Senát Národního shromáždění R. Č. r. 1920.

I. volební období.

2. zasedání.

Tisk 298.

Interpelácia

senátorov Jurko Lažu, Štěpána Kadu, Juraja Babku a súdruhov,

na pána ministra vnútra,

v záležitosti núdze obyvatelstva krajov vojnou poškodených.

Ako je všeobecne známe, bola čiastka šarišskej aj everná čiastka zemplínskej župy v roku 1914?1918 svetovou vojnou znivočene. Na 800 dedín a niekolko obcí boly popálené. Obyvateľstvo pri úteku zachránilo len to, čo na sebe mohlo odnesť. Po ústupe ruského vojska vracalo sa obyvateľstvo do svojích dedín a mestečiek a nachodilo na mnohých miestach len spálenisko. Za hladu, biedy a rozodraný do naha prežil ľud vojnu, ktorá bola mu hotovým peklom.

Maďarská vláda započala budovanie znovu. Tu a tam postavený bol domček v niektorej dedinke, vo velkom celku snažil sa však ľud sám všemožne pomôcť si z najhoršieho, najmä zriadiť si niejaký úkryt. Ľud pri všetkej usilovnosti nevládze však pomôcť si z hroznej biedy, platí vysoké úroky z požičiek úžerníkom a keď vidií, že všetko úsilie nestačí, predá posledný kúšťok poľa a uteká do Ameriky. Nikdy ešte neodchodilo z týchto krajov toľko ľudí do Ameriky, ako teraz.

Československá vláda sa ešte s týmito vecmi nazaoberala a tiež sa ničoho v záujme vojnou poškodených krajov nestalo, ačkolvek hrozí tuná celkové odľudnenie, šťat ztráca nejcennejši bohatstvo, pracovné sily a národu na krvi ubýva.

Podpísaní senátori tážu sa pána ministra

1. Má pán minlster povedomosť o tom že v šarišskej a v severnej čiasti zemplínskej župy je na 800 dedín s mestečkami svetovou vojnou valne poškodených?

2. Keď toto vie p. minister, hodlá rychlo podniknúť ochrannú akciu, aby obyvateľstvo neztrácelo nadej a dôveru v Československú republiku a nemuselo stehovať sa do Ameriky?

3. Je ochotný pán minister čim najrychlejšiu pomoc, nariadiť: a) prinavrátiť pri kolkovaní zadržané obnosy; b) osľobodiť od platenia daní, až do úplného odškodnenia; c) oslobodiť od akýchkoľvek rekvizícií, lebo kraje tie sú pasívne a rekvizíciami vyvolávajú sa zbytočné rozhorčovanie; d) odvolať zákaz ručných mlýnkov, lebo tuná ich ľud potrebuje k somletiu svojich skrovných obilin pre pripravovanie pokrmov pre seba, poneváč mlýny sú drahé a vzdialené na 30?40 km.

4. V záujme rýchleho znovuvybudovania vojnou poškodených krajov, je pán minister ochotný dať popud, aby vláda čo najskoršie nechala spraviť cesty a znivočené mosty.

5. V záujme kultúry a tiež z dôvodov respektovania dobrých zákonov povinného navštevovania škôl sa týkajúcich, je pán minister ochotný, prispeť k tomu, aby zbúrané školy boly znovu zriadené?

6. Kým bude vystavená nutná železničná trať: Bardiov?Vyšný?Zvidník?Stropkov, hodlá pán minister vziať do úvahy prianie a záujmy obyvaleľstva, dľa ktarých mali by sa čím skôr sriadiť premávka autamobilová?

Keď neuzná pán minister za vhodné naanačené body ku zmietneniu biedy, hladu a žabraneniu vysťahovalectva a vziať ich do úvahy, pýtam sa pána ministra, má-li pevnú vôľu tieto nedostatky odstraniť a akým spôsobom chce horemenovaným, vojnou znivočeným a poškodeným obciam pomôcť.

Praha dňa 13. prosinca 1920.

Jurko Lažo, Štefán Kada, Juraj Babka,
Biaho, Cífka, Frant. Zimák, Časný Felix, Lorenc Jan, Fr. Poliak. Pavel Mudroň, Fr. Soukup.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP