Ako vidíte, všetky tie hriechy a nezrovnalosti, ktoré sa pred tým v starom Uhorsku páchaly, vniesly sa pomaly i do pokračovania našej československej vlády.

Menovite ale odtiaľto pochodí ten zákon, ktorí dnes tuná pojednávame. V starom Maďarsku ešte roku 1912, keď nechcel parlament odhlasovať vojenské predlohy a výdavky na blížiacu sa vojnu, v ktorých bývalý ministerpredseda gróf Tisza dal vyhádzať všetkých opozičných náčelníkov.

Ovšem, že toto malo veľmi ťažký následok ohľadom verejnej mienky a menovite žurnalistika robila veľké výpady na nebohého Tiszu a jeho prívržencov. Konec toho bol, že koncom roku 1914 po veľkých ťažkostiach konečne doniesla bývalá uhorská vláda zákon o obrane privátnej cti.

Pánovia moji! Predloha zákona, ktorú dnes pojednávame, nie je ničím iným, ako kopia toho maďarského zákona, z roku 1914 a preto ja myslím, že tento zákon, poťažmo návrh tohoto zákona, nevaril sa v českej kuchyni, ale že tento zákon navrhli slovenskí Čechoslováci, ktorí sú v československej vláde. (Potlesk.) Ako bol Dérer navrhol zákon na ochranu republiky, tak Čechoslováci, ktorí sú dnes vo vláde, navrhli tento zákon.

Vysoký senát! Tento zákon je ukrutne retrográdny. V demokratickej republike, kde dľa ústavných zákonov z ľudu pochodí všetka moc politická, v tejto demokratickej republike dneska odporúčajú odtiaľto vyjmúť z kompetencie porôt urážky a ublíženie na cti tlačou spáchané, ktoré, prosím pekne, pred porotami sa prejednávaly a chcejú jednoducho dať t. zv. kmetským súdom. Pozrieme si to zariadenie! Pánovia, to je nič iného ako zalepenie očí. U nás na Slovensku hlásala vláda, že Slovensko má tú najkrajšiu ústavu, župnú ústavu. Previedla sa podľa zákonov voľba a teraz už zasedaly u nás t. zv. župné výbory. No tak, ako že vyziera tá župná ústava u nás? Najslovenskejšia župa na Slovensku je župa považská, ktorej členom i ja mám šťastie byť. Táto považská župa má dve tretiny ľuďákov, vyvolených výborníkov. A pri tom čo sa stalo? Myslíte, že rozhodovaly tam dve tretiny ľudákov? Nie, v demokratickej republike vláda.menovala jednu tretinu nových výborníkov a županov menuje 5 s hlasovacím právom. (Sen. Babka: Dľa zákona?) Ano, dľa zákona, ale povedané je v zákone, že len vo výminečných prípadoch je to dovolené. Ale v župe, kde sa všetci výborníci prihlásili za Slovákov mimo jedného izraelitu, tam myslím, že nie je príčiny, aby vláda nevolených výborníkov menovala jednu tretinu a ešte mimo to 5 županov. To nie je ničím iným ako falšovaním vôle ľudu. Čo z toho má ta ľudová strana, že má dve tretiny výborníkov? Čo teraz previedla vláda? Jednoducho menuje jednu tretinu a 5 županov a takto sa falzifikuje demokratická vôľa ľudu.

Vysoký senát! Mohol bych všelijaké príklady o tom ešte uvádzať, ale chcem k samej veci prehovoriť.

Je to už divný spôsob, že v demokratickej republike - pred tým v monarchii mali sme porotné súdy, kde sám ľud súdil - máme kmetovské súdy. Aký je to rozdiel? Rozdiel je ten, že v porotách ľud sám, občania, jednoduchý, neštudovaný juristi súdia nad patričným vinníkom. Teraz ale v našej demokracii, ako vypadá súd? Sú v ňom tri profesionálni sudcovia a dva kmetí, tedy nejuristi. Prosím za odpustenie, ale v takomto súde, myslím, kde sú tri praktickí juristi, ktorí majú za sebou veľkú juristickú praks, čo proti nim tí dva kmeťovia môžu urobiť? (Souhlas.) To je len oslepovanie, hádzanie piesku do očí. Podľa zdania je to demokratický súd, ale keď to rozobereme, vidíme, že je to len zalepovanie očí.

Vážený senát! Práve z týchto ohľadov, poneváč je toto úpadok, poneváč tento zákon hatí slobodu tlače, oznamujeme, že naša slovenská ľudová strana bude hlasovať proti tomuto zákonu. (Souhlas.)

Místopředseda dr Soukup: Ďalší slovo má pán sen. Egry.

Sen. Egry (maďarsky): Veľavážení pánovia! Len krátko chcem prehovoriť k návrhu tlačového zákona, lebo pánovia už ho i tak v celku dobre znajú a neni tedy potreba, abych veci opakoval.

Nemusím ani znova prizvukovať opatrenia návrhu zákona, smerujúce proti tlači, chcem poukázať len na to, veľavážení pánovia, že tlač je veľmocou, ktorá je v stave udať smer našej duši, naším citom; tlač je niečo tak veľké, ktorá nebude-li vedená tak, jak byť má, je vstave rozvrátiť smýšľanie ľudí i tých, 60 to píšú.

Vládcovia už za starodávnych časov chceli tlač utláčať, reštringovať. (Sen. Matuščák [maďarsky]: Aj tak urobili!) Urobili tak, ale nikdy nič dobrého z toho nevzišlo.

V tlači mohlo sa písať dohromady všetko; predostierali ju ako zrkadlo pred zrak obecenstva ukazujúc, čo všetko sa deje vo svete. Zároveň posudzovala tlač, ako by sa dalo nerestiam odpomôcť. Záujmom moci, vinníkov a korupcie bolo vždy, aby tlač svojim spôsobom umlčali. (Maďarsky: Tak je!)

Veľavážení pánovia! Podľa návrhu zákona nebude sa prihliadať len na to, čo sa v tlači píše, ale vypátrajú i ten modzog, v ktorom sa myšlienka zrodila a trestať budú každého, kto ponesie vinu na tom, že zločiny vyjdú na biely deň. (Výkřiky maďarských senátora.)

Čo z toho vzíde? Následky toho budú, že tlač bude písať len o tom, čo jej držitelia moci nastolia; to sa však rovná zničeniu listu.

Vážení pánovia! Podľa návrhu zákona možno vydávanie listu na jeden lebo niekoľko mesiacov zastaviť, bol-li redaktor 6-kráť, 8-kráť trestaný. Ale kde že je ten redaktor, ktorý by nemohol byť za prestupok podľa tohoto zákona šestkráť trestaný? Najmúdrejšie by bolo, keby vláda zastavila všetky opozičné listy. Toto však nemôže a nesmie urobiť vláda, ktorá sa sama zove demokratickou, a obzvlášte nie v republike, kde sú si všetci občania rovní.

Vážení pánovia! Prečo neboly dobré tie staré poroty? Veď ony boly z ľudu. Trvám, pánovia, na tom, aby vo veciach tlačových rozhodoval ľud a nie exponenti moci. Nechcem, aby tlač stala sa hračkou v rukách moci, ale aby bola duševnou zbraňou ľudstva.

Nech nezapomínajú na to tí, ktorí sú teraz pri moci, že podľa veľmi dobrého porekadla kolo u vozu točí sa raz na hor, raz nadol. Ako vy meráte dnes iným, tak môžu vám merať zajtra. (Maďarsky: Tak jest!)

Vážení pánovia! Ja nie som tu ešte dlho, avšak dľa mojej dosavádnej zkusenosti nemôžem pochopiť, kto chce zputnať slobodu tlače. (Sen. Matuščák: Koalicia!) Koalicia? A ktorý že to člen koalicie? Veď socialisti vari nechcejú svoju vlastnú matku zabiť? Nuž veď či nebola tlač ich vlastnou zbraňou? Či nerozširovali ňou svoje zásady? Neverím, že by to títo chceli urobiť. Nuž a tedy kto? (Výkřiky.) To môže chcieť vláda, ja však o tom neviem, ona to bude vedieť lepšie.

Nevidím väčšinu pre tento návrh zákona, a bude-li predsa odhlasovaný, vtedy nač sme tu, prečo sme sem prišli? Iďme radšie domov a nemrhajme tuná čas nadarmo!

Krátko opakujem: V mene svojej strany sa osvedčujem, že proti urážke tlačovej slobody protestujem a prosím pánov, ktorí práve tak smýšľajú, aby hlasovali proti tomuto návrhu zákona. (Potlesk na levici.)

Místopředseda dr Soukup: Další slovo má pán sen. Chlumecký.

Sen. Chlumecký: Slávny senát! Pán Prášek nám tu prehlasoval, že žiadnej liehovej aféry a žiadnej liehovej korupcie nebolo. Pán kolega Prášek vychádza totiž zo stanoviska, že jesto nejakého ohromného rozdielu medzi tým, podpláca-li on osobne, alebo podpláca-li Družstvo hospodárskych liehovarov. Inak rečeno, podpláca-li p. senátny prezident Prášek, či p. liehový prezident Prášek. Ja neviem, dá-li si niekto takúto eškamotérsku zámenu ľúbiť.

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Pane kolego, prosím, abyste mluvil k věci, poněvadž není jednaní o otázce družstev, nýbrž o otázce tiskové reformy.

Sen. Chlumecký (pokračuje): Ja rozprávam k tiskovej reforme a pán Prášek tiež rozprával.

Místopředseda dr Soukup: Já ho také volal k věci.

Sen. Chlumecký (pokračuje): Pán Prášek nielen nedokázal, že nebola liehovarnícka aféra a korupcia, ale dokázal nad slunce jasnejšie, že bola o veľa väčšia než sme predpokladali. Prvé tri miliony, pánovia, tri miliony dostal dľa Práškových slov Masarykov fond a poneváč to bol prvý učinený dar, je isté, že jeho darovateľom nebol bývalý senátny prezident Prášek, lež terajší senátny prezident Donát. Prečo dali špiritusníci Masarykovu fondu tri miliony? Známe príliš dobre všetky tie špiritusové machry, abysme mohli vedieť, že to neučinili z lásky k humanite alebo prezidentovi. Že to bol motív iný, ukázal výsledok. Bola to zkúška, ktorá dopadla dobre, Masarykov fond peniaze vzal, a teraz tu bola istota, že sa môže dávať tiež inam a tiež inde, že sa môže bez obavy brať. Vzal-li pán, smie brať aj sluha. A tak sa korupcia šíri do nemožných rozmerov a nutne sa musí šíriť, lebo není, kto by sa proti nej mohol ozvať.

Ale vec liehovarníckych korupčníckych afér sa dotýka nás, ako senátorov! Pán Donát je naším prezidentom. Súdr. Prášek prehlásil, že Donát je vlastným zakladateľom jedenácti milionového fondu liehového. Prášek to potvrdil vetou, že je presvedčený, že Donát spravoval fondy stejne tak poctive jako Prášek.

Místopředseda dr Soukup: Pane sen. Chlumecký, já Vás musím znovu volati k věci, poněvadž se odchylujete od denního pořadu.

Sen. Chlumecký (pokračuje): Ale súdr. Prášek obvinil tiež Donáta z prijatia 300.000 Kč z priemyslových liehovarov a ja dokladám, že Donát dostal ďalších 300.000 Kč od družstiev hospodárskych liehovarov, tedy dohromady 600.000 Kč. Potvrdenie podpísal a peniaze nevyúčtoval.

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Pane řečníku, vzhledem k tomu, že užívate výrazu urážlivých, volám Vás za tyto výroky k pořádku.

Sen. Chlumecký (pokračuje): Pán Prášek tu není, ja bych sa ho pýtal, zda je to všetko pravda, čo som tu tvrdil. Je-li to pravda, potom, pane minister spravedlnosti, konajte povinnosť a dajte pána prezidenta Donáta zatknúť. (Veselost.)

Místopředseda dr Soukup (zvoní): Ja volám pro tento výrok naprosto neparlamentární a nepřípustný projev proti předsedovi senátu pana řečníka podruhé k pořádku.

Sen. Chlumecký (pokračuje): Ja teda prikročím ďalej. Poneváč môj kolega Prášek tiskovému zákonu už mluvil, chcem učiniť len krátku poznámku k resoluciam, ktoré pánovia Svěcený, Križko, Zavoral, dr Franta, Pánek podali. Je to velice zaujímavé. Strach československých socialistických, a českých sociálne-demokratických pánov senátorov o svoje mandáty núti ich, aby reakčný tiskový zákon odhlasovali. Ich voličia budú ich za to preklínať. To vedia pánovia už napred. Aby predsa ukázali svojim voličom, že vykonali niečo pokrokového, že to nebude tak zlé s tiskovým zákonom, napísali si rezolúcie a odhlasujú si ich. Nič to nestojí, nič to nezmení, nič to nepomôže. Je to len piesok do očí voličstva. Vláda sa vybídá, vláda sa vyzýva, senát očakáva od vlády aťď. Koho s tým chcete, pánovia, ťahať za nos? (Hlas: Chlumeckého! Veselost.) Vláda si bude robiť, čo za dobré uzná. Vaše rezolúcie pôjdu do koša.

V druhej rezolúcii stojí:

>Vláda sa vybídá, aby venovala svoju plnú pozornosť dnešným neutešeným pomerom stavu novinárskeho, pečovala o to, aby zriadením odborného školstva novinárskeho sústavne povznášaná bola kultúrna úroveň stavu, ako aj aby spolupracovala tiež k úprave hospodárskeho a sociálneho postavenia príslušníkov stavu novinárskeho vo vedomí, že takto kultúrne vypravený a hospodársky zabezpečený stav novinársky bude môcť byť tiež zárukou vysokej úrovne verejného tisku, ako skutočného vychovávateľa najširších vrstiev ľudových.<