Senát Národního shromáždění R. Č. r. 1921.

1. volební období.

2. zasedání.

Tisk 467.

Ten zákon, ktorý bol vydaný v decembri roku 1918, že sa na Slovensku alkoholové nápoje predávať nesmú, je eště vždy v platnosti, ale len na papieri, lebo však v skutočnosti je na Slovensku tolko českých a moravských liehových fabrikátov k dostaniu, koľko len kdo chce.

Následok tohoto, len na papieri sa nachádzajúceho alkoholového zákazu, sa v tom vyjadruje, že na Slovensku jestvujúcí fabrikanti liehovin a majitelia ovocinárských páleníc majú zviazané ruky s tým, že tento nespravedlivý zákon sa zrovna len na ních vzťahuje, kdežto české a moravské firmy dodávajú na Slovensko bez překážok a bez každého hatenia neobmedzené množstvo alkoholových nápojov a týmto zpôsobem prevádzajú na Slovensku obchody, ktoré by mali slovenskí továrnici vybavovať.

Tento v skutočnosti neprevádzajúcí sa zákon alkoholový, ktorý ešte aj skrz vládu bol porušený nakoľko velké množstva liehu, ščiastky na zemedelské, sčiastky na priemyselne potreby bolo vydané, ďálej ta okolnosť, že každej obci jedno dovolenie na ovocinárskú pálenicu bolo ponúknuté, spôsobilo mimoriadný poriadok. Pre Slovensko môžu české a moravské továrny liehovin, ako som už vyššie spomenul, neobmedzené množstva dodávať. Samá vláda tiež prideluje "lieh" vzdor alkoholového zákona, a len spovolánja na toto oprávnené firmy Slovenska, ktoré velkú štátnú daň a ťarchu nesú, velké osobnictvo udržujú, sú z tíchto práv vyjmuté.

Tu sa sama sebou tá otázka vyzdvihuje, že čo je tohoto nezdarného pomeru příčina, že na Slovensku, proti slovenským fabrikantom liehovin sa tento alkoholový zákon s mimoriadnou prísnosťou dodržuje, uplatňuje, kdežto však oproti českým a moravským vôbec nie.

Je sa potom čo čudovať, ked sa na Slovensku stále tie výčitky robiá, že jeho daňová súvaha je pasivná?

Je to možné, že v jednej republike, v jednom sjednotenom, štáte, jednej čiastke továrnikom liehovin sa môže prednost udelovať ako se udeluje českým a moravským, oproti slovenským firmám pod súdným titulom jedného neprevedeného a vo skutočnosti ani nejestvujúceho zákona ?

Čim a ako sa to môže odôvodniť, že jeden zákon bude na papieri udržuvaný zrovna len na škodu slovenských továrnikov liehovin a k väčšiemu osohu českomoravských továrnikov liehovin ?

Ktorý štátný záujem a ktorý slovenský záujem môže požadovať, že na Slovensku upotrebený alkohol, ktorý vzdor zákazu papierového zákona, spotrebovaný bude, aby len výlučne v Čechách a na Morave bol zhotovovaný a nie na Slovensku, by daň nie na Slovensku ale len v Čechách a na Morave bola zaň zaplatená.

Jestvuje od generálného finančného riaditeľstva jedno nariadenie, dľa ktorého môže se lieh (špiritus) slovenským firmám na fabrikovanie liehovin dodávať, však len pod tou zárukou, že tieto ich hotové tovary musia být do Čiech, Moravy a Sliezska dodávané.

Áno dodávala do dnes liehová komisia slovenským firmám, nieoktorej len minimálne množstvo liehu, ale musia tieto firmy hotové výrobky moravským a českým firmám odpredať, ktorý tovar príde potom z Čiech a Moravy zase na Slovensko zpät.

Tato "Liehová predajňa" eště ai vyberá Kč 2.000.- pro hektoliter od každej takejto slovenskej firmy ako istotu, aby tieto opravdive ích fabrikáty skutečně do Čiech a Moravy odeslali lebo v opačnom páde, ztratia istotu Kč 2.000.- pro hektoliter.

Zkrátka rečeno: Slovenské firmy bodú jednoduche nútené ten zisk ích práce a námahy českým a moravským továrnikom liehovin odstúpiť, lebo či tak, alebo inak, ten alkohol príde zase len na Slovensko k upotrebeniu nazpät.

Spolek "Slovenských liehovarov" a majiteľov ovocinárských pálenic na Slovensku, podujal už všeliaké možné a potrebné kroky oproti tomuto urážlivému stavu zákona, posaváď ale bez výsledku.

"Liehová predajňa" prideluje mesačně českým a moravským liehovarom 4-5 ba aj 6% zo zásoby ích ročného kontingentu liehu, slosvenskí liehovinári ale pod titulom jednoho nejestvujúcého a neproveditelného alkoholového zákona, nedostávajú nič.

Následok je ten, že pokiaľ slovenskí továrnici liehovin nesú ťarchy a dane, zatiál českí a moravski dodavajú bez všetkého ích fabrikáty na Slovensko.

Či by to nebolo v každém ohľadu spravedlivejšie, keby českým a moravským fabrikantom menej liehu pridelovali a slovenským aspoň malú čiastku, toľko, koľko z Čiech a z Moravy už hotového tovaru prichodí na Slovensko, sa dodává.

Naší slovenskí továrnici liehovin zamestnávajú predsa na sta slovenských robotníkov a úradníkov, tedy len máju právo a nároky, aby ím jeden papierový zákon neškodil, a tak čím väščieho osohů, českým a moravským továrníkom liehovin zpôsobil.

Tu je len jedna možnosť: Nech sa alkoholový zákon prevedie a uplatní na celej čiare v celom štáte a musí býť platný tak pre českých a moravských fabrikantov, ako aj pre slovenských, lebo čo je týmto slobodno, musí být aj pre slovanských slobodno.

Každý kdo objektivne nad tou vecou rozmýšľá, musí toto stanovisko uznať; lebo tu niet inej cesty a iného rozhodnutia a preto žiadame celú tú záležitost, spravedlive a loyálne upravit.

Na Slovensku se táto záležitosť neberie objektivne na uvažovanie dľa záujmov a potreby Slovenska.

To heslo "zákaz alkoholu" je na Slovensku také voľačo milého, o čom sa už ani nerozmýšľa, či to ozaj pravdepodobne skutočnosti aj zodpovie a či sa to aj dodržuje. To musí každý vedieť: "že pokiaľ na Morave a v Čechách zákaz alkoholu neexistuje, dealkoholisovánie Slovenska sa ničím iným ako "prázdným heslom" považovat nemôže."

Tážem sa Pána Ministra zemedelstva, či je ochotný toto pašuvánia liehovin na Slovensku, z Moravi a š Čiech zabránit a žiádám, čim skôr upraveniá tejto žáležitosti.

V Prahe, dňa 5. februára 1921.