriff in ihre Existenz, da sie bloß vom Anbau und Viehwucht lebt.
Dies geschieht ebenfalls ganz ohne Entschädigung!
Ein Entfernen des Militärs aus diesen Gemeinden ist vorläufig ganz aussichtslos, da die diesbezüglichen wiederholten Versprechungen seitens der Militär- und Zivilbehörden nicht eingehalten wurden.
Für die materiell ohnehin verarmte Bevölkerung ist diese, jahrelang dauernde Einquartierung eine unorträgliche Last, dies umsomehr, als dieselbe Bevölkerung schon vorher 6 Jahre hindurch die Einquartierung durchmachte.
Ein weiteres Aufrechterhaltung der Einquartierung wäre als ein direktes Zugrunderichtenwollen anzusehen!
Wir fragen daher den Herrn Minister für Landesverteidigung:
1. Was weiß der Herr Minister vom eigenmächtigen und gesetzwidrigen oben geschilderten Vorgehen des 7. čsl. Dragonerregimentes, respective deren Organe `
2. Was gedenkt der Herr Minister vorzunehmen, daß die Zivilbevölkerung der Gemeinden Bischdorf, Vereknye und Szunyogdi von dieser Einquartierung befreit werden?
3. Was gedenkt der Herr Minister vorzunehmen, daß in Zukunft ähnliche Fälle vermieden werden?
4. Womit gedenkt der Herr Minister die Zivilbevölkerung zu entschädigen?
5. Ist er geneigt die Schuldigen exemplarisch zur Verantwortung zu ziehen?
Den Herrn Minister des Inneren fragen wir:
1. Ist es dem Herrn Minister bekannt, daß die hiezu berufenen politischen Behörden (Županat, Bezirksamt) bei obiger Einquartierung die berechtigten Interessen der Zivilbevölkerung nicht verteidigten?
2. Was gedenkt der Herr Minister gegen die schuldtragenden Organe dieser politischen Behörden vorzunehmen?
3. Was gedenkt der Herr Minister zu veranlassen, daß die politischen Behörden in Zukunft der Zivilbevölkerung zur Seite stehen und derartige Mißbräuche seitens der Militärgewalt verhindern?
4. Was gedenkt der Herr Minister vorzunehmen, um die bestehenden Mißverhältnisse einzustellen?
5. Was gedenkt der Herr Minister vorzunehmen, damit die Zivilbevölkerung der Gemeinden Bischdorf, Vereknye und Szunyogdi für den erlittenen Schaden vollkommen entschädigt werden?
Prag, den 15. November 1924.
Dr. Jabloniczky,
Füssy, Szentiványi, Dr. Keibl, Knirsch, Wenzel, Schälzky, Simm, Zierhut, Kaiser, Křepek, Schubert, Dr. E. Feyerfeil, Dr. Schollich, Dr. Korláth, Dr. Körmendy-Ékes Pittinger, Palkovich, Dr. Lelley Böhr, Dr. Petersilka.
Původní znění ad III/4952.
Interpellation der Abgeordneten Kostka, Dr. Kafka und Genossen
an die Regierung
betreffend die Vergebung der staatlichen Bauten in Brüx.
Zeitungsnachrichten zufolge wurde der Bau von Wohnhäusern für Militärgagisten in Brüx der Prager Firma Viktor Beneš Bau A. G. vergeben, obwohl bei der am 15. Oktober d. J. erfolgten Offerteröffnung diese Firma mit 1,086.790 Fan zweiter Stelle stand. Brüxer Firmen beteiligten sich ebenfalls an der Konkurrenz und standen mit 1,072.527 an erster, mit 1,103.149 an dritter und 1,114.540 Kč an fünfter Stelle.
Die Vergebung der Rauarbeiten bedeutet, abgesehen von der schweren Schädigung, die dem Brüxer Baugewerbe zugefügt wird, auch noch einen Vertragsbruch seitens des Ministeriums für nationale Verteidigung. Die Stadtgemeinde Brüx hat bekanntlich den Baugrund für die genannten Wohnhäuser dem Ministerium für nationale Verteidigung nur unter der Bedingung zu einem billigen Kaufpreis überlassen, daß bei der Vergebung des Baues der Gagistenwohnhäusern in erster Reihe einheimische Baufirmen zu berücksichtigen wären, auch wenn diese gegenüber den auswärtigen Offerenten bis zu 5 Prozent teuerer wären.
Die Stadtgemeinde Brüx hat gegen diese unrechtmäßige Entscheidung über die Vergebung des Baues an eine auswärtige Firma Protest eingelegt. Die Beschwerde wurde von den zuständigen Behörden abgewiesen.
Die Gefertigten stellen daher an die Regierung die Anfragen:
1. Ist der Regierung die Benachteiligung der Brüxer Firmen und die Bevorzugung einer Prager Baufirma bei dem Offertverfahren über den Bau von Gagistenwohnhäusern in Brüx bekannt?
2. Ist die Regierang bereit, darüber Aufschluß zu geben, welche Gründe das Ministerium für nationale Verteidigung bewogen haben, die Angebote der heimischen Firmen ganz außer Betracht zu lassen, entgegen den beim Kaufe der Baugründe mit der Stadtgemeinde Brüx eingegangenen vertraglichen Verpflichtungen, vor allem heimische Firmen bei der Vergebung der Bauarbeiten zu berücksichtigen?
3. Ist die Regierung bereit, in Berücksichtigung der schlechten Beschäftigungslage der Brüxer Bauindustrie und der im Brüxer Gebiete herrschenden Arbeitslosigkeit die Offertenvergebung an die Prager Baufirma sofort rückgängig zu machen und mit der Bauführung eine Brüxer Firma zu betragen?
4. Ist die Regierung bereit, das Notwendige zu veranlassen, daß in Hinkunft bei der Vergebung von staatlichen Bauarbeiten heimische Firmen, ohne Unterschied der Nationalität bei annähernd gleichen Offerten den Vorzug vor auswärtigen Firmen zu erhalten haben?
Prag, am 17. November 1924.
Kostka, Dr. Kafka,
Dr. Petersilka, Böhr, Windirsch, Sauer, Bobek, Böllmann, Mark, Heller, Dr. Luschka, Scharnagl, Dr. Brunar, Matzner, Rainer, Dr. Schollich, Knirsch, Dr. W. Feierfeil, Křepek, Dr. Spinn, Simm.
Původní znění ad IV./4952.
Interpellation der Abgeordneten Dr. Kafka, Kostka, und Genossen
an die Regierung
betreffend einen gesetzwidrigen Erlaß des Primators der Stadt Prag, Dr. Baxa.
Nach unwidersprochen gebliebenen Zeitungsmeldungen hat der Primator der Stadt Prag, Dr. Baxa in den letzten Tagen einen umfangreichen Erlaß über die Regelung der Verhältnisse im Gastgewerbe herausgegeben, der unter anderem auch sprachliche Vorschriften enthält. Grundsätzlich sollen in den Gasthäusern von Prag nur mehr ausschließlich tschechische Speise- und Getränkekarten verwendet werden dürfen und nur für Hotels und Unternehmungen, die von Fremden oder Angehörigen anderer Nationalitäten besucht werden, wird insoferne eine Ausnahme anerkannt, als diese Speisekarten verwenden dürfen, die nach einem Muster durch die Gewerbehörden im Vorhinein bestimmt und genehmigt wurden.
Die moralische Wertung dieses Erlasses unter dem Gesichtspunkte der nationalen Gerechtigkeit soll ausgeschaltet werden, da für derartige Erwägungen, weder bei dem Primator der Stadt Prag, noch bedauerlicherweise auch bei der Regierung ein Verständnis erhofft werden kann. Es soll auch nicht näher auf die Schädigung eingegangen werden, die dem Fremdenverkehre, der angeblich durch den erwähnten Erlaß gefördert werden soll, aus solchen schikanösen Verfügungen erwachsen maß. Dagegen soll mit Nachdruck darauf hingewiesen werden, daß dieser Erlaß, den in der Verfassung verankerten Grundsätzen und den allgemeinen Rechtsbegriffen kultivierter Gemeinwesen widerstreitet, daß er selbstverständlich keinerlei gesetzliche Grundlage besitzen kann, vielmehr für ihn nur durch eine unerhörte Vergewaltigung der Gewerbeordnung eine rechtliche Scheinbasis gewonnen werden kann und daß er vor allem den Artikel 7 des sogenannten Minderheitsschutzvertrages vom 10. September 1919 klar verletzt, sohin ungiltig ist.
Die Gefertigten stellen an die Regierung die Anfragen:
1. Ist der Regierung der erwähnte Erlaß des Primators der Stadt Prag bekannt?
2. Ist die Regierung bereit, dafür Sorge zu tragen, daß dieser Erlaß sofort außer Kraft gesetzt wird, der dem Primator der Stadt Prag die entsprechenden und sehr nachdrüchlichen Belehrungen erteilt werden und daß für die Zukunft ähnliche sinnlose Uebergriffe vermieden werden?
Prag, 18. November 1924.
Dr. Kafka, Kostka,
Dr. Schollich, Matzner, Dr. Brunar, Dr. Luschka, Bobek, Dr. W. Feierfeil, Mark, Křepek, Kaiser, Windirsch, Sauer, Böllmann, Böhr, Heller, Dr. Spina, Knirsch, Scharnagl, Dr. Petersilka, Simm.