Senát Národního shromáždění R. Č. r. 1920.
I. volební období.
2. zasedání.
Tisk 298.
Interpelácia
senátorov Jurko Lažu, Štěpána Kadu, Juraja Babku a súdruhov,
na pána ministra vnútra,
v záležitosti núdze obyvatelstva krajov vojnou poškodených.
Ako je všeobecne známe, bola čiastka šarišskej aj everná čiastka zemplínskej župy v roku 1914?1918 svetovou vojnou znivočene. Na 800 dedín a niekolko obcí boly popálené. Obyvateľstvo pri úteku zachránilo len to, čo na sebe mohlo odnesť. Po ústupe ruského vojska vracalo sa obyvateľstvo do svojích dedín a mestečiek a nachodilo na mnohých miestach len spálenisko. Za hladu, biedy a rozodraný do naha prežil ľud vojnu, ktorá bola mu hotovým peklom.
Maďarská vláda započala budovanie znovu. Tu a tam postavený bol domček v niektorej dedinke, vo velkom celku snažil sa však ľud sám všemožne pomôcť si z najhoršieho, najmä zriadiť si niejaký úkryt. Ľud pri všetkej usilovnosti nevládze však pomôcť si z hroznej biedy, platí vysoké úroky z požičiek úžerníkom a keď vidií, že všetko úsilie nestačí, predá posledný kúšťok poľa a uteká do Ameriky. Nikdy ešte neodchodilo z týchto krajov toľko ľudí do Ameriky, ako teraz.
Československá vláda sa ešte s týmito vecmi nazaoberala a tiež sa ničoho v záujme vojnou poškodených krajov nestalo, ačkolvek hrozí tuná celkové odľudnenie, šťat ztráca nejcennejši bohatstvo, pracovné sily a národu na krvi ubýva.
Podpísaní senátori tážu sa pána ministra
1. Má pán minlster povedomosť o tom že v šarišskej a v severnej čiasti zemplínskej župy je na 800 dedín s mestečkami svetovou vojnou valne poškodených?
2. Keď toto vie p. minister, hodlá rychlo podniknúť ochrannú akciu, aby obyvateľstvo neztrácelo nadej a dôveru v Československú republiku a nemuselo stehovať sa do Ameriky?
3. Je ochotný pán minister čim najrychlejšiu pomoc, nariadiť: a) prinavrátiť pri kolkovaní zadržané obnosy; b) osľobodiť od platenia daní, až do úplného odškodnenia; c) oslobodiť od akýchkoľvek rekvizícií, lebo kraje tie sú pasívne a rekvizíciami vyvolávajú sa zbytočné rozhorčovanie; d) odvolať zákaz ručných mlýnkov, lebo tuná ich ľud potrebuje k somletiu svojich skrovných obilin pre pripravovanie pokrmov pre seba, poneváč mlýny sú drahé a vzdialené na 30?40 km.
4. V záujme rýchleho znovuvybudovania vojnou poškodených krajov, je pán minister ochotný dať popud, aby vláda čo najskoršie nechala spraviť cesty a znivočené mosty.
5. V záujme kultúry a tiež z dôvodov respektovania dobrých zákonov povinného navštevovania škôl sa týkajúcich, je pán minister ochotný, prispeť k tomu, aby zbúrané školy boly znovu zriadené?
6. Kým bude vystavená nutná železničná trať: Bardiov?Vyšný?Zvidník?Stropkov, hodlá pán minister vziať do úvahy prianie a záujmy obyvaleľstva, dľa ktarých mali by sa čím skôr sriadiť premávka autamobilová?
Keď neuzná pán minister za vhodné naanačené body ku zmietneniu biedy, hladu a žabraneniu vysťahovalectva a vziať ich do úvahy, pýtam sa pána ministra, má-li pevnú vôľu tieto nedostatky odstraniť a akým spôsobom chce horemenovaným, vojnou znivočeným a poškodeným obciam pomôcť.
Praha dňa 13. prosinca 1920.
Jurko Lažo, Štefán Kada, Juraj Babka,
Biaho, Cífka, Frant. Zimák, Časný Felix, Lorenc Jan, Fr. Poliak. Pavel Mudroň,
Fr. Soukup.