Senát Národního shromáždění R. Č. r. 1921.

I. volební období.

3. zasedání.

Tisk 915.

Všeobecne je známé, že ústavným zákonom zaistená svoboda tlače nie je našimi štátnymi orgány rešpektovaná, že cenzor má úplne volnú ruku, takže každý župan a každý štátny zástupca dľa svojho rozumu, dľa svojej príslušnosti k tej lebo onej politickej strane, vycenzuruje to, čo sa mu neľúbi. Každý má iné náhľady o tom, čo je vlastenecké a čo je protištátne. Čo jedon konfiskuje, to druhý prepustí a naopak. V jednom ale všetcia naši cenzorovia sa shodujú; oni totiž sú tej mienky, že je treba čo možná najviac vycenzurovať komunistom, poneváč týchto považujú za nepriateľov vlasti, ktorá znamená pre týchto pánov toľko, ako kapitalistická spoločnosť v hraniciach tohto štátu usadená.

Najkonfúznejšia je cenzúra na Slovensku a v Podkarpátskej Rusii. Tu je každý autor a každý redaktor vydaný na milosť a nemilosť' cenzorovi. A tento, bárs by bol aj politický analfabet alebo zlomyselný reakcionár, má to právo svoje náhľady indirektne vnútiť redaktorom a žurnalistom, takže je vlastne tento politický analfabet alebo reakcionár, vyzbrojený brachiálnou mocou, hlavným redaktorom časopisu. Tak vyzerá sloboda tlače na Slovensku.

Z celého Slovenska najkonfúznejšie pracuje ale cenzúra v Baňskej Bystrici. Čo v celej republike prejde cenzúrou, to ešte nie je isté pred rukou štátneho zástupcu Kratochvilu. "Hlas Ľudu" ku pr. nesmie napísať "že sa robotnictvo v celých tisícoch vyhadzuje na ulice, že sa zatvára, keď je neposlušné", nesmie napísat niečo o žalároch a krvi proletárov, ani o presováni daňovou šraubou.

O stanovisku druhého sjazdu III. Internacionály k parlamentarizmu, vyjadreném v 21 prijatých tézach, nemôže byť v Hlas Ľudu ani slovo napísané. Pán Kratochvile to nedovolí!

A ten slovenský ľud, ktorého maďarskí páni "buta ťót" (hlúpy Slovák) nazývali a terajší páni ho za "politicky nezrälý" deklarujú, ten je tak zrälý a vraví: "Keď je III. Internacionála života neschopná, poneváč je na mylných predpokladoch vybudovaná, prečo nechcete páni, aby ľud sa dovedel, čo vlastne chce, aké plány robí pre budúcnosť? Veď predsa máte v československých socialnych demokratoch dobrých zástupcov, ktoré ľahko dokážu ľudu potrebnost terajšieho parlamentarizmu! Keby stanovisko III. Internacionály bolo chybné, pošetilé, tak ako to vždy tvrdíte, zaiste že by ste ho pred ľudom nezakrývali."

Tak rozpráva "hlúpy Slovák", pre ktorého musí byt dľa názoru našej byrokracie prísnejšia cenzúra ako pre Čecha.

Najnovší husársky kúšťok pána Kratochvilu je, že vycenzuroval 20. júla b. r. zo spevníka, ktorý je sostavený od Václava Chlumeckého, celú "Internacionálu", a celý "Veje vietor do červenej zástavy", piesne, ktoré sto razy už cenzúru prešly a medzi robotníctvom všeobecne sú známé. Z Marseillaisy je konfiskovaný celý refrain, z "Hor sa Slovač" to slovo "kriminálom" atď. atď. Že sa Slovák maďarským kriminálom odstrašiť nedal, to nám československý cenzor teraz zakazuje spievať, zato nám ale povolí, aby sme sa nedali odstrašiť "čiernym peklom". Maďarský cenzor povolil obidvoje.

Zvláště zaujímavé je, že píeseň "Drevorúbač Slovák" od Enšpengera, ku ktorej Dr. Kolísek komponoval nápev, ktorá je obrátená proti maďarským pánom, ubijajúcim chudobný slovenský ľud a ktorá vzdor tomu za maďarského režimu cenzurou bola prepustená, stala sa obeťou československého cenzora pána Kratochvilu. Tato pieseň spieva sa so sprievodom na klavír v salónoch českej buržoazie, ale slovenskému chudobnému ľudu mohla by vraj teraz už po štátnom prevrate byť škodlivá.

A proto vycenzuroval cenzor celú sloku:

Dočkajte len páni zlatí,
Dočkajte len huncúti:
Ešte sa ten svet prevráti,
Nebude vám po chuti.
Keď sa všetci spojíme.
Potom vám raz povieme,
Čo je buta tót.

Len posledný riadok "Čo je buta tót" zostal na posmech stať.

Pieseň "Kde domov môj?" od Enšpengera je celá vycenzurovaná, ačkoľvek neobsahuje nič protištátneho lebo nemorálneho a poukazuje len na smútne pomery, v akých žije robotník, nemajúci z prírodných krás našej vlasti žíadny požitok. Pieseň táto zneje:

Kde domov môj?
Kde domov môj?
Dym sa valí dolinami,
Po skalách i nad horami;
A tie krásne roviny
Zdobia velké kominy:
To je moje Eldorádo,
[: Tam je krásny domov môj! :]

Kde domov môj?
Kde moja vlasť?
Fabriky kde na kanóny,
Stroje, boty, makaróny;
Trojakí kde Sokoli
Vykráčajú v okolí
S perami čí štetinami -
[: Tam je krásny domov môj! :]

Kde domov môj?
Kde moja vlasť?
Kde sú panské velkostatky,
Boháč žije život sladký,
Ľud sa potí na poli,
V baniach, horách, v údolí
Od svitu až do mrkania:
[: Tam je krásny domov môj! :]

Kde domov môj?
Kde moja vlasť?
Kde je dobrá disciplina,
Uniforma celkom iná
Ako bola za krála,
Keď sme mali kaprála;
Tam kde jesto dosť kasáreň,
[: Tam je krásný domov môj! :]

Kde domov náš?
Kde naša vlasť?
Keď by všetci proletári,
Ktorí robia v potu tvári,
Prestali sa darmo rvať,
Vedeli sa vyrovnať:
Hneď sme vtedy pánmi sveta,
[: Celý svet je domov náš! :]

Kde domov náš?
Kde naša vlast?
Proletári silou vlastnou
Zrobia celý svet si vlasťou -
Zmizne bieda, zmizne hlad -
Zemský ráj to na pohľaď!
Všade bude život šťastný,
[: Všade bude domov náš! :]

Interpelanti sa pýtajú pánov ministrov, či oni sú srozumení s cenzúrou Kratochvilu v Báňskej Bystrici, alebo mu hodlajú dať ponaučenie, čo je to sloboda tlače v demokratickej republike?

V Prahe dňa 2. augusta 1921.

Jos. Průša, Drab Sándor, Antonín Svraka, Anna Perthen, Jozef Reyzl, Dr. Heller, J. Polach, Link, K. Stark, Löw.