Senát Národního shromáždění R. Č. r. 1921.

1. volební období.

2. zasedání.

Tisk 429.

Československá soc. demokratická strana (ľávica) svolala sjazd delegátov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi na deň 16. až 17. januára do Lubochne.

Dňa 16. januára ráno bol sjazd zahájený, na ktorom sa zúčastnilo 88 slovenských, 36 maďarských, 15 nemeckých, 6 rusínských a 4 židovski delegáti, zastupujúcí 241.000 organisovaných proletárov.

Na sjazde sa pojednávaly otázky organisačné, administratívne, taktičné a otázka pristupu ku III. Internacionále.

Prítomný hlavný slúžny Skyčák, ešte nezkúšený mladíček, prezradzoval hneď od začiatku velkú nervositu, obzvlášť keď počul slová: >Sovjetové Rusko, revolúcia, proletariát, III. Internacionála< apod. Skutočne aj zakázal to slovo >revolúcia< vyslovovať, ačkolvek naša republika povstala revolúciou a sociáldemokrati ľavého smeru chcú túto republiku udržať, upevniť a pretvoriť na socialistickú republiku. Po poludní sa rozdelil sjazd na dve sekcie a síce na slovenskú a maďarsko-nemeckú, ktoré maly, každá pre seba, oddelená v inej miestnosti, svoje zasadnutie.

Nepochopitelné je, že večer asi okolo 7. hodine, keď jedon slovenský ročník (Julius Verčík, ktorý sa vrátil z Ruska, kde bol vyslaný ako člen delegácie robotnickej) vyslovil to slovo >III. Internacionála<, ktoré cez deň už viac rázy bolo vyslovené, od rázu hlavný slúžny vstal a oslovil rečníka takto:

>Žiadam pána rečníka, aby mi vysvetlil, čo si vlastne pod tretiou Internacionálou predstavuje!<

Poneváč rečník nemal völu pánu slúžnemu jednu zvláštnú prednášku urobiť, rozpustil tento v méne zákona shromaždenie. Delegáti protestovali proti tomuto nezákonnitému pokračovániu a nechceli opustiť miestnosť. Po niekoľko minútach objavilo sa 16 četníkov pod vedením strážmajstra v miestnosti. Tento prešel cez dvoranu na podium k predsedovi a vyzval ho, aby sa delegáti ihneď vzdialili z miestnosti a keďže sa okamžite tak nestalo, komandoval: >Četa v pred!<

Četníci pristúpili k nemu na podium a dalšie komando bolo: >Nasadiť bodáky!<

>Odtud vyprázdniť miestnosť!<

Na toto urobili žandári pravidelný >šturmangriff< na bezbranných slovenských delegátov. Samozrejme boli prítomní, medzi ktorými sa aj poslanci a senátori nachádzali, prinúteni, surovej presile ustúpiť. Poneváč bol ľen jeden úzký východ, nemohli účastníci sjazdu tak rýchle miestnosť opustiť, aby ich rozbehnutí bojalační žandári s nasadzenými bodáky nedohonili. Pri tejto atake bol jednomu délegátovi zimný kabát od spodku až hore po krk na chrbte bodákom rozrezaný a niekoľko osob dostalo rány kolbami, po medzi ktorými bol aj poslanec Svetlík.

Dolupodpísaní sa pýtajú pána ministra vnútra:

1. Či má známosť o tomto pripade, a lebo či asnáď až vopred dal rozkaz proti nenávidenej strane bezohladne zakročovať, kde len možno?

2. Aké opatrenie hodlá učiniť, aby shromažďovacie právo štátnych občanov bolo rešpektované?

3. Či je ochotný zamedziť v budúcnosti každú neodôvodnenú surovosť verejných orgánov pri intervenciách?

4. Či hodlá hlavného slúžneho Skrčáka exemplárne potrestať za jeho nezákonnité brutálne rozohnanie sjazdu?

5. Či je ochotný ráz pre vždy rozkázať, aby sjazdy a konferencie politických strán konaly sa bez akejkoľvek assistencie štátných orgánov, ako tomu je v Česku, na Morave a vo Slezku?

Praha, dňa 19. ledna 1921.